Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/634/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893700
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingová4,Bratislava,protižalovanému:Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave
zo dňa 30.1.2014, č.k. 11C/166/2012-27 a proti uzneseniu zo dňa 5.10.2012, č.k. 11C/166/2012-7,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 30.1.2014, č.k.
11C/166/2012-27 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 5.10.2012, č.k.
11C/166/2012-7 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 331,92 eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho

zoZmluvyoúvereč.2110151dlžníkomX.Y.,L..X.X.XXXX.Žalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.

Nakoľko ide o drobný spor, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania na základe listinných
dôkazov založených v pripojenom exekučnom spise sp. zn. 34Er/2301/2003.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že dňa 2.12.2003 bola súdu doručená žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 8.12.2003 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho

exekútora Dr. Ľ. G. (poverenie č. XXXX XXXXXX*). Dňa 23.11.2010 bol súdu doručený návrh žalobcu
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 7.6.2011, č.k. 34Er/2301/2003-14
súdrozhodoltak,ževyhovelnávrhužalobcuavykonanímexekúciepoverilJUDr.O.T..Zároveňrozhodolo trovách pôvodného exekútora. Uznesenie v časti zmeny exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa
28.7.2011. Do rozhodnutia súdu v tomto konaní poverenie pre exekútora nebolo vrátené.

Po právnej stránke súd vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 9 ods. 1, 2 a §
17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. §
44 a § 238 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok - EP“), pričom dospel k záveru, že návrh
žalobcu nie je dôvodný.

Súd zdôraznil, že podľa novelizovaného ust. § 44 Exekučného poriadku je povinný rozhodnúť o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Keďže v prejednávanom
prípade ide o konanie, ktoré bolo začaté pred 1.9.2005, nebol súd povinný rozhodnúť o zmene exekútora
do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na zmenu exekútora, tak ako to tvrdil žalobca. Nesprávny úradný
postup preto nie je v tomto prípade založený na porušení ustanovenia Exekučného poriadku.

Ďalej uviedol, že by mohol uvažovať iba s alternatívou posúdenia postupu súdu z hľadiska zbytočných
prieťahov, a ak by aj posúdil postup súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora ako konanie so zbytočnými
prieťahmi, čiže nesprávny úradný postup by predstavoval vydanie rozhodnutia nie v primeranej lehote,
návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody nie je dôvodný ani v tomto prípade. Súd zdôraznil, že podľa

ust. § 17 zák. č. 514/2013 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom podľa ustálenej súdnej
praxe sa skutočnou škodou rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého
stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R

55/1971). Štát zodpovedá za škodu za predpokladu, ak poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ak je nesprávny úradný postup a vznik škody vo vzťahu
príčiny a následku. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, jeho zaťažuje dôkazné bremeno, že
škoda vznikla a musí existovať najneskôr v čase rozhodovania súdu.

Po vyhodnotení všetkých súvislostí dospel súd k záveru, že škoda, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
správou pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov jeho zamestnancov nemá žiadnu príčinnú
súvislosť s postupom súdu pri rozhodovaní o zmene exekútora. Aj v prípade zmeny súdneho exekútora
by žalobcovi vznikli náklady súvisiace so správou jeho pohľadávok, aj náklady na udržiavanie a správu
informačného systému. Ani ostatná škoda, ktorú si žalobca vyčíslil, a to administratívne spracovanie

textov urgencií adresovaných súdu a náklady na poštovné a telekomunikačné náklady, jednak neboli
v konaní preukázané (súčasťou spisu nie sú žiadne urgencie ani iná komunikácia žalobcu), a rovnako
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a postupom súdu. V danom
prípade nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu, ani k vynaloženiu iných nákladov, ktoré by žalobca
nemusel znášať aj v prípade, ak by súd o jeho návrhu rozhodol v kratšej lehote. Čo sa týka nemajetkovej

ujmy, žalobca jej vznik nijako nepreukázal. Z uvedených dôvodov návrh žalobcu zamietol a v konaní
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd
prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods.

2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec

pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť.Okolnosť,žekrajskýsúdnevzhliadolvoznačenýchskutočnostiachdôvodnavylúčeniesudcu,nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu, a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republikya Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí

rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca tiež
namietol, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na

udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov
urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje
a v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesúhlasil
s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), nakoľko
v prípade, že by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na

súdneho exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Mal za to, že právnym
titulom v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť
zodpovednosť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom mienil predložiť dôkazy o výške majetkovej
škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa
však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120

ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Bol názoru, že rozhodnutie
súduprvéhostupňajevnútornerozporné,keďsúdprvéhostupňanapriektomu,žezistilporušeniepráva,
nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy, pričom
rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné. Žiadal preto
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací

súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.8.2015.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, a zároveň konštatuje, že žalobca podal vo veci odvolanie obsahovo zhodné s odvolaniami
podanýmivinýchobdobnýchveciach.Mnohéjehoodvolacienámietkyaviaceráodvolaciaargumentácia

sa však k prejednávanej veci vôbec nevzťahujú. Napr. v tejto veci žalobca nepožiadal prvostupňový súd
o zrušenie termínu pojednávania, a nepožiadal súd ani o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti. Ako vyplýva zo spisu, súd prvého
stupňa vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Odvolacie námietky žalobcu
v tomto smere sú preto právne irelevantné.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa zistil správne a dostatočne skutkový stav veci, a vyvodil z neho
správny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu predovšetkým už pre nepreukázanie
nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Aj ostatné závery súdu prvého stupňa o nepreukázaní
existencie majetkovej ujmy, resp. nemajetkovej ujmy, a príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom, sú správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a
konštatuje ich správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Neobstojínámietkažalobcuovnútornejrozpornostianedostatočnostizdôvodneniarozhodnutia,pretože
súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a argumentačne presvedčivo vyporiadal v
odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu adôvodnosti uplatneného nároku žalobcu.

K odvolacej argumentácii žalobcu, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd uvádza,

že Krajský súd v Bratislave ako nadriadený súd Okresnému súdu Bratislava III uznesením zo dňa
29.10.2012, č.k. 4NcC/297/2012-18 rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. D. N. nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Nie je preto dôvodná námietka žalobcu v odvolaní, že
vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca.

Za nedôvodné považuje odvolací súd tiež argumenty uvedené v odvolaní, ktoré spochybňujú procesný
postup súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred
súdom. Ako bolo konštatované už vyššie, žalobca v tomto konaní nepodal súdu prvého stupňa návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu“, ani na prerušenie konania. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade so
zákonom, lebo v danej veci ide o drobný spor (§ 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200e ods. 1, 2 O.s.p.).

Zo spisu zároveň vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd riadne a včas
na úradnej
tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Keďže súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, nedošlo
k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, preto vyjadrenie
žalovaného súd ani nemohol doručiť žalobcovi. Pokiaľ žalobca namietal odňatie možnosti konať pred

súdom v súvislosti s dokazovaním, tak ani túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Aj keď
súd vykonal dokazovanie bez pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.), keďže v danej veci išlo o drobný
spor, dokazovanie pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným spisom (§ 129 ods. 1 O.s.p.). Súd
postupoval v súlade so zákonom, lebo v takom prípade súd zisťuje tvrdené a preukazované skutočnosti
z listín spisu tak, že sa s nimi oboznámi a výsledok tohto postupu uvedie v odôvodnení rozsudku, čo v

súlades§157ods.2O.s.p.urobilajsúdprvéhostupňavprejednávanejveci.Navyšeobsahexekučného
spisu musel byť žalobcovi ako účastníkovi exekučného konania (oprávnenému) známy, a tento dôkaz
aj označil a navrhol vykonať sám žalobca v návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa vo veci
nevykonal iné dokazovanie (účastníci konania nemali v tomto smere žiadne ďalšie návrhy), s ktorým by
sa mal žalobca oboznámiť. Neobstojí preto ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho

právo na kontradiktórny súdny proces.

Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že súd prvého stupňa mal o jeho žalobe rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie podľa ust. § 153b O.s.p.. Pre takýto postup neboli splnené všetky zákonné podmienky, napr.
keď súd postupoval podľa § 115a ods. 2 O.s.p. a vo veci nenariadil pojednávanie.

Pretože neobstojí žiadna odvolacia námietka žalobcu, a žiadne jeho práva neboli postupom súdu prvého
stupňa porušené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepriznal
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.),
a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.