Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32P/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121200848
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3121200848.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa Q. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky N.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. XXXX/X, J. nad P., právne zastúpenej Y.. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou
Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca N.. K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom Y. XXXX/XX, X. - G., t. č. S. II. XXXX/XX, J. nad P., o návrhu otca na úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu a úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá Q. O., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. sumou 600,- Eur mesačne, z ktorej

sumu 400,- Eur ako bežné výživné bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
s účinnosťou od 01.02.2021 a sumu 200,- Eur mesačne bude poukazovať na tvorbu úspor maloletej na
osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi matka, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou
od 01.02.2021. Matka osobitný účet na meno maloletej zriadi a otcovi oznámi číslo tohto účtu v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

IV. Dlh na výživnom v časti bežného výživného pre mal. Q. za obdobie od 01.02.2021 do 31.1.2022
vo výške 1.800 Eur je otec maloletej p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a dlh na výživnom v časti tvorby úspor pre mal. Evu
za obdobie od 01.02.2021 do 31.01.2022 vo výške 2.400 Eur je otec maloletej povinný poukázať na
osobitnýúčetmaloletejurčenýnatvorbuúsporvlehote3mesiacovododňanadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00
hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý
párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod.

VI. Otec si maloleté dieťa, okrem piatka v párnom týždni, prevezme v školskom zariadení, ktoré dieťa

navštevuje a odovzdá ho matke v mieste bydliska matky. Mimo školských dní alebo v prípade choroby
dieťaťa a každý piatok v párnom týždni si otec dieťa prevezme od matky a odovzdá matke v mieste
bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.

VII. Návrh otca sa vo zvyšku zamieta.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2021, sa otec domáhal, aby súd
zveril maloletú Q. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným

v sume 250 Eur mesačne s tým, že v prípade nevyhnutných a neočakávaných výdavkov súvisiacich so
starostlivosťou o maloletú sa obaja rodičia budú podieľať na nákladoch rovným dielom. Zároveň žiadal
upraviť stretávanie maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny
týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň v pondelok a v stredu
od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod,
počas jarných prázdnin každý rok od piatka predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin od 18.30 hod.

do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 18.30 hod., počas letných prázdnin 21 dní od
18.07. do 31.07. a od 25.08. do 31.08. vždy od 18.30 hod. do 18.30 hod., počas vianočných prázdnin a
sviatkov každý párny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a počas vianočných prázdnin a
sviatkovkaždýnepárnyrokod28.12.od17.00hod.do01.01.do17.00hod.Počaspracovnýchdníokrem
piatka v párnom týždni otec žiadal preberať maloletú v školskom zariadení a odovzdávať matke v mieste

bydliska maloletej, počas sviatkov a prázdnin a počas párneho piatka žiadal preberať a odovzdávať
maloletú matke v mieste bydliska maloletej s tým, že v prípade nemožnosti uskutočnenia stretnutia v
stanovenom termíne z dôvodu choroby dieťaťa, resp. otca alebo inej vážnej prekážky sú rodičia povinní
toto si oznámiť vhodným spôsobom a dohodnúť náhradný termín stretnutia. V návrhu otec uviedol, že
rodičia žili v spoločnej domácnosti od roku 2009. V priebehu rokov 2018 až 2020 sa vzťahy rodičov

zhoršili a otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Matka s maloletou zostali bývať v dome otca.
Rodičia sa ústne dohodli, že otec bude na výživu maloletej prispievať výživným v sume 250,- Eur. Styk
otca s maloletou prebiehal v súlade s dohodou rodičov dve až tri poobedia v týždni a každý párny
víkend. Matka väčšinou túto dohodu rešpektovala, počas pandemickej situácie v rokoch 2020 a 2021 sa
matka presťahovala s maloletou k svojim rodičom do J. čím významne obmedzila styk otca s maloletou

v priebehu pracovného týždňa. Ďalej si matka stanovila podmienku, že maloletá nesmie tráviť čas s
otcom v novej rodine otca. Otec totiž začal od septembra 2020 žiť v spoločnej domácnosti s priateľkou
a jej dvoma deťmi vo veku 13 a 16 rokov. Matka odmieta umožniť otcovi styk s maloletou, pokiaľ tento
styk bude uskutočňovať v prítomnosti otcovej priateľky a jej detí. Túto podmienku matky otec považoval
za neprijateľnú a v rozpore so záujmami maloletej. Otec navrhol matke uzatvorenie písomnej dohody

upravujúcej práva a povinnosti rodičov k maloletej, túto však matka odmietla podpísať. Otec požiadal o
pomoc pri úprave styku UPSVAR Trenčín. Ani po absolvovaní viacerých konzultácii však matka nebola
ochotná uzatvoriť dohodu o styku otca s maloletou. Dodal, že otec má s maloletou dobrý vzťah a snaha
stretávať sa a tráviť spolu čas je obojstranná.

2. Matka sa k návrhu otca, prostredníctvom právneho zástupcu, vyjadrila písomne podaním doručeným
súdu 26.05.2021 vrátane príloh (č.l. 28 - 53). Uviedla, že nemá zásadné výhrady k úprave styku, pretože
si uvedomuje dôležitosť oboch rodičov v živote dieťaťa, nechce brániť otcovi v styku, nikdy to nerobila.
V tomto duchu umožňovala styk otca po celý čas od odchodu otca v marci 2020 aj nad rámec ústnej
dohody. Výhrady mala k úprave styku počas prázdnin a sviatkov, najmä vianočných sviatkov, pretože

maloletá bola od narodenia zvyknutá tráviť štedrý deň obedom u starých rodičov zo strany otca a
večerou o starých rodičov zo strany matky. Uviedla, že v poslednej dobe bola maloletá po stretnutí s
otcom nešťastná, pretože jej vadilo stretávanie sa s otcom za prítomnosti priateľky, s ktorou si maloletá
nerozumie a rovnako a s jej deťmi a možno konštatovať, že si jej prítomnosti keď je s otcom neželá.
Maloletá si vyslovene nepraje, aby bola prítomná pri stretávaní s otcom jeho priateľka, má z toho

obrovský stres, zle to na ňu vplýva, bojí sa to otcovi priamo povedať. Matka v tomto vyvinula aj úsilie,
keď chcela zadosťučiniť požiadavke dcéry a vždy ich nechávala na víkend s otcom samých a ona
odišla k rodičom alebo výnimočne sa počas styku zatvorila v dome v izbe na poschodí a robila si svoju
prácu. Ohľadne výživného navrhla, aby vzhľadom na svoju finančnú situáciu a majetkové pomery otec
prispieval na výživu maloletej okrem 250 Eur na bežné výživné výživným 250 Eur na tvorbu úspor.

3. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 27.05.2021, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia
dokazovania a návštevy rodičov a maloletej Q. na Referáte poradensko-psychologických služieb
UPSVAR Trenčín s cieľom posúdenia najvhodnejšej úpravy styku otca s maloletou, zlepšenia
komunikácie rodičov, posúdenia citových väzieb v rodine, posúdenia záujmu otca o stretávanie s

maloletou a posúdenia vhodnosti styku aj s ohľadom na prespávanie v domácnosti otca, ktorý žije vdomácnosti so súčasnou partnerkou. Ďalšie pojednávanie, na ktorom súd rozhodol vo veci samej, sa
konalo dňa 25.01.2022.

4. Na pojednávaní dňa 26.05.2021 sa matka pridržala svojho písomného vyjadrenia zo dňa 26.05.2021,
vyjadrila záujem uzavrieť s otcom rodičovskú dohodu. V priebehu konania matka zmenila právneho
zástupcu. Na pojednávaní dňa 25.01.2022 matka navrhla určiť výživné otcovi 800 Eur, z toho v sume
500 Eur na bežné výživné a 300 Eur na tvorbu úspor, ohľadne styku tento navrhla určiť tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18:30

hod., vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v pondelok od 15.00 hod.
do 18.30 a v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a
to vždy bez prítomnosti T. L. a jej detí. Otec si maloletú prevezme v pracovné dni v školskom zariadení,
ktorémal.navštevuje,vostatnýchprípadochvmiestebydliskamatkyamaloletúmatkeodovzdávmieste
bydliska matky.

5. Kolízny opatrovník vykonal s rodičmi a maloletou pohovory dňa 13.05.2021 (č.l. 24 - 26). Pri pohovore
otec netrval na úprave jarných, letných a zimných prázdnin v zmysle návrhu na začatie konania. Kolízny
opatrovník konštatoval, že otec má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie s maloletou, nedostatky
zistené neboli. Rovnako neboli zistené nedostatky na strane matky.

6. Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhol zveriť maloletú matke, určiť otcovi
výživné v sume 600 Eur, z toho 400 Eur na bežné výživné a 200 Eur na tvorbu úspor. Styk určiť v rozsahu
na akom sa rodičia dohodli na RPPS UPSAVR Trenčín. Poukázal na to, že posledným návrhom na
úpravu styku matka ešte ubrala z časového rozsahu styku oproti tomu, na čom sa rodičia dohodli na
referáte. Uviedol, že otec nemôže mať obmedzené ako sa má styk realizovať podľa predstavy matky.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine, mal za to, že ako uviedol referát zatiaľ by sa styk mal realizovať
v rodinnom dome ako doposiaľ s tým, že rodičia majú postupne hľadať cesty, aby sa styk postupne
realizoval aj v domácnosti otca.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením listinných dôkazov - najmä návrhu otca,

vyjadrenia matky vrátane príloh, správy z prešetrenia pomerov UPSVAR Trenčín, záverečnou správou
z RPPS UPSVAR Trenčín, lustráciami v SP a registri obyvateľov, odpoveďami od zamestnávateľov
otca a matky, uznesením OR PZ V Trenčín zo dňa 24.01.2022, záverom znaleckého posudku znalkyne
PhDr. W. vypracovaného k trestnému konaniu, listinnými dôkazmi predloženými na pojednávaní a zistil
nasledovný skutkový a skutočný stav:

8. Maloletá Q. pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Rodičia žili v spoločnej domácnosti od roku
2009 do marca 2020, kedy otec odišiel. Matka s maloletou zostali žiť v 5-izbovom rodinnom dome vo
vlastníctve otca. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti sa stretával s maloletou dve až tri poobedia
v týždni a každý druhý víkend. Po nadviazaní nového vzťahu otcom sa podľa vyjadrenia otca situácia

výrazne zhoršila, zmenilo sa správania maloletej a otec sa s maloletou stretával menej často. Maloletá
má 9 rokov. Je žiačkou 2. ročníka ZŠ. Je dispenzarizovaná v kardiologickej ambulancií, s tým nemá
matka zvýšené výdavky. Výdavky na maloletú matka uviedla -na družinu 20 Eur mesačne, telefón 20 Eur
mesačne, ZRPŠ 25 Eur polročne, voľnočasový krúžok tenistu s poplatkom 40 Eur mesačne. Zároveň
chodí na husle, tam neplatia. V roku 2020 matka dcére zaplatila letný tábor v sume 150 Eur a dovolenku

v S. v sume 1.000 Eur. Otec prispieval na výživu maloletej 250 Eur odkedy rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti, okrem toho zakúpil maloletej oblečenie za rok v sume 300 Eur.

9. Otec žije aktuálne v X-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve spolu s jeho partnerkou T. L. a jej
dvomi dcérami, ktoré má partnerka v SOS v týždňových intervaloch. Otec pracuje ako finančný manažér

v I. U., spol. s.r.o. s priemerným príjmom za obdobie 02/2020 až 04/2021 podľa potvrdenia o príjme od
zamestnávateľa (č.l. 64) 3313 Eur netto vrátane nepeňažného príjmu na benzín. Otec vlastní niekoľko
nehnuteľností - 5-izbový byt v J. nad P., kde žije, X-izbový byt v X., ktorý prenajíma za 750 Eur (z toho
energie tvoria 250 Eur), rodinný dom v J. nad P., v ktorom žije matka s maloletou, pozemky v J. B. P. v
intraviláne o rozlohe cca 29.000 m2 zakúpené investične, od roku 2020 v 1/3 spoluvlastnícky podiel na

apartmáne v Y. (nadobúdacia cena 40 000 Eur). Pred 3 rokmi otec uzavrel kúpnu zmluvu, na základe
ktorej má nadobudnúť vlastníctvo k apartmánu v X. (nadobúdacia cena 105 000 Eur), predpoklad
uvedenia stavby do užívania a zapísania otca na LV ako vlastníka je v roku 2022. Na pojednávaní v
máji 2021 otec vlastnil motorové vozidlo L. T., r. v. 2016 (nadobúdacia cena 76 000 Eur), toto v decembri2021 predal za 40 500 Eur. Otec vlastní akcie O. T. G. v hodnote 8.000 Eur. Byt v Bratislave otec v 1 a aj
značné finančné prostriedky nadobudol v dedičskom konaní po svojom otcovi. K výdavkom otec uviedol
hypotéka 470 Eur na byt, v ktorom žije, sporenie 10 Eur mesačne, RTVS 5 Eur, Netflix 12 Eur, telekom

55 Eur - asi 34 Eur z toho za rodinný dom v J. a zvyšok byt v BA, mobil a internet a TV v byte v J. 85
Eur, výdavky na bytový fond za byt v BA XXX Eur, plyn v rodinnom dome v J. 81 Eur, odpad v rodinnom
dome J. 50 Eur ročne, plyn v byte J. 71 Eur mesačne, bytový fond za byt J. 52 Eur, bytový fond garáž
8 Eur, havarijná poistka auto 1.863 Eur ročne, PZP auto 205 Eur ročne, daň z nehnuteľností za všetky
nehnuteľnosti 379 Eur, elektrika -v rodinnom dome v DCA 71 Eur, elektrika v byte v BA 28 Eur mesačne,

plyn v byte v BA 4 Eur mesačne, poistenie nehnuteľností 325 Eur, voda v rodinnom dome v DCA 579
Eur ročne, oblečenie 600 Eur ročne, drogéria 15 Eur, knihy 400 Eur ročne, športové pomôcky 300 Eur
ročne, zdravotníctvo 200 Eur ročne, strava otca a maloletej 60 Eur mesačne. Partnerka otca na energie
v byte neprispieva, prispieva na nákup stravy v domácnosti.

10. Matka žije s maloletou v 5-izbovom rodinnom dome vo vlastníctve otca. Uviedla, že za bývanie

neplatí, hradí si energie v dome. V čase pojednávania v máji 2021 matka pracovala pre v MŠ ako učiteľka
s príjmom 980 Eur brutto, t.j. asi 700 Eur netto, mimo toho pracovala ako audítorka. V roku 2020 si
zriadila oprávnenie vykonávať činnosť audítorky, ide o slobodné povolanie, je zapísaná v Slovenskej
komore audítorov, z tejto činnosti dosahuje asi 200 Eur mesačne. V priebehu konania matka zmenila
zamestnanie. Od 01.07.2021 je zamestnaná P. s priemerným príjmom za obdobie 07/2021 až 12/2021

1764 Eur brutto. Uviedla, že činnosť audítorky už aktívne nevykonáva. Matka poberá rodinný prídavok
a daňový bonus na jedno dieťa. Vlastní 2-izbový byt v Prievidzi, ktorý prenajíma za 360 Eur mesačne (z
toho energie predstavujú 210 Eur mesačne, zbytok posiela rodičom, o ktorých byt zakúpila, ako splátku
kúpnej ceny). Ďalej vlastní stavebný pozemok v DN. s rozlohou 1200 m2 v intraviláne. Užíva motorové
vozidlo T. S r . v. asi 2012. K výdavkom matka uviedla, že otcovi zasiela za bývanie v rodinnom dome

250 Eur, ďalej si platí telefón 50 Eur mesačne, poistky, úvery nemá.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,

môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak
to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia §
24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.14. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15.Podľa§28ods.1,2Zákonaorodinesúčasťourodičovskýchprávapovinnostísúnajmäa)sústavnáa
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

18. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

21. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

22. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

24. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených
potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým ztoho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za
byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,

prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnostiprípadne.akrozumovéschopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky

vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a

pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým,
že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju
vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb,

pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

25. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletá Q. pochádza
z partnerského vzťahu rodičov, ktorí od marca 2020 spolu nežijú v spoločnej domácnosti, preto súdna
úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu nebolo doposiaľ súdom rozhodované.

26. Medzi rodičmi nedošlo k dohode o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej a úprave
styku, preto rozhodol o tejto úprave súd tak, aby úprava bola za zisteného skutočného stavu v čo
možno najlepšom záujme dieťaťa. Medzi rodičmi nebola sporná otázka zverenia, obaja navrhovali zveriť

maloletú matke. Pri rozhodovaní o zverení súd zobral do úvahy doterajší stav, kedy sa matka o maloletú
osobne stará, pričom nedostatky zistené neboli, bolo jednoznačne preukázané, že za primárnu vzťahovú
osobu považuje maloletá matku. Preto súd súladne s odporučením kolízneho opatrovníka zveril maloletú
matke.

27. Keďže súd rozhodol o zverení maloletej súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti. V tejto otázke
bol medzi rodičmi rozpor. Otec navrhoval výživné v sume 250 Eur, pričom pri pohovore s kolíznym
opatrovníkom vyjadril súhlas s prispievaním 200 Eur na tvorbu úspor za podmienky, že takto bude sporiť
maloletej i matka. Matka v priebehu konania menila návrhy ohľadne výšky výživného, finálne navrhla
určiť otcovi prispievať na výživu maloletej výživným 800 Eur, z toho 500 Eur na bežné výživné a 300

Eur na tvorbu úspor. Kolízny opatrovník navrhol určiť otcovi prispievať na výživu maloletej výživným
600 Eur, z toho 400 Eur na bežné výživné a 200 Eur na tvorbu úspor. Doposiaľ otec od odchodu zo
spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletej 250 Eur. Nad rámec vyživovacej povinnosti zakúpil
maloletej oblečenie v sume 300 Eur ročne. S poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
zodpovedajúce jeho veku 9 rokov, príjmové a majetkové pomerov, medzi ktorými je značný nepomer,

schopnosti a možnosti oboch rodičov, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 600
Eur mesačne, z ktorej 400 Eur bude otec prispievať na bežné výživné a 200 Eur na tvorbu úspor.
Ako už súd uviedol vyššie základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu, je posúdenie príjmových a výdavkových pomerov rodičov a vyhodnotenie nákladov na pokrytie
odôvodnených potrieb dieťa. Súd pri rozhodovaní vychádzal z príjmu otca 3313 Eur netto a príjmu matky

1764 Eur brutto. Otec na pojednávaní poukazoval na skutočnosť, že matka býva s maloletou bezplatne
v jeho rodinnom dome. Súd uvádza, že uvedené je založené na dobrovoľnej ústnej dohode rodičov,
pričom otec uviedol, že chce aby bol tento stav zachovaný. Je nepochybné, že matka je bývaním v
dome otca finančne zvýhodnená, nakoľko aktuálne matka byt vo svojom vlastníctve prenajíma a mátak príjem naviac, avšak súd má za to, že takéto zvýhodnenie nie je tak výrazné, aby malo vplyv na
zmenu názoru súdu na určenú výšku výživného pre maloletú. Zároveň v priebehu konania otcovi odbudli
výdavky na automobil L., a to havarijná poistka auto 1.863 Eur ročne a PZP auto 205 Eur ročne, keďže

otec auto v decembri 2021 predal a užíva firemné motorové vozidlo. Ďalej keďže otec žije v domácnosti
s partnerkou a jej deťmi je namieste, aby sa partnerka podieľala na nákladoch na bývanie, ktoré otec
uviedol, že znáša sám. Nepomer medzi príjmami a majetkovými pomermi rodičov maloletej je značný,
otec okrem nadštandardného príjmu vlastní viacero hodnotných nehnuteľností, z ktorých byt v Bratislave
prenajíma za 750 Eur a zvyšuje si tak príjem zo zamestnania a vlastníctvo a užívanie apartmánu

v Y. a v dohľadnej dobe i v X. je dôkazom vysokej životnej úrovne otca. Na strane maloletej súd
nezistil žiadne neprimerané alebo neodôvodnené výdavky. Zároveň súd pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danej veci osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Napriek skutočnosti, že otec súhlasil len s výživným vo
výške 250,- Eur súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživné maloletej
spolu sumou 600,- Eur mesačne. Okrem povinnosti otca prispievať na bežné výživné na maloletú Q.

sumou 400,- Eur mesačne, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou
200,- Eur mesačne. Súd má za to, že príjmové a majetkové pomery otca mu dovoľujú prispievať na
tvorbu úspor uvedenou výškou. Zároveň súd vzal na zreteľ skutočnosť, že otec s prispievaním na tvorbu
úspor vo výške 200,- Eur súhlasil pri pohovore s kolíznym opatrovníkom. Ohľadne požiadavky otca,
aby rovnakou sumou ako on prispievala na tvorbu úspor i matka súd uvádza, že predmetom konania je

rozhodovanie o vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu, a to je v danej veci otec.
Pokiaľ otec v petite návrhu žiadal, aby v prípade nevyhnutných a neočakávaných výdavkov súvisiacich
so starostlivosťou o maloletú sa na týchto podieľali rodičia rovnakým dielom súd uvádza, že otec je v
zmysle zákona povinný prispievať na výživu maloletej súdom určeným výživným, pričom prispievanie
na výdavky maloletej nad rámec bežného výživného je na vlastnom, avšak i morálnom, rozhodnutí otca

ako rodiča. V súlade s § 63 ods. 3 Zákona o rodine súd uložil otcovi poukazovať sumu 200,- Eur na
tvorbu úspor na osobitný účet, ktorý v prospech maloletej zriadi po právoplatnosti rozsudku matka, ako
rodič, ktorému bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Zasielanie prostriedkov na tvorbu úspor
na vinkulovaný účet maloletej rešpektuje záujem maloletej. Suma výživného 600 Eur korešponduje s
odôvodnenými potrebami maloletej s prihliadnutím na jej vek a stupeň školskej dochádzky, je v limitoch

vymedzených osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov a zohľadňuje zodpovedajúcou
mierou tiež právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni matky i otca.

28. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. Q. v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na
zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.02.2021 do 31.01.2022, t.j. od začiatku mesiaca, v

ktorom bol podaný návrh na začatie konania do vyhlásenia rozhodnutia súdu, vo výške 1800 Eur v časti
bežného výživného a vo výške 2400 Eur v časti tvorby úspor. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti tento prispieval na výživu maloletej 250 Eur
mesačne, preto súd túto skutočnosť pri rozhodovaní o dlžnom výživnom zohľadnil. Súd dlh na výživnom
v časti bežného výživného otcovi uložil zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku a dlh na výživnom v časti tvorby úspor otcovi uložil poukázať na osobitný účet maloletej
určenýnatvorbuúsporvlehote3mesiacovododňanadobudnutiaprávoplatnostitohtorozsudku.Lehotu
3 mesiacov súd považoval vzhľadom na výšku dlžnej sumy za primeranú.

29. Zo správy z RPPS UPSVAR Trenčín (č.l. 85 - 86) vyplýva, že rodičia súhlasia s úpravou styku, ktorá

sa realizovala doposiaľ a referát odporučil akceptovať dohodu rodičov v znení tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý
párny týždeň v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od piatka od
18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Na pojednávaní však rodičia k rodičovskej dohode ohľadne úpravy
styku nedospeli, nakoľko matka na poslednom pojednávaní žiadala rozhodnúť o úprave styku otca s

maloletou tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15.00 hod.
do 18:30 hod., vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni v pondelok od
15.00 hod. do 18.30 a v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od soboty od 09.00 hod. do nedele
do 18.30 hod. a to vždy bez prítomnosti T. a jej detí. Otec si maloletú prevezme v pracovné dni v

školskom zariadení, ktoré mal. navštevuje, v ostatných prípadoch v mieste bydliska matky a maloletú
matke odovzdá v mieste bydliska matky. Uvedené matka dôvodila tým, že maloletá tento školský rok
má v piatok dva krúžky, hudobnú na ZUŠ, kde sa učí hrať husle a následné má tenis do 17.00 hod.,
potom býva unavená a piatkový styk s otcom býva problémový. Z vykonaného dokazovania vyplýva, žerodičia sú od nadviazania nového vzťahu otca s aktuálnou partnerkou vo vážnom rodičovskom konflikte,
do ktorého boli zapojení aj rodičia zo strany matky, prinajmenšom matkin otec, na ktorého otec maloletej
podal trestné oznámenie pre vyhrážanie zabitím, a tento konflikt mal jednoznačne negatívny dopad aj

na maloletú. Vzájomne sa obviňovali, ich tvrdenia sa rozchádzali, vzhľadom na informácie zistené v
trestnom konaní, v ktorom otec maloletej podal trestné oznámenie na otca matky, a to že by mohlo zo
strany otca dochádzať voči maloletej k týranie maloletej v podobe spôsobovania psychického utrpenia
bolo ex offo na podnet Okresnej prokuratúry Trenčín začaté trestné stíhanie, ktoré bolo uznesením OR
PZ v Trenčín ČVS: C.-XXX/X-VYS-TN-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 94) zastavené, pretože skutok

nie je trestným činom. P. uznesenia predchádzalo vypracovanie znaleckého posudku L.. T. W., dňa
10.01.2022 (záver posudku na č.l. 96 - 99), z ktorého vyplynulo, že neboli zistené bezkontaktné ani iné
formy, príznaky a prejavy týrania maloletej a u maloletej neboli spozorované následky ani typické prejavy
v súvislosti s následkami traumy. U maloletej sa neprejavili do času vyšetrenia známky komplexného
syndrómu týrania. Maloletá otca vníma ako dôležitú, emočne a vzťahovo blízku postavu vo svojom
živote,jeňouprijímaný,akceptovanýamilovaný.Maloletánemázáujemostretávaniesotcovourodinou,

cíti sa byť zaťažená, keď tam má ísť, avšak na druhej strane neprechováva k otcovi negatívne city,
vníma ho ako rodinu, ale nedokáže sa zmieriť s jeho novým životom. Pri neformálnom pohovore s
kolíznym opatrovníkom v máji 2021 (č.l. 25) maloletá uviedla „Oco nás klamal pol roka, že ani mne ani
mamine nehovoril pravdu. T. nemám rada, lebo mi ukradla tata a vedela, že tato má mňa a maminu.
Potajomky s ním chodila von.“ Otec uviedol, že maloletá sa spočiatku s partnerkou otca a jej deťmi

stretávala bezproblémov, situácia sa zhoršila, keď sa matka maloletej dozvedela o otcovom vzťahu,
matka začala otcovi posielať rôzne SMS, že dieťa psychicky týra, keď ju núti stretávať sa s otcovou
partnerkou a zmenilo sa aj správanie maloletej. Matka mala za to, že ona nijak dcéru neovplyvňovala,
nechce brániť styku otca s maloletou, ale otec musí rešpektovať pocity maloletej. Aktuálne sa dlhodobo
realizuje styk otca s dcérou každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.,

každý párny týždeň v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň od piatka
od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., pričom stretávanie prebieha v rodinnom dome vo vlastníctve
otca, v ktorom žije matka s maloletou s tým, že matka počas styku odchádza z domu preč. Zo správy
z RPPS UPSVAR Trenčín (č.l. 85 - 86) vyplynulo, že situácia v rodine sa od leta 2021 zlepšila, i keď
situácia sa nezmenila, styk prebieha iba v domácnosti matky a maloletá v domácnosti otca nebola. Z

obsahu správy vyplýva, že rodičia sa dohodli na vyskúšaní tzv. experimentu, kedy bude otec nenásilnou
formou motivovať dcéru k tráveniu času s jeho partnerkou a jej deťmi, pričom matka bude maloletú
podporovať v tom, že sa jej nemôže nič zlé stať a otec ju má veľmi rád. Zo záveru správy vyplýva, že
okrem rozsahu styku na ktorom sa rodičia dohodli, pokiaľ ide o prespávanie maloletej v domácnosti otca,
rodičia pracujú na tom, aby sa začalo realizovať. Súd návrh matky, aby sa styk realizoval bez prítomnosti

partnerky otca T. L. a jej detí, považuje v rozpore s tým, k čomu smerovali sedenia na referáte, a to aby sa
stretávanie otca s maloletou nerealizovalo len v domácnosti matky, čo je dlhodobo ťažko realizovateľné
a nie je ani v záujme maloletej. Súčasťou realizácie stretnutí maloletej s otcom v domácnosti otca má
byť prirodzene akceptácia osôb, s ktorými otec žije v spoločnej domácnosti, maloletou, a ubezpečenie
maloletej, že je v domácnosti otca v bezpečí a otec ju má rád. Matka bola súdom, kolíznym opatrovníkom

a referátom motivovaná, že na tento proces môže výraznou mierou pozitívne vplývať sama matka, ako
primárna vzťahová osoba pre maloletú, ktorá s ňou trávi najviac času. Matka však rozporne na jednej
strane tvrdila, že styk maloletej s otcom chce podporovať a na druhej strane uvádzala, že ona maloletú
podporovať k zmene nijak nebude a bude rešpektovať jej pocity. Súd nemal nijak za preukázané, žeby
partnerka otca sa negatívne správala k maloletej, ohrozovala by ju alebo by dochádzalo k akémukoľvek

príkoriuzostranypartnerkyotcavočimaloletej.Príčinunegatívnehopostojamaloletejvočipartnerkeotca
možno vyvodzovať z vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom (č.l. 25), pričom vzhľadom na vek
maloletej sa javí dôvodné pochybovať, že k týmto názorom dospela na základe vlastného subjektívneho
uváženia bez toho, aby bola ohľadne rozpadu vzťahu rodičov informovaná viac ako je pre dieťa v tomto
veku nevyhnutné. Súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní

neriešia príčinu, resp. pôvod negatívneho postoja maloletej voči partnerke otca. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti súd nepovažuje návrh matky, aby styk otca s maloletou prebiehal bez prítomnosti
partnerky otca T. a jej detí za dôvodný. Naviac otec v priebehu konania preukázal, že berie ohľad na
situáciuapocitymaloletejdostatočne.Súdmázato,žeotecjedostatočnekompetentnýposúdiťčiakedy
postupne dôjde k zlepšeniu situácie a podľa toho zvoliť i miesto realizácie styku. Súd apeluje na matku,

aby podporovala samostatnosť maloletej a akceptovala výchovnú rolu otca v živote maloletej, ktorá
nebudenaplnenávplnomrozsahu,aksastykbudeneustálerealizovaťlenvdomácnostimatky.Ohľadne
intervalov stretávania otca s maloletou súd rozhodol v časovom rozsahu ako sa styk realizoval doposiaľ
(s výnimkou začiatku styku v párny piatok, ktorý sa realizoval od 15.00 hod.) a na akom sa rodičiadohodli na sedeniach na RPPS Trenčín. Rodičia sa zúčastnili celkovo 18 hodín sedení, kedy počas takto
rozsiahlych psychologických konzultácií okrem prebrania rôznych tém, sa dôkladne zaoberali aj otázkou
rozsahu styku. Argument o krúžkoch maloletej v párny piatok súd nevzhliadol za dôvodný, keďže krúžok

maloletej končí o 17.00 hod. a styk začína o 18.00 hod. Únavu a plačlivosť dieťaťa v tento deň matka
v priebehu konania ani na pojednávaní neuvádzala, prvý krát túto informáciu uviedla na poslednom
pojednávaní. S poukazom na uvedené súd o styku otca s maloletou rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku V. a VI.

30. Súd návrh otca vo zvyšku zamietol, keďže nevyhovel návrhu otca na úpravu sviatkov a prázdnin.
Vzhľadom na aktuálnu situáciu v rodine, súd nemal za preukázané, že je v záujme maloletej tráviť s
otcom viac dní nepretržite ako súd rozhodol v rámci úpravy bežného roka. Od odchodu otca zo spoločnej
domácnosti maloletá s otcom viac ako víkend netrávila.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať

jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.