Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/195/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201605
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018201605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: OPERATOR s.
r. o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava, IČO: 47 504 731, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Mgr. Karol Haťapka, s.r.o., so sídlom Vretenova 4, 841 04 Bratislava, IČO: 46 606 122,
konajúca prostredníctvom Mgr. Karola Haťapku, konateľa a advokáta, proti žalovanému: Daňový úrad
Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo:
101674788/2018 zo dňa 03.09.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava Číslo: 101674788/2018 zo

dňa 03.09.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.11.2018 podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo:
10167788/2018 vydaného dňa 03.09.2018, (ďalej len napadnuté rozhodnutie), v spojení s rozhodnutím
(výzvou) žalovaného Číslo: 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie,

resp. výzva) a priznania náhrady trov konania. Spolu s podanou správnou žalobou žalobca navrhol
jej priznať odkladný účinok, o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. 6S/195/2018-26 zo dňa
11.02.2019 a tento návrh zamietol.

I. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: Daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov

právnickej osoby za rok 2017 zo dňa 28.06.2018.

3. Žalovaný prvostupňovým rozhodnutím - výzvou číslo: 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 vyzval
žalobcu podľa § 80 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z., resp. daňový poriadok) na zaplatenie daňového nedoplatku
nadanizpríjmovprávnickejosobyzazdaňovacieobdobierok2017vovýškeXXX€,nazákladeriadneho
daňového priznania č. 609264601/2018 zo dňa 28.06.2018, ktorá bola splatná dňa 02.07.2018.

4. V dôsledku žalobcom podanej námietky zo dňa 15.08.2018 voči v predchádzajúcom bode tohto
rozsudkuuvedenémuprvostupňovémurozhodnutiuvovecirozhodolžalovanýnapadnutýmrozhodnutím
Číslo: 10167788/2018 zo dňa 03.09.2018 tak, že námietke žalobcu nevyhovel. V odôvodnenírozhodnutia uviedol, že žalobca ako daňový subjekt podal dňa 15.08.2018 námietku proti výzve číslo:
101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý vznikol nezaplatením
dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške 480 € na základe riadneho

daňového priznania zo dňa 28.06.2018. Žalovaný uviedol, že posúdil podanú námietku a dospel k
záveru, že nie je dôvod na jej vyhoveniu. Podľa prechodného ustanovenia § 52zk zákona č. 341/2016
Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2003 Z.z., ustanovenie § 46b v znení účinnom do 31.12.2017
sa naposledy uplatní za zdaňovacie obdobie končiace 31.12.2017 a ak je zdaňovacím obdobím
hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu kalendárneho roka 2018.

II. Žaloba

5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné ukracujúce ho na jeho právach, pričom
namietal, že bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň mal za to,
že v konaní došlo k takým vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

6. V úvode žaloby žalobca stručne opísal obsah preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a následne
uviedol, že v zmysle obsahu ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky publikovanej v Zbierke
zákonov pod číslom 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len Ústava SR): „Štátne
orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon“, čo je vyjadrením zásady všetko je zakázané, čo nie je výslovne dovolené a ide o seba limitáciu
verejnej moci právom (zákonom) v právnom štáte. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje
hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov
dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových

subjektov a iných osôb.

7. Žalobca uviedol, že v podanej námietke uviedol dôvody, pre ktoré mal za to, že vyrubenie daňového
nedoplatku vzniknutého na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške
480 € bolo protiústavné a vo vzťahu k nemu ako daňovému subjektu jeho výška diskriminačná. Nakoľko

však na uvedené dôvody žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval a námietke nevyhovel,
žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného videl najmä v nasledovných
skutočnostiach:

a) napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok

dôvodov a v konaní došlo k takým vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na vágnosť odôvodnenia, absenciu správnej úvahy, chýbajúceho odôvodnenia akým
postupom dospel žalovaný k záveru, že vznikol daňový nedoplatok, ako aj ako dospel k určeniu
jeho výšky 480 €, žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Odôvodenie rozhodnutia
daňového úradu nezodpovedalo ani ustanoveniu § 63 ods. 5 zákona č.563/2009 Z.z. a takéto

rozhodnutie bolo potom aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zaväzujú súdy, ale aj iné orgány verejnej správy
na odôvodňovanie rozhodnutí, pričom nepreskúmateľnosť zakladá protiústavný stav, a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivého konania.

b) Žalobca považoval za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno nemožno vykladať jednostranne a
izolovane tak, že zaťažuje výlučne daňový subjekt. Tento právny názor zdieľa ustálená platná súdna
judikatúra všeobecných súdov, ktorú odzrkadľuje rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sž 88-89/98 zo
dňa 28.01.1999. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí
pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len

na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho
daňového rozhodnutia. Týka sa to najmä písomných dokladov. Žalobca konštatoval, že v jeho daňovej
veci sa správca dane týmito inštrukciami však neriadil.

III. Vyjadrenie žalovaného.

8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2019 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Vo
svojom vyjadrení uviedol, že žalobca podal dňa 28.03.2018 oznámenie o predĺžení lehoty na podanie
daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, ktorým bola vzmysle ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) predĺžená lehota na podanie daňového priznania najviac
o tri celé kalendárne mesiace, t.j. do 02.07.2018.

9. Dňa 28.06.2018 podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2017 evidované pod č. 609264601/2018, v ktorom vykázal daňovú licenciu v sume XXX,XX
€. Žalobca daňovú licenciu v sume XXX,XX € neuhradil do lehoty splatnosti, t. j. do 02.07.2018, čím
žalobcovi vznikol nedoplatok na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v sume

XXX,XX €.

10. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v zmysle ustanovenia § 80
zákona č. 563/2009 Z.z. č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018, ktorá bola doručená žalobcovi dňa
08.08.2018.

11. Žalobca podal dňa 15.08.2018 námietku proti výzve č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018
na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý vznikol nezaplatením dane z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške XXX,XX € na základe riadneho daňového priznania č.
609264601/2018 zo dňa 28.06.2018.

12. Žalovaný vydal rozhodnutie o námietke č. 101674788/2018 zo dňa 03.09.2018, ktorým nevyhovel
námietke žalobcu zo dňa 15.08.2018 proti výzve č. 101415349/2018 zo dňa 23.07.2018 na zaplatenie
daňového nedoplatku, z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 46b zákona o dani z príjmov účinnom do
31.12.2017bolžalobcapovinnýuhradiťdaňovúlicenciu,ktorúvykázalvdaňovompriznaníkdanipríjmov
právnickej osoby za rok 2017 v ustanovenej lehote do 02.07.2018 a podľa prechodného ustanovenia

§ 52zk zákona č. 341/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov,
ustanovenie§46bvzneníúčinnomdo31.12.2017sanaposledyuplatnízazdaňovacieobdobiekončiace
31.12.2017, a ak je zdaňovacím obdobím hospodársky rok, za zdaňovacie obdobie končiace v priebehu
kalendárneho roka 2018. Rozhodnutie o námietke bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2018.

13. Podľa ustanovenia § 46b ods. 1 zákona o dani z príjmov účinnom do 31.12.2017 daňovou licenciou je
minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa ustanovení § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po
zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa ustanovenia § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie
obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie
ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

14. V zmysle ustanovenia § 46b ods. 2 zákona o dani z príjmov účinnom do 31.12.2017 daňovú licenciu
platí daňovník, ktorý
a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom
neprevyšujúcim XXX XXX eur, a to vo výške XXX eur

b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom
neprevyšujúcim XXX XXX eur, a to vo výške XXX eur
c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako XXX XXX eur, a to vo výške XXXX eur.

15. Podľa ustanovenia § 46b ods. 4 zákona o dani z príjmov účinnom do 31.12.2017 daňová licencia

je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa ustanovenia
§ 49.

16. Podľa ustanovenia § 49 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať
daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia

podanéhopríslušnémusprávcovidanedouplynutialehotynapodaniedaňovéhopriznaniapodľaodseku
2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo
v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, u ktorej
podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný v danom prípade postupoval v zmysle platných
právnych predpisov.

IV. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods.1SSP)preskúmalnapadnutérozhodnutievrozsahuadôvodovuvedenýchvžalobe,akoajkonanie,

ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 114 SSP v neprítomnosti
riadne predvolaného, ale neospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento
zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu žalovaného (daňový
orgán) pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle
žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych
orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal

v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci

súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V

zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré
musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky
zákonom naň kladené formálne náležitosti, t.j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným
správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky

zákonom požadované náležitosti.
24. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia
(opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe
ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci

porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto
rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého
vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní.

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom oboch preskúmavaných rozhodnutí žalovaného

prisvedčil vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
a tiež aj prvostupňového rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou
vznesenou žalobcom v daňovom konaní smerujúcou proti prvostupňovému rozhodnutiu - výzve. Vodôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný iba veľmi stručne podal opis vznesenej námietky
žalobcu, uviedol označenie viacerých ustanovení zákona o dani z príjmov (tieto neodcitoval), avšak
nedal žiadne (nieto logické) vysvetlenie, čo z týchto ustanovení pre prejednávanú vec vyplýva a

prečo vo veci potom rozhodol tak, ako rozhodol. Ustanovenie § 63 Daňového poriadku vymedzuje
požiadavky na základné náležitosti v daňovom konaní vydaných rozhodnutí, ktoré tieto musia spĺňať
tak po formálnej stránke ako aj obsahovej stránke (§ 63 ods. 5), aby ich bolo možné pokladať za
zákonné. Z odôvodnenia v daňovom konaní vydanom rozhodnutí musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti
boli podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia, ako sa konajúci daňový orgán vysporiadal s návrhmi

a námietkami v konaní uplatnenými/vznesenými daňovým subjektom (žalobca), aké úvahy ovplyvnili
daňový orgán pri hodnotení dôkazov ako aj použitie právnych predpisov, v zmysle ktorých sa prijalo
predmetné rozhodnutie. V danej veci však z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijako nie je
vysvetlené, prečo rozhodol žalovaný o vznesenej námietke žalobcu tak, že jej nevyhovel. V rozhodnutí
nie je odcitované znenie zákonných ustanovení, z ktorých by prijatý záver žalovaným mohol vyplývať a
taktiež rozhodnutie neobsahuje ani žiadnu správnu úvahu dávajúcu odpovede na skutočnosti uvedené

vo vznesenej námietke žalobcu. Napadnutému rozhodnutiu absentuje akékoľvek logické odôvodnenie
a preto je ho treba označiť za arbitrárne a nezákonné pre nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov.

26. Z obsahu žaloby nie je správnemu súdu zrejmé vymedzenie druhej žalobcom vznesenej námietky
- vady v administratívnom konaní majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,

ktorá nebola podľa názoru správneho súdu v žalobe nijako relevantne odôvodnená a potom jej
uplatnenie správny súd vyhodnotil ako formálne, keďže správny súd žiadnu takúto namietanú vadu
v daňovom konaní žalovaného nezistil, žalovaný v daňovom konaní postupoval v zmysle ustanovení
daňového poriadku, riadne zistil skutkový stav vo veci. Potom správny súd vyhodnotil túto námietku ako
zjavne účelovú.

27. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní správny súd dospel záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude
viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci

opätovne konať a vydať nové riadne rozhodnutie, ktoré presvedčivo odôvodní vzhľadom na v námietke
žalobcu namietané skutočnosti.

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške

ktorých rozhodne správny súd samostatným uznesením po skončení veci.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2
SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).