Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/84/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120208820
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120208820.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkýň: 1/ O. H., rod.
P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. W. XXXX/XX, U., 2/ K. A., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom F. XXXX/X, U., obe právne zastúpené spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rojko s.r.o., so
sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Považská stavebná spoločnosť, a.s.

"v konkurze", so sídlom Hlinská 40, Žilina, IČO 31 561 420, v mene ktorej koná Ing. Jana Kovačková,
likvidátor so sídlom R. D. XXX/X, K., 2/ VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6, Bratislava, IČO
31 356 648, 3/ RUDINY, s.r.o., so sídlom Hlinská 40, Žilina, IČO 36 415 782, žalovaní 2/ a 3/ právne
zastúpení spoločnosťou Legal Group, s.r.o., so sídlom Lomonosovova 2, Bratislava, 4/ TnC II, a.s., so
sídlom Poštová 1, Žilina, IČO 50 936 166, právne zastúpený spoločnosťou Šoltýs & Korniet, s.r.o., so
sídlom Brnianska 3725/43, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe odvolania

žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 49C/68/2020-420 zo dňa 18. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 49C/68/2020-420 zo dňa 18. januára 2022 z r u š u j e a
konanie vo veci z a s t a v u j e .

Žalovaní 2/ - 4/ majú voči žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) v celom rozsahu
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia, že prevod časti komasačnej parc. 4523 vedenej
v komasačnom hárku č. 0390 katastrálne územie U., neskôr vedenej ako parc. č. 4523/1 a 4523/2 v
časti, v ktorej je nehnuteľnosť v súčasnosti vedená ako parc. KN-C 4524/18 zast. plocha a nádvorie o
výmere 1 389 m2 v kat. úz. U. vykonaný prevodmi a zápismi v katastri pod položkami výkazu zmien
č. 314/93 medzi VÁHOSTAV n. p., Žilina a žalovaným 1/ VÁHOSTAV a.s., Žilina a č. 612/02 medzi

žalovaným 1/ VÁHOSTAV a.s., Žilina a žalovaným 2/ VÁHOSTAV - Sk a.s., Žilina ako aj právny úkon
pod položkou č. 822/04 medzi žalovaným 2/ VÁHOSTAV - SK a.s., Žilina a žalovaným 3/ RUDINY s.r.o.,
Žilina sú neplatnými právnymi úkonmi a zároveň určenia, že kúpna zmluva medzi žalovanými 3/, 4/,
ktorej predmetom je parc. KN-C 4524/18 zast. plocha a nádvorie o výmere 1 389 m2 kat. úz. U., ktorej
vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod V 287/20 a ktorá parc. KN-
C 4524/18 zast. plochy a nádvoria o výmere 1 389 m2 kat. úz. U. je t. č. vedená na LV č. XXXXX na

žalovaného 1/, je neplatným právnym úkonom.

2. Východiskovo súd prvej inštancie uviedol, že Vyvlastňovacím výmerom Jednotného národného
výboru, technický referát v Žiline zo dňa 30. 08. 1951 bol vyvlastnený pre československý štát v správe
československých stavebných závodov pozemok parc. č. 1802 a 1803 (pkn vložka XXXX), parc. č. 1804
(pkn vložka č. XXXX) ako vlastníctvo F. P. v U., O. P., N. P., S. P., V. P., K. P. v komasačnom operáte H.

od svinských pažíť pod č. 0390 vo výmere 2200 m2 a 1601 m2.3. Rozhodnutím o vyvlastnení a náhrade Mestského národného výboru v Žiline zo dňa 20. 09. 1979
bolo pre Slovenskú socialistickú republiku - Výskumný ústav výpočtovej techniky v Žiline rozhodnuté o
vyvlastnení parcely 4523/1 o celkovej výmere 674 m2 vo vlastníctve N. P. a O. P. za náhradu 6 740 Kčs,

a parcely 4523/2 o výmere 26,50 m2 vo vlastníctve N. P. a O. P. za náhradu 265 Kčs.

4. Žalobkyne sú dcéry po F. P., zomr. XX. XX. XXXX a K. P., zomr. XX. XX. XXXX.

5. Pozemok parc. č. 4524/18 o výmere 1 389 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

v katastrálnom území U. bol vytvorený z pozemku parcela registra "C" č. 4524/1. Pozemok parc.
registra "C" č. 4524/1 bol vytvorený z pôvodnej parcely č. 4523 (k. h. 0390), ktorý mal v čase odňatia
poľnohospodársky charakter a bol využívaný na poľnohospodárske účely (podľa identifikácie parciel na
č. l. 30 spisu, 182 rub, geometrický plán Ing. I. Z., tieto skutočnosti zároveň neboli stranami sporné, preto
z nich súd prvej inštancie vychádzal s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 186 ods. 2 CSP.

6. Ďalej okresný súd konštatoval, že na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 26. 03. 1979 prešli
pozemky parc. č. 4523/1, 4523/2, katastrálne územie U. z Makyta n. p. Púchov na Výskumný ústav
výpočtovej techniky Žilina.
7. Na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa 27. 08. 1981 prešiel pozemok parc. č. 4524/1 podľa EN v

rozlohe 7046 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území U. - W. bezodplatne zo správy odovzdávajúcej
organizácie Závody automatizačné a výpočtovej techniky do správy Váhostav n. p. Žilina.
8. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi VÁHOSTAV, a.s. a VÁHOSTAV - SK, a.s. zo dňa 13.
11. 2001 došlo k odplatnému prevodu pozemku parc. č. 4524/1, zastavané plochy o výmere 7024 m2.
9. Vyhlásením zo dňa 26. 11. 2003 spol. Váhostav - SK, a.s. vyhlásila, že vložila do spoločnosti RUDINY,

s.r.o. pozemok parc. č. 4524/1, zastavané plochy o výmere 7024 m2.
10. Na základe kúpnej zmluvy č. 2 zo dňa 17. 12. 2019 obchodná spoločnosť RUDINY, s.r.o. previedla
na obchodnú spoločnosť TnC II, a.s. pozemok parc. č. 4524/18, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1389 m2.

11. Následne súd prvej inštancie pri aplikácii § 137 CSP a § 1 ods. 1, § 4 ods. 1,2, § 5 ods. 1,3, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 6, § 13 ods. 1,2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku uviedol, že ak postupom povinnej osoby došlo k porušeniu blokačného
ustanovenia zakotveného v ustanovení § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., prevody nehnuteľností, ktoré
vykonala povinná osoba sú zo zákona neplatné. Predmetný zákon teda nestanovuje tak, ako to určuje

napr. Občiansky zákonník v ustanovení § 711 ods. 6, podľa ktorého nájomca môže uplatniť neplatnosť
výpovede priamo na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede alebo ustanovenie § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že
bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, možnosť žiadať súd alebo
uplatniť na súde žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých by povinná osoba

prevádzala nehnuteľnosti inej osoby.
12. S ohľadom na absenciu takého zákonného ustanovenia, ktoré by výslovne umožňovalo podať žalobu
o určenie neplatnosti takých právnych úkonov nemožno považovať podanú žalobu za žalobu v zmysle
ustanovenia § 137 písm. d) CSP, teda žalobu na určenie právnej skutočnosti.

13. V danej spojitosti okresný súd tiež/podporne argumentoval, že žalobkyne zakladajú dôvodnosť
podanej žaloby na ustanovení § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb., pričom samotné toto ustanovenie
hovorí o prevodoch zo strany povinnej osoby, pričom pojem "povinná osoba" je obsiahnutý v ustanovení
§ 5 ods. 1 predmetného zákona, ktoré uvádza, že povinnou osobou je štát alebo právnická osoba, ktoré
ku dňu účinnosti predmetného zákona nehnuteľnosť držia. Žalobkyne však povinnú osobu v zmysle

ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. neoznačili.
14. Okrem toho, z ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. ani nevyplýva, že možno žalovať
o určenie neplatnosti prevodov vyvlastnenej nehnuteľnosti z osoby na ktorú previedla povinná osoba
vyvlastňovanú nehnuteľnosť na ďalšiu osobu, ako aj nasledujúce prevody. Podľa daného ustanovenia
je povinná osoba povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so

starostlivosťou riadneho hospodára, a odo dňa účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. nemôže tieto veci, ich
súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné.
15. Podľa okresného súdu, pokiaľ by aj judikoval neplatnosť právnych úkonov, ktorými malo dochádzať
k prevodom pozemku, ktorý mal byť vyvlastnený, takým rozhodnutím by zasahoval, resp. mohol byovplyvniť rozhodovaciu činnosť pozemkového úradu, ktorý podľa § 9 ods. 2 schvaľuje dohodu o vydaní
nehnuteľnosti formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Navyše, rozhodnutie pozemkového
úradu o neschválení dohody preskúmava na návrh účastníka súd.

16. Zároveň predmetný zákon (§ 9 ods. 4) ukladá povinnosť v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu dohody
o vydaní nehnuteľnosti, aby o vlastníctve rozhodol pozemkový úrad. Pokiaľ by súd vyslovil, že právne
úkony, na základe ktorých dochádzalo k prevodom spornej parcely, resp. pôvodnej parcely sú neplatné,
prejudikoval by samotné rozhodnutie pozemkového úradu. Pre rozhodnutie o neplatnosti takých úkonov
je totiž potrebné vyhodnotiť všetky súvislosti v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. - teda kto je oprávnenonou

osobou, kto je povinnou osobou, a či sa v predmetnom prípade jedná o nehnuteľnosť, ktorá mala byť
vyvlastnená bez náhrady.

17. Napokon, podľa súdu prvej inštancie na žalobe nie je v jej súčasnom štádiu ani naliehavý právny
záujem. Pozemkový úrad totiž doposiaľ o predmetnom reštitučnom nároku nerozhodol, t.j. nebola
doposiaľvyriešenáanizákladnáotázka,čivprípadepredmetnejparcelydošlokvyvlastneniuvzákoneč.

229/1991 Zb. predpokladaným spôsobom bez náhrady a či v toho dôsledku pozemkový úrad rozhodne o
vlastníctve oprávnenej osoby/oprávnených osôb. Vyriešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti právnych
úkonov, ktorými mal byť prevádzaný predmetný pozemok, by vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ
nebolo zo strany pozemkového úradu rozhodnuté o reštitučnom nároku neodstránilo spornosť vo
vzťahochstránsporu.Naliehavýprávnyzáujemjedanývtedy,akbybeztohtourčeniaboloprávožalobcu

ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Zákon č. 229/1991
Zb. výslovne stanovuje, že o uplatnených reštitučných nárokoch rozhoduje pozemkový úrad, ten istý
zákon zároveň stanovuje, ktoré prevody nehnuteľností, ktoré podliehajú postupu v zmysle predmetného
zákona sú zo zákona neplatné. Spornosť medzi žalobkyňami a žalovanými, je spôsobená v prvom rade
tým, že v predmetnom reštitučnom konaní nebolo pozemkovým úradom rozhodnuté. Uvedené potom nie

je možné zhojiť postupom zo strany súdu, nakoľko skutočnosti, ktoré je potrebné posúdiť na rozhodnutie
o uplatnenom reštitučnom nároku pozemkovým úradom (teda posúdiť to, kto je oprávnenou osobou, kto
je povinnou osobou, a či sa v predmetnom prípade jedná o nehnuteľnosť, ktorá mala byť vyvlastnená
bez náhrady) musí v prvom rade skúmať pozemkový úrad, a pri tomto svojom postupe zároveň aplikovať
ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.

18. Záverom okresný súd poznamenal, že v spore neboli označené všetky aktívne vecne legitimované
subjekty a nebola odstránená spornosť ani v tom smere, či za parcelu, vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyne
domáhajú určenia neplatnosti právnych úkonov už v minulosti bola zo strany štátu vyplatená za
vyvlastnenie náhrada.

19. Pokiaľ ide o trovy konania, žalovaný 1/ bol v predmetnom spore pasívny, trovy konania si v spore
neuplatňoval a súd ani nemal zo spisu preukázané, že by mu nejaké trovy v tomto spore vznikli. S
ohľadom na to súd napriek jeho úspechu v tomto spore mu voči žalobkyniam nárok na náhradu trov
nepriznal. Žalovaní 2/ - 4/ boli v spore úspešní, preto im bol priznaný predmetný procesný nárok v

rozsahu 100 %.

20. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobkyne a domáhali sa jeho zmeny tak, že súd žalobe
vyhovie a žalobkyniam prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, resp. výrok II. potvrdí.
21. Nesúhlasili so záverom okresného súdu o neoznačení všetkých aktívnych vecne legitimovaných

subjektov, nakoľko v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ku ktorej súd prihliada
aj vtedy, ak nikto z účastníkov takú absolútnu neplatnosť nenamieta. Ustanovenie § 13 ods. 2 zák.
č. 229/91 Zb. uvádza, že môže dôjsť k vydaniu veci čo i len niektorej z oprávnených osôb (ostatné
oprávnené osoby, ktoré neboli uspokojené môžu voči tým, čo im bola vec vydaná uplatniť nárok do
6 mesiacov), teda akékoľvek uplatňovanie nie je viazané na súčasnosť /účasť ostatných oprávnených

osôb.
22. Ďalej zdôraznili, že finančná náhrada nie je prekážkou pre rozhodnutie o reštitúcii (správny orgán
môže uložiť povinnosť vrátenia finančnej náhrady). Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by
oprávnené osoby mohli neplatnosť právnych úkonov uplatňovať iba po skončení reštitučného konania.
23. Odvolatelia namietali aj úvahu o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu. Ten je totiž daný tým,

že sú oprávnenými osobami, že prebieha reštitučné konanie a že počas tohto reštitučného konania došlo
k neplatným prevodom predmetu reštitúcie na tretie osoby. Takýmito prevodmi je ohrozené, ba možno
až zmarené ich postavenie oprávnených osôb, o to viac, že po takých prevodoch môže dôjsť k zmenám
predmetu reštitúcie (rozdelenie, zastavanie, zánik subjektov neplatných prevodov).24. Podľa žalobkýň sa žiadnym spôsobom nezasahuje do kompetencie správneho orgánu pri
rozhodovaní o reštitúcii, iba sa zabezpečuje taký stav, aby počas reštitučného konania nedochádzalo
k úkonom, ktoré sú zákonom výslovne zakázané. Pokiaľ súd tvrdí, že „pre rozhodnutie o neplatnosti

takých úkonov je totiž podľa názoru súdu potrebné vyhodnotiť všetky súvislosti v zmysle zák. č. 229/91
Zb. - teda kto je oprávnenou osobou, kto je povinnou osobou, a či sa v predmetnom prípade jedná
o nehnuteľnosť, ktorá mala byť vyvlastnená bez náhrady“ - jedná sa podľa žalobkýň o neprípustné
privlastňovanie kompetencií správneho orgánu. V reštitučnom konaní sa „nerieši spornosť vo vzťahoch
strán sporu“ ako to nesprávne tvrdí súd, správny orgán ani nie je oprávnený rozhodovať/rozhodnúť

o neplatnosti právnych úkonov. Obsah predostretej žaloby nie je o určení právnej skutočnosti, ale o
určení, že vlastnícke právo nie je dané, pričom naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho
predpisu. Navyše, ustanovenie § 137 CSP neobsahuje uzavretý okruh žalôb. Je možné podať aj žalobu,
ktorá nie je v § 137 CSP výslovne uvedená.
25. Nesprávne je podľa odvolateliek aj tvrdenie súdu, že z ustanovenia § 5 ods. 3 zák. č. 229/91 Zb.
nevyplýva prechod možnosti žalovať o určenie neplatnosti prevodov vyvlastnenej nehnuteľnosti z osoby

na ktorú previedla povinná osoba vyvlastňovanú nehnuteľnosť na ďalšiu osobu, ako aj nasledujúce
prevody. Účelom ustanovenia § 5 ods. 3 zák. č. 229/91 Zb. je totiž zákaz /neplatnosť akéhokoľvek
prevodu predmetu reštitúcie do vlastníctva iného a to od účinnosti zák. č. 229/91 Zb., teda zákon
postihuje všetky prevody o účinnosti zákona až do právoplatného rozhodnutia o reštitúcii. V opačnom
prípade, napr. pri viacerých prevodoch, čo i len v krátkom čase by tieto neboli postihnuteľné, hoci by

išlo /ide o zjavné porušenie zákona.

26. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný 4/ navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny.
27. Stotožnil sa s jednotlivými závermi súdu prvej inštancie, ktoré zopakoval s dôrazom na tvrdenie, že

blokačné ustanovenie vyjadrené v ust. § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení nedáva možnosť oprávneným osobám
domáhať sa v súdnom konaní určenia, že právne úkony povinných osôb v rozhodnom období vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom reštitučného konania, sú absolútne neplatné. Nakoľko právne
predpisy v tomto prípade spájajú s takýmito úkonmi povinnej osoby absolútnu neplatnosť priamo zo

zákona, príslušný správny orgán na právne úkony povinnej osoby s reštituovanými nehnuteľnosťami
počas rozhodného obdobia prihliadne s ohľadom na tzv. blokačné ustanovenie vyjadrené v § 5 ods. 3
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov z úradnej povinnosti, t. j. bez toho, aby bolo určenie neplatnosti týchto
právnych úkonov povinnej osoby napadnuté, resp. určené v osobitnom súdnom konaní iniciovanom

oprávnenou osobou, resp. oprávnenými osobami.
28. Ak by sa pripustil výklad žalobkýň, nastala by absurdná situácia, keď by správny orgán pri
rozhodovaní o reštitučnom nároku po zistení porušenia povinností povinnej osoby v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v platnom znení, musel reštitučné konanie prerušiť a odkázať oprávnené osoby na podanie

žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov povinnej počas rozhodného obdobia v civilnom sporovom
konaní.
29. Zo znenia žaloby podanej žalobkyňami je nepochybné, že žaloba bola podaná v zmysle ust.
§ 137 písm. d) CSP. V tejto súvislosti poukázal na doktrinálny výklad predmetného ustanovenia, v
zmysle ktorého: „Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však

nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná,
nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný.
Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
Na už uvedenom prípade môžeme demonštrovať právny stav de lege lata. Ak bol zápis vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci
môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci
nemá k dispozícií žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho
predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne

(§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať.“
30. Je preto nanajvýš nepravdepodobné, že sa žalobkyne podanou žalobou domáhali určenia, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, keďže túto
argumentáciu žalobkyne v priebehu konania neuviedli a nemožno ju dedukovať ani z písomných podanížalobkýň v konaní pred súdom prvého stupňa. Ak by sa však hypoteticky pripustil výklad žalobkýň o
tom, že žalobou sa domáhajú, „aby súd určil neexistenciu vlastníckeho práva žalovanej strany...“, otázka
určenia vlastníckeho práva nehnuteľností, ktoré sú predmetom prevodu v zmysle zmlúv namietaných

žalobkyňami by dospela do absurdného bodu, kedy by tieto nehnuteľnosti nemali vlastníka, nakoľko
nie je zrejmé, kto by mal byť podľa žalobkýň určený ako vlastník sporných nehnuteľností. Takýto stav
je neprípustný, keďže by sa takýmto rozhodnutím súdu, ktorého sa žalobkyne údajne domáhajú otvoril
priestor pre ďalšie žaloby, čo by neprinieslo riešenie sporu ale naopak, takéto rozhodnutie by predmetný
spor ešte viac prehĺbilo.

31. Navyše, ak by sa žalobkyne skutočne žalobou domáhali určenia, či tu právo je alebo nie je (čo však z
podanej žaloby nevyplýva), súd prvého stupňa správne posúdil absenciu naliehavého právneho záujmu
na takomto určení na strane žalobkýň.
32. Záverom žalovaný 4/ citoval Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 M
Cdo 5/2010, v zmysle záverov ktorého: „Okruh vecne legitimovaných (povolaných) účastníkov v konaní
o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z hmotného práva upravujúceho príslušnú zmluvu. Účastníkom

konania, v ktorom súd má určiť, či už platnosť alebo neplatnosť zmluvy, musia byť všetky zmluvné strany
príslušnej zmluvy. Ak tomu tak nie je, tak je na mieste daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok
vecnej legitimácie účastníkov konania a žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania
zamietnuť.“

33. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní 2/ a 3/ navrhli odvolanie žalobcu ako
nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť.
34. Zdôraznili, že zákon č. 229/1991 Zb. obsahuje vlastný mechanizmus vydávania
reštituovaných nehnuteľností, pričom prípadná neplatnosť právneho úkonu nastáva pri dôvodne
vydávanej nehnuteľnosti priamo zo zákona a nie je preto potrebné sa jej osobitne dovolávať súdnou

cestou, nehovoriac o tom, žalobcom žiadne právo na vrátenie nehnuteľnosti nebolo do súčasnosti
právoplatne priznané. Rozhodovanie súdu o nárokoch žalobcov ako subjektov, ktorých práva neboli
v reštitučnom konaní vedenom pred Okresným úradom Žilina - pozemkový a lesný odbor č. OU-ZA-
PLO/1-2020/000396-102 (ďalej aj ako „Reštitučné konanie") vôbec preukázané (pričom boli naopak
dôvodne spochybnené), by predstavovalo hrubý a neoprávnený (i) zásah do vlastníckeho práva

žalovaného IV., ktorý je v súčasnosti vlastníkom predmetného pozemku p. č. 4524/18, (ii) zásah
do práv žalovaných I. až III., ktorý mali predmetný pozemok p. č. 4524/18 legálne vo vlastníctve, ako
aj viedlo k (iii) nepriamemu prejudikovaniu toho, ako má správny orgán daný reštitučný nárok právne
posúdiť. Bez právneho významu podľa nich nie je ani skutočnosť, že žalobcovia si nikdy neuplatnili nárok
na vydanie pozemku p. č. 4524/18, ale iba nárok na finančnú náhradu zaň.

35. Žalovaní 2/. a 3/ majú za to, že námietka žalobcov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP vychádza z
nepochopenia princípov, na ktorých sú reštitučné konanie a zákona č. 229/1991 Zb. postavené, navyše
je od počiatku zrejmé, že žaloba ako taká ani len nesmerovala voči pasívne vecne legitimovaným
subjektom, nakoľko žalovaný I. až IV. nespĺňajú ani len definíciu povinnej osoby podľa § 5 ods. 1 a ods.
2 zákona č. 229/1991 Zb.

36. Stotožňujú so záverom súdu, že nie je v jeho právomoci vecne posudzovať okruh účastníkov
reštitučného konania, dôvodnosť reštitučného nároku a platnosť následných prevodov pozemku p. č.
4524/18. Uvedené patrí plne do právomoci Okresného úradu Žilina - pozemkový a lesný odbor a pokiaľ
ide o neplatnosť následných prevodov, tak tá v odôvodnených prípadoch nastáva priamo zo zákona,
pričom o vlastníctve k reštituovanému pozemku rozhodne okresný úrad.

37. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a konanie podľa ustanovenia § 9 CSP zastavil, nakoľko nie je daná
rozhodovacia právomoc všeobecného súdu SR.

38. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
39. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
40. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

41. Predpokladom toho, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol konať a meritórne vo
veci rozhodnúť, je splnenie procesných podmienok vyžadovaných zákonom. Elementárnou procesnoupodmienkou, ktorú je súd povinný skúmať z úradnej moci v každom štádiu konania, je danosť právomoci
súdu vec prejednať a vo veci rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci súdu je pritom vadou, ktorá
je neodstrániteľná a obligatórne vedie k zastaveniu konania.

42. V okolnostiach súdenej veci platí, že už úvahy súdu prvej inštancie (osobitne body 11, 14 - 16 tohto
odôvodnenia), vo významovej zhode s argumentáciou žalovaného 4/ (body 27-28 tohto odôvodnenia),
resp. žalovaných 2/ - 3/ (body 34 - 36 tohto odôvodnenia) fakticky opodstatňujú/odôvodňujú záver o
nedostatku právomoci súdu konať v danej veci.

43. Jediné, čo opísaným východiskám nekorešponduje, je náležitý procesný záver, keď súd prvej
inštancie zvolil zamietnutie žaloby namiesto zastavenia konania, hoci nedostatok právomoci súdu bez
ďalšieho vylučuje vecné posúdenie sporu (ako základ zamietnutia žaloby).
44. Rozvinúc preto len už v konaní prezentované právne úvahy odvolací súd uzatvára, že
rozhodovaním v predmetnej veci by súd prekročil svoju právomoc (§ 3 CSP) a zasiahol do kompetencie
orgánu štátnej správy (Okresný úrad), ktorému štát/zákon zveril právomoc rozhodovať o vydaní

nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku zákonom špecifikovaných
dôvodov (§ 6 zákona č. 229/1991 Zb.), v rámci ktorej právomoci príslušný orgán posudzuje i okolnosti
ne/platnosti následných prevodov (§ 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.), (práve) ktoré okolnosti žalobkyne
učinili predmetom tejto žaloby.

45. Opísané nadväzne viedlo i k zrušeniu napadnutého rozsudku, ktorý je zaťažený neodstrániteľnou
vadou podmienok konania.
46. Je potrebné dodať, že k ďalšiemu/následnému postúpeniu veci príslušnému orgánu (§ 391 ods.
1 CSP) nedošlo, nakoľko je z obsahu spisu nepochybné, že reštitučné konanie o predmetných
nehnuteľnostiach aktuálne prebieha.

47. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 260 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
vychádzajúc z procesného zavinenia žalobkýň na zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP), ktoré svoj
nárok uplatnili pred orgánom/subjektom nedisponujúcim právomocou na jeho posúdenie.
48. V opísaných skutočnostiach má potom svoj základ priznanie náhrady trov žalovaným 2/ až 4/ voči

žalobkyniam. O konkrétnej výške trov (celého) konania (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených
v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovaného 1/,
tomu v konaní žiadne trovy nevznikli.

49. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku aprostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.