Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010415

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010415.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 5.
októbra 2016 v trestnej veci obžalovaného T. G. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. G., narodený 23.7.1985 v Handlovej, okres Prievidza, bytom T. V., toho času vo výkone
trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby N.,

j e v i n n ý , ž e :

i napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 0T/18/2016 zo dňa
20.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.03.2016, uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní sedem mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia a k tomuto výkonu trestu bol vyzvaný výzvou zo dňa 06.04.2016, ktorú prevzal 15.04.2016, s
nástupom najneskôr do dňa 06.05.2016, na tento výkon trestu nenastúpil bez vážneho dôvodu, a preto
musel byť do výkonu trestu na základe príkazu Okresného súdu Prievidza na dodanie do výkonu trestu
dňa 06.06.2016 predvedený,

t e d a :

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

t ý m s p á c h a l :

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, § 37 písmeno
m)Trestnéhozákona,§38odsek3Trestnéhozákona,ktrestuodňatiaslobodyvtrvaní6(šesť)mesiacov

nepodmienečne.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
T.I. G. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv
352/16/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná
dokazovanie v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný maril

výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote
stanovenej súdom, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnili zákonné znaky skutkovej
podstaty prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona.

Štát má záujem na dodržiavaní a rešpektovaní rozhodnutí štátnych orgánov, medzi ktoré jednoznačne
patrí i rozhodovanie súdu v otázke nástupu výkonu trestu odňatia. Obžalovaný svojím konaním tento
záujem spoločnosti porušil.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s

listinnými dôkazmi.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti plne priznal. Skutočne nemal cieľ mariť výkon rozhodnutia súdu,
chcel byť s matkou, ktorá pracuje v Taliansku, po dvoch dňoch sa dostavil na políciu, kde mu však
povedali, že nie je trestne stíhaný, a tak sa tá doba, kedy nenastúpil na výkon trestu, pretiahla na mesiac,

potom už bolo v jeden deň trestné stíhanie, aj nariadený výkon trestu, a preto ho už polícia do výkonu
trestu odviedla. Mama mu vždy veľmi pomáhala, žil na ulici, a keďže nemal finančné prostriedky, nemal
sa ako dostať do výkonu trestu. Preto sa stali aj tie skutky, za ktoré bol odsúdený. V čase, kedy mal
mesiac na to, aby sa dostavil do výkonu trestu, mama pracovala ako opatrovateľka v zahraničí, bola
tam mesiac aj pol, s rodinou mal zlé vzťahy, a tak si nemal od koho na cestu požičať. Nebol evidovaný

ako nezamestnaný na úrade práce, bol do Vianoc 2015, potom si však našiel prácu ako murár, no keď
spáchal skutky svojej trestnej činnosti, ostalo mu to tak ľahostajné, už bol na ulici. Na ulicu sa dostal
kvôli otčimovi, s ktorým nemohol bývať v dome, keď mama pracovala v zahraničí. Peniaze, ktoré zarobil,
boli minimálne a ledva mu stačili na prežitie. Aj mal obavu nastúpiť výkon trestu, mal nejaký rešpekt
pred tým nástupom do výkonu trestu. Nikdy predtým vo výkone trestu ešte nebol, v predchádzajúcom

odsúdení bol na nástupnom oddelení vo väznici v Ilave, nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - správami č.l. 16,17, odpisom z registra trestov č.l. 21,
rozsudkom č.l. 18-19, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/34/2016, k nemu
pripojenýmtrestnýmspisom,pripojenýmspisomOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.0T/18/2016,zktorých

vyplýva, že obžalovaný doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, vždy išlo o majetkovú trestnú činnosť,
prečin krádeže, vždy bolo na obžalovaného pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Pred spáchaním danej trestnej činnosti bol vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/9/15, kedy trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov vykonal 5.3.2015, rozsudok
sa stal právoplatný 26.1.2015. Obžalovaný bol opakovane postihnutý za rôzne priestupky, iné poznatky

nie sú o obžalovanom známe.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac
a priznajúc obžalovanému poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona - že
sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, a svojím uznaním viny na

hlavnom pojednávaní napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. Na druhej strane súd vzhliadolu obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že už bol za
trestnú činnosť odsúdený. Teda pri ukladaní trestu použil a upravil trestnú sadzbu, z ktorej pri ukladaní
trestu vychádzal za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona. Ďalej pri ukladaní trestu, zohľadniac i

pomery páchateľa, možnosť jeho nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia §
34 odsek 4 Trestného zákona, a pri zohľadnení všetkých týchto okolností potom dospel k záveru, že
napriekskutočnosti,žebolonaobžalovanéhopôsobenévýkonomtrestuodňatiaslobody,napriekhrozbe
právoplatne uložených trestov odňatia slobody tieto okolnosti neodradili obžalovaného od spáchania
ďalšej trestnej činnosti, nerešpektoval obžalovaný rozhodnutie súdu a nenastúpil trest odňatia slobody,

teda predchádzajúce tresty nemali na jeho osobu dostatočný prevýchovný účel. Súd dospel k záveru,
že nie je na mieste postup navrhovaný obhajobou, a to upustiť od ukladania ďalšieho trestu, pretože
predchádzajúce už uložené tresty nepovažoval súd za dostatočné tak na ochranu spoločnosti ako i
nápravupáchateľapráveprevyššieuvedenéskutočnosti.Ospravedlnenieobžalovanéhosvojhokonania
tým, že mal strach z nástupu do výkonu trestu, lebo v takomto výkone ešte nebol, je účelová, pretože je
nesporné, že vo výkone trestu bol. Potom súd dospel k záveru, že trest dostatočný, ktorý v dostatočnej

miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie, je trest odňatia slobody
v 1. polovici trestnej sadzby, teda trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne. Pretože
obžalovaný bol pred spáchaním trestnej činnosti v posledných 10 rokoch vo výkone trestu vo veci
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/9/2015, preto obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Takýto trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia, rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.