Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 21, 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/41/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1611205117.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcov 1/ Y., 2/ W. oboch zastúpených

V., proti žalovanej M., zastúpenej V., o zaplatenie 13 178,02 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že náhradu týchto trov sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.6.2011 sa žalobkyňa 1/ domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 13 178,02 € s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že dňa 23.3.2009 uzavrela podľa
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka so žalovanou zmluvu o dielo v znení dodatku zo dňa 8.4.2009,

na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vykonať pre ňu stavebné práce na rodinnom dome v N., a to
rekonštrukčné práce, rekonštrukciu kúpeľne, výmenu radiátorov, demontáž a montáž krbu bez vložky
spolu s materiálom. Dodatkom k zmluve zo dňa 8.4.2009 sa účastníci dohodli, že žalobkyňa poskytne
žalovanej preddavok za práce formou zálohy vo výške 70 % z celkovej sumy ku dňu 1.4.2009 a 30
% sumy po vecnom splnení stavebných prác. Žalobkyňa 1/ zaplatila žalovanej na základe zmluvy
celkovo sumu 15 961,70 €, keď poslednú úhradu vo výške 8 962 € realizovala dňa 10.6.2009. V
predfaktúre odborných a stavebných prác, vystavenej dňa 8.4.2009, bol položkovite uvedený druh

dohodnutejpráce,materiál,počet,jednotkovácenaatď.Mnohéztýchtoprácvšaknebolivykonané,resp.
nezodpovedali tomu, čo si žalobkyňa 1/ objednala. Príkladom sú nekvalitne urobené vnútorné stierky,
chýbajúce hlavice na vymenených radiátoroch, chýbajúce zásuvky i vypínače, nekvalitne urobený krb
atď. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa 1/ obrátila na žalovanú s výzvami označenými ako „Posledný pokus o
zmier“ z dní 8.8.2009 a 24.9.2009, v ktorých žiadala najprv o písomné oznámenie termínu odstránenia
závad, neskôr aj o vrátenie peňazí vrátane náhrady škody. Nakoľko práce vykonané žalovanou neboli
bez vád a niektoré boli nedokončené, bola žalovaná prizvaná na obhliadku vzniknutých závad. Dňa

2.10.2009 žalovaná v zastúpení p. W. za prítomnosti žalobkyne a 2 svedkov podpísali „Dohodu o
odstránení závad v rámci reklamácie na RD v N. ul. K., v ktorej sa dohodli na odstránení závad
prostredníctvom poisťovne žalobkyne. Na základe dohody obe strany súhlasili s tým, že závady budú
odstránené po tom, ako poisťovňa škodu preplatí. Žalovaná sa týmto zaviazala vady a nedorobky
na rodinnom dome v rámci reklamácie opraviť. Poisťovňa však oznámila žalobkyni 1/, že vzniknutú
škodu nie je možné nahradiť, nakoľko v danom prípade sa jednalo o zle vykonanú prácu, ktorá nebola
krytá poistným plnením. Po opakovaných urgenciách na dokončenie prác a odstránenie závad, ktoré

boli žalobkyni pri objednaných prácach spôsobené, sa táto v snahe celú situáciu vyriešiť obrátila
na advokátsku kanceláriu, zo strany ktorej bola žalovanej doručená písomnosť zo dňa 10.11.2009
„Urgencia reklamácie“, v ktorej boli podrobne opísané vady spôsobené žalovanou, ako aj práce, ktoré
neboli dokončené. Neskôr bola žalovanej doručená ďalšia písomnosť zo dňa 20.7.2010, v ktorej sažalobkyňa 1/ opäť obrátila na žalovanú prostredníctvom advokátky s výzvou na dokončenie objednaných
prác a odstránenie reklamovaných závad. Na odstránenie vád a dokončenie prác jej bola stanovená
lehota najneskôr do 15.8.2010. K odstráneniu závad a dokončeniu prác zo strany žalovanej však do

podania žaloby nedošlo. Nakoľko žalovaná svoju povinnosť nesplnila, t.j. nedokončila objednané práce
a neodstránila spôsobenú škodu, žalobkyňa 1/ si objednala na vlastné náklady viaceré firmy, aby
tieto vzniknuté vady a nedostatky na rodinnom dome odstránili, prípadne dokončili. Na základe faktúr
vystavených jednotlivými dodávateľmi, bola spôsobená škoda vyčíslená na celkovú výšku 13 178,02 €.
Žalobkyňa bola nútená vykonať opravné práce na základe odborného posúdenia a zároveň potvrdenia

chýb a závad na stavbe. Prehlásenie k stavebným chybám bolo vypracované p. B. dňa 21.1.2011, v
ktorom špecifikuje nedostatky a závady, ktoré boli na dome spôsobené konaním žalovanej. Na základe
uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd podanej žalobe vyhovel.

2. Uznesením zo dňa 29.10.2012 č.k. 4C/41/2011-76 súd na návrh žalobkyne 1/ pripustil, aby do konania
pristúpil ako žalobca aj žalobca 2/, a to z dôvodu, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej bolo

dielo vykonané a kde mala byť spôsobená škoda. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.11.2012.

3. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 23.1.2014 č.k. 4C/41/2011-213 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 13 178,02 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.1.2011 do

zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej zároveň uložil povinnosť zaplatiť
žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 5 211,69 € a osobitne žalobkyni 1/ z tohto titulu ešte aj
sumu 2 040,43 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil
aplikáciou ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 373, § 436 ods. 1 písm. a/, § 436 ods. 4, § 536 ods. 1, § 560
ods. 1 a § 564 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že

žalobcovia so žalovanou uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej mala žalovaná vykonať prestavbu
rodinného domu v N. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. V zmluve o dielo bol dohodnutý rozsah
prác, ktoré boli následne špecifikované v predfaktúre odborných a pomocných stavebných prác spolu
s materiálom. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že bolo dohodnuté omietnutie stien v rozsahu
394 m2 za cenu 4 969,79 €, ktorú žalobcovia aj uhradili a prerobenie elektrických rozvodov za cenu

829,85 €. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že omietky a elektroinštalácia nebola vykonaná
žalovanou, resp. tieto práce boli vykonané nekvalitne, neboli dokončené v dohodnutom rozsahu, preto
žalobcovia nedostatky na vykonanom diele reklamovali a žiadali ich odstránenie. Nakoľko žalovaná
vady neodstránila, objednali dokončenie rekonštrukcie rodinného domu u iných dodávateľov. Súd ustálil,
že žalovaná spôsobila svojim konaním žalobcom škodu vo výške 10 845,45 €. Vychádzajúc z toho,

že žalobcovia uhradili žalovanej aj sumu vo výške 2 323,57 € za vybudovanie krbu, ktorý žalovaná
nevybudovala, súd posúdil toto plnenie ako plnenie bez právneho dôvodu a uložil žalovanej sumu 2
323,57 € vydať žalobcom. Ako dôvodný posúdil aj nárok žalobcov na zaplatenie úrokov z omeškania
dôvodiac tým, že žalovaná žalobcom spôsobila škodu a nevydala im bezdôvodné obohatenie, čím sa
dostala do omeškania. Žalovanú zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo

žalovanej sumy od 11.1.2011, t.j. od doby, kedy bol žalobcom poskytnutý bankou úver, až do zaplatenia.

4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením zo dňa 29.6.2018 sp. zn. 7Co/3/2016
napadnutý rozsudok tunajšieho súdu (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na

vzťah medzi žalovanou a žalobcami aplikoval normy Obchodného zákonníka a nie príslušné normy
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že predmetnú zmluvu o dielo bolo treba považovať za zmluvu
spotrebiteľskúasúdprvejinštanciemalpretonaprávnyvzťahúčastníkovprednostnepoužiťustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj v otázke uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady a náhrady škody. Zo
súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu bolo vyvoditeľné, že žalobcovia si uplatňujú nároky

z vád vykonaného diela podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe toho, že žalovaná
porušila svoju povinnosť vykonať dielo v štandardnej kvalite. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď
priznal žalobcom nárok z titulu náhrady škody. V ustanovení § 510 Občiansky zákonník uvádza, že
je potrebné rozlíšiť práva zo zodpovednosti za vady od práv zo zodpovednosti za škodu. Škodou je
pritomujma,ktorávzniklaakonásledokvadnéhoplnenia,t.j.majetkováujmaspočívajúcanievovadnosti

samotného predmetu kúpy, ale v znehodnotení tejto či inej veci v dôsledku vadného plnenia, iba škoda,
ktorá vznikla z vady, je odškodniteľná v rámci náhrady škody. Odvolací súd zdôraznil, že nárokov,
ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Odôvodnenie
rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal žalobcom nárok na náhradu škody v sume 10 845,45€ považoval odvolací súd za nepreskúmateľné. Za arbitrárne označil závery súdu prvej inštancie, ktorými
tento dospel k záveru, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 2 323,57 €.
Právnym titulom na zaplatenie nákladov za vyhotovenie krbu bola totiž od začiatku zmluva o dielo, ktorá

nebola ani zrušená, ani sa od nej platne neodstúpilo. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
vec aj v časti priznania úrokov z omeškania, keď žalovanej tieto uložil zaplatiť odo dňa poskytnutia
úveru bankou žalobcom. Odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozsudku a
princíp dvojinštančnosti konania bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. V ďalšom konaní
bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu na zmluvný vzťah

medzi stranami aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, dôsledne právne posúdiť, či žalobcovia
žalovanej vytkli vady v zákonnej lehote (§ 504 Občianskeho zákonníka), posúdiť či sa jednalo o vady
odstrániteľné alebo neodstrániteľné a či je dôvodným priznať žalobcom nárok na primerané zníženie
ceny a v akom rozsahu, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite právne zdôvodniť.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že so sumou požadovanou žalobkyňou

1/ zásadne nesúhlasí a žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na dohodu o odstránení závad v rámci
reklamácie na RD v N., v ktorej bol dohodnutý rozsah prác, ktoré sa jej stavebná firma zaväzuje vykonať.
Nakoľko dňa 8.4.2009 bola stavba odovzdaná bez akýchkoľvek vád - viď záznam podpísaný žalobkyňou
1/, pričom podľa jej odhadu išlo o práce maximálne v rozsahu 4 000 €. Tieto vady nezapríčinila jej firma,
takže za ne nenesie zodpovednosť.

6. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že si nikdy nebola vedomá, že preberací protokol podpísala.
Muselahopodpísaťpiuzatváranízmluvy,nakoľkop.L.jejpovedal,žemápodpísaťvšetkystranyzmluvy.
O tom, že bol podpísaný preberací protokol sa dozvedela až od svojej advokátky, keď jej ho doniesol
p. L.. Z tohto dôvodu ho veľakrát žiadala, aby dielo odovzdal. Taktiež mu v e-mailovej komunikácii

vytýkala chyby, ktoré boli na diele. P. L. tieto chyby priznal a sľúbil, že ich opraví. Asi po dvoch - troch
mesiacoch neúspešného vyjednávania sa obrátila na advokátku. Na vysvetlenie uviedla, že dohodu zo
dňa 2.10.2009, ktorá je založená v spise, osobne podpísala. Tvrdila, že dátum na preberacom protokole
bol dopísaný až dodatočne.

7. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní poukázala na to, že súd sa doposiaľ nezaoberal otázkou
odovzdania a prevzatia diela. V prílohe dodatku k zmluve o dielo zo dňa 8.4.2009 p. L. nechal žalobkyňu
1/ popísať i odovzdávací protokol s tým istým dátumom, ktorý však v žiadnom prípade nemožno chápať
ako protokol o skutočnom odovzdaní diela. Žalobkyňa 1/ disponuje viacerými dôkazmi o tom, že v
tento deň nebolo a ani nemohlo byť dielo odovzdané. V tejto spojitosti poukázala na 1/ listinu, zo dňa

7.6.2009, ktorú žalobkyňa 1/ zaslala žalovanej a v ktorej výslovne žiada o oznámenie termínu ukončenia
stavebného diela, 2/ e-mailovú komunikáciu zo dňa 24.5.2009 medzi žalobkyňou 1/ a p. L. ohľadne
termínu odovzdania diela, kde v prílohe tohto e-mailu mu zaslala aj informácie k prevzatiu diela, v
ktorých presne opísala nedostatky vykonávaného diela a nedorobené práce, ktoré žiadala dokončiť,
3/ v odpovedi na urgenciu reklamácie zo dňa 12.11.2009 žalovaná tvrdí, že odovzdávací protokol je

súčasťou zmluvy o dielo, čo je absolútne nelogické a nepravdivé, aby odovzdávací protokol bol súčasťou
podpísanej zmluvy, 4/ nemá žiadnu logiku, aby objednávateľ už pri podpise zmluvy zároveň podpísal,
že dielo prevzal a je s ním spokojný, 5/ samotná žalovaná v potvrdení vykonanej dopravy potvrdzuje,
že doprava bola účtovaná za obdobie od 23.3.2009 až do 1.5.2009, z čoho je zrejmé, že práce na
diele pokračovali najmenej do 1.5.2009, 6/ žalovaná poistnú udalosť nahlásila poisťovni s dátumom

vzniku škodovej udalosti dňa 23.5.2009, 7/ p. Y. v rámci svojho čestného vyhlásenia potvrdila, že dňa
8.4.2009 bola osobne prítomná na mieste vykonaného diela a práce na diele neboli dokončené. Z
uvedeného je jednoznačne zrejmé, že vady boli vytknuté včas a žalobkyňa riadne dodržala zákonný
postup na uplatnenie reklamácie vád diela. Poukázala na to, že žalobkyňa 1/ si dala vytýkané vady
odstrániť inou stavebnou spoločnosťou. V spise sa nachádzajú posudky odborníkov, ktoré tieto vady

odstraňovali. Za takto nekvalitne a neodborne vykonané dielo by zľava z ceny mala predstavovať 100
%, to platí aj pokiaľ ide o samotný krb. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, odkázala na spomínané vyjadrenia od
odborníkov založené v spise. Prípadný znalecký posudok by vzhľadom na odstup času a už kompletne
vykonanú rekonštrukciu (nápravu vytýkaných vád) sa na mieste samom nedal vykonať, bolo by možné
vychádzať len z listinných dôkazov založených v spise. Taktiež by náklady na jeho vyhotovenie zrejme

presiahli celkové náklady vynaložené na elektroinštaláciu. Žalobcovia preto trvajú na tom, že dielo
nebolo vykonané tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Ohľadom odovzdania diela nebol spísaný
žiaden preberací protokol. Žalobcovia absolútne popierajú, že by dielo mohlo byť odovzdané po jeho
dokončení dňa 8.4.2009. Z mnohých dôkazov vyplýva, že dielo nebolo vykonané v požadovanej kvalite,teda riadne a nebolo odovzdané včas. Žalobcovia preto žiadajú, aby im súd priznal požadovanú sumu
s úrokom z omeškania a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Podľa názoru žalovanej a bolo to potvrdené
aj svedkom L., bolo dielo odovzdané žalobkyni 1/ dňa 8.4.2009, kde ona podpísala prevzatie diela
bez závad a vyjadrila spokojnosť s rekonštrukciou. Žalovaná má za to, že všetka ďalšia komunikácia,
či už e-mailom alebo písomná, nespĺňala podmienky zákona, to znamená, že nebola v nej uvedená

výtka, resp. vytknutie vád nebolo konkrétne a zrozumiteľné a riadne vyšpecifikované. K nemu došlo až
dňa 10.11.2009 právnou zástupkyňou žalobcov, čo podľa názoru žalovanej bolo až po uplynutí lehoty
stanovenej § 504 Občianskeho zákonníka veta druhá, to znamená, že právo na uplatnenie nároku
za vady diela bolo uplatnené neskoro, teda zaniklo. Z tohto dôvodu žiadala žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a priznať žalovanej plnú náhradu trov konania.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ďalej výsluchom žalobcov,
výsluchom svedkov W. a JT..

10. Zo zmluvy o dielo (č.l. 7) uzavretej dňa 23.3.2009 medzi žalobkyňou 1/ ako objednávateľom
a žalovanou (v tom čase živnostníčkou podnikajúcou pod obchodným menom M. ako zhotoviteľom

vyplýva, že zhotoviteľ sa zaviazal pre objednávateľa vykonať stavebné práce na rodinnom dome v N.,
konkrétnerekonštrukčnépráce,rekonštrukciukúpeľne,výmenuradiátorov,demontážamontážkrbubez
vložky, spolu s materiálom, výkop kanalizácie a nový rozvod. S prácami sa malo začať dňa 23.3.2009,
pričom strany si dohodli cenu za vykonanie diela vo výške 15 977,95 €.

11. Z nedatovaného dodatku k zmluve o dielo (č.l. 8) uzavretého medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou
súd zistil, že žalobkyňa 1/ ako objednávateľ sa v ňom zaviazala poskytnúť žalovanej ako zhotoviteľovi
preddavky formou zálohy tak, že 70 % z celkovej dohodnutej sumy bude vyplatená dňa 1.4.2009 a
zvyšných 30 % po vecnom splnení stavebných prác.

12. V predfaktúre odborných a pomocných stavebných prác (č.l. 12) vystavenej dňa 8.4.2009 žalovanou
ako zhotoviteľom a podpísanej žalobkyňou 1/ ako objednávateľom bol podrobne položkovite uvedený
druhdohodnutýchprác,materiál,počet,ichjednotkovácenaatď. Cenazademontážamontážkrboviska
v hale spolu s materiálom a klapkou bola uvedená vo výške 2 323,57 €.

13. Z obsahu vyhlásenia žalobkyne 1/ ako objednávateľa zo dňa 8.4.2009 (č.l. 52) vyplýva, že je
ukončená rekonštrukcia a odovzdanie diela, pričom žalobkyňa 1/ v ňom deklaruje úplnú spokojnosť s
odvedenou prácou a rekonštrukciou.

14. Z kópií príjmových pokladničných dokladov (č.l. 10-11) vyplýva, že žalobkyňa 1/ uhradila žalovanej

dňa23.3.2009sumu1659,70€,dňa2.4.2009sumu3340€,dňa8.4.2009sumu2000€adňa10.6.2009
sumu 8 962 €. Celkovo tak žalobkyňa 1/ uhradila žalovanej za vykonané práce sumu 15 961,70 €.

15. E-mailom zo dňa 24.5.2009 (č.l. 378) žalobkyňa 1/ zaslala zástupcovi žalovanej p. L. splnomocnenie
a informácie k prevzatiu jej brata (žalobcu 2/) k prevzatiu stavebného diela. Splnomocnenie (č.l. 380)

udelila žalobcovi 2/ na prevzatie stavebného diela - rekonštrukcie domu v N., a to podľa priložených
inštrukcií. V týchto inštrukciách (č.l. 379) sa okrem iného spomínajú aj vady predmetného stavebného
diela, z veľkej časti však nezrozumiteľne a zmätočne. Žalobkyňa 1/ v nich ale zrozumiteľne uviedla, že
v krbe chýba klapka, je postavený nakrivo, vo vnútri sú použité staré šalotové tehly a hrdzavá pásovina.
P. L. v odpovedi na tento e-mail zo dňa 27.5.2009 (č.l. 381) argumentoval, že všetky práce sú urobené

kvalitne a odborne.

16. Listom zo dňa 7.6.2009 (č.l. 367) žalobkyňa 1/ žiadala žalovanú o oznámenie termínu ukončenia
stavebného diela - rekonštrukcie rodinného domu v N. a následné odovzdanie v požadovanom rozsahu
a kvalite. Preberacie konanie žiadala uskutočniť len v jej prítomnosti, t.j. po 18.6.2009 a prítomnosti

tretej osoby.

17. Z poistky č. XXXXXXXXX - Poistenie malých a stredných podnikateľov (č.l. 371), vystavenej dňa
18.6.2009 poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group je zrejmé, že žalovanáako poistník uzatvorila podľa návrhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.5.2009 poistnú zmluvu so začiatkom
poistenia 20.5.2009 na dobu neurčitú. Spomínaný návrh poistnej zmluvy (č.l. 369) sa týkal poistenia
majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov.

18. Listom zo dňa 8.8.2009 (č.l. 13) žalobkyňa 1/ žiadala žalovanú o písomné oznámenie záväzného
termínu odstránenia závad na stavebných prácach vykonaných pri rekonštrukcii rodinného domu v N.
do 5 dní od doručenia žiadosti, nakoľko tieto závady neboli odstránené v zákonnej reklamačnej lehote.
Ďalším listom zo dňa 24.9.2009 (č.l. 14) žiadala žalovanú o odstránenie závad do 10 dní alebo vrátenie

peňazí v hodnote 7 000 € a náhradu škody za zmiznutý majetok v hodnote 2 000 €.

19. Z dohody o odstránení závad v rámci reklamácie na rodinnom dome v N., ulica K.. XX (č.l. 15) zo
dňa 2.10.2009 (v spise sa nachádza len jej verzia nepodpísaná žalobkyňou 1/, táto však na pojednávaní
dňa 25.9.2020 výslovne potvrdila, že ju podpísala) je zrejmé, že dňa 2.10.2009 sa žalovaná zastúpená
p. L. stretla na stavbe so žalobcami na obhliadke vzniknutých závad, a to boli: čiastočná oprava elektriky

v novo rekonštruovanej časti rodinného domu, oprava krbu, drobná oprava sieťkovaných stien, teda
povrchová úprava miestami zle zapucovaných stien. Na základe tejto spoločnej obhliadky sa žalobkyňa
1/ a žalovaná dohodli na odstránení hore uvedených závad cez poisťovňu žalovanej, ktorá poistnú
udalosť nahlásila dňa 2.10.2009. Strany sa dohodli, že po tom, čo poisťovňa škodu preplatí, budú závady
zhotoviteľom odstránené.

20. Zo Zápisu z obhliadky škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 372) zo dňa 6.10.2009 poisťovne
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vyplýva, že sa týkal škody vzniknutej dňa
23.5.2009 na rodinnom dome v N..

21. Listom zo dňa 10.11.2009 označenom ako „Urgencia reklamácie“ (č.l. 17) žalobkyňa 1/
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne urgovala odstránenie závad a dokončenie diela v zmysle
uzavretej zmluvy. Uviedla v nej, že pre poriadok pripomína konkrétne závady, ktoré žalobkyňa 1/
jednotlivo prešla v celom dome s p. L.. V rámci výpočtu vád diela spomenula okrem iného aj to, že v krbe
chýba klapka, je postavený nakrivo, vo vnútri sú použité staré šalotové tehly a hrdzavá pásovina. Žiadala

preto dokončiť krb v zmysle zmluvy. Žalovanú vyzvala na dokončenie objednaných prác a odstránenie
všetkých závad v dodatočnej lehote 14 dní od prevzatia tejto urgencie.

22. Dňa 7.12.2009 žalovaná vystavila žalobkyni 1/ cenovú kalkuláciu vyúčtovania osobnej a nákladnej
dopravy (č.l. 377) v celkovej sume 1 327 €, v rámci ktorej si vyúčtovala aj dopravu materiálu na stavbu

za obdobie od 23.3.2009 do 1.5.2009.

23. Z Oznámenia poisťovne o riešení škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 375) zo dňa 10.2.2010,
adresovaného žalobkyni 1/, súd zistil, že poisťovňa odmietla poskytnúť náhradu za škodu uplatňovanú
žalobkyňou 1/, nakoľko poistenie zodpovednosti za škody sa nevzťahuje na škody spôsobené vadne

vykonanou prácou.

24. Listom zo dňa 20.7.2010 (č.l. 18) žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovanú
na dokončenie objednaných prác a odstránenie reklamovaných závad najneskôr do 15.8.2010.

25. V prehlásení k stavebným chybám (č.l. 29) zo dňa 21.11.2011, vystavenom spoločnosťou
BAUMANAGEMENT, s.r.o., so sídlom v Stupave, Bitúnková 1459/35, IČO: 36 616 052, sú uvedené
závady na predmetnej stavbe, ktoré boli zistené pred začatím rekonštrukčných prác touto firmou. Vo
vzťahu ku krbu sa v nej uvádza, že bol primurovaný k bočným stenám a teda nie zasekaný do stien,
taktiež nemal žiadnu klapku, z ktorého dôvodu nebolo možné regulovať príkon vzduchu a teda by mohlo

dôjsť k spätnému tlaku spalín. Omietky okolo krbu prekrývali hrany krbu a celý krb bol postavaný z
bielej tehly, čo je nevhodný materiál na stavbu takýchto telies, pretože pri vysokých teplotách v ohnisku
by došlo k degradácii materiálu. Jednalo sa o veľmi neestetické riešenie, na stavbu takýchto telies sa
používajú šamotové tehly, ktoré dokážu znášať vysoké teploty. Žalobkyni 1/ bolo preto navrhnuté celý
krb zbúrať.

26. Z čestného prehlásenia Y. z 22.1.2014 (č.l. 368) vyplýva, že táto bola dňa 8.4.2009 v rodinnom
dome v N., kde sa stretla s p. L., ktorý bol zodpovedný za prebiehajúce stavebné a rekonštrukčné práce
na uvedenom dome. Na vlastné oči videla, že steny a omietky boli už hotové a p. L. sa vyjadril, že „eštemusí spraviť elektriku a za deň to bude hotové“, čo splnené nebolo. Následne začiatkom júna 2009 ju p.
L. niekoľko krát telefonicky kontaktoval a vyhrážal sa jej, že keď mu jej vnučka (žalobkyňa 1/) nevyplatí
peniaze za rekonštrukčné stavebné práce aj napriek tomu, že tieto práce doposiaľ skončené neboli, jeho

právnici ju dajú na súd a bude musieť zaplatiť oveľa viac. Jej vnučka bola v tom čase v zahraničí, o
čom mal p. L. vedomosť. Z dôvodu obáv zo súdneho sporu preto išla na poštu, kde požadovanú sumu
vyplatila stavebnej firme W. poštovou poukážkou.

27. Žalobkyňa 1/ v rámci výsluchu uviedla, že s firmou žalovanej sa dohodli na vykonaní prác pri

rekonštrukcii rodinného domu v N.. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prác, ktoré sú uvedené v
predfaktúre s dátum 8.4.2009. Žalobkyňa 1/ uviedla, že preberací protokol osobne podpísala, ale
podpísala ho omylom, mysliac si že sa jedná o poslednú stranu zmluvy. S pánom L. malo prísť k dohode
o odstránení závad, k ničomu však nedošlo. Zistili aj voľným okom, že sú tam chyby, do 2.10.2009 s ňou
p. L. odmietol komunikovať, potom aj nejaké chyby uznal.

28. Žalobca 2/ v rámci výsluchu uviedol, že práce vykonané na rodinnom dome v N. boli vykonané
neodborne a nekvalitne. Vady reklamovali, žalovaná tieto chyby uznala, snažili sa to prefinancovať cez
poisťovňu, táto to však neuznala ako poistnú udalosť. Čakali 2 roky na opravu vád, potom si ich dali
opraviť sami. Bol osobne prítomný, keď sa práce s firmou žalovanej dohadovali, jednali s p. L., ktorý
sa predstavoval ako manažér firmy. Práce, ktoré mali byť predmetom diela, sú opísané v predfaktúre

s dátumom 8.4.2009.

29. Svedok W. (v tom čase druh žalovanej) v rámci výsluchu uviedol, že ho oslovila žalobkyňa 1/, že
by chcela prekontrolovať rodinný dom v N.. Išiel tam na obhliadku, spolu prebrali čo treba urobiť, akú
rekonštrukciu treba vykonať a aká je predstava žalobkyne 1/. On si to popozeral, premeral, urobil cenovú

ponuku, potom sa stretli, povedal jej cenu, za ktorú možno rekonštrukciu vykonať, bolo to vo výške 15
000 až 16 000 €. Pripravil zmluvu o dielo, rozpis prác a zahájili sa rekonštrukčné práce. Uviedol, že
sa dohodli presne na tých prácach, ktoré sú uvedené v predfaktúre a tieto práce aj boli vykonané. Po
ukončení prác podpísali preberací protokol a dielo sa odovzdalo. Potom ho oslovila žalobkyňa 1/, že
má námietky k zhotoveniu diela a že to chce dať do poriadku. K námietke žalobkyne 1/, že dielo nebolo

odovzdané, uviedol, že odovzdané bolo, je tam odovzdávací protokol z 8.4.2009, na ktorom je jej podpis.
K jeho podpísaniu došlo buď v W. alebo v N., presne si nespomína, určite však nie v Bratislave. Dielo
však nebolo odovzdávané na stavbe. Uviedol, že uznal závady, ktoré boli uvedené v urgentnom liste od
advokátky žalobkyne 1/, jedná sa o urgenciu reklamácie zo dňa 10.11.2009, avšak vzhľadom k tomu,
že firma bola v krachu, neboli finančné prostriedky, aby sa závady odstránili, a tak k ich odstráneniu

nedošlo. V prípade krbu súhlasil s tým, že práce neboli vykonané kvalitne.

30. Svedok X. v rámci výsluchu uviedol, že má výučný list v odbore kachliarstvo a má v tomto odbore aj
živnosť. Žalobca 2/ ho zavolal v súvislosti s krbom v rodinnom dome, aby sa na neho pozrel a posúdil ho.
Vykonal obhliadku krbu a skonštatoval, že tento podľa technických noriem nebol spôsobilý na užívanie,

nebolo mu možné ani vystaviť revíznu správu. Krb bol napojený do klasického komína, ktorý bol tehlový
s vnútorným otvorom 15 na 15, pričom z hľadiska noriem do takého otvoru je zakázané napojiť nejaký
spotrebič. V prípade užívania tohto krbu hrozilo veľké nebezpečenstvo vzniku požiaru. So žalobcom 2/
sa preto dohodli, že krb nanovo vymuruje, urobil mu cenovú ponuku a práce sa zrealizovali. Z pôvodného
krbu sa nedalo použiť nič, všetko sa muselo urobiť nanovo, všetky materiály boli nepoužiteľné, aj

komín sa musel vyfrézovať a vyvložkovať. Uviedol, že pôvodný krb bol postavený z bielych tehál, ktoré
sa voľakedy používali na komíny, z hľadiska estetického to lepšie vyzeralo. V minulosti však neboli
dostupné vhodné krbiarske materiály a aj preto sa tieto biele tehly používali. Keby tam bol v tehlách
šamot ako akumulačný materiál, boli by tieto tehly vhodné, šamot tam však nebol, tieto tehly sa dnes už
nepoužívajú, používa sa špeciálny krbiarsky materiál, ktorý je vhodný. Keď prišiel k pôvodnému krbu,

jeho dojem bol taký, že to je hrozné monštrum, zbytočné veľké a že je to postavené veľmi amatérsky. V
krbe chýbali určité prvky, sedlo a hlavica a pri absencii týchto prvkov by krb príliš dymil, takže keby sa
používal, o chvíľu by bolo všetko zadymené. Doplnil, že klapka v krbe ani nebola potrebná, a to z toho
dôvodu, že komínová klapka sa používa vtedy, ak krb príliš rýchlo horí a je potrebné to tzv. priškrtiť, tu
však nemalo zmysel nič škrtiť, pretože krb s komínom ako celok nefungovali, komín bol poddimenzovaný

a krb zle postavený.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 23.3.2009 bola medzi žalobkyňou 1/ ako
objednávateľom a žalovanou ako zhotoviteľom uzavretá zmluva o dielo. Predmetom tejto zmluvy bolistavebné práce na rodinnom dome v N., konkrétne rekonštrukčné práce, rekonštrukcia kúpeľne, výmena
radiátorov, demontáž a montáž krbu bez vložky, spolu s materiálom, výkop kanalizácie a nový rozvod.
Medzi stranami nebolo sporné, že k podrobnejšej špecifikácii prác došlo ústne, pričom tieto práce boli

položkovito uvedené v predfaktúre odborných a pomocných stavebných prác zo dňa 8.4.2009, ktorá
tvorila dodatok k zmluve o dielo. Cena za dielo bola v zmluve dohodnutá vo výške 15 977,95 € a zo
strany žalobkyne 1/ bola uhradená vo výške 15 961,70 €.

32. Podľa nesporných tvrdení žalobkyne 1/, táto dňa 8.4.2009 okrem spomínanej predfaktúry podpísala

aj dodatok k zmluve o dielo týkajúci sa preddavkov za vykonané práce a súčasne aj vyhlásenie, ktorého
obsahom bolo, že je ukončená rekonštrukcia a odovzdanie stavebného diela a že je úplne spokojná s
odvedenou prácou a rekonštrukciou. Žalobkyňa 1/ sa v konaní bránila tým, že predmetné vyhlásenie
podpísala len omylom, mysliac si, že ide o poslednú stranu zmluvy, p. L. jej totiž predtým povedal, že
má podpísať všetky strany zmluvy. Uvedené však zostalo len v rovine tvrdenia žalobkyne 1/, keďže
nijako nepreukázala, že by ju p. L. nejakým konkrétnym konaním uviedol do omylu. Žalobkyňa 1/

súčasne podpisovala predfaktúru (dvojstranný dokument), dodatok o preddavkoch (krátky jednostranný
dokument) a spomínané vyhlásenie obsiahnuté len na jednom liste, kde bola v hornej časti uvedená
jediná rozvitá veta a pod ňou miesto pre podpis žalobkyne 1/. Je ťažko uveriteľné, že by si žalobkyňa
1/ túto jedinú vetu neprečítala tak, ako dva predchádzajúce podstatné dokumenty tvoriace dodatky k
zmluve o dielo, mysliac si že, ide len o nejakú ich ďalšiu bezvýznamnú stranu - na takúto úvahu totiž

nemala žiaden rozumný dôvod. Obranu žalobkyne 1/, že spomínané vyhlásenie podpísala omylom,
resp. že nevedela, čo podpisuje, súd preto vyhodnotil ako účelovú. Podpísaním predmetného vyhlásenia
žalobkyňa 1/ jednoznačne deklarovala, že jej bolo dielo odovzdané, že je s odvedenými prácami a
rekonštrukciou ako takou spokojná. Žalobkyňa 1/ sa podľa svojho vlastného tvrdenia nachádzala dňa
8.4.2009 na stavbe v N. (viď č.l. 176, konkrétne prednes žalobkyne na pojednávaní dňa 23.1.2014),

pričom podpísanie tohto vyhlásenia žalobkyňou 1/, odovzdanie a prevzatie diela dňa 8.4.2009 potvrdil
aj svedok L.. Súd mal preto za preukázané, že dňa 8.4.2009 k odovzdaniu diela a jeho prevzatiu
žalobkyňou 1/ skutočne došlo. Na uvedenom konštatovaní nemôže nič zmeniť to, že žalobkyňa 1/ po
zistení vád diela v snahe chrániť svoje záujmy v predmetnej záležitosti dodatočne svoj predchádzajúci
jednoznačný a výslovný prejav vôle z 8.4.2009 začala vyhodnocovať inak, čo je zjavné z jej e-mailovej

komunikácie so svedkom L. zo dňa 24.5.2009, v ktorej žalobkyňa 1/ udelila splnomocnenie pre svojho
brata (žalobcu 2/) na prevzatie diela, ako aj list žalobkyne 1/ zo dňa 7.6.2009 adresovaný žalovanej, v
ktorom ju taktiež žiada o odovzdanie diela v požadovanom rozsahu a kvalite. Námietka žalobkyne 1/,
že nemá žiadnu logiku, aby pri podpise zmluvy o dielo objednávateľ hneď podpísal, že dielo prevzal a je
s ním spokojný, v okolnostiach prejednávanej veci neobstojí. Aj podľa samotného tvrdenia žalobkyne 1/

totiž k špecifikácii prác došlo najprv ústne a žalovanou predložená predfaktúra, ktorá bola podpisovaná
8.4.2009 spolu s preberacím protokolom, len položkovite tvorí predmet zmluvy o dielo tak, ako ho
predtým ústne špecifikovali účastníci zmluvy. Rovnako neobstojí ani poukaz žalobkyne 1/ na to, že
samotná žalovaná nahlásila poisťovni, že škodová udalosť vznikla až 23.5.2009 a že práce reklamovala
žalobkyňa 1/ ako poškodená pri preberaní stavby, resp. časti dokončených prác. Z predloženej poistky

totiž vyplýva, že poistná zmluva bola uzavretá až 19.5.2009 so začiatkom poistenia k 20.5.2009, takže
motív uvedeného konania žalovanej je úplne zrejmý a za týchto okolností z neho nemožno vyvodzovať,
že k prevzatiu a odovzdaniu diela dňa 8.4.2009 nedošlo.

33. Žalobkyňa 1/ v prílohe e-mailu zo dňa 24.5.2009, adresovanom zástupcovi žalovanej p. L., vytkla

vady diela spočívajúce v tom, že v krbe chýba klapka, je postavený nakrivo, v jeho vnútri sú použité
staré šamotové tehly a hrdzavá pásovina. Následnými listami zo dňa 8.8.2009 a 24.9.2009 žiadala
žalovanú o odstránenie vád diela. Dňa 2.10.2009 žalobkyňa 1/ podpísala so žalovanou dohodu o
odstránení závad, konkrétne sa jednalo o čiastočnú opravu elektriky v novo rekonštruovanej časti
rodinného domu, opravu krbu, drobnú oprava sieťkovaných stien, teda povrchovú úprava miestami

zle zapucovaných stien. Žalobkyňa 1/ a žalovaná sa dohodli na odstránení hore uvedených závad
cez poisťovňu žalovanej, ktorá poistnú udalosť nahlásila dňa 2.10.2009. Strany sa dohodli, že po
tom, čo poisťovňa škodu preplatí, budú závady zhotoviteľom odstránené. Poisťovňa však listom zo
dňa 10.2.2010 žalobkyni 1/ oznámila, že poistné plnenie neposkytne, keďže poistenie zodpovednosti
za škody sa nevzťahuje na škody spôsobené vadne vykonanou prácou. Medzitým žalobkyňa 1/

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa 10.11.2009 urgovala odstránenie závad a
dokončenie diela v zmysle uzavretej zmluvy. V rámci tejto urgencie žalobkyňa 1/ okrem vád týkajúcich sa
krbu, ktoré vytkla už predtým, špecifikovala ďalšie vady diela a žiadala ich odstrániť v lehote 14 dní od
prevzatia urgencie. Listom zo dňa 20.7.2010 žalobkyňa 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvalažalovanúnadokončenieobjednanýchprácaodstráneniereklamovanýchzávadnajneskôrdo15.8.2010.
Keďže z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov žalovaná vady diela neodstránila, žalobkyňa 1/
pristúpila k odstráneniu vád diela prostredníctvom iných dodávateľov.

34. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

35. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

36. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

37. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dielo),
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

38. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

40. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo
dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

41. Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne

a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

42. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec
v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a

účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.

43. Podľa § 504 Občianskeho zákonníka, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak

v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

44. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec
užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy.
Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia

toho, čo chýba.

45. Podľa § 508 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa
prevzatia plnenia, sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci
alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.

46. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok
na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.

47. Žalobkyňa 1/ v podanej žalobe uviedla, že so žalovanou uzavrela predmetnú zmluvu o dielo v

zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, čo je napokon v predmetnej zmluve uvedené hneď
pod jej názvom. Je pravdou, že ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka dáva možnosť stranám
konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že sa na ich vzťah bude aplikovať Obchodný zákonník,
a to aj v prípadoch, keď v zmysle Obchodného zákonníka nemožno tento vzťah podriadiť režimuObchodného zákonníka. Ako však skonštatoval už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, z
obsahu spisu vyplýva, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o dielo vystupovala ako zhotoviteľ, t.j. ako
osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa 1/ vystupovala ako spotrebiteľ,

t.j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre súd v tejto veci záväzný, bolo vzhľadom k tomu potrebné
predmetnú zmluvu o dielo považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Súdna prax totiž
považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Preto je

v plnom súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva, bola aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom
zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku. Súd viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu
tak aplikoval na zmluvný vzťah medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho
zákonníka týkajúce sa zmluvy o dielo, ako aj ďalšie jeho ustanovenia upravujúce zodpovednosť za vady.
V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, súd skutkové tvrdenia žalobcov uvedené

v žalobe po vykonanom dokazovaní právne kvalifikoval tak, že si voči žalovanej uplatňujú nároky z vád
vykonaného diela v zmysle § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe toho, že žalovaná porušila
svoju povinnosť vykonať dielo v štandardnej kvalite, pričom je zrejmé, že iná škoda, ako vadné plnenie,
ktoré bolo vykonané na základe zmluvy o dielo, žalobcom nevznikla.

48. V zmysle § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom,
akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov. Ak sú na vykonanie diela stanovené technické
požiadavky,musízhotoviteľdbať,abyvykonanietietopožiadavkyspĺňalo.Akakosťdielanebolazáväzne
stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej.
Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na

to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej
kvalite a bez vád. Pokiaľ dielo nie je vykonané riadne, objednávateľ nie je povinný ho prevziať. Ak ale
objednávateľprevezmedieloinapriekvadámanedorobkom,môžesiuplatňovaťvočizhotoviteľoviužlen
práva vyplývajúce mu zo zodpovednosti za vady, pretože obsah povinnosti zhotoviteľa riadne vykonať
dielo sa zmení spôsobom zodpovedajúcim právam objednávateľa vyplývajúcim z vadného plnenia (k

tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.2.2009 sp. zn. 4 Cdo 23/2008).

49. Zodpovednosť za vady diela, ktoré existovali už v čase plnenia zmluvy, je upravená v § 499
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, kto prenechá vec inému za odplatu, zodpovedá za
to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa

povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali a že vec nemá právne vady. V zmysle
§ 504 Občianskeho zákonníka nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde
len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Vytknutie vady je
jednostranný, výslovný a adresovaný prejav vôle nadobúdateľa, ktorým treba presne označiť vadu alebo
opísať, ako sa vada prejavuje; všeobecný odkaz, že vec je vadná, nespôsobí nástup zodpovednosti

scudziteľa za vady. Občiansky zákonník pritom na vytknutie vady neustanovuje žiadnu osobitnú formu.
Nadobúdateľ môže vytknúť vadu najneskôr do šiestich mesiacov. Ak v tejto lehote vadu nevytkne,
zodpovednosť scudziteľa za vady zanikne. V zmysle § 507 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka
sa nadobúdateľ v prípade odstrániteľnej vady môže domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny,
alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Zľava z ceny predstavuje percentuálne zníženie odplaty

za plnenie, ktoré je úmerné ujme spôsobenej vadným plnením. Výška primeranej zľavy sa teda neurčuje
exaktným výpočtom nákladov, ale je výsledkom súčasného uváženia všetkých komponentov ujmy
spôsobenej vadným plnením spočívajúcim v percentuálnom znížení protihodnoty veci. Takto určená
odplata bude úmerná zníženej hodnote veci. Pri posúdení primeranosti zľavy sa má brať zreteľ na
povahu a rozsah vady, na kúpnu cenu veci, na zníženie funkčných vlastností veci a jej estetickej hodnoty,

na ďalšiu upotrebiteľnosť, na komplikácie pri užívaní, zníženie životnosti, na cenu nutných opráv a
podobne.

50.Vdanomprípadebolazmluvaodielouzavretámedzižalobkyňou1/akoobjednávateľomažalovanou
ako zhotoviteľom. Žalobca 2/, hoci bol podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, na ktorom sa mali

vykonať stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo, nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu, a preto
nemôže mať ani aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady diela. Právne
vzťahy zo zodpovednosti za vady totiž vznikajú len medzi stranami, ktoré uzavreli predmetnú zmluvu (k
tomu porovnaj R 12/1989, tiež R 22/1983).51.Vpredmetnejvecizvykonanéhodokazovania(zvýpovedísvedkovL.aZ.)nepochybnevyplynulo,že
dielo malo vady spočívajúce v nekvalitne odvedených prácach a nedorobkoch, pričom z povahy týchto

vád je zrejmé, že išlo o také vady, ktoré existovali už v čase plnenia, t.j. prevzatia diela k 8.4.2009. Je
teda zrejmé, že žalobkyňa 1/ prevzala vadné dielo a mohla si preto v zmysle vyššie podaného výkladu
voči žalovanej ako zhotoviteľovi uplatňovať už len práva zo zodpovednosti za vady. Keďže žalobkyňa
1/ bola podľa vlastných tvrdení dňa 8.4.2009 na stavbe, je zjavné, že už toho dňa mala možnosť si
dielo prezrieť. Zákonná 6-mesačná prekluzívna lehota na vytknutie vád diela v zmysle § 504 druhej vety

Občianskeho zákonníka jej tak začala plynúť od uvedeného momentu a uplynula dňa 8.10.2009 (štvrtok
- pracovný deň).

52. Pokiaľ ide o samotné vytknutie vád diela, listy žalobkyne 1/ zo dňa 8.8.2009 a 24.9.2009, ktoré
adresovala žalovanej, žiadne konkrétne vady diela neobsahujú. Z dohody o odstránení závad zo dňa
2.10.2009 vyplýva, že došlo k obhliadke vzniknutých závad (za prítomnosti p. L. a žalobcov), ktorými

podľa tohto dokumentu boli: čiastočná oprava elektriky v novo rekonštruovanej časti rodinného domu,
oprava krbu a drobná oprava sieťkovaných stien, teda povrchová úprava miestami zle zapucovaných
stien. Uvedený dokument preukazuje, že došlo k stretnutiu medzi žalobkyňou 1/ a zástupcom žalovanej
p. L., ktorý uznal tam uvedené vady diela reklamované žalobkyňou 1/. Vady, tak ako sú zachytené v tejto
dohode,všaknemožnopovažovaťzadostatočnekonkretizované.Niejetotižvôbeczrejmé,oakúopravu

elektrikyakrbusamalojednať.Prispomínanejdrobnejopravesieťkovanýchstienzaseniejedostatočne
zrejmý rozsah vytýkanej vady - neuvádza sa ani len v ktorej izbe alebo izbách a ani približne akej plochy
sa mala táto vada týkať. Takéto vytknutie vady nemožno považovať za dostatočne určité, obzvlášť ak
sa žalobkyňa 1/ v konaní domáha peňažného plnenia, t.j. primeranej zľavy z ceny diela. Žalobkyňa
1/ v následnej urgencii reklamácie zo dňa 10.11.2009 uviedla, že v nej uvedené vady reklamovala

žalovanej a v celom dome ich jednotlivo prešla s p. L., toto svoje tvrdenie ale nijako nepreukázala.
Svedok L. síce uviedol, že uznal závady uvedené v urgencii reklamácie zo dňa 10.11.2009, avšak
nepotvrdil, že by tam uvedené vady boli žalovanej takto vytknuté do 8.10.2009 (teda do uplynutia
prekluzívnej lehoty), taktiež neskôr tvrdil iný rozsah vytýkaných závad ako boli uvedené v tomto liste.
Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uskutočnenom dňa 25.9.2020 predložila ešte svoju e-mailovú komunikáciu

zo dňa 24.5.2009 so zástupcom žalovanej, p. L.. V tejto e-mailovej správe žalobkyňa 1/ tvrdiac, že
prevzatiu diela ešte nedošlo, uvádza, že mu zasiela splnomocnenie a informácie k prevzatiu jej brata
k prevzatiu stavebného diela. Z priloženého splnomocnenia vyplýva, že žalobca 2/ mal prevziať dielo
podľa priložených inštrukcií, čo bola ďalšia príloha zaslaná ip. L., obsahujúca poznámky žalobkyne 1/
týkajúce sa aj vád diela. Uvedenú prílohu doručenú p. L., ktorý na ňu následne aj e-mailom reagoval,

možno z hľadiska jej obsahu posudzovať taktiež ako vytknutie vád diela. Prioritne sa však jednalo
o inštrukcie pre žalobcu 2/ k prevzatiu diela, v dôsledku čoho sú poznámky ohľadne vád diela len
útržkovité, z veľkej časti nie dostatočne zrozumiteľné, resp. úplne zmätočné. Napr. v časti týkajúcej
sa elektriny žalobkyňa 1/ uvádza, že nie všetky rozvody sú prerobené, zároveň však v rozpore s tým
zmätočne píše, že rozvody elektriny sú pripravené na revíznu správu. Ďalej poukazuje na určité vady

sieťkovania a omietky, ani tu ich však z hľadiska ich rozsahu dostatočne nekonkretizuje. Za zrozumiteľne
a dostatočne konkretizované vady tak možno podľa názoru súdu považovať len vady týkajúce sa krbu,
keď žalobkyňa 1/ v tejto v spojitosti uviedla, že v ňom chýba klapka, je postavený nakrivo, vo vnútri sú
použité staré šalotové (správne má byť „šamotové“) tehly a hrdzavá pásovina. Len tieto vady preto súd
považoval za riadne vytknuté žalobkyňou 1/ v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, t.j. do 8.10.2009.

Zodpovednosť žalovanej za ostatné vady diela, ktoré žalobkyňa 1/ vytkla po uplynutí tejto lehoty alebo
ich nevytkla vôbec, v zmysle § 504 poslednej vety Občianskeho zákonníka zanikla.

53. Vyššie spomenuté vady krbu, teda chýbajúca klapka, postavenie krbu na krivo, použitie starých
šamotovýchtehálahrdzavejpásovinyvovnútrikrbu,trebapovažovaťzavadyodstrániteľné.Pritakýchto

vadách má nadobúdateľ v zmysle § 507 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka právo domáhať
sa buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba. Žalobkyňa 1/
sa listami zo dňa 8.8.2009 a 24.9.2009 domáhala voči žalovanej, aby zistené vady opravila, pričom
žalovaná v dohode zo dňa 2.10.2009 súhlasila s ich opravou po poskytnutí poistného plnenia zo strany
poisťovne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poisťovňa odmietla plniť s poukazom na to, že ide

o vadne vykonané práce. Žalobkyňa 1/ listami zo dňa 10.11.2009 a 20.7.2010 urgovala odstránenie
spomínaných závad, keď v poslednom liste poskytla žalovanej na vykonanie opráv dodatočnú lehotu do
15.8.2010.Zvýpovedezástupcužalovanejp.L.vyplynulo,žežalovanáreklamovanévadyneodstránilaz
dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žalobkyňa 1/ na to reagovala tým, že si na vlastné nákladyobjednala iné firmy, ktoré všetky vzniknuté vady a nedostatky na rodinnom dome odstránili. Následne
si podanou žalobou v súlade s § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnila voči žalovanej nárok na
primeranú zľavu z ceny diela.

54. Žalobkyňa 1/ si z titulu primeranej zľavy z ceny diela uplatňuje voči žalovanej celkom sumu 13 178,02
€. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní doplnila, že požaduje zľavu
z ceny vo výške 100 % aj pokiaľ ide o samotný krb, čo v zmysle predfaktúry odborných a pomocných
stavebných prác tvoriacej súčasť zmluvy o dielo predstavuje sumu 2 323,57 €. Existenciu vád diela

spočívajúcich v tom, že v krbe chýbala klapka, bol postavený nakrivo a v jeho vnútri boli použité staré
tehly a hrdzavá pásovina mal súd za preukázanú z výpovede svedka L., ktorý potvrdil, že ako zástupca
žalovanej uznal vady diela uvedené v liste zo dňa 10.11.2009, teda aj spomínané vady. Uvedené však
nijako nezbavilo žalobkyňu 1/ jej povinnosti preukázať výšku nároku na zľavu z ceny diela vo vzťahu
k vytknutým vadám krbu. V súvislosti so stanovením peňažnej sumy, o ktorú sa znížila hodnota krbu
vzhľadom na tieto vady, od čoho sa výška nároku na zľavu z ceny odvíja, žalobkyňa 1/ poukázala na

vyjadrenia odborníkov založené v spise. V prehlásení k stavebných chybám zo dňa 21.1.2011
spoločnosti BAUMANAGEMENT, s.r.o., sa však vo vzťahu k vytknutým vadám spomína len to, že krb
bol postavený z bielych tehál a chýbala v ňom klapka, z ktorého dôvodu nie je možné regulovať príkon
vzduchu, a teda by mohlo dôjsť k spätnému tlaku spalín. Postavenie krbu z bielych tehál a nie zo
šamotových potvrdil aj svedok X., ktorý predmetný krb videl a namiesto neho po dohode so žalobcom

2/ vymuroval nový. K tomu je ale potrebné uviesť, že zo samotnej zmluvy o dielo nevyplýva, že krb
mal byť vymurovaný zo šamotových tehál, dohodu o jeho postavení z takéhoto materiálu žalobkyňa
1/ v konaní nijako nepreukázala. Vymurovanie krbu z bielych tehál preto nemožno považovať za vadu
diela. K chýbajúcej klapke svedok Z. výslovne uviedol, že na predmetnom krbe ani nebola potrebná,
nakoľko komínová klapka sa používa vtedy, ak krb príliš rýchlo horí a treba ho priškrtiť, v danom

prípade však nemalo zmysel nič škrtiť, keďže krb bol zle postavený a spolu s komínom ako celok
nefungovali. Z výpovede tohto svedka a ani zo spomínaného prehlásenia k stavebným chybám však
nemožno zistiť o koľko sa znížila hodnota predmetného krbu v dôsledku chýbajúcej klapky. O tom, že
bol krb postavený nakrivo, vo vnútri boli použité staré biele tehly a hrdzavá pásovina nie je v uvedenom
prehlásení žiadna zmienka a nevyjadroval sa k tomu ani svedok Z.. Žalobkyňa 1/ prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne na poslednom pojednávaní uviedla, že prípadný znalecký posudok by vzhľadom na
odstup času a kompletne vykonanú rekonštrukciu (nápravu vytýkaných vád) sa už na mieste samom
nedal vykonať, bolo by možné vychádzať len z listinných dôkazov založených v spise. Jeho vykonanie
považovalataktiežzanehospodárne.Podľanázorusúdu,vykonanieznaleckéhodokazovaniazaúčelom
preukázania výšky peňažnej sumy, o ktorú sa znížila hodnota krbu v dôsledku vytknutých vád, by

už ani nebolo dobre možné, nakoľko predmetný krb dávno neexistuje (bol zbúraný a namiesto neho
svedok Z. vymuroval nový krb) a znalec by tak musel vychádzať len zo zachovaných fotografií, ktoré
doložila do spisu žalovaná. Konkrétne sa jedná o štyri fotografie v malom albume označenom ako
„Fotodokumentácia rekonštrukcie RD v N. rok 2009“ priloženom k spisu, na ktorých ale vytknuté vady
nie sú vôbec badateľné. Predmetné vady na týchto fotografiách nevedela na pojednávaní ukázať ani

právna zástupkyňa žalobkyne 1/. Súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom procese, založenom na
princípe kontradiktórnosti a koncentrácie konania má v konaní o veci samej v zásade bezvýnimočne
prioritu preukázanie tvrdení o výške nároku stranou, ktorá ho uplatňuje v na to určenom štádiu konania.
Civilný sporový poriadok (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku) neobsahuje priamu úpravu
možnosti súdu určiť pri rozhodovaní o veci samej výšku žalovaného nároku úvahou, odhadom súdu,

keďže právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach § 264 ods. 1 a 2 C.s.p. sa týka výlučne súdneho
poplatku(viďR52/2020).Keďžežalobkyňa1/vpredmetnejvecinenavrhlavykonaťžiadneďalšiedôkazy
na preukázanie rozdielu medzi hodnotou, ktorú by krb mal bez vytknutých vád a jeho hodnotou s týmito
vadami, súd dospel k záveru, že ohľadne preukázania výšky ňou uplatneného nároku na primeranú
zľavu z ceny diela dôkazné bremeno neuniesla.

55. Vzhľadom na to, že žalobca 2/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie práv zo
zodpovednosti za vady diela a žalobkyňa 1/ neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania výšky
nároku na primeranú zľavu z ceny diela, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

56. Dôkazy navrhované žalobcami na preukázanie tvrdení uvedených v čestnom prehlásení p. Y. (že
dňa 8.4.2009 nebola dokončená elektrika a že zaplatila za žalobkyňu poslednú úhradu ceny za dielo)
súd nevykonal, nakoľko pravdivosť spomínaných tvrdení mal za preukázanú z iných dôkazov.57. Pokiaľ žalobcovia na poslednom pojednávaní vo veci navrhli rozhodnúť rozsudkom pre uznanie
nároku s poukazom na to, že žalovaná a jej zástupca p. L. vytknuté vady diela uznali a neodstránili
ich len pre nedostatok finančných prostriedkov, súd uvádza, že žalovaná žalobcami uplatnený nárok

na zľavu z ceny diela vo výške 13 178,02 € v priebehu konania pred súdom nikdy ani len čiastočne
neuznala, z ktorého dôvodu vydanie rozsudku pre uznanie nároku v zmysle § 282 C.s.p. neprichádzalo
vôbec do úvahy.

58. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Keďže žalovaná mala vo veci plný úspech, súd jej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že náhradu trov konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť žalovanej

spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).