Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320203501
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2320203501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Mesto Sereď, Námestie republiky 1176/10,
Sereď, IČO: 00 306 169, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, B., o
vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. júna 2021,
č.k. 28C/49/2020-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č.

X pozostávajúci z jednej izby a príslušenstva nachádzajúci sa v dome so súp. č. XXX, postavený na
CKN parc. č. 2562/2 na ulici C. D. E. B., zapísaný na LV č. XXX pre obec B., kat. územie B., do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 126 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9
Občianskeho zákonníka, vecne tým, že žaloba bola podaná v plnom rozsahu dôvodne. V odôvodnení

rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa na súde domáhal voči žalovanému vypratania
nehnuteľnosti (bytu č. X, pozostávajúceho z jednej izby a príslušenstva, nachádzajúceho sa v dome s.č.
XXXnauliciC.D.E.B.)zdôvodu,žestranysporudňa24.04.2020uzatvorilinájomnúzmluvuč.201/2020
na dobu určitú, od 01.05.2020 do 31.08.2020, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému predmetný
byt a žalovaný, napriek tomu, že platnosť nájomnej zmluvy skončila dňa 31.08.2020, byt nevypratal a
žalobcovi neodovzdal a to ani na základe jeho písomnej výzvy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, dôvodil
tým,ženemáfinančnéprostriedkynainébývanie,jeinvalidnýdôchodca,ktorýsasámstaráomaloletého

synaapokiaľbyvýzvežalobcuvyhovel,životnáexistenciajehoakoajjehodieťaťabudevážneohrozená,
pretože nemajú kam ísť. Žalobca zotrvával na podanej žalobe okrem iného z dôvodu rekonštrukcie
predmetnej nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že žalobca ako vlastník predmetného bytu,
uzatvoril dňa 24.04.2020 so žalovaným nájomnú zmluvu č. 201/2020, predmetom ktorej bol uvedený byt,
zmluva bola zverejnená na webovom sídle obce dňa 24.04.2020. Zmluva bola uzatvorená za účelom

bývania pre žalovaného na dobu určitú od 01.05.2020 do 31.08.2020. Po uplynutí doby nájmu žalobca
vyzval žalovaného na odovzdanie bytu v lehote do 5 dní od doručenia výzvy, ale márne. Vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania posúdil súd žalobu ako podanú dôvodne, nakoľko vzhľadom
k tomu, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený nájomnou zmluvou zanikol uplynutímdoby nájmu dňa 31.08.2020, žalovaný od 01.09.2020 tak užíva byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Na základe uvedeného je povinný predmetný byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi. Preto súd žalobe
vyhovel.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu strán v spore.
Takto žalobcovi, ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Dôvodil, že
s rozhodnutím súdu nemôže súhlasiť, lebo jeho akceptovanie by pre neho a jeho rodinu, ktorej členom
je aj maloletá osoba, znamenalo vážne ohrozenie existencie a stali by sa bezdomovcami. Žalovaný
poukazuje na to, že rozhodnutie je nespravodlivé, nezohľadňuje ľudské práva a slobody žalovaného,
ktorý je sociálne a zdravotne odkázaným človekom. Žiadal tiež odpustiť mu platenie súdnych trov Mestu

Sereď, keďže je sociálne odkázaný človek, invalidný dôchodca a dostáva mesačne iba 129 eur, o čom
dokladá rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Tieto finančné prostriedky minie na lieky, nezostáva mu na
živobytie, takže bez pomoci rodiny by vôbec nevedel existovať.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojom
návrhu, žiada nehnuteľnosť vypratať, keďže je jej vlastníkom a má zámer ju rekonštruovať, pričom

žalovaný ju užíva bez právneho titulu.

7. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že nesúhlasí s jeho vysťahovaním. Žalobca nemá dôvod
ho vysťahovať, keďže riadne za byt platí a riadne si plní voči mestu svoje povinnosti. Pokiaľ žalobca
uvádza, že nehnuteľnosť chce prerábať, žalovaný poukazuje na to, že jeho susedia tam zostávajú bývať

a mesto s tým nemá žiadny problém. Zopakoval, že je invalidný dôchodca, ktorý je vážne chorý, nemá
kam ísť a už teraz sa cíti oveľa horšie odkedy mesto začalo podnikať kroky k jeho vysťahovaniu. Vyjadril
presvedčenie, že žalobca zmení názor a uzavrie s ním novú nájomnú zmluvu.

8. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na svojom predošlom vyjadrení.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný

odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný užíva
predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného žalobného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo

vzťahu k nároku na vypratanie bytu, keď prvoinštančný súd vec i správne právne posúdil, s poukazom na
ustanovenie§387ods.2CSPodvolacísúdodkazujenasprávneapresvedčivéodôvodneniepísomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od
týchtozáverovsúduprvejinštancieodchýliť,apretonemôžedaťzapravdužalovanému.Nazdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozsudku sa potom žiada dodať už

len nasledovné:

12. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.13. Podľa § 126, ods. 1, 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

14.Podľa§710ods.1,2OZ,nájombytuzaniknepísomnoudohodoumedziprenajímateľomanájomcom
alebo písomnou výpoveďou. Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto
času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

15. Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho
vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Vlastnícke žaloby
uvedené v ustanovení § 126 OZ sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje
subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide o relatívne právo vlastníka na

vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo voči rušiteľovi tohto práva. Jednou
zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126 ods. 1 OZ je žaloba na vydanie
(actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP). Zmyslom tejto žaloby je
dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom
vlastníctva nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže

vlastník domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho neprávom zadržiava.
Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania.

16. Ustanovenie § 710 a nasl. OZ upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa
použijú výlučne na nájom bytu, pričom ustanovenie § 710 ods. 2 OZ jednoznačne vylučuje aplikáciu

ustanovenia § 676 ods. 2 OZ na nájom bytu, čo znamená, že pri nájme bytu sa neuplatní automatické
predĺženie nájomného vzťahu zo zákona, ale je potrebné uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V danom
prípade zanikol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplynutím doby uvedenej v nájomnej
zmluve dňa 31.08.2020. Skončením nájmu bytu zaniklo právo žalovanému užívať predmetný byt, čo
znamená, že pokiaľ ho žalovaný naďalej užíva, tak ho užíva bez právneho dôvodu. Žalobca si preto

dôvodne uplatnil právo na vypratanie predmetného bytu a nakoľko žalovaný v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie nepreukázal žiadnu skutočnosť, spochybňujúcu záver o dôvodnosti uplatneného
nároku, súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel a žalovanému v súlade s právom uložil povinnosť
vypratať predmetný byt.

17. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje, pretože vo
vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ani konaniu, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, nezistil žiadne vady, ktoré by odôvodňovali záver o nesprávnosti odvolaním napadnutého
rozsudku, pričom dôvody, uvádzané žalovaným v podanom odvolaní, ktoré sa týkajú jeho nepriaznivej
sociálnej situácie, nie sú spôsobilé spochybniť dôvodnosť žalobcovho nároku. V prípade žalôb o

vypratanie bytu je pre záver, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými
mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho právo (vo
vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za
určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na obydlie je právom základným, no

podľa názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou
súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci.

18. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, k čomu v skutočnosti smerovala vôľa účastníkov
nájomnej zmluvy. Odvolací súd má za to, že žalovaný v dobe uzatvárania nájomnej zmluvy mal

nepochybne vedomosť o tom, že uzatvára zmluvu na dobu určitú a rovnako žalobca považoval taktiež
nájomnú zmluvu za zmluvu uzavretú na dobu určitú. Vôľa účastníkov nájomnej zmluvy tak smerovala
jednoznačne k uzatvoreniu nájmu na dobu určitú do konkrétneho dátumu a to do 31.08.2020. Pokiaľ
sa žalovaný odmieta z predmetného bytu aj po uplynutí tejto doby vysťahovať z dôvodu, že je invalidný
dôchodca a nemá kam s maloletým dieťaťom ísť, nie je jeho argumentácia náležitá. V preskúmavanom

prípade nemožno prehliadať okolnosť, že sa nejedná o prípad, kedy by žalovaný dlhodobo býval
v predmetnom byte v presvedčení, že mu svedčí platný titul bývania; naopak mal vedomosť, že
nájomnú zmluvu uzatvára na dobu určitú, ostatne, i samotné konanie o vypratanie predmetného bytu
sa vedie vyše dvoch rokov. Bolo preukázané, že žalobca ako vlastník bytu nemá záujem obnoviťso žalovaným nájomnú zmluvu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 poskytuje vlastníckemu právu
ochranu a ustanovenie § 126 ods. 1 OZ zakotvuje právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; vlastník sa najmä môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje. Z ustanovenia § 123 OZ vyplýva právo vlastníka v medziach zákona
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Uzavretie
nájomnej zmluvy na predmet svojho vlastníctva je teda právom a nie povinnosťou vlastníka. Ak vlastník
nemá záujem predmet svojho vlastníctva žalovaným prenajať, nemožno ho k tomu nútiť. Vychádzajúc
z uvedeného, konanie žalobcu spočívajúce v uplatňovaní si zákonného a podloženého legitímneho

nároku na vypratanie predmetného bytu nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
a to ani s prihliadnutím ku skutočnostiam namietaným žalovaným v odvolaní, preto súd prvej inštancie
správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a odvolací súd posúdil odvolanie ako neopodstatnené.

19. Odvolací súd nedal za pravdu žalovanému ani v časti, v ktorej tento spochybňoval správnosť
výroku o nároku na náhradu trov konania. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žiadal žalovaný

rozhodnúť tak, že žalobcovi nebudú priznané trovy konania a to z dôvodu nepriaznivej sociálnej situácie
žalovaného, keďže je invalidným dôchodcom, ktorý svoj príjem a to invalidný dôchodok vo výške 129,-
eur, minie v podstate na lieky a živobytie si dokáže zabezpečovať iba s pomocou rodiny.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní
sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba

rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalobcu je stav, pri ktorom súd
návrhu v celom rozsahu vyhovie, čo je aj daný prípad.

24. Ustanovenie § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a tiež

od zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 CSP). Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia
prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov konania buď sčasti alebo vôbec neprizná. Už zo slovného znenia uvedeného ustanovenia vyplýva,
že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania

mohol prihliadať k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov. Jedným z rozhodujúcich hľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo
dobrým mravom. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci ako aj v
okolnostiach na strane strán sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu na
oboch stranách sporu, vrátane dôvodov, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu

konania a pod.. Uvedené ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania a nepriznať tak náhradu
trov úspešnej strane sporu, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

25. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi

stranami a jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná alebo že zárobková
a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie
má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho
výsledok.26. V predmetnom spore sa žalobca ako vlastník bytu domáhal voči žalovanému jeho vypratania, keď
žalovaný preukázateľne užíva byt bez právneho dôvodu po uplynutí dojednanej doby nájmu. Súd žalobu

posúdil ako plne dôvodnú a vyhovel jej, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
výsledku konania tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, podmienkami ustanovenia § 257 CSP sa nezaoberal.

27. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval žalovaný jeho nepriaznivú sociálnu situáciu, keď ako

nemajetný invalidný dôchodca s poberaným dôchodkom vo výške 129,- Eur, prežíva iba za podpory
svojej rodiny. Uvedená argumentácia odvolateľa sa javí ako relevantná, odvolací súd však jej dôvodnosť
musel posudzovať aj s ohľadom na všetky ostatné okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa názoru
odvolacieho súdu z okolností prípadu nevyplývajú žiadne dôvody na odklon od zásady úspešnosti
strany v spore. Žaloba bola celkom nepochybne podaná dôvodne, vznik sporu vyvolal svojim správaním
žalovaný, ktorý si navyše bol od samého začiatku vedomý skutočnosti, že sú tu dôvody na jeho

vypratanie, pretože byt od 01.09.2020 užíva bez právneho titulu. Žalovaný, ktorý uzavrel so žalobcom
nájomnú zmluvu na dobu určitú, vedel, že nájomný pomer bol ukončený v dohodnutej lehote a on sám
apeloval v priebehu konania na žalobcu, aby mu zmluvu predĺžil, na čo však žalobca nemienil pristúpiť.
Treba zdôrazniť, že napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný zotrvával na svojom postoji (nesúhlase
s vyprataním) počas celého trvania sporu. Berúc do úvahy uvedené okolnosti a postoj žalovaného

nepovažoval odvolací súd za spravodlivé, aby žalovaný ako neúspešná strana sporu neniesol žiadnu
zodpovednosť za výsledok konania. Prihliadnuc napokon aj na tú skutočnosť, že výška do úvahy
pripadajúcej náhrady trov konania v danom prípade predstavuje v podstate len súdny poplatok 99,50 Eur
zaplatený žalobcom z podaného návrhu na začatie konania, ktorá suma nemôže zásadným spôsobom
ohroziť existenciu žalovaného, dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu

ust. § 257 CSP, pretože neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnému
žalobcovi náhradu trov nemal priznať.

28. Vedený týmito úvahami odvolací súd preto za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, vrátane priznaného nároku na náhradu

trov konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

30. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).