Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/188/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1521204123.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: E.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, C., t.č. bytom R. XX, C., zastúpená: HOMOLA advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Kopčianska 8/A, Bratislava a otca: R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XX, C., zastúpený: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, v konaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a návrhu otca na úpravu styku s maloletou a
uloženie výchovného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej C. K., nar. 17.4.2008 zo sumy 170 eur mesačne
na sumu 300 eur mesačne od 28.10.2021, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci
k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 28.10.2021 do 31.10.2022 vo výške 1.172,58 eur súd povoľuje otcovi
splácaťvmesačnýchsplátkach,ztoho11splátokvovýške100,-eur,posledná12splátkavovýške72,58
eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2022 pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod.,
pričom si otec vyzdvihne a odovzdá maloletú v určený čas v mieste bydliska matky.

V. Súd nariaďuje rodičom maloletej výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
na Referáte poradensko psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave,

za účelom zlepšenia ich komunikačných a výchovných zručností, zvládnutia svojej rodičovskej role a
rešpektovania role druhého rodiča. Toto výchovné opatrenie bude realizované:
- v rozsahu 15 hodín samostatného poradenstva otcovi,
- v rozsahu 15 hodín samostatného poradenstva matke.

VI. Vo zvyšku súd návrh na uloženie výchovného opatrenia zamieta.

VII. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/218/2009-239 zo dňa 1.6.2010 v
časti výroku o výživnom.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 28.10.2021 a z dôvodu miestnej
nepríslušnosti postúpeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala zvýšenia výživného na
maloletú dcéru C. zo sumy 170,- eur na sumu 500,- eur mesačne.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej boli naposledy
upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 14C/218/2009, pričom výživné zo strany otca
bolo určené v sume 170,- eur mesačne. V tom čase mala maloletá X roky. Od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom tak uplynulo 11 rokov. Maloletá má v súčasnosti XX rokov a navštevuje X. ročník

základnej školy. Náklady na starostlivosť o maloletú vzrástli, a to nielen vzhľadom na jej vek, ale i
záujmovú činnosť, ktorú je potrebné u dieťaťa podporovať a rozvíjať. Otec o maloletú neprejavuje
absolútne žiadny záujem, nenavštevuje ju, nestretáva sa s ňou, nikdy sa nezaujímal o zdravotný stav
ani o študijné výsledky maloletej. Taktiež ju otec nikdy nekontaktoval telefonicky ani žiadnym iným
spôsobom. Matka maloletej vykonáva podnikateľskú činnosť (E. K.), ktorá však bola značne postihnutá
pandémiou COVID - 19 a hrubý príjem matky za celý rok 2020 bol vo výške 4177,00 eur. V roku 2021 je

príjem matky na porovnateľnej úrovni. Matka maloletej je v otázke príjmu odkázaná výlučne na pomoc
príbuzných, bez pomoci ktorej by nedokázala zabezpečiť ani svoje potreby, ako ani potreby maloletej.
Matkamaloletejokremsvojhopríjmupoberávýživnénamaloletúvovýške170,00eurmesačnearodinné
prídavky na maloletú vo výške 25,00 eur mesačne. Spolu s dcérou bývajú v prenajatom byte, pričom
výška nájomného je vo výške 420,00 eur mesačne. V súvislosti s výdavkami na maloletú matka uviedla,

že maloletá je vzrastom vysoká a detské veľkosti jej už nesedia, preto je matka nútená už kupovať
dcére normálne oblečenie. Maloletá by chcela rovnako ako aj rovesníci navštevovať aj nejaké krúžky,
čo však pri súčasnej finančnej situácii matka nevie pre maloletú dcéru zabezpečiť. Maloletá má veľmi
dobré študijné výsledky a štúdium ju baví, pričom aj v tejto súvislosti matka uhrádza maloletej súkromne
anglickýjazykadoučovaniezmatematiky.Ootcovimaloletejajehomajetkovýchpomerochnemážiadne

informácie. Z verejne dostupných údajov vie matka len to, že otec maloletej podniká prostredníctvom
obchodnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá činnosťami v oblasti B. S., F. S. B. N. X. N. K.Q.. Tržby tejto
spoločnosti sa za posledné roky pohybujú vo výške nad 100 000,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že od
posledného rozhodnutia súdu vo veci výživného na maloletú uplynulo 11 rokov, pričom sa zvýšili náklady
na starostlivosť o maloletú a súčasne sa zrejme zmenili i majetkové pomery otca, matka navrhla, aby

súd zvýšil výživné na maloletú a matke priznal nárok na náhradu trov súdneho konania.

3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloletú
dcéru na sumu 500,- eur mesačne nesúhlasí, nakoľko takéto zvýšenie výživného nie je v súlade s
odôvodnenými potrebami maloletej a možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi na strane

otca. Je pravdou, že je konateľom obchodnej spoločnosti R.-L., K..Q..X.., ale toto nie je možné vnímať
ako podnikanie prostredníctvom spoločnosti, nakoľko nie je spoločníkom spoločnosti ani nemá žiaden
nárok na zisky spoločnosti. Otec je štatutárnym orgánom spoločnosti a za konanie v jej mene poberá
priemerný mesačný príjem 632,60 eur. Nepoberá žiaden iný príjem, nie je živnostníkom ani spoločníkom
v žiadnej spoločnosti. Čo sa týka majetkových pomerov na strane otca, je vlastníkom 3-izbového bytu

v C.. Okrem toho je vlastníkom 1/2 rodinného domu, ktorú zdedil po svojej matke. Druhú polovicu
nehnuteľnosti vlastní jeho otec, ktorý v predmetnej nehnuteľnosti aj býva a nemá teda žiadne finančné
výhody z vlastníctva. Otec je ešte minoritným podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy v okrese K., ktorú
zdedil. V spoločnej domácnosti žije so svojou partnerkou, ktorá sa podieľa na úhrade nákladov na
bývanie, preto otec dokáže finančne pokrývať aj svoje bežné náklady. Otec si je vedomý toho, že od

posledného rozhodnutia vo veci výživného uplynula už dlhšia doba, že maloletá je staršia a má už aj iné
potreby, avšak matkou vyčíslené náklady na maloletú je možné považovať za nadhodnotené. Sporenie
na maloletú nie je možné považovať za odôvodnený náklad, najmä ak to príjmy rodičov nepovoľujú.
Rovnako sa javí ako nadhodnotený aj náklad na stravu maloletej či započítavanie jednorazových
položiek do mesačných nákladov na maloletú. Otec mal za to, že celkové náklady na maloletú sa môžu

pohybovať cca vo výške 350 - 370 eur. Žiadal, aby matka preukázala ňou vyčíslené náklady na maloletú
a tiež náklady súvisiace s bývaním. Vzhľadom na vek maloletej už v danom prípade nemožno hovoriť o
osobnej starostlivosti zo strany matky v takom rozsahu, ako keď bola dieťa útleho veku. Maloletá už na
svoj vek musí byť samostatná pri bežných aktivitách, a preto pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
nie je možné výrazne prihliadať na výkon osobnej starostlivosti matky. S poukazom na tieto skutočnosti

otec súhlasil so zvýšením výživného na sumu 200,- eur mesačne. Navrhovaná suma výživného už teraz
predstavuje cca 31 % jeho príjmu, čiže ide o maximálnu hornú hranicu pre určenie výšky výživného
s poukazom na výšku príjmu otca. Zároveň dal otec v konaní aj návrh na úpravu jeho stretávania sa
s maloletou dcérou, nakoľko do dnešného dňa nie je žiadne rozhodnutie upravujúce jeho stretávaniesa s maloletou a s matkou maloletej nie je možné sa dohodnúť na žiadnom kontakte otca s dcérou.
Je pravdou, že otec sa s maloletou nestretáva, ale dôvodom je konanie na strane matky maloletej,
ktorá zamedzuje kontaktu otca s maloletou a otcovi neposkytuje žiadne informácie o maloletej. Otec do

dnešného dňa nevie, kde maloletá navštevuje školu a kde reálne s matkou býva. Po prvom súdnom
konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletú sa otec odmlčal, avšak cca po 1,5 roku sa snažil kontaktovať
matku, posielal jej sms a chcel sa dohodnúť na stretnutí s dcérou. Keďže matka maloletej nereagovala,
otec sa domáhal úpravy stretávania sa s maloletou aj cestou súdu. Konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia návrhu otcom, nakoľko matka maloletej osočovala jeho a jeho rodinu a otec v danom období

prestal bojovať o dcéru, nakoľko sa obával, čo by mohla matka urobiť, aby mu znemožnila stretnutia s
dcérou. Otec sa však opakovane s matkou naďalej kontaktoval a chcel si dohodnúť stretnutia s dcérou
mimosúdne. Avšak reakcie matky zostávali nemenné, a to buď ataky a nepravdy, alebo nereagovala
vôbec, resp. podmieňovaním kontakt kúpou vecí. Matka maloletej zamedzovala kontakt s maloletou
nielen otcovi, ale aj jeho rodinným príslušníkom. Otcova matka, stará mama maloletej, tiež opakovane
kontaktovala matku a chcela sa dohodnúť na stretnutí aspoň cez Vianoce a na narodeniny, aj tento

kontakt však bol podmieňovaný finančnými darmi a sprevádzaný verbálnymi útokmi na adresu rodiny
otca. Posledné stretnutie jej bolo umožnené v roku 2014 a vtedy sa stretol s maloletou naposledy aj
otec. Otec predložil súdu sms komunikáciu s matkou maloletej, ktorá preukazuje, že otec sa dlhodobo
opakovane zaujímal o dcéru ako aj spôsob komunikácie zo strany matky, ktorý vôbec nesmeruje
k podpore vzťahu otca s maloletou, priam naopak. Posledná komunikácia medzi rodičmi maloletej

prebehla v októbri 2020, avšak bez výsledku, odvtedy otec matku nekontaktoval. Otec skôr nepožiadal
súd, aby upravil styk s dcérou, nakoľko sa obával toho, aby matka nezapojila do boja s otcom aj maloletú.
Otec veril, že keď bude dcéra staršia, bude mať už vlastnú hlavu a bude mať väčšiu šancu na stretnutie
s ňou. Taktiež si je vedomý aj toho, že bude potrebný dostatok času na to, aby si vybudoval vzťah s
maloletou, a aj preto spočiatku navrhol, aby jeho styk s maloletou bol upravený každý druhú nedeľu

v poobedňajších hodinách. Otec však verí, že postupom času aj maloletá bude chcieť tráviť s otcom
viac času a tento navrhovaný rozsah styku sa bude rozširovať. Styk s maloletou preto navrhoval upraviť
každúpárnunedeľuod13:00hoddo18.00hod.Zároveňnavrholajto,abymatkebolauloženápovinnosť
informovať otca vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci o podstatných veciach týkajúcich
sa maloletej, vrátane jej školských výsledkov, zdravotného stavu, absolvovaných vyšetreniach a ich

výsledkoch a tiež povinnosť oznámiť otcovi telefónne číslo maloletej, školu a bydlisko maloletej a ich
prípadnú zmenu.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca maloletej uviedla, že otec v predmetnej
obchodnej spoločnosti síce nefiguruje ako jej spoločník, v danom prípade však ide len o zastieranie

skutočného príjmu otca. Spoločnosť patrí otcovi maloletej, a to napriek skutočnosti, že spoločníkom tejto
spoločnosti je Q. L. X..T.., pričom zároveň štatutárnym orgánom tohto občianskeho združenia je otcov
otec a starý otec maloletej. Je len ťažko predstaviteľné, že by niekto vykonával činnosť konateľa v takejto
spoločnosti za mesačný príjem 632,60 eur. Medzi klientov tejto spoločnosti pritom patria významné
automobilové a letecké spoločnosti. Otec maloletej je konateľom predmetnej spoločnosti od 16.11.2010,

teda túto funkciu vykonáva už 12 rokov. Počas tohto obdobia nadobudol také schopnosti a zručnosti v
oblasti podnikania danej spoločnosti, že by bolo na mieste, aby zvážil svoje zotrvanie v tejto spoločnosti,
pretože otec so svojimi schopnosťami a zručnosťami môže v inej spoločnosti dosahovať príjmy na úplne
inej úrovni, čo je na prospech jeho, ako aj jeho maloletej dcéry. Poukázala na to, že na pracovných
portáloch sa mzdy v oblasti automobilového a leteckého priemyslu pohybujú na úrovni 1 700,00 až 2

400,00 eur, pričom ide o pozície rôznych technikov, programátor a v danom prípade sa jedná o nástupné
platy. Otec maloletej vykonáva funkciu konateľa, a teda zabezpečuje chod celej spoločnosti, preto
možno odôvodnene predpokladať, že na obdobnej alebo rovnakej pozícii by dosahoval aj vyšší mesačný
príjem, ako sú platy zverejnené na pracovných portáloch. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne
ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Dodala, že otec maloletej nevie nič o výchove dieťaťa,
o jeho potrebách a ani nepozná obsah osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Taktiež popísala niektoré
skutočnosti z minulosti, týkajúce sa vzťahu medzi rodičmi maloletej a nezáujem otca o maloletú dcéru.
Návrh otca na uloženie informačnej a oznamovacej povinnosti považovala matka za neopodstatnený,

nakoľko žiadané informácie si môže otec obstarať sám, prípadne sú mu známe priamo z návrhu matky
v spise. Navrhovala, aby súd návrh otca v tejto súvislosti zamietol.5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že dosahuje preukázateľne príjem tak, ako
ho doložil a preukázal súdu. Domnienky a dohady zo strany matky nemajú oporu v skutočnom stave
veci. Je faktom, že spoločníkom spoločnosti, ktorej konateľom je otec maloletej, je občianske združenie,

ktorého štatutárnym orgánom je starý otec maloletej (otec otca maloletej), uvedené však preukazuje,
že nie otec maloletej, ale jej starý otec je konečným užívateľom výhod a nie je možné hovoriť o
zastieraní príjmu na strane otca. Otec preukázateľne nemá žiaden zisk v predmetnej spoločnosti, či
občianskeho združenia a ani nie je konečným užívateľom ich výhod. Tvrdenie matky, že medzi klientov
danej spoločnosti patria spoločnosti ako AUDI, BMW, Mercedes atď., je zavádzajúce, nakoľko s nimi

nikdy nespolupracovali, išlo o spoluprácu s ich subdodávateľmi. Vývoj posledných rokov preukazuje, že
automobilový aj letecký priemysle je v recesii, a preto predstavy matky o situácii v danom odvetví nie sú v
súlade so skutočným stavom. Matka uvádza, že jej podnikanie bolo ovplyvnené pandemickou situáciou,
tá sa však dotkla väčšiny odvetví a v priebehu posledných 3 rokov bola situácia zlá a neprichádzalo
do úvahy žiadne zvyšovanie platu. Matka poukazuje na výšku platu, ktorú by mohol otec dosahovať
ako programátor v tomto odvetví, avšak otec nie je programátor, nemá ani takéto vzdelanie, a preto

ňou uvádzané údaje nemajú žiadnu relevanciu. Otcovi jeho otec výrazne finančne pomohol pri kúpe
nehnuteľnosti, keď mu požičal financie na kúpu nehnuteľnosti v sume 70.000,- eur, pričom sa dohodli,
že predmetnú pôžičku nebude starému otcovi splácať s ohľadom na jeho pôsobenie ako konateľ v
spoločnosti, ktorá je celoživotným dielom jeho otca za dohodnutých podmienok. Skutočnosť, že otec
pôsobí v tejto spoločnosti ako konateľ, má preto pre otca aj citový rozmer, nakoľko vie, koľko jeho otec

investoval do firmy času, prostriedkov a energie. Kúpna zmluva na byt bola uzatvorená v roku 2017, kedy
bol braný aj hypotekárny úver. Kúpa predmetnej nehnuteľnosti bola financovaná jednak z hypotekárneho
úveru (60.000,- eur), jednak z predaja nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve otca (100.000,- eur) a
z pôžičky od jeho rodičov (70.000,- eur). V prípade, že matka poukazuje na možnosti a schopnosti
otca dosahovať vyšší príjem, rovnakú argumentáciu je možné použiť aj na strane matky, keďže príjem

matky z podnikania nedosahuje ani minimálnu mzdu. V prípade, že by bol príjem matky v sume 348,-
eur mesačne, uvedené je v rozpore s výškou nákladov matky. Matkou vyčíslené náklady považoval za
nadhodnotené a nepreukázané. Tvrdenie otca týkajúce sa výkonu osobnej starostlivosti a prihliadania
naň pri určovaní výživného je v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Vekom dieťaťa sa znižuje podiel
plnenia vyživovacej povinnosti rodiča formou osobnej starostlivosti a aj rodič, ktorému je dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, je povinný vo väčšej miere (ako v útlom veku dieťaťa) podieľať sa na úhrade
potrieb dieťaťa aj po finančnej stránke. Preto nie je možné porovnávať výkon osobnej starostlivosti o
maloleté dieťa útleho veku s výkonom osobnej starostlivosti o maloleté dieťaťa vo veku XX rokov. Matka
maloletej sa nijakým spôsobom nevyjadrila k návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletou, neuviedla
jej predstavu úpravy, či nereflektovala na žiadosť otca realizovať stretnutia s maloletou. Je zjavné, že

matka nemá záujem na tom, aby došlo k obnove vzťahu otca k maloletej. Matka sa vo svojom vyjadrení
zamerala na osočovanie otca, pričom s takýmto prístupom z jej strany sa otec stretával neustále, keď
prejavil akúkoľvek snahu o kontakt s maloletou. Expresívne, útočné, vulgárne vyjadrovanie matky na
adresu otca bolo dôvodom, pre ktorý on opakovane upúšťal od snahy o realizáciu svojich rodičovských
práv.

6. V priebehu súdneho konania dal otec návrh aj na nariadenie výchovného opatrenia spočívajúceho v
povinnosti zúčastniť sa na odbornom poradenstve v súdom určenom zariadení, a to obom rodičom aj
maloletej dcére každému v rozsahu 20 hodín samostatného poradenstva a následne by sa uskutočnilo
aj spoločné poradenstvo maloletej s otcom. Rodičom malo byť výchovné opatrenie nariadené za účelom

zlepšenia ich komunikačných a výchovných zručností, zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania
role druhého rodiča. A maloletej dcére za účelom vytvorenia, budovania a zlepšenia jej vzťahu k otcovi,
za účelom akceptovania role oboch rodičov a zlepšenia komunikácie maloletej s otcom.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom

maloletej, daňovými priznaniami matky, potvrdeniami o príjmoch a výdavkovými dokladmi otca,
technickým preukazom vozidla vo vlastníctve otca, výpismi z listov vlastníctva, prehľadom podielového
spoluvlastníctva otca k zdedeným pozemkom, nájomnými zmluvami na prenájom pozemkov, kúpnou
zmluvou, zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie, zmluvou o pôžičke, zmluvou o prevode vlastníctva
bytu, výpisom z obchodného a živnostenského registra, otcom založenou sms a mailovou komunikáciou

ohľadne styku s maloletou, zvukovou nahrávkou so stretnutia s maloletou, obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 14C/218/2009, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 14C/218/2009-239 zo dňa 1.6.2010 súd určil otcovstvo
k maloletej a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že maloletú C. zveril
do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 170,- eur

mesačne od 01.02.2009 k rukám matky, splatnou 15. dňa v mesiaci vopred a zročné výživné umožnil
otcovi splácať v splátkach spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Vo zvyšku
súd návrh matky zamietol. V časti úpravy styku s maloletou súd konanie zastavil. Voči rozsudku podali
odvolaniematkaajotecmaloletej.TentorozsudokbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave,
č.k. 15Co 398/2010-287 zo dňa 09.02.2011 a nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2011.

9. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mala maloletá C. X roky a starala sa o ňu
matka, ktorá s ňou bola na materskej a následne na rodičovskej dovolenke. Matka maloletej poberala
rodičovský príspevok vo výške 256,- eur mesačne, neskôr znížený na sumu 164,22 eur a tiež prídavky
na dieťa vo výške 21,99 eur mesačne. Matka spolu s maloletou žila v spoločnej domácnosti so svojou
matkou, ktorá zo svojho starobného dôchodku uhrádzala všetky náklady spojené s užívaním bytu. Otec

maloletej bol živnostníkom. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009
predstavoval jeho príjem zo živnosti sumu 43.394,- Eur, výdavky 35.314,- Eur, základ dane predstavoval
sumu 8.080,- Eur. Podľa vlastného vyjadrenia mal príjem pred zdanením približne vo výške 663,87
eur mesačne. V osobnom vlastníctve mal 2-izbový byt, v ktorom býval a osobné motorové vozidlo ako
živnostník. Bol tiež podielovým spoluvlastníkom lesných pozemkov a ornej pôdy v obci C. Z.. Medzi

svoje pravidelné mesačné výdavky vtedy zahrnul: splátka hypotéky na byt 279,08 eur, elektrina 29,55
eur, úhrada za služby spojené s užívaním bytu 122,89 eur, plyn a koncesionárske poplatky 9,64 eur a
ďalej výdavky na stravu a hygienické potreby. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k spoločnej
maloletej dcére.

10. Maloletá C. aktuálne navštevuje X. ročník ZŠ. Je zdravá, z tohto titulu nemá žiadne špeciálne
výdavky. Býva v spoločnej domácnosti s matkou. Medzi pravidelné výdavky na maloletú dcéru matka
zahrnula: telefón 20,- eur mesačne, stravné v školskej jedálni 36,- eur mesačne, strava mimo školy 250,-
až 300,- eur mesačne, cestovné do školy 15,- eur mesačne, ošatenie 50,- eur mesačne, drogéria 30,-
eur mesačne, lieky 5,- eur mesačne, voľnočasové aktivity 30,- eur mesačne, výdavky na školu (ZRPŠ

30,- eur ročne, knihy 40,- eur ročne, triedny fond 10,- eur ročne, školská taška 50,- eur, oblečenie na
telocvik 30,- eur, výdavky na školské výlety 100,- eur ročne, ostatné školské pomôcky (perá, ceruzky,
zošity a pod.) 200,- až 250,- eur ročne), sporenie / poistenie 14,- eur mesačne.

11. Matka maloletej vykonáva podnikateľskú činnosť, ako živnostníčka poskytuje kozmetické služby.

Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020 mala matka v danom roku príjmy
zo živnosti vo výške 4177,00 eur, výdavky vo výške 3313,34 eur, základ dane bol vo výške +863,66 eur.
Za rok 2021 mala matka príjmy zo živnosti vo výške 4660,00 eur, výdavky vo výške 3713,28 eur, základ
dane bol vo výške +946,72 eur. V predchádzajúcich rokoch, t.j. v rokoch pred pandémiou, mala matka
podľa daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby nasledovné príjmy: za rok 2018 mala príjmy zo

živnosti vo výške 2908,50 eur, výdavky vo výške 2511,18 eur, základ dane bol +397,32 eur a za rok 2019
mala príjmy zo živnosti vo výške 1932,00 eur, výdavky vo výške 1932,00 eur, základ dane bol 0,00 eur.
Spolu s dcérou bývajú v prenajatom byte, pričom výška nájomného je podľa jej vyjadrenia vo výške 420,-
eur mesačne. Medzi ďalšie svoje mesačné výdavky matka zahrnula: telefón, televízia a internet 40,- eur
mesačne, cestovné do práce 30,- eur mesačne, strava 200,- eur mesačne, ošatenie 50,- eur mesačne,

drogéria a potreby do domácnosti 30,- eur mesačne, lieky 5,- eur mesačne. Na maloletú dcéru poberá
prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Okrem nej nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

12. Otec maloletej je konateľom obchodnej spoločnosti R.-L., K..Q..X.., pričom z titulu výkonu tejto
funkcie poberá priemerný mesačný príjem 633,- eur netto. Je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu

v C., ktorý je zaťažený hypotékou a v ktorom býva spoločne s partnerkou. Okrem toho je vlastníkom
1/2 rodinného domu v C. Z., ktorú zdedil po svojej matke. Druhú polovicu nehnuteľnosti vlastní jeho
otec. Otec maloletej je ešte minoritným podielovým spoluvlastníkom viacerých poľnohospodárskych a
lesných pozemkov, ktoré zdedil. Časť týchto pozemkov je v nájme Poľnohospodárskeho družstva C. Z.,
pričom cena nájmu bola zmluvne určená vo výške 44,52 eur ročne. Je vlastníkom motorového vozidla

zn. Mazda, rok výroby 2011. Medzi svoje mesačné výdavky otec zahrnul: splátka hypotekárneho úveru
224,96 eur, elektrina 43,- eur, služby spojené s výkonom správy 35,- eur, plyn 41,- eur, voda 13,- eur,
RTVS 4,64 eur. Okrem maloletej dcéry nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.13. Zo správy kolízneho opatrovníka z pohovoru vykonaného s maloletou C. dňa 15.06.2022 vyplýva,
že maloletá C. bola žiačkou X. triedy ZŠ. Maloletá sa vyjadrila, že po základnej škole by chcela ísť na
zdravotnú školu, v budúcnosti by chcela byť farmaceut a pracovať v lekárni alebo by išla za očného

optika. Škola jej ide. Na krúžky nechodí, v minulosti chodievala na výtvarnú, rada si kreslí a hrá sa so
psom, ktorého si zobrali z útulku. Tatina nepozná, až keď sa začalo niečo diať okolo súdu, tak ju začal
kontaktovať cez mamu. Z tatinovej rodiny nikoho nepozná, vie že má babku z jeho strany. Doteraz sa
s tatom nestretávala, nevie aké by to bolo, asi by sa nechcela stretávať. Videla ho na fotke, no keby sa
objavil pre ňou, asi by ho nespoznala. Tatino jej nikdy neposlal pohľadnicu ani SMS, nekúpil jej žiadny

darček. Keby mamina pri nej bola, tak by sa vedela s tatinom stretnúť, tak na pár minút.

14. Maloletá C. počas svojho výsluchu dňa 05.10.2022, ktorý bol vykonaný zákonnou sudkyňou v
neprítomnosti rodičov, uviedla, že aktuálne navštevuje X. ročník ZŠ. Potom pôjde asi na obchodnú
akadémiu, kam by mohla byť prijatá aj bez prijímačiek, ak bude mať dobré výsledky z monitoru.
Uvažovala aj o zdravotnej škole, ale potom si uvedomila, že biológia je ťažká a ani nevie, či by to chcela

robiť. Rada si kreslí aj plávanie ju baví, ale nechodí na krúžky alebo tréningy. Vo voľnom čase niekedy
kreslí. Teraz už jej netreba pomáhať so školou, ale keď bola menšia, tak jej mama pomáhala. Teraz žijú
len s mamou. V minulosti žili s S., nevlastným otcom, s ktorým je maloletá stále v telefonickom kontakte.
Mama jej dáva odmenu - peniaze, keď dostane jednotku. Ona to nechcela, že nepotrebuje, ale peniaze
si odkladá. Na obedy v škole nechodí, mama varí. Do školy chodí peši. S online vyučovaním počas

pandémie nemala problém. Ale je to fajn, aj keď sú v škole, lebo je sranda. Minulý rok organizovala
škola výlet do Talianska, ale išlo tam málo žiakov. Vo voľnom čase volá s kamarátkou alebo sa baví s
mamou. Majú psíka, ktorého si vzali s útulku. S otcom sa stretli 4 krát, 2 krát v júli a 2 krát v auguste
tohto roku. Keď sa teraz pred výsluchom stretli, tak sa pozdravili. Otec na ňu kontakt nemá, maloletá
mu nechce dať kontakt na seba. Otec jej písal na messenger, ale ona neodpisovala. Načo, čo by mu

písala. Nevie o čom by sa s ním bavila. Ona nevie, čo má otcovi povedať. Ale ak on sa chce baviť, nech
sa spýta. Maloletá sa vyjadrila, že by si dokázala predstaviť jednodňový výlet s otcom. Nevylučuje, že
by išla s otcom do kina, keby chcel. Otca videla raz, keď bola malá a potom až teraz v lete. S mamou sa
nerozpráva o otcovi, neriešia to. O minulosti sa dozvedela od babky z matkinej strany. Starých rodičov
zo strany otca nepozná. Otec jej povedal, že jej vraj písali na Vianoce alebo narodeniny, ale nikdy nič

nedostala. Na sociálnych sieťach maloletá našla sesternicu - dcéru otcovho brata, aj si trochu písali a
telefonovali, teraz už nie. Starí rodičia zo strany matky sú rozvedení, ona dedka nepozná, nemá záujem
sa s ním stretávať. Každý víkend chodia k babke.

15.Matkavosvojichvýpovediachpredsúdomzotrvalanasvojompísomnepodanomnávrhunazvýšenie

výživného s tým, že by bola ochotná sa s otcom dohodnúť aj na nižšej sume, ako požadovala v návrhu.
Mala však za to, že možnosti otca odôvodňujú výživné minimálne vo výške 350 € mesačne. Požadované
výživné je jednoznačne v možnostiach otca, pokiaľ ho súd považuje za neprimerane vysoké, matka
súhlasila s tým, aby bolo toto výživné rozdelené na bežné výživné a výživné určené na tvorbu úspor.
Otec síce deklaruje príjem 600 €, ale je to príjem len na papieri, jeho životná úroveň je ďaleko vyššia a

nezodpovedá tomuto príjmu. Pokiaľ by otec využíval svoje schopnosti, tak by dosahoval príjem 3.000 -
4.000 € mesačne. So stykom nemala problém, dcéra má už 14 rokov, takže je schopná sa sama vyjadriť.
Čo sa týka styku, nedeľu nepovažovala matka za vhodný deň, nakoľko sa dcéra vtedy pripravuje do
školy. Výdavky, ktoré matka uviedla v návrhu, sú aktuálne s tým, že strava mimo školy sa týka aj matky,
ale väčšia časť z toho ide na dcéru, keďže ona je ovocie, zeleninu. Matka pracuje ako kozmetička,

jej mesačný čistý príjem je cca 1 000 €. Doposiaľ zvýšenie výživného neriešila, keďže žila 12 rokov s
partnerom, ktorý v podstate uhrádzal aj výdavky jej dcéry. Keď sa s ním matka rozišla, tak podala návrh
na zvýšenie. Mnohé veci si dcéra nemôže dovoliť, napr. štúdium jazykov, keďže na to nemajú finančné
prostriedky. Dcéra nemá zdravotný problém. Otec sa o dcéru nezaujímal, pokiaľ zavolal, keď bola malá,
tak matka mu povedala, že môže prísť, ale on neprišiel. Iniciovala aj rozhovor s otcovou mamou, ona

sľúbila, že sa príde pozrieť na vnučku, ale nakoniec to zrušila. Neskôr matka raz za čas otcovi zavolala,
že by potrebovala vyššie výživné, otec ju vtedy požiadal o stretnutie s dcérou čo odmietla, avšak otec
neprejavoval skutočný záujem o dcéru. Keď mala matka zlomenú nohu, tak nikto z jeho rodiny, ani
otec neprejavili záujem. Dcéra považovala za svojho otca matkinho partnera, až v 1. ročníku jej matka
povedala, že nie je jej biologickým otcom. Dcéra je stále v kontakte s matkiným bývalým partnerom,

ktorý sa snažil iniciovať aj stretnutie otca s dcérou. Otec vykresľuje matku ako vulgárnu, pričom on
sám použil v smske adresovanej partnerovi matky vulgarizmy. Od leta 2022 sa uskutočnili 4 stretnutia
otca s maloletou. Prvé stretnutie trvalo asi 40 minút, otec sa dcéry pýtal, či kreslí ľavou alebo pravou
rukou, pýtal sa ako sa má pes, druhé stretnutie bolo obdobné. Chcel sa bicyklovať, ale maloletá nemábicykel, povedal, že nie je problém, že požičia bicykel od svojej frajerky. Aj tretie stretnutie trvalo asi
pol hodinu. Matka nevedela o tom, že ju otec nahrával. Nikto sa nemôže čudovať, že v závere tak
reagovala. Potvrdila, že otec prispieva na výživu maloletej sumou 270 € mesačne počnúc júlom 2022.

Nevie si predstaviť, že otec žije zo 600 € mesačne, podľa názoru matky je zrejmé, že otec svoje skutočné
príjmy zatajuje. Otec má schopnosti a možnosti zarábať viac, ak naozaj reálne toľko zarába, tak potom
je potrebné túto prácu zanechať a nájsť si inú prácu. Čo sa týka výchovného opatrenia, nemyslí si,
že by bolo vhodné, aby ho absolvovala aj maloletá dcéra. Dcéra už mala problém s tým, že mala byť
vypočutá na súde. Otec sa dlhodobo o dcéru nezaujímal, mal by začať tým, že by sa mal ospravedlniť

matke. Matka nateraz nevidela priestor na stretávanie. Nech otec počká so stretávaním sa na Vianoce a
prázdniny, dcéru to úplne rozhodí, ona ju pozná. Bola za to, aby to už bolo ukončené, nemôže si dovoliť
ďalšie výdavky na právneho zástupcu. Matka súhlasila s tým, že pôjde k psychológovi, teda že absolvuje
poradenstvo na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVR.

16. Otec pred súdom uviedol, že by sa vedel dohodnúť na zvýšení výživného na 270 € mesačne. Čo

sa týka styku, navrhoval ho upraviť každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že prvé tri
stretnutiabudúzaprítomnostimatky.Nespoznávamatkunatomtopojednávaní,doposiaľodnejdostával
len vulgárne sms-ky. Snažil sa o styk s dcérou. Návrh na úpravu styku podaný na súd v roku 2011
otec zobral späť po tom, čo matka podala vyjadrenie k jeho návrhu, kde ho osočovala, uvádzala tam
nepravdy. Keď si to prečítal, tak začal mať pochybnosti, či je to vhodné pre ich dcéru, aby sa s ňou

stýkal za týchto okolností, keď matka sa zrejme takto o otcovi vyjadruje aj pred dcérou. Otec sa celý čas
snažil kontaktovať matku, ale vždy to končilo extrémom. Je pravdou, že ho oslovil bývalý partner matky
v súvislosti so stretávaním s dcérou, keďže však používal vulgarizmy, tak otec na to nejako nereagoval.
Tiež si nemyslí, že je vhodné, aby tieto veci riešili bývalí partneri matky. Otec chce k stretávaniu s
dcérou pristupovať citlivo, uvedomuje si zložitosť tejto situácie. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie

v oblasti strojárstva. Je konateľom spoločnosti R.-L. K..Q..X.., je tam jediným zamestnancom, všetko
iné sa rieši cez dodávateľské firmy. Spoločníkom tejto spoločnosti je občianske združenie, ktoré založil
otcov otec. Toto občianske združenie má aj filantropický rozmer, jeho otec poskytuje vzdelávanie v
oblasti včelárstva. Príjem otca dosahuje výšku 630 €. Zisk z firmy sa každý rok reinvestuje do firmy. Inú
prácu si nehľadal, nemá na to časový priestor, táto práca pre spoločnosť ho baví. Otec býva v 3-

izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Platí hypotekárny úver vo výške 220 € mesačne.
Náklady na bývanie dosahujú výšku cca 110 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vlastní
motorové vozidlo, obchodná spoločnosť nevlastní žiadne motorové vozidlá. Čo sa týka vlastníctva
ornej pôdy v katastrálnych územiach C. Z. a Š. D., to otec zdedil po starých rodičoch. Na predaj tieto
nehnuteľnosti neponúkal. Pri predaji by sa musel dohodnúť s 8 ľuďmi, čo je nerealizovateľné. Ornú pôdu

prenajímajú družstvu, nemá z toho žiadny príjem. Uviedol, že od mesiaca júl 2022 sa pokúsi prispievať
na výživu maloletej sumou 270 € mesačne. Otec nesúhlasil s výživným, ktoré navrhol kolízny opatrovník,
toto výživné nezodpovedá ani príjmom otca ani výdavkom maloletej. Pre otca je strop výživné, ktoré
uhrádza, a to 270 € mesačne. Suma 350 € by bola pre neho likvidačná, navyše táto suma nezodpovedá
odôvodneným výdavkom maloletej, ktoré matka vyčíslila na 350 € mesačne. Otec navrhoval upraviť

výživné vo výške 270 € mesačne, v prípade určenia zročného výživného navrhol úhrady v splátkach. Čo
sa týka úpravy styku, trval na úprave styku každú párnu sobotu od 13.00 do 18.00 hod. Na navrhnutom
rozsahu výchovného opatrenia striktne netrval.

17. Kolízny opatrovník maloletej mal pochybnosti o príjme otca, a to vzhľadom na cenu bytu, ktorý

nadobudol, ako aj lokalitu, kde sa byt nachádza. Otec nadobudol minulý rok byt, pričom jeho príjem je
600 €. Už v roku 2009, keď bolo znalecké dokazovanie, tak otec uvádzal príjem 20.000 Sk mesačne, čo
je 660 € a teraz po toľkých rokoch má príjem ešte nižší, čo je zarážajúce. Navrhoval určiť výživné vo
výške 300 € mesačne ako bežné výživné a 50 € mesačne na sporiaci účet. V tejto súvislosti poukázal
na dlhoročnú výlučnú starostlivosť matky o maloletú, otec sa na osobnej starostlivosti nepodieľal, takže

mal za to, že on by mal výživným pokryť v podstate väčšinu výdavkov maloletej. Čo sa týka výchovného
opatrenia a stretávania sa otca s maloletou, tak navrhoval ešte vypočuť maloletú. Nakoniec navrhol, aby
rodičia absolvovali výchovné poradenstvo. Aj keby sa rozhodlo o úprave styku, mal pochybnosti o tom,
či sa styk bude realizovať v plnom rozsahu.

18. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičovzverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U

rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

27. Podľa § 37 ods. 4 Zákona o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na

zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného
opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorýmbolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o
maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom

sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b) inú povinnosť.

28. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,

resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť

odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,
alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky
zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

29. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,

resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v

akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen z
odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch
rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú

pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z
ustanovenia§75Zákonaorodine,odôvodnenépotrebyoprávneného,schopnosti,možnostiamajetkové
pomery povinného.

30. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene

pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom
rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti
a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným
spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej

úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie

a iné.

31. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom
konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané
zvýšenie vyživovacej povinnosti. V čase pôvodného konania mala maloletá 2 roky, bola v celodennej

starostlivosti matky. V súčasnosti má maloletá XX rokov a je žiačkou X. ročníka základnej školy. Už len
z dôvodu vyššieho veku došlo k zvýšeniu nákladov maloletej, pridružili sa náklady spojené s nástupom
do materskej a základnej školy. K zmenám došlo aj na strane matky, ktorá bola v čase pôvodného
konania na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok. Pri určovaní výškyvýživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti otca. Odôvodnenými
potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších
odôvodnených potrieb nevyhnutných pre všestranný telesný a duševný vývoj maloletej. Matka vyčíslila

mesačné výdavky na maloletú vo výške cca 475,- eur. Súd považoval väčšinu výdavkov za primeraných,
s výnimkou výdavku na stravu, ktorý matka vyčíslila na sumu 250-300,- eur mesačne, pričom do
tejto položky neboli zahrnuté výdavky na obedy v škole. Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu
hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu, súd v tejto súvislosti
poukazuje na štatistické údaje, podľa ktorých je v Slovenskej republike priemerný mesačný výdavok za

potraviny na člena domácnosti cca 100,- eur . Vzhľadom na zvyšujúce sa ceny potravín súd pripúšťa
náklady na stravu vo výške 170,- eur mesačne. Spolu s nákladom na obedy v škole predstavujú výdavky
na stravu cca 200,- eur mesačne. Po vyhodnotení jednotlivých výdavkov sa súd ustálil na nákladoch
maloletej vo výške cca 600,- eur mesačne : matkou vyčíslené mesačne náklady cca 200,- eur (ošatenie,
telefón, kozmetika, lieky, MHD), strava 200, - eur, podiel na nákladoch na bývanie cca 200,- eur. Po
odrátaní príspevku na dieťa a daňového bonusu ( cca 100,- eur mesačne ), ktoré poberá matka,

predstavujú výdavky na maloletú cca 500,- eur mesačne. Povinnosť prispievať na výživu maloletej súd
rozložil na obidvoch rodičov a to : 300,- eur mesačne na otca a 200,- eur mesačne na matku. Dôvodom
pre nerovnomerne zaťaženie rodičov je rozsah starostlivosti o maloletú. Otec sa s maloletou nestretáva,
výdavky na dcéru okrem výživného nemá žiadne, bremeno osobnej starostlivosti o maloletú je výlučne
na matke , súd teda považuje za spravodlivé, aby sa otec podieľal na finančnom zabezpečení maloletej

vyššou mierou ako matka. Pri posudzovaní príjmov otca súd nevychádzal z deklarovaných príjmov ale
z otcových možností. Otec má vysokoškolské vzdelanie technického smeru, je teda bezpochyby v jeho
možnostiach dosiahnuť mesačný príjem od 1400- do 2000,- eur brutto ( platy.sk). V júli 2022 začal
otec prispievať na maloletú mesačným výživným vo výške 270,- eur, teda jeho možnosti sa až tak
zásadne nelíšia od možností, ako ich vyhodnotil súd. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby

dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletej. Výživné, ktoré požadovala matka súd
považoval za neprimerané a to ako k výdavkom maloletej, tak aj k možnostiam otca. Matka požadovala
takmer trojnásobné zvýšenie výživného, nepreukázala však zvýšenie výdavkov maloletej v takej výške.
Vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletej, príjem matky, ktorý sa v porovnaní s pôvodným konaním
zvýšil, súd vo zvyšku návrh matky zamietol. Výživné súd zvýšil od podania návrhu, tak ako žiadala

matka.

32. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy
určeným výživným za obdobie od 28.10.2021 do 30.10.2022 (12 mesiacov + alikvótna časť za mesiac
október 2021 ) dosahuje výšku 1.572,18 eur ( 130,- eur x 12 mesiacov =1560,- eur + 12,58 eur alikvótna

časť za mesiac október 2021, naposledy určené výživné 170,- eur, v tomto rozhodnutí 300,- eur,
rozdiel 130, eur). Voči sume zročného výživného súd započítal plnenia otca vo výške 400,- eur. Zročné
výživné tak dosahuje výšku 1.172,58 eur.

33. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa

týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky.
Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k
plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale
tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na príjem otca ako aj samotnú výšku určeného výživného súd
povolil otcovi úhradu zročného výživného v splátkach, pričom výšku splátok stanovil v takej výške, aby

otec uhradil zročne výživné v priebehu jedného kalendárneho roka.

34. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z
jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča
s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným

biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou
matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu
dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla
za následok nedostatky správania a myslenia. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v ust. § 26

Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so
zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s
dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a svylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Stretávanie maloletej
s otcom je hlavne v jej záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší citový vývoj.
Rodičia nie sú schopní sa na styku dohodnúť bez zásahu štátnej moci. Otec sa dlhodobo s maloletou

nestretával a je pravdepodobné, že pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechané na dohodu rodičov,
tak by sa styk s otcom neuskutočňoval. Je zrejmé, že aspoň zatiaľ nie je možné ponechať úpravu styku
otca s maloletou na dohodu rodičov, ale je potrebné ho presne upraviť súdom, preto súd určil presnú
štruktúru styku otca s maloletou s presným určením času začiatku a ukončenia styku, ktorý by mali obaja
rodičia v záujme maloletej dodržiavať. Súd pripúšťa, že vzťah medzi maloletou a otcom je v súčasnosti

čiastočne narušený, jeho obnova však nie je možná bez pravidelného stretávania sa. Maloletá sa
síce nevyjadrila s určitosťou, že sa s otcom chce stretávať, rozhodne ho však neodmietala. Maloletá je
ovplyvnená postojom matky k otcovi, pričom súd netvrdí, že ide o vedomú manipuláciu. Je prirodzené, že
maloletá preberá od matky ako najbližšej osoby jej názory na otca. Bolo by žiaduce, aby matka oddelila
svoj bývalý partnerský vzťah s otcom od rodičovského vzťahu otec- dcéra a aby stále nemyslela na
„krivdyminulosti“.Nemožnoočakávaťodmatky,žebudepriaktuálnomnastavenínamaloletúpôsobiť,že

jejpomôžezorientovaťsavzložitýchvzťahoch astretávaniesazačne„samoodseba“realizovať.Ztohto
dôvodu súd považuje za nevyhnutné, aby sa maloletá s otcom stretávala a to ako už bolo uvedené, nie
je možné bez presne štrukturovaného súdneho rozhodnutia, ktoré navyše sníme s maloletej „bremeno
rozhodovania“. Styk je upravený v rozsahu, ktorý minimálne ovplyvní voľnočasové aktivity maloletej a
jej prípravu do školy.

35. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia
je jedinou možnosťou, ako riešiť súčasnú situáciu . Za daných okolností je nevyhnutné nariadiť
psychologické poradenstvo rodičom za účelom zlepšenia ich komunikačných a výchovných zručností,
zvládnutia svojej rodičovskej role a rešpektovania role druhého rodiča. účastníkov, nakoľko všetky

doterajšie riešenia sa javia ako neúčinné. Súd nariadil psychologické poradenstvo minimálne v rozsahu
15 hodín pre každého z rodičov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že matka sa nedokáže zbaviť
nánosov minulosti a má problém vnímať otca nezaujato. Otec je pasívny, nevie sa maloletej priblížiť
spôsobom primeraným jej veku a jednoznačne potrebuje pomoc pri zlepšení rodičovských zručností.
Obidvaja rodičia súhlasili s uložením výchovného opatrenia, rozdielny názor mali na zapojenie maloletej

do poradenstva. Otec navrhoval uložiť výchovné opatrenie aj maloletej, matka s tým nesúhlasila. Súd
sa stotožnil s názorom matky, výchovné opatrenie uložil len rodičom, z dôvodu, že za hlavnú prekážku
stretávania považuje problémy na strane rodičov, nie na strane maloletej.

36. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.