Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 31, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204742
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4419204742.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v spore žalobcu: M.. V. B.,

G.. XX.XX.XXXX, K. O. K., A. XXXX/XX, právne zastúpená Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s. r. o. so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47238232, v mene ktorej koná Mgr.
Zdenko Seneši, konateľ, advokát, proti žalovanému: X) T.. P. G., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXX/XX, K. - G.
M., X) B. G., G.. XX.XX.XXXX, K. I., G. Z. XXX/XX, X) B. G., G.. XX.XX.XXXX, K. I., G. Z. XXX/XX, X)
M. G., G.. XX.XX.XXXX, K. Š., M. XXXX/XX, všetci právne zastúpení: Advokátska kancelária Paul Q, s.
r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, prostredníctvom ktorej koná JUDr.
Pavol Blahušiak, konateľ a advokát, ktorý substitučne splnomocnil na zastupovanie v konaní v rozsahu

úkonov, v akom je za klientov oprávnený konať splnomocniteľ, Advokátsku kanceláriu LANGER, s. r. o.,
so sídlom Seberíniho 19, 821 03 Bratislava, IČO: 50 542 648, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Tomáš Langer, o odstránenie stavby, uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania susedov tienením
a náhradu nemajetkovej ujmy a o vzájomnej žalobe žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1. až 4. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči

žalobkyni.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. až 4. rade zo dňa 07.12.2020 zamieta.

IV. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v
1 .až 4. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.09.2019 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhala od žalovaných, eventuálnym petitom, aby žalovaní v 1. až 4. rade boli

povinní na vlastné náklady odstrániť stavbu prístrešku postaveného na parc. registra „C“ č. 983/2 o
výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, kat. územie Hul, zapísaný na LV č. 657
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Okrem toho sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vo výške
30.000 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V prípade úspechu sa domáhala nároku na
náhradu trov konania voči všetkým žalovaným s povinnosťou spoločne a nerozdielne. V prípade, ak by
súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané dôvody odstránenia stavby Prístrešku s poukazom

na ustanovenie § 417 odsek 2 OZ, navrhla, aby súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní
zdržať sa obťažovania žalobkyne tienením nad mieru primeranú pomerom spôsobovaným stavbou
prístrešku postaveného na parc. registra „C“ č. 983/2 o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, kat. územie Hul, zapísaný na LV č. 657 do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.Okrem toho sa domáhala, aby súd žalovaných zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. V prípade úspechu sa domáhala nároku na náhradu trov konania voči všetkým žalovaným

s povinnosťou spoločne a nerozdielne.
1.1 Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - dom súp. č. 105
nachádzajúci sa v kat. území Hul, postavený na parc. registra „C“ č. 985/1 o výmere 812 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. 188. V predmetnom dome trvalo žije
jej brat Jozef Baran, ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti v podiele

1/3 k celku, a ktorý žije v predmetnom dome spolu s manželkou. Okrem toho ďalšou podielovou
spoluvlastníčkou k tejto nehnuteľnosti je M.. E. C., P.. K., K. Z. L. 678, v podiele 1/3 k celku.
Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - dom súp. č. 106, nachádzajúci sa v kat. území
Hul, postavený na parc. registra „C“ č. 983/2, o výmere 600 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria, všetko zapísané na LV č. 657.
Rodinné domy, súp. č. 105 a č. 106 sú vzájomne susediace.

V roku 2012 žalovaní na svojom pozemku, avšak bezprostredne vedľa rodinného domu postavili
Prístrešok - altánok, ktorým takmer spája rodinný dom súp. č. 105 a rodinný dom súp. č. 106.
Žalobkyňažalobupoprávnejstránkeodôvodnilaspoukazomnaust.§415a§417odsek2Občianskeho
zákonníka, (ďalej len „OZ“), ust. § 6 odsek 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o

všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenými schopnosťami
pohybu a orientácie s tým, že žalobkyňa bola presvedčená o tom, že Prístrešok žalovaných nespĺňa
všetky požiadavky vyplývajúce z vyššie uvedenej Vyhlášky, a preto si dala v roku 2015 vypracovať
Ing. Miroslavom Smatanom, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností
a pozemné stavby, Odborné stanovisko, či Prístrešok spĺňa požiadavky podľa Vyhlášky MŽP SR č.

532/2002 Z. z. a znalec v posudku uviedol, že Prístrešok technické požiadavky podľa Vyhlášky č.
532/2002 Z. z. nespĺňa, lebo je kritické požiarne ohrozenie, ktoré nevyhovuje požiadavkám STN 92
0201-4.
Okrem toho si žalobkyňa dala v roku 2018 v spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o. vypracovať stanovisko
špecialistu požiarnej ochrany k osadeniu prístrešku k jestvujúcemu rodinnému domu. Špecialista

požiarnej ochrany v stanovisku konštatoval, že nakoľko odstupová vzdialenosť od jestvujúceho
prístrešku zasahuje do jestvujúceho rodinného domu na par. č. 985/1, je potrebné prehodnotiť
umiestnenie prístrešku, odstrániť prístrešok, alebo z hľadiska požiarnej ochrany vyriešiť tak, aby svojim
požiarnenebezpečnýmpriestoromnezasahovaldosusednéhorodinnéhodomu.Vprípadepožiaruhrozí
bezprostredné nebezpečenstvo prenesenia požiaru.

Spoukazomnatietodvaposudkypodľažalobkynebezpečnosťajejživot,akoajďalšíchosôbbývajúcich
v rodinnom dome súp. č. 105 sú vážne ohrozované, možnosťou vzniku požiaru, pričom hrozba rozšírenia
požiaru je vážna. Podľa jej názoru hrozba požiaru je o to závažnejšia, že najmä žalovaný v 1. rade v
Prístrešku griluje a Prístrešok je postavený len 2,5 metra od plynovej prípojky a je v rozpore so Zák. č.
251/2012Z.z.oenergetikeust.§79odsek2písm.a),keďvzdialenosťnakaždústranuodosiplynovodu,

alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je 4 metre pre plynovod, s menovitou
svetlosťou do 200 mm. Okrem toho žalobkyňa dôvodila tým, že prístrešok nadmieru primeraný pomerom
obťažuje vlastníkov rodinného domu súp. č. 105 tienením, čo potvrdzuje záver posúdenia vplyvu stavby
Prístrešku na preslnenie okolitých objektov, vypracovaný spoločnosťou PROJART PLUS, s. r. o. v marci
2014. Z predmetného posudku je zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti s postavením Prístrešku

došlo v obytnej miestnosti ( ktorú obýva žalobkyňa) v rodinnom dome súp. č. 105 k úbytku preslnenia
o 91,4 %. V dôsledku takmer nulového preslnenia obytnej miestnosti, z dôvodu, že v miestnosti je
neustále vlhko, čo podľa žalobkyne jej znemožňuje riadne využívanie obytnej miestnosti, žalobkyňa tak
v dome nemá vytvorený súkromný priestor, ktorý by mohla využívať výlučne ona. Na základe týchto
skutočností žalobkyňa ustúpila zo svojho pôvodného úmyslu presťahovať sa do predmetného domu

a dožiť v dome a s poukazom na dlhotrvajúce zásahy, ktoré znemožňujú žalobkyni riadne užívanie
predmetnej nehnuteľnosti, a ktoré intenzívne zasahujú do práva na ochranu života a zdravia, do práva
na súkromie, žalobkyňa si uplatnila voči žalovaným aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa
ust. § 11 a § 13 odsek 1, 2 OZ.

2. Žalovaní sa vyjadrili k žalobe elektronickým podaním doručeným súdu dňa 02.01.2020
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli žalobu zamietnuť, a v prípade úspechu priznať
nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobkyni. Uviedli, že v období od roku 2012 do
2015 bolo zo strany príslušných stavebných orgánov na podnet žalobkyne vykonaných množstvokontrol súladu Prístrešku s príslušnými právnymi predpismi. Výsledkom každého z týchto konaní bolo
rozhodnutie, ktorým príslušný orgán konštatoval, že Prístrešok je v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a bol zhotovený na základe kladného oznámenie Obce Hul, ako vecne a miestne príslušného

stavebného úradu. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 08.07.2014 č. k.
15S/71/2013-80 v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, v ktorom
žalobkyňa vystupovala ako žalobkyňa v 3. rade. Krajský súd v Nitre uviedol, že žalobcovia v konaní
nepredložili žiaden relevantný dôkaz, že by Prístrešok nespĺňal podmienky drobnej stavby podľa
stavebného zákona, alebo že mal Prístrešok vplyv a ochranu zdravia a životného prostredia.

Čo sa týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zo strany žalobkyne, dôkazná
povinnosťzaťažujevtomtosmerežalobkyňu,ktorámusípreukázaťexistenciuazávažnosťnemajetkovej
ujmy a tiež príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaných a vznikom nemajetkovej ujmy. Žalovaní mali za
to, že žalobca v konaní dosiaľ neuniesol dôkazné bremeno. Boli toho názoru, že k vzniku nemajetkovej
ujmy nedošlo, a že neexistuje príčinná súvislosť medzi stavbou Prístrešku a vznikom nemajetkovej ujmy
žalobkyne.

2.1 Ďalším elektronickým podaním zo dňa 29.01.2020 sa žalovaní rozsiahlejšie vyjadrili k žalobe, kde
poukázali na to, že pokiaľ by súd vyhovel žalobe žalobkyni s poukazom na ust. § 127 a ust. § 417 odsek
2 OZ, tak čo sa týka ust. § 127 odsek 1 OZ, vyššie citované ustanovenie vymedzuje neprípustný výkon
vlastníckeho práva v rámci susedských práv v tzv. generálnej klauzule, a to dvoma podmienkami, z
ktorých musí byť aspoň jedna splnená: 1) obťažovaním iného nadmieru primeraným pomerom, alebo 2)

vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Čo sa týka ust. § 417 odsek 2 OZ, žalovaní poukázali na to, že
v prípade vážneho ohrozenia vzniku škody dáva Občiansky zákonník ohrozenému k dispozícii osobitnú
možnosť domáhať sa, aby súd uložil tretej osobe opatrenia na jej odvrátenie. Škoda však v tomto prípade
musí byť protiprávna, teda nesmie ísť o ujmu ktorú je ohrozený povinný znášať. Zároveň predpokladom
pre vyvodenie zodpovednosti na vznik škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody

a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom. Žalovaní uviedli, že žalobkyňa
existenciu akéhokoľvek vážneho ohrozenia alebo hroziacu škodu nepreukázala. Poukázali na to, že
Vyhláška č. 532/2002 Z. z. MŽP SR neustanovuje vzdialenosť, ktorá musí byť dodržaná v prípade
drobných stavieb. Vyhláška ustanovuje iba povinné vzdialenosti, ktoré musia byť dodržané v prípade
odstupov medzi rodinnými domami.

Žalovaný v 1. rade ohlásil dňa 16.08.2012 uskutočnenie drobnej stavby „Prístrešok“. Obec Hul, ako
vecne a miestne príslušný stavebný úrad oznámil žalovanému v 1. rade Opatrením zo dňa 24.08.2012,
že k uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky. Prístrešok preto podľa názoru žalovaných spĺňa
definíciu drobnej stavby v súlade s ust. § 139b odsek 6 Zák. č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku a preto Obci Hul ako stavebnému úradu postačovali iba ohlásenie žalovaného v 1.

rade v súlade s ust. § 55 odsek 2 písm. b) Stavebného zákona. Pred uskutočnením stavby Prístrešku si
žalovaný v 1. rade vyžiadal súhlas od spoluvlastníka rodinného domu žalobkyne, pána B. K. z dôvodu,
že mal vedomosti, že práve on trvalo býva v predmetnom dome so svojou manželkou. Pán Jozef
Baran žalovanému v 1. rade dal súhlas so stavbou prístrešku, čo sama potvrdila žalobkyňa vo svojom
liste zo dňa 24.01.2013. Voči Oznámeniu Obce Hul o povolení drobnej stavby na podnet žalobkyne

podala Okresná prokuratúra Nové Zámky protest dňa 11.01.2013 a na základe tejto skutočnosti Obec
Hul Rozhodnutím zo dňa 06.02.2013, zrušila Opatrenie zo dňa 24.08.2012 a následne Obec Hul
vyzvala dňa 09.04.2013 žalovaného v 1. rade, aby doplnil podanie o jednoduchý situačný výkres v
dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstupov
od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb. Dňa 14.02.2013 bol Obcou Hul, Ing.

Pavlom Tóthom, Orgánom štátneho stavebného dohľadu vykonaný štátny stavebný dohľad, ktorého
záverom bolo, že prístrešok spĺňa podmienky drobnej stavby podľa stavebného zákona. Následne Obec
Hul ako príslušný stavebný úrad opätovne Oznámením k ohláseniu zo dňa 10.05.2013 povolila drobnú
stavbu Prístrešku. Žalovaní majú za to, že Prístrešok bol na základe týchto skutočností postavený v
súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe kladného oznámenia Obce Hul, ktorá uviedla, že

nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby a s uvedeným konštatovaním sa stotožnila aj Slovenská
stavebná inšpekcia, inšpektorát Nitra, keď po vykonanej miestnej obhliadke dňa 25.11.2013 uviedla, že
drobná stavba - Prístrešok bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu drobnej stavby,
vydaného Obcou Hul. Žalovaní v tomto vyjadrení uviedli, že od tohto okamihu žalobkyňa podávala
množstvo irelevantných a nekompetentných podnetov, žiadostí a oznámení na rôzne orgány, súdy,

inštitúcie a ani v jednom prípade nebolo vyhovené jej zámeru, naopak, všetky inštitúcie konštatovali
súlad Prístrešku s príslušnými právnymi predpismi.
2.2 K Odbornému stanovisku znalca Ing. Miroslava Smatanu uviedli, že v stanovisku znalca nie je
uvedené, na základe akej konkrétnej dokumentácie je toto stanovisko vypracované. Vzhľadom naskutočnosť, že objednávateľom bola žalobkyňa, tvorili podklady výlučne dokumenty predložené ňou, a
preto žalovaní mali za to, že stanovisko nie je vyhotovené na základe objektívnych a úplných informácií a
ani jeden zo žalovaných nebol prizvaný k vyjadreniu sa ohľadom stanoviska znalca. Namietali, že znalec

v stanovisku neuvádza, na základe akých výpočtov, dokumentov, či konkrétnych zistení dospel k záveru,
že požiarne ohrozenie nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201-4. Z tohto dôvodu poukázali
na to, že toto stanovisko znalca nie je pre účely tohto súdneho konania použiteľné. Okrem toho bolo
vypracované v roku 2015, a preto podľa ich názoru je neaktuálne a nereflektuje súčasný skutkový a
právny stav.

2.3 K stanovisku špecialistu požiarnej ochrany „Požiarno-bezpečnostné riešenie“ od spoločnosti
PROLUSTOP, s. r. o., uviedli, že z tohto stanoviska nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych
podkladov bola táto správa vypracovaná a mali za to, že relevantné právne predpisy neukladajú
stavebníkovi drobnej stavby povinnosť vypracovania akejkoľvek protipožiarnej dokumentácie. Takúto
dokumentáciu od žalovaného v 1. rade nevyžadoval ani stavebný úrad a ani žiaden z orgánov
vykonávajúcich kontroly Prístrešku.

2.4 K plynovej prípojke žalovaní uviedli, že Prístrešok je postavený 2,5 m od plynovej prípojky, a že
nesúhlasia s tvrdením žalobkyne o tom, že „vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od
pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je 4 m pre plynovod, s menovitou svetlosťou do
200 mm“, lebo podľa vedomostí žalovaných sa prípojka na hlavný rozvod plynu nachádza pri ceste, čo je
viac ako 10 m od Prístrešku. Tvrdili, že z ich strany nebolo stavbou Prístrešku porušené ochranné pásmo

plynovodu. Žalovaní sú toho názoru, že prevedenie plynoinštalácie tak, ako to má susediaci rodinný
dom, ktorého je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, a ktorú fotodokumentáciu o tejto plynoinštalácii
predložilažalobkyňa,niejevsúladestechnickousprávoukplynoinštaláciirodinnéhodomu,leboplynové
potrubia na dome pána Barana sú vedené po plote, ktorý oddeľuje oba pozemky a nie po budove
rodinného domu pána Barana tak, ako je to uvedené v predmetnej technickej správe. Preto žalovaní

uviedli, že pokiaľ je plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne v rozpore s predloženou technickou
správou, prípadné ohrozenie života a zdravia žalobkyne, na ktoré neustále žalobkyňa poukazuje,
nevyvoláva Prístrešok žalovaných, ale práve nevhodná plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne.
2.5 K sprievodnej správe spoločnosti PROJART PLUS s. r. o. žalovaní uviedli, že žalobkyňa účelovo
predložila súdu len záver tejto Sprievodnej správy č. 101/14, lebo kompletná správa spoločnosti

posudzuje aj preslnenie posudzovaného bodu pred realizáciou prístrešku, kde je uvedené, že
„posudzovaný bod A (okno izby žalobkyne, smerujúce do dvora žalovaných) nevykazuje preslnenie v
období od 01. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na
preslnenie bytu, a to najmenej 1,5 hodiny denne. Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné
obytné miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke minimálneho 3-hodinového času preslnenia bytu,

ktorý má najviac jednu obytnú miestnosť“. Mali za to, že podľa predmetnej správy posudzovaný bod
A vykazuje preslnenie dňa 21. júna v dĺžke 1,75 hodiny za deň, čo tiež ale nevyhovuje STN 76 4301,
nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti, vyhovuje ale tento byt požiadavke
minimálne 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac jednu obytnú miestnosť. Okrem toho
táto správa posudzuje preslnenie bodu A po realizácii Prístrešku a záverom posúdenia je, že „pre 1.

marec (platí aj pre 31. október) sa aj po realizácii Prístrešku preslnenie nezmení, keďže po realizácii
Prístrešku bod A nevykazuje preslnenie v období od 01. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN
73 4301. Oproti stavu pred realizáciou Prístrešku sa čas preslnenia bodu A aj po realizácii Prístrešku
nezmení a bude nulové“. Na základe tohto posudku žalovaní dospeli k záveru, že tvrdenie žalobkyne o
tom, že Prístrešok nad mieru primeranú pomerom obťažuje vlastníkov rodinného domu so súp. č. 105,

a to tienením, sa nezakladá na pravde. Obytná miestnosť žalobkyne nevykazovala znaky preslnenia v
súlade s technickou normou STN 73 4301 ani pred stavbou Prístrešku, a to najmä z dôvodu jej orientácie
na sever.
2.6 K náhrade nemajetkovej ujmy žalovaní uviedli, že žalobkyňa je 1/3 podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 105, postaveného na parc. registra „C“ č. 985/1 kat. územia Hul,

obec Hul s tým, že v rodinnom dome nebýva, zdržiava sa v ňom len príležitostne a sama žalobkyňa
potvrdila, že v dome žije jej brat Jozef s manželkou. Z tohto dôvodu žalovaní spochybňujú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobkyne na akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu, že je len tretinovým
vlastníkom domu a aktívne vecne legitimovaní by mali byť predovšetkým trvalí obyvatelia domu so súp.
č. 105 resp. všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti a tí žalobu nepodali. Dôkazné

bremeno v konaní týkajúce sa nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zaťažuje predovšetkým žalobkyňu,
ktorá musí preukázať vznik nemajetkovej ujmy a tiež, že jej náhrada musí byť primeraná utrpenej ujme.
Okrem toho musí preukázať, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jej práv a k vzniku nejakej ujmy.3. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných elektronickým podaním prostredníctvom právneho
zástupcu doručeným súdu dňa 30.03.2020, v ktorom uviedla, že skutočnosť, že právne predpisy
nepožadujú od stavebníka predloženie protipožiarnej dokumentácie, lebo sa jedná o ohlásenie drobnej

stavby ešte neznamená, že stavebník nie je povinný dodržiavať protipožiarne predpisy. To isté podľa jej
názoru platí aj vo vzťahu k preslneniu okolitých objektov. Čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 15S/71/2013, súd v ňom neposudzoval legálnosť stavby z pohľadu protipožiarnych predpisov,
ale riešil otázku, či Prístrešok je alebo nie je drobnou stavbou. Čo sa týka vyhlášky č. 532/2002 Z. z.
žalobkyňa mala za to, že sa na ňu táto vyhláška nevzťahuje, čo sa týka nedodržania vzdialenosti 2 m

stavby domu od spoločných hraníc pozemkov, lebo vyhláška nadobudla účinnosť 01.12.2002 t. j. v čase,
kedy oba rodinné domy boli niekoľko desiatok rokov postavené.
K odbornému stanovisku Ing. Miroslava Smatanu a špecialistu požiarnej ochrany PROLUSTOP, s. r.
o. žalobkyňa mala za to, že z oboch stanovísk vyplýva, že Prístrešok nie je postavený v súlade s
protipožiarnymi predpismi.
Vo vzťahu k svetlo-technickému posudku vyhotoveného spoločnosťou PROJART PLUS, s. r. o. sa

podľa žalobkyne jednoznačne konštatuje, že preslnenie predmetnej obytnej miestnosti nevyhovuje
technickej norme STN 73 4301, a preto tvrdenie žalovaných nemá oporu v norme STN 73 4301. V rámci
dokazovania navrhla vypočuť Ing. Arch. Róberta Šaradina, ktorý vypracoval posudok za spoločnosť
PROJART s. r. o., okrem toho navrhla aj vypočuť svedka B. K..
K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nesúhlasila žalobkyňa s názorom žalovaných,

že nemá aktívnu vecnú legitimáciu, lebo vzhľadom na dlhotrvajúce zásahy, ktoré jej znemožňujú riadne
užívanie vlastníckeho práva, a ktoré intenzívne zasahujú do práva na ochranu života a zdravia, je
presvedčená o existencii závažnej ujmy.

4. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne podaním zo dňa 04.05.2020 a uviedli, že zotrvávajú

na všetkých svojich doterajších tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 29.01.2020 a k dodržaniu
protipožiarnych predpisov zo strany žalovaných uviedli, že zastávajú názor, že z ich strany dodržali
všetky relevantné právne predpisy súvisiace s protipožiarnou ochranou. Pod Prístreškom nevykonávajú
aktivity spojené s otvoreným ohňom a ani pod ním neskladujú akékoľvek horľavé látky. Prístrešok
sa rozhodli umiestniť tak, aby okrem rekreačnej funkcie plnil aj funkciu ochrannú a zabraňoval

prípadnejeróziischodiskaumiestnenéhopredvchodomdoichrodinnéhodomu,vprípadenepriaznivých
poveternostných podmienok. Okrem toho podľa ust. § 25 odsek 4 Zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane
pred požiarmi v znení neskorších predpisov sa Štátny požiarny dozor podľa odseku 1 písm. b)
a c) nevykonáva na jednoduchých stavbách a drobných stavbách podľa ust. § 139b Stavebného
zákona. Žalovaní zastávali názor, že nakoľko vypracovanie protipožiarnej dokumentácie k drobnej

stavbe Prístrešku nevyžadoval stavebný úrad, ani žiadny z orgánov vykonávajúcich kontroly Prístrešku,
dokonca ani Krajský súd v Nitre v uvádzanom konaní sp. zn. 15S/71/2013, lebo všetky tieto orgány
považovali Prístrešok za súladný s protipožiarnymi predpismi.
Ohľadom rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 08.07.2014 sp. zn. 15S/71/2013 zastávali ten názor, že
v súlade s predmetným rozhodnutím ako aj závermi všetkých kontrol vykonaných príslušnými štátnymi

orgánmi, bol konštatovaný súlad Prístrešku s relevantnými právnymi predpismi, na čo poukázal vo
svojom odôvodnení rozsudok sp. zn. 15S/71/2013, preto považujú žalobu žalobkyne za nedôvodnú a
nemajúcu oporu v právnych predpisoch.
K neštandardným rozmerom okna na dome žalobkyne a jeho umiestnenia poukázali na to, že v prípade
žalobkyne sa jedná o neštandardné rozmery okna s ohľadom na skutočnosť, že výhľad z neho je

smerovaný priamo na pozemok žalovaných, a že rodinný dom žalobcu je postavený takmer na hranici
pozemkov strán sporu. Takéto konanie žalobkyne nepovažovali žalovaní v súlade s dobrými mravmi,
lebo okno žalobkyne je spôsobilé narúšať právo žalovaných na ich súkromie podľa ust. § 127 odsek
1 OZ.
K Odbornému stanovisku Ing. Miroslava Smatanu, k stanovisku spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o.

a k Sprievodnej správe spoločnosti PROJART PLUS, s. r. o. žalovaní zastávali ten názor, že Ing.
Miroslav Smatana ako znalec sám uviedol v odbornom stanovisku, že nebol na mieste samom, posudok
vypracoval iba z predloženej dokumentácie od žalobkyne, a preto toto stanovisko nie je vypracované na
základe objektívne zistených skutočností, okrem iného aj obhliadkou Prístrešku, ale bolo vyhotovené na
základe neznámej, žalobkyňou vyselektovanej dokumentácie a informácií. V predmetnom stanovisku

nie sú uvádzané výpočty, na základe ktorých znalec konštatoval, že je požiarne ohrozenie.
K stanovisku spoločnosti PROLUSTOP s. r. o. žalovaní uviedli, že toto je neúplné, lebo nie je zrejmé na
základe akých konkrétnych podkladov je toto stanovisko vypracované.K sprievodnej správe spoločnosti PROJART PLUS s. r. o. ohľadom názoru žalobkyne, že nemá oporu v
norme STN 73 4301 tvrdenie, že: „Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti,
vyhovuje tento byt ale požiadavke minimálneho 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac

jednu obytnú miestnosť“, s tým, že podľa žalovaných ide o tvrdenie uvádzané spoločnosťou priamo v
predmetnej správe. Zo správy vyplýva aj skutočnosť, že izba žalobkyne nespĺňa kritériá normy STN 73
4301 ani pred realizáciou Prístrešku. Žalovaní navrhovali žalobkyni zabezpečenie inštalácie svetlobodu
nad izbu žalobkyne na ich náklady, ktorého inštalácia by zabezpečila presvetlenie v dostatočnom
množstve a žalobkyňa s tým nesúhlasila.

K náhrade nemajetkovej ujmy uviedli, že odkazujú na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 29.01.2020 a
k vzniku nemajetkovej ujmy musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: existencia zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození
osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálne integrite, zásah musí byť neoprávnený, a musí byť daný
kauzálny nexus medzi existenciou zásahu a neoprávnenosťou zásahu. Mali za to, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala žiadnym spôsobom, že došlo k zásahu do jej práv a k vzniku akejkoľvek nemajetkovej

ujmy, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaní nesúhlasili s návrhom žalobkyne na výsluch
svedka, jej brata pána B. K., vzhľadom na jej príbuzenský vzťah žalobkyne k svedkovi.

5. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 07.12.2020 sa vzájomnou
žalobou domáhali, aby súd žalobu žalobkyne zamietol, a aby súd zaviazal žalobkyňu k povinnosti

strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplotenia na pozemky parcely registra „C“ parc. č. 983/2
s výmerou 600 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, okres Nové Zámky, obec Hul, kat.
územie Hul, evidovaný na LV č. 657, vedený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, ktorého
vlastníkmi sú žalovaní, a to v blízkosti spoločnej hranice s pozemkom parcely registra „C“ parc. č.
985/1 s výmerou 812 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, okres Nové Zámky, obec Hul,

kat. územie Hul, evidovaný na LV č. 188, vedený Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor,
ktoréhopodielovýmspoluvlastníkomježalobkyňa.Vprípadeúspechunavrhli,abysúdžalovanýmpriznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni. Vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že na
pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 bol vypočutý svedok Ing. Miroslav Šulík, bytom Lúky 421, Vsetín,
ktorý vykonáva činnosť špecialistu protipožiarnej ochrany, a ktorý sa vyjadril na tomto pojednávaní, že

protipožiarnastena,alebomurovanástenapriPrístreškubyriešilaurčitýmspôsobomsituáciu,čosatýka
požiarno-bezpečnostnej vzdialenosti, lebo v norme je určené, čo môže byť v požiarno-nebezpečnom
priestore, a pokiaľ je strecha domu pani žalobkyne vo výške 2,60 m tak aj tento plot alebo stena by mali
byť v tejto výške. Za druhú možnosť riešenia veci považoval odstránenie Prístrešku. Žalovaní preto za
najvhodnejšie riešenie považovali stavbu oplotenia z protipožiarneho materiálu, nakoľko podľa zásady

proporcionality odstránenie prístrešku žalovaných nie je účelné a nadmieru primeranú pomerom by
zasahovalo do ich vlastníckych práv. Preto touto žalobou navrhli, aby súd uložil žalobkyni povinnosť
strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplotenia. Okrem toho poukázali na to, že plynoinštalácia
rodinného domu žalobkyne je v rozpore s odsúhlaseným plánom plynoinštalácie rodinného domu, lebo
na pojednávaní žalobkyňa predložila dôkaz „Plynoinštalácia rodinného domu - Jozef Baran, Hul, č. d.

105“, z ktorej je evidentné, že v rámci plynoinštalácie má byť nízkotlakový rozvod plynu vedený v zemi
a následne po stene rodinného domu žalobcu na konzolách vo výške 600 mm nad veľké UT a zároveň
má byť plynoinštalácia osadená odsávačom pár. Okrem toho je v tomto listinnom dôkaze konštatované,
že „potrubie vedené v zemi bude z trubiek polyetylénových, potrubie vedené voľno po budove bude z
trubiek čiernych“. Z fotografií, ktoré predložila žalobkyňa vyplýva, že plynové potrubie je vedené približne

50 cm od steny rodinného domu žalobkyne.
Z týchto dôvodov žalovaní považovali za potrebné uskutočnenie drobnej stavby - protipožiarneho
oplotenia za účelom ochrany svojich životov a majetku pre prípad explózie nevhodne vykonanej
plynoinštalácie na rodinnom dome žalobkyne. Okrem toho navrhli, že stavbu protipožiarneho oplotenia
sami zabezpečia vrátane finančných nákladov na predmetnú stavbu ako aj zabezpečenia príslušného

ohlásenia drobnej stavby.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila písomne k vzájomnej žalobe žalovaných prostredníctvom právneho zástupcu
zo dňa 16.12.2020 a uviedla, že nesúhlasí so vzájomnou žalobou v celom rozsahu, navrhuje ju
zamietnuť, lebo stavba betónového oplotenia protipožiarneho o výške 2,60 m znemožní žalobkyni riadne

užívanie domu a znehodnotí celú domovú nehnuteľnosť.
Žalobkyňa v celom rozsahu popiera tvrdenie žalovaných, k nesprávne osadenej plynoinštalácii, ktorá
nemá byť vykonaná v súlade s dokumentáciou plynoinštalácie rodinného domu a tiež nesúhlasila s tým,
že by táto plynoinštalácia nebola vôbec skolaudovaná. Žalobkyňa dôvodila tým, že v konaní predložiladokumentáciu k plynoinštalácii, z ktorej je zrejmé, že vybudovanie plynoinštalácie bolo riadne schválené.
Žalobkyňamalazato,ževýstavbaprotipožiarnehobetónovéhoplotaovýške2,60mnezabezpečíúčelné
využívanie pozemkov a stavieb žalobkyne a žalovaných a preto navrhla vzájomnú žalobu žalovaných

zamietnuť.

7. Žalovaní sa písomne vyjadrili dňa 22.02.2021 k podaniu žalobkyne zo dňa 02.02.2021. Poukázali na
to, že tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom podaní zo dňa 02.02.2021 obviňuje žalovaného v
1. rade z údajnej likvidácie žalobkyninho povolania a poslania ako lekárky, fabuluje o akejsi spolupráci

prezidenta Slovenskej lekárskej komory so žalovaným v 1. rade, o akomsi spolčení Krajského súdu
v Nitre, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva, Národnej kriminálnej agentúry
a mnohých ďalších osôb a inštitúcií s cieľom okradnutia žalobkyni o jej majetok a napomáhania
žalovaného v 1. rade. Okrem toho žalobkyňa označuje žalovaného v 1. rade za duševne chorú
osobu, ktorej relaxu a oddychu musia všetci vyhovieť. Právneho zástupcu žalovaných žalobkyňa
označuje za sfanatizovaného advokáta, ktorý si musí uctievať modlu z dreva žalovaných. Žalobkyňa

obviňuje žalovaných a ich právneho zástupcu z neustáleho klamania súdu. Žalovaní považujú tieto
tvrdenia žalobkyne za závažné obvinenia, ktoré výrazne zasahujú do práv na ochranu osobnosti,
najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalovaných. Žalovaní tieto tvrdenia a obvinenia žalobkyni
dôrazne odmietajú. Čo sa týka plynoinštalácie rodinného domu žalobkyne, naďalej žalovaní zastávali
ten názor, že bola postavená v priamom rozpore s projektom plynoinštalácie. Podľa projektu mala

byť plynoinštalácie vedená po fasáde domu žalobkyne, namiesto toho je plynové potrubie vedené vo
vzduchu popri spoločnom plote a pol metra od domu žalobkyne. Svojvoľne postavené plynové vedenie
na spoločnom pozemku považujú žalovaný dôvodne za hrozbu.

8. Súd vykonal dokazovanie a to prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu,

výpoveďami svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: žalobou, fotodokumentáciou z č.
l. 10-14, výpismi z LV č. 188 a 657 kat. územia Húl, odborným stanoviskom Ing. Miroslava Smatanu
znalca v odbore stavebníctvo č. 51/2015 zo dňa 17.11.2015, projektom stavby spol. PROLUSTOP
s. r. o., originálom sprievodnej správy spol. PROJART PLUS s. r. o. z marca 2014, vyjadrením
žalovaných zo dňa 02.01.2020, ohlásením drobnej stavby, súhlasom s drobnou stavbou ostatných

spoluvlastníkov, prehlásením stavebného dozoru, vysvedčením o maturitnej skúške stavebného dozoru,
osvedčením o vykonaní odbornej skúšky Slovenskej komory stavebných inžinierov, kópiou katastrálnej
mapy, odpoveďou obce Húl k ohláseniu drobnej stavby č. 2012/808-02-T, listom žalobkyne zo dňa
24.01.2013, protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. k. Pd 326/12 - 7, rozhodnutím
obce Húl č. 2013/48-02-T, oznámením o vykonaní štátneho stavebného dohľadu, zápisnicou Štátneho

stavebného dohľadu, oznámením obce Húl k ohláseniu drobnej stavby č. 2012/808-07-T, záznamom
Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Nitra zo dňa 27.11.2013, rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 15S/71/2013 - 80 zo dňa 08.07.2014, oznámením výsledku prešetrenia sťažnosti
Obvodného úradu Nitra, odpoveďou Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky k žiadosti
žalobkyne o opätovné prešetrenie stavebnej veci, odpoveďou Okresného úradu Nitra odboru výstavby

a bytovej politiky na podnet žalobkyne, ďalšou odpoveďou OÚ Nitra na podanie žalobkyne, vyjadrením
Krajskej prokuratúry Nitra, postúpením žiadosti žalobkyne, vyjadrením Generálnej prokuratúry SR
zo dňa 22.12.2015, odpoveďou Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nových
Zámkoch k podnetu žalobkyne, uznesením ORPZ odbor kriminálnej polície Nitra zo dňa 25.06.2015,
podnetom žalobkyne na prešetrenie dokumentov adresované MVSR, Prezídiu policajného zboru,

Národnejkriminálnejagentúre,Protikorupčnejaprotizločineckejagentúre,vyrozumenímMVSRPrezídia
policajného zboru k podnetu žalobkyne, odpoveďou Kancelárie prezidenta SR zo dňa 16.02.2016,
uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2015-16, odpoveďou Európskeho súdu na sťažnosť
zo dňa 19.05.2016, záznamom z výkonu Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.12.2015, technickou
správou k plynoinštalácii rodinného domu, zápisnicou zo zmierovacieho konania vo veci stavby -

altánok - obce Húl, vyjadrením žalovaných zo dňa 29.01.2020, vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu
žalovaných, ďalším vyjadrením žalovaných k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 04.05.2020, zabezpečením
protipožiarnej bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej správy, fotografiou z č.
l. 205 ohľadom hranice prístrešku a nehnuteľnosti žalobkyne, dekurz - lekárskou správou o zdravotnom
stave žalobkyne, žiadosťou o posúdenie umiestnenia drobnej stavby na pozemku suseda zo dňa

01.09.2012, ktorú adresovala žalobkyňa starostovi Obce Hul, žiadosťou o premiestnenie nelegálnej
drobnej stavby na pozemku pani G.ovej, ktorú adresovala žalobkyňa starostovi Obecného úradu Hul,
projektovou dokumentáciou Prístrešku, odborným stanoviskom spoločnosti PROLUSTOP s. r. o. zo
dňa 21.01.2018, farebnými fotografiami o situovaní Prístrešku plynovej inštalácie na rodinnom domežalobkyne(č.l.235-237),Oznámenímopovolenídrobnejstavbyzodňa14.05.2013ObceHul,projektom
plynoinštalácie rodinného domu - Jozef Baran, Oznámením o vybavení podnetu Technickej inšpekcie,
a. s. Bratislava, vyjadrením žalovaných k skutočnostiam z pojednávania zo dňa 21.09.2020, písomným

vyjadrením žalovaného v 1. rade k výpovedi svedka B. K., Ohlásením drobnej stavby, stavebných
úprav, udržiavacích prác podľa ust. § 57 Stavebného zákona zo dňa 01.10.2020, Slovenskou technickou
normou STN 92 0201 - 2, výzvou na doplnenie podania Obce Hul zo dňa 03.11.2020 adresovanej
žalovanému v 1. rade, žiadosťou pána B. K. zo dňa 03.09.2020 o hospodársku úpravu strechy
Prístrešku a to skrátenie jeho strechy 2,5 m od plynových trubiek plynovej prípojky rodinného domu

žiadateľa súp. č. 105 adresovaná žiadosť stavebnému úradu Obce Hul, písomný nesúhlas žalobkyne s
postavením železobetónového protipožiarneho múru zo dňa 02.02.2021, Osvedčením o dedičstve sp.
zn. 16D/1650/2006 - 31 Dnot 4/2007 po nebohej I. K., J.. XX.XX.XXXX, správou o odbornej skúške
plynového zariadenia zo dňa 19.06.2019, požiadavkou na nové zmierovacie konanie zo dňa 11.05.2017,
odpoveďou Obce Hul - stavebného úradu zo dňa 31.03.2021, vyjadrením žalovaných zo dňa 22.02.2021
a zistil tento skutkový a právny stav veci:

9. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiaval podanej žaloby, všetkých
písomných podaní vo forme vyjadrení, listinných dôkazov, ktoré v konaní predložili a mal za to, že stavba
Prístrešku, ktorú postavil žalovaný v 1. rade v roku 2012 nie je postavená v súlade s platnými predpismi,
čo sa týka protipožiarnej ochrany a tak dochádza k ohrozovaniu života a zdravia domu, ku ktorému

je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, a ktorý je susedným domom k domu žalovaných. Poukázal
na dôkazy predložené zo strany žalobkyne, a to protipožiarneho odborného stanoviska Ing. Miroslava
Smatanuaspol.PROLUSTOPs.r.o.,zktorýchvyplýva,ženebolidodržanépredpisy,avprípadepožiaru
by dom v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne bol zasiahnutý, lebo medzi dvoma domami nie je
dostatočné miesto, aby požiar nezasiahol nehnuteľnosť žalobkyne. Okrem toho Prístrešok je postavený

tak, že zabraňuje preslneniu a presvetleniu izby, ktorú užíva žalobkyňa na základe sprievodnej správy
spol. PROJART s. r. o., a to až takým spôsobom že dochádza k úbytku preslnenia tejto miestnosti o 90
%. Zároveň sa žalobkyňa domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že pociťuje ohrozenie života
a zdravia zásahom do jej integrity práve tým, že táto stavba môže spôsobiť jednak požiar a zabraňuje a
tieni v preslnení a presvetlení jej izby a túto požaduje zaplatiť vo výške 50 000 eur od žalovaných. Okrem

toho sa žalobkyňa domáha ďalším petitom odstránenia stavby Prístrešku na vlastné náklady žalovaných
a v prípade, že by súd tomuto žalobnému petitu vyhovel, tak požaduje zaplatiť od žalovaných titulom
náhrady nemajetkovej ujmy 30 000 eur a v prípade, že súd bude mať za to, že nie sú dané dôvody na
odstránenie stavby Prístrešku tak navrhla, aby súd alternatívne rozhodol druhým žalobným petitom tak,
že uloží žalovaným povinnosť zdržať sa obťažovania žalobkyne tienením nadmieru primeranú pomerom

spôsobovaným stavbou Prístrešku. Poukázal na to, že naštrbenie vzťahov medzi stranami sporu je iba
výlučne z dôvodu postavenia stavby Prístrešku a nie z iných dôvodov. Ohľadom Ohlásenia drobnej
stavby žalovanými, a to protipožiarneho plotu do výške 2,80 m mal za to, že je potrebný súhlas k
takejto stavbe všetkých podielových spoluvlastníkom a okrem toho podľa jeho názoru touto stavbou
dôjde k ešte väčšiemu zatieneniu izby, čo môže spôsobiť ďalšie problém v súvislosti s nehnuteľnosťou

a to napr. zvlhnutie steny. Mal za to, že sa nejedná podľa Stavebného zákona o ohlásenie drobnej
stavby, ale stavba protipožiarneho plotu musí byť povolená na základe riadneho stavebného konania.
Po oboznámení súdom s odpoveďou Stavebného úradu - Obec Hul o tom, že ohlásenie drobnej stavby
plotu na pozemku vo vlastníctve žalovaných nepovolil mal právny zástupca za to, že stavebný úrad túto
stavbu nepovolil z dôvodu, že nie je drobnou stavbou.

Na záver uviedol, že rozsiahlym dokazovaním, ktoré súd vo veci vykonal vyplýva, najmä s poukazom
na výpoveď svedka Ing. Šulíka, že Prístrešok nespĺňa požiadavky z hľadiska požiarnej bezpečnosti
lebo odstupovaná vzdialenosť Prístrešku od domu žalobkyne nie je dostačujúca a zároveň aj z dôvodu,
že postavením Prístrešku došlo k významnému zníženiu preslnenie nehnuteľnosti žalobkyne, preto z
pohľadu žalobkyne jediným riešením situácie je odstránenie Prístrešku, lebo aj z hľadiska primeranosti

nemôže byť poskytnutá ochrana Prístrešku, ktorý vážne ohrozuje obyvateľov susednej nehnuteľnosti.
Prístrešok bol vybudovaný za účelom relaxu a teda mu nemôže byť poskytnutá ochrana a nemôže
ohrozovať zdravie susedov. Postavenie protipožiarneho plota vo výške 2,60 m žalobkyňa považuje za
taký zásah do práv susedov, ktorý takisto nie je relevantný ako riešenie tejto situácie. Postavením plota
by došlo k úplnému zatieneniu nehnuteľnosti, k znehodnoteniu nehnuteľnosti. Čo sa týka predloženia

STN normy týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti, z ktorej má vyplývať, že požiadavky na stavebné
konštrukcie sa neurčujú pre drobné stavby, svedok Ing. Šulík vo svojej svedeckej výpovedi poukázal na
porušenie požiarnej bezpečnosti z hľadiska odstupovej vzdialenosti a odstupovú vzdialenosť upravuje
časť 4 tejto STN normy, preto STN norma, na ktorú poukázali žalovaní je vo vzťahu k tejto irelevantná.Čo sa týka vzájomnej žaloby, tú navrhol zamietnuť, lebo podľa jeho názoru protipožiarna stavba
plotu nerieši vzniknutú situáciu, ale aj z procesných dôvodov, lebo ak sa vec týka veci samej, ktorá
je v spoluvlastníctve, pasívne legitimovanými musia byť všetci spoluvlastníci, lebo na ich strane

ide o nerozlučné spoločenstvo. Podľa jeho názoru žalobkyňa v konaní preukázala vážnu hrozbu
nebezpečenstva, čím je hrozba požiaru.
Čo sa týka námietky žalovaných pre údajnú nezákonnosť plynovej prípojky mal za to, že v konaní bolo
preukázané, že táto prípojka bola vybudovaná v súlade so zákonom.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobkyňa od vybudovania Prístrešku navštevuje dom, ktorý má v

podielovom spoluvlastníctve veľmi sporadicky, lebo žije v strachu o svoj život a zdravie pri návšteve tohto
domu. Žalobkyňa mala pôvodne v úmysle po odchode do dôchodku v dome dožiť, avšak po postavení
Prístrešku od tohto úmyslu upustila a bola nútená hľadať inú alternatívu pre svoje bývanie, a preto si
postavila rodinný dom na inom mieste Slovenska, kde trvalo býva a zdržuje sa.

10. Žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá, lebo ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti

nedala súhlas k stavbe Prístrešku žalovaného v 1. rade, lebo sú ohrozené plynové trubky na
nehnuteľnosti žalobkyni z dôvodu, že Prístrešok je veľmi blízko postavený k nehnuteľnosti, ku ktorej
je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou. Podľa jej osobného názoru táto stavba jej bola nadiktovaná
pánom žalovaným v 1. rade, lebo on má absolutistickú moc. Žalobkyňa uznala, že predmetnú
nehnuteľnosť už nenavštevuje, lebo sa tam bojí prespať z dôvodu, že nehnuteľnosť vyhorí a stále je

pod strachom.
V predmetnej nehnuteľnosti trvale býva jej brat B. K. s manželkou a pani C. je iba podielovou
spoluvlastníčkou, ktorá do nehnuteľnosti neinvestovala. Uviedla, že nehnuteľnosť zrekonštruovala ona
so svojim bratom sumou 40 000 eur s úmyslom, že žalobkyňa v tejto nehnuteľnosti dožije, ale z
dôvodu, že jej v tom je bránené zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý ju z tejto nehnuteľnosti vyhodil

zastrašovaním, a preto že pre neho neplatí žiadny zákon, tak žalobkyňa trvalo žije a pracuje v Považskej
Bystrici, kde si postavila nový rodinný dom. Žalobkyňa uviedla, že osobne videla ako si žalovaný
realizovali opekačku pod Prístreškom niekedy v júli 2014, v tom čase žalobkyňa bývala 2-3 týždne
v nehnuteľnosti u svojho brata. Odstránenie stavby žalobkyňa žiada z dôvodu, že ju ona vyhlasuje
za protizákonnú, lebo nedala súhlas stavebnému úradu Obci Hul k povoleniu stavby tohto Prístrešku.

Žalobkyňa uviedla, že sa dvoma žiadosťami, ktoré do spisu doložila domáhala od starostu Obce Hul,
aby posúdil umiestnenie drobnej stavby, teda altánku - Prístrešku suseda.
Čo sa týka tienenia tejto stavby, ide podľa jej názoru o to, že do jej izby, ktorú má vyčlenenú v dome u
brata, nemá prístup denné svetlo a nemá ani intímne súkromie, lebo žalovaní majú posedenie Prístrešku
na 1 meter od postele žalobkyne a od jej okna. Od tej doby uviedla, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného

stavu, navštevuje odborníka psychiatra, a to najmä kvôli starostovi a je stále unavená a vyčerpaná a má
poškodené ruky z neustáleho prefocovania a je to psychosomatické. Ohľadom Prístrešku žalovaných
žalobkyňa komunikovala najprv so starostom obce, neskôr oslovila samotných žalovaných a v apríli
2016 napísala list pani G.ovej, kde ju slušne požiadala, aby odstránila tento altánok v záujme jej ochrany.
Od tej doby k žiadnej zmene nedošlo. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že by jej navrhli možnosť

namontovania svetlíka na jej nehnuteľnosť, aby mala izbu lepšie presvetlenú. Uviedla, že jej bolo
povedané, aby si sama navŕtala vo svojej izbe také svetlo, ktoré presvetlí jej izbu. Uviedla, že nesúhlasila
so zmierovacím konaním, ktoré sa konalo pred starostom Obce Hul aj za účasti žalovaného v 1. rade,
lebo nesúhlasila s tým, aby si ona na vlastné náklady namontovala plynovú prípojku do zeme. Uviedla,
že plynové rúry a plynová prípojka boli namontované podľa dokumentácie k plynofikácii rodinného domu

a podľa povolenia od plynární k plynovodu. V rámci dokazovania žalobkyňa navrhla vykonať obhliadku
nehnuteľnosti, aby bolo súdu zrejmé ako je Prístrešok umiestnený a ako sú osadené plynové trubky
na základe projektovej dokumentácie. Uviedla, že nebol zákonom dodržaný predpis, lebo k stavbe
Prístrešku žalovaných nedala súhlas žalobkyňa, ako ani jej sestra ako ďalšia podielová spoluvlastníčka
nehnuteľnosti, a keby žalovaní dodržali aspoň zákonom stanovený odstup od nehnuteľnosti 2,5 m,

tak by žalobkyňa súhlasila a nemala by s tým, žiaden problém. Čo sa týka ohlásenia drobnej stavby
betónovéhomúruakoprotipožiarnejochranyzostranyžalovaných,zásadnestýmžalobkyňanesúhlasila
a tento nesúhlas vyjadrila aj za ďalších podielových spoluvlastníkov, lebo podľa jej názoru by tým došlo
k narušeniu statiky nehnuteľnosti, lebo tam ide o podložie z piesku, stavba by sadla, a pokiaľ by sa
postavil protipožiarny plot, tak ten by mal byť vysoký aspoň do výšky 5 metrov. Ďalej sa odvolávala na

to, že takéto oplotenie by spôsobovalo ďalšie vady na nehnuteľnosti, lebo by vznikali plesne, machy a
izba žalobkyne by bola úplne zatienená a považovala celý Prístrešok za spoločensky nedôstojný, aby
maloleté dieťa pozeralo z altánku do postele susedov, preto považovala stavbu Prístrešku za nemravnú.11. Právny zástupca žalovaných uviedol, že sa pridržiava všetkých písomných podaní a vyjadrení v
predmetnej veci a poukázal na to, že podstatou tejto žaloby je tzv. susedský spor podľa ust. § 127 OZ, ku
ktorému sa podrobne bližšie vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.01.2020, kde konštatoval,

že podľa záverov právnej teórie ak je stavba postavená v súlade so stavebnými predpismi, nemožno ňou
vzniknuté tienenie považovať za obťažovanie podľa ust. § 127 OZ. Súlad Prístrešku ako drobnej stavby
s príslušnými právnymi predpismi najmä v oblasti stavebníctva potvrdil aj Krajský súd v Nitre sp. zn.
15S/71/2013-80 zo dňa 08.07.2014 ako aj množstvo ďalších inštitúcií na základe množstva šikanóznych
podnetov žalobkyne. Čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 11 a

§ 13 OZ, je protiprávnosť, konanie žalovaných pri stavbe Prístrešku však tento znak protiprávnosti
nenapĺňa, keďže ako drobná stavba - Prístrešok, bolo odsúhlasené právoplatne stavebným úradom.
Žiadny orgán doteraz nerozhodol, že Prístrešok porušuje akékoľvek právne normy, preto absentuje aj
druhá podmienka na vznik nároku žalobkyne, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a
následkom. Následne je potom úplne irelevantné, či a aké údajné následky, či škody žalobkyňa deklaruje
apožadujekompenzovať.PristavbePrístreškupodľajehonázoruneboliporušenéžiadneprávnenormy,

preto nemôže byť vnímaný ako protiprávny a obťažujúci. Žalovaní vnímajú žalobu žalobkyne ako prejav
šikany z jej strany v rámci pokračujúcej kampane a takýto výkon práva si podľa ich názoru nezasluhuje
právnu ochranu. Poukázal na to, že žalobkyňa mimo iného pri podaní žaloby porušila povinnosť
ust. § 150 odsek 1 C.S.P. pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia,
úmyselne nepredložila relevantné časti viacerých stanovísk, ktoré vyvracajú jej tvrdenia napr. pri Správe

o preslnení od spol. PROJART PLUS s. r. o., ktorú predložili žalovaní namiesto žalobkyne, a podľa
jeho názoru žalobkyňa takisto porušila povinnosť podľa ust. § 153 odsek 1 C.S.P., keď mala uplatniť
prostriedky procesného útoku včas. Zároveň navrhol súdu, aby vzhľadom na koncentráciu konania a
výzvy súdu, ktoré nepochybne žalobkyňa dostala, v zmysle ust. § 153 odsek 2 C.S.P. súd neprihliadal na
dôkazypredloženéžalobkyňouanivbudúcnosti.Zapodstatusporupovažovalnepochopiteľnúorientáciu

okna žalobkyne na susedný dom - žalovaných, len pár centimetrov od spoločného plota. Predmetné
okno žalobkyne sa nachádza dokonca oproti vstupným dverám domu žalovaných. Žalobkyňa zo svojho
okna nehnuteľnosti, ale aj zo svojho pozemku dlhodobo fotografuje, natáča a sleduje žalovaných, čo
je pre žalovaných veľmi nepríjemné. Okrem toho ich žalobkyňa a jej rodina verbálne atakujú. Žalovaní
v súlade s dobrými susedskými vzťahmi požiadali susedov, pána Barana, vrátane žalobkyne o ich

súhlas so stavbou drobnej stavby Prístrešku, aj keď v rámci ohlasovacieho konania stavebný úrad takýto
súhlas nemôže žiadať. Právny zástupca v závere poukázal na podstatu sporu, ktorá spočíva v správnej
interpretácii ust. § 127 a §417 odsek 2 OZ. Mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre
splnenie skutkových a právnych podmienok vyššie uvedených zákonných ustanovení a nepreukázala
bezprostredne hroziacu a skutočnú škodu. Poukázal na to, že nejaví sa žalovaným ako primerané, kvôli

vnútorným pocitom žalobkyne takto excesívne zasahovať do práva na majetok žalovaných a takisto
do ich práva na súkromie, práva na odpočinok, relax a príjemné užívanie svojho majetku tým, aby
odstránili Prístrešok v hodnote niekoľko tisíc eur, pre pocity pani žalobkyne. Čo sa týka argumentu
žalobkyne, že má nedostatočne preslnenú izbu, v ktorej sa chce zdržiavať, na to existuje aj iné riešenie,
čo žalovaní ponúkli na svoje náklady zrealizovať, a žalobkyňa to odmietla. Okrem toho stanovisko, ktoré

predložila žalobkyňa ohľadom presvetlenia jej miestnosti potvrdzuje, že dom, ako celok, v ktorom má
podiel vlastníctva žalobkyňa, spĺňa kritériá dostatočnej preslnenosti. Napokon, vždy je možné upraviť
vzájomné vzťahy a daný Prístrešok jeho skrátením od spoločnej hranice, a nie jeho úplným zbúraním.
Čo sa týka vzájomnej žaloby, poukázal na to, že z výpovede svedka K. ale aj žalobkyne samotnej
jednoznačne vyplynulo, že vzájomné vzťahy susedov sú nenapraviteľne poškodené. Z tohto dôvodu

žalovaným sa javí stavba protipožiarneho plotu ako jediné racionálne riešenie na trvalé usporiadanie
vzájomných vzťahov. Jednoznačne potvrdil, že vyhovením žaloby v žiadnom prípade nedôjde k
vyriešeniu susedských vzťahov a že okno žalobkyne vzdialené pol metra od pozemku a nádvoria
žalovaných bude zrazu zaliate slnkom, bez tieňa, bez akýchkoľvek rizík, ktoré by vnútorne žalobkyňa
pociťovala. Potvrdil súdu, že žalovaných viedlo k podaniu vzájomnej žaloby najmä predloženie

projektovej dokumentácie plynového vedenia žalobkyňou, ktoré jednoznačne uvádza, že by malo byť
vedené „po fasáde domu“. Z fotodokumentácie v spise je jasné, že to nie je vedené po fasáde domu
žalobkyne, ale minimálne pol metra od nej, na plote a spoločnej hranici strán sporu. Navrhol preto,
aby súd žalobu žalobkyne zamietol a rozhodol v zmysle návrhu žalovaných o vzájomnej žalobe zo dňa
07.12.2020.

12. Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, lebo čo sa týka stavby Prístrešku, predtým
ako podal príslušnému stavebnému úradu Ohlásenie drobnej stavby - Prístrešku, vyžiadal si súhlas od
suseda pána B. K., ktorý mu súhlas dal ústne a vopred ukázal susedovi plán Prístrešku a to, ako budúumiestnené stĺpy. Potom ako uviedol sused pán Baran žalovanému, že súhlasí so stavbou Prístrešku,
žalovaný v 1. rade podal na príslušný stavebný úrad Žiadosť na ohlásenie drobnej stavby, a keď dostal
zo stavebného úradu pozitívne vyjadrenie, začal svojpomocne stavať. Uviedol, že v čase, keď podával

žiadosť o ohlásenie drobnej stavby na príslušný stavebný úrad, riešil vzdialenosti medzi susednými
stavbami, čo sa týka Prístrešku a zistil, že existujú prípady, kedy sa povoľujú takéto drobné stavby
na hranici pozemkov a s ohľadom na presah strechy žalovaný v 1. rade stavbu posunul o 60 cm na
svoj pozemok. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa už počas stavby protestovala, ale žalovaný jej ukázal
stavebné povolenie so súhlasom a v stavbe ďalej pokračoval. Keď stavbu Prístrešku dokončil, žalobkyňa

začala podávať rôzne podania na rôzne orgány a domáhala sa toho, aby Prístrešok bol odstránený.
Potvrdil súdu, že nikdy nebránil žalobkyni ani jej bratovi mať prístup k svojej nehnuteľnosti zo strany jeho
pozemku, vzhľadom k tomu, že viackrát uviedli, že budú opravovať strechu, ktorú ale vôbec neriešili a
neopravovali. Čo sa týka zimného obdobia, trikrát sa stalo, že snežilo a zošmykol sa sneh na pozemok
žalobkyne z Prístrešku, a vždy žalovaný uviedol, že sneh odhádzal aj z pozemku žalobkyne a raz ho
prišiel odhádzať sused pán Baran, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a pri činnosti odhadzovania snehu

poškodil Prístrešok. Potom ako matka žalovaného v 1. rade zavolala políciu, sused v triezvom stave
vypovedal tak, že to bola nehoda a nie úmysel. Čo sa týka kontrol, ktoré vykonávali rôzne úrady,
inštitúcie a dokonca aj rozhodnutím Krajského súdu v Nitre nebolo zistené žiadne pochybenie, čo sa týka
ohlásenia drobnej stavby Prístrešku. Čo sa týka nedostatku svetla v izbe pani žalobkyne, žalovaný v 1.
rade uviedol,žejejnavrhol,ževyrežečasťstrechyzPrístreškuadátampriesvitnúkrytinualebožeosadí

ich strechu a miestnosť pani žalobkyne svetlovodom, ktorý by jej zaručil dostatočné množstvo svetla,
ako keby mala izbu orientovanú na južnú stranu. Uviedol, že tieto jeho návrhy neboli zo strany žalobkyne
akceptované. Po čase žalovaný v 1. rade videl, ako okno na izbe žalobkyne bolo osadzované najprv
sieťkou, neskôr žalúziou, tmavým sklom, záclonou a nalepovacou fóliou, z čoho sa žalovaný v 1. rade
domnieval, že problémom nebolo prenikanie svetla do miestnosti žalobkyne. Žalobkyňa žalovaného v 1.

rade vulgárne osočovala bežne pred svedkami a v listoch, ktoré adresovala na rôzne úrady, ministerstvá,
Kanceláriu prezidenta, Národnú kriminálnu agentúru. Po všetkých týchto výhražných a urážajúcich
listoch a podaniach, ktoré adresovala žalobkyňa na rôzne úrady a inštitúcie, jej žalovaný navrhol, že
postaví trojmetrový vysoký plot o dĺžke 50 metrov, ktorý oddelí denné časti ich pozemkov, aj dom a
Prístrešok medzi sebou, čo by znamenalo, že žalovaný by musel upravovať strechu Prístrešku, ale

žalobkyňa a sused mu na stavbu tohto oplotenia súhlas odmietli dať. Na podnet žalobkyne starosta
obce zvolal zmierovacie konanie, na ktoré sa žalobkyňa nedostavila, iba sused pán Baran a záverom
bolo, že obec navrhla skrátenie časti strechy Prístrešku a recipročne susedia mali vymeniť okno za
menšie, svetlíkové, pričom obec bola ochotná odkúpiť ich staré okno. Žalobkyňa ani jej brat s návrhom
nesúhlasili a k žiadnym úpravám nedošlo. Medzi ďalšie dôvody po uplynutí času uviedol žalovaný, pre

ktoré mal byť Prístrešok problémom, bolo plynové potrubie, ktoré bolo vedené a umiestnené v rozpore
s technickou dokumentáciou k tomuto vedeniu, lebo plynové potrubie bolo vedené a umiestnené na
plote namiesto umiestnenia v zemi alebo na fasáde domu. Uviedol, že medzičasom si žalobkyňa dala
vypracovať niekoľko posudkov, pričom ani v jednom prípade nebol žalovaný oslovený žiadnym z autorov,
ktorý tieto posudky vypracovali a ani neboli prítomní pri obhliadke Prístrešku. Žiadny z posudkov, ktoré

žalobkyňa predložila v tomto konaní, žiaden úrad ani inštitúcia nevyžadovala od žalovaného v rámci
podania žiadosti o ohlásenie drobnej stavby a o povolenie k takejto drobnej stavbe a kontrolu vykonávali
aj hasiči a nežiadali od žalovaného žiadny takýto posudok. Situácia podľa žalovaného sa medzi ním
a susedmi tak vyhrotila, že to prešlo až do terorizovania, psychického nátlaku a nemožnosti používať
žalovaných súkromný priestor na dvore, lebo žalovaný uviedol, že od roku 2012 si dovolili v rodine

zorganizovať iba tri-štyri grilovačky, pričom v predchádzajúcom období ich mávali niekoľko za leto.
Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa neustále rieši problém Prístrešku do zvláštnej posadnutosti,
pričom danú izbu, ktorej okno pozerá na pozemok žalovaných, neužíva už viacero rokov a aj predtým ju
užívalaibapríležitostne avždykeďtambola,todalanajavožalovanýmprostredníctvomzapnutejmodrej
lampičky. Žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného dôvodila tým, že chce dožiť v predmetnom rodinnom

dome a v rozpore s týmto tvrdením v skutočnosti má v Považskej Bystrici vo vlastníctve byt a postavený
rodinný dom. Tiež uviedol, že odkedy postavil Prístrešok, na stenu domu žalobkyne v rozsahu Prístrešku
neprší, je suchšia, bez zarastenej trávy. V prípade sneženia, na pozemok žalobkyni nepadá sneh, práve
naopak, zo steny domu žalobkyne, padá sneh na pozemok žalovaných v celej dĺžke. Potvrdil súdu, že
nemal nikdy vypracovaný projekt požiarnej ochrany na Prístrešok, lebo nikto to od neho nevyžadoval

a nebolo to potrebné k ohláseniu drobnej stavby a okno žalobkyne situované na sever, ktoré priamo
pozerá na pozemok žalovaných, existovalo na dome žalobkyne aj pred stavbou Prístrešku. Manželka
pána Barana nikdy nič nenamietala v súvislosti s Prístreškom.Žalovaný v 1. rade sa podrobne vyjadril k svedeckej výpovedi svedka B. K. zo dňa 21.09.2020,
kde najmä poukázal na to, že podklady plynoinštalácie, ktoré žalobkyňa predložila v predmetnej veci
potvrdzujú rozpor medzi projektom a realizáciou, lebo nič, čo je v predmetnej dokumentácii nie je

na plynoinštalácii domu žalobkyne dodržané, čo dokazujú aj všetky fotografie, ktoré tieto skutočnosti
jednoznačne preukazujú. K výpovedi svedka a k posudku Ing. Šulíka uviedol, že žiaden z orgánov
počas tých rokov, ktoré vo veci konali a potvrdzovali správnosť rozhodnutia stavebného úradu, ako
aj správnosť vyhotovenia Prístrešku, nikdy od žalovaného nežiadali žiadny stavebný posudok a ani
nerozporovali odsúhlasené rozstupy posudkov pre drobné stavby. Zdôraznil však, že ani pre Ing.

Šulíka nie je odstránenie Prístrešku jediným riešením a práve stavbu betónového plota považoval za
rovnako dostačujúce opatrenie, ktoré mohlo byť už dávno zrealizované, keby žalovanému žalobkyňa
s bratom pred štyrmi rokmi udelili súhlas. Čo sa týka súhlasu k stavbe Prístrešku od pána Barana
uviedol, že súhlas mu na stavbu dal, ale nie takým spôsobom, ako to popísal svedok vo svojej
výpovedi a tento súhlas nebol daný iba za neho, ale aj za žalobkyňu. Uznal, že keď stavbu pripravoval,
netušil že dom susedov je vo vlastníctve všetkých súrodencov, a keďže sa pri drobnej stavbe žiaden

súhlas susedov nepožadoval, žalovaný majetkové pomery k vedľajšej stavbe neskúmal. Ani samotný
pán Barana neupozornil žalovaného, že nie je výlučným vlastníkom stavby, lebo v momente, keď
žalovaný oboznamoval suseda so zámerom stavby Prístrešku, ukazoval mu umiestnenie a obrazovú
dokumentáciu stavby, svedok povedal žalovanému, že on problém so stavbou nemá, ale musí sa
spýtať aj žalobkyne, ktorá danú izbu používa. Tento súhlas so stavbou Prístrešku svedok Barana

dal žalovanému zhruba o týždeň, kedy ho o to požiadal, kedy sám povedal žalovanému, že môže
stavať, lebo žalobkyňa súhlasí. Uviedol, že žiadnym spôsobom nebráni svedkovi Baranovi ako susedovi
vykonávať opravy stien alebo strechy z pozemku žalovaných. Do podania predmetnej žaloby však
žalobkyňa ani jej brat žiadne opravy strechy alebo rodinného domu nevykonávali. Žalovaný sa vyjadril
k tomu, prečo postavil Prístrešok práve na tom mieste, na ktorom ho postavil, keď dôvodil tým, že

presunutie Prístrešku na iné miesto na pozemku nemá pre žalovaných význam, lebo prídu o jeho
dostupnosť priamo z vchodu a prehľad nad tým, čo sa v ňom deje, keď sú v ňom deti a navyše stratí
svoju funkciu v ochrane schodiska pred nepriazňou počasia.

13. Vykonaným dokazovaním a to najmä listinnými dôkazmi, ktoré do spisu predložili strany sporu

súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou k domovej nehnuteľnosti, ktorá je susediacou
s pozemkom žalovaných a je evidovaná a zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom
odbore, na LV č. 188, kat. územia Hul, obec Hul, okres Nové Zámky, ako rodinný dom so súp. č. 105,
postavený na parc. registra „C“, evidovaný na kat. mape č. 985/1 vo výmere 812 m2, v podiele 1/3 k
celku a ďalšími dvoma podielovými spoluvlastníkmi sú brat žalobkyne Jozef Baran, nar. 21.06.1949,

bytom Hul č. domu 105 v podiele 1/3 k celku a sestra žalobkyne, M.. E. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. L.
Č.. XXX v podiele 1/3 k celku.
- z listu vlastníctva č. 657 kat. územia Hul, obec Hul, okres Nové Zámky súd zistil, že žalovaní v 1. až
4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi susediacej nehnuteľnosti a to rodinného domu so súp. č. 106,
postavený na parc. registra „C“, evidované na kat. mape č. 983/2 vo výmere 600 m2 s tým, že žalovaní v

1., 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi k domovej nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku a žalovaná
v 2. rade v podiele 5/8 k celku.
- z Odborného stanoviska č. 51/2015 zo dňa 17.11.2015 znalca v odbore Stavebníctvo, Ing. Miroslava
Smatanu súd zistil, že úlohou znalca bolo špecifikovať, či sú pri realizácii predmetnej drobnej stavby -
Prístrešku v susedstve na parc. č. 985/1, na ktorej stojí rodinný dom so súp. č. 105 k. ú. Hul splnené

požiadavky Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, najmä
však ust. § 6. V závere tohto posudku znalec uviedol, že z dostupnej dokumentácie je zrejmé, že
povinnými technickými požiadavkami na výstavbu sa nikto nezaoberal a kritické je požiarne ohrozenie,
ktoré nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201 - 4. Uviedol, že výpočet v zmysle STN 92 0201-4
sa v dokumentácii nenachádza. Čo sa týka odstupových vzdialeností, znalec uviedol, že obe stavby

majú čiastočne otvorené požiarne plochy, Prístrešok preto, že nemá obvodový múr a rodinný dom preto,
že nemá drevený krov. Vzhľadom na uvádzanú výšku Prístrešku 2,7 - 3,7 m je požiarne otvorená plocha
14,5 m2. Konštatoval, že čo sa týka odstupovej vzdialenosti nebola splnená požiadavka preskúmania z
hľadiska požiarnej bezpečnosti a nie je splnená požiadavka minimálne odstupovej vzdialenosti. Nie sú
kryté požiarne riziká, vyplývajúce zo susedstva stavby Prístrešku a rodinného domu so súp. č. 105.

- z Posudku spoločnosti PROLUSTOP s. r. o. z 21.01.2018 týkajúceho sa požiarno-bezpečnostného
riešenia, stanoviska špecialistu PO k osadeniu Prístrešku k jestvujúcemu rodinnému domu, ktorý
vypracoval Ing. Miroslav Šulík, projektant požiarnej ochrany je uvedené, že Prístrešok je už vybudovaný
bez príslušného povolenia (stavebného povolenia alebo ohlásenia drobnej stavby). V posudku jekonštatované, že Prístrešok je umiestnený cca 1,26 m od jestvujúceho rodinného domu, ktorý je
vybudovaný z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou minimálne 30 minút. Odstupové
vzdialenosti pre posudzovaný objekt Prístrešku sú určené v zmysle STN 92 0201-4. Nakoľko

jestvujúci Prístrešok je vybudovaný z konštrukčných prvkov druhu D3 - drevené konštrukcie bez
požiarnej odolnosti, jedná sa o 100 % požiarne otvorené plochy. V závere posudku je uvedené, že
nakoľko odstupová vzdialenosť od jestvujúceho prístrešku zasahuje do rodinného domu na par. č.
985/1 je potrebné prehodnotiť umiestnenie jestvujúceho Prístrešku, odstrániť Prístrešok alebo ho z
hľadiska požiarnej ochrany vyriešiť tak, aby svojím požiarne nebezpečným priestorom nezasahoval do

susedného rodinného domu. V prípade vzniku požiaru hrozí bezprostredné nebezpečenstvo prenesenia
požiaru zo strechy na strechu resp. z objektu Prístrešku na objekt rodinného domu na parc. č. 985/1
alebo opačne.
- zo Sprievodnej správy spoločnosti PROJART PLUS, s. r. o. z marca 2014 pre DIAGRAM ZATIENENIA
- 49° s. z. š. pre 1. marec a pre 21. jún, Vplyv novostavby Prístrešku na preslnenie okolitých objektov
súd zistil, že preslnenie jestvujúcej obytnej miestnosti rodinného domu v obci Hul osadeného na parc.

č. 985/1 - súp. č. 105 nevyhovovalo ani pred realizáciou Prístrešku k rodinnému domu súp. č. 106 a to v
zmysle STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu. Posudzovaná obytná miestnosť
však vykazovala dosť značné preslnenie v letných mesiacoch. Po realizácii Prístrešku k rodinnému
domu súp. č. 106 sa preslneniu posudzovanej obytnej miestnosti v rodinnom dome súp. č. 105 v letných
mesiacoch prakticky úplne zabránilo. Dokazuje to úbytok preslnenia o 91,4 % v najdlhší deň v roku (21.

jún). Posúdenie preslnenia k 1. marcu posudzovaného bodu, teda izby v rodinnom dome žalobkyne z
bodu 4 Posudku vyplýva, že pre 1. marec a zároveň aj pre 31. október aj po realizácii navrhovaného
Prístrešku k rodinnému domu súp. č. 106 na parc. č. 983/2 sa nezmení. Posudzovaný bod, teda izba
žalobkyne po realizácii Prístrešku k rodinnému domu súp. č. 106 nevykazuje preslnenie v období od
1. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie

bytu a to najmenej 1,5 hod denne. Oproti súčasnému stavu sa čas preslnenia posudzovaného bodu
aj po realizácii Prístrešku nezmení a bude nulové. Nakoľko posudzovaný dom obsahuje aj iné obytné
miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke minimálne 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má
najviac jednu obytnú miestnosť. Preslnenie izby žalobkyne sa dňa 21. júna po realizácii navrhovaného
Prístrešku k rodinnému domu súp. č. 106 na parc. č. 983/2 zmení z dôvodu, že izba žalobkyne po

realizácii Prístrešku vykazuje preslnenie dňa 21. júna, a to v čase od 07.10 hod do 07.25 hod, čo ale
nevyhovuje STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu a to najmenej 1,5 hod denne.
Oproti súčasnému stavu bude čas preslnenia izby žalobkyne po realizácii Prístrešku k rodinnému domu
súp. č. 106 o 1,60 hod denne menej, čo predstavuje úbytok preslnenia daného bodu pre 21. jún o
približne 91,4 % za deň.

- z Ohlásenia drobnej stavby, stavebných úprav, udržiavacích prác podľa ust. § 57 Zák. č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) súd zistil, že žalovaný v
1. rade dňa 12.07.2012 týmto ohlásil Stavebnému úradu Obec Hul stavbu Prístrešku s účelom stavby
oddych, rekreácia, zatienenie plochy pri rozsahu stavby: rozpätia stĺpov 4x5,4 metra, výška od 2,7 do
3,7 metra (šikmá strecha na jednu stranu), stavebný materiál drevo, krytina plech, odkvap plech. Drobná

stavba bude plniť doplnkovú funkciu k rodinnému domu. Stavba sa má realizovať na pozemku: 983/2
kat. územia Hul, zapísané na LV č. 657, vlastníkmi pozemkov sú žalovaní v 1. až 4.rade. Súčasťou
tohto ohlásenia drobnej stavby boli: LV č. 657 kat. územia Hul, súhlas s drobnou stavbou vlastníkov
pozemku - žalovaných, prehlásenie stavebného dozoru pána Tibora Villema, bytom Šurany, že bude
vykonávať stavebný dozor na stavbe Prístrešku a že spĺňa odborné vzdelanie v zmysle ust. § 44

Stavebného zákona, priložené bolo aj Vysvedčenie o maturitnej skúške stavebného dozoru pána Tibora
Villema, Osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pána Tibora Villema ako stavbyvedúceho s odborným
zameranímPozemnéstavby-jednoduchéstavby,ktorévydalaSlovenskákomorastavebnýchinžinierov,
kópia katastrálnej mapy, kde sú vyznačené v teréne susediace pozemky vo vlastníctve žalobkyne a
žalovaných, stručný nákres Prístrešku, overený stavebným úradom.

- z Oznámenia Obce Hul k Ohláseniu drobnej stavby zo dňa 24.08.2012, adresovaného žalovanému v 1.
rade súd zistil, že Obec Hul podľa ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona nemá námietky k uskutočneniu
drobnej stavby „Prístrešok“ na pozemku parc. č. 983/2 kat. územia Hul, obec Hul.
-zlistuzodňa24.01.2013,ktorýadresovalažalobkyňažalovanejv2.radesúdzistil,žežalobkyňanebola
proti tomu, aby žalovaní postavili vo svojom dvore Prístrešok, iba by chcela, aby Prístrešok stál na takom

mieste, aby jeho odstup od domu žalobkyne bol v súlade so Stavebným zákonom. Zároveň žalobkyňa
upozornila žalovanú v 2. rade, že právnik jej odporučil podať podnet na Prokuratúru k prešetreniu tejto
veci, hlavne, či odstup Prístrešku žalovaných od domu žalobkyne je v súlade so Stavebným zákonom.
Napokon žalobkyňa konštatovala, že prešetrením Prokuratúry sa zistilo, že umiestnenie stavby nie jev súlade so Stavebným zákonom, a že boli porušené podmienky pri Ohlásení drobnej stavby obci
Hul. Žalobkyňa považovala dvor vo vlastníctve žalovaných, teda miesto, kde sa Prístrešok postavil, za
najzraniteľnejšie miesto pre dom žalobkyne, pre nebezpečenstvo požiaru, zatienenia okna jej izby a

otvorených pivničných dvoch okien, kde sa nachádzajú dva plynové kotle.
- z Protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 11.01.2013 súd zistil, že predmetným
Protestom Okresná prokuratúra Nové Zámky zrušila napadnuté Opatrenie Obce Hul, ktorým oznámila
stavebníkovi Ing. Romanovi G.ovi, že nemá námietky voči uskutočneniu drobnej stavby - Prístrešok s
odôvodnením, že postupom stavebného úradu pri vydaní uvedeného Opatrenia bol porušený zákon,

a to ust. § 3 odsek 1, odsek 5, odsek 7 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov v
spojení s ust. § 140 Stavebného zákona, ust. § 63 Stavebného zákona a § 5 odsek 2 písm. b) Vyhlášky k
ohláseniu drobnej stavby. Okresná prokuratúra poukázala na to, že posúdenie drobnej stavby Prístrešku
v podobe ohlásenia a jeho príloh, v stanovenom rozsahu vyžaduje, aby obsahovala všetky stanovené
náležitosti vrátane presného umiestnenia stavby, a že na jeho základe môže stavebný úrad zaujať
stanovisko, buď že Ohlásenie postačuje, alebo je nutné stavebné povolenie. V danej veci jednoduchý

situačný výkres pripojený k Ohláseniu stavebníka T.. P. G.a neobsahoval v rozpore s ust. § 5 odsek 2
písm. b) Vyhlášky vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku, vrátane odstupov od susedných stavieb
a z administratívneho spisu stavebného úradu nevyplýva, že by za účelom jeho zistenia vykonal úrad
miestne zisťovanie, resp. iný úkon. Vydaním Protestu napadnutého opatrenia bol preto porušený zákon,
keď v konaní o ohlásení drobnej stavby stavebný úrad vyslovil súhlas s takouto stavbou bez toho, aby

bolo postupované v súlade s vyššie citovanými právnymi normami.
- z Rozhodnutia Obce Hul zo dňa 06.02.2013 súd zistil, že ako vecne a miestne príslušný Stavebný úrad
zrušil Opatrenie vydané Obcou Hul pod č. 2012/808 - 02 - T dňa 24.08.2012, ktorým podľa ust. § 57
odsek 2 SZ oznámila stavebníkovi T.. P. G., bytom Hul, že proti uskutočneniu drobnej stavby „Prístrešok“
na pozemku parc. č. 983/2,kat. územia Hul, obec Hul, nemá námietky.

- z Oznámenia o vykonaní Štátneho stavebného dohľadu Obce Hul zo dňa 06.02.2013 súd zistil, že obec
oznámila, že pracovník stavebného úradu, poverený výkonom štátneho stavebného dohľadu - Ing. Pavel
Tóth, na základe poverenia starostu Obce Hul, Ing Františka Golhu, vykoná štátny stavebný dohľad na
stavbe „Prístrešok“ stojacej na pozemku 983/2 v kat. území Hul, obec Hul, stavebníkom ktorej je T.. P.
G., bytom Hul. Bolo oznámené, že Štátny stavebný dohľad sa vykoná, v zmysle ust. § 98 Stavebného

zákona na základe oznámenia vlastníkov susednej nehnuteľnosti, že sa uvedená stavba nezrealizovala
v zmysle Ohlásenia drobnej stavby, dňa 14.02.2013 o 13.30 hod so zrazom v mieste stavby s tým, že
účasť stavebníka na tomto konaní je nutná.
- zo Zápisnice Obce Hul - Štátneho stavebného dohľadu zo dňa 14.02.2013 súd zistil, že bol prítomný
stavebník - žalovaný v 1. rade a s výsledkom kontroly, že stavba „Prístrešku“ spĺňa podmienky „Drobnej

stavby“ v zmysle ust. § 139b odsek 6 Stavebného zákona, a že rozmery prístrešku sú cca 4,6 m x 5,4 m a
max výšky 4,4 metra. Osadenie prístrešku je 0,4 m od hranice susedného pozemku a 1 m od susedného
rodinného domu (parc. č. 985/1). K tomuto bola priložená kópia situačného nákresu Prístrešku, čo sa
týka osadenia drevených stĺpov prístrešku.
- z Oznámenia Obce Hul zo dňa 10.05.2013 č. 2012/808 - 07- T súd zistil, že Obec Hul ako príslušný

stavebný úrad nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby „Prístrešku“ na pozemku parc. č. 983/2
kat. území Hul, obec Hul, keď na základe výzvy zo dňa 09.04.2013 stavebník doplnil dňa 02.05.2013
podanie o situačný nákres.
- zo Záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Nitra zo dňa 27.11.2013 a najmä jeho
záveru súd zistil, že pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu uskutočneného poverenými

zamestnancami Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorátu Nitra v rozsahu podľa ust. § 98 odsek
2 písm. a) Stavebného zákona, bolo zistené, že drobná stavba Prístrešok na pozemku parc. č. 983/2
kat. územia Hul, bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu drobnej stavby vydaného
Obcou Hul, dňa 26.09.2013
- z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre 15S/71/2013-80 zo dňa 08.07.2014 súd zistil, že

žalobažalobcov-podielovýchspoluvlastníkovknehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvežalobkyne,
jej brata a sestry, proti žalovaným Obce Hul, za účasti T.. P. G. o ochranu pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy, žalobu zamietol a žalobcom náhradu trov konania nepriznal, keď dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd poukázal na to, že žalobcovia v konaní nepredložili žiaden
relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že realizovaná stavba presahuje rozlohu 25 m2, a teda že

nespĺňa podmienky drobnej stavby podľa ust. § 139b odsek 6 písm. a) Stavebného zákona. Pokiaľ
sa týka vplyvu tejto drobnej stavby na ochranu zdravia a životného prostredia, súd poukázal na
znenie ust. § 43b odsek 4 písm. a) až f) Stavebného zákona, avšak žalobcovia v konaní nepreukázali
žiadnu skutočnosť súvisiacu s prítomnosťou znečisťujúcich látok, nebezpečných látok alebo plynov,nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd, alebo pôdy, nedostatočného zneškodňovania odpadových
vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách. Súd preto dospel k záveru, že predmetné
oznámenie o povolení drobnej stavby bolo v súlade s ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona, a týmto

oznámením nedošlo zo strany žalovaného k ukráteniu žalobcov na ich právach a právom chránených
záujmov. Predmetné oznámenie teda nemožno považovať za nezákonné.
- z Oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti Okresného úradu Nitra zo dňa 09.09.2013 súd zistil,
že žalobkyňa podala na tento úrad sťažnosť, ktorou sa sťažovala na porušenie právnych predpisov
vo veci drobnej stavby - „Altánok“ stavebníka T.. P. G. a Obvodný úrad v závere konštatoval, že v

konaniach podľa Stavebného zákona nemá stavebník, ale ani stavebný úrad povinnosť požadovať
súhlas vlastníkov susedných nehnuteľností s realizáciou stavby, a že na základe zistených skutočností
nebolo v konaní stavebného úradu zistené žiadne porušenie zákonov, ani ich vykonávacích predpisov
a preto úrad konštatoval, že sťažnosť sťažovateľky (žalobkyne) bola neopodstatnená.
- z odpovede Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra, zo dňa 06.06.2014 súd
zistil, že tento úrad odpovedal žalobkyni ako sťažovateľke ohľadom žiadosti o opätovné prešetrenie

stavebnej veci stavebného úradu Hul - stavba „Prístrešok“, v ktorom okrem iného žiadala sťažovateľka
o vyjadrenie, či je stavba prístrešku legálnou stavbou, tento úrad v závere konštatoval, že drobná stavba
„Prístrešok“ stavebníka T.. P. G.ila je stavbou legálnou, postavenou v zmysle príslušných ustanovení
Stavebného zákona, postavenou na pozemku v jeho vlastníctve, ktorá nezasahuje do vlastníckych práv
žalobkyne. Konštatoval aj skutočnosť, že vo veci nebolo uskutočnené stavebné konanie, stavebný úrad

nemusel na predmetnú drobnú stavbu vydať stavebné povolenie, ani nemal zákonom uloženú povinnosť
oznamovať žalobkyni svoje úkony v predmetnej veci.
- z odpovede Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra zo dňa 02.11.2015 súd
zistil, že úrad odpovedal na podnet a doklady podané žalobkyňou vo veci drobnej stavby „Prístrešku“
stavebníka T.. P. G. s tým, že na predmetnej drobnej stavbe bol vykonaný Štátny stavebný dohľad

Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Nitra, ktorým bolo zistené, že stavba je zrealizovaná
v súlade s overenou dokumentáciou zaslanou stavebníkovi spolu s „Oznámením“. Predmetnú drobnú
stavbu stavebník zrealizoval v dobrej viere na základe Ohlásenia drobnej stavby a Oznámenia
stavebnému úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky.
- z odpovede Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky Nitra zo dňa 16.12.2015 súd

zistil, že úrad opätovne odpovedal na sťažnosť a námietky žalobkyne voči drobnej stavbe Prístrešku
žalovaného,kdejednoznačneuviedolžalobkyni,ževzhľadomkuskutočnosti,ženauvedenústavbubolo
v zmysle ust. § 55 a § 57 SZ prijaté ohlásenie a príslušný stavebný úrad Obec Hul vydal k Oznámeniu
„listom“ kladné stanovisko, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky, takéto oznámenie nie je v
kompetenciiOkresnéhoúraduNitra,odborvýstavbyabytovejpolitiky,zmeniťanizrušiť.Okremtohobola

žalobkyňa upozornená týmto orgánom aj na to, že jej problémy ohľadne presvetlenia obytnej miestnosti,
prípadne poškodzovania jej stavby snehom, vodami a pod. je možné doriešiť len v zmysle ust. § 127
OZ na príslušnom súde.
- z postúpenia sťažnosti Krajskej prokuratúry Nitra zo dňa 23.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa podala
Generálnej prokuratúre SR podania, z obsahu ktorých namieta vybavenie veci prokuratúrou, postup

Stavebného úradu obce Hul pri povoľovaní ohlásenia stavby „Prístrešok“ stavebníka T.. P. G.. Krajská
prokuratúra poukázala na to, že z obsahu podaní žalobkyne vyplývajú niektoré okolnosti užívania
drobnej stavby, ktoré je nevyhnutné preveriť s tým, že po rozhodnutí súdu prokuratúra nepreskúmava
zákonnosť súdom preskúmaných rozhodnutí a na prešetrenie uvádzaných okolností ohľadom užívania
drobnej stavby z podávaných sťažností je potrebná odbornosť v stavebníctve.

- z odpovede Generálnej prokuratúry SR Bratislava zo dňa 22.12.2015 súd zistil, že Generálna
prokuratúra SR posúdila podnet žalobkyne v súvislosti s preskúmaním postupu Stavebného úradu Obce
Hul v súvislosti s vydaním jeho opatrenia dňa 10.05.2013, ktorým bol stavebníkovi, žalovanému v 1. rade
oznámené, že proti uskutočňovaniu drobnej stavby „Prístrešku“ kat. územia obce Hul, nemá námietky
a Generálna prokuratúra SR po ich preskúmaní zistila, že žalobkyňa, teda sťažovateľka v podaniach,

ktoré adresovala Okresnej prokuratúre vo vzťahu k preskúmavanej problematike neuviedla žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa už konajúci prokurátor vo svojich vybaveniach nevysporiadal.
- z odpovede Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Nových Zámkoch zo dňa
04.01.2017 súd zistil, že tento orgán sa k Ohláseniu drobných stavieb nevyjadruje podľa ust. § 25 odsek
4 Zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, to však neznamená,

že investor stavby nemal za povinnosť spracovať riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby v zmysle
ust. § 14 odsek 1 Zák. č. 314/2001 Z. z. špecialistom PO na túto stavbu Prístrešku, čo malo byť
súčasťou celkovej projektovej dokumentácie stavby. S poukazom na vyššie uvedené, preto tento úradodporučil stavebnému úradu, aby zvážil možnosť dať spracovať investorovi stavby dokumentáciu -
riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby, prostredníctvom špecialistu PO.
- z rozhodnutia OR PZ odbor kriminálne polície Nitra vo veci ČVS: ORP-789/2-VYS-NR-2015HR zo dňa

25.06.2015 súd zistil, že OR PZ v Nitre uznesením odmietol oznámenie žalobkyne vo veci trestného
oznámenia podľa ust. § 197 odsek 1 písm. d) Tr. por. smerujúcu na organizovanú skupinu zamestnancov
Okresného úradu Nitra , odbor výstavby a bytovej politiky, T.. W., bývalého starostu Obce Hul, Ing.
Tótha, zamestnanca Okresného stavebného úradu Šurany Q. T.. G., bytom Hul 106, že tieto osoby
nevyhodnotili umiestnenie a účel užívania drobnej stavby prístrešku za účelom relax a oddych, čo

zo stavebného zákona o drobných stavbách bolo ich povinnosťou, protizákonným spôsobom povolili
stavebníkovi T.. G. na jeho legálnom pozemku proti vôli žalobkyni stavbu altánku, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa ust. § 197 odsek 2 Tr. poriadku.
- z vyrozumenia MV SR Prezídia Policajného zboru NAKA zo dňa 30.03.2016 súd zistil, že žalobkyňa
aj na tento orgán podala podnet na prešetrenie ohľadom stavby Prístrešku žalovaného a Národná
kriminálna agentúra v Bratislave vyrozumela žalobkyňu s tým, že vo veci jej podania konali a rozhodli

príslušné štátne orgány tak v rovine správno-právnej ako aj v rovine trestnoprávnej. Žalobkyni bolo
oznámené, že NAKA je špecializovaný útvar Policajného zboru na vyšetrovanie trestných činov, ktoré
sú v pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu podľa ust. § 14 Tr. poriadku a z podania žalobkyne
nevyplýva, že v uvedenej veci by mohlo ísť o prípad, o ktorom je príslušný konať tento orgán.
- z odpovede Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25.10.2015 súd zistil,

že ministerstvo odpovedalo ohľadom podania žalobkyne, kde jej bolo jednoznačne oznámené, že
porušenia základných práv sú v zmysle zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky oprávnené
preskúmavať len súdy SR.
- z odpovede Kancelárie prezidenta SR zo dňa 16.02.2016 súd zistil, že žalobkyni bolo oznámené, že
právomoci Prezidenta republiky vymedzené v Ústave SR, ani právomoci jeho kancelárie neumožňujú

konať v danej veci priamo, ani vstupovať do pôsobnosti iných, vecne príslušných orgánov, prípadne
prešetrovať ich postupy, teda ani nezávislých súdnych inštitúcií.
- z Uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky II Us 349/2015-16 súd zistil, že sťažnosť M.. E. C.,
B. K. a M.. V. B. bola odmietnutá, ako podaná oneskorene, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 15S/71/2013. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovatelia podali sťažnosť

smerujúcu proti napadnutému rozsudku Krajského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť až 02.02.2015
t. j. zjavne až po uplynutí lehoty ustanovenej v ust. § 53 odsek 3 Zákona o Ústavnom súde, keď
sťažnosť možno podať v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámením opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu.
-zoSťažnostič.13316/16zodňa19.05.2019adresovanejžalobkyňounaEurópskysúdpreľudsképráva

súd zistil, že Európsky súd pre ľudské práva v konaní pred samosudcom preskúmal uvedenú sťažnosť
žalobkyne medzi 28.04.2016 a 12.05.2016 a rozhodol vyhlásiť ju za neprijateľnú. Po zohľadnení
všetkých dokumentov a informácií, ktoré mal súd k dispozícii a v rozsahu v akom namietané skutočnosti
sú v jeho právomoci, súd dospel k záveru, že podmienky prijateľnosti stanovené v čl. 34 a 35 Dohovoru
neboli splnené.

- zo Záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorý vykonali poverení zamestnanci Okresného
úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky dňa 07.12.2015 súd zistil, že stavba Prístrešku
žalovaného v 1. rade je zrealizovaná v súlade s predloženou dokumentáciou a je drobnou stavbou o
rozmeroch cca 4,10 m x 5,40 m. Štátny stavebný dohľad konštatoval v závere, že stavba „Prístrešok“
je drobnou stavbou, nepodlieha stavebnému konaniu, ani kolaudačnému konaniu, a preto nie je možné

jednoznačne definovať, na aký účel sa má používať.
- zo Zápisnice zo zmierovacieho konania vo veci stavby - Altánok, majiteľ T.. G. a sťažovateľ M.. V.
B. a spol. súd zistil, že sa konalo zmierovacie konanie na základe žiadosti žalobkyne o odstránenie
altánku majiteľa - žalovaného v 1. rade, kde starosta obce predložil návrh ku zmiereniu, kde navrhol, aby
žalovaní skrátili altánok po hranu nosnej stropovej konštrukcie, čím sa posunie žľab o cca 20 cm a vytvorí

sa tým pozdĺžny otvor na prepad snehu, ešte pred bočnou hranicou susediacich pozemkov, Baranoví -
vykonajú výmenu terajšieho okna za nové, otváravo-sklopné s nepriehľadným sklom, s výškou max. 60
cm a vyhotovia úpravu plynoinštalácie tak, aby spĺňali prevádzkové predpisy a obec odkúpi vybúrané
okno v dohodnutej cene.
- zo Zabezpečenia protipožiarnej bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej

správy, na úseku verejného rozhodovania a stavebného poriadku stavebným úradom MV SR, Prezídia
Hasičského a záchranného zboru z augusta 2018 súd zistil, že výkon štátneho požiarneho dozoru
posudzovaním projektovej dokumentácie z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti a posudzovania stavieb
z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentáciev rozsahu konaní podľa Stavebného zákona sa podľa ust. § 25 odsek 4 Zákona o ochrane pred požiarmi,
nevzťahuje na jednoduché a drobné stavby definované v ust. § 139b Stavebného zákona. K ohlásenej
drobnej stavbe je stavebník povinný v súlade s ust. § 5 Vyhlášky MžP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona priložiť jednoduchý situačný výkres a jednoduchý
technický opis stavby.
- z farebných a čiernobielych fotografií ako aj situačných plánov ohľadom stavby Prístrešku jednoznačne
vidieť, ako je umiestnený Prístrešok - altánok na pozemku vo vlastníctve žalovaných, akým spôsobom sú
vedené plynové potrubia na plote pozemku žalobkyne, ako je vzdialený altánok žalovaných od pozemku

žalobkyne. Na projekte Prístrešku sú presne zobrazené výmery a vzdialenosti altánku. Z farebných
fotografií jednoznačne vidieť aj osadenie okna žalobkyne na severnej strane domovej nehnuteľnosti s
priamym výhľadom do dvora žalovaných a do Prístrešku - altánku. V Prístrešku je vidieť, že sa nachádza
lavica, stôl, na seba poukladaná zámková dlažba a z ďalšej strany altánku, hojdacia lavica. Z ďalšej
fotografie je evidentné žlto namaľované vedenie plynového potrubia na plote žalobkyne, ktorý plot je
postavený z pletiva a je vedený na hranici dvoch pozemkov.

- zo Správy Technickej inšpekcie, a. s. Bratislava súd zistil, že vyššie uvedená spoločnosť je obchodnou
spoločnosťou a oznámila žalobkyni, že s ohľadom na skutočnosť, že nie je súčasťou štruktúr verejnej
správy, nie je ani oprávnená iniciatívne preverovať činnosť orgánov verejnej správy, vyjadrovať sa k ich
postupom resp. preverovať posudky znalcov z odboru Stavebníctvo. O prípadnom odstránení stavby
môže v zásade rozhodnúť príslušný súd na základe podanej žaloby.

- zo Žiadosti o hospodársku úpravu strechy Prístrešku - altánku svedka B. K. zo dňa 03.09.2020
adresovanú stavebnému úradu Obce Hul súd zistil, že podielový spoluvlastník Jozef Baran k domovej
nehnuteľnosti so súp. č. 105 kat. územia Hul požiadal príslušný stavebný úrad o hospodársku úpravu
strechy Prístrešku podľa ust. 88 odsek 1 písm. a) z dôvodu závadnej stavby ohrozujúcej zdravie a život,
a to jej umiestnením voči dvom rodinným domom oproti sebe a dotknutých trubiek plynovej prípojky a

to aj vtedy, keď s tým stavebník a majiteľ dotknutého altánku nesúhlasí. Žiadal, aby príslušný stavebný
úrad vydal príkaz žalovanej v 2. rade o hospodársku úpravu strechy jej altánku, lebo je majoritným
spoluvlastníkom rodinného domu a má v ňom trvalý pobyt.
- z Výzvy na doplnenie podania Obce Hul zo dňa 03.11.2020, ktorá výzva bola adresovaná žalovanému
v 1.rade súd zistil, že čo sa týka jeho písomného ohlásenia drobnej stavby „PLOT“ pre rodinný dom par.

č. 983/2 kat. územia Hul, obec Hul mu stavebný úrad oznámil, že jeho podanie neobsahuje dostatočné
podklady k vydaniu súhlasu, a preto ho stavebný úrad touto výzvou požiadal o doplnenie podania, a to o
vypracovaniejednoduchéhosituačnéhovýkresusnáležitosťamipodľaust.§5odsek2písm.b)Vyhlášky
453/2000 Z. z. o posúdenie, že navrhovaný plot nebude mať žiadny negatívny vplyv na susedný objekt
rodinného domu a doklad o vzdelaní projektanta.

- z Písomného nesúhlasu žalobkyne s postavením železobetónového protipožiarneho múru, ktorý
písomný súhlas adresovala žalobkyňa súdu, súd zistil, že žalobkyňa nesúhlasila s vybudovaním
železobetónového plotu.
- zo Správy o odbornej skúške plynového zariadenia podľa ust. § 13 Vyhlášky 508/2009 Z. z. súd zistil,
že revízny technik, pán Viliam Zaverák, dňa 19.06.2019 vykonal odbornú skúšku plynového zariadenia v

domovej nehnuteľnosti žalobkyne, kde bolo konštatované, že uchytenie a ukotvenie vedenia plynovodu
vyhovuje vyššie uvedenej Vyhláške.
- z Odpovede Obce Hul - stavebného úradu zo dňa 31.03.2021 súd zistil, že stavebný úrad oznámil
súdu, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v 1. rade nedoplnil podanie ohľadom ohlásenia drobnej
stavby „PLOT“ na pozemku parc. č. 983/2 v kat. území Obce Hul, príslušný stavebný úrad podľa ust. §

117 odsek 1 Stavebného zákona uvedenú stavbu nepovolila. Takisto nevyhovela žiadosti o hospodársku
úpravu strechy žalobkyne, týkajúcej sa skrátenia strechy Prístrešku na pozemku T.. P. G., bytom Hul.

14. Podľa ustanovenia § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa ustanovenia § 127 odsek 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.16. Podľa ustanovenia § 417 odsek 2 OZ, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať,
aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k takému právnemu záveru, že je potrebné žalobu
žalobkyne a vzájomnú žalobu žalovaných ako nedôvodné, zamietnuť.
Právo vlastniť majetok vyplýva z Čl. 20 Ústavy SR. Ústava SR vymedzuje, že vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. S ochranou vlastníckeho práva bezprostredne súvisí

aj Čl. 20 odsek 3 Ústavy SR, z ktorého obsahu vyplývajú povinnosti pre vlastníka, keďže vlastnícke
právo je nie len absolútne právo, ale zároveň zaväzuje vlastníka k jeho výkonu právom aprobovaným
spôsobom.
Občiansky zákonník rozoznáva tri základné všeobecné prostriedky ochrany vlastníckeho práva.
Ustanovenie § 4 Občianskeho zákonníka vymedzuje orgán, na ktorom sa možno domáhať ochrany,
pokiaľ takýto orgán neexistuje, je ním súd. Ďalším prostriedkom je predbežná ochrana obcou v súlade

s ustanovením § 5 prvá veta Občianskeho zákonníka. Uplatnenie tohto prostriedku ochrany nevylučuje
možnosť simultánne uplatňovať nárok na ochranu prostredníctvom súdu a tretím prostriedkom ochrany
vlastníckeho práva je vymedzený v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka a ide o inštitút svojpomoci.
Tento inštitút resp. ustanovenie § 6 OZ vymedzuje základné podmienky, ktoré je nevyhnutné naplniť pri
uplatňovaní tohto prostriedku ochrany. Sú nimi: neoprávnenosť zásahu, t. j. zásah musí reálne hroziť

alebo už k nemu prišlo, primeranosť spôsobu, ktorým sa odvracia zásah, a to najmä so zreteľom na jeho
intenzitu, svojpomoc môže realizovať len ten, koho práva sú ohrozené.
Vustanovení§127OZidevpodstateoprávnuúpravususedskýchvzťahov,ktorévznikajúpredovšetkým
medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne
formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci, hnuteľnej

i nehnuteľnej sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo
čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy „nad mieru primeranú pomerom“ a „vážne ohrozenie
výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Treba tiež dbať na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany
práva neporušoval prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V tých
prípadoch, keď zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neprimeraný zásah, proti

ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z
bežného správania sa vlastníkov veci susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým
užívaním nehnuteľných resp. hnuteľných vecí. O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon
vlastníckeho práva je v súlade s platnými predpismi, napr. ak sa výkon práva opiera o povolenie
príslušného orgánu a ak uskutočňovaný výkon práva z rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje.

Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany podľa § 127 odsek 1 OZ môže sa dovolávať iba uloženia
povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov presne vymedzeného rušenia, nie
však povinnosti niečo konkrétne konať. Rušiteľ po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá,
aby sa zdržal konkrétneho obťažovania žalobcu alebo vážneho ohrozovania výkonu jeho práv, si má
sám zvoliť opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. Susedské práva sú premietnutím zásady,

že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odsek
1 OZ).
Neprípustný výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v § 127 odsek 1 OZ v
tzv. generálnej klauzule dvoma skutkovými okolnosťami, a to: obťažovaním iného nad mieru primeranú

pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Obťažovanie je neprípustné len, ak je nad mieru
primeranú pomerom. Otázka miery primeranosti pomerom sa však pri posudzovaní vážneho ohrozenia
výkonu práv neskúma.

18. Rozsiahle vykonaným dokazovaním, čo sa týka samotnej žaloby žalobkyne, ktorou sa domáhala

eventuálnym petitom, odstránenia stavby Prístrešku žalovanými, na vlastné náklady a náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazoch,vovýške30.000eur,resp.povinnostižalovanýchzdržaťsaobťažovania
žalobkyne tienením, nadmieru primeranú pomerom spôsobovaným stavbou Prístrešku postaveného na
pozemku žalovaných, a v takom prípade náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50.000
eur súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť a to z nasledovných dôvodov: žalobkyňa

v konaní nepreukázala žiadne vážne ohrozenie, na základe ktorého by bolo potrebné jej nároku
vyhovieť. Je potrebné uviesť, že pod obťažovaním možno rozumieť sťažovanie a znepríjemňovanie
výkonu práv iného, zatiaľ čo ohrozovanie výkonu práv sa týka samotnej podstaty tohto výkonu zo
strany iného alebo jeho majetku. Obťažovanie je neprípustné len, ak je nad mieru primeranú pomerom.Táto primeranosť sa posudzuje ku konkrétnym pomerom, miestu a času, pričom treba zohľadňovať
okrem iného aj umiestnenie nehnuteľnosti. V zmysle ust. 127 odsek 1 OZ prichádza do úvahy len
také obťažovanie, ktoré je v rozpore s právom. Podľa názoru súdu, žalobkyňa nepreukázala v tomto

konaní, že sú splnené požiadavky podľa tohto zákonného ustanovenia a taktiež nepreukázala, že by
boli splnené zákonné podmienky ust. § 417 odsek 2 OZ. V tomto prípade vážneho ohrozenia vzniku
škody dáva Občiansky zákonník ohrozenému k dispozícii osobitnú možnosť domáhať sa, aby súd uložil
tretej osobe opatrenia na jej odvrátenie. Škoda, ktorá vznikla v danom prípade, musí byť protiprávna,
teda nesmie ísť o ujmu, ktorú je ohrozený povinný znášať. Zároveň je potrebné ust. § 417 odsek 2

OZ uviesť, že sa nedá domáhať zdržania sa činnosti, ktorá bola úradne povolená a je vykonávaná v
súlade s úradným povolením. Okrem toho je potrebné, aby pre vyvodenie zodpovednosti za vznik škody
žalobkyňa preukázala porušenie právnej povinnosť, vznik škody a príčinnej súvislosti medzi konaním
alebo opomenutím, teda porušením právnej povinnosti a následkom, vzniknutou škodou. Vzniknutá
škoda musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti škodcom vzhľadom
na skutočnosť, že škoda ani porušenie povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu

korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nie len tvrdená, domnelá, ale musí byť
bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažuje v danom prípade žalobkyňu. Vzťah medzi príčinou a
následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

19. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sú bezprostrednými susedmi, lebo žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/3 z celku k domovej nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
Nové Zámky, katastrálnom odbore, na LV č. 188, kat. územia Hul, obec Hul, k parcele registra „C“
evidovanejnamapeč.985/1vovýmere812m2,domsosúp.č.105,pričomžalobusarozhodlapodaťiba
ona , ostatní dvaja podieloví spoluvlastníci nie a žalovaní v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi

susediacej nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. 106 postaveným na parc. registra „C“, evidovanej
na mape č. 983/2, vo výmere 600 m2 s tým, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi
v podiele 1/8 k celku a žalovaná v 2. rade v podiele 5/8 k celku a s tým, že žalobu podali všetci
podieloví spoluvlastníci. Vo dvore žalovaných je postavený Prístrešok - altánok, ktorý žalovaní využívajú
na oddych a relax a žalobkyňa má na domovej nehnuteľnosti okno situované do dvora žalovaných s

priamym výhľadom na Prístrešok.
19.1 Z vykonaného dokazovania žalobkyňa existenciu akéhokoľvek vážneho ohrozenia alebo hroziacu
škodu nepreukázala. Namietala, že Prístrešok môže spôsobiť požiar, že spôsobuje zatienenie jej izby, v
ktorej sa príležitostne zdržuje a od postavenia Prístrešku sa tam už vôbec nezdržuje, namietala, že pri
stavbePrístreškuneboladodržanávyhláškač.532/2002MinisterstvaživotnéhoprostrediaSR,ktorousa

ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu, lebo nebola dodržaná
vzdialenosť v prípade odstupov medzi rodinnými domami.
19.2 V konaní bolo bezosporu preukázané, že žalovaný v 1. rade ohlásil na vecne a miestne príslušnom
stavebnom úrade - Obecnom úrade Hul dňa 16.08.2012 uskutočnenie resp. Ohlásenie drobnej stavby
„Prístrešok“, s účelom stavby pre oddych, rekreáciu o rozmeroch stavby 4 x 5,4 metra a s výškou od

2,7 do 3,7 metra, so šikmou strechou na jednu stranu, stavebný materiál uviedol drevo, krytinu - plech,
odkvap - plech, drobná stavba mala plniť doplnkovú funkciu k rodinnému domu. Stavebný úrad oznámil
žalovanému v 1. rade Opatrením zo dňa 24.08.2012 č. 2012/808 - 02-T, že k uskutočneniu drobnej
stavby nemá námietky s tým, že Prístrešok spĺňa definíciu drobnej stavby v súlade s ust. § 139b odsek
6 Zák. č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) v

znení neskorších predpisov, z čoho vyvodiac stavebnému úradu postačovalo iba ohlásenie žalovaného
v 1. rade s drobnou stavbou, v súlade s ust. § 55 odsek 2 písm. b) Stavebného zákona. Napriek
skutočnosti, že ohlásenie drobnej stavby podľa v tom čase platných právnych predpisov nevyžadovali
súhlas vlastníka susednej stavby, v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade si tento súhlas od
vlastníka susediacej stavby, pána B. K. vyžiadal, a v konaní bolo potvrdené svedkom pánom Baranom,

že mu tento súhlas dal s tým, že v tom čase žalovaný v 1. rade nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa je
podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, lebo vedel, že v predmetnom dome trvale býva
pánBaransmanželkou.Vkonanívšakbolopreukázané,žesúhlaskstavbePrístreškudalaajžalobkyňa,
ktorá sa v nehnuteľnosti zdržiavala sporadicky, najmä v období, keď jej syn staval nehnuteľnosť a svedok
Baran vo svojej výpovedi uviedol, že už dlhšiu dobu, teda odkedy je postavený Prístrešok, žalobkyňa

do tejto nehnuteľnosti nechodí ani v nej neprespáva, lebo sa bojí, a na návštevu k svedkovi - bratovi
chodí iba raz ročne, v nehnuteľnosti neprespí, a po návšteve, ten istý deň odchádza domov. Svedok pred
súdom uviedol, že nezhody po postavení Prístrešku žalovaným, medzi ním a žalovaným nastali, keď
začali padať prvé snehové lavíny zo strechy Prístrešku aj napriek skutočnosti, že svedok má vedomosti otom, že žalovaný namontoval na strechu zachytávače snehu a umiestnil tam dosku, čím zabránil prieniku
svetla a podľa názoru svedka znížil priestor na manipuláciu s nehnuteľnosťou žalobkyne a svedka,
pričom spadnutý sneh nespôsobil na nehnuteľnosti žalobkyne žiadnu škodu.

19.3Vkonaníbolopreukázané,ženanámietkyžalobkyneohľadomOhláseniadrobnejstavbyPrístrešku
žalovaného v 1. rade vydala Okresná prokuratúra Nové Zámky proti Ohláseniu drobnej stavby,
Stavebného úradu Hul, Protest, dňa 11.01.2013, na základe ktorého zrušila napadnuté Opatrenie Obce
Hul, lebo postupom Stavebného úradu pri vydaní uvedeného Opatrenia bol porušený zákon, a to
konkrétne ust. § 3 odsek 1, 5, 7 Zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení

s ust. § 140 Stavebného zákona ust. § 63 Stavebného zákona a ust. § 5 odsek 2, písm. b) Vyhlášky
k ohláseniu drobnej stavby. Poukázala najmä na to, že k Oznámeniu ohlásenia drobnej stavby nebol
žalovaným 1. rade priložený situačný výkres s vyznačením umiestnenia stavby na pozemku, vrátane
odstupov od susedných stavieb. Po doplnení žalovaným v 1. rade o situačný výkres a všetky náležitosti,
ktoré Protest prokurátora vyžadoval, Stavebný úrad najprv svojim rozhodnutím zo dňa 06.02.2013 zrušil
Opatrenie vydané Obcou Hul pod č. 2012/808-02-T dňa 24.08.2012 a následne po doplnení žalovaným

v 1. rade o situačný výkres opäť dňa 10.05.2013 Stavebný úrad - Obec Hul rozhodol Oznámením,
že nemá námietky k uskutočneniu drobnej stavby Prístrešku na pozemku parc. č. 983/2, kat. územia
Hul, obec Hul, keď stavebník dňa 02.05.2013 doplnil svoje podanie o situačný nákres a zároveň
Stavebný úrad Oznámením o vykonaní Štátneho stavebného dohľadu Obce Hul zo dňa 06.02.2013
vykonal pracovníkom Štátneho stavebného dohľadu Ing. Pavlom Tóthom stavebný dohľad na stavbe

- Prístrešok a vykonanou kontrolou podľa Zápisnice zo dňa 14.02.2013 bolo preukázané, že stavba
„Prístrešku“ spĺňa podmienky „Drobnej stavby“ v zmysel ust. § 139b, odsek 6 Stavebného zákona, a že
rozmery prístrešku sú 4,6 x 5,4 metra s max. výškou 4,4 metra a Prístrešok je osadený 0,4 metra od
hranice susedného pozemku a 1 meter od susedného rodinného domu. Na základe týchto rozhodnutí
Stavebného úradu je možné jednoznačne konštatovať v konaní, že žalovaný v 1. rade preukázal, že

Prístrešok bol postavený v súlade s príslušnými právnymi predpismi na základe kladného Oznámenia
Obce Hul ako miestne a vecne príslušného stavebného úradu, že nemá námietky k uskutočneniu
drobnej stavby. Uvedené žalovaný v 1. rade preukázal aj konštatovaním a listinným dôkazom zo
Slovenskej stavebnej inšpekcie - Inšpektorát Nitra zo dňa 27.11.2013, keď v závere Záznamu z výkonu
hlavného štátneho stavebného dohľadu po vykonanej miestnej obhliadke dňa 25.11.2013 Inšpektorát

Nitra zistil, že drobná stavba - Prístrešok bola zhotovená na základe kladného vyjadrenia k Ohláseniu
drobnej stavby vydaného Obcou Hul. Potom, ako žalovaný v 1. rade postavil predmetný prístrešok,
ale aj pred postavením Prístrešku, potom ako žalovaný v 1. rade mal k dispozícii riadne povolenie od
príslušného stavebného úradu v súlade s platnými právnymi predpismi, žalobkyňa začala podávať na
rôzne inštitúcie, ako aj na Krajský súd v Nitre námietky, sťažnosti, rôzne podania, ktorými sa sťažovala

a namietala postavenie Prístrešku žalovaným v 1. rade a žiadala od týchto rôznych orgánov a inštitúcií,
aby svojimi rozhodnutiami rozhodli, že nepovolia stavbu Prístrešku, následne, aby rozhodli o zrušení
resp. odstránení stavby Prístrešku. Ani v jednom z tých sťažností, podaní, námietok žalobkyne, ktoré súd
podrobne oboznámil v bode 13 odôvodnenia rozsudku nebolo žalobkyni ani v jednom prípade vyhovené
naopak, jednotlivými orgánmi, inštitúciami bolo odpovedané žalobkyni v tom smere, že Prístrešok je

postavený v súlade s platnými právnymi predpismi a žiadne konanie nepreukázalo, že by akýmkoľvek
spôsobom zasahoval do práv tretích osôb. Konkrétne v tomto smere súd poukazuje na právoplatné
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/71/2013 zo dňa 08.07.2014, podľa ktorého sa žalobkyňa
domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému, obci Hul povinnosť obnoviť stav pred
nezákonným zásahom, Oznámením o povolení drobnej stavby zo dňa 14.05.2013, a ktorým rozsudkom

Krajský súd v Nitre žalobu žalobkyne zamietol, poukázal a konštatoval v tomto rozhodnutí, že žalobcovia
nepredložili žiaden relevantný dôkaz preukazujúci skutočnosť, že Prístrešok presahuje 25 m2 a teda,
že nespĺňa podmienky drobnej stavby podľa ust. §139b odsek 6 písm. a) Stavebného zákona. Uvedené
potvrdil aj stavebný dozor, ktorý realizoval stavbu Prístrešku pán Tibor Villem, ale aj Okresný úrad Nitra,
odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý niekoľkokrát odpovedal a vyjadroval sa k sťažnostiam žalobkyne

na porušenie právnych predpisov vo veci drobnej stavby Prístrešku žalovaného. V odpovediach na
tieto sťažnosti Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky Nitra uviedol žalobkyni, že vo veci
nebolo uskutočnené stavebné konanie, a preto stavebný úrad nemal povinnosť na predmetnú drobnú
stavbu vydať stavebné povolenie a ani nemal zákonnú povinnosť oznamovať žalobkyni svoje úkony
v predmetnej veci. Krajský súd v Nitre vo svojom odôvodnení rozsudku poukázal tiež na skutočnosť,

že žalobcovia v konaní nepreukázali žiadnu skutočnosť súvisiacu s prítomnosťou znečisťujúcich látok,
nebezpečných látok alebo plynov, nebezpečného žiarenia, znečistenia vôd alebo pôdy, nedostatočného
zneškodňovania odpadových vôd, prípadne výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách, naopak súd
uviedol, že stavebník pri realizácii drobnej stavby preukázal, že aplikoval systém odvodu vody ako ajsystém zabezpečujúci zosuv snehu zo strechy prístrešku. Krajský súd v Nitre konštatoval a dospel k
záveru, že Oznámenie o povolení drobnej stavby zo dňa 14.05.2013 č. 2012/808-09-T je v súlade s
ust. § 57 odsek 2 Stavebného zákona, a že týmto oznámením nedošlo zo strany Obce Hul k ukráteniu

žalobcov na ich právach a právom chránených záujmoch, a preto ho nemožno považovať za nezákonné.
19.4 S poukazom na všetky odpovede orgánov, inštitúcií, súdu na sťažnosti a námietky žalobkyne
ohľadom skutočnosti, že drobná stavba Prístrešku nebola podľa názoru žalobkyne postavená v súlade
so Stavebným zákonom a ani ohlásená ako drobná stavba, boli vyvrátené a naopak bolo konštatované,
že Ohlásenie drobnej stavby Prístrešku bolo postavené v súlade so Stavebným zákonom, je potom

potrebné konštatovať, že pokiaľ je stavba postavená v súlade so stavebnými predpismi, nemožno
ňou vzniknuté tienenie považovať za obťažovanie podľa ust. § 127 odsek 1 OZ. V tejto súvislosti súd
poukazuje na stanovisko NS SR z 23.05.1985 sp. zn. Cpj 67/84, v ktorom uvádza, že „pri rozhodovaní
o tom, či vlastník (užívateľ) susediaceho pozemku sa má určitého výkonu vlastníckeho (užívacieho)
práva zdržať, alebo naopak, či má niečo trpieť, treba predovšetkým zisťovať, či ide o výkon vlastníckeho
(užívacieho) práva v súlade s platnými predpismi. Ak sa vytýkaný výkon vlastníckeho (užívacieho)

práva opiera o povolenie, ktoré bolo vlastníkovi (užívateľovi) vydané príslušným orgánom, bude na
mieste považovať tento výkon vlastníckeho práva za opodstatnený. Ak došlo k zmene pomerov, ktorá by
prípadne mohla odôvodňovať zmenu vyneseného administratívneho rozhodnutia, bude treba dosiahnuť
nápravu v konaní pred správnym orgánom“. Z fotografií, ktoré do spisu predložila žalobkyňa je možné
jednoznačne vyvodiť, že dom žalobkyne nespĺňa podmienky umiestnenia stavby na pozemku stanovené

podľa ust. § 6 odsek 3 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. MžP SR, lebo vzdialenosť rodinných domov od
spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 metre a ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou
voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 metrov. Táto vzdialenosť 2 metrov
dodržaná nie je zo strany nehnuteľnosti žalobkyne, lebo dom žalobkyne je zhruba 40 - 50 cm od hranice
pozemkov, čo konštatoval aj stavebný úrad. Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tým, že

žalobkyňa má okno na nehnuteľnosti situované do dvora žalovaných, zasahuje im do práva na súkromie.
19.5 S poukazom na vyššie uvedené je možné jednoznačne konštatovať, že nie je možné považovať
stavbu Prístrešku za konanie žalovaných v rozpore s právom, lebo bol postavený v súlade s príslušnými
stavebnými predpismi, na základe kladného oznámenia Obce Hul zo dňa 10.05.2013 ako vecne a
miestne príslušného stavebného úradu, záverom kontrol vykonaných príslušnými štátnymi orgánmi ako

aj rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/71/2013-80 zo dňa 08.07.2014 bolo vždy konštatovanie, že
Prístrešok je v súlade s príslušnými stavebnými a ďalšími súvisiacimi predpismi, že žiadnym spôsobom
nezasahuje do vlastníckych práv žalobkyne, lebo nezasahuje do jej pozemku.
19.6 Uvedené, potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok T.. Y. Golha, bývalý starosta Obce Hul, ktorý
uviedol, že žalovaný v 1. rade postupoval v súlade so Stavebným zákonom, keď oznámil obci Hul

ako stavebnému úradu drobnú stavbu Prístrešok, a tiež uviedol, že medzi susedmi neboli žiadne
nedorozumenia ohľadom drobnej stavby, iba vtedy, keď vstúpila do toho sestra pána Barana žalobkyňa,
ktorá sa neustále na niečo sťažovala, lebo stále jej niečo vadilo. aby sa odstránili nedorozumenia medzi
susedmi navrhol im svedok zmierovacie konanie, kde presne stanovil, čo je potrebné urobiť za účelom
odstránenia nedostatkov, ktoré namietala žalobkyňa, s tým, že čo mala splniť žalobkyňa, to splnené

nebolo.

20. Žalobkyňa sa domáhala odstránenia Prístrešku žalovaných s poukazom na ustanovenie § 417 ods.
2 OZ, a to z dôvodu údajnej existencie vážnej hrozby vzniku požiaru, ktorý by z dôvodu nedodržania
odstupovej vzdialenosti Prístrešku od rodinného domu žalobkyne vážne ohrozil aj jej rodinný dom.

Potom ako právny zástupca žalobkyne na poslednom pojednávaní v závere trval na zásadnom
odstránení stavby Prístrešku s odôvodnením, že z výpovede svedka Ing. Šulíka vyplynulo, že Prístrešok
nespĺňa požiadavky z hľadiska požiarnej bezpečnosti, lebo odstupová vzdialenosť Prístrešku od domu
žalobkyne nie je postačujúca, a že postavením Prístrešku došlo k významnému zníženiu preslnenia
nehnuteľnosti žalobkyne, súd zastáva ten právny názor a záver, že Občiansky zákonník v tomto

ustanovení jednoznačne hovorí o tom, že poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode, a to škode
vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku. Pokiaľ žalobkyňa opiera svoj právny nárok
o odstránenie Prístrešku, a to z dôvodu údajnej existencie vážnej hrozby vzniku požiaru, tak ide
o jediný zákonný základ, o ktorý žalobkyňa opiera svoj nárok o odstránenie Prístrešku. Súd môže
nariadiť a rozhodnúť o odstránení stavby len v prípade, ak by mal v konaní preukázané, že došlo

k naplneniu podmienok normovaných práve výlučne v ust. § 417 odsek 2 OZ. V danom prípade
žalobkyňa nepreukázala žiadne vážne ohrozenie ani vznik hroziacej škody. V priebehu dokazovania
v konaní nebol žalobkyňou produkovaný žiaden dôkaz preukazujúci hroziacu ujmu na zdraví alebo
majetku žalobcu prístreškom žalovaných. Aj s poukazom na rozhodnutie NS ČR zo dňa 10.01.2011sp. zn. 22Cdo/3968/2009, ktorý uviedol, že „je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o ust. § 417
OZ nemožno vyhovieť, pokiaľ žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda, nestačí teda preukázať
ohrozenie škodou, nielen vážnou, musí ísť tiež o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace“, je potrebné

poukázať aj na závery stanoviska NS SR zo dňa 27.06.1972 sp. zn. Cpj 59/71 uverejneného v Sbírce
soudních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, v časti vydania 9 ročník 1972, str. 484 pod. č. Rc
65/1972, v ktorom NS SR na strane 6 uviedol, že „žalobou podľa ust. § 417 OZ možno sa domáhať iba
zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia.
20.1 Žalobkyňa v konaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázala, že by existencia vážneho

ohrozenia spôsobená stavbou Prístrešku žalovaných skutočne existovala. Nepredložila žiadny dôkaz
preukazujúci hroziacu ujmu na zdraví alebo majetku žalovaných. V tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno. Čo sa týka výpovede Ing. Miroslava Šulíka na pojednávaní konanom dňa 21.09.2020
navrhol dva spôsoby riešenia predmetného sporu a to buď odstrániť stavbu Prístrešku, alebo vybudovať
protipožiarny plot resp. plot z protipožiarneho materiálu s tým, že nestretol sa vo svojej praxi s tým, že
pre nedodržanie odstupovej vzdialenosti by malo dôjsť k odstráneniu drobnej stavby. Potvrdil súdu, že v

čase, keď žalovaný žiadal Obec Hul o Ohlásenie drobnej stavby, nebolo potrebné predložiť k takémuto
ohláseniu požiarnobezpečnostné riešenie. V súčasnosti, spätne 3 roky už takéto požiarnobezpečnostné
vyjadrenia a posudky sú žiadané aj k drobným stavbám. Okrem toho potvrdil súdu, že ohľadom
vypracovania odborného posudku spoločnosti PROLUSTOP, s. r. o., ho požiadala žalobkyňa s tým,
že nebol na mieste samom na obhliadke Prístrešku a všetky podklady k vypracovaniu odborného

posudku mu zaslala žalobkyňa v digitálnej podobe, čo postačovalo svedkovi k vypracovaniu posudku.
Svedok potvrdil, že nie je znalcom ale projektantom požiarnej ochrany a v tomto smere aj podniká.
Poukázal na to, že čo sa týka Prístrešku, ide o stavbu postavenú z dreva a stavbu, ktorá je otvorená
požiaru, lebo tam nie je žiadna záchytná stena, ktorá by požiar udržala. Svedok nemal vedomosti ani
o tom, či stavba bola vykonaná na základe Ohlásenia drobnej stavby alebo bez stavebného povolenia.

Poukázal na to, že protipožiarna stena alebo murovaná stena by riešila určitým spôsobom situáciu,
čo sa týka požiarnobezpečnostnej vzdialenosti. Svedok navrhol aj také riešenie, že pokiaľ by žalovaný
skrátil Prístrešok tak, že krátku stenu 2,7 m do dvora žalovaných a 3,4 m smerom k pani žalobkyni, tak
Prístrešok žalovaných by mal končiť 3,4 metra od domu pani žalobkyne, potom by plot s protipožiarnou
ochranou nemusel byť. Okno pani žalobkyne nemá vplyv na riešenie Prístrešku. Tiež potvrdil súdu,

že nemá vedomosť o tom, že by Prístrešky stavené z dreva horeli, keď sú blízko postavené, v úzkom
priestore medzi dvoma nehnuteľnosťami, na malom pozemku.
20.2 Čo sa týka Slovenskej technickej normy STN 92 0201-2 a vzhľadom na vyjadrenie
požiarnobezpečnostné riešenie - stanovisko špecialistu PO k osadeniu Prístrešku vypracovanom
spoločnosťou PROLUSTOP s. r. o., kde sa uvádza na str. 2, že „objekt je posudzovaný z hľadiska

protipožiarnej bezpečnosti v zmysel Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické
požiadavky na požiarnu bezpečnosť, pri výstavbe a pri používaní stavieb v znení neskorších predpisov
v nadväznosti na vyššie citovanú normu sa na str. 21 v bode 4, 5 uvádza, že „požiadavky na stavebné
konštrukcie sa neurčujú pre drobné stavby“, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na ust. § 139b odsek
6 Stavebného zákona, a teda v jeho projekte nemuseli a nemali byť určené požiadavky na konštrukcie,

preto súd zastáva ten názor, že pri projekte drobnej stavby neexistovala pre žalovaných ani povinnosť
stanoviť požiarnu odolnosť obvodových stien, nosných konštrukcií, nosnej konštrukcie strechy, vrátane
strešného plášťa. Okrem toho, že nie sú dané požiadavky kladené pri drobnej stavbe na stavebné
konštrukcie, ktorými sú obvodové steny nosné konštrukcie a podobne, neurčujú sa ani požiadavky na
odstupovévzdialenosti.Jepotrebnéuviesť,žeodstupovévzdialenostisavzmyslenormySTN920201-2

pre drobné stavby nevyžadujú. Z tohto je možné vyvodiť, že názor, stanovisko alebo podmienky, ktoré
prezentoval Ing. Šulík na pojednávaní sa na daný prípad neaplikujú, a sú pre toto konanie irelevantné.
Doposiaľ žalobkyňa nepreukázala v konaní, že by žalovaní pri užívaní Prístrešku spôsobili akýkoľvek
požiar, resp. náznak požiaru, resp. akýmkoľvek spôsobom by vážne ohrozili stavbu nehnuteľnosti
žalobkyne a žalobkyňa sa domáha odstránenia Prístrešku žalovaných iba na základe ust. § 417 odsek

2 OZ. Pre aplikáciu tohto ustanovenia musí byť splnený predpoklad existencie vážneho zhrozenia ktorý
musí preukázať žalobkyňa. Opatrenia, ktoré by súd uložil za účelom odvrátenia hroziacej škody musia
byť vhodné a primerané. Podľa vykonaného dokazovania v tomto konaní predpoklady pre aplikáciu ust.
§ 417 odsek 2 OZ splnené neboli a hrozba reálneho, vážneho ohrozenia tiež nebola preukázaná a súd
má za to, že odstránenie Prístrešku žalovaných by bolo v rozpore so zásadou proporcionality a nie je

možné považovať odstránenie Prístrešku za vhodné a primerané opatrenie, keďže by neprimeraným
spôsobom zasiahlo do vlastníckych práv žalovaných. Žalovaní vynaložili značné finančné prostriedky
na výstavbu prístrešku a len z dôvodu obavy žalobkyne, ktorá si niečo predstavuje, že by sa mohlo
stať, ale správanie žalovaných a využívanie Prístrešku, k tomu nič nepreukazuje a ktoré sa žiadnymspôsobom nenaplnili a nikdy nestali a už viac rokov týmto svojim správaním šikanuje svojich susedov
stavbou Prístrešku je absolútne neprimerané a takejto žalobe nie je možné vyhovieť.

21. Z dokumentu MV SR Prezídia Hasičského a záchranného zboru: „Zabezpečenie protipožiarnej
bezpečnosti jednoduchých a drobných stavieb pri výkone verejnej správy na úseku územného
rozhodovania a stavebného poriadku stavebným úradom“, vyplýva, že ak má príslušný stavebný úrad
pochybnosti o tom, či navrhovaná drobná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby ,
môže stavebný úrad určiť, že drobná stavba sa zrealizuje len na základe stavebného povolenia. V

takom prípade je potrebné spracovať projektovú dokumentáciu stavby, ktorej súčasťou je aj riešenie
protipožiarnej bezpečnosti stavby. Keď Obec Hul, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad povolila
stavbu Prístrešku a nemala námietky k uskutočneniu drobnej stavby, súd má za to, že prístrešok bol
postavený v súlade s príslušnými právnymi predpismi v tom čase platnými a nevzbudil pri posudzovaní
príslušnej dokumentácie pochybnosti o tom, že by nebol v nesúlade s protipožiarnymi predpismi.

22. Čo sa týka námietky žalobkyne, že Prístrešok jej spôsobuje tienenie izby, v ktorej sa ona zdržiava
pokiaľ je v nehnuteľnosti a z tohto dôvodu si dala vypracovať sprievodnú správu od spol. PROJART
PLUS s. r. o. v marci 2014 s tým, že podľa názoru žalobkyne je z posudku zrejmé, že v priamej
príčinnej súvislosti s postavením Prístrešku došlo v obytnej miestnosti k úbytku preslnenia o 91,4 %,
tak z kompletnej správy tejto spoločnosti je možné konštatovať, že preslnenie izby žalobkyne pred

realizáciou Prístrešku nevykazoval preslnenie v období od 1. marca do 31. októbra, čo nevyhovuje
norme STN 73 4301 o minimálnych požiadavkách na preslnenie bytu a to najmenej 1,5 hodiny denne.
Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti, vyhovuje tento byt ale požiadavke
minimálneho3-hodinovéhočasupreslneniabytu,ktorýmánajviac1obytnúmiestnosť.Podľapredmetnej
správy posudzovaný izba žalobkyne vykazuje preslnenie dňa 21. júna v dĺžke 1,75 hod za deň, čo

tiež nevyhovuje STN 76 4301. Nakoľko posudzovaný rodinný dom obsahuje aj iné obytné miestnosti,
vyhovuje tento byt ale požiadavke min. 3-hodinového času preslnenia bytu, ktorý má najviac jednu
obytnú miestnosť. Predmetná správa ďalej posudzuje aj preslnenie bodu, izby žalobkyne aj po realizácii
Prístrešku. Záverom tohto posúdenia bolo, že pre 1. marec, čo platí aj pre 31. október sa aj po realizácii
Prístrešku preslnenie nezmenilo, lebo po realizácii Prístrešku izba žalobkyne nevykazuje preslnenie

v období od 1. marca do 31. októbra čo nevyhovuje STN 73 4301. Oproti stavu pred realizáciou
Prístrešku sa čas preslnenia izby žalobkyne aj po realizácii Prístrešku nezmení a bude nulové. Preto
žalobkyňou namietaný úbytok preslnenia obytnej miestnosti o 91,4 % prestavuje celkové zníženie doby
preslnenia izby žalobkyne o 1,6 hodiny denne menej, avšak len pre 21. jún. Na základe tohto posudku
je potom možné konštatovať, že tvrdenie žalobkyne, že Prístrešok nadmieru primeranú pomerom

obťažuje vlastníkov rodinného domu so súp. č. 105 tienením, sa nezakladá na pravde. Obytná miestnosť
žalobkyne nevykazovala znaky preslnenia v súlade s technickou normou STN 73 4301 ani pred stavbou
Prístrešku, a to najmä z dôvodu jej orientácie na sever. Stavbou Prístrešku sa preslnenie predmetnej
obytnej miestnosti žalobkyne nezmenilo v období od 1. marca do 31. októbra.

23. Ohľadom Odborného stanoviska znalca Ing. Miroslava Smatanu, ktorý dňa 17.11.2015 vypracoval
znalecký úkon č. 51/2015 na objednávku žalobkyne, a ktorého úlohou bolo zistiť, či pri realizácii
Prístrešku boli splnené požiadavky Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu, a to najmä ust. § 6 nie je uvedené, na základe akej konkrétnej dokumentácie je
toto stanovisko vypracované a vzhľadom na skutočnosť, čo sa potvrdilo v priebehu konania, že

objednávateľom tohto znaleckého úkonu bola iba žalobkyňa, tvorili podklady k nemu výlučne iba
dokumenty, ktoré predložila žalobkyňa. Znalec sám potvrdzuje v posudku, že na mieste samom nebol, a
pretoprivypracovanístanoviskavyberallenpodmienky,ktorésúmuzrejmézpredloženejdokumentácie.
Je potrebné uviesť, že znalec neuvádza vo svojom posudku, na základe akých výpočtov, či konkrétnych
zistení dospel k záveru že požiarne ohrozenie nevyhovuje platným požiadavkám STN 92 0201-4. Okrem

toho žalobkyňa v konaní uviedla, že z predmetného stanoviska vyplýva skutočnosť, že Prístrešok
technické požiadavky podľa Vyhlášky 532/2002 Z. z. ust. § 6 nespĺňa, avšak toto stanovisko znalca
sa v posudku nenachádza. S poukazom na nekonkrétnosť, nejednoznačnosť vysvetlenia znalcom,
že malo dôjsť k porušeniu pri realizácii predmetnej stavby podľa Vyhlášky 532/2002 Z. z. nebolo
zistené, tak toto stanovisko pre účely súdneho konania súd považoval za nepoužiteľné, nepreukazujúce

žiadne podstatné okolnosti a priamo hroziacu škodu, pre ktorú by mal byť Prístrešok žalovaných
odstránený. Žalobkyňa navrhla v konaní vykonať dôkaz a to obhliadku Prístrešku, súd tento návrh
zamietol uznesením na pojednávaní s poukazom na to, že mal dostatok dôkazov o tom, ako vyzerá a jeumiestnený Prístrešok, z fotodokumentácie, z situačného nákresu, z projektu. Takýto dôkaz vyhodnotil
ako nadbytočný.

24. Čo sa týka námietky žalobkyne, že hrozba požiaru je vážne hroziacou hrozbou, lebo plynové
potrubie zo strany nehnuteľnosti žalobkyne je osadené na plote medzi hranicami pozemkov, a že
Prístrešok je postavený 2,5 m od plynovej prípojky, žalovaný v 1. rade uviedol, že prípojka na hlavný
rozvod plynu žalobkyne sa nachádza pri ceste, čo je viac ako 10 metrov od Prístrešku. Zo strany
žalovaných potom z tohto dôvodu nebolo porušené stavbou Prístrešku ochranné pásmo plynovodu. Zo

zápisnice o zmierovacom konaní Obce Hul vo veci stavby Prístrešku zo dňa 10.02.2017 bolo uvedené,
že „K. vyhotovia úpravu plynoinštalácie, aby spĺňali prevádzkové predpisy“. K technickej správe k
plynoinštalácii rodinného domu sa uvádza, že potrubie vedené v zemi bude z trubiek polyetylénových,
potrubie vedené voľno po budove bude z trubiek čiernych. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že
prevedenie plynoinštalácie tak, ako je možné vidieť na fotodokumentácii predloženej žalobkyňou, nie je
v súlade s technickou správou, ktorá konštatuje, že plynové potrubia sú vedené po plote, ktorý oddeľuje

oba pozemky a nie po budove domu žalobkyne. Napriek skutočnosti, že revízny technik konštatoval
Správou o odbornej skúške plynového zariadenia zo dňa 19.06.2019 podľa ust. § 13 Vyhlášky 508/2009
Z. z., že ukotvenie a uchytenie plynovodu vyhovuje tejto Vyhláške súd jednoznačne zastáva názor, že
plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne nespĺňa požiadavky uvedené v technickej správe. Skôr je
možné konštatovať, že práve nevhodná plynoinštalácia rodinného domu žalobkyne môže spôsobovať

vážne ohrozenie výbuchu alebo požiaru.

25. Čo sa týka návrhu žalobkyne, ktorým si uplatnila, v prípade vyhovenia jej nároku náhrady
nemajetkovejujmy,jepotrebnéuviesť,žepokiaľsúdžalobuzamietol,lebožalobkyňažiadnymspôsobom
nepreukázala, že konaním žalovaných došlo k zásahu do jej práv a k vzniku nejakej ujmy a naviac

nepreukázala kauzálny nexus medzi jej nemajetkovou ujmou a konaním žalovaným, tak nebolo
možné o žiadnej náhrade nemajetkovej ujmy rozhodnúť. Žalobkyňa na vyhovenie nároku na priznanie
akejkoľvek nemajetkovej ujmy nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, lebo je len podielovou
spoluvlastníčkou k domovej nehnuteľnosti v podiele 1/3 k celku, a preto ňou navrhovaná výška finančnej
ujmy je neúmerná a nepreukázaná, lebo v rodinnom dome sa zdržiava len príležitostne, neprespáva a

nezdržuje sa v ňom trvalo, keď v konaní bolo preukázané, že reálne v ňom bývajú manželia Baranoví,
teda brat žalobkyne s manželkou, ktorý je tiež podielovým spoluvlastníkov v podiele 1/3 k celku. Ak
by aj nejaká nemajetková ujmy bola vznikla, bolo potrebné ,aby sa jej domáhali všetci traja podieloví
spoluvlastníci. Okrem toho priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 odsek 1, 2 OZ je možné
len v prípade, ak žalobca unesie dôkaznú povinnosť vrátane dôkazného bremena na preukázanie, že

neoprávneným zásahom žalovaného došlo k zníženiu jeho cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v
značnej miere. Žiadne takéto skutočnosti v konaní preukázané neboli a žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ani bremeno tvrdenia, lebo k zásahu do jej ľudskej dôstojnosti ani do práva na súkromie,
nedošlo. Tiež nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi údajnou ujmou žalobkyne a konaním
žalovaných.

26. Z týchto dôvodov žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

27. O nároku žalovaných o vzájomnej žalobe zo dňa 07.12.2020, ktorou sa domáhali, aby žalobkyňa
bola povinná strpieť uskutočnenie stavby protipožiarneho oplatenia na pozemku parcely reg. „C“ parc.

č. 983/2 s výmerou 600 m2, evidovaný na LV č. 657, ktorého vlastníkmi sú žalovaní, a to v blízkosti
spoločnej hranice s pozemkom parcely reg. „C“ parc. č. 985/1 s výmerou 812 m2, evidovaný na LV č.
188 , ktorého podielovým spoluvlastníkom je žalobca, súd aj tento návrh zamietol, lebo ho vyhodnotil
ako nedôvodný, keď podľa ustanovenia § 127 ods. 2 OZ, „ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému
využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného

úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.“ Podmienkami, ktoré sú potrebné na
uloženie povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť si pozemok sú: a) potrebnosť oplotenia, b) ak to nebráni
účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, c) zistenie stanoviska príslušného stavebného
úradu.
Žalovaný v 1. rade podal dňa 14.10.2020 na Obec Hul Ohlásenie drobnej stavby „PLOT“ o dĺžke 29

m, výške 1,8 do 2,8 m s betónovým základom, podľa odporúčania Ing. Šulíka na pojednávaní, čím by
vytvoril a vybudoval protipožiarne oplotenie, z odôvodnením, že žalobkyňa odmieta zmierlivé riešenie
vzniknutého sporu a nesúhlasí so stavbou oplotenia z protipožiarneho materiálu.Obec Hul výzvou na doplnenie podania zo dňa 03.11.2020, vyzval žalovaného v 1. rade, aby doplnil
Ohlásenie drobnej stavby .“PLOT“, predložením jednoduchého situačného výkresu s náležitosťami
podľa § 5 odsek 2 písmeno b vyhlášky č. 453/2000 Z. z., posúdením, že navrhovaný plot nebude mať

žiadny negatívny vplyv na susedný objekt rodinného domu, a doklad o vzdelaní projektanta.
Súd výzvou zo dňa 24.03.2021 vyzval Obec Hul - stavebný úrad, aby v lehote 7 dní oznámil súdu, či
žalovaní v 1. rade doplnil svoje podanie ohľadom Oznámenia drobnej stavby „PLOT“ a či Obec Hul vydal
povolenie na ohlásenie drobnej stavby, a či Obec Hul, vyhovela žiadosti pána B. K., zo dňa 03.09.2020
o hospodársku úpravu strechy Prístrešku - altánku, na pozemku žalovaného v 1. rade, týkajúcu sa

skrátenia strechy.
ObecHul.oznámilasúdupodanímzodňa31.03.2021,žežalovanémuv1.radenepovoliladrobnústavbu
„PLOT“ a nevyhovela ani žiadosti pána B. K. na hospodársku úpravu strechy, týkajúcu sa skrátenia
strechy Prístrešku.
Na základe týchto dôkazov, súd dospel k záveru, že nie sú splnené a dané podmienky na vyhovenie
vzájomnej žalobe žalovaných, lebo Obec Hul - ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad nepovolil

žalovanému v 1. rade drobnú stavbu „PLOT“, čím nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 127
ods.2OZ(zisteniestanoviskastavebnéhoúradu),leboStavebnýúrad,stavbuprotipožiarnehooplotenia
nepovolil a zároveň nevyhovel ani žiadosti pána K. o skrátenie strechy Prístrešku. Z tohto vyplýva jediný
záver, že drobná stavby Prístrešku - Altánok, žalovaných je postavený v súlade so Stavebným zákonom,
plní svoju funkciu, pre ktorú bol postavený, teda oddych a relax a touto funkciou neohrozuje život a

majetok žalobkyne, ktorá v dome , v ktorom je podielovou spoluvlastníčkou trvale ani nebýva, ani sa tam
nezdržuje, lebo býva a trvalo žije v Považskej Bystrici. V konaní nepreukázala žiadnu hrozbu požiarom
a ani výbuchom plynu, lebo žalovaní nevyvíjajú takú činnosť v Prístrešku, ktorým by ohrozovali život a
majetok žalobkyne. Žalovaní naopak preukázali ústretovosť a mali záujem spor vyriešiť zmierom, ale zo
strany žalobkyne takáto ochota nebola produkovaná.

Pokiaľ Stavebný úrad nepovolil drobnú stavbu „PLOTU“ žalovaných, súd nemohol vyhovieť vzájomnej
žalobe žalovaných, keď bez platného povolenia stavebného úradu nie je možné drobnú stavbu vykonať
a ani vyhovieť takto koncipovanej vzájomnej žalobe, lebo by to bolo v rozpore so Stavebným zákonom,
zároveň nepatrí do právomoci súdu v občianskoprávnom konaní skúmať prečo Stavebný úrad nepovolil
drobnú stavbu žalovaným.

28. O trovách konania v časti žaloby žalobkyne, II. výroku, súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal
ich žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobkyni v rozsahu 100 %, lebo boli plne úspešní v tejto časti konania
podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

29. O trovách konania v časti vzájomnej žaloby žalovaných v1. až 4. rade IV. výroku, súd rozhodol podľa
ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni voči žalovaným v 1. až 4. rade v rozsahu 100 %, lebo bola plne
úspešná v tejto časti konania podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).