Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/107/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213570
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1210213570.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu :

STAMINA spol. s r.o., so sídlom: Teslova 6, Bratislava, IČO: 34 125 621, zast. Mgr. Slavomír Trnkócy,
advokátskakancelária,Záhradnícka71,Bratislavaprotižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
výstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepubliky,Prievozská2/B,Bratislava,zaúčastiintervenienta
Mestská časť Bratislava - Ružinov, Mierová 21, Bratislava o náhradu škody vo výške 5.363.838,54 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške
tejtonáhradybuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmrozhodnutím,poprávoplatnostitohto
rozsudku.

III. Intervenientovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu na 15.6.2010 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 5.363.838,54 € s príslušenstvom titulom náhrady škody štátu za vzniknutú škodu podľa zákona
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. K žalobe priložil doručovaný návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
4.2.2010.

3. Žalobu odôvodnil tým, že ako obchodná spoločnosť sa návrhom zo dňa 19.2.2007 obrátil na Mestskú
časť Bratislava- Ružinov ako príslušný stavebný úrad a požiadal ho o vydanie územného rozhodnutia
o umiestnenie stavby "Polyfunkčný bytový súbor STAMINA" situovanej na parcele č. XXXXX/X v kat.

území Ružinov - hlavný objekt na parc. čísle XXXXX/XX, XXXXXX/X, XXXXX, kat. územie D. - I. P.. K
návrhu o vydanie územného rozhodnutia priložil navrhovateľ záväzné stanovisko k investičnej činnosti,
ktoré vydalo Hlavné mesto SR - Bratislava dňa 27.3.2007 a ktorým vyslovilo súhlas s umiestnením
stavby. Platnosť predmetného stanoviska bola následne predĺžená do 31.8.2007.

4. Stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania verejnou vyhláškou dňa 4.4.2007 a miestne
zisťovanie sa uskutočnilo dňa 3.5.2007. K námietkam účastníkov konania žalobca zaujal vyčerpávajúce

stanovisko, avšak stavebný úrad bol dlhší časť nečinný, načo mu žalobca adresoval výzvu na
odstránenie nedôvodných prieťahov, a to priamo starostovi Mestskej časti Bratislava - D.. Stavebný
úrad až dňa 25.6.2007 vydal rozhodnutie, ktorým konanie prerušil a žalobcu vyzval, aby v určenej
lehote odstránilo nedostatky. Predmetná výzva však nebola bližšie špecifikovaná. Keďže k predloženiurelevantnýchdokladovbolžalobcavyzvanýuž7.3.2007,predmetnávýzvabolabezdôvodnáaduplicitná.
Na nesprávny úradný postup žalobca upozornil stavebný úrad aj prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava II. Napriek upozorneniu prokuratúra stavebný úrad nevykonal nápravu a nevydal meritórne

rozhodnutie. Žalobca stavebný úrad vyzýval a upozorňoval ho, že jeho nečinnosťou a protiprávnym
konaním mu vzniká škoda, ktorú si bude nútený uplatniť. Dňa 7.9.2007 stavebný úrad rozhodnutím pod
sp. zn. SÚ/2007/8476-26/Zar zamietol návrh. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.9.2007
odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislava rozhodnutím zo dňa 21.7.2008
sp. zn. A-1821/2008-DLD pre porušenie zákona zo strany prvostupňového orgánu a vec mu vrátil

na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 26.9.2008 sp. zn.
SÚ/2007/8476/2008/16470-2/Zar bolo územné konanie opäť prerušené. Medzitým nadobudol platnosť
a účinnosť od 1.9.2007 nový územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. Stavebný úrad rozhodnutím
zo dňa 7.1.2009 sp. zn. SÚ/2007/8476/2008/16470-3/Zar predmetné územné konanie zastavil.

5. Žalobca sa preto v konaní domáha náhrady škody, keď protiprávny úkon stavebného orgánu

predstavuje jeho nesprávny úradný postup v predmetnom územnom konaní, pričom jeho konanie
spočíva v porušení povinnosti stavebného úradu urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, jeho nečinnosť a s tým súvisiace zbytočné prieťahy v konaní. V konaní si uplatnil
náhradu škody a to skutočnej, ktorá pozostáva z nákladov na realizáciu projektu v sume 44.722,17
€ a ušlý zisk, ktorý vypočítal ako náhradu z predaja nehnuteľností, konkrétne bytov, pričom výšku

vypočítal zo sumy 1.659,7 € za m2, teda v sume 5.319.116,38 €. K návrhu žalobca pripojil žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy,
stanovisko k námietkam občanov, stanovisko investora STAMINA s.r.o. k námietkam na miestnom
zisťovaní dňa 3.5.2007, list starostovi zo dňa 20.6.2007, upozornenie prokurátora zo dňa 17.7.2007,
výzvu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 22.8.2008, rozhodnutie mestskej časti Bratislava -

D.Ž. SÚ/2007/8476-26-Zar zo dňa 7.9.2007, odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 24.9.2007, rozhodnutie
Krajského stavebného úradu v Bratislava A-1821/2008-DLD zo dňa 21.7.2008, rozhodnutie Mestskej
časť Bratislava - D. SÚ/2007/8476/2008/16470-2/Zar zo dňa 26.9.2008, rozhodnutie Mestskej časti
Bratislava - Ružinov SÚ/2007/8476/2008/16470-3/Zar zo dňa 7.1.2009, investičný zámer, oznámenie
žalovaného o prerokovaní predbežného nároku.

6. Výšku škody vyčíslil ako škodu skutočne vynaložených nákladov vo výške 44. 722.17 € (1.347.00.-
Sk), ktorá predstavuje sumu 1.257.300.-Sk ( na základe fa č. XXXX zo dňa 20.10.2005 v sume 350.000.-
SK, fa č.XXXX zo dňa 21.05.2007 v sume 23.800.-Sk, fa č- XXXX zo dňa 02.12.2005 v sume 38.000.-Sk,
fa č. XXXX zo dňa 02.12.2005 v sume 835.000.-Sk, fa č. XXXXX zo dňa 11.04.2005 v sume 10.000.-Sk

a pokladničného dokladu č. 2015 zo dňa 24.10.2005 v sume 100.000.-Sk, spolu v sume 1.347.300.-Sk.

7. Ušlý zisk žalobca odvodil od ceny nehnuteľností ako priemernú cenu v Bratislavskom kraji v sume
1.666 € za m2. Uviedol, že keby začal s predajom bytov zhruba od 3. kvartálu 2007 náhrada škody vo
forme ušlého zisku z predaja bytov by činila sumu 5.319.116,38 €.

8. Žalobca so žalobou nesúhlasil, keď vo svojom písomnom vyjadrení doručovaným súdu 10.9.2010
žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Vo svojom stanovisku uviedol, že má povinnosť v územnom
konaní rozhodovať v súlade s platným územným plánom a o tom, že sa pripravuje nový územný plán,
mal žalobca vedomosť už skoršie. Podľa názoru žalovaného všetky rozhodnutia žalobcu a právne

úkony týkajúce sa stavby predmetného bytového domu je potrebné považovať za úkony týkajúce
sa jeho podnikateľskej činnosti, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti so správnym konaním stavebného
úradu. Predpoklad žalobcu, že byty v uvedenom bytovom dome by mohli byť predmetom predaja
(najneskôr v priebehu roku 2007 čo bolo súčasťou investície a tým by mal zabezpečený príjem z tohto
predaja v ním vyčíslenej výške čo predstavuje jeho predpokladaný zisk), nemožno považovať za právne

relevantný vo vzťahu k ním uplatňovanej náhrady škody vyplývajúcej z územného konania, najmä s
poukazom na to, že zisk predstavuje majetkový prospech ( preukázané zväčšenie alebo rozmnoženie
majetku poškodeného ), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no
toto nenastalo v dôsledku škodnej udalosti - v danej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Žalovaný poukázal na to, že bol dodržaný zákonný postup, a že neboli splnené na náhradu škody všetky

zákonom stanovené podmienky, keď neexistuje príčinná súvislosť so vzniknutou škodou a existencia
nesprávneho úradného postupu správneho orgánu. Poukázal na to, že jednotlivé skutkové okolnosti
nemohol ovplyvniť, a preto napáda výšku škody, ktorú považuje za hypotetickú.9. Súd po vykonaní dokazovania dňa 12.09.2012 rozhodol rozsudkom č. k. 50C/107/2010-115 tak, že
zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 44.722,17 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od
12.02.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

10. Na odvolanie účastníkov konania súd druhej inštancie predmetný rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie
konanie s tým, že konajúci súd v novom konaní má objasniť v čom vidí príčinnú súvislosť medzi
priznanou škodou a postupom stavebného úradu, keď poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR s poukazom na to, že konajúci súd bližšie nezdôvodnil príčinnú súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom skutočnej škody, ktorú súd žalobcovi vo výške 44.722,17 € priznal, ako
aj, že treba ustáliť, či vznikla príčinná súvislosť medzi konaním stavebného úradu a škodou ( ktorú
súd zamietol) s poukazom na príp. podnikateľské riziko na strane žalobcu. Súčasne odvolací súd
konštatoval, že v konaní bola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, avšak nebola
preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

11. Súd viazaný týmto právnym názorom doplnil dokazovanie vo veci a po oboznámení sa s obsahom
spisu a so spisovým materiálom Mestskej čati Bratislava - D. SÚ/2007/8476/Zar a SÚ/2008/16470/Zar
zistil tento skutkový a právny stav veci:

12. Dňa 19.2.2007 podal žalobca na miestny úrad Mestskej časti Bratislava - D., odbor Výstavby a

životného prostredia návrh na vydanie územného rozhodnutia.

13. Dňa 7.3.2007 mestská časť Bratislava - D. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím číslo
SÚ/2007/8476/2008/16470-2/Zar prerušil územné konanie a vyzval žalobcu, aby doplnil návrh v lehote
60 dní podľa § 3 ods. 3 zákona č. 453/2000 Z. z..

14. Dňa 27.3.2007 vydalo Hlavné mesto SR Bratislava záväzné stanovisko k investičnej činnosti žalobcu
k "Polyfunkčnému bytovému súboru STAMINA" v ktorom súhlasil s umiestnením predmetnej stavby na
A. E. F. D. U.. Č. XXXXX/X, pričom upozornil žalobcu na dodržanie podmienok, ktoré špecifikoval a aj na
to, že je v príprave nová územno-plánovacia dokumentácia hlavného mesta, v rámci ktorej je spracovaný

a prerokovaný návrh územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy.

15. Dňa 4.4.2007 Mestská časť Bratislava - D. verejnou vyhláškou oznámila začatie konania o
umiestnení stavby.

16. Dňa 3.5.2007 sa uskutočnilo miestne zisťovanie. Boli podané stanoviská a námietky k územnému
konaniu číslu SÚ/2006/8476-24/Zar

17. Dňa 14.05.2007 sa žalobca vyjadril k námietkam občanov na miestnom zisťovaní konaného dňa
03.05.2007.

18.Dňa20.06.2007žalobcapísomnevyzvalstarostuMestskejčastiBratislava-D.kvydaniurozhodnutia
č.k. SÚ2007/8476-2/Zar.

19. Dňa 20.06.2007 Mestská časť Bratislava - D. vydala rozhodnutie č. ŽP 2007/11934-3/LFE, ktorým

zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 22.4.2007 po doplnení podkladov dňa 21.05.2007 na výrub 16
ks stromov a 5 kríkov na par. č. XXXXX/X v k.ú. D.Ž. vo vlastníctve žalobcu z dôvodu výstavby
polyfunkčného bytového súboru STAMINA ( pozn. predmetné rozhodnutie sa nachádza v spise
SÚ2007/8476-2/Zar, ktorý je však obsahovo neprehľadný a riadne nežurnalizovaný).

20. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - D. číslu SÚ/2006/8476-24/Zar zo dňa 25.6.2007 bolo
konanie opäť prerušené, žalobca bol vyzvaný na doloženie dokladov v lehote 40 dní, a to doložením
rozhodnutia orgánu ochrany prírody a krajiny na súhlas s výrubom stromov, predĺženie platnosti
záväzného stanoviska Hl. m. SR Bratislavy.

21. Dňa 09.07.2007 vydalo Hlavné mesto SR záväzné stanovisko k investičnej činnosti žalobcu, ktorým
predĺžilo platnosť záväzného stanoviska zo dňa 27.03.2007 do 31.08.2007.22. Dňa 17.7.2007 Okresná prokuratúra Bratislava II upozornila Mestskú časť Bratislava -Ružinov na
porušovanie zákona ku konaniu č. k. SÚ2007/8476-2/Zar, t.j. najmä pokračovať v začatom územnom
konaní a rozhodnúť o podanom návrhu na vydanie územného rozhodnutia.

23. Dňa 22.8.2007 žalobca vyzval Mestskú časť Bratislava - D. na konanie a rozhodnutie o návrhu
spoločnosti.

24. Dňa 23.08.2007 Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím zrušil rozhodnutie

Mestskej časti Bratislava č. ŽP 2007/11934-3/LFE zo dňa 20.06.2007 s odôvodnením, že správny orgán
pochybil ak dostatočne neskúmal, kto je účastníkom konania a priznal postavenie účastníkom konania
bez opory zákona, ako aj, že náležite rozhodnutie neodôvodnil.

25. Dňa 7.9.2007 Mestská časť Bratislava - D.I. rozhodnutím číslo SÚ/2007/8476-26/Zar návrh na
vydanie stavebného povolenia zamietol s odôvodnením, že predložený návrh žalobcu nie je v súlade

so schváleným územným plánom Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 31.07.2007, účinným od
01.09.2007.

26. Dňa 24.9.2007 žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Bratislave dňa
21.7.2008, rozhodnutím číslo A-1721/2008-DLD, ktorým prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na

nové prejednanie a rozhodnutie.

27. Dňa 26.9.2008 Mestská časť Bratislava - D. rozhodnutím číslo SÚ/2007/8476/2008/16470-2/Zar
územné konanie prerušila a vyzvala žalobcu, aby doplnil návrh v lehote 60 dní a to o rozhodnutie
orgánu ochrany prírody a krajiny - súhlas na výrub stromov a o záväzné stanovisko Hlavného mesta

SR Bratislavy.

28. Dňa 7.1.2009 Mestská časť Bratislava - D. SÚ/2007/8476/2008/16470-3/Zar územné konanie
zastavila s odôvodnením, že žalobca nepredložil doklady na základe výzvy stavebného úradu : súhlas
na výrub stromov, ktorý medzičasom stratil platnosť a záväzné stanovisko Hl. m.- SR Bratislavy, ktorý

medzičasom tiež stratil platnosť.

29. Dňa 10.08.2009 podal žalobca u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody.

30. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. XXXX zo dňa 21.10.2005 vystavenú spoločnosťou aa.atelier
s.r.o. na sumu 350.000 Sk , pričom podľa výdavkových blokov žalobca uhradil tejto spoločnosti dňa
24.10.2005 sumu 200.000 Sk a sumu 100.000Sk, podľa faktúry č. XXXX bola žalobcovi fakturovaná
suma 38.000 SK, podľa faktúry č. XXXX bola žalobcovi fakturovaná suma 835.500 Sk a podľa
výdavkového bloku uhradil žalobca sumu 250.000Sk. dňa 11.04.2005 fakturoval I.. P. R., K.. za

vypracovanie štúdie žalobcovi sumu 10.000Sk a podľa faktúry č. 1207 zo dňa 5.6.2007 od spoločnosti
Transial, spol. s.r.o. žalobcovi bola fakturovaná suma vo výške 23.800 Sk.

31. Žalobca predložil znalecký posudok č. 2/2015 vypracovaný znaleckou organizáciou Business
Valuation Institute s.r.o., ktorým preukazoval vyčíslenú škodu a ušlý zisk, pričom podľa tohto posudku

vyčíslil ušlý zisk na sumu 5.796.485 € a skutočnú škodu vo výške 41.569 €.

32. Žalobca súdu predložil fotokópiu článku z denníka SME zo dňa 07.05.2007 s názvom D. sú proti
výstavbe na Teslovej, obsahom ktorej je informácia, že obyvatelia D. sú proti ďalšej výstavbe na Teslovej
a že k tomuto dňu nebolo vydané žiadne stavebné povolenie.

33. Svedkyňa I.. R. S., zamestnankyňa stavebného úradu uviedla, pracovala ako vedúca stavebného
úradu MČ Ružinov. Uviedla, že na stavebný úrad v tom čase napadlo niekoľko tisíc podaní. Dátumy si
nepamätala, návrh stavebný úrad prerušil, požadoval nejaké náležitosti, avšak svedkyňa si nepamätala
aké náležitosti. Vedela ale, že žalobca podal podnet na prokuratúru a prokurátor vytkol tento postup a

nariadil aby vo veci konali a pokračovali. Nepamätala si, či to bol protest alebo upozornenie. V tomto
období bol schválený nový územný plán, dátum 31.05.2007 si pamätala, ktorý mal nadobudnúť účinnosť
01.09. 2007. Nepamätala si, či to bolo pred prerušením alebo po prerušení. Prebiehalo územné konanie,
ktoré bolo nezvyčajné. Dostavilo sa dosť veľa ľudí vrátane novinárov. Uviedla, že je možné, že bolaspísaná nejaká petícia alebo nejaké námietky, nesúhlas občanov, ktorí sa obrátili na starostu. Následne
boli vydané rozhodnutia. Tieto rozhodnutia písala svedkyňa. Konanie bolo zamietnuté. Voči tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a odvolací orgán rozhodnutie potvrdil nakoľko bol účinný nový

územnýplán.Uviedlatiež,žebolopripravenénapodpisprednadobudnutímúčinnostinovéhoúzemného
plánu aj iné rozhodnutie, ale toto nebolo štatutárom podpísané. Bolo to z dôvodu nového územného
plánu ako aj z dôvodu protestu. Na otázku, či má vedomosť o tom, či niekto úmyselne spôsoboval
prieťahy uviedla, že nemá o tom vedomosť.

34. Dňa 12.02.2016 Mestská časť Bratislava D. požiadala o vstup do konania ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného a dňa 26.01.2017 oznámila súdu vstup do konania ako intervenienta na strane
žalovaného.

35. Žalobca dňa 19.05.2017 doložil do súdneho spisu písomné vyhlásenia J.Q. W., zamestnankyne
žalobcu,,I..J..I.Q.,ktorývykonávalprojekčnéainžinieringovépráceprežalobcunaPolyfunkčnýbytový

súbor STAMINA, Ing. Igora Valigu ako potencionálneho realizátora v rámci výberového konania projektu
Polyfunkčný bytový súbor STAMINA.

36. Žalobca súdu preukazoval pre realizáciu projektu solventnosť zmluvou o kúpe cenných papierov na
základe ktorej konateľ žalobcu odpredal väčšie množstvo akcií.

37. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok č. 23/2017 vypracovaný Ústavom súdneho znalectva
Slovenská technická univerzita v Bratislave, podľa ktorého by výška ušlého zisku u žalobcu pre účely
tohto súdneho konania predstavovala sumu 1.258.167 € a podľa doplnku k tomuto posudku č. 1 by
skutočná výška škody predstavovala sumu 40.613 €.

38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

39. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

41. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

42. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa

nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

43. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.44. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

45. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

46. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti

na súde.

47. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

48. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom.

49. Žalobca na žalobnom návrhu zotrval v celom rozsahu. Poukázal na nečinnosť stavebného úradu,
keď odmietol spoluzavinenie pri nedoložení potrebných podkladov s odkazom na stanovisko Krajského
stavebného úradu a Okresnej prokuratúry Bratislava II, keď stavebný úrad nemal konanie prerušiť.
Ani vedomosť žalobcu o platnosti nového územného plánu, či jeho podnikateľské riziko nie sú podľa
neho dôvodmi, aby pri dodržaní zákonných lehôt nebolo možné legitímne očakávať od stavebného

úradu plynulé konanie. Na rozdiel od žalovaného žalobca má za to, že príčinná súvislosť môže byť
kumulatívna, kde kumulatívne a protiprávne konanie žalovaného môže byť jednou z príčin vzniku škody,
čo v tomto prípade je nepochybné. Žalobca súdu uviedol, že má dôvodné predpoklady, že predmetné
stavebnérozhodnutieboloužnapísanéavydanéazneznámychdôvodovneboložalobcovi doručované.
Táto informácia sa objavila v dennej tlači, kde o tom informoval hovorca Mestskej časti BA - D.,

konkrétne išlo o informáciu v denníku Sme dňa 07. 05. 2007. Navrhol vypočuť svedkyňu I.. S.G., bývalú
vedúcu stavebného úradu MČ. Nezákonnosť postupu stavebného úradu bola preukázaná pred podaním
návrhu Okresnou prokuratúrou BA 2 a aj Krajským stavebným úradom BA, ktorý bol nadriadeným
orgánom stavebnému úradu. Výšku škody a dôvodnosť žalovanej výšky škody preukázal znaleckým
posudkom . Spochybnil tiež výpočet ušlého zisku predloženého žalovaným, a to znaleckým ústavom

STU v Bratislave, keď uviedol, že predmetný znalecký posudok nie je znaleckým posudkom podľa
platných právnych predpisov z dôvodu, že ho vypracovali spoločne znalci (I.. S. U.B., I.. L. T. J. I.. T. W.),
pričom v zozname znalcov vedených MS SR je ako znalec v oblasti ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo a pre odbor stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností vedená len
znalkyňa Ing. S. U., ako aj, že posudzovanie spôsobenej škody nevychádza ani zo spisu ani z

písomného zadania objednávateľa. K tomuto stanovisku doložil odborné vyjadrenie č. 2/2018 znaleckej
organizácie Business Valuation Institute s.r.o..

50. Žalovaný naďalej žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, keď na svojich vyjadreniach v konaní
zotrval a keď priznal čiastočné pochybenia stavebného úradu v tom, že nedodržal lehoty v § 49

správneho poriadku, avšak nesúhlasil s tým, že toto pochybenie spôsobilo žalobcovi priznanú škodu.
Mal za to, že z predloženého správneho spisu aj z jeho písomných vyjadrení je zrejmé, že prieťahy si
spôsobil žalobca sám, keď nedoplnil návrh napriek výzve. Poukázal na to, že podanie návrhu na vydanie
územného rozhodnutia, a teda aj vynaloženie nákladov súvisiacich s podaním návrhu boli výlučne
na slobodnej vôli žalobcu, pričom v čase podania návrhu nemohol žalobca predpokladať výsledok

územného konania. Poukázal na to, že náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorá je
zákonnou náležitosťou návrhu pre územné rozhodnutie, je vždy povinný znášať ten, kto návrh podáva
bez ohľadu na výsledok konania. Považoval za podstatné, že aj v prípade, ak by bolo v územnom konaní
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, nevyhnutným predpokladom na realizáciu podnikateľskéhozámeru žalobcu je vydanie stavebného povolenia. Uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že
v prípade, ak by nedošlo k nedodržaniu lehôt zo strany stavebného úradu, boli by splnené všetky
zákonné podmienky na vyhotovenie návrhu na umiestnenie stavby. Poukázal na rozsudok NS ČR z

26.11.2008, 25Cdo 269/2006. Mal za to, že aj keby nedošlo k žalobcom tvrdenému nesprávnemu
úradnémupostupu,niejemožnépreukázať,žebyžalobcazískalstavebnépovolenieastavburealizoval.
Podľa jeho názoru pochybil žalobca, keď nepredložil nekompletný návrh. Mal za to, že neboli splnené
kumulatívne podmienky na priznanie škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu. Uviedol ďalej,
že ani vydanie právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu v lehotách uvádzaných

žalobcom by ešte nezakladalo právo začať stavbu realizovať, nakoľko stavbu možno realizovať až na
základe právoplatného stavebného povolenia.

51. Intervenient sa stotožnil so stanoviskom žalovaného a uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom príčinnej súvislosti, najmä teda, že žalobca nemal zaručené, že bude vydané
stavebnépovoleniepreuvedenústavbu,hocibolupozornenýužvmarci2007,žebudezmenenýúzemný

plán mesta Bratislava , pričom má za to, že súd by mal skúmať spoluzavinenie žalobcu pri vzniknutých
prieťahoch. Žiadal žalobu zamietnuť.

52. Po vykonanom dokazovaní, keď v konaní účastníci nežiadali vykonať ďalšie dokazovanie a ustálili
svoje stanoviská súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli

splnené zákonné podmienky na jeho priznanie.

53. Z postupu stavebného úradu - Mestskej časti Bratislava - D. mal súd v konaní nesporne preukázané,
že od začatia návrhu na vydanie stavebného povolenia o umiestnení stavby bytového domu od 19.02.
2007 do 07.09.2007 stavebný úrad svojím úradným postupom spôsobil prieťahy v konaní, keď v

konaní nevydal rozhodnutie o umiestení stavby v lehote 30, resp. 60 dní, pričom zo skutkového stavu pri
rozhodovaní o vydaní územného rozhodnutia súd vychádzal aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Bratislave, ktorý rozhodnutie stavebného úradu 1. stupňa vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako odvolací orgán v rozhodnutí č. A-1721/2008-DLD
zo dňa 21.07.2008 skonštatoval porušenie ustanovení predpisov o správnom konaní, skonštatoval, že

ak návrh na vydanie územného rozhodnutia neposkytuje dostatočný poklad pre rozhodnutie, stavebný
úrad je povinný konanie prerušiť a vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podaného návrhu.
Požadované doklady je však stavebný úrad povinný konkrétne špecifikovať. Odvolací správny orgán
uviedol, že postup správneho orgánu ( žalovaného) považuje za nesprávny, keď v dôsledku procesného
pochybenia tento správny orgán oznámil začatie konania a po tom, ako účastníkom konania a dotknutým

orgánom uplynula lehota na uplatnenie námietok, konanie opätovne prerušil a opakovane vyzýval
navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podaného návrhu, aj keď tentokrát ( v poradí už druhýkrát
prerušované konanie) požadované podklady špecifikoval. Tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia stavebného úradu, keď bolo zistené že napr. rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Ružinov
č. č. ŽP 2007/11934-3/LFE zo dňa 20.06.2007, ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa na výrub

stromov, nenadobudlo právoplatnosť.

54. Porušenie najmä § 49 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní konštatovala aj Okresná
prokuratúra Bratislava II, keď svojím upozornením zo dňa 17.07.2007, poukázala na nečinnosť
stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov a uviedla, že " potom, ako stavebný úrad oznámil

začatie územného konania, ostal po tomto úkone procesne viac ako dva mesiace nečinný a vo veci
neuskutočnil žiaden úkon......Keďže stavebný úrad ako príslušný správny orgán aj s poukazom na ust. §
140 stavebného zákona nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, ani účastníka konania neupovedomil
o predĺžení lehoty na rozhodnutie, porušil tým vyššie citované ustanovenie správneho poriadku".

55. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov ani zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov nevysvetľujú.
Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti
individuálnej právnej veci (t. j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a včom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí,

ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo
a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž
nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť

pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný a) bezprostredný,
už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 177/08). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku. V právnej náuke sa uvádza, resp. zdôrazňuje, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní
existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti

medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie žalovaný musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá.
Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.
56. Zo zistených skutkových okolností možno zhrnúť, že žalobca si pripravoval projekt na vyššie

uvedenú stavbu už v roku 2005, keď uhradil tretím osobám platby za vykonané diela koncom roka
2005, pričom je nepochybné, že návrh na vydanie umiestnenia stavby podal na MČ Bratislava Ružinov
( ďalej len „stavebný úrad) až dňa 19.02.2007 a tento návrh nedoložil potrebnými dokladmi, preto
konanie stavebný úrad prerušil dňa 07.03.2007 a vyzval žalobcu na doloženie chýbajúcich podkladov,
ktoré však nešpecifikoval. Žalobca získal kladné záväzné stanovisko Hl.m. SR Bratislavy listom

vydaným 27.03.2007, pričom žalobca bol upozornený na platnosť nového územného plánu Hl. m. SR
Bratislavy od 01.09.2007. Následne dňa 04.04.2007 stavebný úrad verejnou vyhláškou oznámil začatie
územného konania na umiestnenie stavby a určil deň 03.05.2007 na ústne pojednávanie spojené
s miestnym zisťovaním. Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že na miestnom zisťovaní boli vznesené
početné námietky k predmetnej stavbe „Polyfunkčný bytový súbor STAMINA“ zo strany účastníkov

konania, na čo reagoval žalobca stanoviskom zo dňa 03.05.2007 a dňa 14.05.2007 a doplnením
„Polyfunkčný bytový súbor STAMINA“ doručeným stavebnému úradu dňa 04.06.2007. Dňa 25.06.2007
stavebný úrad opäť konanie prerušil s tým, že požadoval od žalobcu v lehote 40 dní doložiť doklady
potrebné ku konaniu, ktoré špecifikoval ( rozhodnutie dotknutého orgánu - orgánu ochrany prírody a
krajiny - súhlas na výrub stromov, predĺženie platnosti záväzného stanoviska dotknutého orgánu - Hl. m.

SR Bratislavy). Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že občania Bratislavy v lokalite Teslova a Haburská a
Sabinovská spísali petíciu a dňa 11.05.2007 žiadali premiéra SR o nepodpísanie schválenia stavebného
povoleniaspoločnostiSTAMINAs.r.o.zdôvodu,žetátospoločnosťchceneprípustnezastavaťazahustiť
svojou stavbou dvoch obytných budov priestor v parku Detského rehabilitačného strediska na Teslovej
ul., pričom táto spoločnosť chce park zbúrať, vyrúbať stromy a zlikvidovať parkovú zeleň. Petícia bola

sekciou kontroly a boja proti korupcii UV SR postúpená na vybavenie starostovi MČ Bratislava Ružinov.
Dňa 20.06.2007 Mestská časť Bratislava - Ružinov ( referát životného prostredia) vydala rozhodnutie,
ktorým zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 22.4.2007 po doplnení podkladov dňa 21.05.2007 na výrub 16
ks stromov a 5 kríkov. Nové záväzné stanovisko žalobcovi vydalo Hl. m. SR Bratislavy dňa 09.07.2007 s
termínompredĺženiado31.08.2007.24.Dňa23.08.2007ObvodnýúradživotnéhoprostrediavBratislave

rozhodnutím zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava č. ŽP 2007/11934-3/LFE zo dňa 20.06.2007
ohľadom výrubu stromov s odôvodnením, že správny orgán pochybil ak dostatočne neskúmal, kto
je účastníkom konania a priznal postavenie účastníkom konania bez opory zákona. Dňa 07.09.2007
stavebný úrad návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nedoložil súhlas na výrub stromov v
súvislosti s navrhovanou stavbou a že návrh žalobcu nie je v súlade so schváleným územným plánom

Hl. m. SR Bratislavy dňa 31.05.2007 a účinným od 01.09.2007. Predmetné rozhodnutie bolo zrušené
odvolacímorgánomnajmäzdôvodu,žestavebnýúradsaodvolalvkonanínaneprávoplatnérozhodnutia
o stavebnej uzávere a nesúhlase na výrub stromov, preto po vrátení veci na nové prejednanie a
rozhodnutie stavebný úrad dňa 26.09.2008 konanie prerušil, v ktorom opäť žiadal žalobcu o doloženie
súhlasu na výrub stromov a záväzného stanoviska Hl. m. SR Bratislava, napokon dňa 07.01.2009

stavebný úrad konanie zastavil, pretože návrh neposkytoval v novom konaní dostatočný podklad pre
posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby.57. Podľa § 49 ods. 1 a 2 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne, v
ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci

do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno
vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán
príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je
povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti mal súd za nesporne zistené, že vo vyššie

uvedenom stavebnomkonanížalobcaknávrhuzodňa19.02.2007nepripojilvšetkypotrebnépodkladya
že žalovaný ho na doloženie týchto podkladov písomne vyzval a za týmto účelom aj konanie prerušil dňa
07.03.2007 a určil žalovanému na doloženie podkladov, ktoré nešpecifikoval lehotu 60 dní. Následne
po vydaní súhlasného stanovisko Hl. m. SR Bratislavu, žalovaný začal dňa 4.4.2007 stavebné konanie,
avšak konanie opätovne prerušil za účelom doloženia potrebných podkladov v zmysle vyhlášky ( pozn.
aj súhlas na výrub stromov s poukazom i na námietky obyvateľov) a určil žalobcovi dňa 25.06.2007

na doloženie podkladov lehotu 40 dní. Vo veci žalovaný rozhodol až dňa 07.09.2007, keď návrh
žalobcu zamietol pre nedoloženie potrebných podkladov. Z uvedeného postupu žalovaného je teda
zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade so stavebným zákonom a žalobcu ako účastníka konania
neupovedomil o predĺžení lehoty na rozhodnutie. V danej veci je však nesporné i to, že žalobca pri
podaní návrhu nedoložil všetky potrebné podklady, hoci bolo zrejmé, že k návrhu je potrebné doložiť

súhlasné stanovisko Hl. m. SR Bratislavu ( vydané až dňa 23.04.2007) a keď po miestnom zisťovaní
bolo potrebné doložiť aj rozhodnutie orgánu životného prostredia ( súhlas na výrub stromov o súhlas
ktorého požiadal žalobca až listom dňa 22.04.2007 a doplnením dňa 21.05.2007, viď rozhodnutie č.
ŽP 2007/111934-3/LFE v správnom spise, ktorým žiadosť žalobcu bola zamietnutá dňa 20.06.2007).
Z uvedeného dôvodu možno vyvodiť záver, že pri nevydaní rozhodnutia o umiestnení stavby časovo

sa podieľal i sám žalobca, i keď žalovaný nepostupoval najmä v súlade s ust. § 49 z.č. 71/1967 Zb.
(správny poriadok) a rozhodnutie (kladné či záporné) nevydal v zákonom stanovenej lehote, ako aj s
ust. § 3 vyhl. č. 453/2000 Z. z., keď nešpecifikoval podklady potrebné k rozhodnutiu.

59. S poukazom na ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez

ohľadu na zavinenie) za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktoré predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup 2. vznik škody a 3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody sa súd musel vysporiadať so splnením všetkých týchto troch
podmienok, pričom mal preukázané, že došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému postupu.

60. Vo vzťahu k žalobcom preukazovanej škode ako ušlého zisku vo výške 5.319.116,38 na základe
znaleckého posudku súd uvádza, že ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného
je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až
blížiaca sa k istote. Žalobca odvodzuje ušlý zisk z plánovaných tržieb za predaj bytov, garáží, logií,

komôr a za správu bytov za roky 2007 až 2010 resp. 2014, z prenájmov nebytových priestorov a z
budúcich prevádzok. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že aj v prípade, ak by bolo v územnom konaní
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby, nevyhnutným predpokladom na realizáciu podnikateľského
zámeružalobcujevydaniestavebnéhopovolenia.Keďževšak vydanierozhodnutiaoumiestnenístavby,
nie je konečným rozhodnutím na uskutočnenie výstavby tejto stavby, ale (ak by bolo vydané aj kladné

rozhodnutie žalovanému v zákonom stanovenej lehote pri ideálnom zisťovaní zákonných podmienok
podľa stavebného zákona a bola dodržaná minimálna 30 dňová lehota), toto rozhodnutie by bolo
len podkladom k ďalšiemu konaniu, ktorým je rozhodnutie o povolení stavby, preto súd považoval
obranu žalovaného v tomto smere za účinnú, keďže nevydanie rozhodnutia o umiestnení stavby nie je
bezprostrednou príčinou nemožnosti odpredať resp. dať do nájmu byty a nebytové priestory. Žalobcovi

sa tiež v tomto smere nepodarilo preukázať, že v prípade, ak by nedošlo k nedodržaniu lehôt zo strany
žalovaného, boli by splnené všetky zákonné podmienky na vyhovenie návrhu na umiestnenie stavby.

61. Vo vzťahu ku skutočnej škode, ktorú preukazoval žalobca v konaní a ktorá spočíva vo vynaložení
nákladov spojených s prípravou projektu, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zistil, že

skutočnú škodu si žalobca uplatnil za náklady, ktoré vynaložil pred podaním návrhu na umiestnenie
stavby a preto nie je tu príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a konaním resp. nekonaním
žalovaného. Konajúcisúddodáva,žeajkeďskutočnouškodousarozumieujmaspočívajúcavzmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, vdanom prípade išlo o podstatné náležitosti návrhu na umiestnenie stavby, ktoré sú skutočne spojené
s podnikateľským rizikom žalobcu, ktorý tieto náklady v rámci podnikateľskej činnosti ich účtuje ako
daňové výdavky. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca tieto výdavky vynaložil v roku 2005 a teda ak

si uplatňuje škodu ako daňové výdavky v tomto konaní, je zrejmé, že k nesprávnemu úradnému postupu
došlo až v roku 2007.

62. Na základe vyššie uvedeného možno ustáliť, že žalobe nie je možné vyhovieť pre absenciu príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom žalovaného. Príčinná súvislosť

(kauzálnynexus)jepodstatnýmprvkomzodpovednostnejskutkovejpodstaty.Ovzťahpríčinnejsúvislosti
ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik
škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom
tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale

vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania
(opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr.
porušenie povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva.

63. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalovaný si škodu (skutočnú ako i ušlý zisk) uplatňuje voči
žalovanému jednak za obdobie, ktoré nesúvisí s postupom žalovaného v stavebnom konaní (skutočná
škoda) a jednak si uplatňuje ušlý zisk, ktorý by mu vznikol v budúcnosti, pričom tento ušlý zisk nie je
v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Súd poukazuje na podstatnú
skutočnosť, a to, že ani vydanie právoplatného územného rozhodnutia na predmetnú stavbu v lehotách

uvádzaných žalobcom by ešte nezakladalo právo začať stavbu realizovať, nakoľko stavbu možno
realizovať až na základe právoplatného stavebného povolenia.

64. V danej veci je nepochybné, že žalobca jednak nedoložil všetky podklady k návrhu, čím prispel k
predĺženiu konania, jednak nemôže tvrdiť, že pri dodržaní zákonnej lehoty v tomto stavebnom konaní

by mal vydané kladné rozhodnutie, na základe ktorého by mohol žiadať následne o vydanie stavebného
povolenia a jednak nie je ani zrejmé, či by bolo žalobcovi vydané toto stavebné povolenie k realizácii
stavby a v akom časovom horizonte. Súd poukazuje na to, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná

táto zodpovednosť.
65. K vykonanému dokazovaniu súd dodáva, že žalobcom predložené výpovede Alžbety Holíkovej,
zamestnankyne žalobcu, Ing. Arch. Ivana Boháča, ktorý vykonával projekčné a inžinieringové práce
pre žalobcu na Polyfunkčný bytový súbor STAMINA, Ing. Igora Valigu ako potencionálneho realizátora
v rámci výberového konania projektu Polyfunkčný bytový súbor STAMINA, ako aj výpoveď svedkyne

Ing. Dagmar Zarišovej, pôvodnej zamestnankyne žalovaného, ktorá pripravovala rozhodnutia v danej
veci, či uverejnením článku denníka SME dňa 07.05.2007 neboli spôsobilé súd presvedčiť o tom, že
žalobcovi vznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného škoda a keď
výpoveď uvedenej súdom vypočutej svedkyne nepreukázala, že žalovaný konal úmyselne za účelom
nevydania kladného rozhodnutia. Práve naopak, súd má za to, že pri vydávaní rozhodnutia o umiestnení

vyššie uvedenej stavby, ktorým žalovaný zamietol návrh žalobcu bol žalovaný viazaný komplikovaným
priebehom konania, tak ako to uviedla aj svedkyňa Ing. S., ktorá súdu potvrdila, že išlo o nezvyčajné
konanie, možno uzavrieť, že pre veľký počet účastníkov konania, pre spísanú petíciu obyvateľov a pre
nedoloženie napr. i platného rozhodnutia orgánu v oblasti životného prostredia (výrub stromov) zo strany
žalobcu, žalovaný postupoval tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného sledu rozhodných okolností.

66. Po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení a po
vyčerpávajúcom a podrobnom výklade súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a síce, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech, súd jej prizná plnú náhradu trov konania. Žalovaný a intervenient boli v konaní v celom rozsahu
úspešní, preto súd žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100% a keďže intervenient siv konaní náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.