Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Csp/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200531
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4322200531.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739,
proti žalovanému: I., o zaplatenie 1.828,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci a zastavuje konanie vedené na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 12Csp/10/2022.

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12Csp/10/2022 vedie v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53255739, proti žalovanému: I. o zaplatenie 1.828,70 eura s

príslušenstvom. Žaloba bola žalobcom podaná na Okresný súd Levice dňa 29.7.2020.

2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky
registrovanýtrvalýpobytod12.12.2014do12.12.2019akoobčanEurópskehohospodárskehopriestoru.
Ďalšia registrácia žalovaného v Slovenskej republike nie je evidovaná. Dané súd zistil od Oddelenia
cudzineckej polície PZ Nové Zámky. Zároveň bola súdu oznámená adresa žalovaného v domovskej

krajineJ..Vpredmetnejveciideosporscudzímprvkom,keďžežalovanýmábydliskovČeskejrepublike.
Preto súd skúmal, či má právomoc vo veci konať.

3. Z obsahu žaloby a predložených listín vyplýva, že sa jedná o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy,
keďže žalovaný dňa 7.3.2016 s právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a.s.) uzatvoril Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere- Zmluvu o vydaní súkromných kreditných kariet č. XX-XXXXXXXXXX (ďalej len

zmluva).Nazákladetejtozmluvyposkytolprávnypredchodcažalobcužalovanémupeňažnéprostriedky.

4. Podľa § 161 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

5. Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie
Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje sa konania začaté od 10.1.2015, t.j. aplikuje sa aj na
predmetné konanie.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.7. V konaní sa žalobca voči žalovanému domáha splnenia povinnosti zo Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere- Zmluvu o vydaní súkromných kreditných kariet č. XX-XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 7.3.2016.

Svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o
spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluvnými
stranami sú dodávateľ, spoločnosť Tatra banka, a.s., ktorej predmet činnosti bolo aj poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov, teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je
subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na uvedené je rozhodujúce pre určenie, či tunajší súd
má právomoc vo veci konať je zistenie, kde má žalovaná (spotrebiteľ) bydlisko, pretože podľa čl. 18 ods.
2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského
štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pod pojmom bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického
pobytu fyzickej osoby spojené s jej úmyslom sa na tomto mieste trvalo zdržiavať. V tomto prípade bolo
zistené, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto

jeho terajšieho pobytu (bydliska) je v Českej republike. Žalobca mal teda žalovaného žalovať v zmysle
čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis na súde v Českej republike, pretože predmetom konania je nárok
zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný - spotrebiteľ má bydlisko v Českej republike.

8. Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu

na bydlisko účastníkov:
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti
alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.
Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu
maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom

má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú
bydlisko v tom istom členskom štáte;
2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných
spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických
osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická

osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného.
3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register;
4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov,
ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať

alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby
alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala,
v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo
medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú.
Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní

európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú
výlučnúprávomocvkonaniachtýkajúcichsaregistráciealeboplatnostiakéhokoľvekeurópskehopatentu
udeleného tomuto členskému štátu;
5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo
sa má vykonať.

9. Súd tak vo veci skúmal aj skutočnosť, či nedošlo k naplneniu čl. 24 nariadenia Brusel I bis, ktorý hovorí
o výlučnej právomoci súdov členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, avšak dospel k záveru,
že sa v predmetnej veci nejedná o žiaden z uvedených prípadov vymedzených v uvedenom článku, a
preto nie je založená výlučná právomoc súdu.

10. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

11. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.12. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis vyhlásil,
že nemá právomoc vo veci konať a v zmysle § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu nedostatku

právomoci slovenských súdov, čo je neodstrániteľná prekážka konania.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že nakoľko

zastavenie konania procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.