Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 2Tk/2/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220011209

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Paranič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7220011209.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Paraniča a prísediacich
Ireny Herichovej a Ladislava Kožeja, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. novembra 2020, v
trestnej veci obžalovanej D. W. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zákona Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
D. W., nar. XX.XX.XXXX v F., rod. D., trvale bytom K. XX, J., t.č. v C. a C. X.

je vinná, že

dňa 21. apríla 2020 v čase asi o 19.30 hod v J., v byte nachádzajúcom sa na 5. poschodí obytného domu
na ul. K. č. XX, pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadla syna H. W.,
nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho kuchynským nožom so žltou rukoväťou, o celkovej dĺžke 260 mm, s dĺžkou

čepele 115 mm, jedenkrát bodla do oblasti hrudníka vľavo, čím mu spôsobila kanálovité bodnorezné
poranenie hrudníka vľavo s poranením srdca, ktoré viedlo k tamponáde srdca s tým, že ku smrti H. W.
došlo v priebehu niekoľkých minút po vzniku uvedeného poranenia,

teda

iného úmyselne usmrtila a čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,

tým spáchala

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s použitím § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Za to jej ukladá:

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods.
2, ods. 3, Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanej ukladá trest prepadnutie vecí : 1 ks kuchynský
nôž s plastovou rúčkou žltej farby s dĺžkou čepele 115 mm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad na
dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 1.10.2020 na tunajší súd obžalobu zo dňa
1.10.2020, sp.zn. 1 Kv 26/20/8803-54 na obvinenú D. W., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §

145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná D. W. (ďalej len „obžalovaná“) v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.
poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Tr. poriadku urobila vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, pričom súd pre potreby ďalšieho konania a

rozhodnutia toto považoval za priznanie sa k spáchaniu skutku. Na to súd postupoval podľa § 333 ods.
3 písm. c,/ d,/ f,/ g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno,,.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovanej.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie
obžalovanej prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba
dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a ochranným opatrením a náhradou

škody.

Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovanej súd má dôvodne za
to, že obžalovanej ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané
protiprávne konanie, čím naplnila znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ , Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že iného úmyselne usmrtila a
uvedený čin spáchala na chránenej osobe (synovi). Obžalovaná je trestne zodpovedná páchateľka (má
viac ako 14 rokov a v čase skutku nebola nepríčetná) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovanej
bol zasiahnutý objekt trestného činu, ktorým je ochrana ľudského života. K. pritom konala v priamom
úmysle (subjektívna stránka), keďže chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem

ním chránený.

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť až
dvadsať rokov.

Podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov, alebo
trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými
v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania
trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou

páchateľky, jej pomermi a možnosťou jej nápravy, ako aj na skutočnosť, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj zjednocujúce stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. Tpj/55/2016 publikované v zbierke stanovísk č. 5/2017, na základe ktorého je

možné použiť vzhľadom na vyhlásenie o vine obžalovanej na hlavnom pojednávaní pri výmere trestu
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona a ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Predmetný
postup pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa uvedeného
stanoviska nie je obligatórny, ale fakultatívny (obžalovaná nemá právny nárok na taký postup). V tejto
súvislosti súd zohľadňoval najmä účel trestu ustanovený Trestným zákonom, a dospel k záveru, že z
pohľadu na účel trestu je možné u obžalovanej takým spôsobom postupovať, t.j. ukladať trest pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd však v danom prípade nevyužil možnosť uloženia
trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby tak, ako mu to umožňuje ustanovenie § 39
ods.2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. až o jednu tretinu, ale s prihliadnutím na všetky preukázané skutočnosti
ako ich ustálil, uložil obžalovanej miernejší trest odňatia slobody v rámci zákonnej možnosti zníženia v
rozpätí jednej tretiny.

V prípade obžalovanej súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným zákonom,
v jej prípade je s ohľadom na § 34 ods. 6, § 51 ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy uloženie len
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovanej. Súd zistil poľahčujúcu okolnosť

podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutovala. Zároveň súd zistil aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. A to
že obžalovaná pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život. Priťažujúce okolnosti podľa §
37 Tr. zákona súd nezistil.
Súd sa nestotožnil s tvrdeným obhajoby, že je potrebné považovať priznanie obžalovanej ako

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, a teda, že napomáhala pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom. Len samotné uznanie viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ nie je možné
považovať automaticky za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Priznanie sa
obžalovanej súd už v danom prípade vyhodnotil za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona. Aby bolo možné zohľadniť v prospech obžalovanej aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/,

musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz
o okolnostiach činu, napr. o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvinenej
na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch atď. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaná priznala
spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní, avšak tvrdí (aj v prípravnom konaní), že si nič nepamätá.
Súd takisto sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, na existencie poľahčujúcej okolnosti u obžalovanej

podľa § 36 písm. h/ Tr. zákona, a teda, že spáchala trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných
pomerov a rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila. K tomuto súd uvádza, že je pravdou, že
dochádzalo medzi obžalovanou a jej synom k nezhodám, aj v súvislosti s požívaním alkoholu (aj u syna,
aj u obžalovanej), tie však neboli až takého charakteru, ktorý by odôvodňoval priznanie tejto okolnosti.
Zároveň ďalšou podmienkou je, že si tieto pomery nespôsobila sama, čomu však vzhľadom na vlastný

škodlivý spôsob života u obžalovanej (závislosť na alkohole) tak podľa súdu nebolo.

Pri hodnotení osoby obžalovanej a jej pomerov súd zistil, že obžalovaná je vdova, a bývala na adrese
trvalého pobytu v byte na ul. K. XX v J. aj zo svojim zosnulým synom. Zo správy mesta J. je zrejmé,
že nebola mestskou políciou riešená za žiadne protiprávne konanie. Jej správanie vo výkone väzby je

hodnotené pozitívne.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdená nemá doposiaľ žiaden záznam.Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v
minulostiuždopustilatakéhoprotiprávnehokonania.Vzhľadomnazistenéskutočnostisasúddomnieva,

že dĺžka uloženého trestu odňatia slobody je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa.

Zákonom stanová trestná sadzba za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona je
vo výmere (20-25 rokov alebo trest odňatia slobody doživotie). Čo sa týka výmery trestu, súd využil

možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, (stanoviska kolégia NS
SR č. 44 uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017) tak, ako mu to umožňuje
ustanovenie § 39 ods.2 písm. d), ods.4 Tr. zák. ( nie však až o 1/3), ale s prihliadnutím na všetky
preukázané skutočnosti uložil obžalovanej trest odňatia slobody v rámci zákonnej možnosti zníženia v
rozpätí jednej tretiny, v trvaní 16 (šestnásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanú ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

V zmysle § 76 ods. 1 súd obligatórne ukladal obžalovanej aj ochranný dohľad, nakoľko ten uloží súd
páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, a

to v trvaní jedného roka, t.j. v minimálnej výmere, ktorá je podľa § 78 ods. 1 Tr. zákona v trvaní jeden
až tri roky.

Spolu s uloženým trestom odňatia slobody uložil súd obžalovanej aj ochranné prialkoholické liečenie
ambulantnou formou. Jeho uloženie odporučil v znaleckom posudku č. 78/2020 zo dňa 29.5.2020

znalec MUDr. H.. H. I., znalec v odbore M. a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá vyšetril duševný stav
obžalovanej, pričom zistil u obžalovanej plne rozvinutú psychickú a telesnú formu závislosti.

Zároveň súd uložil obžalovanej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona aj trest prepadnutia veci, a to
1 ks kuchynský nôž s plastovou rúčkou žltej farby s dĺžkou čepele 115 mm., ktorý bol zaistený pri

obhliadke miesta činu dňa 21.4.2020, a na základe dokazovania bolo preukázané, že jeho vlastníkom
bola obžalovaná a bol použitý na spáchanie trestného činu. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zákona sa vlastníkom
prepadnutej veci stáva štát.

Súd o nároku opatrovníka poškodeného H.. X. J. R. nerozhodoval, nakoľko nemohol v tomto štádiu

trestného konania o tomto rozhodnúť. Poškodená si svoj nárok uplatnila v súlade s § 46 ods. 3 Tr.
poriadku, v spojení s § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov. Súd však poukazuje
na § 11 ods. 1 vyššie uvedeného zákona: Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa
tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz,
ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného

činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený,
pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola
obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. To znamená, že tento nárok možno uplatniť až po
právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní a tak súd o tomto nároku nerozhodoval.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.