Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209037
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118209037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovaným:
1/ DAMATI Prešov s.r.o., so sídlom Marka Čulena 10, 080 01 Prešov, IČO: 47 399 694, 2/ A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XXX, D. E., o zaplatenie 7.938,93 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/182/2018-246 z 5.10.2021 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 24Cb/182/2018-296 z 24.5.2022, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o nepripustení čiastočného späťvzatia
žaloby.

Mení rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o splatnosti pohľadávky tak, že žalovaní
1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 501,92 eur s prísl. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na
čiastočné späťvzatie žaloby zo 4.10.2021 nepripustil. Zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 501,92 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.006,28
eur od 20.3.2017 do 18.2.2021, zo sumy 2.906,28 eur od 19.2.2021 do 16.3.2021, zo sumy 2.806,28
eur od 17.3.2021 do 6.4.2021, zo sumy 2.706,28 eur od 7.4.2021 do 25.6.2021, zo sumy 2.606,28 eur
od 26.6.2021 do 26.7.2021, zo sumy 2.506,28 eur od 27.7.2021 do 25.8.2021, zo sumy 2.406,28 eur od
26.8.2021 do 27.9.2021, zo sumy 2.306,28 eur od 28.9.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške

1,- euro. Povolil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,03 %.

Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti žalovaných zo dňa 18.2.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril
so žalovanými ako dlžníkmi dňa 20.2.2016 zmluvu o úvere č. 231383-76258, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 6.000,- eur na úpravu prevádzky a nákup náradia. Žalovaný
2/ pristúpil k záväzku ako spoludlžník. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaní zaviazali splatiť
v 48. mesačných splátkach vo výške po 282,81 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom
kalendári, ktorý je neoddeliteľnou časťou zmluvy (článok 2 zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovanízaviazali zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške
157,81 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového
kalendára (článok 3 zmluvy). V prípade, že by žalovaní neuhradili ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho

splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, žalobca bol oprávnený požadovať
úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku
dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaných, žalovaní
boli povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým,
že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového

kalendára, odo dňa nasledujúceho boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 21/2013Z.z. (článok 10 zmluvy). Žalovaní sú v omeškaní s úhradou splátky č. 2
vo výške 282,81 eur od 29.4.2016 do 10.5.2016, splátky č. 3 vo výške 282,81 eur od 29.5.2016 do
30.5.2016, splátky č. 5 vo výške 282,81 eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, splátky č. 6 vo výške 282,81
eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, splátky č. 7 vo výške 282,81 eur od 29.9.2016 do 2.12.2016, splátky č.
8 vo výške 200,00 eur od 29.10.2016 do 13.1.2017, vo výške 50,00 eur od 29.10.2016 do 13.4.2017,

vo výške 32,81 eur od 29.10.2016, splátky č. 9 vo výške 282,81 eur od 29.11.2016, splátky č. 10 vo
výške 282,81 eur od 29.12.2016, splátky č. 11 vo výške 282,81 eur od 29.1.2016, splátky č. 12 vo výške
282,81 eur od 28.2.2016.

Žalovaní sa zaviazali žalobcovi zaplatiť celkovo 13.574,88 eur, do omeškania sa dostali s úhradou
splátok úveru č. 8 až č. 12, preto listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovaným, že sú v omeškaní
s úhradou splátok. Súčasne im oznámil, že dňa 17.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú
splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Je nesporné, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Sporné bolo, či je úverová zmluva
platná, sporná bola aj suma zmluvnej pokuty a výška úrokov z poskytnutého úveru.

Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, posúdil tak, že predmetná úverová zmluva je síce platná, avšak neplatné je
dojednanie o úrokoch a o výške zmluvnej pokuty, pretože zmluva neobsahuje špecifikáciu podstatnej
náležitosti, ktorou je úrok a ustanovenia zmluvy sú v tomto smere nejasné, neurčité a nezrozumiteľné.
Dojednaná odplata je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného

zákonníka, nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 6.000,- eur, avšak po spočítaní všetkých splátok by
mali dlžníci zaplatiť sumu 13.546,08 eur. Navyše dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká,
predstavuje 0,1% denne a taktiež vo vzťahu k jej výške možno konštatovať rozpor s obchodnými
zvyklosťami, nakoľko v čase rozhodnutia súdu predstavuje dvojnásobok poskytnutej sumy úver, pričom
zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobcovi porušením zmluvy zo strany žalovaných bola

spôsobená škoda, preto súd znížil sumu zmluvnej pokuty na sumu 1,- euro. Súd prvej inštancie sa
teda stotožnil s argumentáciou žalovaných, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov a z
výpovede žalovaného 2/.

Z uvedených dôvodov súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok vo výške
501,92 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.006,28 eur od 20.3.2017 do 18.2.2021,
zo sumy 2.906,28 eur od 19.2.2021 do 16.3.2021, zo sumy 2.806,28 eur od 17.3.2021 do 6.4.2021, zo
sumy 2.706,28 eur od 7.4.2021 do 25.6.2021, zo sumy 2.606,28 od 26.6.2021 do 26.7.2021, zo sumy
2.506,28 eur od 27.7.2021 do 25.8.2021, zo sumy 2.406,28 eur od 26.8.2021 do 27.9.2021, zo sumy

2.306,28 eur od 28.9.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1,- euro.

Na žiadosť žalovaných im súd povolil splatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 100,- eur, počnúc
právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia dlhu, pričom prihliadal na nepriaznivú rodinnú

situáciu u žalovaného 2/.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.Dopĺňacím rozsudkom č.k. 24Cb/182/2018-296 z 24.5.2022 súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti žalovaných zo dňa 18.2.2016 žalobca ako veriteľ uzatvoril
so žalovanými ako dlžníkmi dňa 20.2.2016 zmluvu o úvere č. 231383-76258, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 6 000 eur na úpravu prevádzky a nákup náradia. Žalovaný
2/ pristúpil k záväzku ako spoludlžník. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaní zaviazali splatiť
v 48. mesačných splátkach vo výške po 282,81 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom
kalendári, ktorý je neoddeliteľnou časťou zmluvy (článok 2 zmluvy). Za poskytnutie úveru sa žalovaní
zaviazali zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru vo výške
157,81 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového

kalendára (článok 3 zmluvy). V prípade, že by žalovaní neuhradili ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho
splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, žalobca bol oprávnený požadovať
úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa majú podľa zmluvy stať splatnými v budúcnosti, a to ku
dňu uvedenému v oznámení. Ak by sa stali okamžite splatnými všetky záväzky žalovaných, žalovaní
boli povinní zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s tým,

že ak sankcie za omeškanie dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového
kalendára, odo dňa nasledujúceho boli žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 21/2013Z.z. (článok 10 zmluvy). Žalovaní sú v omeškaní s úhradou splátky č. 2
vo výške 282,81 eur od 29.4.2016 do 10.5.2016, splátky č. 3 vo výške 282,81 eur od 29.5.2016 do
30.5.2016, splátky č. 5 vo výške 282,81 eur od 29.7.2016 do 16.8.2016, splátky č. 6 vo výške 282,81

eur od 29.8.2016 do 7.9.2016, splátky č. 7 vo výške 282,81 eur od 29.9.2016 do 2.12.2016, splátky č.
8 vo výške 200,00 eur od 29.10.2016 do 13.1.2017, vo výške 50,00 eur od 29.10.2016 do 13.4.2017,
vo výške 32,81 eur od 29.10.2016, splátky č. 9 vo výške 282,81 eur od 29.11.2016, splátky č. 10 vo
výške 282,81 eur od 29.12.2016, splátky č. 11 vo výške 282,81 eur od 29.1.2016, splátky č. 12 vo výške
282,81 eur od 28.2.2016.

Žalovaní sa zaviazali žalobcovi zaplatiť celkovo 13.574,88 eur, do omeškania sa dostali s úhradou
splátok úveru č. 8 až č. 12, preto listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovaným, že sú v omeškaní
s úhradou splátok. Súčasne im oznámil, že dňa 17.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú

splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

Podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, posúdil tak, že predmetná úverová zmluva je síce platná, avšak neplatné je

dojednanie o úrokoch a o výške zmluvnej pokuty, pretože zmluva neobsahuje špecifikáciu podstatnej
náležitosti, ktorou je úrok a ustanovenia zmluvy sú v tomto smere nejasné, neurčité a nezrozumiteľné.
Dojednaná odplata je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka, nakoľko úver bol poskytnutý vo výške 6.000,- eur, avšak po spočítaní všetkých splátok by
mali dlžníci zaplatiť sumu 13.546,08 eur. Navyše dojednaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká,

predstavuje 0,1% denne a taktiež vo vzťahu k jej výške možno konštatovať rozpor s obchodnými
zvyklosťami, nakoľko v čase rozhodnutia súdu predstavuje dvojnásobok poskytnutej sumy úver, pričom
zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobcovi porušením zmluvy zo strany žalovaných bola
spôsobená škoda, preto súd znížil sumu zmluvnej pokuty na sumu 1,- euro. Súd prvej inštancie sa
teda stotožnil s argumentáciou žalovaných, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov a z

výpovede žalovaného 2/.

Zuvedenýchdôvodovsúduložilrozsudkomzodňa5.10.2021žalovanýmspoločneanerozdielnezaplatiť
žalobcovi úrok vo výške 501,92 eur, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.006,28 eur od

20.3.2017 do 18.2.2021, zo sumy 2.906,28 eur od 19.2.2021 do 16.3.2021, zo sumy 2.806,28 eur od
17.3.2021 do 6.4.2021, zo sumy 2.706,28 eur od 7.4.2021 do 25.6.2021, zo sumy 2.606,28 od 26.6.2021
do 26.7.2021, zo sumy 2.506,28 eur od 27.7.2021 do 25.8.2021, zo sumy 2.406,28 eur od 26.8.2021
do 27.9.2021, zo sumy 2.306,28 eur od 28.9.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 1 euro. Vprevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v
rozhodnutí sp. zn. 7Cob/82/2020 zo dňa 21.1.2021. Na žiadosť žalovaných im súd povolil splatiť dlžnú
sumu v mesačných splátkach po 100,- eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, až do úplného zaplatenia

dlhu, pričom prihliadal na nepriaznivú rodinnú situáciu u žalovaného v 2/.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j.
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Totiž súd prvej inštancie uviedol, že zmluva
neobsahuje špecifikáciu podstatnej náležitosti, ktorou je úrok a súčasne uviedol, že dojednaná odplata je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Záver o rozpore s poctivým obchodným stykom nie
je žiadnym spôsobom odôvodnený a v rozsudku sa neuvádzajú žiadne preukázané skutočnosti, ktoré by

uvedenýrozsudokodôvodnili.Súdsanevyporiadalsargumentácioužalobcuohľadnevýškyodplaty.Súd
je povinný sa vyporiadať so všetkými argumentmi, ktoré majú vecnú spojitosť s prejednávanou vecou.

Žalobca počas konania poukazoval na to, že otázka výšky úroku za úver sa v obchodnoprávnych

vzťahoch posudzuje podľa § 502 Obchodného zákonníka, čo vylučuje aplikáciu § 265 Obchodného
zákonníka. Z napadnutého rozsudku však nevyplývajú dôvody, ktorými by súd odôvodnil aplikáciu § 265
Obchodného zákonníka a neaplikoval § 502 Obchodného zákonníka.

Zmluva o úvere je v zmysle úpravy v Obchodnom zákonníku absolútnym záväzkom. Z tejto úpravy
vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako bezúročná, pretože záväzok platiť úrok ako
odplatu za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov do užívania je pojmovým znakom úverovej
zmluvy a jej podstatnou časťou. Ak veriteľ a dlžník nedohodnú výšku úrokov v zmluve, je dlžník povinný
platiť úrok vo výške stanovenej Obchodným zákonníkom. Táto nie je stanovená fixne, ale je závislá

na tom, aké úroky obvykle požadujú banky v mieste dlžníka v dobe uzavretia zmluvy za úvery nimi
poskytované. Vo vzťahu k § 502 Obchodného zákonníka súdna prax konštatovala, že prípadná dohoda
o úroku vo výške prevyšujúcej povolenú hodnotu nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy ako celku,
ani neplatnosť dojednania o úrokoch, ale nastúpenie právneho dôsledku vyjadreného v uvedenom
ustanovení.

Úprava zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku sa od úpravy zmluvy o pôžičke významne líši tým, že
ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy,
ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo ak výška úrokov prevyšuje najvyššiu prípustnú

hodnotu úrokov. Zakotvuje tiež výslovne i riešenie situácie vzniknutej tým, že strany dojednajú v úverovej
zmluve úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona. Takáto úprava pre vzťahy
založené úverovou zmluvou uzavretou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka posilňuje princíp
obsahovej oddeliteľnosti tej časti právneho úkonu, ktorá sa týka úrokov. Zákon výslovne uvádza, že
v prípade úrokov vyšších, než sú podľa zákona alebo na základe zákona, má dlžník povinnosť platiť úrok

v najvyššej prípustnej výške. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania
o úrokoch, čo však súd prvej inštancie nerešpektoval.

Priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,- euro súd nijako neodôvodnil a nepriznanie

nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil tým, že v čase rozhodovania súdu výška zmluvnej pokuty už
predstavuje dvojnásobok sumy úveru.Záver súdu je predčasný a jednostranný. Súd prvej inštancie nezohľadnil v prvom rade fakt, že zmluvná
pokuta je určená percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania. Čím dlhšie je omeškanie, tým je
vyššia aj celková suma pokuty. Prístup súdu, ktorý posudzuje len celkovú výšku pokuty favorizuje

žalovaných takým spôsobom, že čím dlhšie bude trvať porušenie zmluvnej povinnosti, tým väčšia bude
pokuta a tým zrejme pravdepodobnejší záver o neprimeranosti.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní ani pokiaľ ide o povolenie splácania v splátkach vo výške 100,- eur. Taktiež je rozsudok
nepreskúmateľný aj pokiaľ ide o nepripustenie čiastočného späťvzatia, pretože v zmysle Civilného
sporového poriadku nesúhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím je možný len z vážnych dôvodov.
Takéto dôvody v konaní zistené neboli.

Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné v rozsahu,

vakommalmožnosťsozreteľomnaprocesnéúkonynímvykonanévodvolacomkonanítotorozhodnutie
napadnúť.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť

na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v rozsudku č.k. 24Cb/182/2018-246 z 5.10.2021 súd prvej
inštancie uviedol len vyhovujúci výrok vo vzťahu k žalobe, výrok týkajúci sa povolenia splácania dlžnej
sumy žalovaným v splátkach a súvisiace výroky o nepripustení späťvzatia žaloby a o trovách konania.

Preto tú časť odvolania žalobcu, ktorá sa týkala nepriznania súm pôvodne uplatňovaných a ktoré ustálil
naposledy podaním doručeným na súd prvej inštancie 4.10.2021, a to v celkovej výške 7.438,93 eur
s prísl. možno považovať len za návrh žalobcu adresovaný súdu prvej inštancie na rozhodnutie o celom

predmete konania, teda aj o tých častiach jeho nárokov, ktoré mu doposiaľ priznané neboli.

Na základe pokynu odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie urobil dopĺňacím rozsudkom č.k.
24Cb/182/2018-296 z 24.5.2022, ktorý bol sporovým stranám doručený, avšak žalobca voči nemu

odvolanie nepodal. Preto je potrebné konštatovať, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo
vzťahu k zamietavej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa stal právoplatný napriek argumentácii
žalobcu, ktorú vo svojom pôvodnom odvolaní uviedol. V závislosti od toho súd prvej inštancie vyznačil
na uvedenom dopĺňacom rozsudku aj doložku právoplatnosti dňom 8.7.2022.Tátoargumentáciasatotižnetýkalavýrokov,ktorévskutočnostisúdprvejinštancievosvojompôvodnom

rozhodnutíuviedolatotopôvodnérozhodnutiebolovlastne(zhľadiskavecisamej)priaznivéprežalobcu,
nakoľko mu priznávalo určité sumy, avšak v zmysle vyššie uvedeného neobsahovalo výrok, ktorým
by jeho nároky boli zamietnuté. Preto argumentácia žalobcu týkajúca sa nárokov, ktoré mu priznané
neboli(ajkeďrozhodnutímsúdunebolizamietnuté),mohlabyťposudzovanávzmyslevyššieuvedeného
len ako návrh na rozhodnutie o celom predmete konania, a keď súd prvej inštancie tak urobil, bolo

povinnosťou (možnosťou) žalobcu podať odvolanie proti takto doručenému dopĺňaciemu rozsudku, ktorý
obsahoval rozhodnutie o nárokoch, ktoré žalobcovi priznané neboli, čo však žalobca neurobil. V tejto
súvislosti treba upriamiť pozornosť na ust. § 359 CSP, z ktorého vyplýva, že na podanie odvolania je
legitimovaná strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, čo nemožno tvrdiť o pôvodnom ( nie
dopĺňacom ) rozsudku súdu prvej inštancie.

Preto v súlade s ustanovením § 367 ods. 2 CSP, zaoberal sa odvolací súd len výrokmi rozsudku
(pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie z 5.10.2021 – č.l. 246 spisu) o nepripustení späťvzatia
žaloby, o čiastočnom vyhovení žalobe, o povolení splácania dlžnej sumy v splátkach a ako aj súvisiaci
výrok o trovách konania.

V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že výrok o zamietnutí návrhu na čiastočné späťvzatie
žaloby nemá oporu v procesných predpisoch (CSP), nakoľko súd nie je oprávnený na nepripustenie
späťvzatia žaloby, pretože ide o procesný úkon, ktorý patrí do kompetencie žalobcu (dominus litis), ktorý

žalobou disponuje a za podmienok uvedených v CSP (§ 145 a nasl. CSP), pričom súd prvej inštancie
nie je kompetentný v zmysle § 146 CSP rozhodovať o nepripustení späťvzatia žaloby, ale môže len
nezastaviť konanie, ak by žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasil. Takéto dôvody
v prejednávanej veci neexistujú, nakoľko zmena žaloby vykonaná žalobcom podaním doručeným na súd
prvej inštancie 4.10.2021, ktorým upravil svoj nárok na sumu 7.438,93 eur, nebol úkonom v neprospech

žalovaných, nakoľko predmetom konania až do doručenia podania žalobcu zo 4.10.2021 bola suma
11.245,21 eur s prísl.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu súd prvej inštancie tento nesprávny postup napravil uznesením č.k.

24Cb/182/2018-285 z 20.4.2022, ktorým pripustil zmenu žaloby na sumu 7.938,93 eur s prísl., pričom
toto uznesenie sa stalo právoplatným 4.5.2022.

Za týchto okolností bolo pochybenie súdu prvej inštancie napravené uvedeným uznesením z 20.4.2022

(č.l. 285 spisu) a tento nesprávny výrok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku mohol byť
odvolacím súdom zrušený ako nezákonný a nadbytočný postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP,
nakoľko na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky v zmysle vyššie uvedeného, vzhľadom na
to, že súd prvej inštancie nemá kompetenciu na nepripustenie späťvzatia žaloby.

Ďalším výrokom, ktorý mohol odvolací súd preskúmať v štádiu odvolacieho konania bol výrok o povolení
žalovaným 1/ a 2/ splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- eur mesačne.

V tomto smere odvolací súd konštatuje, že takýto postup so zreteľom na výšku priznanej sumy, ktorú
budú musieť žalovaní žalobcovi zaplatiť, nie je dôvodný.

V zmysle § 232 ods. 3 CSP totiž lehota na plnenie je v zásade 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku,

pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, vrátane povolenia splátok.Na takýto postup v zmysle § 232 ods. 3 CSP však v prejednávanej veci nie je dôvod, nakoľko žalobcovia
by mali zaplatiť pomerne nízku sumu, vo vzťahu ku ktorej nie je náležité povolenie splátok.

Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil, že priznanú sumu
501,92 eur s prísl. majú žalovaní zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232
ods. 3 prvá veta CSP.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 2 CSP s poukazom na to, že strany
mali vo veci úspech len čiastočný, vrátane lehoty na splácanie dlžnej sumy, čo bolo vyriešené v štádiu
odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).