Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716010102
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716010102.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.11.2018, v
trestnej veci obž. B.. F. F. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného B.. F. F. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/12/2016
zo dňa 21.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného B.. F. F. vinným v bodoch I. a II.

rozsudku zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na
skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete, čím mal v bode 1 spôsobiť Sociálnej poisťovni
Bratislava škodu vo výške 756,65 eur a Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad škodu vo výške
1.263,33 teda eur, v bode 2 predstavovalo neodvedenie dane do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
sumu 12.863,73 eur.

Za to obžalovanému podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36
písm. j) Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s
použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň
uložil probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu vo
výmere 4 rokov a podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu zároveň uložil povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu

sociálnehovýcvikualeboinémuvýchovnémuprogramu.Podľa§61ods.1,ods.2,ods.6Tr.zákonauložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu obchodných spoločností
na dobu 5 rokov a 8 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
obžalovaný odvolanie, a to čo do výroku o vine aj čo do výroku o treste, ktoré dodatočne písomne

odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že považuje napadnutý
rozsudok Okresného súdu Poprad za nesprávny, pretože súd nesprávne vyhodnotil dôkazy vykonané
tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, ktoré sa týkali predovšetkým subjektívnej
stránky konania obžalovaného. Súd napriek návrhu na vykonanie dôkazov tieto nevykonal, rozhodol na
základe neúplne zisteného skutkového stavu, čím bola porušená zásada náležite zisteného skutkového
stavu, ako aj jeho právo na obhajobu. Prvostupňový súd sa nezaoberal skutočnosťou, že existujú

závažné pochybnosti o zákonnosti jedného z kľúčových dôkazov, a to znaleckého posudku, ktorý
okrem toho bol podľa jeho názoru neúplný. Napadnutý rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnenýa nepreskúmateľný v časti, v ktorej sa zaoberá hodnotením dôkazov, predovšetkým týkajúcich sa
znaleckého dokazovania, o ktorého zákonnosti existujú pochybnosti, ako aj v časti, kde sa súd zaoberá
hodnotením jeho obhajobných tvrdení týkajúcich sa subjektívnej stránky a motívu jeho konania, pričom

na základe neúplne zisteného skutkového stavu došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho
konania. Návrhy obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov A. E., predsedu
správnej rady HK ŠKP Poprad, B.. D. L.Í. a G.. K. L., zamestnancov daňového úradu Prešov, pobočka
Poprad, na skutočnosti týkajúce sa ustálenia skutkového stavu okresný súd zamietol, pretože išlo podľa
jeho názoru o dôkazy, ktoré sa netýkali okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci a okolností, ktoré

bolo možné zistiť už skôr vykonanými dôkazmi. Ďalej vyslovil názor, že pre vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti za trestný čin neodvedenia dane a poistného je potrebné zistenie, že obžalovaná osoba
ako zamestnávateľ zrážky odvodov a preddavkov na daň zo závislej činnosti skutočne a reálne vykonať
mohol, teda že obžalovaná osoba mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie hrubých miezd
pre svojich zamestnancov, čo v konkrétnom prípade, podľa jeho názoru, nebolo objektívne a spoľahlivo
preukázané. Okresný súd vychádzal predovšetkým z výpovedí obžalovaného B.. F. F. a svedkov G.. G.

E., JUDr. Tomáša Olexu, G. Š. a G. G. a z výpovede znalca B.. A. D. a záverov jeho znaleckého posudku,
ako aj z listinných dôkazov predložených Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad a Sociálnou
poisťovňou, pobočka Poprad a dôkazov v podobe výpisu obchodného registra spoločnosti HK Poprad,
s.r.o.. Podľa jeho názoru v danom prípade nebolo objektívne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaná
osoba mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie hrubých miezd pre svojich zamestnancov.

Ďalej vyslovil názor, že znalecký posudok mal vypracovať znalec zapísaný v zozname znalcov v
odvetví účtovníctvo a daňovníctvo, pričom znalec, ktorý v tomto prípade vypracoval znalecký posudok,
ktorý je zapísaný v zozname znalcov v odbore ekonómia a manažment, odvetvie personalistika,
nebol oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku v prejednávanej veci a preto existujú dôvodné
pochybnosti o zákonnosti konania proti jeho osobe, vznesenia obvinenia, ako aj celého prípravného

konania. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Tdo/62/2011
zo dňa 16.08.2012 vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.
zákona, kde najvyšší súd konštatoval, že len samotné nesplnenie daňovej povinnosti nenapĺňa znaky
žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za
zavinenie, teda princíp subjektívnej zodpovednosti. Bolo podľa jeho názoru potrebné venovať pozornosť

ajtomu,akábolacelkováhospodárskasituáciavspoločnosti,vktorejobžalovanýkonal,čisatentosnažil
nepriaznivú hospodársku situáciu spoločnosti riešiť, či bolo reálne, aby dlžobné platby boli odvedené
oprávneným subjektom v inom možnom termíne, prečo nebolo podnikanie ukončené, ak bolo dlhodobo
stratové a problematické a aké boli konkrétne dôvody, ktoré viedli k neodvádzaniu povinných platieb. On
nikdy nekonal v úmysle porušiť akékoľvek právne povinnosti a nikdy nekonal s úmyslom zadovážiť sebe

alebo inému akýkoľvek prospech. Poukazoval na to, že v danom prípade bola spoločnosť v nepriaznivej
finančnej situácii, kedy obžalovaný sám z vlastných finančných prostriedkov poskytoval klubu pôžičky,
aj jeho mzda za funkciu konateľa mu bola vyplácaná s niekoľkomesačným meškaním, čo potvrdzuje
skutočnosť, že nekonal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Prostriedky,
ktoré mohli byť použité na daňové alebo odvodové povinnosti, boli použité na také účely, ktoré boli

nevyhnutné na ďalšie fungovanie klubu. Práve výsluchmi svedkov, ktorých on navrhol vypočuť, by došlo
k ustáleniu, náležitému zisteniu skutkového stavu v rozhodnom období, týkajúcom sa finančného stavu
klubu a možnostiach jeho konania v rozhodnom období, ako aj v motivácii jeho konania. Nevykonaním
navrhovanýchdôkazovnebolnáležitýmspôsobomzistenýskutkovýstav,atopredovšetkýmspoukazom
na subjektívnu stránku jeho konania. Výsluchom týchto svedkov, by podľa jeho názoru vyplynula

tiež nutnosť doplnenia znaleckého dokazovania. Taktiež by bolo preukázané, že bez jeho zavinenia
došlo k zablokovaniu prostriedkov spoločnosti HK Poprad, s.r.o., pričom ak by tieto prostriedky neboli
zablokované, všetky povinnosti spoločnosti týkajúce sa daňových či odvodových povinností by boli
dodržané riadne a včas. Taktiež by bolo preukázané, že on sa snažil vzniknutú situáciu aktívne riešiť
tak s daňovým úradom, ako aj so sociálnou poisťovňou. On nerozhodoval o všetkých záležitostiach

samostatne, pretože HK Poprad, s.r.o. nebola klasickou obchodnou spoločnosťou, bol to športový klub
s určitou organizačnou štruktúrou. Jeho prvoradou úlohou bolo zastupovanie klubu vo vzťahu k vedeniu
extraligy a SZĽH, on, ako konateľ, musel bezodkladne riešiť okamžité platby a bežné fungovanie, napr.
skutočnosť, že vodič autobusu oznámil, že ak okamžite neuhradí dlžnú sumu, nebude mať kto odviezť
hráčov a družstvo na zápas a pod. K nesplneniu daňových povinností nedošlo s motívom vyplatenia

odmien sebe alebo nejakým zamestnancom, ale len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Jeho
jedinou motiváciou bolo udržanie hokeja v meste Poprad. Na základe uvedeného navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a v plnom rozsahu ho oslobodil alebo vrátil vec súdu prvého stupňa na
nové prejednanie a rozhodnutie.Na základe takto podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Po preskúmaní napadnutého
rozsudku a konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, zistil také chyby, ktoré síce

odvolaním obžalovaného vytýkané neboli, avšak ide o chyby odôvodňujúce podania dovolania z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku, teda pre založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré
súdom neboli vykonané zákonným spôsobom.

Za zákonným spôsobom vykonaný dôkaz je v zmysle § 119 ods. 2 Tr. poriadku potrebné považovať
všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa

Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Súčasťou získania dôkazu z dôkazného prostriedku
podľa Trestného poriadku je aj jeho procesné zachytenie spôsobom upraveným v Trestnom poriadku.
Dôkaz, ktorý takto zachytený nie je, nemožno považovať za dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.

V predmetnej trestnej veci napadnutý rozsudok prvostupňový súd založil aj na dôkazoch, ktoré mali

byť vykonané na hlavnom pojednávaní v dňoch 31.10.2016, 3.4.2017, 10.5.2017 a 30.1.2017, ale ktoré
spôsobom upraveným v Trestnom poriadku zachytené neboli a tak nie je možné zistiť ich skutočný
obsah.

Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vykonanom vo vyššie uvedených dňoch vyplýva, že samosudkyňa

podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku rozhodla, že sa zápisnica z hlavného pojednávania vyhotoví
prostredníctvom záznamového zariadenia. Do zápisnice o hlavnom pojednávaní boli následne
zaznamenané len meno a priezvisko vypočutých svedkov a znalca B.. D. a čas ich výsluchu, nie však
obsah ich výpovedí. Rovnako samosudkyňa postupovala aj pri zaznamenávaní záverečných rečí a
posledného slova na hlavnom pojednávaní dňa 21.6.2017, keď síce zaznamenala mená či procesné

postavenie osôb prednášajúcich reč a čas ich prednesu, nie však obsah tohto prednesu.

Uvedená protokolácia o tom, že bol vypočutý určitý svedok a v akom čase bol vypočutý, bez
zaznamenania konkrétneho obsahu jeho výpovede, nie je dostatočným dokladom o vykonaní dôkazu
výsluchom svedka a o skutočnostiach, o ktorých svedok vypovedal (obdobne R 50/1969).

Je síce pravdou, že samosudkyňa k zápisniciam o hlavnom pojednávaní pripojila aj zvukový záznam z
týchto pojednávaní, ten však nebol zhotovený zákonom predpísaným spôsobom. Išlo totiž len o zvukový
záznam zhotovený podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý sa vyhotovuje popri zápisnici o hlavnom pojednávaní
a ktorý ani neumožňuje presnú identifikáciu vypočutých osôb. Nemôže preto nahradiť písomné
zaznamenanie obsahu jednotlivých výpovedí, či iných úkonov v zápisnici o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní

upovedomia.

Podľa § 61a Tr. poriadku hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na
zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu;

záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zaznamenávanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia
v rozsahu, v ktorom sa na ňom vykonáva dokazovanie (teda podľa § 61a Tr. poriadku), sa zaznamenáva
aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku s využitím technického zariadenia určeného na

zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu senátu, či takýto zvukový záznam podľa §
61a Tr. poriadku vyhotoví alebo nie. Pritom pokiaľ ide o iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie
je na rozhodnutí predsedu senátu, čo vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku.Za technické zariadenie určené na zaznamenanie zvuku podľa § 61a Tr. poriadku sa považuje
diktafón, ktorý však nespĺňa parametre iného vhodného záznamového zariadenia, ktoré je definované
Metodickým pokynom č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30.03.2006
vydanýmnavykonaniezáznamupojednávaniapodľa§58ods.3Tr.poriadkuvznenízákonač.650/2005
Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny
súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia.

Podľa § 2 ods. 1 Metodického pokynu sa na účely tohto pokynu technickým zariadením rozumie
technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti - aplikácie „Záznam súdnych
pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých okresných a krajských
súdoch. Podľa § 2 ods. 8 Metodického pokynu sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „poskytovateľ“
rozumie dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP Media s. r. o. a podľa ods. 10 už citovaného

ustanovenia sa pre účely tohto pokynu pod pojmom „prijímateľ“ rozumie súd, ktorému bolo dodávateľom
inštalované záznamové zariadenie. Okrem toho v § 3 Metodického pokynu sa ustanovujú odporúčania
pre sudcov pri použití záznamového zariadenia ohľadne vedenia súdneho pojednávania a asistenta,
ktorý obsluhuje záznamové zariadenie.

Z uvedeného je teda zrejmé, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58 ods. 3 Tr.
poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s. r. o., pevne zabudované v pojednávacej
miestnosti súdu, obsahujúce hardvérovú a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych pojednávaní“,
ktorým bezpochyby nie je diktafón určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr.
poriadku. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes zachytáva,

keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa podmienky
určené ministerstvom spravodlivosti pre iné vhodné záznamové zariadenie tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedeného metodického pokynu.

Ak teda samosudkyňa nezabezpečila vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním

predsedom senátu alebo ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného
metodického pokynu a zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedí vypočúvaných osôb a ďalších
ich prednesov obsahuje len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný
s odkazom na vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. poriadku, zaznamenanie vykonaných
dôkazov z formálneho hľadiska nezodpovedá zákonu.

Uvedené porušenie procesného predpisu pri zaznamenaní vykonaných dôkazov na hlavnom
pojednávaní viedlo k ich znehodnoteniu do takej miery, že nie sú použiteľné. Trestný poriadok totiž
stanovuje pravidlá pre vykonávanie jednotlivých dôkazov, ktorých porušenie aj jednotlivo môže mať
za následok procesnú nespôsobilosť ich použitia či už absolútnu alebo relatívnu. V súdnom konaní

medzi takéto pravidlá nesporne patrí i zaznamenanie vykonania dôkazu na hlavnom pojednávaní.
Preto aj porušenie tohto pravidla je nevyhnutné posudzovať a pokiaľ zaznamenanie vykonania dôkazu
nedáva spoľahlivý podklad, napr. z dôvodu, že nie je zabezpečená identifikácia hovoriacich osôb a
teda nie je záruka správnosti záznamu prejavu tej ktorej osoby bez možnosti overenia si správnosti
jeho zachytenia, nemožno o takýto dôkaz opierať skutkové zistenia. Ani prípadný následne po skončení

hlavného pojednávania vyhotovený prepis výpovedí vypočutých osôb len zo záznamu zhotoveného
podľa § 61a Tr. poriadku nemôže nahradiť zákonné zaznamenanie vykonania dôkazu. Takýto prepis
na rozdiel od zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je verejnou listinou a nie je dôkazom o priebehu
hlavného pojednávania a ani o obsahu výpovedí vypočutých osôb.

V predmetnej veci to znamená, že prvostupňový súd pre nesprávny postup pri zaznamenávaní dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie a tiež že odvolací
súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní a zákonnosti ich vykonania.

Zistené pochybenie prvostupňového súdu je podstatnou chybou konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a)
Tr. poriadku, ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenie veci
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, že vo veci je nevyhnutné
za účelom objasnenia veci vykonať opätovne dôkazy, ktorých vykonanie nebolo procesne účinnýmspôsobom zaznamenané, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj z dôvodu uvedeného § 321 ods.
1 písm. b), c) Tr. poriadku a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu
na opätovné prejednanie.

Bude preto nutné zopakovať výsluchy svedkov C.. F. O., G.. D. K., G.. G. E., G. G. K. G. Š., pokiaľ
strany budú trvať na ich osobnom výsluchu. Krajskému súdu sa potom javí vhodným vypočuť aj
obhajobou navrhnutých svedkov B.. D. L., G.. K. L. K. A. E. a to za situácie, že obhajobe je treba
prisvedčiť v tom, že pre objektívne a zákonné posúdenie tejto trestnej veci je potrebné zisťovať, aká bola

celková hospodárska situácia v spoločnosti, v ktorej obžalovaný konal, či sa tento snažil nepriaznivú
hospodársku situáciu spoločnosti riešiť, či bolo reálne, aby dlžobné platby boli odvedené oprávneným
subjektom v inom možnom termíne, prečo nebolo podnikanie ukončené, ak bolo dlhodobo stratové a
problematické a aké boli konkrétne dôvody, ktoré viedli k neodvádzaniu povinných daní a odvodov. A
to za situácie, že za jeden ako z podstatných dôkazov vo veci bol znalecký posudok znalca z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie personalistika.

Podľa Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč.7/2009 zo dňa 25.3.2009 znalci
zapísaní v tomto odvetví sú oprávnení vykonávať znalecké úkony za účelom metodického posúdenia
dodržiavania všeobecne záväzných predpisov a znalecké dokazovanie v oblasti personalistiky a výpočtu
miezd a z nich vyplývajúce činnosti, pracovnoprávne vzťahy, poistenia z pracovnoprávnych vzťahov

a podobne. Znalecké dokazovanie v oblasti účtovníctva a sústavy daní vykonávajú znalci z odvetvia
účtovníctvo a daňovníctvo. Znalec z odvetvia personalistiky sa preto môže vyjadrovať k odvodom z
miezd a iným povinným platbám, nie je však oprávnený sa vyjadrovať k dani z pridanej hodnoty.
Znalec pribratý v prípravnom konaní a vypočutý na hlavnom pojednávaní v čase výsluchu ako aj v
čase vypracovania znaleckého posudku nebol zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie účtovníctvo

a daňovníctvo. Na takýto posudok nie je možné okrem údajov týkajúcich sa miezd a odvodov z nich
prihliadať.VsúčasnostiriešiotázkukompetenciíznaleckýchodvetvívyhláškaMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky č.228/2018 Z. z.

Aj táto skutočnosť, hoci by neboli odvolacím súdom zistené vyššie uvedené procesné chyby, by bola

aj sama dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku a jeho vrátenie prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Uvedené podstatné chyby konania, spôsobujúce nepoužiteľnosť vykonaných dôkazov, bránili
odvolaciemu súdu, aby vecne preskúmal napadnutý rozsudok aj z hľadiska námietok obsiahnutých

v odvolaní obžalovaného. Preto, síce na podklade odvolania obžalovaného, ale bez preskúmavania
vecnej správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude musieť uvedené chyby okresný súd odstrániť, vykonať v potrebnom rozsahu

dokazovanie a vo veci opäť rozhodnúť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.