Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202874
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119202874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a. s., IČO: 36 570 460, sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, proti žalovaným: 1./ A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., 2./ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D.
E., 3./ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX D. E., 4./ D. F., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX D.
E., 5./ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., o zaplatenie 194,39 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/34/2019-58 zo dňa 14.05.2021,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku IV.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

II. Konanie voči žalovaným v 2. až 5. rade z a s t a v u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným v 2. až 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

Citoval ustanovenia § 4 ods. 4, § 5 ods. 3, § 18 ods. 3, § 28 ods. 6 a § 29 ods. 5 zákona č. 442/2002

Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z.
o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj ako „ZoVV“).

V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a J. F. bola dňa
07.10.2014 uzavretá spotrebiteľská zmluva o dodávke vody podľa ZoVV. Dospel k záveru, že žaloba
voči žalovanému nie je dôvodná. Zmluvu so žalobcom uzatvárala J. F. a ona bola s ním v zmluvnom

vzťahu a nie žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že si svoje dlhy platí
sám, pričom žalobca uvedené tvrdenie nespochybnil, v dôsledku čoho ho súd považoval za nesporné.
Z uvedeného vyvodil, že žalovaný v 1. rade má so žalobcom uzavretú osobitnú zmluvu. Skutočnosť, že
na liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti figuruje len jeden vlastník, neznamená že k uvedenejnehnuteľnosti neboli, resp. nemôžu byť zriadené viaceré vodovodné alebo kanalizačné prípojky, resp.
že boli rozdelené. Navyše Preberací protokol vyhotovenom pri prerušení odvádzania odpadových vôd
zo dňa 21.08.2017 nepodpísal žalovaný v 1. rade, ale osoba s priezviskom F., avšak bez uvedenia

krstného mena. Vzhľadom na uvedené skutočností súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému v 1.
rade zamietol. Konštatoval, že poručiteľka, J. F., nezanechala žiadny majetok, a dedičské konanie po
nej bolo zastavené. Keďže bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, mal za to, že
je potrebné konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP. Ďalej uviedol, že žalobca požaduje zaplatenie
stočného za obdobie od 02.01.2016 do 21.08.2017. V konaní bolo zistené, že J. F. zomrela dňa

XX.XX.XXXX a jej manžel, D. F., dňa 15.09.2016. V konaní nemal preukázané, že by žalovaní dedičia,
resp. niektorí z nich obývali predmetnú nehnuteľnosť po smrti pôvodnej odberateľky a jej manžela.
Žalovaní v 2. až 5. rade pritom majú iné adresy bydliska, ako je adresa odberného miesta, na ktoré
im aj bolo doručované predvolanie na pojednávanie. Žalobca nijako nepreukázal, že žalovaní mali v
rozhodnom čase pobyt na adrese odberného miesta a nemožno to automaticky vyvodiť ani preberacieho
protokolu. Navyše je poukázal na to, že predmetom faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX bolo

zaplatenie stočného z predpokladanej spotreby, keďže predmetom Zmluvy nebola dodávka pitnej vody,
a teda je otázne, či za obdobie od 16.09.2016 do 21.08.2017 boli vôbec využívané služby žalobcu.
Z uvedených dôvodov nezaviazal žalovaných v 2. až 5. rade na zaplatenie dlžnej sumy ani z titulu
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd rozhodol podľa princípu úspechu, keď
plne úspešnému žalovanému (v1. rade) priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným v 2. až 5. rade súd prvej inštancie rozhodol podľa

ustanovenia § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). V zmysle
citovaného ustanovenia CSP je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočneprihliadnuť.Vdanomsporebolokonanievočižalovanýmv2.až5.radezastavenévdôsledku
tej skutočnosti, že žalovaní sa nestali právnymi nástupcami J. F. v dôsledku zastavenia dedičského

konania pre jej nemajetnosť.

Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. až III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní poukázal na to, že pôvodná odberateľka J. F. zomrela

dňa XX.XX.XXXX. Obdobie, za ktoré vznikli pohľadávky na stočnom na odbernom mieste C. XX, D. E.
je obdobie po smrti odberateľky a to od 02.01.2016 do 21.08.2017. Z uvedeného vyplýva, že v danom
prípadenejdeodlhyporučiteľaatedaniejepodstatné,žededičskékonanieponebohejodberateľkebolo
zastavené pre nemajetnosť. Žalobca preto zisťoval, kto je zodpovedný za vznik žalovaných pohľadávok.
Z lustrácie na katastri nehnuteľností zistil, že vlastníkom domu - odberného miesta je v celosti žalovaný v

1.rade-LVXXXX,k.ú.D.E..Ztohovyplýva,žejevlastníkomajvodovodnejakanalizačnejprípojky,resp.
všetkých rozvodných sietí v dome a teda aj tej, ktorej odberateľkou bola neb. J. F.. Svedčí tomu aj fakt,
že kanalizačná prípojka nebola v dedičskom konaní prejednaná. V prípade pripustenia možnosti, že bola
vlastníčkou danej kanalizačnej prípojky, po jej smrti muselo prejsť vlastnícke právo na vlastníka hlavnej
veci, teda celej nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza, t.j. na žalovaného v 1. rade. Vlastník nehnuteľnosti

- odberného miesta mal povinnosti vyplývajúce z § 26 ods. 1 písm. g), h) z. č. 442/2002 Z.z. a oznámiť
žalobcovi skutočnosť, že pôvodná odberateľka zomrela a v prípade, že by nedošlo k zmene odberateľa,
mal právo požiadať o zrušenie daného odberného miesta. Žalobca sa tieto skutočnosti vzhľadom na
vysoké množstvo odberateľov nemá ako reálne dozvedieť, iba ak od odberateľov. Namietal, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že žalovaní v 2. až 5. rade ako dedičia mali v

danom fakturačnom období na odbernom mieste trvalý pobyt. Uspokojil sa iba s tým, ako označil žalobca
žalovaných v časti trvalého bydliska, na ktoré doručoval predvolanie na pojednávanie. Žalobca pritom z
mailovej komunikácie z 16.01.2018 s Mestom Veľký Šariš mal za preukázané, že na odbernom mieste
mali v období od 10.10.2014 do 30.09.2017 trvalý pobyt: A. B., I. B., K. B., A. F., I. F., K. L., D. B., K. B..
Do 17.04.2017 tam mali trvalý pobyt aj D. F., H. F., M. F., D. F., D. F., N. I., K. O., C. O. a od 10.9.2016

do 17.04.2017 O. O.. Z uvedenej informácie však nevyplýva, kto z uvedených osôb je zodpovedný
za fakturované stočné. Preto žalobca žaloval ako žalovaného v 1. rade vlastníka nehnuteľnosti a teda
vlastníkaidanejkanalizačnejprípojky.AkodôkazpoukazalnamailovúkomunikáciasMsÚz16.01.2018.
Z mailovej komunikácie z 13.03.2019 s Mestom D. E. vyplýva, že pozostalí po J. F. boli žalovaní v 2.až 5. rade. preto ich žalobca v konaní žaloval. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní v 2. a 4. rade
mali trvalé bydlisko na odbernom mieste v danom fakturačnom období. Sud prvej inštancie v konaní
toto vôbec nezisťoval. Nezisťoval ani to, kto zo žalovaných v 2.až 5. rade nehnuteľnosť fakticky užíval

aj bez trvalého pobytu. Dôkaz o podpise preberacieho protokolu z prerušenia odvádzania odpadových
vôd s menom „Holub“ v tejto súvislosti vôbec nevyhodnotil. Svedčí však o tom, že v danom čase bola
kanalizačná prípojka predmetom faktického užívania a teda, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
na úkor žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol rozsudok v
napadnutej časti zrušiť, vrátiť späť na opätovné rozhodnutie a priznať žalobcovi vzniknutú náhradu trov
konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie

odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

Odvolacísúdpopreskúmaníodvolacíchnámietokdospelkzáveru,žesúdprvejinštancievykonalvoveci
dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne
rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu
prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam

a na potvrdenie správnosti uvádza nasledovné.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či
súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak svojím výrokom I. zamietol žalobu voči žalobcovi

v 1. rade, resp. či správne zastavil konanie o tejto žalobe voči žalovaným v 2. až v 5. rade, ktorou
sa domáhal zaplatenia sumy 194,39 eura titulom neuhradených vyúčtovaných faktúr, ktorými boli
fakturované stočné a náklady za spojené s prerušením, resp. obmedzením dodavky vody vykonané
dňa 21.08.2017 z dôvodu neplatenia v zmysle § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z.

o regulácii v sieťových odvetviach.

Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby voči žalovanému v 1. rade, nakoľko zmluvu
sožalobcomuzatváralaJ.F.,ktorábolasožalobcomvzmluvnomvzťahuaniežalovanýv1.rade,pričom

skutočnosť, že na liste vlastníctva k nehnuteľnosti figuruje len jeden vlastník, neznamená že k uvedenej
nehnuteľnosti neboli, resp. nemôžu byť zriadené viaceré vodovodné alebo kanalizačné prípojky, resp. že
boli rozdelené. Vo vzťahu k žalovaným v 2. až 5. rade zastavil konanie z dôvodu zastavenia dedičského
konania pre nemajetnosť poručiteľky J. F. a nebolo preukázané, že nemožno zaviazať dedičov po J. F.,
žalovaných v 2. až 5. rade ani z titulu z bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že títo žalovaní mali v rozhodnom čase pobyt na adrese odberného
miesta.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako predávajúci a J. F. ako kupujúca uzavreli dňa
07.10.2014 zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní
odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou

kanalizáciou s vymedzeným predmetom v čl. II. zmluvy - dodávka pitnej vody z verejného vodovodu,
odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda
z atmosférických zrážok odvádzaná verejnou kanalizáciou) na odberné miesto C. XX, D. E. s č. L.
XXXXXXXXXX.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou za vodné a stočné č. 2121957572 zo dňa 12.01.2017 s
dátumom splatnosti do 28.2.2017 žalobca vyfakturoval J. F. za obdobie 02.01.2016 - 01.01.2017
nedoplatok v sume 71,47 eura, faktúrou za vodné a stočné č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2017
s dátumom splatnosti do 30.9.2017 žalobca vyfakturoval J. F. za obdobie 02.01.2017 - 21.08.2017
nedoplatokvsume71,42euraanapokonfaktúrouč.XXXXXXXXzodňa31.8.2017sdátumomsplatnosti

do 21.9.2017 žalobca vyfakturoval J. F. sumu 51,50 eura za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky
vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona
č. 442/2002 Z.z.

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. E., vyplýva, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom rodinného domu so
súp. č. XXX, postavenom na parcele č. XXX, teda odberného miesta.

Odberateľka J. F. zomrela XX.XX.XXXX, žalobca poskytoval dohodnuté služby v odbernom mieste

v období 16.09.2016 - 21.08.2017, teda i po úmrtí odberateľky. Vlastníkom rodinného domu kde sa
nachádza odberné miesto je žalovaný. Žalobca uvádzal, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1.
rade vyvodzuje z jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde boli poskytované služby, pričom žalovaný
v 1. rade porušil povinnosť podľa § 26 ods. 1 písm. g) ZoVV. S uvedeným právnym názorom sa ani
odvolací súd nestotožnil.

Tým, že žalobca po smrti odberateľky J. F. odvádzal vodu na odbernom mieste C. XX, D. E. neuzavrel
so žalovaným v 1. rade zmluvu o dodávke vody a o odvádzaní vôd. Samotnou dodávkou vody do
rodinného domu nedochádza k uzavretiu zmluvy medzi dodávateľom a vlastníkom nehnuteľnosti o

takejto dodávke do budúcna. Zmluva je dvojstranný právny úkon, nevzniká na základe existencie
vlastníckeho práva, ale na základe prejavu vôle zmluvu uzavrieť. Takýto prejav vôle preukázaný nebol.
Nebolo zistené, či žalovaný v 1. rade vôbec o tom, že žalobca dodáva a odvádza z jeho nehnuteľnosti
vodu na základe inej zmluvy o dodávke vody, vedel. Žalovaný v 1. rade má uzavretú so žalobcom
samostatnúzmluvuododávkevody.To,žebolvlastníkomdanejnehnuteľnosti,automatickyneznamená,

že to vedel a akceptoval, ani že voda bola spotrebovaná práve nim. Zákon o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách navyše určuje, že neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je
odberbezuzatvorenejzmluvyododávkevodyaneoprávnenýmvypúšťanímodpadovýchvôddoverejnej
kanalizáciejevypúšťaniebezuzatvorenejzmluvyoodvádzaníodpadovýchvôd.Akvtomtoprípadeideo
neoprávnený odber, nemôže len samotným dodávaním určitej osobe a vypúšťaním vody určitou osobou

dôjsť k uzavretiu zmluvy, aj keď táto osoba dodávku akceptuje. K uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a
žalovanými teda nedošlo, žalovaný nemá zmluvnú povinnosť uhradiť cenu dodanej vody.

Keďže nejde o zmluvný vzťah strán sporu, súd prvej inštancie posudzoval, či nie sú žalovaní v 2. až

5. rade, ktorí mali obývať predmetnú nehnuteľnosť v rozhodnom čase od 16.09.2016 do 21.08.2017 po
smrti odberateľky, povinní uhradiť cenu dodanej/odvádzanej vody z titulu bezdôvodného obohatenia.
Pre existenciu nároku na náhradu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce, komu bola voda reálne
dodaná, kto ju spotreboval, teda kto sa na základe takejto dodávky obohatil. V konaní nebolo
nepreukázané, že by žalovaní dedičia po odberateľke J. F., resp. niektorí z nich obývali predmetnú

nehnuteľnosť po smrti pôvodnej odberateľky a jej manžela, teda že práve oni vodu spotrebovali
alebo inak dodávkou vody získali majetkový prospech. Dostatočným dôkazom faktického užívania
nehnuteľnosti v rozhodnom čase nie je ani preberací protokol z prerušenia odvádzania odpadových vôd
s podpisom ,,Holub“, bez bližšej špecifikácie tejto osoby.Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že žalovaní v 2.

až 5. rade ako dedičia mali v danom fakturačnom období na odbernom mieste trvalý pobyt, pritom z
mailovej komunikácie z 16.01.2018 s Mestom D. E. mal za preukázané, že na odbernom mieste mali
v období od 10.10.2014 do 30.9.2017 trvalý pobyt: A. B., I. B., K. B., A. F., I. F., K. L., D. B., K. B.. Do
17.4.2017 tam mali trvalý pobyt aj D. F., H. F., M. F., D. F., D. F., N. I., K. O., C. O. a od 10.09.2016 do
17.04.2017 O. O.. K tejto odvolacej námietke odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesného

útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd skúmal, či je
možné na takýto prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní prihliadnuť.

Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na

vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§
154 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa
týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné iba za
podmienok ustanovených vyššie citovaným § 366 CSP.

Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.

Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok uvedených v §
366 CSP

V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

Žalobca prvýkrát predložil predmetnú emailovú komunikáciu s Mestom D. E. zo dňa 16.01.2018, až
spolu s odvolaním, pričom nepreukázal, že by tento dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní
pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. § 366 pod písm. a/ až c/
CSP. Pred súdom prvej inštancie žalobca predložil len emailovú komunikáciu s Mestom D. E. zo dňa
13.03.2019, tykajúcu sa predloženia zoznamu pozostalých po odberateľke J. F.. Z vyššie uvedených

dôvodov na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuťVychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku IV. ako
vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu
odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).