Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 5, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/146/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316211782
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2316211782.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I.., bytom v J., O. XX, zastúpeného
splnomocnenkyňou SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980,
proti žalovaným 1/ Design devotion, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Flöglova 944/3, IČO: 36 847 925,
2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s. r. o., v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Nejedlého 29, IČO: 46
545 123, 3/ ALEX, s. r. o., so sídlom v Prešove, Tomášikova 58, IČO: 31 724 990, zastúpenej JUDr.

Petrom Schmidlom, advokátom v Malackách, Záhorácka 11/A a 4/ PERSPECTA Invest s. r. o., , so
sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 35C/41/2017, o dovolaní žalovanej 3/
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 35C/41/2017-273 z 11.
októbra 2018 určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára
JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz 10567/2016 dňa 24. marca 2016, predmetom ktorej bola dražba
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G.S., zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym
odborom na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako pozemky registra CKN, parcelného č. 1153/22,

druh - orná pôda o výmere 65039 m2 a parcelného č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2
(ďalej len „vydražené nehnuteľnosti“), vykonaná žalovanou 2/ 24. marca 2016, na návrh žalovanej 1/ a
vydraženýchžalovanou3/jeneplatná.Žalobcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.

2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 2 a 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4 a 5, § 17
ods. 2, 3 a 5 a § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
účinnom k 24. marcu 2016 (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) a § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne považoval za preukázané, že 24. marca 2016 o
10.00 hod. v Bratislave sa v hoteli G Bratislava, na základe návrhu žalovanej 1/ uskutočnila dražba
vydražených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 4/, vykonaná žalovanou 2/ ako dražobníkom, za

najnižšiepodanie183.000eur,ktorézodpovedalovšeobecnejhodnotenehnuteľnostíurčenejznaleckým
posudkom vypracovaným Ing. Ľubicou Bohovicovou, č. 8/2016. Jednalo sa o prvé kolo dražby, ktorej sa
zúčastnili dvaja účastníci s tým, že príklep bol udelený žalovanej 3/ za najvyššie podanie 178.000 eur. K
nehnuteľnostiam, ktorých sa dražba týkala boli evidované záväzky a to 1/ Z 5350/2015 - záložné právo v
prospech žalovanej 1/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. októbra 2015 zo záložnej zmluvy
č. V 5229/2014 z 22. decembra 2014, s výškou zabezpečenej pohľadávky 50.000 eur s úrokom 1.200,-

eur mesačne; 2/ V 4836/2015, záložné právo v prospech W.. E. I. s výškou zabezpečovanej pohľadávky
43.000,- eur s 18% ročným úrokom; 3/ Z 6299/2015- Exekútorský úrad Bratislava, EX34/15, oprávnená- COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo; 4/ V 118/2016, záložné právo v prospech žalobcu a
W.. I. I., s výškou zabezpečenej pohľadávky 40.000 eur s ročným úrokom 10% a 5/ predmet nájomnej
zmluvy č. A-244/2009 medzi žalovanou 4/ ako prenajímateľom a AGROMAČAJ s. r. o.

3. Prioritne sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v spore s poukazom na
námietku neplatnosti záložného práva žalobcu a s tým spojeným nedostatkom existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V tejto súvislosti uviedol, že zákon č. 527/2002 Z.
z. v ustanovení § 21 ods. 2 a 4 upravuje okruh aktívne legitimovaných subjektov pre podanie žaloby o

určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, z ktorého ustanovenia je zrejmé, že žalobca je osobou, ktorej
platnosť záložnej zmluvy sa žalovanými 1/ až 3/ spochybňuje a zároveň ide o osobu ktorá tvrdí, že
bola dotknutá na svojich právach. Právne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa žalovaného 4/ ako
záložného dlžníka, súd prvej inštancie považoval za preukázané LV č. XXXX, ktorá listina má charakter
verejnej listiny s právnymi účinkami správnosti údajov v nej uvedených, pokiaľ sa relevantným spôsobom
nepreukáže opak. Zároveň zdôraznil, že pôvodne vystupoval popri žalobcovi aj žalobca 2/ Ing. I.,

rovnako ako figurujúci záložný veriteľ 4/ na základe totožného právneho titulu ako žalobca, ktorý však v
priebehu konania postúpil svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu 1/ (pôvodne
žalobcu), na základe čoho súd pripustil zmenu na strane žalobcu a to uznesením č. k. 35C/41/2017-221
z 5. júna 2018, s právoplatnosťou od 29. augusta 2018. Z exekučného spisu sp. zn. EX 1334/2014
vyplynulo, že predmetné exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného Orange Slovensko, a. s.,

proti žalovanej 4/ ako povinnému dňa 6. novembra 2014 o vymoženie 938,15 eur s príslušenstvom, a
vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora Mgr. Petra Krušinu, Exekútorský úrad v Bratislave,
Lazaretská 4, ktorá exekúcia bola ukončená vrátením poverenia dňom 2. februára 2016. Súd prvej
inštancie poukázal na ustanovenie § 61d ods. 1 Exekučného poriadku a následne argumentoval tým,
že ak by došlo zo strany žalovanej 4/ ako povinnej v uvedenej exekúcií k zaťaženiu majetku v čase

po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, uvedený úkon nepodlieha zákonnej sankcii neplatnosti,
nakoľko predmetný úkon je len neúčinný a len voči oprávnenému v danej exekúcii. Nárok oprávneného
môže byť uspokojený z toho, čo ušlo takýmto neúčinným právnym úkonom. Oprávneným v predmetnej
exekúcii bola tretia osoba nespadajúca do okruhu strán sporu vymedzeného ustanovením § 21 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z. z., preto súd prvej inštancie vyhodnotil námietku neplatnosti záložného práva

žalobcu k vydraženým nehnuteľnostiam vznesenú žalovanými 1/ až 3/ za irelevantnú.

4. Po konštatovaní včasnosti podania žaloby aktívne legitimovanou stranou sporu následne súd prvej
inštancie skúmal zákonnosť priebehu dražby a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalovaná 4/ relevantným spôsobom požiadala Slovenskú poštu, a. s. o doposielanie

poštových zásielok na adresu Bratislava, Ivánska cesta 41 v období od 5. januára 2016 do 31. januára
2016 a od 2. februára 2016 do 31. marca 2016 a to na adresu sídla žalovanej 4/ uvedenú v obchodnom
registri. Z dražobného spisu predloženého žalovanou 2/ vyplynulo, že zo všetkých listín, ktoré podľa
zákona č. 527/2002 Z. z. mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti doručené, jej
preukázateľne bola doručená len výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti a to 13. januára 2016 na adrese

Ivánska cesta 41, Bratislava, na ktorej adrese došlo k reálnemu prevzatiu zásielky žalovanou 4/ a výzva
na odovzdanie nehnuteľnosti z 11. apríla 2016. I napriek vedomosti o inej adrese žalovanej 4/, zrejmej z
doručenky o prevzatí výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti z 13. januára 2016, žalovaná 2/ doručovala
žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, a to dodatok č. 2 k
oznámeniu o dražbe (15. marca 2016), dodatok č. 1 k oznámeniu o dražbe (7. marca 2016), odpoveď na

žiadosť o upustení o dražbe (22. marca 2016), znalecký posudok (4. februára 2016) a odpis notárskej
zápisnice(30.marca2016).Všetkylistinysavrátiliakonedoručenéspoznámkoupoštyotom,žeadresát
je na uvedenej adrese neznámy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/ v
tom, že on a zásielky žalovanej 4/ mala povinnosť len zaslať a nie aj doručiť, nakoľko v takom prípade
by bolo ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. samoúčelné, až nadbytočné a dosiahnutie

účinkov doručenia fikciou o doručení podľa v tom čase účinnej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), o náhradnom
doručovanípísomnostídovlastnýchrúkprávnickejosobebybolovylúčené.Vyslovil,žežalovaná2/mala
najneskôr doručením zásielky, ktorou bola žalovanej 4/ zasielaná výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti
vedieť o tom, že žalovaná 4/ zásielky preberá na inej adrese, ako je jej adresa sídla uvedená v

obchodnom registri, a to na adrese uvedenej na doručenke, avšak i napriek tomu ďalšie listiny zasielala
žalovanej 4/ výlučne na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, hoci mala vedomosť o tom, že
sa vracajú s poznámkou adresát neznámy. V danom prípade nebolo možné aplikovať účinnú fikciu
doručenia zákonom stanovených listín žalovanej 4/ a to jednak vzhľadom na uvedený nedostatok,ako aj s ohľadom na nedostatok zákonného postupu na strane Slovenskej pošty, a. s., ktorá napriek
prijatej žiadosti žalovanej 4/ o preposielanie jej adresovaných zásielok žalovanej 2/ v rozhodujúcom
období, skutočne preposielanie realizovala len v prípade dvoch zásielok. Nemožno na pochybenie pošty

prihliadať ako na pochybenie tretieho subjektu s prejednávanou vecou nesúvisiaceho, nakoľko režim
doručovania písomností do vlastných rúk je založený a vychádza z použitia zaužívaného postupu,
upraveného zákonom č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a naň
nadväzujúceho platného poštového poriadku, ktorý vydáva subjekt zabezpečujúci prepravu poštových
zásielok. Uvedený postup nemožno odčleniť od celkového postupu pre doručovanie, a teda v prípade

pochybenia pošty nemohli nastať účinky doručenia ani fikciou doručenia. Nedoručenie listín zákonným
spôsobom, a to najmä znaleckého posudku podľa zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý mal byť doručovaný
žalovanej 4/ ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti, do vlastných rúk preto súd prvej inštancie považoval
za závažný nedostatok porušujúci zákon č. 527/2002 Z. z. a to ustanovenia § 12 ods. 4, § 17 ods. 5
písm. a) v kontexte s ustanovením § 10 ods. 1, ktorým postupom žalovaná 4/ ako vlastník draženej
nehnuteľnosti bola výrazne obmedzená na svojich zákonných právach a ktorý nedostatok nemožno

konvalidovať tým, že o dražbe vedela a mala možnosť nahliadnuť do dražobného spisu. Žalovaná
2/ mala povinnosť po doručení žiadosti o upustenie od dražby zo strany žalovanej 4/ vzhľadom na
porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. od vykonania dražby z dôvodu
nesplnenia podmienok upustiť (§ 19 ods. 1 písm. d/ a § 13 až § 17 zákona č. 527/2002 Z. z.), ktorej
žiadosti ale bez zákonného dôvodu nebolo vyhovené a od vykonania dražby sa neupustilo, čo taktiež

považoval súd prvej inštancie za porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Zároveň ďalší dôvod
neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby bol spojený s termínom jej konania a to 24. marca 2014
(Zelený štvrtok), ktorý je známy všeobecne tým, že v uvedený deň sa začínajú veľkonočné sviatky,
kedy sa väčšina (aj) potenciálnych účastníkov dražby rôznym spôsobom pripravovala na prípravu
sviatkov, čo rozhodne neprispelo k zabezpečeniu možnosti účasti čo najvyššieho počtu účastníkov

dražby za účelom dosiahnutia najvyššieho podania. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že aj
nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ zákonným spôsobom došlo k ukráteniu práva tohto
účastníka podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. relevantným spôsobom vzniesť
námietky proti znaleckému posudku, pričom vzhľadom na v konaní predložený súkromno-znalecký
posudok č. 22/2018 a jemu predchádzajúce odborné vyjadrenie č. 01/2016, ktorých závery o všeobecnej

hodnote dražených nehnuteľností boli v príkrom rozpore so znaleckým posudkom č. 8/2016, použitým
v predmetnej dražbe, bolo namieste dospieť k záveru, že uplatnením uvedeného práva žalovanou 4/ by
došlo k v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby, a v konečnom dôsledku aj k plnému
uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach,
ktorým postupom bol na svojich právach v súvislosti s predmetnou dražbou ukrátený aj žalobca.

Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalované 1/ až 3/ proti odbornému vyjadreniu č. 1/2016, i
znaleckému posudku č. 22/2018 predloženým žalobcom len namietali neprijateľnosť spôsobu použitia
porovnávacej metódy znalcom, avšak sa obmedzili na tvrdenie, ale nenavrhli vykonať dokazovanie
kontrolným znaleckým posudkom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval správnosť odborného
vyjadrenia č. 1/2016 a znaleckého posudku č. 22/2018 za nevyvrátenú skutočnosť, ktorá predstavovala

ďalší dôvod na vyhlásenie dobrovoľnej dražby za neplatnú. V závere napokon súd prvej inštancie
zdôraznil, že vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, okrem výsluchu „štatutárov“ navrhnutého
žalovanou 2/ (opakovane písomne), a to z dôvodu, že žalovaná 2/ návrh na doplnenie dokazovania čo do
jeho účelu žiadnym spôsobom neodôvodnila, ani v tejto súvislosti neformulovala žiadne otázky výsluchu
a nedostavila sa na pojednávanie vo veci, preto s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania nebol

dôvod predmetné dokazovanie vykonať a preto zodpovedajúci návrh bol zamietnutý.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016 v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“) a vecne úspechom žalobcu.

5. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ rozsudkom z 18.
marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP. Uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne „nahradiť“
žalobcovi „trovy“ odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Odvolací súd v odôvodnení s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných 2/ a
3/ posudzoval, či súd prvej inštancie riadnym neodôvodnením svojho rozhodnutia odňal žalovaným
možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, najmä v otázke nedoručenia písomností a to znaleckého posudku žalovanej 4/, jejnevedomosti o priebehu dražby a znemožnení jej relevantným spôsobom namietať závery vyplývajúce
zo znaleckého posudku a v konečnom dôsledku o porušení zákona č. 527/2002 Z. z. Konštatoval,
že súd prvej inštancie sa správne, objektívne a presvedčivo vysporiadal s uplatnenými námietkami

v spore, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia
týkajúcej sa doručovania písomnosti formou listinnej zásielky do vlastných rúk v rámci vykonávania
dobrovoľnej dražby uviedol, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení
účinnom k 24. marcu 2016, režim doručovania do vlastných rúk mal garantovať doručenie a odovzdanie
zásielky výhradne osobe, ktorá je jej adresátom a teda na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla,

alebo ktorú dražobník zistil inak, a na ktorej sa táto osoba zdržovala. Podmienkou riadneho doručenia
písomností je skutočnosť, aby sa adresát v čase doručovania v mieste zdržiaval, a teda si mohol
objektívne vyzdvihnúť zásielku, ktorá bola doručovaná do jeho sféry. Podmienka riadneho doručenia sa
nevyžaduje podľa súčasného platného procesného kódexu účinného od 1. júla 2016, to však nemalo
vplyv na rozhodovanie v danej veci, nakoľko v čase doručovania písomností žalovanej 4/ súvisiacich
s predmetnou dražbou bol postup a podmienky doručovania upravený práve ustanoveniami zákona

č. 527/2002 Z. z. a ustanovením § 48 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie spočívajúcim v tom, že na to, aby nastali účinky doručenia zásielky fikciou je nevyhnutné,
aby odosielateľ zásielku doručoval na adresu, ktorá je sídlom podnikateľa, ktorá má oporu v platnom
zápise v obchodnom registri, ak sa zásielka, vrátila ako nedoručená a odosielateľ nepoznal inú adresu
podnikateľa. Uvedené podmienky pre fikciu doručenia museli byť splnené kumulatívne. Nesplnenie

ktorejkoľvek z nich malo za následok nevyhnutnosť prijatia záveru o nedoručení zásielky adresátovi.
V danom prípade nebolo sporným, že zo všetkých listín, ktoré podľa zákona č. 527/2002 Z. z. mali
byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi vydraženej nehnuteľnosti doručené, jej boli riadne do vlastných rúk
doručené len dve zásielky, a to výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti 13. januára 2016 a výzva na
odovzdanie nehnuteľností 11. apríla 2016, pričom žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny

výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne
poukázal, s tým, že dospel k záveru, že nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ v lehote
najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby bolo žalovanej 4/ odňaté právo vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní

procesného postupu pri realizácií dražby zo strany dražobníka, majúceho za následok ukrátenie práv
žalobcu na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z predaja draženého majetku, a tým aj čo najvyššieho
uspokojenia jeho pohľadávky, odvolací súd poukázal na ustanovenia § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 zákona
č. 527/2002 Z. z. a v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené ustanovenia predstavujú pre realizáciu
dražby, ale i pre naplnenie zmyslu výkonu záložného práva ako takého, jedny z najvýznamnejších

ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ich cieľom je vymedziť pravidlá a postup dražobníka pri
ohodnocovanípredmetudražby.Vovzťahukstanoveniuhodnotypredmetudražbyjepotrebnérozlišovať
všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t. j. východiskovú hodnotu a cenu dosiahnutú vydražením, ktorá
sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení ponuky a dopytu a informovanosti
jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od toho, koľko záujemcov sa o

dražbe veci dozvie, a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným úmyslom aj zúčastní. V týchto
okolnostiach sa následne kreuje konečná cena predmetu dražby vychádzajúca práve zo všeobecnej
hodnoty stanovenej v mieste a čase a z informácií o draženej veci. Všeobecnou hodnotou majetku sa
rozumie objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšou cenou
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu

v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Znaleckýposudokakozákladstanoveniacenypredmetudražbyjejednaznajdôležitejšíchlistín,ktorása
osobámpovinnýmzdražbydoručuje.Ajpretojenevyhnutné,abydražobníkznaleckýposudokdoručoval
vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk. Podľa ustálenej súdnej praxe už samotné odoslanie

znaleckého posudku v lehote kratšej ako 30 dní predo dňom konania dražby je hodnotené ako zmarenie
uplatnenia práva osoby povinnej z dražby a zakladá dôvod na určenie neplatnosti dražby (nieto ešte
nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby vôbec, tak ako to bolo v danom prípade).
V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. zavádza
osobitne významné pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak v súlade s odsekom 5 bol na žiadosť vlastníka

predmetu dražby vyhotovený nový znalecký posudok na účely ohodnotenia predmetu dražby, ak vlastník
dražby využije písomné námietky (ktorá snaha a zámer žalovanej 4/ v danom konaní bola nepochybná
vzhľadomnajejžiadosťoupustenieoddražbyzo17.marca2016)docielisavždystav,žecenapredmetu
dražby sa bude odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu dražby.Takýto postup bol v danej veci dražobníkom zmarený a to bez ohľadu na to, či dražobník, prípadne
vydražiteľ sám hodnotil znalecký posudok predložený bývalým vlastníkom ako neobjektívny. Na to,
aby bolo dražbu možné považovať za platnú, bolo potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby

zachovať, okrem iného aj správny zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv
dotknutých osôb, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne.

7. Vo vzťahu k ďalšej námietke o nezohľadnení ochrany dobromyseľného nadobúdateľa odvolací súd
zdôraznil, že celá podstata dražby je založená na tom, že aj účastníci dražieb, teda aj samotný vydražiteľ

musia počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky
sporné aspekty výkonu dražby riešiť ex post, t. j. s časovým odstupom a pri konštruktívnej zmene
právnych pomerov (vlastníckych a záväzkových) a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti
dražby. Vo vzťahu k námietke o riadnom neodôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací
súd poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) napr.
sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013. ako aj rozhodovaciu prax Európskeho

súdu pre ľudské práva týkajúcu sa náležitého odôvodnenia rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že ak súd
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci postačuje to na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Na záver odvolací súd podotkol,
že z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky, preto odvolaciu námietku žalovaných, týkajúcu sa

nedostatku obsahových náležitostí, ako i jeho arbitrárnosti, či argumentov týkajúcich sa porušenia práva
na spravodlivý proces vyhodnotil ako neopodstatnenú. Zároveň dodal, že s ostatnými námietkami sa
nezaoberal z dôvodu, že nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania právne odôvodnil ustanoveniami § 369 ods.
1 v spojení s § 262 CSP a vecne zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 3/ (ďalej len
„dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 CSP z dôvodu, že podľa jej názoru
doposiaľ nebola riešená otázka týkajúca sa posúdenia, či porušenie doručovacích povinností uložených
zákonom príslušnému poštovému úradu, o ktorý je oprávnený sa každý používateľ poštových služieb

domnievať, že budú splnené tak, ako majú byť v súlade so zákonom, nemožno potom pričítať nesplnenie
týchto povinností na ťarchu tomu, kto konal bona fide, v dôvere v zákon. Následne argumentovala tým,
že z rozhodnutí súdov nižších inštancií, ako aj z tvrdení zúčastnených strán vyplýva, že poštový úrad
pri doručovaní poštových zásielok sa dopustil pochybení tým, že údajne poštový úrad nepreposielal
poštové zásielky podľa služby o doposielaní, ktorú si účastník tohto konania v predmetnej veci údajne

u poštového úradu objednal. V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade, ak súd bol ochotný akceptovať
vadnosť doručovania poštových zásielok zo strany pošty, bolo potom potrebné žalobu o neplatnosť
dražby zamietnuť s odôvodnením, že strana, ktorej dražbou bola spôsobená škoda, si má túto z
uvedeného dôvodu porušenia povinnosti poštového úradu, uplatňovať prípadne i súdnou cestou vo
vzťahu k tejto inštitúcií. V žiadnom prípade nebolo možné postihnúť neplatnosťou dražby a následnými

negatívnymi dopadmi práve vydražiteľku, ktorá jediná v predmetnej veci vystupovala absolútne bona
fide. Dražobná spoločnosť zabezpečovala v zmysle zákona legálnosť prebiehajúcej dražby. Vyslovila
presvedčenie,žežalobca,akoajkonateľspoločnostiBADINICONSULTING,a.s.(predtýmKOREDO,a.
s.), viackrát pred konaním dražby komunikovali s dražobnou spoločnosťou a nikdy ani len nenaznačili, že
adresa dražiteľa by mala byť iná ako v korešpondencii uvádzala dražobná spoločnosť a nikto nevysvetlil,

kto a kedy dopísal adresu pani Hrubej na obálku odoslanú dražobnou spoločnosťou dražiteľovi 13.
januára 2016. Z uvedených údajov totiž vôbec nevyplýval oznam pre odosielateľa, že by sa dražiteľ
mal nachádzať na tejto adrese, ako sa to bez racionálneho vysvetlenia ako dôkaz neplatnosti dražby
pokúšali podsúvať v odôvodnení rozhodnutí súdy nižších inštancií. Opak je pravdou, že žalobca (1/)
i pôvodný žalobca 2/ o prebiehajúcej dražbe a jej príprave vedeli, čo vyplývalo z pomerne rozsiahlej

písomnej komunikácie medzi nimi a dražobnou spoločnosťou, dokonca jedným z prípisov obaja
žalobcovia súhlasili s vykonaním dražby a uplatňovali si aj uhradenie svojich pohľadávok z prípadného
výťažku. Nikde však ani najmenšou zmienkou neupozornili a nepožadovali zmenu doručovania na novú
doposielanú adresu, a to i napriek tomu, že z korešpondencie oboch žalobcov vyplývalo, že podrobne
celú situáciu poznali. Súdy nižších inštancií z neznámych dôvodov sa s touto situáciou vyplývajúcou z

listinných dôkazov vôbec nezaoberali. Navyše záložné právo zapísané 16. februára 2016 v prospech
žalobcov bolo zapísané nezákonne, pretože na liste vlastníctva bolo jasne vyznačené záložné právo
súdneho exekútora. Pokiaľ toto záložné právo bolo zapísané bez jeho súhlasu, lebo v spise sa nikde
nenachádzal doklad o oznámení zápisu nového záložného práva, a už vôbec sa v ňom nenachádzalsúhlas súdneho exekútora, porušením týchto povinností došlo k trestnej činnosti poškodzovania práv
veriteľa, nakoľko okrem iného pri začatí každej exekúcie, exekútor zakazuje s poučením o trestnej
zodpovednosti porušenia tohto zákazu i povinného (v danom prípade dražiteľa), že so svojim majetkom

do konca exekúcie nesmie nijako nakladať a už vôbec nie ho zaťažovať akýmikoľvek právami tretích
osôb. Podľa názoru dovolateľky, ak došlo k vyššie uvedenému, jedná sa o trestnú činnosť všetkých na
tomto zápise zúčastnených a je zrejmé, že pokiaľ by tento zápis bol urobený contra legem, aj z tohto
dôvodu nemohli byť žalobcovia účastníkmi uvedenej dražby a už vôbec nemali aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby na určenie jej neplatnosti. V závere podotkla, že ďalšie skutočnosti predloží v osobitnom

doplňujúcom podaní v zákonnej lehote. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie.

9. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ trval na tom, že dobrovoľná dražba konaná 24.
marca 2014, bola v rozpore s platným právnym poriadkom a zároveň predmet dražby bol vydražený za
zlomkovú cenu oproti všeobecnej hodnote predmetu, preto aj z tohto dôvodu je neplatná. Napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne. K vymedzeniu a existencii dovolacích
dôvodov poukázal na ustanovenia § 432 ods. 2, § 434 a § 435 CSP a zdôraznil, že dovolací súd vo
svojej rozhodovacej praxi opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržania postupu pri doručovaní súdnej
zásielky do vlastných rúk ako základného predpokladu pre prípadnú zákonnú fikciu doručenia (napr. sp.
zn. 5Cdo/247/2009, 4Cdo/199/2010, 5Cdo/261/2007). Podľa jeho názoru dovolateľka nedostatočne a

neurčito vymedzila tvrdené dovolacie dôvody, keď opakovane odkazovala na iné osobitné konanie alebo
na trestné oznámenie. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaná 3/ k dátumu vyhotovenia jeho vyjadrenia,
doplnila dovolanie o ďalšie dôvody, alebo podala akékoľvek trestné oznámenie. Navrhol neprihliadať na
akékoľvek doplnené podania s poukazom na ustanovenie § 434 a § 435 CSP. V súvislosti s pochybením
poštového podniku pri doručovaní do vlastných rúk citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. II. ÚS 65/2010-49 z 27. októbra 2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 8Sži/5/2014 z 28. apríla 2019 a v nadväznosti na
to konštatoval, že dražobník sa nemôže zbaviť zodpovednosti za splnenie svojej povinnosti z dôvodu,
že doručením zásielky poveril poštový úrad, ktorý pri realizácií doručenia do vlastných rúk pochybil.
Nesprávny postup poštového podniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na

ťarchu adresáta a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej (?) do vlastných
rúk.Uzatvoreniezmluvyozriadenízáložnéhoprávaz23.decembra2015žalobcompodľaneho,nemôže
byť porušením zákazu nakladania s majetkom povinného v exekúcii v prospech oprávneného Orange
Slovensko, a. s., z dôvodu, že nie je neplatným právnym úkonom, čo bolo potvrdené aj v rozhodnutí
súdu prvej inštancie. Navrhol dovolanie odmietnuť.

10. Žalovaná 1/, likvidátor žalovanej 2/ ani žalovaná 4/ dovolacie návrhy nepodali.

11. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie

vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje
zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci
dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolaním napádané rozhodnutie je potrebné zrušiť.

12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,
sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za
splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania,
vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd

nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci
konaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutieodvolaciehosúdu.Otázkaposúdenia,či
sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej
právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

13. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.14. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, alebo b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

15. Podľa§432CSPdovolanieprípustnépodľa§421možnoodôvodniťibatým,že rozhodnutiespočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní.

18. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP má určujúci význam vymedzenie
„právnej“ otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1
CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku
procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to,

aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho
súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej
prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od
vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi

ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom
vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (4Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania
a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne
spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o
prípustnosti dovolania.

19. Podľa § 438 ods. 1 a 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa
nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.
20. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide

o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok
procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie.
Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak
sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
22. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
23. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.
24. V procesnom zmysle procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku, ktorou sa rozumie
určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná
subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej
povinnosti počas celého konania a ktorej neexistencia spravidla tvorí neodstrániteľnú prekážku konania

v závislosti od toho, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania (§ 62 CSP)
alebo ju stratí až v priebehu konania (§ 63 až § 66 CSP). Ak strana disponovala do určitej fázy
konania procesnou subjektivitou a následne ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť
o neodstrániteľnú vadu konania. Takáto vada sa za istých okolností v zákone definovaným procesnýmpostupom odstrániť dá. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva
zaniká právnická osoba s právnym nástupcom.

25. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
26. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného od 1. januára
1992 v znení neskorších predpisov) obchodná spoločnosť (ďalej len ,,spoločnosť“) je právnickou osobou

založenou za účelom podnikania.
27. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 48425/B,
týkajúceho sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. máju 2019 a

bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 4. januáru 2020. V čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia odvolacím súdom 18. marca 2020, tak žalovaná 1/ ako právnická osoba s procesnou
subjektivitou neexistovala. Výmaz z obchodného registra má konštitutívny účinok, na základe ktorého
spoločnosť ako právnická osoba zanikla. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú
podmienku, na ktorú súd prihliada ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania.

29. Z vyššie uvedeného dôvodu je konanie zaťažené neodstrániteľnou procesnou vadou konania, preto
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na takéto rozhodnutie z procesných dôvodov dovolací súd vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia z pohľadu existencie dovolaním výslovne uplatneného dovolacím

dôvodom neposudzovalo v prípadoch dôvodne vytknutej vady zmätočnosti).

30. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania voči
žalovanej 1/ a následne opätovne a rozhodnúť o podaných odvolaniach žalovaných 2/ a 3/. Dovolací
súd dáva len do pozornosti, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel:

Sro, vložka č. 35704/B žalovanej 4/, došlo k zmene jej obchodného mena a sídla s účinnosťou od 1. júna
2020, preto v záhlaví tohto jeho rozhodnutia uviedol žalovanú 4/ už s obchodným menom PERSPECTA
Invest, s. r. o. so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191. Z
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 79272/B žalovanej 2/
vyplýva, že ako spoločnosť bola zrušená a vstúpila do likvidácie k 1. marcu 2018.

31. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v rozhodnutí
vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.