Uznesenie Judgement was issued on Monday, August 6, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201009
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Botevová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5611201009.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so
sídlom Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnej: O. nar. XX. XX. XXXX, bytom B., v
časti vykonávania exekúcie predajom nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pre
vymoženie pohľadávky 9.606,62 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr.
Vladimírom Zacharom, so sídlom Exekútorského úradu Poľná 23/31, Ružomberok, pod sp. zn. Ex

77/2011, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia predajom nehnuteľnosti zapísanej Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský
Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie T., ako byt č. XX, vo vchode č. X, na
treťom poschodí bytového domu súpisné číslo XXX., postavenom na pozemku - parcelné číslo XXX/
XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4999/442645 je n
e p r í p u s t n á.

Súd exekúciu v časti, v ktorej je neprípustná, z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 31. 1. 2011 začalo exekučné konanie pod sp.
zn. Ex 77/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 9.606,62 Eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným
platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ro/867/2010 zo dňa 24. 11. 2010.

Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 029067* zo dňa 11. 2.
2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš
na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9.606,62 Eur a 6,99% úrok ročne zo sumy 6.915,55 Eur od
1.4.2010 do zaplatenia a 5% sankčný úrok ročne zo sumy 6.915,55 Eur od 1.4.2010 do zaplatenia, trovy
predchádzajúceho konania 1.098,30 Eur a trovy exekúcie.

Dňa 24. 1. 2012 povinná doručila tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie. Povinná návrh
odôvodnila tým, že súdny exekútor po získaní poverenia vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Dňa 4. 1. 2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom nehnuteľnosti a to bytu č. XX na 3. poschodí, v Y., na ulici B., v bytovom dome so súpisným
číslomXXX,vchodč.X.,postavenomnapozemkuparcelyregistraC-KNevidovanénakatastrálnejmape
parc. č. XXX/XX, Mesto Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, katastrálne územie T., zapísaná

na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Liptovský Mikuláš. Povinná ďalej uviedla,
že je zamestnaná u podnikateľa R. TATRAPET. Na základe exekučného príkazu sú od apríla 2011
vykonávané zrážky z príjmu povinnej. Povinná dňa 4. 8. 2011, za účelom splnenia povinnosti, vložila na
účet súdneho exekútora sumu 185,15 Eur. Povinná je tiež poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého
sa tiež vykonávajú zrážky vo výške 63,88 Eur. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pohľadávka
oprávneného je v rozsahu upravenom príslušnými predpismi, v tomto exekučnom konaní, postupne

uspokojovaná. Tiež poukázala na to, že pri určení spôsobu vykonania exekúcie je exekútor viazaný
základnými princípmi a zásadami exekučného konania. Jednou zo zásad exekučného konania je, žeexekúcia môže postihnúť majetok povinného len v rozsahu judikovanej pohľadávky vyplývajúcej z
exekučného titulu, jej príslušenstva a povinnosti nahradiť trovy exekúcie. Uvedená zásada bola podľa
povinnej porušená, nakoľko súdny exekútor postihuje majetok povinnej vo väčšom rozsahu ako je

judikovaná pohľadávka s príslušenstvom. Podľa názoru povinnej je pohľadávka oprávneného riadne
uspokojovaná a to spôsobom navrhnutým oprávneným. Exekúcia predajom nehnuteľnosti by sa mala
vykonávať len v nevyhnutných prípadoch a jedine vtedy, ak by povinná nemala dostatok iného majetku,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Hoci vymáhaná pohľadávka oprávneného
je vo výške 9.606,62 Eur s príslušenstvom a jej úplné vymoženie exekúciou vykonávanou zrážkami zo

mzdy a z iných príjmov povinnej môže trvať určité časové obdobie, súd by mal prihliadnuť aj na to, že
povinná je fyzickou osobou na dôchodku a výkon exekúcie predajom bytu spôsobí povinnej nepriaznivé
sociálne následky, pričom povinná má iný majetok (mzda, starobný dôchodok) z ktorého je možné
pohľadávkuoprávnenéhouspokojiť.Oprávnenýjeprávnickouosobou,ktoréhopohľadávkavočipovinnej
bola postúpená a okamžité nevymoženie tejto pohľadávky mu v žiadnom prípade nemôže spôsobiť
žiadnu finančnú alebo inú ujmu. Preto podľa názoru povinnej by mal súd exekúciu v časti, v ktorej

postihuje majetok povinnej - byt nad výšku judikovanej pohľadávky zastaviť. Na záver poukázala, že
vykonávanie exekúcie v širšom rozsahu je v rozpore s poverením a je dôvodom na čiastočné zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu. Povinná na základe uvedených
skutočností navrhla, aby súd zastavil exekúciu predajom nehnuteľností na základe exekučného príkazu
Ex 77/11 zo dňa 4. 1. 2012. K návrhu na zastavenie exekúcie povinná pripojila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne Bratislava o zvýšení starobného dôchodku, s oznámením o výplate dôchodku, z ktorého sa
vykonávajú zrážky; potvrdenie banky o vklade hotovosti vo výške 185,15 Eur na účet súdneho exekútora
a výplatné pásky za obdobia 4/2011, 5/2011, 8/2011, 9/2011, 10/2011, 11/2011, 12/2011, preukazujúce
exekučné zrážky zo mzdy.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b),
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia
sa zastaví len čiastočne.

Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z
exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva
predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok
iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Exekučné konanie ako nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia má za úlohu zabezpečiť, aby
sa oprávnený domohol priznaného práva v prípade, ak si povinný dobrovoľne riadne a včas nesplní
svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím. Súdna exekúcia je súčasťou základného práva
na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a súdny exekútor spolu sexekučným súdom musia v konaní postupovať tak, aby nedošlo k zvýhodňovaniu jedného účastníka na
úkor toho druhého. Zastavenie prebiehajúceho konania súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len
vtedy, ak je daný aspoň jeden z dôvodov uvádzaných v ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, resp.

ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pokiaľ súd na návrh alebo aj bez návrhu
preskúma dôvodnosť exekúcie a zistí, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, nemôže
exekúciu zastaviť, nakoľko by takýmto postupom došlo k porušeniu spomínaného ústavného práva na
súdnu ochranu. Právu oprávneného však zodpovedá aj právo povinného, aby sa exekúcia vykonala
takým spôsobom, ktorý neprimerane nezasiahne do jeho práv.

Súdny exekútor môže zvoliť spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti len vtedy, ak povinný
nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Exekučné
konanie je ovládané zásadou primeranosti, čo v nadväznosti na predmetné konanie znamená, že je
vylúčené, aby sa viedla exekúcia predajom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. T., ako byt
č. XX, vo vchode č. X., na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku

parcelné číslo XXX/XX.

Z predloženého exekútorského spisu a oznámenia Exekútorského úradu v elektronickej forme zo dňa
18. 7. 2012 súd zistil, že súdny exekútor vydal dňa 1. 4. 2011 príkaz na začatie exekúcie a exekučný
príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov (z odmeny za vykonané práce povinného, ktorý

pracuje na dohodu). Na základe tohto exekučného príkazu sú vykonávané zrážky, pričom prvá platba
bola na účet súdneho exekútora pripísaná dňa 15. 4. 2011 vo výške 108,57 Eur; 13. 5. 2011 vo výške
45,31 Eur; 15. 6. 2011 vo výške 83,36 Eur; 13. 7. 2011 vo výške 94,85 Eur; 15. 8. 2011 vo výške
78,41 Eur; 21. 9. 2011 vo výške 65,91 Eur; 13. 10. 2011 vo výške 82,49 Eur; 14. 11. 2011 vo výške 76,71
Eur; 15. 12. 2011 vo výške 100,23 Eur; 16. 1. 2012 vo výške 70,67 Eur; 15. 2. 2012 vo výške

79,65 Eur; 12. 3. 2012 vo výške 69,21 Eur; 16. 4. 2012 vo výške 51,94 Eur; 15. 5. 2012 vo
výške 77,08 Eur; 15. 6. 2012 vo výške 80,54 Eur; 11. 7. 2012 vo výške 79,85 Eur. Dňa 1. 4. 2012 súdny
exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z iných
príjmov (z dôchodku povinnej), na základe ktorého Sociálna poisťovňa Bratislava vykonáva z dôchodku
povinnej zrážky. Prvá platba bola na účet súdneho exekútora pripísaná dňa 31. 1. 2012 vo výške 57,99

Eur; 29. 2. 2012 vo výške 63,88 Eur; 30. 3. 2012 vo výške 63,88 Eur; 30. 4. 2012 vo výške 63,88 Eur;
31. 5. 2012 vo výške 63,88 Eur; 29. 6. 2012 vo výške 63,88 Eur.

Exekúcia predajom nehnuteľnosti musí byť posledným spôsobom vykonania exekúcie, keď povinný
nemá dostatok iného majetku postihnuteľného exekúciou. Povinná je poberateľkou dôchodku a odmeny

za prácu, z ktorých sú vykonávané pravidelné zrážky, čím je postupne uspokojovaná pohľadávka
oprávneného. V exekúcii vymáhanou je suma vo výške 9.606,62 Eur s príslušenstvom. Za obdobie
od 1. 4. 2011 kedy sú vykonávané zrážky zo mzdy povinnej a od 1. 1. 2012 aj zrážky z dôchodku
povinnej do 11. 7. 2012 bolo na účet súdneho exekútora pripísaných spolu s platbou povinnej vo výške
185,15 Eur, 1.807,32 Eur. Pokiaľ súdny exekútor dňa 4. 1. 2012 vydal príkaz na začatie exekúcie a

exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej postupoval v
rozpore so znením ustanovenia § 61b Exekučného poriadku, nakoľko povinná má iný majetok, ktorý
stačí na postupné uspokojenie pohľadávky oprávneného. Oprávnený je právnická osoba, preto má súd
za to, že postupné vymoženie pohľadávky ním uplatnenej v predmetnej exekúcii nebude na ujmu jeho
podnikateľskej činnosti ani ho finančne nezaťaží a na druhej strane nedôjde k nadmernému zásahu do

majetkovej sféry povinnej. Exekúcia predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej je v danom prípade
predčasná a preto neprípustná.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu
predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej za neprípustnú a zároveň exekúciu v tejto časti zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.