Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, December 11, 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122212615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Polivková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7122212615.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky T. W., G.. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. V. XX, XXX XX
W., proti povinnej v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., sídlom: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653 a povinnej v 2. rade: U9, a.s., sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.12.2022 bol konajúcemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by konajúci súd uložil povinným
v 1. a 2. rade povinnosť s okamžitou platnosťou zastaviť konanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti -

bytu č. X na ulici V. Č.. XX/XXa v Košiciach, vedenom Okresným úradom Košice, odborom katastra, kat.
úz. W. - U. T. vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX t. č. zapísaného vlastníka vedeného ako T. W.,
X. V. XX/XX W., t. č. majiteľky T. W. do rozhodnutia Okresného súdu Košice I v spore o nie platnosti
dobrovoľnej dražby.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že dobrovoľná dražba je absolútne neplatný právny úkon

vzhľadom na zásadu platnú pri prevodom nehnuteľnosti „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam
ipse habet“, že dobrovoľnou dražbou sú poškodené jej základné práva v zmysle Ústavy Slovenskej
republiky a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, že záložná zmluva uzatvorená
medzi ňou a povinnou v 1. rade nemá všetky náležitosti, že pri jednaní s jej osobou bol zo strany povinnej
v 1. rade vyvíjaný nátlak, že od realizovaného uznania dlhu voči povinnej v 1. rade odstúpila, že povinná
v 1. rade jej neoznámila, koho poverila organizáciou a výkonom dobrovoľnej dražby a že povinná v 2.

rade sa nikdy nepreukázala poverením povinnej v 1. rade na výkon dobrovoľnej dražby. Navrhovateľka
zároveň bez ďalšieho poukázala na judikatúru týkajúcu sa prípadov nezákonnosti dobrovoľnej dražby.

3. Konajúci súd sa v súlade s ustanovením § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ustanovením § 132 CSP a ustanovením § 127 ods. 1 CSP zaoberal otázkou
náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z registra obyvateľov Slovenskej republiky

konajúci súd zistil, že v tomto sú evidované dve osoby s menom T. W., a to T. W., G.. Š., O. X. Ľ.D. XX,
C. L., B.. XX.XX.XXXX a T. W., G.. W., O. X. V. XXX/XXA, C. W., B.. XX.XX.XXXX, pričom s ohľadom
na uvedený dátum narodenia a adresu trvalého pobytu stotožnil konajúci súd s osobou navrhovateľky
druhú menovanú.

4. V súlade s ustanovením § 124 ods. 1 CSP s prihliadnutím na obsah podaného návrhu a napriek

nepresnémuoznačeniupovinnýchvzáhlavípodania,konajúcisúdzpodanéhonávrhuvyvodilpovinných
ako povinnú v 1. rade - obchodnú spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., sídlom: Tomášikova 48, 83237 Bratislava, IČO: 00 151 653 a povinnú v 2. rade - obchodnú spoločnosť U9, a.s., sídlom Zelinárska
6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, a to v zmysle petitu podaného návrhu.

5. Následne konajúci súd pristúpil k skúmaniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V
súlade s ustanovením § 326 ods. 1 CSP je potrebné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň je potrebné ozrejmiť, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha.

6. Na základe navrhovateľkou predložených dôkazov mal konajúci súd za preukázané, že voči
navrhovateľke existuje pohľadávka povinnej v 1. rade z titulu Zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej
medzi nimi dňa X.X.XXXX. Uvedené vyplýva nielen zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa X.X.XXXX,
ale jej existenciu potvrdila sama navrhovateľka aj ďalším úkonom, uznaním dlhu zo dňa X.X.XXXX aj zo

dňa XX.X.XXXX. a v konečnom dôsledku aj v podanom návrhu, kde existenciu dlhu nespochybňuje. Na
platnosti predmetných právnych úkonov - uznaní dlhu nič nemení ani skutočnosť, či tento bol podpísaný
zo strany povinnej v 1. rade, nakoľko uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, na
ktorého platnosť a účinnosť sa súhlas druhej strany, veriteľa, v tomto prípade povinnej v 1. rade, v
zmysle ust. § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) nevyžaduje. Konajúci súd

naviac poznamenáva, že platný a účinný OZ nepozná inštitútu odstúpenia od uznania dlhu, s ohľadom
na čo navrhovateľkou predložený dôkaz Odstúpenie od uznania peňažného záväzku dlžníkom zo dňa
24.2.2022 nemení nič na právnych účinkoch spojených s uznaním jej dlhu voči povinnej v 1. rade.

7. Vychádzajúc z navrhovateľkou predloženej e-mailovej komunikácie medzi ňou a povinnou v 1. rade

navrhovateľka neosvedčila, že by pri podpise predmetných dokumentov bol na jej osobu vyvíjaný
akýkoľvek nátlak. Konajúci súd teda nemal za preukázané, že by navrhovateľka pristúpila k podpisu
uznania dlhu zo dňa X.X.XXXX. alebo zo dňa XX.X.XXXX pod nátlakom, a teda predmetné dôkazy
vyhodnotil v spojení so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa X.X.XXXX ako platné právne úkony
potvrdzujúce existenciu pohľadávky povinnej v 1. rade voči navrhovateľke.

8. Konajúci súd preskúmal obsahové náležitosti Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa
X.X.XXXX medzi navrhovateľkou a povinnou v 1. rade a dospel k záveru, že táto spĺňa všetky obsahové
náležitosti tak ako to vyžaduje ust. § 151b OZ, t.j. bola uzatvorená v písomnej forme, označuje obe
zmluvné strany, určuje sa v nej pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, označený je v nej

záloh a je datovaná a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami v deň podpisu Zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa X.X.XXXX ako nadväzujúci dokument. K predmetnej záložnej zmluve bolo navrhovateľkou
predložené splnomocnenie pre zamestnancov povinnej v 1. rade na podpis zmluvy o zriadení záložného
práva, ktorého podpisy sú úradne overené a zároveň zamestnanci povinnej v 1. rade, ktorí predmetnú
zmluvu podpísali, sú uvedení v zozname poverených zamestnancov. Pokiaľ by príslušný okresný úrad,

odbor katastrálny nedisponoval v správnom konaní úradne overeným splnomocnením na podpis zmluvy,
nevykonal by vklad a zápis záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného konajúci
súd nemal za preukázanú pochybnosť a zriadení a vzniku záložného práva k bytu navrhovateľky.

9. Z navrhovateľkou predložených dôkazov - Výzva zo dňa 05.11.2021 a Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.1.2022 mal súd za preukázané, že povinná v 1. rade daným
oznámením zo dňa 11.1.2022 pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 5.1.2022, a to
po neúspešných pokusoch o splnenie dlhu zo strany navrhovateľky, čo sama navrhovateľka v podanom
návrhu potvrdila. Ďalej mal súd za preukázané, že povinná v 1. rade následne oznámením zo dňa
31.3.2022 navrhovateľke oznámila začatie výkonu záložného práva, a to plne v súlade s ust. § 151l

ods. 1 OZ, čo opätovne navrhovateľka v podanom návrhu potvrdila. Konajúci súd pritom poukazuje na
to, že ust. § 151l ods. 1 OZ ukladá veriteľovi povinnosť v predmetnom oznámení uviesť dlžníkovi len
spôsob, akým sa uspokojí, alebo bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Konajúci súd teda nepovažoval
tvrdenie navrhovateľky o absencii oznámenia konkrétneho subjektu realizujúceho dražbu za relevantný
dôvod preukazujúci nezákonnosť realizovaného výkonu záložného práva. Konajúci súd zároveň nemal

z dôkazov predložených navrhovateľkou za osvedčené, že by navrhovateľka využila možnosť namietať
proti výkonu záložného práva v ochrannej 30 dňovej lehote, ktorú jej ustanovuje § 151m ods. 1 OZ,
keď k uvedeniu nesúhlasu s výkonom dobrovoľnej dražby pristúpila až dňa 25.6.2022, t.j. po bezmála3 mesiacoch, naviac, vychádzajúc z obsahu daného nesúhlasu, bez uvedenia relevantných dôvodov,
ktoré by mali výkonu záložného práva brániť.

10. Konajúci súd ďalej uvádza, že nakoľko zo žiadneho ustanovenia OZ, či zákona o dobrovoľných
dražbách nevyplýva dražobníkovi povinnosť preukazovať sa dlžníkovi oprávnením na vykonanie
dobrovoľnej dražby, ani argument navrhovateľky o absencii splnenia tejto povinnosti nezakladá dôvod
nezákonnosti pripravovanej dražby. Povinná v 2. rade vo Výzve na umožnenie vykonania znaleckej
obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti, Oznámení termínu znaleckej obhliadky zo dňa 3.6.2022, ako

aj zo dňa 8.7.2022 naviac navrhovateľke uviedla titul svojho oprávnenia na výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, a to označením návrhu na vykonanie dražby a zmluvy o vykonaní dražby
uzatvorenej medzi ňou a povinnou v 1. rade.

11. Konajúci súd nemal z dôkazov predložených navrhovateľkou za preukázané ani to, že by postup
povinnej v 2. rade v priebehu vykonávania dražby vykazoval znaky porušenia povinností vyplývajúcich

zo zákona o dobrovoľných dražbách. Povinná v 2. rade v súlade s ust. § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách vyzvala navrhovateľku výzvou zo dňa 3.6.2022 a výzvou zo dňa 8.7.2022
na umožnenie vykonania obhliadky za účelom ohodnotenia zálohu, k čomu z dôvodov na strane
navrhovateľky nedošlo, čo sama navrhovateľka v podanom návrhu potvrdila. Ďalej z predložených
dôkazov vyplýva, že povinná v 2. rade na základe uvedeného pristúpila k vypracovaniu znaleckého

posudku na určenie predmetu dražby v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných
dražbách, na čo bola navrhovateľka v doručených oznámeniach upozornená. Z navrhovateľkou
podaného návrhu a ňou predložených dôkazov nemal súd za osvedčené, že by si povinná v 2.
rade nesplnila aj ďalšiu povinnosť podľa ust. § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko
navrhovateľka sama v návrhu uviedla, že dňa 5.10.2022, t.j. v zákonnej lehote viac ako 30 dní pred

dňom konania dražby (dňa 12.12.2022) jej bol doručený znalecký posudok. Navrhovateľka zároveň
nepreukázala ani to, že by využila možnosť relevantne namietať voči danému posudku, či žiadať
o vypracovanie nového znaleckého posudku, tak ako jej to umožňovalo ust. § 12 ods. 5 zákona o
dobrovoľných dražbách.

12. Z ďalej predložených dôkazov, Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 08.11.2022 mal súd za
preukázané, že povinná v 2. rade aj ďalej postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných
dražbách, a to tak pri oznamovaní o dobrovoľnej dražbe v súlade s ust. § 17 zákona o dobrovoľných
dražbách, ako aj vo vzťahu k povinnej obhliadke predmetu dražby v súlade s ustanovením § 13 zákona
o dobrovoľných dražbách, s ohľadom na čo mal konajúci súd za to, že ani ďalší postup povinnej v 2.

rade nevykazuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

13. Z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. U.É. T. predloženého navrhovateľkou mal konajúci súd
za preukázané, že evidovaným vlastníkom predmetu dražby je navrhovateľka, a to T. W., G.. W..
Navrhovateľka v podanom návrhu nepreukázala, že by došlo k platnému prevodu jej vlastníckeho práva

na tretiu osobu, listinu s názvom Title Deed Ownership and Sales Transfer Cerificate OTD/22/838085 zo
dňa 15.6.2022, na základe ktorej podala navrhovateľka návrh na zmenu údajov zapísaných do katastra
nehnuteľností vo vzťahu k predmetu dražby konajúci súd nepovažoval za úradnú listinu, ani za listinu
preukazujúcu zmenu v osobe vlastníka predmetu dražby. K zmene v osobe vlastníka nehnuteľnosti, t.j.
k prevodu vlastníckeho práva podľa ust. § 132 a 133 ods. 2 OZ dochádza právoplatnosťou rozhodnutia

o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti vydaného na to príslušným okresným
úradom, odborom katastrálnym, a to na základe platného a účinného titulu, akým je napríklad kúpna
zmluva,darovaciazmluva,čizámennázmluva,dedenímalebonazákladeinýchzákonomustanovených
skutočností, pričom žiadny takýto dôkaz navrhovateľka neoznačila, ani nepredložila. Preto ani argument
o porušení zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práva ako má sám nebol zo strany

navrhovateľky preukázaný. K uvedenému zároveň konajúci súd uvádza, že v súlade s ust. § 151l ods.
2 OZ by navrhovateľka po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktorého doručenie v
návrhu potvrdila, nebola oprávnená predmet dražby previesť na tretiu osobu.

14. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd

môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.15. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V
zmysle ust. § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
ust. § 325 ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd vyhodnotiť primárne na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa

navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Z povahy veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno
poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje
v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania,
bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich

skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti
ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú
všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Nedostatočný opis rozhodujúcich
skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení
neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu
a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.

17. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného
opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená,
pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového
výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a
zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia, pričom jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy

existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom
napreukázanienebezpečenstvareálnejabezprostrednehroziacejujmy.Prednariadenímneodkladného
opatrenia súd posudzuje tiež, či uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

18. V súlade s ustanovením § 124 ods. 1 CSP s prihliadnutím na obsah podaného návrhu je zrejmé, že
navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t.j.
uloženia povinnosti povinnej v 1. rade a povinnej v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na to, aby súd mohol vydať takéto neodkladné
opatrenie, musí mať za osvedčenú najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase

jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno osvedčenia zaťažuje samotnú navrhovateľku. Zároveň
platí, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia.

19. Konajúci súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

strán. Inštitút záložného práva je platným zabezpečovacím prostriedkom v právom poriadku Slovenskej
republiky a jeho výkon formou dobrovoľnej dražby je zákonný, legálny postup na uspokojenie splatných
pohľadávok veriteľov. Na to, aby súd mohol do tohto zákonného procesu uspokojovania pohľadávky
veriteľa, žalovanej v 1. rade, zasiahnuť formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jeho
výkon zakázal, musela by navrhovateľka osvedčiť skutočnosti nasvedčujúce nezákonnosti realizácie

záložného práva, a to buď pochybnosti o existujúcej pohľadávke žalovanej v 1. rade, pochybnosti o titule
založenia a vzniku záložného práva, pochybnosti o zákonnosti postupu pri výkone záložného práva, či
pri realizovaní samotnej dobrovoľnej dražby.

20. Konajúci súd mal za to, že navrhovateľka netvrdila a ani neosvedčila žiadne pochybnosti o

pohľadávke, ktorú voči nej eviduje povinná v 1. rade, naopak jej existenciu potvrdila. Navrhovateľka
neosvedčila ani žiadny dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou a povinnou v 1. rade
ako dokumentu súvisiaceho so Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa X.X.XXXX, na základe ktorého
navrhovateľka zinkasovala úver vo výške XXX XXX,- Eur. Nakoniec navrhovateľka neosvedčila anižiadne relevantné porušenie povinnosti pri výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby, či už
zo strany povinnej v 1. rade alebo povinnej v 2. rade, ako napr. nedoručenie relevantných dokladov
(oznámení, výziev) v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, či zákona o dobrovoľných

dražbách, veľkú vzdialenosť miesta konania dobrovoľnej dražby od predmetu dražby, či neprimeranú
výšku uspokojovanej pohľadávky k hodnote predmetu zálohu, ako to vyplýva z namietanej judikatúry
súdov ohľadne nezákonnosti postupu pri dobrovoľných dražbách.

21. Naopak, z navrhovateľkou predložených dôkazov mal súd za preukázané, že táto zinkasovala od

povinnej v 1. rade peňažné prostriedky na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa X.X.XXXX
vo výške XXX XXX,- Eur, tieto čiastočne splácala, avšak následne sa dostala do omeškania, v
dôsledku čoho došlo k zosplatneniu jej dlhu, strate výhody splácania dlhu v splátkach. Existenciu
predmetnej pohľadávky následne dvakrát potvrdila podpisom uznania dlhu tak dňa X.X.XXXX, ako
aj dňa XX.X.XXXX, a to vo výške XXX XXX,XX Eur. Konajúci súd mal za to, že predmetná výška
pohľadávky sa nejaví zjavne neprimeraná hodnote zálohu. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal

konajúci súd ďalej za preukázané, že povinná v 1. rade navrhovateľke poskytla viacero možnosti ako
odvrátiť realizáciu zabezpečovacieho prostriedku za účelom uspokojenia splatnej pohľadávky povinnej
v 1. rade, či už formou splácania, alebo predaja zálohu vo vlastnej réžii. Z predložených dôkazov
zároveň vyplýva, že pri výkone záložného práva povinná v 1. rade, ako aj povinná v 2. rade postupovali
a postupujú v súlade s ustanoveniami relevantných zákonov, a to OZ a zákona o dobrovoľných

dražbách, navrhovateľke boli doručené všetky relevantné doklady súvisiace s výkonom záložného práva
a dobrovoľnou dražbou, čo sama v návrhu potvrdzuje a tieto predkladá ako dôkazy, nejavia sa porušené
ani zákonné lehoty pre jednotlivé úkony v rámci tohto procesu, pred dražbou boli stanovené dva rozličné
termínyobhliadok,ajmiestokonaniadražbyniejevneprimeraneveľkejvzdialenostiodpredmetudražby.

22.Konajúcisúdmalďalejzato,ženavrhovateľkavpriebehuprocesuvýkonuzáložnéhoprávanevyužila
ani jednu možnosť relevantne namietať voči tomuto výkonu, a to ani v ochrannej 30 dňovej lehote
po oznámení o začatí výkonu záložného práva, ani v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia
znaleckého posudku, a ani v rámci týchto lehôt, ako ani v predmetnom návrhu neuviedla a neosvedčila
žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok nezákonnosť pripravovaného výkonu záložného práva

formou dobrovoľnej dražby. Zároveň navrhovateľka napriek vedomosti o začatí výkonu záložného
práva už minimálne od apríla 2022 nerealizovala požiadavku na súdnu ochranu formou nariadenia
neodkladného opatrenia bezodkladne, ale až po vyše 8 mesiacoch, tesne (6 dní) pred termínom dražby,
a to bez uvedenia relevantných dôvodov nezákonnosti výkonu záložného práva, čo rovnako nemožno
považovať za dôsledné chránenie si svojich práv.

23. Vzhľadom na uvedené konajúci súd nemal za osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy pomerov
strán, nakoľko samotné tvrdenia navrhovateľky o porušení jej základných práv, či všeobecný poukaz
na judikatúru týkajúcu sa prípadov porušovania práv dlžníkov pri výkone záložného práva bez
nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu nemôžu osvedčovať potrebu ochrany

práva navrhovateľky pred zásahom do jej práva zo strany povinnej v 1. rade a povinnej v 2. rade,
ktorý je legálnym postupom pre uspokojenie pohľadávky povinnej v 1. rade a nevykazuje žiadne znaky
nezákonnosti.

24. Nad rámec uvedeného konajúci súd poznamenáva, že navrhovateľkou uvádzaný petit návrhu je

naviac nevykonateľný, a to s ohľadom na nesprávnu špecifikáciu predmetu dobrovoľnej dražby v rozpore
s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti, a to s prihliadnutím na to, že podľa navrhovateľkou
predloženého dôkazu - Žiadosti o zmenu údajov katastra podanú dňa XX.XX.XXXX na Okresnom úrade
Košice, odbor katastrálny nejde v danom prípade o chybu v písaní, či inú zrejmú nesprávnosť, ale o
nesprávne označenie.

25. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre zásah súdu do
oprávnenia povinnej v 1. rade a 2. rade na výkon záložného práva vo forme nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia, a rozhodol preto tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľkou podaný dňa 06.12.2022 v súlade s

ustanovením § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

26. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej dochádza k ukončeniu konania, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania o nariadeníneodkladného opatrenia, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Vzhľadomktomu,ženavrhovateľkabolavkonaníneúspešná
a povinným žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice I. (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP)