Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, May 30, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202929
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7818202929.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, proti žalovanému T. C., trvale bytom v P. XXX, zastúpenému JUDr. Luciou Bakošovou,
advokátkouvRožňave,Šafárikova20,ozaplatenie4.149,30€spríslušenstvom,vedenomnaOkresnom
súde Rožňava pod sp. zn. 5Csp/66/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach z 26. júna 2019 sp. zn. 9Co/89/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2019 sp. zn. 9Co/89/2019 z r u š u j e a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo
14. januára 2019 č. k. 5Csp/66/2018 - 66 žalovaného „zaviazal“ (správne mu mal uložiť povinnosť -
pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) zaplatiť

žalobkyni 4.149,30 €, úrok vo výške 120,72 €, úroky z omeškania vo výške 4,28 €, úrok vo výške 10,9%
ročne z nezaplatenej istiny 4.149,30 € od 25. septembra 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
5% ročne z nezaplatenej istiny 4.149,30 € od 25. septembra 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 120,72 € od 25. septembra 2018 do zaplatenia s tým, že
žalovanému povolil splatiť dlh v mesačných splátkach po 50,- €, počnúc právoplatnosťou rozsudku až
do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok; ako aj žalobkyni „nahradiť“ (tu správne „zaplatiť“)

„trovy“ (správ-ne „náhradu trov“) konania vo výške 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po
právo-platnosti rozsudku osobitným uznesením. Takéto rozhodnutie odôvodnil vo veci samej právne len
paušálnymiodkazmina§282Civilnéhosporovéhoporiadku(zákonač.160/2015Z.z.vznenízákonovč.
87/2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z. a dnes už i neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „C. s. p.“) a § 497
a nasl. Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne
potom uznaním nároku žalobkyne žalovaným čo do základu aj výšky, jeho požiadavkou na povolenie

zaplatiť dlh v splátkach a inak už len rozhodnutím rozsudkom pre uznanie. V časti trov konania rozsudok
odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a vecne plným úspechom žalobkyne.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. júna 2019 sp. zn. 9Co/89/2019 podľa § 388 C. s.
p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť 4.149,30 € s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a stranám
sporu (obom ?) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd svoje zmeňujúce
rozhodnutie odôvodnil právne ust. 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. (o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších zmien a doplnení) a § 232 ods. 2 a 3 C. s. p. Vecne mal za to, že je namieste sa
stotožniť s názorom žalobkyne, pod-ľa ktorého napriek rozhodnutiu rozsudkom pre uznanie ju bolo treba
považovať za osobu oprávnenú napadnúť rozhodnutie o povolení žalovanému zaplatiť prisúdené sumy

v splátkach a bola tu i potreba vecného prejednania odvolania (a nie zastavenia konania) pri vyhlásení
osobného konkurzu na majetok žalovaného a zbavení ho dlhov, ku ktorým ale prišlo až po právoplatnostirozhodnutia vo veci samej (napadnutého len čo do splatnosti pohľadávky). Vzhľadom na vyhlásenie
konkurzu na majetok žalovaného považoval umožnenie splácať dlh priznaný rozsudkom súdu prvej
inštancie v splátkach za bezpredmetné, keď vyhlásením konkurzu nastali nové (bližšie neozrejmené)

skutočnosti a preto v čase rozhodovania odvolacieho súdu už podmienky na predĺženie lehoty na
plnenie, či povolenie splátok neboli splnené. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil
právne ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 257 rovnakého zákona a vecne objektívnymi dôvodmi
zmeny rozhodnutia prvoinštančného súdu vo výroku o splatnosti pohľadávky, čo bolo treba považovať
za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady úspešnej žalobkyni.

3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 420 písm. f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Vytýkanú zmätočnostnú vadu aj nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom v dôsledku jeho odklonu od bližšie neidentifikovanej ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa neho založilo nedostatočné odôvodnenie zmeňujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré sa obmedzilo len na strohé konštatovanie nástupu nových

skutočností v dôsledku vyhlásenia osobného konkurzu na majetok žalovaného, týmto však vôbec nebolo
vysvetlené, prečo navzdory jednoznačnej procesnej úprave o neprípustnosti odvolania proti rozsudku
pre uznanie došlo k vecnému prejednaniu odvolania žalobkyne a nebolo zrozumiteľne vysvetlené, prečo
ani osobný bankrot (a oddlženie) nezakladá dôvod na povolenie splátok. Navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie, alternatívne zrušiť rozhodnutia oboch nižších súdov

(?) a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

4. Žalobkyňa navrhla dovolanie zjavne odmietnuť, majúc za to, že je v plnom rozsahu nedôvodné a
taktiež v plnom rozsahu sa stotožňujúc s rozsudkom odvolacieho súdu.

5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a to za splnenia i podmienky jej zastúpenia
a spísania dovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie treba
považovať za prípustné i dôvodné (nech aj toto platilo len v prípade prvého z dovolaním uplatnených

dovolacích dôvodov, teda toho podľa § 420 C. s. p.).

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti

tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach §§ 420 a 421 C. s. p.

7. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/ 2017, 8Cdo/73/2017 - tu aj k uvedenému skôr
i neskôr sa pritom žiada poznamenať, že rozhodnutiami s časťou spisovej značky tvorenou súborom
písmen „Cdo“ sa rozumejú rozhodnutia najvyššieho súdu z ním uskutočnených dovolacích konaní).

Dovolací súd preto aj v tomto prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní
došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

9. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnesešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,
3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na

spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

10. Už v režime skoršej úpravy občianskeho súdneho konania (účinnej do 30. júna 2016) dospel
najvyšší súd tiež k ďalšiemu záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje
právnym posúdením a na tomto zotrváva rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj za účinnosti novej
právnej úpravy (R 24/2017 a tiež 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017,
5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018). V prejednávanej veci vzhľadom na opretie dovolania aj
oúpravuz§421ods.1C.s.p.mátentozávervýznamvtomsmere,ženesprávnosťprávnehoposúdenia

veci odvolacím súdom možno v režime dnes účinnej úpravy civilného procesu namietať (úspešne) len
za pomoci dovolania podaného za splnenia podmienok podľa § 421 C. s. p. (a zásadne tá istá dovolaním
vytýkaná nesprávnosť nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 aj § 421 C. s. p.).

11. Žalovaný dovolaním namietal najmä, že k vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením §

420 písm. f/ C. s. p. došlo v dôsledku toho, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku je
nepreskúmateľné, arbitrárne a dostatočne zrozumiteľne nevysvetľuje predovšetkým to, prečo malo mať
právevyhlásenieosobnéhokonkurzunamajetokdlžníka,spojenésjehooddlžením,zanásledokzávero
nemožnosti povolenia zaplatiť sumy požadované žalobou v splátkach a nahradenie splátok povolených
súdom prvej inštancie zákonnou trojdňovou lehotou plnenia.

12. Podľa zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu R 2/2016 (z 3. decembra 2015), prijatého ešte
za skoršej právnej úpravy občianskeho súdneho konania (Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.) „nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.“. Zmeny v právnej
úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska, pokiaľ ide o jeho druhú vetu (na rozdiel od tej prvej pre „opustenie“ novou úpravou
dovolania a dovolacieho konania pojmu „iná vada“) nedotkli, preto ho treba (v práve uvedenom rozsahu)

považovať aj naďalej za aktuálne.

13. V danom prípade nemožno inak, než konštatovať, že odôvodnenie dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu neposkytuje žiadne objektívne uspokojivé a zrozumiteľné dôvody na
podporu názoru, podľa ktorého vyhlásenie tzv. osobného bankrotu na majetok žalovaného bolo práve

takou skutočnosťou, pre ktorú nešlo naďalej (ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu) už považovať
za udržateľné povolenie žalovanému zaplatiť sumy prisúdené rozsudkom súdu prvej inštancie v
splátkach. Všetky potenciálne úvahy vedúce odvolací súd k takémuto záveru by takto akýkoľvek
„konzument“ (čitateľ) rozhodnutia (vrátane dovolacieho súdu) musel len hádať a prisvedčiť treba
dovolateľovi i v tom, že v jeho preukázateľne zlej finančnej situácii, nútiacej ho podať návrh na osobný

konkurz, sa ustúpenie od možnosti zaplatiť dlh v splátkach a nahradenie takejto možnosti uložením
povinnostizaplatiťvšetkodo3dníjavíinelogické(aktunebolodosťprostriedkovnaúhradudlhov,zčoho
plynie presvedčenie, že po vyhlásení konkurzu dôjde k takému zlepšeniu finančnej kondície i platobnej
disciplíny dlžníka, pri ktorých skôr nepredstaviteľné splnenie dlhu naraz treba považovať za hotovú vec).

14. Pretože odvolací súd svoje rozhodnutie v neprospech dovolateľa v skutočnosti neodôvodnil a popri
argumentácii o statuse žalobkyne ako osoby oprávnenej brojiť proti rozhodnutiu o povolení žalovanému
splátok sa nezameral aj na súvisiaci aspekt napadnuteľnosti rozsudku pre uznanie odvolaním (hoc aj
len v časti splatnosti pohľadávky, kde vyhovenie požiadavke žalovaného na povolenie mu splátok núti
žalobkyňu na plnenie ďalej čakať a to so zreteľom k výške splátky rozhodne nie zanedbateľný čas),

vylučovalo to akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že v tomto prípade došlo k zaťaženiu
konania pred odvolacím súdom tvrdenou zmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f/ C. s. p. (tak ako to
má na mysli aj druhá veta stanoviska R 2/2016) a dovolanie musí byť z tohto dôvodu nielen prípustné,
ale tiež dôvodné. Absencia dostatočne konkrétnych a objektívne presvedčivých dôvodov na podporuzvoleného spôsobu rozhodnutia je totiž tak závažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu ním do
procesných práv strany sporu), ktorého intenzita zakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny
proces.

15. Dovolacím súdom konštatovaná procesná vada zmätočnosti uvedená v ustanovení § 420
písm. f/ C. s. p. zakladá prípustnosť dovolania; zároveň je však tiež dôvodom, so zreteľom na ktorý
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie (samozrejme v rozsahu umožnenom rozsahom dovolania)
bez ďalšieho zrušiť. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila na tom, že

ak v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti znemožňujúcej strane realizáciu jej procesných
oprávnení, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych
záverov, na ktorých spočíva zrušované rozhodnutie súdu (1Cdo/44/2015, 2Cdo/111/2014, 3Cdo/4/2012,
4Cdo/263/2013, 5Cdo/241/2013, 6Cdo/591/2015, 7Cdo/212/2014, 8Cdo/137/2015), na tomto zotrváva
prevažujúca rozhodovacia prax najvyššieho súdu aj po nadobudnutí účinnosti predpisov tvoriacich
súčasť rekodifikácie slovenského civilného procesu (2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017) a

hoci v poslednej dobe možno najmä z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vysledovať požiadavku
na zaujímanie stanovísk najvyššieho súdu aj k nastoľovaným právnym otázkam bez ohľadu na zistenú
zmätočnosť; v prejednávanej veci na takýto postup nebol dôvod pre nevymedzenie dovolateľom
rozhodnej právnej otázky aj pre nedostatok argumentácie spôsobilej presvedčiť, že tu šlo o odklon a
v čom mal tento spočívať. Dovolací súd preto ani v tomto prípade neposudzoval dovolanie z hľadiska

opodstatnenosti argumentácie majúcej väzbu na riešenie právnych otázok (čo v konkrétnostiach
znamená tak z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., ako aj jeho dôvodnosti
v zmysle § 432 rovnakého zákona).

16. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 C. s. p.). Ak

dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého
právomoci patrí (§ 450 C. s. p.).

17. Najvyšší súd preto zrušil len rozsudok odvolacieho súdu (ako celok), keďže len jemu šlo pričítať

výskyt dovolaním opodstatnene namietanej zmätočnostnej vady a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok