Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200457
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809200457.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.
č. XX, zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, so sídlom H., K. č. X, proti odporcom: 1/ I.
Y., nar. X.X.XXXX, 2/ F. Y., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y. č. XX, zastúpení advokátom JUDr. Jánom
Vajdom, so sídlom T., R. T.. č. XXX, o určenie hranice pozemku, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/21/2009-234 zo dňa 30. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky podľa § 80 písm. b/, c/, § 126 ods.
1, 2 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o trovách konania a o trovách štátu si vyhradil
na samostatné uznesenie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka ako spoluvlastníčka

nehnuteľnosti - pozemku sa v tomto súdnom konaní domáhala jednak určenia, že hranica medzi
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Y., zapísanými na Správe katastra
Námestovo na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2 a na LV č. XXXX ako
parc. č. 1318/19 orná pôda o výmere 565 m2 prechádzajúca bodmi 1-2-3-4 podľa grafickej prílohy
znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku, jednak uloženia
povinnosti odporcom odstrániť oplotenie z pozemku navrhovateľky nachádzajúcom sa v katastrálnom

území Y., zapísaným na Správe katastra Námestovo na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o
výmere 5630 m2 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, jednak uložiť odporcom povinnosť zdržať
sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľky výstavbou alebo zriadením oplotenia na pozemku
navrhovateľky nachádzajúcom sa v katastrálnom území Y., zapísaným na Správe katastra Námestovo
na LV č. XXXX ako parc. č. 2306/1 orná pôda o výmere 5630 m2. Okresný súd uviedol, že navrhovateľka
ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - pozemku parc. E-KN č. 2360/1, k. ú. Y. má právo domáhať sa

ochrany vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom. Zo záverov ustanoveného znalca Ing. N.
H. vyplýva, že vlastnícka hranica medzi oboma dotknutými parcelami je stabilizovaná oplotením z
kovových stĺpikov bez oceľového pletiva a je identická so záväznými údajmi katastra nehnuteľností.
Oplotenie odporcov nezasahuje do pozemku navrhovateľky. Podľa Ing. H. nepostupoval znalec Ing. D.,
ktorý vyhotovil posudok na objednávku navrhovateľky, správne, nakoľko sa jeho závery týkali len sčasti
predmetu sporu a navyše vzhľadom na možnú odchýlku nevyvrátil závery znalca Ing. H..

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že sa návrhu na začatie konania vyhovie. V prejednávanej veci
rozhodol okresný súd spor na základe znaleckého posudku Ing. H., a to aj napriek skutočnosti, že
navrhovateľka predložila v konaní posudok Ing. D., ktorý dospel k odlišným záverom. Napriek tomu súd
nevyhovel návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Uvedenú skutočnosť namietala

už v priebehu konania, pričom tiež poukazovala, že ani nebola prizvaná k vykonaniu znaleckého úkonu
Ing. H.. Okresný súd navyše pochybil, keď nedal účastníkom možnosť vyjadriť sa k osobe znalca Ing. H.ešte pred jeho ustanovením alebo v uznesení o ustanovení. Odvolateľka vyjadrila konkrétne výhrady k
záverom znaleckého posudku Ing. H., ktorý poukázal na tzv. dovolenú odchýlku. Tento názor považovala
odvolateľka za neudržateľný. Rozhodnutie navyše neobsahovalo riadne odôvodnenie, pretože nedalo

relevantné odpovede na všetky relevantné otázky. Okresný súd sa najmä vyčerpávajúcim spôsobom
nevysporiadal s posudkom Ing. H. a zároveň podrobne nevysvetlil, prečo odmietol posudok Ing. D..

Odporcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania

posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť
spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú

povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak, aby

jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti a presnosti.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo
týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného.
Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné

bremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Zmyseluplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj
v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu

zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý
nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie voveci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd mal za to, že v postupe súdu prvého stupňa došlo k procesným pochybeniam, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dané nedostatky sa následne prejavili aj v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozsudku.

Vprvomradesažiadauviesť,žezákladnýprogramcivilnéhosporovéhokonaniavymedzujepetitnávrhu.

Tento musí spĺňať náležitosti vymedzené ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p. Návrh musí
navrhovateľvymedziťtak,abypresnešpecifikovalpožadovanýnárokaabysúdvkaždomštádiukonania
vedel o čom koná. V posudzovanej veci podal navrhovateľ návrh na začatie konania dňa 11.2.2009,
ktorý zjavne nespĺňal požiadavku presného a určitého návrhu. Jeho nedostatky však boli odstránené
následnými zmenami petitu návrhu (podania navrhovateľky zo dňa 16.2.2011 a 22.8.2011). Zmena
návrhu mala byť podľa názoru krajského súdu predmetom rozhodovania v zmysle § 95 O.s.p. K použitiu

daného ustanovenia súd prvého stupňa nepristúpil, presný predmet konania neoznačil ani v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.

Súd prvého stupňa sa tiež dôsledne neriadil jednotlivými princípmi platnými pre dokazovanie a
hodnotenie dôkazov v sporovom konaní. Na základe návrhu ustanovil znalca Ing. H. na zodpovedanie

otázky priebehu hranice medzi dotknutými pozemkami účastníkov, pričom výsledný znalecký posudok
zobral za základ svojho rozhodnutia. Navrhovateľka však v konaní predložila ďalší posudok vyhotovený
znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. D. (listinný dôkaz). Vzhľadom na zistené závažné rozpory
medziposudkamibolopovinnosťousúdutietokonfrontovaťajvýsluchomznalcaIng.H.aznalcaIng.D.a
vytvoriť tak ucelený obraz o predmete dokazovania. Znalci ponúkli súdu vo svojich posudkoch rozdielne

závery, ktoré boli vyhodnocované len na základe vyjadrení znalca H., čo nebolo možné považovať za
postačujúce. Ak iný znalec podal posudok, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok konania, nebolo možné
naň neprihliadať.

Ďalej je nutné konštatovať, že okresný súd si neujasnil podstatu predmetu sporu, ktorý sa mal v

zmysle poslednej úpravy petitu návrhu týkať určenia hranice medzi pozemkami účastníkov, odstránenia
oplotenia a zdržania sa zásahov do vlastníckych práv navrhovateľky. Z obsahu vyjadrení účastníkov
nie je celkom jasné, či tu medzi nimi existoval spor týkajúci sa právnej hranice medzi pozemkami (t.
j. hranice v zmysle platných popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností), alebo len
spor o odstránenie oplotenia nachádzajúceho sa na cudzom pozemku. Ak by súd dospel k záveru, že

predmetom konania je aj právna hranica pozemkov, jeho povinnosťou je posúdiť aj podmienky podania
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., teda existenciu naliehavého právneho záujmu.

Ak súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, čo sa následne prejavilo aj v nedostatočnom
odôvodnení rozsudku, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať

účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv
a oprávnených záujmov. Takýto komplexne chybný postup súdu prvého stupňa by nemal naprávať súd
vyššieho stupňa, ktorý je spravidla určený na to, aby správne vykladal a aplikoval právo v opravných
konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitativne vyššej úrovni, na základe opravných
prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvého stupňa dosiahol účel Občianskeho súdneho poriadku

vyjadrený v § 1 v spojitosti s čl. 46 a nasl. Ústavy, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe
prvostupňového súdu. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytýkaných nedostatkov, riadnemu zhodnotenia
všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia aj v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov, 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.