Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 11, 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203035
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2218203035.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: F. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XX/XX, N. E., právne zast.: Mgr. Tomáš Michnica, advokát, so sídlom Na
Priekope 174/13, Žilina, proti žalovanému: B.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, R., zast.:
JUDr. Erik Bilský, bytom Trnavská 59, Pezinok, o určenie neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady

rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhala proti žalovanému vydania
rozhodnutia, ktorým súd určí (absolútnu) neplatnosť zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H. N. (parcely registra „V.“. č. XXX/
X a č. XXX/X, stavba (rodinný dom) so súp. č. XX postavená na parcele č. XXX/X), ktoré sú vedené
OkresnýmúradomDunajskáStreda,katastrálnyodbor naLVč.XXX.Žalobkyňasvojužalobuodôvodnila
tým, že predmetné záložné zmluvy podľa ich obsahu majú zabezpečiť pohľadávky žalovaného ako
(záložného) veriteľa voči dlžníkovi - dcére žalobkyne: G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XX/XX, N.

E., vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi nimi dňa XX.XX.XXXX na sumu 20.000,- eur a
dňa XX.XX.XXXX na sumu 15.000,- eur. Podstatou argumentácie žalobkyne uvádzanej v žalobe, ako
aj v jej neskorších vyjadreniach podaných počas konania bolo, že žalobkyňa nepodpísala a neuzavrela
so žalovaným žiadnu zmluvu, resp. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a teda
medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje žiadny zmluvný vzťah, ktorý by oprávňoval žalovaného ako
záložného veriteľa legitímne si nárokovať predmet záložného práva, ktorý (ako vyplýva z obsahu spisu)
v čase uzavretia záložných zmlúv bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a jej

manžela (neb. Ľ. U.) a v súčasnosti (po úmrtí manžela žalobkyne a ukončení dedičského konania)
je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa žalovaného ani nepozná a nikdy sa s ním nestretla.
Žalobkyňa na preukázanie, že podpisy na predmetných záložných zmluvách nie sú jej pravými podpismi,
v konaní predložila kópiu znaleckého posudku č. 36/2018 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, resp. jeho príslušnú časť, z ktorej má tento záver vyplývať s tým, že podľa
uvedeného potom k zavkladovaniu záložného práva podľa týchto dvoch zmlúv do KN nikdy nemalo
dôjsť. Žalobkyňa taktiež považovala za nezákonný a bezdôvodný zásah do jej vlastníckeho práva zápis

poznámok na predmetnom LV súvisiacich s uvedenými záložnými zmluvami, ktoré žalobkyňu podľa jej
vyjadrenia obmedzujú v užívaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v nakladaní s ňou.2. Procesná obrana žalovaného obsiahnutá v jeho písomných a ústnych vyjadreniach spočívala v tom,
žežalovanýodmietalkoncipovanietextupodanížalobkynespôsobom,ktorývyvolávadojemakokebysa
malurčitéhopodvodnéhokonaniadopustiťžalovaný.Žalovanýpredovšetkýmpoukazovalnato,žepráve

dcéra žalobkyne a jej už nebohého manžela - G. K. ponúkla žalovanému ako veriteľovi zabezpečenie
jeho pohľadávok voči nej ako dlžníčke z uzavretých zmlúv o pôžičke spôsobom uzavretia záložnej
zmluvy s jej rodičmi, a to na ich nehnuteľnosti špecifikované vyššie, pričom práve voči menovanej
dlžníčke sa vedie trestné konanie z dôvodu podvodného konania. Žalovaný nerozporoval tvrdenie
žalobkyne o tom, že žalobkyňa a žalovaný sa pri uzavieraní záložných zmlúv nestretli a poukázal na to,

že práve dcéra žalobkyne a jej už nebohého manžela doručila do kancelárie žalovaného už podpísané
zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie a dôkazy žalobkyne o tom, že jej podpis na záložných zmluvách nie
je pravý, žalovaný považoval za dôležitú tú otázku, či žalobkyňa mala o týchto údajne neplatných
zmluvách vedomosť alebo nie, nakoľko v trestnom konaní vedenom voči jej dcére odmietla vypovedať,
pričom práve žalovaný by bol v takom prípade uvedený do omylu pri plnení zmluvy o pôžičke. Žalovaný
ohľadom predmetu sporu ďalej argumentoval tým, že podpis zosnulého Ľ. U. na sporných zmluvách

nikto neskúmal, a teda dosiaľ nijako nebolo preukázané, že by tieto podpisy Ľ. U. neboli pravé, čo
má vplyv aj na celkové posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu zriadenia záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorý (odhliadnuc od uvedených skutočností na strane žalobkyne) mal byť urobený (aj)
týmto manželom. Žalovaný na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na plnú
náhradu trov konania.

3. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, na ktorom za prítomnosti strán sporu (resp. ich zástupcov)
vykonal dokazovanie na účely posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom
určení oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným obsahom spisu (najmä žaloba a prílohy:
LV č. XXX pre k.ú. H. N., zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX

- č.l. 1-17 a jej doplnenia z XX.XX.XXXX č.l. 64-67 a č.l. 78, vyjadrenie žalovaného s prílohami z
23.06.2020 č.l. 90-102 a duplika z 26.08.2020 č.l. 112, replika žalobkyne z 20.07.2020 č.l. 106),
ako aj prednesmi zástupcov strán, ktorí na pojednávaní v podstate zopakovali svoju dovtedajšiu
argumentáciu, a na takomto základe prijal vo veci zo skutkového i právneho hľadiska jednoznačný
záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Vykonaným

dokazovaním bolo zistené a ani medzi stranami nebolo sporné, že existujú dve zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom
Dunajská Streda, katastrálny odbor pre k.ú. H. N. na LV č. XXX, ktoré obsahujú označenie žalovaného
ako záložného veriteľa a označenie žalobkyne a jej už nebohého manžela ako záložcov. Predmetné
nehnuteľnosti boli v čase uzavretia záložných zmlúv v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov -

žalobkyne a jej manžela (neb. Ľ. U.) a v súčasnosti (po úmrtí manžela žalobkyne a ukončení dedičského
konania) sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Predmetné záložné zmluvy podľa ich čl. 3 zabezpečujú
peňažné pohľadávky žalovaného voči dcére záložcov - žalobkyne a jej už nebohého manžela (t.j.
voči G. K.), vyplývajúce zo zmlúv o pôžičke uzavretých medzi žalovaným ako veriteľom a menovanou
dcérou žalobkyne a jej už nebohého manžela dňom XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Predmetom konania

v prejednávanej veci bolo namietanie absolútnej neplatnosti uvedených záložných zmlúv zo strany
žalobkynezdôvodu,žežalobkyňasasožalovanýmnikdyosobnenestretla,žalobkyňanikdytietozmluvy
neuzatvorila a takisto ich nikdy nepodpísala, t.j. jej podpisy na uvedených zmluvách majú byť sfalšované,
čo žalobkyňa preukazovala predovšetkým záverom do konania predloženého znaleckého posudku č.
36/2018 založeného na čl. 67 spisu. Argumentácia žalobkyne o neplatnosti záložných zmlúv

sa pritom nijakým spôsobom nedotýkala (aj) zmluvného postavenia jej už nebohého manžela.

4.Súdvoveciprvotneskúmalprocesnú(ne)prípustnosťpodanejžalobyvzmysleust.§137písm.d)CSP
, pod ktoré spadá
predmetná žaloba, a to z hľadiska, či v tejto veci za konkrétnych okolností prípadu, môže žalobkyňa

požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2
ods. 1 Občianskeho zákonníka aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), čo predpokladá, že
to vyplýva z osobitného predpisu (z osobitného predpisu musí vyplývať oprávnenie subjektu podať
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu). Všeobecne možno konštatovať, že i v prípade nesprávnej
formulácie petitu môže súd v konkrétnych prípadoch v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby

zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje - súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu,
nie jeho formuláciou. V prípade posudzovania žalobného návrhu aj vo vzťahu k § 137 písm. c)
CSP pritom platí,že súd tu skúma aj danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Súd na
pojednávaní oznámil uvedené skutočnosti stranám, ktoré sa v danom smere vyjadrili nasledovne:
Žalobkyňa v nadväznosti na svoje skoršie vyjadrenie o tom, že (zrejme vzhľadom na obsah jej podaní

a predložených listín) v konaní jednoznačne preukázala určenie právnej skutočnosti, a to určenie
neplatnosti predmetných zmlúv o zriadení záložného práva (č.l. 65, 78 spisu), na pojednávaní doplnila
predmetnú argumentáciu tým, že žalobkyňa preukazuje danosť naliehavého právneho záujmu vo vzťahu
k podanej určovacej žalobe aj s poukazom na stále prítomnú poznámku na LV č. XXX o začatí výkonu
záložného práva žalovaným ako záložným veriteľom čo neoprávnene zasahuje do jej vlastníckeho

práva. Žalobkyňa sa pritom dozvedela o výmaze záložných práv z KN prostredníctvom oznámenia
Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor z 11.05.2016.
Žalovaný v konaní namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na predmetnej
určovacejžalobespoukazomnarozhodovaciupraxsúdovvyššejinštancievdanejotázke,atozdôvodu,
že požadovaným určením sa v žiadnom prípade nevyriešia všetky sporné vzťahy medzi účastníkmi a
taktiežsanímnezabránitomu,abysapopožadovanomurčenípokračovalovďalšíchsporochmedzitými

istými účastníkmi. Z uvedeného dôvodu je preto podaná žaloba podľa názoru žalovaného nevhodným
procesným prostriedkom, ktorý navyše z objektívneho dôvodu nemôže zabezpečiť ani zosúladenie
zapísaného stavu v KN a skutočného stavu pri predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa § 137 CSP ,

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
písm. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu;
písm. d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala určenia, že zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré mali byť uzavreté medzi žalovaným na
jednej strane a žalobkyňou spolu s jej manželom na druhej strane, sú neplatné. Žiadala teda určiť
neplatnosť právneho úkonu (zmlúv o záložnom práve) ako právnu skutočnosť, s ktorou právna norma
spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2 ods. 1

Občianskeho zákonníka aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť. Po prijatí zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 je však možné domáhať
sa určenia neplatnosti právneho úkonu (zmlúv o záložnom práve) ako právnej skutočnosti v zmysle §
137 písm. d) CSP iba v takom prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zákonodarca
v dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a

nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej
správe uviedol, medzi osobitné predpisy podľa písmena d) komentovaného ustanovenia patria
napríklad Zákonník práce , zákon
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných

dražbách a pod. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu (takto bola žalobkyňa aj poučená v uzneseniach súdu č.k. 9C/38/2018-51 z
19.08.2019 a č.k. 9C/38/2018-73 z 26.02.2020, na ktoré však žalobkyňa nereagovala kvalifikovaným
doplnením prípadného osobitného predpisu umožňujúceho podanie žaloby s požadovaným určovacím
petitom) a pokiaľ takého predpisu niet, čo je aj predmetný prípad určenia neplatnosti záložných zmlúv,

žalobca musí formulovať petit na určenie, či tu záložné právo je, alebo nie je. Z
formálneho hľadiska teda súd vo vzťahu k výslovnej formulácii predmetného petitu žaloby o určenie
právnej skutočnosti konštatuje existenciu dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm.
d) CSP, keďže oprávnenie subjektu (žalobcu) podať takúto žalobu nevyplýva zo žiadneho osobitného
predpisu (resp. to nebolo žalobcom v konaní preukázané), čo už sám osebe vedie k

zamietnutiu žaloby bez jej vecného preskúmania (k tomu viď napr. rozsudok KS TT sp. zn. 23Co/49/2019
z 15.04.2020)

6. Súd pritom s poukazom napr. na závery uznesenia NS SR sp zn. 7Cdo/268/2019 z
25.11.2020, ako aj rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/27/2019-486 z 26.11.2019 posudzoval

predmetnú žalobu súčasne aj v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c/ CSP , v rámci ktorého by súd prípadne mohol v
konaní o určovacej žalobe pokračovať, pokiaľ by mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na
požadovanom určení, avšak súd po posúdení žaloby aj z hľadiska § 137 psím. c/ CSP musel opätovnekonštatovať procesnú neprípustnosť žaloby aj podľa tohto zákonného ustanovenia, a to tentokrát pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby.

7. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 137 písm. c) CSP je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (okrem prípadu, ak tento vyplýva z
osobitného právneho predpisu, čo nie je predmetný prípad). Rozumie sa tým právny záujem žalobcu,
ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho

záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne
vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná
existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp.
právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi

stranami); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len
určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či
určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia
rozhodnéhohmotnoprávnehovzťahu,oktorého(preventívne)určeniezdôvodupotrebyochranyžalobcu
(dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.

O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude
výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo
logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5MCdo 1/2010). Iba v zriedkavých prípadoch pritom obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať
na plnenie. Vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah

účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na podanej žalobe, je preto rozhodujúce
skutkové zistenie, či vôbec je žalobca nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Nepreukázaná
existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu

určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej
povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu zamietnuť (ako neprípustnú),
pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že
určovaciažalobapodľa§137písm.c)CSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (k tomu viď napr. rozsudok KS TT sp. zn. 9Co/234/2019 z 15. 12. 2020).

8. Určovacou žalobou v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP je možné domáhať sa, aby bolo určené,
že tu právny vzťah alebo právo je, alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je. Podľa vymedzenia

žalobného petitu teda ide buď o kladnú (pozitívnu) určovaciu žalobu alebo o zápornú
(negatívnu) určovaciu žalobu. Či v konkrétnom prípade má byť predmetom žaloby kladné (pozitívne)
alebo záporné (negatívne) určenie, závisí na tom, ktorý z účastníkov právneho vzťahu žalobu podáva a
na tom, aké určenie zodpovedá jeho záujmom na výsledku sporu. Určovacia žaloba podľa uvedeného
prichádzadoúvahyvtedy,keďjejprostredníctvommožnoeliminovaťstavohrozeniaprávaaleboneistoty

v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, resp. dosiahnuť
úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

9. V prípade určovacích žalôb s predmetom konania týkajúcim sa záložného práva k nehnuteľnosti, tak
ako je tomu aj v danom prípade, by bol naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia
skutočného stavu so zápisom záložného práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia
zápisu) záložného práva žalobcu ako veriteľa (v tomto prípade je ním však žalovaný) na základe
pozitívnej určovacej žaloby. V okolnostiach konkrétnej veci by pritom mohol byť daný naliehavý právny

záujemajvprípadenegatívnejurčovacejžaloby,akbysaňoumalamoholodstrániťstavprávnejneistoty
pri zapísanom záložnom práve (k tomu viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/15/2017 z 30.05.2018).
Keďže predmetnú žalobu podala žalobkyňa ako záložca a vlastník nehnuteľnosti z vyššie uvedeného
dôvodu absolútnej neplatnosti záložných zmlúv, pri nej by nepochybne prichádzalo do úvahy negatívneurčenie, že záložné právo podľa obidvoch záložných zmlúv neexistuje. Takéto negatívne určenie by však
v aktuálnych podmienkach nemohlo viesť k zosúladeniu skutočného stavu so zápisom záložných práv v
katastri nehnuteľností, keďže tieto záložné práva boli (za sporných okolností opísaných napr. v odseku

8 uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/231/2018-76 z 01.08.2018 - č.l. 57 spisu) vymazané z
katastra nehnuteľností a v súčasnosti absentuje o nich v katastri nehnuteľností zápis, čo teda znamená,
že faktický stav aktuálne (vyhovujúc žalobkyni) korešponduje s tým, čoho by sa žalobkyňa svojou
žalobou v tomto konaní mohla domáhať. Na základe uvedeného tu preto žiadne zosúladenie skutočného
a zapísaného stavu v KN z hľadiska žalobkyne neprichádza do úvahy.

10. Taktiež nie je možné predmetnú žalobu považovať za vhodný a účinný procesný nástroj ochrany
práv vyplývajúcich z predmetného vzťahu zo záložných zmlúv, pretože nie je spôsobilá na to, aby
vzťahy medzi stranami vyriešila komplexne (okrem iného) z dôvodu, že žalobkyňa touto žalobou urobila
predmetom konania (len) počiatočné dôvody neplatnosti zmlúv, pričom sa v žalobe
vôbec nezaoberá s (ďalším) vývojom vzťahov z týchto zmlúv, ktoré by však (v prípade

že by tu súd nevzhliadol v merite veci dôvody absolútnej neplatnosti zmlúv, resp. ich neplatnosť v
celosti) takisto nevyhnutne museli byť predmetom ďalšieho skúmania na účely celkového posúdenia
(ne)existencie predmetných záložných práv v súčasnosti. Toto by však v prípade predmetnej žaloby
žalobkyne /vzhľadom na obmedzený rozsah uplatnených dôvodov (ne)existencie záložných práv v nej/
objektívnenebolomožnéaznamenalobytolenzbytočnévyvolanieďalšíchnovýchsporov,resp.potrebu

následne pokračovať a rozhodovať aj v iných už začatých konaniach, a to konkrétne v konaní sp.
zn. 12C/56/2018, o ktorom má súd vedomosť z úradnej činnosti a kde podľa obsahu žaloby (podanej
veriteľom B.. K. T., v ktorej je uplatnené pozitívne určenie existencie predmetných záložných práv) bude
musieť súd popri dôvodoch absolútnej neplatnosti zmlúv o záložnom práve (ako otázke predbežnej)
komplexne posúdiť aj všetky následné v tejto inej žalobe podrobnejšie popísané okolnosti majúce vplyv

na vznik a najmä trvanie (existenciu) predmetných záložných práv v súčasnosti, resp. ku dňu vyhlásenia
rozsudku(ktomupozrirozhodnutiaNSSRsp.zn.2Cdo/32/98asp.zn.2Cdo/131/06),čobyzuvedených
dôvodov nebolo možné docieliť v predmetnom konaní.

11. Keďže určovací výrok súdneho rozhodnutia v predmetnej veci, aj keby bol prispôsobený zákonnej

formulácii podľa § 137 písm. c) CSP, by nebol z uvedených dôvodov spôsobilý vystihnúť úplný obsah
hmotným právom vymedzených vzťahov strán sporu z predmetných záložných zmlúv, súd ustálil, že
v konaní nie je preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, čo je taktiež
dôvodom zamietnutia žaloby bez možnosti jej vecného preskúmania. Naliehavý právny záujem nebolo
možné založiť ani na základe prítomnosti poznámky o začatí výkonu záložného práva žalovaného na

predmetnom liste vlastníctva k nehnuteľnosti žalobkyne, keďže ide len o informatívnu poznámku v
zmysle § 29 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009
Z.z., ktorá na rozdiel od poznámky podľa § 29 ods. 1 uvedenej vyhlášky (napr. poznámka o vydanom
neodkladnom opatrení v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12C/17/2017) neobmedzuje vlastníka nakladať s
nehnuteľnosťou,pričomvovzťahukuvedenýmpoznámkamplatí,žetietopoznámkybudezrejmemožné

v prípade ich neopodstatnenosti vymazať z katastra nehnuteľností práve na základe výsledkov iného
prebiehajúceho konania sp. zn. 12C/56/2018, ktoré bolo začaté v nadväznosti na neodkladné opatrenie
súdu vydané na návrh žalovaného v intenciách listu Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny
odbor, zo dňa 16.03.2017 (dôkaz č. 22 pri žalobe vo veci sp. zn. 12C/56/2018).

12. Súd na základe uvedeného žalobu žalobkyne z dôvodu jej procesnej neprípustnosti podľa § 137
písm. c) a d) CSP zamietol. Predmetné rozhodnutie však netvorí prekážku rozsúdenej veci pre iné
určovacie žaloby, predmetom ktorých sú (aj) iné (ďalšie) skutočnosti, ktoré môžu predstavovať zásadne
iný pohľad na právne postavenie účastníkov tohto hmotnoprávneho vzťahu.

13. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania už
súd nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval
za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci (súd také dôkazy, napr.
tak žalobkyňou ako aj žalovaným navrhované výsluchy, resp. zabezpečenie iného (trestného) spisu do
predmetného konania ani nemohol vo veci vykonať, kým definitívne neprijal záver v otázke procesnej

neprípustnosti žaloby) a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili
predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán
sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne
nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolenéúčastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či

pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne
do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255

ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v
rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v tejto sporovej veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý
úspech žalovaného predstavuje 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).