Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu

JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS
- ROZBORA s.r.o., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 35 918 519, zastúpeného: LEGAL &
CORP s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2019 a o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky Číslo: U.-XX zo dňa 7.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.12.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej
republiky Číslo: U.-XX zo dňa 7.11.2019 zastavuje.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím označeným v záhlaví tohto rozsudku v rámci odvolacieho konania § 74 ods.
4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo: XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 13.03.2019, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubený úrok
z omeškania za nezaplatenie dane z k pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie jún 2010
daňovému subjektu- žalobcovi vo výške XX.XXX,XX €.
2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu elektronicky dňa 12.2.2020, doplnenou elektronicky so ZEP
dňa 14.02.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia MF SR, ktoré
tomuto rozhodnutiu predchádzalo (zrušenie skoršieho rozhodnutia žalovaného v totožnej veci mimo

odvolacieho konania).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. Žalobca v priebehu konania vzal žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva
financií Slovenskej republiky Číslo: U.-XX zo dňa X.XX.XXXX späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
5. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho

vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1
SSP).
6. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.11.2022.7. Lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí (na webovom sídle https://www.slov-lex.sk)
správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo veci rovnakých účastníkov konania, vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 2S/50/2020 zo dňa 27.04.2022.

8. Žalobca v správnej žalobe namietal to, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z
omeškania nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania,
nebola mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, predložiť dôkazy na svoju
obranu, a teda mu nebola poskytnutá žiadna možnosť využívať svoje procesné práva a brániť svoje
subjektívne práva a záujmy v rámci daňového konania pred vydaním rozhodnutia správcu dane o

vyrubení úroku z omeškania, pričom napadnutým rozhodnutím, žalovaný ako aj rozhodnutie MFSR
takéto konanie správcu dane aprobovalo. Uvedenú námietku žalobca uviedol aj v svojom odvolaní proti
rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, pričom žalovaný a ani MFSR sa s touto
námietkou nijako nevysporiadali. Uvedené podľa žalobcu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného aj rozhodnutia MFSR.
9. Žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia. Predmetný

daňový administratívny spis, na ktorý sa správca dane v rozhodnutí odvolával sa nachádzal Krajského
súdu v Bratislave. Potom nie je zrejmé, akých podkladov potom správca dane reálne vychádzal.
Takýto postup predstavuje vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia, pričom
žalovaný a ani MFSR sa tejto námietke žalobcu nijako nevenovali, čím žalovaný porušil povinnosť riadne
odôvodňovať rozhodnutia orgánov verejnej správy.

10. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S/59/2014-51 zo dňa 16.04.2014, ktorým súd odložil vykonateľnosť vyrubovacieho
rozhodnutia správcu dane (t.j. priznal odkladný účinok správnej žaloby v zmysle § 250c ods. 1 OSP
a to až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania ), vo vzťahu k výpočtu sankčného
úroku z omeškania. Tým, že správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok Krajským súdom v Bratislave

až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania, do jeho právoplatného skončenia nebol
žalobca povinný zaplatiť správcovi dane vyrubený rozdiel DPH, čo znamená, že splatnosť daňového
dlhu bola posunutá až do právoplatného skončenia správneho súdneho konania. Žalobca nesúhlasil s
tvrdením, že sa dostal do omeškania so zaplatením daňového nedoplatku, keď táto povinnosť vznikla až
právoplatným skončením správneho súdneho konania. Ide výklad v neprospech žalobcu, čo je ústavne

neprípustné ako aj v rozpore so zásadami správneho konania (v pochybnostiach v prospech páchateľa
a zákaz analógie v neprospech obvineného). Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež
požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy
rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,
resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.

Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech
realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd”. (II. ÚS
148/06-33), za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt,
že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne
umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorý môžu konať všetko, čo nie je zakázané). Z tejto maximy potom

vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého
vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd. Inak
povedané, v prípade pochybností sú povinné (orgány verejnej moci) postupovať miernejšie - in dubio
mitius“. (I. ÚS 241/07). „Podstatou odvolacej námietky žalovaného bolo posúdenie účinkov uznesenia
Krajského súdu v Bratislave, ktorým odložil vykonateľnosť rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky, a to v časti, týkajúcej sa žalobcu, vydaného podľa § 250c vety druhej OSP. Podľa
názoru odvolacieho súdu sa súdom povolený odkladný účinok žaloby podanej na súde vzťahuje na
právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými právnymi konzekvenciami, a
nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Je zrejmé, že s pojmom „vykonateľnosti“ len ako „exekučnej
vykonateľnosti“ správneho rozhodnutia v správnom súdnictve si vystačiť nemožno. Ochrana len v tomto

rozsahu poskytovaná súdom by bola príliš úzka“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžf/18/2010).
11. Žalobca namietal, že správca dane vyrubil sankčný úrok z omeškania napriek tomu, že mu to §
156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko uplynulo viac ako 5 rokov od uloženia
povinnosti zaplatiť vyrubený rozdiel DPH. Povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel DPH vzniká dňom vydania
vyrubovacieho rozhodnutia správcu dane (t.j. 02.10.2013 ) a nie dňom uplynutia paričnej lehoty na jej

„dobrovoľné“ zaplatenie (t.j. v tomto prípade do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti Vyrubovacieho
rozhodnutia Správcu dane - viď výrok tohto rozhodnutia). Povinnosť zaplatiť vyrubenú daň vzniká už
dňom vydania rozhodnutia, a nie márnym uplynutím paričnej lehoty na jej „dobrovoľnú“ úhradu (tzn.,
že povinnosť trvá, len nie je spojená s možnosťou jej vymoženia prostredníctvom daňovej exekúcie).Správca dane a žalovaný (ako aj MFSR) nesprávne právne aplikovali § 156 ods. 8 písm. a) daňového
poriadku. Aplikovali výklad, ktorý viac zasahuje do základných práv žalobcu, keď pojem „povinnosť
zaplatiť daň“ stotožnili s pojmom „uplynutie paričnej lehoty na dobrovoľnú úhradu povinnosti“. Takýto

výklad právnych predpisov je opäť v rozpore s ústavnou povinnosťou vykladať právne predpisy v súlade
s vyššie uvedenou zásadou „ v pochybnostiach miernejšie“ ako aj so zásadou zákazu výkladu právnych
predpisov a ich analógie v neprospech obvineného.
Skutkové a právne závery správneho súdu
12. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd

dospel k záveru, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je dôvodná.
13. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), vo veciach toho istého žalobcu
a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení
každéhoďalšiehorozsudkusprávnysúdpoukážeužlennatotožnýrozsudok,prípadnestručnezopakuje
jeho dôvody.
14. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto

žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy
právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Opakované podávanie žalôb, ktoré sa líšia iba
okruhom ďalších účastníkov, ale druhovo ide o ten istý problém, vedie k zneužívaniu zásady oficiality v
súdnom konaní (§ 103 ods. 1 SSP), keď správny súd musí rozhodnúť už vo veci vyriešeného právneho
problému opätovne rozsudkom. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje súdny precedens,

zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok, v ktorom už bol
právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný (obdobný) predmet
konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie. Ide o predmet
konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania (Komentár
k § 140 SSP, zdroj ASPI).

15. Vo vyššie uvedenej veci (odsek 7 tohto rozsudku) správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16. Predmetom vyššie uvedeného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o
vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie
december 2007 daňovému subjektu- žalobcovi, pričom spornou otázkou bolo to, či bol žalovaný resp.

orgán verejnej správy prvého stupňa oprávnený vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania aj za dni trvania
odkladného účinku v prípade, že správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyrubení
dane (z nezaplatenia ktorej bol žalobcovi napadnutým rozhodnutím vyrubený úrok z omeškania) bola
zamietnutá.
17. Totožnosť predmetu konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu je

daná tým, že v oboch konaniach je predmetom konania obdobné rozhodnutie žalovaného o vyrubení
úroku z omeškania, pričom jedinou spornou otázkou vo veci bolo to, či bol žalovaný resp. orgán verejnej
správy prvého stupňa oprávnený vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania aj za dni trvania odkladného účinku
v situácii opísanej v predchádzajúcom odseku.
18. V súlade s § 140 zákona č. 162/2015 Z.z. správny súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu vo

veci sp. zn. 2S/50/2020 zo dňa 27.04.2022. V tomto konaní si podľa označeného rozsudku žalobca
uplatnil totožné žalobné námietky ako v prejednávanej veci.
19. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto
konaní a predmetom dotknutého konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny
súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov v skoršom rozsudku

tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením § 140 SSP poukazuje na jeho odôvodnenie, pričom zároveň z
rozhodnutia sp. zn. 2S/50/2020 zo dňa 27.04.2022 uvádza nasledujúcu časť odôvodnenia:
„38. Predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,ktorýmbolopotvrdenévyrubovacierozhodnutiesprávcudane
č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume

7.709,20 eur za nezaplatenie DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/F. zo dňa XX.XX.XXXX.
39. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyrubený zo sumy XX.XXX,XX eur za obdobie od 06.02.2014
do 01.12.2017 (1 394 dní omeškania) vo výške 7.709,287 eur. Na vysvetlenie: Sumu XX.XXX,XX eur
žalovaný určil odpočítaním sumy X.XXX,XX eur, ktorú podľa žalovaného uhradil žalobca v lehote

splatnosti a odpočítaním sumy X,XX eur, o ktorú žalovaný znížil rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyrubovacie rozhodnutie správcu dane č. 9104405/5/4408195/2013/
Sia zo dňa 30.09.2013, ktorým bol určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2007 v
sume XX.XXX,XX eur. Dátum 15.02.2014 je pätnástym dňom po právoplatnosti rozhodnutia žalovanéhoč. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (doručené žalobcovi dňa XX.XX.XXXX) a
dátum XX.XX.XXXX predstavuje deň úhrady dlžného rozdielu DPH.
40. Pokiaľ daňový subjekt nezaplatí v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane správca

dane vyrubí úrok z omeškania. Uvedená skutočnosť a výklad ustanovenia § 156 ods. 1 daňového
poriadku medzi účastníkmi nebolo sporným.
41. Žalobca však namietal, že žalovaný vyrubil úrok z omeškania za celé obdobie od vykonateľnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX
bez ohľadu na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014

vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného odložil, čím žalovaný nesprávne vyhodnotil právne účinky
uznesenia vydaného v zmysle § 250c ods. 1 OSP do právoplatného skončenia správneho súdneho
konania.
42. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí i vo vyjadrení k správnej žalobe poukazujúc na ustanovenie §
156 ods. 2 daňového poriadku argumentoval, že vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Najvyššieho súdu SR svojím sp. zn. 1 Sžf/48/2016, ktorý žalobu zamietol, a preto odkladný účinok

priznaný uznesením krajského súdu sp. zn. 2S/56/2014-51 zo dňa 16.04.2014 zanikol. Pokiaľ správca
dane úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku, celkove od 06.02.2014 do dňa
vykonania kompenzácie, teda aj za dni trvania odkladného účinku, konal v súlade s daňovým poriadkom.
43. Hoci nemožno poprieť, že ustanovenie § 156 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku nabáda daňový orgán
vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy v každom prípade, kedy daňový subjekt neuhradil riadne a včas,

správny súd by rád pripomenul, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je
ďalejdiferencovanýnasubsystémyrôznychúrovní(právosúkromnéaverejné,právneodvetviaaprávne
inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku
vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho
vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval

svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré
s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami
logický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je
aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu
poriadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam.

44. Tiež je potrebné zdôrazniť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je
aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho
štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu
v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009,

sp. zn. II. ÚS 2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým
všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu
nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež
formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl.
ÚS 34/09). Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad

a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či
mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou
normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona
odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.
45. Správne súdy pri svojej prieskumnej činnosti rozhodujúce spory na základe správnych žalôb dbajú

na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07
z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri
rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom
odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala

ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť,
ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a
zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita
výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR)“.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že Krajský súd

v Bratislave uznesením č.k. 2S/56/2014-52 zo dňa 16.04.2014 odložil vykonateľnosť rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa XX.XX.XXXX (v spojení s vyrubovacím
rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sia zo dňa XX.XX.XXXX), ktoré žalobca
napadol žalobou na súde podanou dňa 17.03.2014. Je treba dodať, že jednotlivé ustanovenia právnychpredpisov sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu
a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky
možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné

zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť
interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia.
47. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj
na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné
ustanovenia zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi,

ktorý podal správnu žalobu rozhodnutia žalovaného daňového orgánu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/
Sia zo dňa XX.XX.XXXX a neuhradil po dobu trvania súdneho konania rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie december 2007 určený uvedeným rozhodnutím, keďže správny súd vyhovel jeho žiadosti a
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odložil.
48. Inštitút odloženia vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa § 250c ods. 1
O.s.p. umožňoval na žiadosť účastníka uznesením odložiť vykonateľnosť rozhodnutia. Obdobnú právna

úpravu pozná aj SSP v § 185, pričom zákonodarca rozšíril dôvod, pre ktoré môže správnej žalobe
priznať odkladný účinok (ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo ak

napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v
právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie).
49. Zmyslom odloženia vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu bolo zabránenie takej situácie,

kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma. Vydaním
uznesenia (právoplatnosťou) o odklade vykonateľnosti boli pozastavené účinky žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, teda nebolo možné trvať na splnenie povinnosti určené
takýmto rozhodnutím ani ich splnenie nijako vynucovať.
50. Pokiaľ ide o dĺžku trvania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu,

O.s.p. neobsahoval osobitné ustanovenie, ktoré by ju ustanovovalo. Je však logické, že sa odloženie
vykonateľnosti založenej uznesením týkalo celého súdneho konania, teda od právoplatnosti tohto
uznesenia po právoplatnosť rozhodnutia súdu vo veci samej.
51. Správny súd poukazuje na to, že zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že by nevyhovením
administratívnej žalobe nastal právny stav rušiaci od počiatku všetky účinky odloženia vykonateľnosti.

Uvedené je mimo rámec právnej úpravy O.s.p. a takto to neupravuje ani SSP, ktorý nadviazal na inštitút
odkladu vykonateľnosti podrobnejšou právnou úpravou priznania odkladného účinku správnej žalobe.
52. K takémuto záveru nemožno rozumne dospieť aj z dôvodu, že počas trvania účinkov uznesenia
o odklade bolo priznané účastníkovi (žalobcovi) právo neplniť povinnosť určenú žalobou napadnutým
rozhodnutím (hoci nebolo vylúčené plnenie dobrovoľné) a počas tohto obdobia nemohol byť ani v

omeškaní s plnením určeným rozhodnutím správneho orgánu. Za nesprávny považuje správny súd
výklad žalovaného opísaný v ods. 10 až 12 odôvodnenia rozsudku, ktorý vlastne znamenal neprimerané
znevýhodnenia (sankciu) pre žalobcu za to, že využil zákonný inštitút, umožňujúci mu požiadať o odklad
vykonateľnosti, a tento bol súdom akceptovaný uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný
prostriedok a ktorého účinok trvá po dobu celého súdneho konania, ktorého dĺžku žalobca (účastníci)

nevedia predpokladať a de facto ani priamo ovplyvniť.
53. Správnosť vyššie uvedenej potvrdzuje vyššie spomínaná podrobnejšia úprava možnosti pozastaviť
vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu súdom uvedená v SSP. Podľa § 186 ods. 1, ods. 2 SSP
nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej

správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
54. Ako už súd uviedol, účelom odklad vykonateľnosti je to, aby správny súd zabránil akýmkoľvek
právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu z dôvodov

uvedených v § 250c ods. 1 druhá veta O.s.p.. Nepochybne inštitút chrániaci žalobcu (účastníka
administratívnehokonania)nemôžebyťpríčinouhrozbyväčšejujmyvpodobeplateniasankcie(úrokovz
omeškania)zaobdobie,kedyúčastníkneplnilpovinnosťurčenúrozhodnutímsprávnehoorgánu,ktoréhoúčinnosť bola súdom odložená, a to ani v prípade, kedy žalobca v konaní nebol úspešný a jeho žalobu
súdu zamietol.
55. Akceptovaním ústavne nekonformného právneho posúdenia prijatého žalovaným v jeho rozhodnutí

považoval správny súd za prejav ústavne neprípustného zákazu denegatio iustitiae zasahujúceho do
podstaty základného práva žalobcu na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé´ súdne konanie.
56. Ak by sa účastník administratívneho konania dostal do stavu horšieho (ako keby žalobu nepodal)
z dôvodu zvýšenia jeho nákladov (úrokov z omeškania) a pripustila sa jeho (vyššia) ujma z dôvodu
uplatňovania legitímneho práva na podanie správnej žaloby a žiadosti o odklad vykonateľnosti, takýto

postup by bol v zrejmom rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1, ods.
2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení´ s
článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
57. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a
aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis,

alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo
správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.
58. V prejednávanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na nesprávnom závere, že správca dane
úrok z omeškania vyrubil aj za dni trvania odkladného účinku podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku. Z
uvedenýchdôvodovsprávnysúdpopreskúmanízákonnostinapadnutýchrozhodnutídospelkzáveru,že

žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.
59. Uvedený dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného konzumuje aj ďalšie prípadné vady napadnutého
rozhodnutia, preto sa ďalšími námietkami žalobcu správny súd zaoberal len okrajovo, pričom ich

vyhodnotil ako neopodstatnené, nespôsobilé byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.
60. Pokiaľ žalobca namietal, že pred vydaním rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania
nebol nijako upovedomený správcom dane o začatí konania o vyrubení úroku z omeškania a nebola
mu daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia, správny súd poukazuje na to,
že rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vydané v odvolacom

konaní a všetky podklady pre rozhodnutie boli žalobcovi známe vrátane rozhodnutia MF SR č. U. zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX.
61. Pokiaľ žalobca spochybnil, či mal správca dane dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, pretože
daňový administratívny spis sa nachádzal Krajského súdu v Bratislave, správny súd je toho názoru, že z
rozhodnutia správcu dane ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva neznalosť obsahu administratívneho

spisu a údaje právne relevantné pre výpočet úroku z omeškania boli v oboch rozhodnutiach uvedené
správne.
62. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že správca dane vyrubil sankčný úrok z
omeškania napriek tomu, že mu to § 156 ods. 8 písm. a) daňového poriadku nedovoľoval, nakoľko
uplynuloviacako5rokovoduloženiapovinnostizaplatiťvyrubenýrozdielDPH.Súdpoukazujena§246d

O.s.p., podľa ktorého lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Uvedené zákonné ustanovenie
explicitne tento účinok súdneho konania ustanovuje aj pri lehotách pre zánik práva vo veciach daní.
Rovnaká právna úprava sa nachádza aj v § 71 ods. 1 SSP, pričom ale súd zdôrazňuje, že v súlade
s § 492 ods. 2 SSP, počas účinnosti ktorého bolo ukončené odvolacie konanie pred NS SR, začalo
však podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP,

dokončilo sa podľa doterajších predpisov (O.s.p.).“
20. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu,
správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
21. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v intenciách záverov rozsudku krajského súdu v

predmetnej právnej veci.
22. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v

zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
23. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva
financií Slovenskej republiky Číslo: U. zo dňa 7.11.2019 späť, správny súd žalobu v tejto časti podľa §
99 písm. a) SSP zastavil.24. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania preskúmanie zákonnosti v záhlaví
označeného rozhodnutia žalovaného, pričom žalobca bol v tejto časti úspešný v celom rozsahu, preto
súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na

úplnú náhradu trov konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2

SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).