Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 38T/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718010248
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2022:1718010248.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPezinok,samosudcomMarekomMikulčíkom,vtrestnejveciobžalovanéhoW.P.,stíhaného

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 15. decembra 2022 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: W. P., N.. X. X. XXXX M. A., C. A. S.,

uznáva sa za vinného, že

v období od 15.04.2016 do 03.05.2017, kedy nastúpil výkon trestu odňatia slobody v ÚVV a UVTOS

Leopoldov, a následne od 03.03.2019 doposiaľ, v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa
zdržiaval, si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého syna Š. P. N..
XX.XX.XXXX, sumou 130,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. H.Y.,
N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., F. XXX/XX a to napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o
rodine/ predovšetkým z ustanovenia § 62, a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu
Pezinok 12P/104/2016-67 zo dňa 25.05.2017 právoplatného dňa 15.07.2017 a vydaným opatrením
orgánu činného v trestnom konaní o predbežnej otázke určenia výživného na dieťa, zo dňa 29.09.2017,

pod ČVS:ORP-514/PE-PK-2017, počnúc dňom 04.04.2016, ktoré prevzal dňa 06.10.2017, čím mu tak
za obdobie od 15.04.2016 do 03.05.2017 a od 03.03.2019 doposiaľ, vznikol dlh na výživnom v celkovej
výške 9.606,-€, s vylúčením období od 03.05.2017 do 02.03.2019, od 15.11.2019 do 12.07.2020 a od
17.03.2021 do 15.05.2021, kedy pri nástupe na výkon trestu odňatia slobody v ÚVV a UVTOS Leopoldov
nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207odsek1,odsek3písm.b/Trestnéhozákona,spoukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného W. P. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom
súde dňa 6. júna 2018 obžalobu pod číslom Pv 789/17/1107-7 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok

uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
3 písm. b/ Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej
obžalobe.

2Súd voveci vydaldňa4.októbra2018 trestnýrozkaz,protiktorémuobžalovanýpodalprostredníctvom
svojhoobhajcuvčasodpor.Súpretovoveci nariadil hlavnépojednávanie,ktorévykonal vneprítomnosti

obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku (obžalovanému
bola doručená obžaloba, obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť
vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli
dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na
možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a

napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil).

3 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním
zápisnice o skoršej výpovedi obžalovaného z 5. apríla 2018, výsluchom svedkyne F. H. a prečítaním

listinných dôkazov: č.l. 36 - správa z ÚVTOS Leopoldov; č.l. 37 - rozúčtovanie pracovnej odmeny; č.l.
38-42 - rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/104/2016 zo dňa 25. 5. 2017; č.l. 43 - opatrenie
OČTK; č.l. 45 - výpis z e-mailovej komunikácie; č.l. 46 - rodný list; č.l. 47 - potvrdenie o návšteve školy;
č.l. 50-54 - správa ÚPSVaR Pezinok; č.l. 56-59 - správa sociálnej poisťovne; č.l. 61 - správa ÚPSVaR
Piešťany; č.l. 64 - správa Mesta Hlohovec; č.l. 68 - správa ZVJS; č.l. 70-72 - výpis z ústrednej evidencie

priestupkov; č.l. 383-386 - odpis registra trestov; č.l. 410 - odpoveď ÚVTOS Leopoldov; č.l. 446-452 -
prehľad zrážok výživného; spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 12P/104/2016; spis Okresného súdu
Trnava sp. zn. 0T/164/2019; spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/32/2020.

K dokazovaniu

4 Obžalovaný pri svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 5. apríla 2018 vypovedal,
že v máji 2017 pri nástupe na výkon trestu odňatia slobody v ÚVV a UVTOS Leopoldov nahlásil svoju
vyživovaciu povinnosť na syna M. boli mu vykonávané aj zrážky z pracovnej odmeny, ktoré bol zasielané
matke F.P. H.. Do nástupu na výkon trestu odňatia slobody nedostal žiaden rozsudok o výživnom, až v

roku 2018 mu prišlo uznesenie, podľa ktorého má platiť výživné vo výške 130,-€ k rukám matky. Žiadal
zadovážiť spis súdu, ktorý rozhodol o výživnom. Poukázal na to, že B. F. H. spolu žili od februára 2011
do februára 2016, potom sa musel vysťahovať, prestali spolu komunikovať a potom nastúpil na výkon
trestu.

5 Svedkyňa F. H. vypovedala: od 15. 4. 2016 si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť na syna neplní
riadne a včas, plnil si ju len vtedy, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody . Z ÚVTOS Leopoldov
jej chodili platby výživného vo výške od 16,- € do 18,- € mesačne. Po tom, ako obžalovaný vyšiel z
väzenia, si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. S dieťaťom sa obžalovaný nestretáva. Výživné vymáha
v súčasnosti prostredníctvom exekútora, exekútor jej dosiaľ zaslal len upovedomenie o začatí exekúcie,

na výživnom zatiaľ nič nevymohol. Exekúciu vykonáva exekútorský úrad pána DY. zo Skalice. Okrem
tých peňazí, ktoré mi boli posielané z ÚVTOS Leopoldov, ona na výživnom nič neobdržala. Aktuálna
výška dlhu na výživnom je 9.606,- €.

6 Z rodného listu súd zistil, že obžalovaný je otcom V. Š. P. N.. XX.XX.XXXX z matky F. H..

7 Opatrením orgánu činného v trestnom konaní o predbežnej otázke určenia výživného na dieťa zo dňa
29.09.2017, ČVS:ORP-514/PE-PK-2017, bola podľa § 7 ods. Tr.por. obžalovanému určená vyživovacia
povinnosť na maloletého syna Š. P. N.. XX.XX.XXXX, sumou 130,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky F. H., N.. XX.XX.XXXX, a to počnúc dňom 04.04.2016. Toto opatrenie

bolo obžalovanému doručené dňa 06.10.2017.8 Rozsudkom Okresného súdu Pezinok 12P/104/2016-67 zo dňa 25.05.2017, právoplatného dňa
15.07.2017, bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť na maloletého syna Š. P. N..

XX.XX.XXXX, sumou 130,- EUR mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám V. F. H., N..
XX.XX.XXXX. Zo súdneho spisu vyplýva, že obžalovanému bol predmetný rozsudok v zmysle § 106
ods. 3 CSP doručovaný oznámením na úradnej tabuli súdu a zverejnením na webovej stránke súdu.

9 Obžalovaný je všeobecný i špeciálny recidivista, doposiaľ bol v minulosti 20 krát súdne trestaný,

najmä za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 6T/32/2020 zo dňa 4. mája 2020 (za trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák ) uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa 15. mája 2021.

10 V obdobiach od 03.05.2017 do 02.03.2019, od 15.11.2019 do 12.07.2020 a od 17.03.2021 do
15.05.2021 sa obžalovaný nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

kde nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, na tom podklade mu boli vykonávané aj zrážky z pracovnej
odmeny, ktoré bol zasielané matke F. H.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií

11 Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že
obžalovaný si (s výnimkou období v ktorých sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody) najmenej
dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky
vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok
obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona.

12 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny

znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia
všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom
vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť
vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor
druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe

dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda
stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku
popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a
miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký
stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

13 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má

zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

14 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú
aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiideoprečin,
zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti

nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje
záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti.15 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia

(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

16 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

17 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru,
že u obžalovaného, ktorý je recidivistom, splní účel trestu jedine uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody.

18 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere
trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

19 Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť , a to, že už bol v minulosti za trestný čin
odsúdený. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne. Následne trestnú sadzbu
ustanovenú v § 207 ods. 3 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov modifikoval s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. a
zistil, že obžalovanému je možné ukladať trest v rozpätí 28 mesiacov až 5 rokov. mesiacov. Za toho

stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určeného rozpätia v trvaní
28 mesiacov, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu
obžalovaného dostatočne represívna.

20 Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,

obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

21 Trest uložený na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby považuje súd vzhľadom na všetky

vyššieuvedenéokolnostiprípaduzatrestprimeraný,spravodlivý,dostatočnezodpovedajúci represívnej
funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom
na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon.

22 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.