Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117210422
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5117210422.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Ing.
J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, E., v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr.
Ing. Martin Chlapík LLM; advokát - konateľ, Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti
žalovanému - OUR MEDIA SR, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava 831 04, IČO: 51 267
055, (právny nástupca pôvodného žalovaného PEREX, a.s., so sídlom Trnavská cesta 39/A, 831 04
Bratislava, vymazaný z obchodného registra dňa 1.4.2021 v dôsledku zlúčenia), v zastúpení právne
- LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Sartorisova 12, Bratislava, IČO: 36 857 998, za ktorú

koná JUDr. Marek Ogurčák, advokát a konateľ, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na
základe odvolania žalobcu a na základe odvolania žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 40C/22/2017-868 zo dňa 21. novembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
135.969,59 eur, zároveň rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/22/2017-868 z 21.11.2019 z r u š
u j e v časti výroku dotýkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 135.969,59 eur a v tomto
zrušenom rozsahu konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/22/2017-868 zo dňa 21.11.2019 vo zvyšku výroku II.
dotýkajúcej sa zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30.000 eur p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40C/22/2017-868 zo dňa 21.11.2019 vo výroku I. o povinnosti
žalovaného uverejniť ospravedlnenie m e n í tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd") vo výroku I. odvolaním
napadnutého rozsudku č.k. 40C/22/2017-868 zo dňa 21. novembra 2019 ( v poradí 3. rozsudok )
uložil pôvodnému žalovanému PEREX, a.s. so sídlom Trnavská cesta 39/A, Bratislava v lehote 3 dní
od právoplatnosti uverejniť na rovnakej strane s rovnakým písmom akým bol uverejnený článok a jeho
názov v bývalom týždenníku Moment č. 47 z 19.11.1999, v samostatne nepredajnom magazíne denníka
Pravda s názvom MOMENT ospravedlnenie s obsahom v konkrétne vymedzenom znení. Vo výroku II.
žalobu v časti o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému

právo na náhradu trov konania v rozsahu 50% .

2. Zásadné skutkové zistenia vo veci okresný súd vyvodil z vykonaného dokazovania, ako uvádza,
najmä z obsahu : článku „Sudca na odstrel" uverejneného v spoločenskom týždenníku Moment zo dňa19.11.1999, rozsudku OS Bratislava I. vydaného v konaní č. 6T/47/07, spisu OS Žilina 16C/373/2007,
rozsudku KS Banská Bystrica vydaného v konaní č. 12Co/5/2009, z rozsudku OS Banská Bystrica
vydaného v konaní č. 7 C 178/2005, z výsluchu svedkov Ing. F. G., Ing. W. O., Ing. X. N., E. M..

3. Za nepochybné označil žalobné tvrdenie, že v modernom spoločenskom týždenníku dňa 19.11.1999
č. 47 v samostatne nepredajnom magazíne denníka Pravda v publikovanom článku „Sudca na
odstrel" ( ďalej „ Článok „ ) je okrem iných skutočností uvedené: „ že spomínaná W. K. v článku, ktorá je
stíhaná za podvody hospodárskeho charakteru, je dobrou (podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou)

priateľkou J. G., ktorý je tiež spomínaný v tom slova zmysle, „ že to nie je hocaký podvodník, začal
pôsobiť ako vyberač nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale ako vyberač protihodnoty",
„ fungovalo to asi tak, že J. G. získal informáciu, že na osobu X.Y. sa chystá zatykač, ponúkol túto
informáciu na predaj - ako tovar a skasíroval „. „ Sám seba J. G. rád prezentoval a prezentuje ako
poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter podnikania a mravov mu málokto uverí". „ Najlepším
príkladom včasného echa pred zatknutím je samotný J. G.". Trestný čin, kvôli ktorému v roku 1994

náhlivo opustil vlasť, mal hodnotu 120.000.000 Sk a išlo o podvod na clearingovom účte". „ Navyše
tohto sprevádza povesť násilníka schopného všetkého „. „ Vyšetrovateľovi policajného zboru sa vyhrážal
smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil tri týždne a ďalšiemu zasa pred garážou vybuchla nálož".

4. Súd si osvojil aj podstatný dôvod, ktorý žalobcu viedol k podaniu žaloby - že J. G. žalovaný myslel

jeho konkrétnu osobu, t.j. Ing. J. G.. Poukázal ďalej na to, že žalobca aj na pojednávaní dokazoval, že :
nemal žiadnu intímnu priateľku spomínanú W. K. a nevedel kto W. K. je, jeho manželka vzhľadom na
túto v článku popísanú skutočnosť podala žalobu o rozvod manželstva, priatelia sa jej začali vysmievať,
že jej manžel má milenku, jeho osobu ako Ing. J. G. je veľmi ľahko možné identifikovať, nikto iný nebol
privezený z Brazílie ako on - teda J. G., každému, kto ho pozná, či sú to už priatelia, známi, rodinní

príslušníci, obchodní partneri, občania Mesta E. bolo od samého začiatku zrejmé, že sa jedná o jeho
osobu, v článku bola uvedená aj fotografia jeho rodinného domu, kde kedysi so svojou manželkou
býval, v Článku bol popisovaný ako podvodník - čo sa ale nezakladá na pravde, bol trestne stíhaný ale
jeho stíhanie bolo zastavené, dokonca bol odškodnený štátom za bezdôvodné trestné stíhanie sumou
33.193,92 eur, ani v článku uvádzané skutočnosti o jeho násilníckej povesti sa nezakladajú na pravde.

5. Skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu výsluchu svedkov - Ing. F. G., Ing. X. N., Ing. W. O., E. M.
okresný súd bližšie uvádza v bodoch 9. 10. 11. 12. písomného odôvodnenia rozhodnutia - v tejto časti
odvolací súd iba odkazuje na ich obsah.

6. Podľa rozsudku KS v Bratislave sp.zn. 4 To/55/08 ( rozhodované v prvostupňovom rozsudku
Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 6T/47/2007 ) bola E. M. odsúdená pre trestný čin ohovárania
podľa § 206 ods. 1/,2/ Tr. zákona k peňažnému trestu vo výške 995,82 eur, okrem iného aj za skutok v
žalovanom Článku „ Sudca na odstrel „ kde sa spomína okrem iného aj J. G. Trestný súd jednoznačne
konštatoval zodpovednosť obžalovanej E. M., autorky článku, ktorá o poškodených vo všeobecnosti,

ktorí boli prezentovaní v tomto Článku uverejnila nepravdivé údaje, ktoré boli spôsobilé značnou mierou
ohroziť vážnosť u spoluobčanov, v zamestnaní, narušiť rodinné vzťahy.

7. Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku vydanom v konaní pod sp.zn. 12 Co/ 5/2009 ( v rámci zmeny
rozsudku OS Banská Bystrica sp.zn. 7 C/178/2005) uložil povinnosť SR - Ministerstvu spravodlivosti a

Ministerstvu vnútra SR uhradiť žalobcovi 33.192,92 eur aj trovy konania titulom náhrady nemajetkovej
ujmy za trestné stíhanie žalobcu, ktoré bolo právoplatne zastavené.

8. Z rozsudku OS Banská Bystrica sp.zn. 7C/178/2005 vyplynulo, že na Okresnom súde OS Žilina sa
viedlo konanie o rozvod manželstva pod sp.zn. 8C/ 873/1996 na návrh manželky žalobcu, ktoré bolo

dňa 27.2.1997 prerušené a dňa 12.3.1998 zastavené.

9. Zistený skutkový stav v rovine právnej okresný súd subsumoval pod právnu úpravu ust. § 11 a 13
Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút ochrany osobnosti.

10. Vyhodnotil za nepochybne preukázané, že v celom Článku boli o osobe J. G. uvedené klamstvá
a nepravdivé informácie. Žalovaný žiadnym spôsobom na pojednávaniach nepreukázal, že J. G. mal
intímnu známosť s W. K. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že W. K. vôbec nepozná. Na žalovanom
bolo dôkazné bremeno, aby súdu predložil relevantné dôkazy ( čo ale neurobil ) ktoré by potvrdili, žeJ. G. s menovanou osobou mal intímnu známosť. Napísať do článku, že má nejaká osoba s nejakou
inou osobou intímnu známosť bez relevantných dôkazov sa podľa názoru súdu javí ako dehonestovanie
osoby a osôb. Dodal tiež, že aj v demokratickej spoločnosti sú určité medze, ktorými sa treba riadiť a

nemôže nikto do článku uviesť nepravdivé informácie.

11. Za ďalšie klamstvo písané o žalobcovi vyhodnotil súd, „že nie je hocaký podvodník a že začal pôsobiť
ako vyberač nie v zmysle výpalného, ale vyberač protihodnoty". Znova ide len o informáciu poskytnutú
širokej verejnosti ničím nepodloženú, žiadnym spôsobom vyargumentovanú. V tomto prípade znova

to bol žalovaný, ktorý mal na pojednávaní preukázať výsluchmi svedkov, že takýmto spôsobom takéto
informácie žalobca kupoval, resp., ich následne predával. Uvádzané skutočnosti v článku, že J. G.
náhlivo opustil SR a odišiel do Brazílie sú znova len informácie, polopravdy. Sám žalobca priznal, že
bol v Brazílii, avšak do tejto neodišiel na základe trestného stíhania, pretože jeho trestné stíhanie sa
začalo až v čase, keď bol v spomínanej krajine. Svedčia o tom aj uznesenia o trestnom stíhaní. Mal sa
dopustiť clearingového podvodu v hodnote 120.000.000 Sk. Trestné stíhanie voči žalobcovi bolo v danej

veci právoplatne zastavené. Už z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/5/2009 vyplynulo,
že za nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania bol žalobca odškodnený. Napokon žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ani na v Článku uvádzanú ďalšiu skutočnosť, že J. G. má povesť násilníka
schopného všetkého, mal sa vyhrážať vyšetrovateľovi smrťou, iný policajt mal dostať bitku, z ktorej sa
liečil tri týždne a ďalšiemu zasa pred garážou vybuchla nálož. Podľa súdu žalovaný mal navrhnúť výsluch

konkrétnych policajtov, ktorí by tieto skutočnosti preukazovali, toto však neurobil.

12. SvedkyňaE.M.,autorkaČlánkujednoznačnevypovedala,žeprispracovanítohtočlánkuvychádzala
z informácií, ktoré jej poskytol policajný zbor. Autorka informácie nemala ničím podložené a ani overené,
zhrnula ich do Článku len na základe informácií, ktoré čerpala najmä z materiálu BLOK a ďalších

operatívnychspráv.Súdtiežpoznamenal,žeautorkačlánku bolaaj vsúvislostistýmtoČlánkom trestne
stíhaná pre trestný čin ohovárania a právoplatne i odsúdená.

13. Nepochybné stotožnenie osoby žalobcu s iniciálami uvedenými v Článku okresný súd vyvodil z
výpovedí svedkov Ing. O., Ing. N., navyše v Článku bola uvedená fotografia rodinného domu J. T

a každý z blízkych susedov vedel, kto v tomto rodinnom dome na B. ulici býva, že je to rodina G..
Vo veľmi medializovaných televíznych správach bolo popisované, že J. G. bol vydaný z Brazílie pre
účely trestného konania, každý vedel, že sa jedná o osobu žalobcu a iniciálky J. G. nestotožňovali
s inou osobou. V otázke preukázaného stotožnenia osoby žalobcu s iniciálami uvedenými v Článku
okresný súd odkázal aj na právny názor NS SR ako súdu dovolacieho v rozhodnutí vydanom v spore

v konaní č. 3Cdo/420/2014 ( s ktorým názorom sa stotožnil a nemal dôvod sa od neho odchýliť ) v
ňom konštatované, že už fotografia s textom, ktorý vysvetľuje, že ide o dom J. G. významne prispieva
k možnosti, že napr. rodinní príslušníci žalobcu, jeho susedia, ale aj ďalšie osoby, ktoré z nejakého
dôvodu poznajú dom, stotožnia osobu spomenutú v Článku so žalobcom. Odkazom aj na rozhodnutie
OS Bratislava I, sp. zn. 6T/47/2007 je zrejmé tiež, že o totožnosti osoby žalobcu s osobou označenou

v Článku ako J. G. pochybnosti nemali ani vyšetrovatelia a prokurátori pôsobiaci v trestnom konaní
vedenom proti autorke článku, lebo v opačnom prípade by nebola obvinená, obžalovaná z trestného
činu ohovárania i v prípade skutku ktorého sa mala dopustiť uvedením nepravdivých údajov o žalobcovi.

14. Okresný súd v záverečnom zhrnutí uzavrel, že žalovaný neuniesol v súdenom prípade dôkazné

bremeno, nepreukázal, že v Článku sú písané pravdivé informácie o osobe žalobcu, následne
konštatoval, že sa žalobca oprávnene domáha v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka ochrany svojej
osobnosti a v súdenom prípade zákonné podmienky občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného voči
žalobcovi sú splnené.

15. Žalobný nárok o povinnosti žalovaného ospravedlniť sa žalobcovi ( vo výroku vymedzenom znení )
vo svojej podstate kvalifikoval okresný súd za primeraný prostriedok poskytnutého zadosťučinenia a k
tejto povinnosti žalovaného aj zaviazal.

16. Zostávajúci žalobný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch okresný súd neuznal

- vo vzťahu k nemu žalobu zamietol. Zvýraznil, že takýto nárok je možné priznať len vtedy pokiaľ
nie je postačujúce morálne zadosťučinenie a pokiaľ došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere a to v bezprostrednej príčinnej súvislosti so žalovaným
Článkom. Značná miera zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu vykonaným dokazovanímpreukázaná nebola a len na základe ničím nepodložených tvrdení žalobcu mu nie je možné takýto nárok
priznať. Aj podľa záverov v Náleze ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 intenzitu zásahu a jej následky
je povinný preukazovať vždy žalobca. Súd v otázke výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy

upriamil pozornosť na výšku náhrady nemajetkovej ujmy obetiam násilných trestných činov v zákone č.
215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorá ani v tých najtvrdších
a najzávažnejších prípadoch nepresiahne desaťnásobok minimálnej mzdy, ktorá v rozhodnej dobe v
prípade žalobcu v roku 1999 predstavovala sumu 119,50 eur. Súd ďalej ozrejmil, že obetiam násilných
trestných činov by mohla byť priznaná za zásah do práva na jej ochranu osobnosti v roku 1999 náhrada

nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 1.195 eur. V tejto konkrétne súdenej veci žalobca od samého
začiatku až do na rozhodovania o žalobe žiadnym spôsobom ani len na posledných pojednávaniach
nezdôvodnil, prečo sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 663.378,37 eur, resp. náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur. Súdu vôbec nepreukázal tvrdené skutočnosti, že titulom
Článku prišiel o finančné prostriedky z podnikania, resp., že sa nemohol zamestnať, pracovať, či nastal
nejaký finančný dopad na jeho rodinu, na jeho život - v uvádzanom smere žiadne relevantné dôkazy

neprodukoval. Súdu nedoložil dôkazy ani o tom, aké boli jeho príjmy z podnikania v rozhodujúcom čase
a či o časť týchto príjmov prišiel v dôsledku uverejneného Článku. Čo sa týkalo trestného stíhania
žalobcu, ktoré bolo napokon zastavené - za to bol odškodnený. Naviac, žalobca podľa názoru súdu ani
v jednom smere nenaznačoval z čoho má pozostávať nemajetková ujma, javí sa preto ako keby jeho
požiadavka na nemajetkovú ujmu bola len tak vyslovená bez nejakého odôvodnenia, v prípade tohto

žalobného nároku žalobca bol absolútne nečinný.

17. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania aplikáciou ust. § 255 ods. 2 CSP vychádzajúc z
čiastočného úspechu žalobcu čo do časti poskytnutého zadosťučinenia - zverejnenia ospravedlnenia
okresný súd mu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 50%.

18. Voči rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali obe strany sporu.

19. Žalobca namieta, že v časti výroku vymedzeného ospravedlnenia okresný súd nereagoval ( nebral
v úvahu ) zmenu petitu žaloby prednesenú na pojednávaní dňa 9.9.2019 jeho právnou zástupkyňou

a uložil žalovanému povinnosť zverejniť ospravedlnenie v neexistujúcom printovom médiu. Keďže
samostatne nepredajný magazín denníka Pravda s názvom Moment už neexistuje navrhoval uverejniť
ospravedlnenie „v denníku Pravda na str. č. 2" spôsobom a obsahom ako bol vyhlásený rozsudok súdu
prvej inštancie s dodatkom, že povinnosť ospravedlniť sa bola prikázaná rozsudkom Okresného súdu
Žilina.

20. Vytýka súdu tiež, že zamietol jeho žalobný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bez reálnej
zmeny skutkových okolností, hoc v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré vo veci vydal o tomto
nároku úplne odlišne rozhodoval. Aj za stavu, že rozhodnutia súdu boli zrušené, dôvody pre ktoré sa
odchýlil od svojich predchádzajúcich skutkových zistení a právneho názoru vyjadreného v súvislosti s

aplikáciou ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. súd mal v rozhodnutí odpovedať. Súd v bode 31 odôvodnenia
uvádza, že nepreukázal vznik majetkovej škody - takýto nárok ale on ani neuplatňoval. V bode
32 odôvodnenia súd mu vytkol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy riadne neodôvodnil a
nepreukázal negatívne dôsledky dostatočne. Obsahom Článku podľa názoru odvolateľa nebola o ňom
pripravovaná žiadna aktuálna informácia, ani o jeho trestnom stíhaní, ale sa jednalo o dlhodobo

pripravovaný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv a do práv ostatných dotknutých osôb.
Článok neobsahuje spravodajsky významnú relevantnú informáciu o jeho trestnom stíhaní, bol
uverejnený v novembri 1999 a on opustil vlasť v roku 1994, už táto skutočnosť vylučuje spravodajský
charakter zverejnených informácií o veci všeobecného záujmu. Žalovaná strana neoznačila žiaden zdroj
informácií, z ktorých čerpala autorka Článku a ani žiadne ďalšie média, ktoré by označovali jeho/žalobcu

ako osobu, ktorej intímnou priateľkou je W. K., že on je podvodníkom, vyberačom, násilníkom a podobne.
Odvolateľ zotrváva na tom, že preukázal v spore kto je autorom Článku, kto bol vydavateľom periodika,
ktoré Článok zverejnilo a preukázal i negatívne dôsledky v súkromnom a podnikateľskom živote, ktoré
Článok vyvolal. Dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti ním napadnutých tvrdení v Článku je
na žalovanej strane. Predmetom žaloby sú skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť možno overiť a nie

hodnotiace úsudky. Hodnotí za úplne irelevantné sa oboznamovať s obsahom spisovej dokumentácie
o vedení jeho trestného stíhania, keďže táto trestná vec sa nedostala ani do štádia podania obžaloby.
Jeho manželka podala návrh na rozvod aj v roku 2000 resp. 2001, ako to podrobne popísala vo svojej
výpovedi, podľa informácie, že spisy a registre sú skartované, nedostala od súdu dôkaz o vedení tohtorozvodového konania. K rozvodu manželstva napokon nedošlo v záujme zachovania rodiny a aj po
spochybnení pravdivosti tvrdenia o jeho nevere, intímny pomer s W. K., poprel.

21. Žalobca popiera aj legitimitu zverejnenia informácie o jeho osobe, túto nemožno podľa jeho názoru
vyvodiť ani z ústavnej ochrany slobody prejavu a bola dominantne motivovaná túžbou vyvolať senzáciu
a tak poškodiť difamujúcu osobu bez rešpektu zásady prezumpcie neviny. Hoc prezumpcia neviny
nebráni informovať o trestnom konaní alebo okolnostiach, ktoré môžu opodstatňovať záver, že sa niekto
dopustil trestnej činnosti; vyplývajú z nej určité medze, ak ide o spôsob, akým má k takému prejavu

dôjsť. Sloboda prejavu nemá viesť k tomu, aby bol ktokoľvek v očiach širokej verejnosti fakticky videný
vinným bez možnosti sa efektívne brániť proti obvineniam voči sebe. Informácia verejnosti o trestnom
konaní, ako i na ňu nadväzujúca verejná diskusia nesmú byť vedené v tom zmysle, že otázka viny je
vopred rozhodnutá podľa priania redaktora.

22. Z hľadiska brutality útoku na česť, povesť, dobré meno a jeho dôstojnosť považuje odvolateľ

sporný Článok za ojedinelý jav aj medzi tzv. bulvárnymi printovými médiami, označuje za nevídané v
jednom Článku spraviť z bezúhonného občana zločinca, podvodníka, násilníka, korupčníka, bigamistu
a takmer vraha. Článok je aj svojim obsahom úplne výnimočný, jeho autorka bez toho, aby si overila
pravdivosť svojich tvrdení s vedomím zástupcov vydavateľa v záujme zvýšenia čitateľnosti, atraktivity
tzv. moderného spoločenského týždenníka, tým najhrubším spôsobom neoprávnene zasiahla do jeho

osobnostných práv, následne potom je prirodzené, že sa domáha primeranej satisfakcie morálneho aj
majetkovéhocharakteru. Svojnároknanemajetkovúujmuopieraajozávery(súvisiacečastiajzacitoval
v bode 24 odvolania ) napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 209/2004 z 31.5.2005, rozsudku NS SR
sp. zn. 1Cdo 89/97 z 28.4.1998, sp. zn. 5Cdo 136/2004 z 29.11.2005 a v súvislosti s otázkou nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy podľa hmotnoprávneho ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka

odkazuje aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR napr. v Náleze č.k. III. ÚS 273/08-22 z 10.2.2009,
ďalej v rozhodnutí III. ÚS 185/09-27 zo dňa 7.7.2009, v nich Ústavný súd vychádzajúc aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ( článku 41 Dohovoru ).

23. Na základe uvádzaných podstatných súvislostí žalobca požaduje v odvolacom návrhu v odvolaním

napadnutom rozsahu rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, alternatívne navrhuje zmenu, v rámci nej vo výroku I. vyhovieť odvolaniu v rozsahu
namietanom a v rámci zmeny výroku II. uložiť žalovanému - PEREX povinnosť v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť mu/ žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur ( keďže v časti
prevyšujúcej túto sumu berie ohľadne tohto nároku žalobu späť ). V prípade zmeny výroku III. požaduje

voči žalovanému priznať náhradu trov celého konania vo výške 100 %.

24. V zákonnej lehote uplatnil odvolanie aj žalovaný, do výroku I. o uloženej povinnosti zverejniť
ospravedlnenie v konkrétnom znení a do súvisiaceho výroku III. o náhrade trov konania. Domáha sa
zmeny rozsudku, v rámci nej zamietnutia žaloby v celom rozsahu a dožaduje sa voči žalobcovi priznania

náhrady trov konania v celom rozsahu.

25. V úvode vytkol súdu, že odignoroval ním/ žalovaným predložené dôkazy ( nachádzajúce sa v spise
na č.l. 641-748 ) relevantné pre posúdenie nároku žalobcu v súvislosti s ním tvrdeným zásahom do
práva na ochranu osobnosti a preukazujúce nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Súd tieto

listinné dôkazy nespomína v žiadnej časti odôvodnenia rozsudku.

26. Hodnotí výrok I. rozsudku za nesprávny, nevykonateľný, hoc už v konaní poukazoval na to,
že splnenie povinnosti nebude objektívne možné, pretože samostatný nepredajný magazín denníka
Pravda, s názvom „ Moment „ je tlačený v úplne inej tlačiarni, z ktorej z technických dôvodov nie je

možné použiť fond a typ písma používaný v roku 1999 - súd na túto jeho námietku nereagoval. Výrok
rozsudku v uloženej povinnosti uverejniť ospravedlnenie žalobcovi sa vo viacerých častiach odlišuje od
textu uznesenia zo dňa 1.4.2009 (na č.l. 84 spisu), ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu
na začatie konania zo dňa 22.11.1999 („nepravdivé" a „ospravedlňuje"), pretože v pripustenej zmene
návrhu ale ani v samotnom návrhu na zmenu žalobného petitu neboli obsiahnuté - ide o svojvôľu a

nadprácu sudcu.

27. Návrh na pripustenie žalobného petitu v časti ospravedlnenia zo dňa 16.1.2009 sa odlišuje od textu
uznesenia súdu o pripustení zmeny petitu zo dňa 1.4.2009 a výrok rozsudku súdu zo dňa 21.11.2019sa nezhoduje ani z jedným z vyššie uvedených textov a predstavuje tretiu verziu textu ospravedlnenia
- podľa názoru odvolateľa/žalovaného súd mal vychádzať iba a len z textu ospravedlnenia uvedeného
v uznesení zo dňa 1.4.2009 sp. zn. Nc 1117/99-84, ktoré bolo záväzné tak pre strany sporu ako aj

pre samotný súd. Súd nebol oprávnený text akýmkoľvek spôsobom dopĺňať, graficky zvýrazňovať,
opravovať chyby alebo text akokoľvek upravovať. Sú nepresné a aj neúplné citácie konkrétnych častí
žalovaného Článku resp. sú citované v takej podobe, v akej sa v Článku nenachádzajú.

28. Citované časti Článku a všetky uverejnené informácie nie je možné podľa žalovaného označiť ako

nepravdivé. Žalobca v čase bezprostredne predchádzajúcom vzneseniu mu obvinenia pre trestný čin
- uznesenie vydané 8.6.1994 opustil územie SR, z uvedeného dôvodu musel byť orgánmi činnými v
trestnom konaní vydaný na žalobcu medzinárodný zatykač, žalobca bol zadržaný v Brazílii a ako prvá
osoba v dejinách SR za veľkej mediálnej pozorností v rámci extradície vydaný z územia Brazílie na
územie SR, následne väzobne stíhaný ( odkaz na odrážku číslo 5 Článku. Výrok rozsudku pri odrazke
č. 6 označuje informáciu o osobe žalobcu o „odstrašujúcej povesti násilníka" - za nepravdivú, s čím

podľa názoru žalovaného nemožno súhlasiť, v danej súvislosti on/ žalovaný odkazuje na uznesenie
OS Banská Bystrica sp.zn. 7C/178/2005 zo dňa 15.2.1996 o predĺžení väzby žalobcovi do 17.3.1996,
ako dôvod sa uvádza v uznesení, že obvinený Ing. G. sa snaží ovplyvňovať a zastrašovať svedkov,
je odkaz aj na list pracovníčke NBS Ing. K. zo dňa 24.1.1996, že sa vyhrážal všetkým vrátane tejto
pracovníčky, že svedkovia majú v dôsledku konania/vyhrážok žalobcu obavu o svoj život a jeden zo

svedkov sa z tohto dôvodu nezdržuje v mieste svojho trvalého bydliska ( túto skutočnosť preukazuje
listinný dôkaz na č.l. 653, 654 ). Odkazuje aj na zdroje, z ktorého autorka článku E. M. vychádzala -
listinný dôkaz na č.l. 641 až 748 spisu - záznam k akcii Blok, Vyhodnotenie I - on tieto dôkazy označil,
súd ich ale bez uvedenia relevantných dôvodov v úvahu nevzal a vedome ich opomenul. Pokiaľ ide o
rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, žalobca nebol úspešný v rozsahu iba 50%, preto nemožno

rozhodnúť o tom, že mu patrí náhrada trov konania. V danej súvislosti žalovaný odkazuje v dotknutej
otázke na konštantnú judikatúru NS SR.

29. Podľa žalovaného aj odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné a nedostatočné, súd zistený
skutkový stav ňom jednostranne a neúplne vyhodnotil, neprihliadol na všetky dôkazy vykonané v

súdnom konaní, následne tak vec nesprávne právne posúdil.

30. Žalovaný dodáva, že aj v prípade, že by si čitatelia týždenníka hoc v rovine teoretickej aj spojili
uverejnené informácie s osobou žalobcu, mohli tak učiniť len na základe predchádzajúcich informácií,
ktoré o ňom mali k dispozícii už pred uverejnením žalovaného článku aj z iných zdrojov. Túto skutočnosť

potvrdzujú i výpovede vypočutých svedkov Ing. O. a Ing. N. (odkazuje žalovaný na obsah ich výpovede
na č.l. 899 spisu). Táto skutočnosť podľa žalovaného má preto ďalekosiahly význam pri posudzovaní
spôsobilosti uverejnenej informácie zasiahnuť do práva fyzickej osoby, ktorá vztiahne uverejnené
informácie o J. G. na svoju osobu. Súd selektívne a nepresne parafrázoval obsah časti svedeckých
výpovedí svedkov vypočutých v konaní, pravdivosť/nepravdivosť tvrdeného zásahu, keďže do práva na

ochranu osobnosti žalobcu došlo dávno pred uverejnením žalovaného článku a to v príčinnej súvislosti
s trestným stíhaním žalobcu. Konanie o rozvod manželstva neprebiehalo v bezprostrednej súvislosti po
uverejnení žalovaného Článku ale viac ako tri roky pred uverejnením Článku, napokon bolo zastavené,
iný/ďalší návrh neskôr manželka žalobcu nepodávala.

31. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu na č.l. 915 až 929 spisu zotrval žalovaný na odvolaní
a na svojich ústnych a písomných vyjadreniach, obsahu záverečnej reči čo predniesol pred súdom
prvej inštancie. Žalobcom uplatnený nárok hodnotí za nedôvodný, nevykonateľný a v plnom rozsahu
neopodstatnený a aj odvolanie žalobcu je založené na subjektívnych, účelových tvrdeniach a záveroch
bez opory v obsahu : vykonaného dokazovania, odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaného

Článku. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že samostatný nepredajný denník magazín denníka Pravda
neexistuje, čo bolo dôvodom prečo požadoval pripustenie zmeny petitu a uverejniť ospravedlnenie v
denníku Pravda podľa žalovaného sa nezakladá na pravde, pretože pravidelnou súčasťou štvrtkového
vydania denníka Pravda je samostatne nepredajný magazín, ktorý vychádza v rovnakej periodicite
(každý štvrtok) už od roku 1998. Jedinou pre toto konanie irelevantnou rozdielnosťou je skutočnosť,

že oproti roku 1999 nevychádza tento magazín samostatne (teda sa nedá predplatiť alebo kúpiť v
novinovom stánku samostatne), ale už len ako pravidelná štvrtková príloha denníka Pravda. Jedná
sa o totožný magazín, v ktorom malo byť podľa žalobného petitu žalobcu uverejnené ospravedlnenie
žalobcovi na základe rozsudku OS Žilina už v roku 2010 - k žiadnej zmene vo formáte alebo periodicitepri porovnaní rokov 2010 a 2019 nedošlo. Relevantné skutočnosti pre umožnenie pripustenia zmeny
žalobného petitu do podoby požadovanej žalobcom neexistovali a rovnako neexistovali dôvody pre
uverejnenie ospravedlnenia v denníku Pravda. Poznamenáva tiež, že žalobca sám nepovažoval

uverejnený Článok za zásah do svojich práv, predmetný Článok totiž v žalobe podanej voči MS SR
žiadnym spôsobom neuvádzal ale poukazoval na články iných vydavateľov zverejnených napr. v Novom
čase.Informácieuverejnenévtlačinemôžubyťpodľažalovaného označenézanepravdivéanivprípade
právoplatného oslobodenia žalobcu trestným súdom, neskorší vývin veci sa nemôže vnímať spôsobom,
že keď už mali všetci aktéri vedomosť o oslobodzujúcom rozsudku, tak je výrok automaticky nepravdivý.

Prístup súdu by tak mohol hraničiť s požadovaním nemožného, čo je v rozpore s podstatou práva a
právneho štátu. V žiadnej časti žalovaného Článku nebol žalobca označený za páchateľa trestného
činu, za osobu právoplatne uznanú za vinnú zo spáchania trestného činu. Vo zvyšnej časti písomného
vyjadrenia žalovaný opakuje vo svojej vecnej podstate tie skutočnosti ktoré už uvádzal aj v odvolaní, z
uvedeného dôvodu odvolací súd odkazuje na jeho obsah.

32. V priebehu odvolacieho konania žalovaný písomným podaním ( č.l. 933 - 944 spisu) rozšíril svoje
argumentácie o tzv. nové skutočnosti, tvrdiac, že sa tieto vyskytli po vyhlásení rozsudku súdu prvej
inštancie a po jeho písomnom vyjadrení zo dňa 18.5.2020. Ide o medializované informácie o tom, že
žalobca od júna 2019 je väzobne trestne stíhaný na tom skutkovom základe, že za peňažnú odplatu
„ vybavoval „ rozsudky OS Žilina KS Žilina v jednotlivých trestných konaniach. Spolu so žalobcom bolo

obvinenie pre rovnaké podozrenia zo spáchania trestného činu vznesené aj žilinskému advokátovi ale
tiež bývalému sudcovi KS Žilina JUDr. B. B.. Ide o informácie veľmi podobné ba až 100 % zhodné s
informáciami zverejnenými v žalovanom článku týždenníka MOMENT, týkajúcimi sa žalobcu. Použitý
„ modus operandi" pri „ vybavovaní „ rozsudkov súdov v trestných veciach je zhodný s tým, ktorý
bol popísaný v žalovanom Článku v týždenníku MOMENT. Keďže predmetné informácie a dôkazy

vyšli najavo až po vyhlásení odvolaním napadnutého rozsudku, nebolo možné ich predložiť, navrhuje
preto vykonať dokazovanie v odvolacom konaní za účelom preukázania pravdivosti uverejnených
informácií a skutočností o tom, že existovali dostatočne intenzívne vzťahy medzi žalobcom a sudcom
JUDr. B. B., ktoré mali za dôsledok páchanie trestnej činnosti spôsobom a v rozsahu ako bolo
uvedené v žalovanom Článku. Napriek tomu, že žalobca a JUDr. B. sa snažili od roku 2000 v rôznych

súdnych ( civilných aj trestných ) konaniach ich vzájomné väzby a vzťah zľahčovať a bagatelizovať,
skutočnosti zistené OČTK nasvedčujú tomu, že sa jednalo o dlhodobé a pomerne intenzívne „ pracovno/
podnikateľské" vzťahy pri „ vybavovaní „ súdnych rozhodnutí na okresnom a krajskom súde v Žiline",
podľa medializovaných informácií OČTK majú zdokumentovanú činnosť žalobcu od roku 2015 rôznymi
dôkaznými prostriedkami, vrátane odposluchov, v ktorých sám žalobca uvádza ako sprostredkoval

úplatky pre sudcov za účelom zmeny rozhodnutí súdov a ako si „ B. „ prišiel u neho/žalobcu za tie
roky na ťažké milióny v korunách. Dozorujúcim prokurátorom v 08/2020 voči žalobcovi bola podaná
aj obžaloba na súd pre korupciu a ovplyvňovanie/kupovanie rozhodnutí žilinských súdov za úplatky.
Podľa dostupných zdrojov v dobe podania predmetného vyjadrenia je väzobne trestne stíhaný aj
bývalý sudca Krajského súdu v Žiline - JUDr. B. B., ktorého z trestnej činnosti a spolupráce so žalobcom

usvedčujú viaceré dôkazy, menovaná osoba bola vzatá do väzby práve pre konanie a z dôvodov,
ktoré boli rozoberané v Článku týždenníka MOMENT. Uvádzaná situácia a medializované informácie,
rozhodnutia vyšetrovateľa, prokurátora a súdov preukazujú podľa žalovaného, že postupy popísané v
Článku týždenníka MOMENT sa reálne odohrávali, preto informácie v jeho texte uverejnené, možno
v tomto spore v kontexte nových informácií a dôkazov považovať v plnom rozsahu za pravdivé, úplné

a korektné.

33. V štádiu odvolacieho konania žalovaný oznámil odvolaciemu súdu ďalšiu skutočnosť, že v trestnej
veci žalobcu vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp.zn. 2T 26/2020 sa konalo
dňa 20.11.2020 hlavné pojednávanie na ktorom obžalovaný Ing. J. G. ( žalobca ) učinil v zmysle § 257

ods. 1 Trestného poriadku vyhlásenie o vine a priznal sa ku všetkým skutkom podľa § 329 TZ, ktoré mu
boli kladené za vinu v podanej obžalobe, z uvedeného je viac ako zrejmé, že sám žalobca priznal, že
sa dopúšťal presne toho konania, ktoré je popísané v texte žalovaného článku v týždenníku MOMENT.
Keďže on/ žalovaný nie je účastníkom trestného konania ( jeho právny zástupca nezastupuje žiadneho
z obžalovaných v uvádzanom trestnom konaní ) nedisponuje dokladmi z označeného trestného spisu,

navrhuje preto aby odvolací súd zabezpečil správu o stave uvádzaného trestného konania.

34. V písomnom stanovisku k predchádzajúcim vyjadreniam žalovaného ( viď obsah bodu 32, 33 )
žalobca zdôrazňuje, že žalovaný sa snaží účelovo jeho odsúdenie v konaní vedenom predŠpecializovaným trestným súdom v Pezinku sp.zn. 2 T/26/2020 v ktorej bol právoplatne odsúdený za
korupčnú trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia slobody za skutky, ktoré sa mali stať v období
rokov 2015 až 2019, - využiť a takto vztiahnuť aj predmetné civilné sporové konanie s absurdnou

konštrukciou, že ak bol žalobca odsúdený za tieto skutky v rokoch 2015 až 2019 sporný Článok
v týždenníku Moment uverejnený dňa 19.11.1999 teda pred 16 rokmi ako sa mal žalobca dopustiť
nejakého trestného činu bol pravdivý a to napriek tomu, že sporný článok obsahovo a skutkovo s
trestným činom jeho/ žalobcu, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený vôbec nesúvisí
a jemu/žalobcovi žiadna protiprávna činnosť v prípade tých skutočností ktoré sa v Článku uvádzajú

preukázaná nebola. K napísaniu sporného článku v roku 1999 muselo zákonite a logicky dôjsť len zo
zistených a pravdivých skutočností, ktoré tu existovali do roku 1999, pričom trestná vec vedená pred
Špecializovaným trestným súdom skutočnosti, ktoré sú uvedené v spornom článku vôbec nepotvrdila
a ani preukázala. Žalobca zdôrazňuje aj zásadu koncentrácie konania premietnutú do ust. § 271
ods. l CSP, viazanosť súdu inými rozhodnutiami ( § 193 CSP ), vychádzajúc zo znenia označených
procesnoprávnych ustanovení považuje za zrejmé, že pre rozhodnutie -rozsudok súdu je rozhodujúci

stav v čase vyhlásenia rozsudku, teda v súdenom prípade stav a okolnosti za akých došlo k zverejneniu
sporného článku žalovaným dňa 19.11.1999. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania tak hodnotí
za nedôvodné. Ak by odvolací súd pristúpil napriek uvedenému k doplneniu dokazovania navrhovaného
žalovaným, on/ žalobca primárne požaduje aby odvolací súd dokazovanie vykonal oboznámením sa
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom ŠTS v predmetnej trestnej veci týkajúcej sa jeho žalobcu s

tým, že súd je viazaný len tým, že bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal - teda výrokom tohto
odsudzujúceho rozsudku. Dodáva, že na podanom odvolaní zotrváva.

35. V nasledujúcom písomnom podaný žalovaný odkázal na ust. § 193 CSP - v ňom zakotvený princíp
viazanosti súdu rozhodnutím príslušných orgánov. Za takého rozhodnutie označil - rozhodnutie ŠTS

Pezinku v konaní sp. zn. 2T 26/2020 zo dňa 4.12.2020 ( uvádza jeho anonymizované znenie ) v ktorom
žalobca bol uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom do 31.12.2015 v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.12.2015,
pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.7.2019
( cituje aj jednotlivé skutkové výroky rozhodnutia ). Za viac ako zrejmé a pravdepodobné považuje,

že v uvádzanom rozsudku zabehnutý a osvedčený model fungovania medzi žalobcom a sudcom/
sudcami OS Žilina KS Žilina bol rokmi odskúšaný a k tomuto korupčnému konaniu dochádzalo aj v
predchádzajúcich rokoch vrátane obdobia popisovaného v texte žalovaného článku. Nadväzne preto
nemožno ani informácie uvádzané v texte žalovaného Článku označiť za nepravdivé a nemožno mu /
žalovanému uložiť povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za poškodenie jeho práva na ochranu osobnosti

Z uvedeného dôvodu je názoru, že nemožné označiť informácie uvádzané v texte žalovaného článku
ako nepravdivé a rovnako z tohto dôvodu nemôže byť žalovanému uložená povinnosť ospravedlniť sa
žalobcovi za poškodenie jeho práva na ochranu osobnosti uverejnením informácií v texte žalovaného
článku, ktoré sa po skutkovej a právnej stránke zhodujú s obsahom odsudzujúceho rozsudku ŠTS v
Pezinku v konaní sp.zn. 2 T 26/2020. Zotrváva tiež na tom, že má oprávnenie v odvolacom konaní - v

rámci doplnenia odvolania navrhnúť aj dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nemohol v súdenej veci predložiť
do vyhlásenia rozsudku prvostupňového súdu, priamo preukazujúce nedôvodnosť a neoprávnenosť
žalobcomuplatnenéhonárokučoon/žalovanýodpočiatkusúdnehosporuajtvrdil.Zauvádzanejsituácie
by uloženie povinnosti žalovanej strane uverejniť ospravedlnenie žalobcovi za zverejnené informácie
v texte žalovaného Článku, ktoré sa zhodujú s obsahom rozsudku ŠTS v Pezinku zo dňa 4.12. 2020

v konaní sp.zn. 2 T 26/2020, by bolo nesprávne, nedôvodné a nespravodlivé, v rozpore s existujúcim
skutkovým stavom.

36. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP")
po zistení, že odvolanie podali obe strany sporu v zákonnej lehote, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolaní, po nariadení odvolacích pojednávaní (12.5.2022 a 16. 5.2022) na prejednanie odvolania, po
pripustení čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom do časti výroku II. a v danom rozsahu zrušenia
rozsudku a čiastočného zastavenia konania ( § 370 ods. 1 a ods. 2 druhá veta CSP ), po doplnení
dokazovania rozsudok okresného súdu vo zvyšku, konkrétne do výroku I. o povinnosti žalovaného
uverejniť ospravedlnenie zmenil podľa § 388 CSP tak, že v tejto časti žalobu zamietol, vo zvyšku výroku

II. dotýkajúcej sa zamietnutia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 30 000 eur rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.37. Odvolací súd ozrejmuje doterajší priebeh konania v spore o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy, keď o žalobe žalobcu :
- a) Okresný súd Žilina v poradí 1. rozsudkom č.k. Nc /1117/1999-267 zo dňa 25. 2. 2010 rozhodol

tak, že pôvodnému žalovanému PEREX, a.s. ( ďalej len ako pôvodný žalovaný ) uložil povinnosť
ako vydavateľovi bývalého spoločenského týždenníka Moment uverejniť ospravedlnenie konkrétne
vymedzeným spôsobom a obsahom a aj sa ospravedlniť J. G. Zároveň uložil žalovanému povinnosť
uhradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur v lehote do troch dní o
právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy súd žalobu zamietol

( poznámka odvolacieho súdu - žalobca si nárokoval voči žalovanému nemajetkovú ujmu v peniazoch vo
výške 663.878,37 eur ). Žalovanému uložil aj povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.237,97 eur na účet jeho právnej zástupkyne - v tej dobe JUDr. Tatiany Polkovej.
- b ) Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného rozsudok Okresného súdu č.k. Nc/1117/1999-267 zo
dňa 25.10.2010 uznesením č.k. 10 Co/253/2010-310 zo dňa 24.2.2011 zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, mal preukázanú opodstatnenosť odvolacej argumentácie

žalovaného, že prvostupňový rozsudok sa dopustil závažnej vady procesného charakteru, keď znenie
verejne vyhláseného rozsudku nezodpovedalo zneniu v zápisnici z pojednávania uvádzanom a ani
zneniu v písomnom vyhotovení rozsudku.
- c) V poradí 2. rozsudku č.k. Nc/ 1117/1999-334 zo dňa 30.6.2011 Okresný súd Žilina rozhodol v
meritórnych výrokoch totožne ako v poradí l. rozsudku a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi

trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 22.766,46 eur na účet jeho právnej zástupkyne -
v tej dobe JUDr. Tatiany Polkovej.
- d) Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10 Co 301/2011- 421 zo dňa 17. júla 2013 o odvolaní
žalovaného rozhodol tak, že ponechal nedotknutým rozsudok vo výroku v ktorom okresný súd v ostatnej
časti ohľadom zaplatenia nemajetkovej ujmy návrh žalobcu zamietol ( poznámka odvolacieho súdu -

nad sumu 165.969,59 eur ) a rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného uverejniť ospravedlnenie v
konkrétne vymedzenom znení a vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi titulom náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 165.969, 59 eur zmenil tak, že v uvádzaných častiach žalobu zamietol -
vo svojej vecnej podstate z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, podľa
názoru odvolacieho súdu osobu žalobcu nebolo možné stotožniť osobou v Článku označenou ako J. G.,

následne tiež konštatujúc, že inkriminovaný článok nebol spôsobilý vyvolať zákonom predpokladané
dôsledky, zásah do osobnostných - individuálnych práv viažucich sa výslovne k osobe Ing. J. G..
- e) Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3 Cdo 429/2014 - 501 zo dňa 14. apríla 2016
rozsudok KS v Žiline č.k. 10 Co 301/2011-421 zo dňa 17. júla 2013 v pozmeňujúcich výrokoch zrušil
a zrušil aj uznesenie KS v Žiline sp.zn. 10 Co 301/2011 z 31. júla 2013 o náhrade trov konania -

zároveň v rozsahu zrušených výrokoch vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd
závery odvolacieho súdu na ktorých bol vyslovený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
spore neuznal, dovolací súd formou záväzného právneho názoru konštatoval, že v danom prípade bolo
v článku o „ J. G." uvedených toľko doplňujúcich informácií ( aj zverejnenie fotografie domu s textom,
stotožnenie jeho osoby v trestnom konaní vedenom proti autorke článku ), že ho bolo možné stotožniť

s osobou žalobcu.
- f ) po následnom zrušení rozsudku Okresného súdu č.k. Nc 117/1999-334 zo dňa 30.6.2011 uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 175/2016 ( viď na č.l. 516 spisu ) predmetom rozhodovania v poradí 3.
rozsudku okresného súdu ( posudzované na základe odvolania obidvoch procesných strán v tomto
odvolacom konaní ) zostal žalobný nárok :

- o povinnosti žalovaného uverejniť v samostatnom nepredajnom magazíne denníka Pravda z názvom
Moment ospravedlnenie s konkrétnym vymedzeným textom jeho znenia
- o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 165. 969,59 eur

- nárok na náhradu trov konania strán sporu.

37. V štádiu odvolacieho konania odvolací súd riešil viac otázok procesného charakteru :

a. ) uznesením 10Co/73/2020-990 zo dňa 3.2.2022 rozhodoval v zmysle § 64 prvá veta Civilného

sporového poriadku o pokračovaní v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v pozícii
žalovanej strany so spoločnosťou OUR MEDIA SR, a.s. so sídlom Trnavská cesta 39/A Bratislava 831
04 IČO:51 267 055 ako právnym nástupcom pôvodného žalovaného PEREX, a.s. so sídlom Trnavská
cesta 39 A, 831 04 Bratislava IČO: 51 267 055 ( pôvodný žalovaný zanikol zlúčením ).b. ) procesný úkon čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom - uplatnený v odvolaní čo do nároku o
náhradu nemajetkovej ujmy presahujúcej sumu 30.000 eur, - s uvedeným dispozitívnym procesným

úkonom žalobcu žalovaný súhlasil.

c.) odstránil procesnú nedôslednosť súdu prvej inštancie namietanú obidvoma stranami sporu - vo
vzťahu k uplatnenému návrhu na zmenu žaloby vznesenú stranou žalobcu na meritórnom pojednávaní
ešte pred súdom prvej inštancie dňa 9.9.2019, na ňom strana žalobcu zotrvala v celom rozsahu aj v

odvolacom konaní ( odkazuje odvolací súd na procesné riešenie tejto otázky na odvolacom pojednávaní
dňa 12.5.2022 - na č.l. 1036 spisu ), keď odvolací súd pripustil zmenu žaloby v úvode žalobného petitu
v znení : „ žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie v
Denníku Pravda na strane 2". Zvyšok žalobného petitu tak ako bol pripustený v uznesení OS Žilina č.k.
Nc 1117/99-84 zostal nezmenený.

d.) listinné dôkazy ( na č.l. 641 - 748 spisu ) predložené žalovaným ešte v štádiu konania pred súdom
prvejinštancie odvolacísúddoručilnaoboznámeniesaanaprípadnézaujatiestanoviskastranežalobcu

e.) doplnil dokazovanie - zadovážením rovnopisu právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného
súdu č.k. PK - 2 T/26/2020 - 4902 zo dňa 4.12.2020 a oboznámil aj znenie jeho výrokov vo vzťahu

k žalobcovi.

38. Po pripustení zmeny v úvode žalobného petitu - odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní dňa
12.5.2022 a v znení pripustenej zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 22.11.1999 v uznesení OS
Žilina č.k. Nc 1117/-84 zo dňa 1.4.2009 sa žalobca domáhal :

- a) uložiť žalovanému povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie
v Denníku Pravda na strane 2 s textom :

Ospravedlnenie J. G..

Dňa 19.11.1999 v týždenníku Moment bol uverejnený článok autorky E. M. pod názvom „ Sudca na
odstrel? „ v ktorom okrem iného je uvedené :
Spomínaná W. K., za ktorú orodoval J. D. a ktorá je trestne stíhaná za podvody hospodárskeho
charakteru je dobrou ( podľa niektorých zdrojov dokonca intímnou ) priateľkou J. G. J. G. nie je hocaký

podvodník. J. G. začal pôsobiť ako vyberač - nie v zmysle výpalného, na to sa cenil príliš vysoko, ale
nazvimehovyberačomprotihodnoty.Fungovalotoasitakto: J.G.získalinformáciu,ženaX.Y.sachystá
zatykač. Ponúkol túto informáciu na predaj - ako tovar - a skasíroval. Sám seba J. G. rád prezentuje ako
poctivého podnikateľa, no vzhľadom na charakter podnikania a mravov mu málokto uverí. Najlepším
príkladom včasného exha pred zatknutím je samotný J. G. Trestný čin, kvôli ktorému J. G. v roku 1994

náhlivo opustil vlasť mal hodnotu 120 miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte. J. G.
sprevádzala odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého. Spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj
vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil 3 týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla
nálož.

Všetky uverejnené tvrdenia sú nepravdivé. PEREX, a.s. nedisponuje žiadnymi relevantnými dôkazmi,
ktorými môže preukázať, že W. K je dobrou ( dokonca intímnou) priateľkou J. G. Nie je pravda, že J. G.
je podvodník. Nie je pravda, že J. G. pôsobil ako vyberač takým spôsobom, že získal informáciu, že sa
chystá na nemenovanú osobu zatykač, túto informáciu ponúkol na predaj a túto skasíroval. Spoločnosť
PEREX, a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktoré spochybňujú charakter a mravy J. G. Nie je pravdou,

že J. G. dostal včasné echo pred zatknutím a nie je pravdou, že J. G. náhlivo opustil vlasť. Spoločnosť
PEREX a.s. nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať odstrašujúcu povesť násilníka J.
G. schopného všetkého. Rovnako nemá žiadne dôkazy, ktorými môže preukázať, že sa J. G. vyhrážal
vyšetrovateľovi smrťou a že J. G. má akýkoľvek vzťah k bitke, ktorú iný policajt dostal z ktorej sa liečil
3 týždne a s výbuchom nálože pred garážou ďalšieho. Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX

a.s. vydavateľ bývalého spoločenského týždenníka Moment ospravedlňuje J. G.
b.) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur - keďže vo výške rozdielu medzi sumou 30.000
eur a 165. 969, 59 eur zobral žalobca žalobu späť.39. Hmotno-právny charakter žalovaného nároku je nepochybný - ide o nárok o ochranu osobnosti s
náhradou nemajetkovej ujmy upravený v ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej iba „ OZ" ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Občiansky zákonník upravuje právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako
jednotné právo, v rámci ktorého existujú jednotlivé čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu
ochranu jednotlivých hodnôt ( stránok ) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej

fyzickej a psychickej a morálnej integrity osobnosti. Žaloba o ochranu osobnosti musí obsahovať opis
rozhodujúcich skutočností, z čoho bude zrejmé, akým skutkom došlo k zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu a ktoré čiastkové zložky osobnosti žalobcu boli takto dotknuté - tieto zo skutkového
vymedzenia žaloby bolo možné v súdenom prípade aj vyvodiť.

41. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak, že došlo k

neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a povinnosť súdom uložené povinnosti
znášať.

42. Dokazovanie nesporne preukázalo zverejnenie / publikáciu v tlači s celoslovenskou pôsobnosťou a
širokou publicitou - Článku dňa 19.11.1999 v týždenníku Moment autorky E. M. pod názvom „ Sudca
na odstrel ? „, a aj, že obsahuje výroky/výrokové vety v žalobe žalobcom vymedzené, žalobca opisom
rozhodujúcich skutočností v žalobe tvrdiac, že nimi došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na
ochranu súkromia a k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti , keď

podľa neho namietanými výrokmi tlačou boli o ňom bez legitímneho cieľa zverejnené, rozširované také
nepravdivé informácie ktorým bola znížená jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k
spoluobčanom, priateľom, podnikateľským partnerom a pod.

43. V súdenom prípade je nepochybné, že sa stretli dve základné ústavou chránené rovnocenné práva,

právo žalobcu na ochranu osobnosti a na strane žalovanej strany právo na slobodu prejavu- tlače -
právo na informácie, pritom ako pôvodný žalovaný i aktuálny jeho nástupca rovnako sa bránili legitimitou
sledovaného cieľa a pravdivosťou zverejnených informácií čerpaných z oficiálnych zdrojov.

44. Vo vzťahu práva na ochranu osobnosti a slobody prejavu - tlače - práva na informácie je osobitne

významné posúdenie samotného obsahu zásahu. V prípade zásahu do práva na ochranu osobnosti
publikáciou v tlači v každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru ( intenzitu )
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti ( osobnej cti a dobrej povesti ) a to práve
v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality
uplatňovania týchto práv ( a ich ochrany ). Zároveň je potrebné, aby príslušný zásah bezprostredne

súvisel s porušením chráneného základného práva t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi.

45. Možno konštatovať v súdenom prípade, že v kontexte celkového obsahu publikovaný článok s
názvom „ Sudca na odstrel ? „ mal svoj základ / nastolil ako hlavnú a podstatnú tému kritiku osoby
verejne činnej - sudcu B., v rámci nej poukazované na priateľské väzby sudcu aj k J. G. - čo

možno vyvodiť z označenia menovaného v Článku „ ako dobrý priateľ sudcu B. „. Stotožnenie osoby
uvádzanej v Článku ako J. G. s osobou žalobcu je právne záväzne rozhodnutou a uzavretou otázkou
( viď závery rozsudku NS SR č.k. 3 Cdo 429/2014 - 501 zo dňa 14. apríla 2016 ). Jednotlivé žalobcom
namietané výroky v Článku obsahujú informácie o osobe žalobcu, ktorý síce status verejne činnej
osoby nepožíval, ale bol daný do pozornosti v Článku medzi iným ako osoba s priateľským vzťahom k

osobe verejne činnej. Podstatné ale bolo rozlíšiť, či tvrdenia o žalobcovi v jednotlivých ním namietaných
výrokoch v Článku obsahujú fakty, ktoré možno preukázať ( ich pravdivosť ) alebo obsahujú hodnotiace
úsudky, či boli/ neboli spôsobilé zasiahnuť do zákonom chránených osobnostných - žalobcom tvrdených
práv a v neposlednom rade v prípade preukázaného zásahu či sú splnené zákonné podmienky aj v
bezprostrednej väzbe na základné princípy nastolenia spravodlivosti pre poskytnutie ochrany tým

právam žalobcu čoho sa voči strane žalovanej dovoláva.

46. Odvolací súd za výroky v prípade ktorých žalobca tvrdí, že zasiahli do jeho súkromnej sféry
nepovažuje :- výroky „ J. G., nie je hocaký podvodník. Sám seba J. G. rád prezentuje ako poctivého podnikateľa,
no vzhľadom na charakter jeho podnikania aj mravov mu to málokto uverí. Trestný čin, kvôli ktorému

J. G. opustil vlasť mal hodnotu stodvadsaťdva miliónov korún a išlo o podvod na clearingovom účte „.
Podľa názoru odvolacieho súdu výrok J. G. nie je hocaký podvodník bezprostredne sa viaže k podstate
pravdivej informácie o jeho trestnom stíhaní pre podvod - je totiž nesporné, že voči žalobcovi bolo v
minulosti vedené trestné stíhanie pre clearingový podvod v hodnote stodvadsaťdva miliónov korún,
navyše pre účely trestného stíhania žalobca bol vydaný z Brazílie na Slovensko. Uvedená skutočnosť

bola verejne aj známa, bola široko medializovaná v médiách s celoštátnou pôsobnosťou a to v dobe
ešte pred publikovaním Článku. Prípadná strata viery v poctivosti podnikania žalobcu, v jeho česť ( v
Článku uvedené - vzhľadom na charakter jeho podnikania aj mravov mu málokto uverí ) u jeho priateľov,
známych a obchodných partnerov nebol dôsledkom informácie o trestnom stíhaní žalobcu v Článku,
ale ako uviedli vo svojom výsluchu vypočutí svedkovia napr. Ing. O., Ing. N. ako dôsledok poskytovania a
šírenia informácie o vznesení obvinenia žalobcovi a vedení trestného stíhania voči nemu pre clearingový

podvod v iných médiách s celoslovenskou pôsobnosťou ( napr. Nový čas, šírenie televíznym prenosom
a pod. ) ešte pred zverejnením Článku, teda verejnosť získala informáciu o trestnom stíhaní žalobcu a
s tým súvisiacich okolností z iných mediálnych zdrojov.

47. Spôsobilosť zásahu do súkromnej sféry J. G. je možné pripustiť v časti tvrdenia v l. namietanom

výroku „ W. K. je dobrou ( podľa niektorých zdrojov dokonca i n t í m n o u priateľkou )
„ J. G. takáto informácia bola spôsobilá zasiahnuť do práva žalobcu na súkromný život. Žalobca
skutkovo argumentoval tým, že jeho manželka iniciovala podaním návrhu konanie o rozvod manželstva
- neuniesol ale dôkazné bremeno, že by malo byť vedené rozvodové konanie u súdu na návrh jeho
manželky v dobe po zverejnení Článku ako bezprostredný dôsledok tvrdení v ňom uvedených. Žiada

sa dodať, že rozvodové konanie ktoré bolo u súdu vedené na návrh manželky žalobcu ( napokon
zastavené ) preukázateľne sa viedlo viac rokov pred zverejneným Článku a nie v bezprostrednej
príčinnej súvislosti v ňom uvádzaným tvrdením.

48. V prípade ďalších namietaných výrokov žalobca sa výrazne ohradil voči v nich uvádzaným

tvrdeniam - že označením ako osoba J. G. začal pôsobiť ako vyberač - nie v zmysle výpalného, ale
ako vyberač protihodnoty, získal informáciu, že na X.Y. sa chystá zatykač. Ponúkol túto informáciu na
predaj - ako tovar - a skasíroval, že ho sprevádzala odstrašujúca povesť násilníka, schopného všetkého,
že spomínanému vyšetrovateľovi sa vraj vyhrážal smrťou, iný policajt dostal takú bitku, že sa liečil tri
týždne a ďalšiemu zas pred garážou vybuchla nálož. Žalobca namietal, že uvádzanými nepravdivými

tvrdeniami došlo k zásahu do jeho práva na ochranu cti, ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti. Aj v prípade,
že by žalobcom uvádzanými tvrdeniami v Článku bolo zasiahnuté do jeho vymenovaných dielčich práv
osobnostnej povahy, odvolací súd po doplnení dokazovania oboznámením sa s výrokovým obsahom
rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok č.k.: PK-2T/26/2020 - 4902 zo dňa 4.12.2020 ako
v tomto odvolacom konaní pripusteného dôkazu, zásah do práva žalobcu na česť, dôstojnosť, dobrú

povesť žalovaným Článkom - tvrdeniami v ňom vylúčil a to z nasledovných dôvodov:

49. Odvolací súd zdôrazňuje obsahové hodnotové kritériá, „ práva na česť" ako integrálnej súčasti
dôstojnosti fyzickej osoby, čo je z formálno-právneho hľadiska je možné zahrnúť pod ochranu
súkromného a rodinného života. Vo svojej podstate česť a dôstojnosť každého človeka je duchovnou

hodnotou pozostávajúcou z psychickej a duševnej integrity fyzickej osoby ako nezastupiteľnej hodnoty.
Česť ako vlastnosť jednotlivca možno charakterizovať ako morálny kredit, vážnosť, hodnovernosť,
morálku vnímanú ako žiadúcu pre celú spoločnosť. Česť ako trvalú hodnotu osobnostnej stránky si
človek musí získavať, budovať ale aj udržiavať počas celého života.

50. Je preukázané, že žalobca bol uznaný vinným v zmysle rozsudku Špecializovaného trestného
súdu Pezinok č.k. : PK - 2T/26/ 2020 - 4902 zo dňa 4.12.2020 ( právoplatnosť rozsudku vo vzťahu
k nemu nastala dňom 4.12.2020 ) zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. l Trestného zákona
účinného do 31.12.2015 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 a z
pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2019

za skutky z obdobia od 25.5. do 5. 11. 2015 a z obdobia od 23.4.2015 do 4.6.2015, od januára 2017
do 6.9.2017, od februára 2018 do marca 2018, od 5.6.2019 do 10.7. 2019 , keď jednak spoločným
konaním dvoch osôb v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba a pre inú
osobu žiadali a dali si sľúbiť úplatok a jednak v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmupriamo a cez sprostredkovateľa pre seba a pre inú osobu si dať sľúbiť a prijal úplatok, za čo bol
odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu a
zároveň uložením probačného dohľadu na skúšobnú dobu na 5 rokov, a uložením peňažného trestu

vo výške 100000 eur, v prípade nezaplatenia náhradným trestom odňatia slobody na dva roky. Podľa
názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na tieto okolnosti individuálnej povahy v súdenej veci bolo
možné súhlasiť so žalovaným, že na obdobný spôsob konania žalobcu ako v skutkových výrokoch
trestného rozsudku vo vzťahu k žalobcovi, bolo poukazované v rámci kritickej charakteristiky jeho osoby
v Článku „ ako vyberača protihodnoty „ ako „ sprostredkovateľa informácie na predaj „. Navyše, ku

dňu rozhodovania odvolacieho súdu je jednoznačne preukázané, že svoje právo na česť, dobrú povesť
žalobcanepovažovalzacennéhodnotysvojejosobnostnejstránky,nevážilsiich,tietoprávaosobnostnej
hodnoty si poškodil sám protiprávnym konaním za ktoré je právoplatne odsúdený, za tohto stavu nárok
žalobcu na ochranu jeho uvádzaných dielčich osobnostných práv voči žalovanému hodnotí odvolací súd
z hľadiska vecno-právnych v spojitosti aj morálnych kritérií za neakceptovateľný.

51. Súhrn všetkých uvádzaných súvislostí viedol odvolací súd k výslednému záveru o vecnej
neopodstatnenosti žalobou uplatneného nároku, ako do časti požadovaného ospravedlnenia tak aj do
časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, zároveň viedol odvolací súd v rámci zmeny rozsudku
okresného súdu k zamietnutiu žaloby vo výroku o povinnosti žalovaného ospravedlniť sa žalobcovi v
konkrétnom znení a k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby na

náhradu nemajetkovej ujmy vo výške sumy 30.000 eur.

52. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania tak, že aplikáciou
ust. § 255 ods. 1 CSP riadiac sa princípom úspechu/neúspechu strán v spore priznal žalovanému - v
spore v celom rozsahu úspešnému voči žalobcovi - úplne neúspešnému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Zároveň dodáva, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
postupom vymedzeným v ust. § 262 ods. 2 CSP.

53. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.