Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200320
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119200320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. J. F.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W., F. XX, 2. I.. G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., F. XX, obaja zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, spol. s r. o., so sídlom Nitra, Farská 12, IČO: 36 862
428, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júna 2021 č. k. 18C/4/2019-136 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 1, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1,
2, § 9 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom
znení. Uviedol, že žalobcovia v l. a 2. rade sa žalobou zo dňa 11. 01. 2019 domáhali náhrady škody,

pričom ako žalovaného označili Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.
Žalobu odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Nitra 4T/130/2011 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/39/2015-751 zo dňa 15. 07. 2015 boli žalobcovia v celom rozsahu
oslobodení spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 3Pv 446/2007 zo dňa 07. 11. 2011, pre
skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
TZ a § 248 ods. 1, ods. 4 TZ písm. c) Trestného zákona. Vzhľadom na právoplatné oslobodzujúce

rozhodnutie Okresného súdu Nitra žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne zaslali žalovaným
v súlade s § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaný
v druhom rade listom zo dňa 13. 07. 2018 oznámil, že nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom v
súvislosti s predmetným trestným stíhaním a vec postúpil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Generálna prokuratúra SR sa k žiadosti žalobcov vyjadrila listom zo dňa 10. 10. 2018, doručeným
právnej zástupkyni žalobcov dňa 18. 10. 2018, v ktorom uviedla, že nie sú splnené podmienky pre
uznanie nároku žalobcov na náhradu škody v spojitosti s predmetným trestným stíhaním, nakoľko

uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné len z toho dôvodu, že obvinený
nebol právoplatne odsúdený, nie je príčinná súvislosť medzi uvedeným trestným stíhaním a zákonom
č. 514/2003 Z. z. S názorom žalovaného v prvom rade žalobcovia nesúhlasia, pretože uznesenie
o vznesení obvinenia je rozhodnutím vyšetrovateľa - orgánu činného v trestnom konaní v rámciprípravného konania v súlade s Trestným poriadkom. V danom prípade bolo toto uznesenie o vznesení
obvinenia vznesené žalobcom pre skutok, ktorý nie je trestným činom, čo konštatovali v danej trestnej
veci jednak Okresný súd Nitra, ako aj Krajský súd v Nitre. Z uvedeného vyplýva, že obvinenie pre skutok,

ktorý bol predmetom uvedeného trestného konania, nemalo byť žalobcom vznesené vôbec. Vzhľadom
na dôvody oslobodzujúceho rozhodnutia Okresného súdu Nitra v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Nitre, niet žiadnych pochybností o nároku žalobcov na náhradu škody, pričom uplatnená náhrada
škody predstavuje náklady na obhajobu v predmetnom trestnom konaní. Žalovaný považoval nárok
uplatnený zo strany žalobcov za premlčaný. Žalobcovia nepreukázali žiadny právny titul, týmto titulom

nemôže byť oslobodzujúci rozsudok. Nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup a zo strany
žalobcov nebola preukázaná ani výška škody. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia v žalobe
označili žalovaného v prvom rade Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a
žalovaného v druhom rade Slovenská republika - zastúpená Generálnou prokuratúrou SR. Žalobcovia
právny titul nimi uplatneného nároku na náhradu škody v žalobe neoznačili, avšak zo skutkového
odôvodnenia žaloby je možné dospieť k záveru, že škoda mala byť žalobcom spôsobená nezákonným

rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZoZš. Za toto rozhodnutie možno v danom prípade považovať
výlučne uznesenie o vznesení obvinenia. Takéto rozhodnutie bolo v prípade žalobcov vydané a na
základe tohto rozhodnutia bolo následne vedené voči žalobcom trestné konanie, v ktorom bola na
žalobcov podaná dňa 07. 11. 2011 prokurátorom Okresnej prokuratúry v Nitre obžaloba pre trestný
čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona formou spolupáchateľstva, a

to pod sp. zn. 3Pv 446/2007. Súd sa preto nárokom žalobcov na náhradu škody zaoberal z hľadiska
nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia, pričom rozhodujúci bol výsledok
trestného konania (t.j. v prejednávanom spore oslobodenie žalobcov spod obžaloby), a tým je daná
príslušnosť Generálnej prokuratúry SR ako orgánu konať za štát v tomto spore, čo súd oznámil stranám
sporu podaním zo dňa 12. 09. 2019.

1.2. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov.Doterajšia
súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby

každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej
osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k
oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho,
že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia vedenia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú
premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody. V odseku 1
ide o subjektívnu premlčaciu dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu. Pokiaľ ide o subjektívnu
premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od momentu, kedy sa poškodený

dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona dozvie o škode vtedy,
keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah
(tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený
poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia
premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu zodpovedá, resp. ktorý orgán

štátuspôsobilškodu.Plynutiepremlčacejdobypodľa§19zákonasaprerušujeoddoby,kedypoškodený
podal na príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zákona a
prerušenie trvá až do momentu skončenia prerokovania. Najdlhšie prerušenie plynutia premlčacej doby
trvá šesť mesiacov.

1.3. Predmetom žaloby žalobcov je náhrada škody, pričom náhrada škody predstavuje ich náklady
na obhajobu v trestnom konaní. Koho a aký nesprávny úradný postup žalobcovia namietali a ktoré
konkrétne rozhodnutia, ktorých orgánov verejnej moci považovali za nezákonné rozhodnutia, zo žaloby
nebolo zrejmé. Súd v rámci predbežného názoru vyslovil, že doposiaľ súdu nie je zrejmé rozhodnutie, na
základe ktorého si uplatňujú nárok, pričom právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 27. 04. 2021

uviedol, že nárok si uplatňujú na základe rozsudku KS v Nitre, ktorý oslobodil žalobcov, pričom uviedol,
že nárok si uplatňujú obaja žalobcovia, ktorí sú manželia, a teda na úhradu faktúry boli použité finančné
prostriedky patriace do BSM. Súd posudzoval zodpovednosť žalovaného ako zodpovednosť za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, za ktoré považuje uznesenie Okresného riaditeľstva Policajnéhozboru Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 26. 10. 2009 ČVS: ORP-439/OEK-NR-2007, ktorým
bolo voči žalobcom vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c)
Trestného zákona spolupáchateľstvom. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania,

súd sa zaoberal dôvodnosťou podanej námietky žalovaného, ktorú súd považoval za dôvodnú. V
danom spore je podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. premlčacia doba v trvaní troch rokov odo
dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode, pričom ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia. Rozsudok Okresného súdu Nitra 4T/130/2011-717 zo dňa 12. 01. 2015 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.. k. 2To/39/2015-751 zo dňa 15. 07. 2015 nadobudol
právoplatnosť dňa 15. 07. 2015, pričom žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podali žalobcovia dňa
12. 07. 2018, t. j. v subjektívnej 3-ročnej premlčacej dobe. Posledným dňom 3-ročnej premlčacej doby
podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. bol deň 10. 10. 2018 (3 roky od 15. 07. 2015 do 15. 07.
2018 + doba trvania prerokovania predbežného nároku žalovaným). Keďže žalobcovia podali žalobu
na súd dňa 11. 01. 2019, uplatnili si nárok na súde po uplynutí premlčacej doby. Z týchto dôvodov súd

žalobu žalobcov zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný nárok na náhradu trov
konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, namietajúc,

že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil. Podľa názoru žalobcov mal súd prvej inštancie aplikovať
§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ktorý stanovuje, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola
spôsobenáškoda;toneplatí,akideoškodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8.

Škoda nebola žalobcom spôsobená rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, ktorý oslobodil žalobcov spod
obžaloby. Práve z tohto dôvodu nebol žalovaný rezort Ministerstva spravodlivosti SR, ale Generálna
prokuratúra SR. Žalobcovia majú za to, že škoda bola založená právoplatným uznesením o vznesením
obvinenia vyšetrovateľom PZ, nad ktorým vykonáva dohľad prokurátor, ktorý mal dostatok zákonných
možností a znalostí, aby trestné stíhanie voči žalobcom zastavil už v štádiu prípravného konania, ak

skutok nebol trestným činom. Generálna prokuratúra SR ako ústredný orgán vykonávajúcim dozor nad
vyšetrovateľom aj prokurátorom vykonávajúcim dozor v konkrétnej trestnej veci teda zodpovedá za
spôsobenúškodu.Nakoľkosanejednáoškodunazdraví,aleškodunamajetkužalobcov,jeustanovenie
§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, plne aplikovateľné na daný prípad, čo mal súd prvej inštancie urobiť,

nakoľko nárok premlčaný nie je, pretože premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná. Navrhli, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na nové
konanie a rozhodnutie vo veci.

3. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že sa s odôvodnením rozsudku

prvoinštančného súdu plne stotožňuje s tým, že moment začatia plynutia premlčacej doby v prípade
nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je určený týmto zákonom a je ním výlučne
okamih právoplatného skončenia trestného stíhania, ktorým mala byť škoda spôsobená. V predmetnej
veci bol týmto dňom deň 15. 07. 2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 2To/39/2015-751. Žalobcovia mali teda nárok na náhradu škody uplatniť, pri zohľadnení času

predbežného prerokovania nároku, najneskôr dňa 03. 10. 2018. Nakoľko tak neučinili, došlo k uplynutiu
subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na súde. Vzhľadom na ním vznesenú námietku premlčania, bol
súd povinný na túto námietku prihliadať a skúmať jej dôvodnosť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
vznesenú námietku premlčania, a preto je jeho rozhodnutie správne. Z uvedených dôvodov navrhol
odvolanie žalobcov zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, udávajúc, že s názorom žalovaného nesúhlasia,
keď z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. doslovne vyplýva, že právo na náhradu škody
sa premlčí odo dňa, kedy bola spôsobená škoda poškodenému. Škoda spôsobená poškodenému -
teda žalobkyni a spol., nebola spôsobená rozhodnutiami súdov, ale rozhodnutiami orgánov prípravného

konania. Z uvedeného dôvodu preto bola žalovaná Generálna prokuratúra SR ako subjekt zodpovedný
zakonanievyšetrovateľa,aleajprokuratúry,ktorávecdozorovala.Zlogickýchajprávnychdôvodovpreto
je potrebné aplikovať § 19 ods. 2, nakoľko škoda vznikla najskôr rozhodnutím vyšetrovateľa o vznesení
obvinenia a najneskôr rozhodnutím prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. Akby bolo pravdou, že v danom prípade je viazané plynutie premlčacej doby podľa § 19 ods.1, muselo
by byť žalované Ministerstvo spravodlivosti SR, a nie Generálna prokuratúra SR. Keďže prípravné
konanie je fakticky počiatočnou fázou celého trestného konania, v ktorom vznikla žalobcom škoda,

objektívne žalobcovia nemôžu vedieť, kedy a s akým výsledkom celé trestné konanie skončí. Preto z
tohto objektívneho dôvodu je potrebné aplikovať § 19 ods. 2 predmetného zákona.

5. K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný, udávajúc, že argumentácia právneho zástupcu
žalobcovnemázákonnéopodstatneniezdôvodu,žeopomínazákladnúskutočnosť,ato,žeustanovenie

§ 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje subjektívnu premlčaciu dobu upravujúcu dobu, v rámci
ktorej je možné sa domáhať svojho práva na súde a ustanovenie odseku 2 tohto ustanovenia, objektívnu
premlčaciu dobu. Moment začatia plynutia premlčacej doby v prípade nároku na náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. je určený týmto zákonom a je ním výlučne okamih právoplatného skončenia
trestného stíhania, ktorým mala byť škoda spôsobená. V predmetnej veci bol týmto dňom deň 15. 07.
2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 2To/39/2015-751. Súd prvej

inštancie správne vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, a preto je jeho rozhodnutie správne.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcov (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s
verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je

dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

7. Predmetom konania je žaloba žalobcov v 1. a 2. rade o náhradu škody vo výške 2 160 eur spolu
s príslušenstvom, doručená súdu prvej inštancie dňa 11. 01. 2019. Žalobcovia v žalobe dôvodili, že

rozsudkom Okresného súdu Nitra v konaní 4T/130/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 2To/39/2015 zo dňa 15. 07. 2015 boli v celom rozsahu oslobodení spod obžaloby Okresného
prokurátora v Nitre č. 3Pv 446/2007 zo dňa 07. 11. 2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný
čin sprenevery formou spolupáchateľstva. Oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Nitra v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 15. 07. 2015. V dôsledku

nesprávneho postupu a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a s tým spojeným trestným
stíhaním žalobcov pre skutok, ktorý nie je trestným činom, vznikla žalobcom škoda, ktorá predstavuje
náklady na ich obhajobu v trestnom konaní, a to vo výške 2 160 eur. Vzhľadom na právoplatné
oslobodzujúce rozhodnutie, žalobcovia zaslali žalovaným žiadosť o predbežné prerokovanie nároku,
pričom žalovaný v 1. rade listom zo dňa 13. 07. 2018 oznámil, že nezodpovedá za škodu spôsobenú

žalobcom v súvislosti s predmetným trestným stíhaním. Generálna prokuratúra SR sa k žiadosti vyjadrila
listom zo dňa 10. 10. 2018, v ktorom uviedla, že nie sú splnené podmienky pre uznanie nároku žalobcov
na náhradu škody v spojení s predmetným trestným stíhaním. Žalobcovia však mali za to, že vzhľadom
na dôvody oslobodzujúceho rozhodnutia Okresného súdu Nitra v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
vNitre,nietžiadnychpochybnostíoichnárokunanáhraduškody,ktoréhosapodanoužaloboudomáhali.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.12. Preskúmavajúc podané odvolanie žalobcov proti napadnutému rozhodnutiu z hľadiska jeho
odvolacích dôvodov, dospel odvolací súd k záveru, že takto podané odvolanie je nedôvodné a nebolo

spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia v prospech odvolateľov. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. S poukazom na uvedené dôvody, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v ustanovenej premlčacej
dobe, teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,

keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu práva, a tak sa do právnych vzťahov strán vnáša právna
neistota. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané
pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

14. Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania žalobcov, v zásade možno konštatovať, že žalobcovia

vymedzili odvolací dôvod nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie spočívajúcim v
tom, že na plynutie premlčacej lehoty súd prvej inštancie neaplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z., pretože premlčacia lehota je v danom prípade 10-ročná a ich nárok tak nie je premlčaný.

15. S vyššie uvedenou odvolacou argumentáciou žalobcov sa odvolací súd nestotožňuje. Platná

právna úprava § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu premlčania
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Subjektívna premlčacia lehota práva
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Pokiaľ je však podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, plynie táto trojročná premlčacia lehota

odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bolo zmenené alebo zrušené
právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená škoda. Objektívna premlčacia
lehota je 10-ročná a začína plynúť odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia poškodenému, pričom
neplynie, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Pritom platí,
že obidve premlčacie lehoty (objektívna a subjektívna) začínajú plynúť a končia nezávisle od seba.

Všeobecne však platí, že nárok na náhradu škody treba uplatniť v čase, keď ešte plynú obe lehoty, t.j.
objektívna a v jej rámci lehota subjektívna, márnym uplynutím jednej z týchto lehôt sa nárok premlčuje,
aj keď poškodenému plynie aj druhá premlčacia lehota.

16. V kontexte vyššie uvedeného potom možno prijať len taký záver, že pokiaľ žalobcom uplynula

subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ich nárok sa premlčal, a to i v situácii, že by
žalobcom ešte prípadne plynula objektívna premlčacia doba. Teda, záver súdu prvej inštancie o
premlčaní nároku žalobcov a o zamietnutí ich žaloby je jednoznačne správny, súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil a odvolacia argumentácia žalobcov o nesprávnom právnom posúdení veci nie
je namieste.

17. Pokiaľžalobcoviavpodanomodvolanípoukázalinato,žeškodaimnebolaspôsobenározhodnutím
Krajského súdu v Nitre, ktorý ich oslobodil spod obžaloby, ale bola založená právoplatným uznesením
o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ (z ktorého dôvodu bola žalovaná Generálna prokuratúra SR),
v zásade len zopakovali súdom prvej inštancie prijaté závery, tak ako ich tento uviedol v bode 7.

napadnutého rozhodnutia, a táto ich argumentácia ani nie je spôsobilá odvolacieho prieskumu, pretože
je totožná s prijatými závermi súdu prvej inštancie.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,
že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).