Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, October 30, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200531
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4322200531.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. č.
XXXX/X, L., N. republika, občan ČR, o zaplatenie 1.828,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Csp/10/2022-63 zo dňa 2. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á -v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci a zastavil

konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12Csp/10/2022 a zároveň nepriznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 161 ods.
1, ods. 2, § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej ako „CSP“), čl. 18 ods. 2, čl. 24, čl. 26 ods. 1, čl. 28 ods. 1, čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a rady EÚ č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodný veciach (ďalej ako „nariadenie Brusel I bis“).

2. Súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný mal na území Slovenskej
republiky registrovaný trvalý pobyt od 12.12.2014 do 12.12.2019 ako občan Európskeho hospodárskeho
priestoru, pričom ďalšia registrácia žalovaného v Slovenskej republike nie je evidovaná. Uvedené súd
prvej inštancie zistil od Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky a zároveň bola súdu prvej
inštancie oznámená adresa žalovaného v domovskej krajine A. S., L., N. republika. Keďže ide o

spor s cudzím prvkom, súd prvej inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať. Poukázal na to,
že jedná sa o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaný dňa 07.03.2016 s právnym
predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Zmluvu o vydaní
súkromných kreditných kariet č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca
žalobcu peňažné prostriedky žalovanému., teda jedná sa o spotrebiteľských vzťah, na ktorý sa použijú
ustanovenia spotrebiteľského práva. Dôvodil, že pre určenie, či má právomoc konať súd prvej inštancie,

je rozhodujúce zistenie, kde má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko (čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis),
pričom pod pojmom bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického pobytu fyzickej osoby spojené s jej
úmyslom sa na tomto mieste trvalo zdržiavať. Konštatoval, že žalovaný sa na adrese svojho trvalého
pobytu v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto jeho terajšieho pobytu (bydliska) je v Českej
republike. Uviedol, že žalobca mal teda žalovaného žalovať na súde v Českej republike. Súd prvej
inštanciezároveňskúmalajnaplnenievýlučnejprávomocipodľačl.24nariadeniaBruselIbis,kdedospel

k záveru, že nie je daná výlučná právomoc. V závere rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak,
že nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanému nárok na náhradu trovkonania, avšak žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd prvej inštancie
náhradu trov konania nepriznal.

3. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu

záveru, že bydliskom žalovaného je adresa A. S., L., N. republika. Vytkol súdu prvej inštancie, že
nie je zrejmé, z akého zdroja uvedenú informáciu získal a nie je zrejmá ani konkrétna adresa, na
ktorej by mal mať žalovaný bydlisko. Mal za to, že súd prvej inštancie pri ustálení bydliska žalovaného
nepostupoval starostlivo a dôsledne a neuviedol preukázateľne, z akého zdroja čerpal pri určení adresy
bydliska žalovaného, neskúmal akékoľvek pracovné, sociálne, alebo rodinné väzby žalovaného a preto
napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne. Žalobca uviedol, že

žalovaný je občanom Slovenskej republiky, ktorý sa na území Slovenskej republiky narodil, žil, vytváral
rodinné či priateľské vzťahy, roky pracoval a v neposlednom rade i uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej nárok je predmetom tohto konania. Ďalej dôvodil, že pod pojmom bydlisko treba rozumieť
miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať a vytvárať
centrum svojho života z dlhodobého hľadiska a preto pre správne posúdenie právomoci súdu Slovenskej

republikyjepotrebnéjednoznačneabezpochybnostízostranysúduvyriešiťotázkuskutočnéhobydliska
žalovaného. V závere navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si vyčíslil aj trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.02.2022 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým žiadal žalovaného o zaplatenie sumy 1.828,70 eura. Dňa 07.03.2016
uzatvoril právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere - Zmluva o vydaní súkromných kreditných kariet pre č. zmluvy XX-XXXXXXXXXX. V dôsledku

neplnenia zmluvných povinností žalovaným, banka vypovedala zmluvu so žalovaným. Následne
vzniknutú pohľadávku postúpila Tatra banka, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021
na súčasného žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom

na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí
podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide:
a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky;
b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru, alebo

c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká
v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto
členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu
týchto činností.

8. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Odvolací súd konštatuje, že v konaní je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Keďže

žalovaný(spotrebiteľ)ještátnyobčanČeskejrepubliky,vystupujevtomtokonanícudzíprvok.Sohľadom
na prítomnosť cudzieho prvku, je potrebné pri skúmaní právomoci vychádzať z nariadenia Brusel I bis,
kde je v čl. 18 ods. 2 uvedené, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom
má spotrebiteľ bydlisko. Nevyhnutné pre posúdenie právomoci je teda určenie bydliska žalovaného.Pojem bydlisko nemá svoju legálnu definíciu, preto sa vychádza z ustálenej a zaužívanej praxe, podľa
ktorej je pri určovaní bydliska potrebné vychádzať z faktického pobytu osoby v súvislosti s jej úmyslom
sa na takomto mieste zdržiavať a vytvárať si tu určité rodinné, finančné alebo pracovné zázemie.

10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal zistením bydliska
žalovaného, keď na jeho žiadosť o poskytnutie informácií k osobe IF. odpovedalo Oddelenie cudzineckej
polície PZ Nové Zámky s tým, že uvedený cudzinec je na území Slovenskej republiky registrovaný ako
občan Európskeho hospodárskeho priestoru s právom na trvalý pobyt od 12.12.2014 do 12.12.2019 na

adrese L. B. XXX, pričom ďalšia registrácia nie je evidovaná. Zároveň bola zistená adresa v domovskej
krajine žalovaného : L., A. S. XXXX/X, N. republika. Je pravdou, že súd prvej inštancie neuviedol úplnú
adresu žalovaného v N. republike, avšak táto je z obsahu spisu (Odpoveď Oddelenia cudzineckej polície
PZ Nové Zámky na č. l. 60 spisu) známa. Súd prvej inštancie využil okrem vyššie spomenutej žiadosti
adresovanej Oddeleniu cudzineckej polície PZ Nové Zámky aj lustráciu v Registri obyvateľov (č. l. 57
spisu), z ktorého nevyplýva, že by mal žalovaný bydlisko na území Slovenskej republiky. Odvolací súd

tedakonštatuje,žesúdprvejinštancienemaldôvodsazaoberaťďalšímzisťovanímbydliskažalovaného,
keď z oznámenia Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky, že žalovaný ako cudzinec nemá
na území Slovenskej republiky evidovaný ďalší pobyt s tým, že tento má ako občan Českej republiky
evidovaný na jej území s uvedením konkrétneho bydliska. Zároveň ani žalobca či už v samotnom konaní
pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nepoukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali,

že žalovaný má iné bydlisko v Slovenskej republike, pričom žalobca už v samotnej žalobe uviedol v tom
čase neaktuálnu adresu žalovaného - L. B. XXX, na ktorej mal platné povolenie na pobyt od 12.12.2014
do 11.12.2019. Je práve povinnosťou žalobcu náležite a dôsledne označiť osobu žalovaného, a to aj s
uvedením jeho aktuálnej adresy.

11. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na to, že žalovaný je občanom
Slovenskej republiky, ktorý sa tu narodil, žil a pracoval, a preto mal súd prvej inštancie dôsledne zisťovať
miesto jeho aktuálneho pobytu. Toto tvrdenie žalobcu však nie správne, pretože z lustrácie v Registri
obyvateľov, ako i Oddelenia cudzineckej polície PZ Nové Zámky vyplýva, že žalovaný je občan Českej
republiky.

12. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhlásil, že
nemá právomoc konať vo veci a zastavil konanie a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanému
síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní žalovanému
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).