Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 69Ek/758/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121262708
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Opálková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121262708.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s. r. o. so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému 1/: M. I., J.. XX.XX.XXXX, J.M.
Y. G. Q. XXX/X, XXX XX N., L.. XX.XX.XXXX, povinnému 2/: L. I., J.. XX.XX.XXXX, J. Y. G. Q. XXX/
X, XXX XX N., L.. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1723,19 Eur s príslušenstvom, o

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému 2/ podľa § 53 ods. 3 písm. b)
Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.03.2021 domáhal od
povinného 1/ a povinného 2/ vymoženia pohľadávky vo výške 1723,19 Eur s príslušenstvom, na základe

exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 14Csp/120/2018-16 zo dňa 21.03.2019,
právoplatný dňa 18.06.2019 a vykonateľný dňa 26.04.2019 a uznesenia Okresného súdu Michalovce č.
k. 14Csp/120/2018-117 zo dňa 04.07.2019, právoplatný dňa 30.07.2019 a vykonateľný dňa 26.04.2019.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie
exekúcie.

4. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.

5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto

skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie je splnenie procesných
podmienok, medzi ktoré patrí aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok tejto podmienky

spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.

10. Súd pri skúmaní procesných podmienok z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zistil, že
povinný 2/ zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. po začatí exekučného konania. Konajúci súd v súčinnosti
Okresného súdu Michalovce zistil, že na Okresnom súde Michalovce je vedené notárom JUDr.

Alexandrou Palovčíkovou, notárksy úrad, Karola Kuzmányho 24, 071 01 Michalovce pod sp. zn.
19D/275/2021 dedičské konanie po povinnom 2/ ako poručiteľovi.

11. Notár poverený prejednaním pozostalosti doručil dňa 11.11.2022 tunajšiemu súdu Uznesenie
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 19D/275/2021 zo dňa 23.05.2022, právoplatné dňa 20.07.2022,

podľa ktorého sa konanie o dedičstve zastavilo (výrok I.), majetok nepatrnej hodnoty sa vydal Mestu
Strážske, ktoré sa postaralo o pohreb (výrok II.) a určila odmena a náhrada hotových výdavkov notára
(výrok III.).

12. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 36 ods. 1, 2

Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi
jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky
nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda veritelia
môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Pre určenie
pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve

obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané,
skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú
na neho povinnosti poručiteľa je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve
vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol
tento dlh v súpise pasív uvedený.

13. Súd v tomto bode odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M
Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011, podľa ktorého: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však
smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí
sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať

uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka
žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175 ods. 1 O.
s. p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že
exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov
exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností

poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre
zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
aj v uznesení sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, ako aj v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012
zo dňa 25.07.2012.

14. Súd v tomto bode odkazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M
Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, podľa ktorého: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že
povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom
zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolaciehosúduinýdôvodzastaveniaexekúcietuniejeanivprípade,žeabsenciamajetkupostačujúcehoaspoňna
úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii
stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel.

Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného
nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje
neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale
preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie“.

15. V predmetnom exekučnom konaní mal súd za preukázané z právoplatného Uznesenia Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 19D/275/2021 zo dňa 23.05.2022, že poručiteľ (povinný 2/) zanechal majetok
nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný Mestu Strážske, ktoré sa postaralo o pohreb poručiteľa. Z
uvedeného dôvodu Okresný súd Michalovce, konajúci notárom JUDr. Alexandrou podľa § 187 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku dedičské konanie zastavil. V zmysle uvedeného rozhodnutia, ak

dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol
vydaný tomu, kto sa postaral o jeho pohreb, nemal povinný 2/ ako poručiteľ právneho nástupcu, ktorý
by vstúpil do jeho práv a povinností. V dôsledku zastavenia dedičského konania pre zanechanie majetku
nepatrnej hodnoty po zomrelom povinnom 2/ súd konštatuje, že nemôže vydať poverenie na vykonanie
exekúcie s prípadnými dedičmi po povinnom 2/, nakoľko v tomto prípade nedošlo k prechodu práv a

povinností na právnych nástupcov ako dedičov, ktorí by zodpovedali do výšky nadobudnutého dedičstva
za dlhy povinného.

16. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v tomto exekučnom konaní sú prítomné
dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená voči povinnému 2/, resp. do vydania poverenia

na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie exekučného konania, ktoré spočívajú v tom, že na
základe právoplatne skončeného dedičského konania povinný 2/ zomrel bez právnych nástupcov, ktorí
by zodpovedali za jeho dlhy, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b)
Exekučného poriadku voči povinnému 2/ zamietol.

17. Po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne súd o zvyšnej časti návrhu na vykonanie exekúcie,
ktorej sa toto uznesenie nedotýka.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.