Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 24, 2023

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/135/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010567

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2023:3522010567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéMestonadVáhom,samosudcomMgr.JánomOdnogom,vtrestnejveciobžalovaného
K. J.É., X.. XX.XX.XXXX Y. R., trvale bytom L. R. E. Č.. XXX, t.č. v ÚVV Ilava, stíhaného pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 24.1.2023

takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l:

Obžalovaný: K. J.Ó.K., X.. XX.XX.XXXX Y. R., trvale bydliskom L.Ý. R.Ä.V.Ý. E. Č.. XXX, t.č. vo výkone
väzby UVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase dňa 25.08.2022 asi o 15:00 hod. v Starej Turej časť Č.U. Y. Č.. XXXX na dvore
rodinného domu maloletej Y..F.. X.. XX.XX.XXXX vyzliekol nohavice a nohavičky na čo následne si sadla
si obkročmo na obžalovaného, ktorý bol od pol pása dolu vyzlečený, tento oboma rukami chytil maloletú
za nahý zadok a stehná, pričom vykonával pohyby naznačujúce súlož, obtieral si svoj pohlavný úd o
jej telo, po čom maloletá oboma rukami chytila pohlavný úd obvineného, vykonala s ním masturbačné
pohyby až došlo u obžalovaného k ejakulácii, napriek tomu, že vedel, že nedovŕšila vek 15 rokov

t e d a

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 29.12.2022 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 577/22/3304 - 37 zo dňa 28.12.2022 na obžalovaného K. J., X.. XX.XX.XXXX Y. R.,

trvale bytom L. R. E. Č.. XXX, t.č. v ÚVV Ilava, stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené
vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný K. J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.1.2023 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu

ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadkuaobžalovanémukládolotázkyuvedenév§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/ah/Trestnéhoporiadku,
na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu

odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti
jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7
Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie
o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty daného zločinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie

oboznámením listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku ako to vyplýva zo zápisnice z
hlavného pojednávania.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu

uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody,

mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky so zaradením v ústave na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Z odpisu z registra trestov Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný tam má jeden záznam. Hľadí
sa na neho akoby nebol odsúdený. Išlo o odsúdenie za trestný čin sexuálneho zneužívania Vojenským
obvodovým súdom České Budejovice zo dňa 25.10.1990, sp. zn. 1T 265/90.

Z výpisu z ústrednej evidencie správnych deliktov a priestupov Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný spáchal 2 priestupky na úseku dopravy.
Z ústavu na výkon väzby je hodnotený v podstate kladne.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa

obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Vyhlásenie obžalovaného o vine súd zohľadnil v rámci ukladania trestu pod zákonom určenú dolnú
hranicu trestnej sadzby. U obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi,
z ktorého dôvodu sa u neho znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovaného súd odsúdil zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona,
preto mu ukladal trest podľa odseku 1, kde je trestná sadzba na dolnej hranici 3 roky.

Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere musel v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona ukladať obžalovanému trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby prevyšuje
5 rokov. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy pričom dospel k záveru, že i dolná hranica trestnej sadzby určená zákonodarcom

je pre obžalovaného neprimerane prísna. Vzhľadom na jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu,
oľutovanie a vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ako aj okolnosti, že naposledy páchal trestnú
činnosť pred 30 rokmi, uložil za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam
mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Podľa
názoru súdu ide o trest zákonný, primeraný a spravodlivý a napĺňa funkcie tak individuálnej ako

aj generálnej prevencie. Nemožno odhliadnuť, že obžalovaný sa hoci dávno, avšak predsa dopustil
spáchania rovnakého trestného činu na maloletej, preto mu súd ukladal síce znížený trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ale nepodmienečný. U obžalovaného nebol daný predpoklad, že by dokázal
viesť na slobode pri odklade výkonu trestu riadny život, pred páchaním trestnej činnosti dlhodobejšie
už udržiaval aj elektronický kontakt s maloletou poškodenou, kedy si nechal posielať od nej fotografie

či videá aj so sexuálnou tematikou. Skutok preto rozhodne nebol nejaká náhodná udalosť, pričom
keby bol obžalovaný na slobode, hrozilo by jeho zopakovanie. Trestná činnosť je daná aj povahou
osobnosti obžalovaného ako vyplýva zo záverov psychiatrického znaleckého posudku na obžalovaného,
ktorá sa na spáchaní trestného činu podieľala, ide o poruchu osobnosti zmiešaného typu, nestálu, s
hyposociálnymi prvkami, súčasťou abnormnej osobnosti je aj málo pregnantná sexualita s neustálenou

sexuálnou preferenciou, zameranie aj hebefílne. Porucha osobnosti je trvalá a neliečiteľná. Preto
znalec nenavrhol ani uloženie liečenia. Obvinený nie je dlhodobo ani nikde zamestnaný. Z uvedených
skutočností vyplýva, že podmienky v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie sú u
obžalovaného splnené.
Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin preto ho súd zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie a
preto ani výroková časť rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.