Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/159/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511217963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7511217963.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudcov JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A.. M. Z., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX,
E., zastúpená: P. s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovaným: 1/ Slovak Telekom, a.s., so
sídlom Bajkalská 28, Bratislava , IČO: 35 763 469, zastúpený JUDr. Tomášom Augustínom, advokátom,
so sídlom Floriánska 16, Košice, 2/ Obec Veľká Lodina, so sídlom Veľká Lodina 48, Veľká Lodina, IČO:

00 691 321 a 3/ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361,
za účasti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,
zúčastnenej na konaní popri žalovaných v 1. a 3. rade, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 3. augusta 2021, č. k. 18C/234/2011-558

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobkyňou a štátom.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému v 1. rade 100% trov odvolacieho konania.

Vo vzťahu medzi žalobkyňou, žalovanými v 2. a 3. rade, štátom a intervenientom, žiadnemu z týchto
subjektov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa vo veci samej domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť jej
sumu 41.231,46 Eur na podklade tvrdenia skutočností, majúcich zakladať zodpovednosť žalovaných
za škodu, ktorá vznikla žalobkyni pri požiare domovej nehnuteľnosti v jej vlastníctve.

2. Rozsudkom z 3. augusta 2021 Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo
"prvoinštančný súd") žalobu zamietol (I) a rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému v 1. rade a

štátu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 80% (II a IV) a žalovaným v 2. a 3. rade a intervenientovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Len proti výrokom zaväzujúcim na náhradu trov konania (II a IV) podala žalobkyňa odvolanie.
Zamietavývýrokrozsudku(I)arozhodnutieotrováchkonaniavovzťahumedzižalobkyňou,žalovanýmiv
2.a3.radeaintervenientomodvolanímnebolnapadnutý;vtejtočastirozsudoknadobudolprávoplatnosť

(§ 227 ods. 1 a § 367 ods. 1 a contrario a ods. 2 C.s.p.), a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu
(§ 379 C.s.p.).

4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie priznal žalovanému v 1. rade a štátu
nárok na náhradu trov konania s použitím § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko mali v spore výlučný úspech
s tým, že tomuto procesnému výsledku inak zodpovedajúce právo na plný rozsah náhrady, znížil na

80%, na základe moderačného oprávnenia vyplývajúceho z § 257 C.s.p. Za hodné osobitného zreteľa
pritom vzhliadol v prvom rade okolnosti, a ktorých došlo k uplatneniu nároku na súdu. Skonštatovalv tejto spojitosti, že „...nárok nebol uplatňovaný účelovo alebo bez opory, nebolo to robené so zlým
úmyslom, alebo z dôvodu šikanózneho výkonu práva. Spoliehala sa (žalobkyňa; pozn. odv. súdu)
na vyjadrenia odborníkov, ktorí boli priamo na mieste činu“. Prvoinštančný vzal do úvahy tiež širšie

okolnosti prípadu, a síce „...že žalobkyni vznikla rozsiahla škoda na majetku, dôverovala znaleckému
posudku vyhotovenému štátnou inštitúciou pre účely trestného konania, táto inštitúcia potvrdila svoje
závery ďalším znaleckým posudkom aj v znaleckej výpovedi, napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ predložili
znalecké posudky s opačným záverom. Až súdom ustanovený znalecký ústav dospel jednoznačne k
záveru, že k požiaru nedošlo spôsobom tvrdeným v žalobe“. Súd prvej inštancie napokon zohľadnil

tiež ekonomický dopad rozhodnutia o trovách na dotknuté subjekty, dôvodiac, že “ Žalobkyňa je
fyzická osoba a starobná dôchodkyňa, pričom žalovaný 1/ je najväčší slovenský poskytovateľ služieb
pevnej telefónnej linky, internetu a IPTV a je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom
Group pôsobiacej vo vyše 50 krajinách sveta, teda znížením náhrady trov konania nebude postihnutý“.
Na podklade týchto východísk súd prvej inštancie usúdil, že „...je namieste aplikácia § 257 CSP,
avšak nie v celom rozsahu, len čiastočne, nakoľko by nebolo spravodlivé žalobkyňu úplne zbaviť

zodpovednosti za neúspech v spore a v celom rozsahu preniesť náhradu trov konania na protistranu
“. Svojimi odvolacími námietkami proti spôsobu právneho posúdenia skutočností, majúcich význam pre
rozhodnutie o trovách konania, žalobkyňa podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní žalobkyňou formálne označený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami,

ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na podklade vykonaných dôkazov, a tak
podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľkou materiálne, a preto
ani procesne účinne uplatnený. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výhrady žalobkyne
nesmerovalikskutkovýmvýchodiskám,napodkladektorýchsúdprvejinštanciepristúpilkpoužitiu §257
C.s.p. ale k spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania. Napokon

odvolací súd tiež pripomína, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k
ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v
odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p.
dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj

keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobkyňa v odvolaní polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o primeranosti a skrz toho
i spravodlivosti rozsahu určenej povinnosti nahradiť žalovanému v 1. rade a štátu trovy konania,

domnievajúc sa, že okolnosti, ktoré podľa odôvodnenia formovali rozhodnutie o rozsahu tohto nároku, v
danom prípade opodstatňovali zníženie tejto povinnosti až na 40%. V súvisiacej argumentácii žalobkyňa
po rekapitulácii faktov, ktoré považoval za hodné osobitného zreteľa už súd prvej inštancie, akcentovala,
že len výška náhrady trov štátu predstavuje viac ako 4.000,- Eur, poukázala na to, že ani znalci nevedia
jednoznačne určiť skutočnú príčinu požiaru a na dôvažok tiež argumentovala, že by bolo nespravodlivé

pokiaľ by mala po 10 rokoch od podania žaloby a po 4 resp. 5 znaleckých posudkoch znášať náklady
tým vyvolané.

6. Žalovaný v 1. rade prezentoval názor, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky
vôbec pre aplikáciu sudcovskej moderácie, argumentujúc v podstatnom, že ani skutočnosť, že

žalobkyňa nechala v vyhotoviť dva znalecké posudky a ani dĺžka konania nepredstavujú právnou praxou
aprobovaný dôvod hodný osobitného zreteľa. Poznamenal v tejto spojitosti, že na svoju obranu sám
nechal vyhotoviť znalecký posudok a že trvanie konania nijak nezavinil. Napokon ani skutočnosť, že
žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou podľa žalovaného v 1. rade nezakladá aplikáciu § 257 C.s.p.,
nakoľko podľa jeho presvedčenia bez ďalšieho nemá výpovednú hodnotu k schopnosti odvolateľky

uhradiť trovy konania v priznanom rozsahu, respektíve, že by to bolo pre ňu neprimerane zaťažujúce.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike doplnila svoju argumentáciu o odkaz na názor publikovaný v
periodiku Bulletin advokacie, v zmysle ktorého aj neprimeranosť trov k uplatňovanej pohľadávky môže
predstavovať dôvod pre mimoriadne zníženie náhradovej povinnosti.

8.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
(§ 362 C.s.p. ), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrarioC.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

9. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť rozhodnutia súdu
prvejinštancieotrováchkonaniazhľadiskaspôsobuprávnehoposúdeniaotázkynaplnenia/nenaplnenia
zákonných predpokladov pre zníženie nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 257 C.s.p. ešte

vo väčšom, než súdom prvej inštancie vykonanom rozsahu. Vo všeobecnosti právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo
skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym
právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii
práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu
normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval

správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový
stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a
povinnostiach strán.

10. Podľa ust. § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Citované ustanovenie zákona umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu,
ktorej inak tento nárok patrí. Aplikácia tejto normy pri rozhodovaní o trovách konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného

zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom
zákon bližšie nedefinuje, výklad týchto kategórii teda ponecháva na súdnu prax. Tá za dôvody hodné
osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu
sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov
výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem (por. Števček, M., Ficová,

S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 942).

12. Odvolateľka koncentruje dôvody pre ešte väčšie zníženie náhradovej povinnosti do okolnosti,
že v čase uplatnenia nároku na súde podporoval jeho dôvodnosť odborný záver Kriminalistického a

expertízneho ústavu (i), do skutkovej náročnosti prípadu, ktorá si vyžiadala vypracovanie niekoľkých
znaleckých posudkov a ovplyvnila celkovú dĺžku konania (ii), a napokon tiež skutočnosti, že žalobkyňa
je starobnou dôchodkyňou (iii).

13. Akiste žiadnu zo žalobkyňou uvádzaných súvislostí nemožno a priori vylúčiť z okruhu dôvodov

pre uplatnenie sudcovskej moderácie pri rozhodovaní o trovách konania. § 257 C.s.p. je totiž právnou
normou s relatívne neurčitou hypotézou, tj. právnou normou, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo
právnym predpisom (ani pozitívnym a ani negatívnym vymedzením), ale ktorá ponecháva súdu, aby
podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy z vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Jednotiacim znakom takto do úvahy prichádzajúcich okolností je

ich výnimočnosť z hľadiska spravodlivosti usporiadania nákladov konania. Záver súdu o výnimočnosti
prípadu a prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania sa
preto musí opierať o také zistené okolnosti, za ktorých by v konkrétnom prípade bolo nespravodlivé
zaťažiť stranu povinnosťou nahradiť náklady konania podľa jeho výsledku, a za ktorých by zároveň
bolo možné spravodlivo požadovať na oprávnenom subjekte, aby náklady konania ním vynaložené

znášal zo svojho. Z výnimočnosti sudcovskej moderácie vyplýva, že skutočnosť hodná osobitného
zreteľa nemôže spočívať len na všeobecnom kritériu týkajúcom sa veci alebo strany, nakoľko v opačnom
prípade by sa muselo pripustiť, že určité kategórie osôb (napr. aj starobní dôchodcovia, nezamestnané
osoby a pod) alebo strany v istých druhoch sporoch (frekventovane sa do takejto pozície stavajú napr.
spotrebitelia v spotrebiteľských sporoch) fakticky trovy konania podľa výsledku s použitím § 257 C.s.p.

pravidelne nenahrádzajú, čo logicky prvok mimoriadnosti vylučuje. Spravodlivosť usporiadania vnáša do
procesu rozhodovania o trovách potrebu posudzovať skutočnosti na strane oboch dotknutých subjektov,
pričom ako už bolo zmienené na inom mieste, vo výsledku by záver potrebe mimoriadneho nepriznania(zníženia) náhrady mal vyjadrovať nie len nespravodlivosť toho, aby jedna strana nahradila trovy druhej
ale zároveň aj spravodlivosť toho, aby oprávnená strana znášala trovy sama.

14. V svetle týchto právno-teoretických východísk možno v danom prípade na prvý pohľad akiste
vzhliadnuť momenty, ktoré vyvolávajú potrebu zamyslieť sa nad spravodlivosťou toho, aby žalobkyňa
ako starobná dôchodkyňa v porovnaní s neporovnateľne ekonomicky lepšou pozíciou žalovaného v 1.
rade (i štátu) znášala nie len svoje trovy, ale aj trovy iných subjektov, v tak časovo i materiálne náročnom
konaní. Na strane druhej ale odvolací súd postráda čo i len náznak toho, aby k vyvolaniu sporu alebo

k takému jeho priebehu žalovaný v 1. rade akokoľvek prispel, inak, než legitímnou obranou v spore.
Vo svojich úvahách preto odvolací súd nemohol nájsť odpoveď na otázku, prečo by mal žalovaný v 1.
rade trovy spojené so svojou obranou spravodlivo znášať sám. Pokiaľ týmto dôvodom má byť podľa
predstavy odvolateľky evidentná majetková disproporcia dotknutých strán, odvolací súd zdôrazňuje, že
§ 257 C.s.p. neslúži na zmierňovanie majetkových rozdielov (por. napr. nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 2862/07 z 5. novembra 2008) a že dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno

vzhliadnuť len v tom, že by priznanie náhrady trov konania privodilo jednej strane väčšiu ujmu, než
druhej (por. napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 401/2006 z 26. októbra 2006).
Porovnanie dopadu uloženia povinnosti nahradiť trovy konania do majetkových sfér účastníkov tak môže
mať z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. vplyv len vtedy, pokiaľ k skutočnosti, že priznanie náhrady privodí
jednému účastníkovi väčšiu ujmu než druhému pristúpia ďalšie právom aprobované okolnosti.

15. Pokiaľ ide o uvažované dopady zaťaženia povinnosťou nahradiť trovy konania, ako správne v
odvolacom konaní argumentoval žalovaný v 1. rade, len status starobnej dôchodkyne sám o sebe
nesvedčí o schopnosti/neschopnosti žalobkyne nahradiť bez adekvátnych dopadov ňou vyvolané
nákladyinýchsubjektovkonania.Odvolacísúdvtejtospojitostiakcentuje,žeivovzťahukskutočnostiam

majúcim význam pre rozhodnutie o trovách konania, má strana, ktorej sú tieto okolnosti na prospech,
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

16. Napokon odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by aj právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie a na tom vystavaná odvolacia argumentácie žalobkyne, zodpovedali týmto právno-teoretickým

východiskám, teda ak by k vymedzeniu hypotézy § 257 C.s.p. došlo správne, nič to nemení na tom,
že rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne prítomnosti dôvodu hodného zreteľa a jeho vplyvu na
spravodlivosť usporiadania trov by bolo možné revidovať len pokiaľ by bolo zjavne neprimerané. K tomu
ale žalobkyňa dôvodmi svojho odvolania neposkytla ani najmenší argumentačný podklad.

17. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu dôvody
opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán
výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. neboli dané vôbec,
a preto odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o trovách konania, smerujúce vo svojej podstate k
uplatneniu sudcovskej moderácie ešte vo väčšom rozsahu, preto nevyhnutne nemohlo byť z hľadiska

ním uplatneného odvolacieho dôvodu opodstatnené. S ohľadom na zákaz zmeny k horšiemu (Čl. 16
ods. 3 C.s.p.) preto odvolaciemu súdu v okolnostiach prípadu neostávalo iné, než napadnuté výroky
rozsudku o trovách konania procesným postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdiť.

18. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

19. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

20. V odvolacom konaní mali žalovaní plný procesný úspech a preto im v súlade s citovaným zákonným
ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
neúspešná. Na tomto základe odvolací súd priznal žalovanej c 1. rade nárok na náhradu 100% trov
odvolacieho konania. Nakoľko podľa obsahu súdneho spisu žalovaným v 2. a 3. rade, intervenientovi

ani štátu v odvolacom konaní trovy nevznikli a v okolnostiach prípadu ich vynaloženie nemožno ani
rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a týmito
subjektmi tak, že žiadnemu z nich nárok na ich náhradu nepriznal.21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.