Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, May 8, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3822200044
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3822200044.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: G. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom K., O. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou v Handlovej,
ČSA 12, IČO: 51 010 232, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K., B. XX/X, t.č. bytom I. B.,
G. XXX/XX, o zaplatenie 2.800,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.800,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od
2.12.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouprotižalovanémudomáhalzaplateniasumy2.800,-eurspolus5%ročnýmúrokom

z omeškania od 2.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovanému
požičal bezúročne sumu 2.800,- eur na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 2.12.2019. Uvedenú
sumu prevzal žalovaný v hotovosti jednorazovo do svojich rúk pri podpise zmluvy. Vrátenie pôžičky
si strany dohodli najneskôr do 1.12.2020. Žalovaný požičanú sumu v lehote splatnosti nevrátil ani
čiastočne, preto bol na vrátenie peňazí vyzvaný písomne výzvou zo dňa 23.12.2020 a 2.11.2021, avšak
bezvýsledne.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný v zákonom
určenej lehote voči platobnému rozkazu podal odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného
rozkazu (§ 267 ods. 4 Civilného sporového poriadku). V odpore žalovaný uviedol, že žalobca mu raz
požičal sumu 800,- eur, ktorú mu vyplatil do ruky na parkovisku a túto sumu mu potom strhával z odmeny
za prácu, nakoľko žalovaný pre žalobcu pracoval. Podľa žalovaného nikdy sumu 2.800,- eur od žalobcu
nežiadal a ani mu taká suma vyplatená nebola. Uvádzal tiež, že žalobca mu mal urobiť dlžobu na
poistnom, čo zistil pri zúčtovaní ročných nedoplatkov z poisťovne. Na pojednávanie sa žalovaný bez

ospravedlnenia nedostavil.

3. Na pojednávaní žalobca dodal, že žil s matkou žalovaného, od nej mal informáciu, že žalovaný
má nejaké finančné problémy. Ona sa ho spýtala, či žalovanému nemôže pomôcť. Žalovaný ho tiež
požiadal o pôžičku s tým, že spomínal asi 5 vecí, v súvislosti s čím peniaze potrebuje - niekomu bol
dlžný a potreboval peniaze aj na výživné. Sám vypočítal, že potrebuje sumu 2.800,- eur. Žalobca mu
teda túto sumu poskytol, chcel však mať o tom aj nejaký doklad, preto si stiahol znenie zmluvy o pôžičke

z internetu. Od žalovaného nežiadal žiadne úroky, zmluvu si žalovaný riadne prečítal, vedel, aké sú
podmienky pôžičky a dokedy má peniaze vrátiť. Zmluvu podpisovali u žalobcu doma, kde mu pri podpise
zmluvy aj vyplatil v hotovosti sumu 2.800,- eur, nakoľko žalovaný vtedy nechcel, aby mu posielal peniaze
na účet. Peniaze si žalovaný aj prepočítal. Pri podpise zmluvy a odovzdaní peňazí nebol okrem nichdvoch nikto iný prítomný. Žalobca uviedol, že so žalovaným sa dohodli aj na tom, že od januára 2020
bude žalovaný zamestnaný v spoločnosti L-Glamour s.r.o., v ktorej je žalobca konateľom, a dlh mu
bude splácať z výplaty. Žalovaný mu však nesplatil nič a ani zo mzdy sa mu nič nezrážalo, nakoľko bol

zamestnaný len na 4-hodinový denný pracovný úväzok, jeho príjem nebol vysoký, pretože vykonával
iba pomocné práce a peniaze potreboval na výživné, telefón a iné veci. Uviedol, že so žalovaným bol
ukončený pracovný pomer v marci 2020, pretože žalovaný nechodil riadne do práce. Žalobca tvrdil, že
žalovanému požičal sumu 2.800,- eur a nie 800,- eur, ako to žalovaný uvádzal v odpore voči platobnému
rozkazu. Z jeho výpovede vyplynulo, že žalovaný mu ešte pred splatnosťou pôžičky sľuboval, že peniaze

mu vráti, že mu požičia jeho priateľka, neskôr hovoril, že predá auto a z toho ho vyplatí. Potom s ním už
prestal komunikovať a neberie mu už ani telefón. Žalobca uviedol, že on so žalovaným nemal uzavretý
pracovnoprávny vzťah a zo strany firmy bolo vo vzťahu k žalovanému všetko dodržané. Uviedol tiež, že
je možné, že na parkovisku žalobcovi dal aj nejaké peniaze, mohlo ísť o 50,- eur, keď žalovaný šiel platiť
výživné, ale boli to peniaze mimo pôžičky 2.800,- eur.

4. Súd konal v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením
obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 2.12.2019, výziev na vrátenie pôžičky zo dňa 23.12.2020 a
2.11.2021, odporu žalovaného voči platobnému rozkazu zo dňa 24.2.2022, vyjadrenia žalobcu k odporu
žalovaného, výpisu z obchodného registra spoločnosti L-Glamour s.r.o., výpisu zo živnostenského
registra žalobcu, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový

a právny stav:

5. Z výpovede žalobcu v konaní bolo zistené, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke v sume 2.800,- eur. O pomoc pre žalovaného žalobcu požiadala najskôr matka žalovaného, s
ktorou žalobca v tom čase žil, a následne o poskytnutie uvedenej sumy požiadal žalobcu aj žalovaný

z dôvodu, že mal byť niekomu dlžný a peniaze potreboval aj na výživné. V súvislosti s tým bola medzi
stranami sporu dňa 2.12.2019 spísaná aj zmluva o pôžičke. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že žalobca pri
podpísaní zmluvy odovzdal žalovanému sumu 2.800,- eur, žalovaný túto sumu prevzal a zaviazal sa
požičanú sumu vrátiť jednorazovo najneskôr do 1.12.2020 v hotovosti k rukám žalobcu. Pôžička bola
dohodnutá ako bezúročná. Zmluva je podpísaná oboma stranami sporu. Z výpovede žalobcu v konaní

vyplynulo, že sumu 2.800,- eur odovzdal žalovanému v hotovosti u neho doma. Pôžičku vyplácal v
hotovosti na žiadosť žalovaného s tým, že peniaze si asi 2 alebo 3 dni predtým vybral z bankomatu. Pri
podpise zmluvy a odovzdaní peňazí okrem žalobcu a žalovaného nebol nikto iný prítomný.

6. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu zo sumy 2.800,- eur doposiaľ neuhradil vôbec nič. Poprel

tvrdenia žalovaného v odpore voči platobnému rozkazu o tom, že požičaná suma mala byť vo výške
800,- eur a odovzdaná na parkovisku. Trval na tom, že pôžička bola žalovanému poskytnutá v zmysle
zmluvy vo výške 2.800,- eur u neho doma. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že by žalovaný pôžičku
splácal formou zrážok zo mzdy. Uviedol, že žalovaný síce bol v čase od januára 2020 do marca 2020
zamestnaný v spoločnosti L-Glamour s.r.o., so sídlom v Handlovej, kde žalobca pôsobí ako štatutárny

zástupca, ale žiadne zrážky zo mzdy v súvislosti s pôžičkou sa mu nerealizovali. Podľa vyjadrenia
žalobcu žalovaný pracoval na skrátený 4-hodinový denný pracovný úväzok, vykonával pomocné práce,
jeho príjem nebol vysoký a žalovaný potreboval peniaze na výživné, telefón a iné veci. Okrem toho
do práce riadne nechodil, a preto s ním bol pracovný pomer skončený. Ešte pred dátumom splatnosti
pôžičky mal žalovaný žalobcovi prisľúbiť, že mu peniaze včas vráti, v súvislosti s čím si vyžiadal aj číslo

účtu žalobcu, ale k zaplateniu dlhu nedošlo ani sčasti. Po dátume splatnosti pôžičky už podľa vyjadrenia
žalobcu s ním žalovaný prestal komunikovať a nedvíhal mu ani telefón. Rovnako právna zástupkyňa
žalobcu uviedla, že na jej písomnú výzvu na vrátenie pôžičky sa s ňou žalovaný kontaktoval, dohodli si
stretnutie, avšak žalovaný sa tohto stretnutia nezúčastnil.

7. Žalovaný nárok žalobcu neuznával. V odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že sumu 2.800,- eur
od žalobcu nikdy nežiadal a ani mu nebola vyplatená. Tvrdil, že žalobca mu raz požičal iba 800,- eur,
ktoré mu vyplatil na parkovisku a potom mu to strhával za prácu. Ku svojim tvrdeniam nepredložil a ani
nenavrhol žiadne dôkazy a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.9. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne. Výpoveďou žalobcu a písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 2.12.2019 bolo preukázané, že
žalovaný si od žalobcu dňa 2.12.2019 požičal sumu 2.800,- eur, ktorú sa zaviazal splatiť jednorazovo
najneskôr do 1.12.2020. K úhrade pôžičky nedošlo ani sčasti. Žalovaný poskytnutie sumy 2.800,- eur
v konaní poprel a tvrdil, že mu zo strany žalobcu bola poskytnutá suma 800,- eur, ktorú mu potom
žalobca zrážal z platu. Tieto tvrdenia žalovaného však žalobca v konaní popieral, zotrvával na tom, že

žalovanému poskytol sumu 2.800,- eur v hotovosti ako pôžičku, o čom predložil aj dôkaz, t.j. zmluvu
o pôžičke podpísanú oboma stranami sporu. Rovnako trval na tom, že žalovaný mu z požičanej sumy
nevrátil nič. Pokiaľ žalovaný uvádzal iné tvrdenia, dôkazné bremeno na preukázanie týchto jeho tvrdení
zaťažuje žalovaného. Žalovaný však ku svojim tvrdeniam žiadne dôkazy nepredložil a ani nenavrhol,
pojednávania sa nezúčastnil. Civilné sporové konanie je pritom konanie kontradiktórne, súd iniciatívne

dokazovanie nevykonáva a dôkazná iniciatíva zaťažuje strany sporu. Za tohto stavu súd ustálil, že
žalobca v konaní preukázal hodnovernosť svojich tvrdení listinným dôkazom - zmluvou o pôžičke
zo dňa 2.12.2019. Obrana žalovaného zostala len v rovine jeho tvrdenia bez akéhokoľvek dôkazu,
pričom žalobca tvrdenia žalovaného popieral. V tejto situácii preto súd považoval tvrdenia žalobcu za
hodnovernejšie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu,

že žalovaný dlžnú sumu nevrátil riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania a žalobcovi vznikol aj
nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky, t.j. od 2.12.2020. K uvedenému dátumu bol úrok
z omeškania v zmysle nar. vl. č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne a v tejto výške si žalobca voči
žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania aj uplatnil.

11. Na základe uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.800,- eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 2.12.2020 až do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku (CSP). Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).