Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 11, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/125/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010243
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6721010243.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného G. Q., stíhaného pre
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 12. 01. 2023, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen,
sp.zn 1T/33/2021 zo dňa 10. 06. 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 2T/33/2021 zo dňa 10. 06. 2022, bol obž.
G. Q. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. b/ Tr. por., pre skutok, ktorý
mal spáchať tak, že

v období od februára 2020 do 06.07.2020 mal prenasledovať a vyhľadávať osobnú blízkosť K. N. tak,
že ju pri nákupoch v priestoroch predajni Billa, vo Zvolene vyhľadával, prihováral sa jej, vypytoval sa na
jej súkromie, neskôr ju kontaktoval SMS správami a telefonátmi, pričom telefonický kontakt nemal od K.
N. a tiež mu neuviedla adresu svojho bydliska, pričom dňa 05.07.2020 v čase o 21.20 hod. prišiel pred
dvere jej bytu a doniesol jej vedro s čerešňami, štyrikrát proti jej vôli ju navštívil na pracovisku napriek
tomu, že K. N. G. Q. osobne a aj telefonicky povedala a napísala, že si neželá, aby ju kontaktoval, že

ju jeho konanie obťažuje, avšak i napriek tomu ju kontaktoval a vyhľadával, čo podstatným spôsobom
zhoršilo K. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., A. T. XXXX/XX kvalitu jej života a vzbudilo u nej
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci inému orgánu.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že sa oboznámil s celou SMS komunikáciou medzi

stranami konania a dospel k záveru, že nemohli konštatovať, že by v konaní obžalovaného sa jednalo o
nebezpečné prenasledovanie. Naopak z nej súd vyvodil záujem obžalovaného poškodenú bez nejakých
prejavov agresie, či nátlaku a nevzhliadol v nej ani spôsobilosť vzbudenia dôvodnej obavy ozdravie
poškodenej. Pokiaľ sa jedná o zhoršenie kvality života poškodenej, tu okresný súd konštatoval, že okrem
toho, že prestala chodiť na nákupy do predajne BILLA a že začala venčiť psa so susedou, vykonaným
dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že by sa kvalita jej života bola zhoršila natoľko, aby

bol možné konanie obžalovaného subsumovať pod pojem nebezpečného prenasledovania a taktiež
pod pojem „podstatným spôsobom“. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal okresný súd za to, že k určitému
konaniu zo strany obžalovaného vo vzťahu k poškodenej došlo, avšak podľa záverov prvostupňového
súdu v danom prípade nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov daného trestného činu zo strany
obžalovaného. Nebolo preuázané, že by obžalovaný svojím konaním a to naviac úmyselne sa dopustil
nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k poškodenej.Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, pričom
svoje odvolanie následne aj písomne odôvodnil. Mal za to, že zhrnutím celej zabezpečenej dôkaznej
situácie možno konštatovať, že táto dostatočne odôvodňovala, ako aj zabezpečovala dostatočný

podklad na uznanie viny obžalovaného G. Q. a to predovšetkým na základe podrobných výpovedí
poškodenej K. N., ktorá od samého začiatku zotrvala na týchto tvrdeniach, podrobne popísala ich
zoznámenie, ako aj následné stretnutia, z jej strany však len pri nákupoch v Bille vo Zvolen, kam aj
kvôli obžalovanému prestala chodiť nakupovať. Zvyšné stretnutia boli ako aj akýkoľvek iný kontakt,
či už prostredníctvom telefonického hovoru alebo sms komunikácie alebo vyhľadávanie jej

osoby obžalovaným, vždy z iniciatívy obžalovaného. V úvode len so slušnosti komunikáciu medzi
nimi akceptovala, avšak keď to presiahlo pre ňu únosnú hranicu, dala mu jednoznačne najavo a to
opakovane, že si žiadne stretnutia ani komunikáciu neželá, čo však obžalovaný neakceptoval a naďalej
jukontaktovalavyhľadával,čojednoznačneovplyvnilojejkvalituživotaužlentým,žesamuselavyhýbať
nákupom v predajni, do ktorej pred tým chodievala, znášať volania a prívaly sms správ od obžalovaného,
zamykať sa v práci, chodiť venčiť psa len v sprievode inej osoby, nájsť si iné parkovanie, aby nebolo

viditeľné, že je v práci a celkovo sa trvale obzerať, či sa niekde obžalovaný neobjaví. Všetky tieto
skutočnosti zhodne potvrdili aj vypočutí, vyššie uvedení svedkovia. Naopak obžalovaný neargumentoval
žiadnymi takými dôkazmi, ktoré by tvrdenia poškodenej ako aj svedkov jednoznačne vyvrátili.
Pokiaľ súd v rozsudku konštatoval, že sa jednalo len o záujem obžalovaného o poškodenú bez nejakých
prejavov agresie, či nátlaku a nevzhliadol ani spôsobilosť vzbudenia dôvodnej obavy o život a zdravie

poškodenej, Trestný zákon v skutkovej podstate stíhaného prečinu za nebezpečné prenasledovanie
považuje aj čo i len zhoršenie kvality života prenasledovanej osoby, bez prejavov agresie, či nátlaku
proti vôli prenasledovanej osoby, pričom navyše obžalovaný jednoznačne vedel, že poškodená si
žiadny záujem z jeho strany neželá. Skutočnosť, ktorú v odôvodnení rozsudku uvádzal súd, že sama
poškodená v tejto súvislosti nevyhľadala žiadnu lekársku pomoc, nemožno považovať za kritérium

hodnotenia trestnej zodpovednosti obžalovaného. Čo sa týka komunikácie poškodenej s obžalovaným,
tátojednoznačnevysvetlila,žespočiatkusnímkomunikovalazoslušnostianásledne,keďjejopakovane
telefonoval alebo písal sms správy, tak mu síce zdvihla, ale tieto hovory ani nevnímala, len mala voľne
položený telefón, čo ju však aj tak obťažovalo a pokiaľ ide o zablokovanie obžalovaného poškodenou,
bol toho názoru, že tak neurobila práve z dôvodu, aby ju nevyhľadával fyzicky, resp. obávala sa, čo bude

nasledovať,keďobžalovanéhozablokuje.To,žeobžalovanýpočastrestnéhokonaniaprestalpoškodenú
kontaktovať, považoval za prirodzené, nakoľko pokiaľ by v takomto konaní pokračoval, mohol by to byť
dôvod k jeho väzobnému stíhaniu, nie preto, že by sám dobrovoľne chcel od takéhoto konania upustiť.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd
vykonal všetky dostupné dôkazy, na základe ktorých správne ustálil skutkový stav a jeho postup bol
zákonný a správny, keď podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keď dospel
k záveru, že síce sa skutok stal, nie je však trestným činom.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané

skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.

Z pohľadu krajského súdu je zrejmé a jasné, akým spôsobom okresný súd hodnotil jednotlivé dôkazy
a to samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Je zrejmé, že objektívna stránka trestného činu
nebezpečného prenasledovania spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé vzbudiť u

inéhodôvodnúobavuojehoživotalebozdravie,životalebozdraviejemublízkejosobyalebopodstatným
spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.

Krajský súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného možno považovať za prejavenie záujmu voči
poškodenej s tým, že je zrejmé, že obžalovaný ako osoba vyššieho veku úplne nepochopil závažnosť

svojho konania, resp. úplne nepochopil, čo by mohlo poškodenej na jeho konaní vadiť. Je zrejmé, že
takéto konanie nemuselo byť poškodenej príjemné, avšak z hľadiska hodnotenia naplnenia objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu by muselo byť preukázané, že došlo k podstatnému zhoršeniu
jej spôsobu života. Z vykonaného dokazovania má krajský súd za to, že toto nebolo preukázané.Zároveň, ako už bolo uvedené, na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu
nebezpečného prenasledovania je nutné úmyselné zavinenie, čo v danom prípade jednoznačne
absentovalo a teda nedošlo k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu.

Zároveň má krajský súd za to, že trestné stíhanie má predstavovať ultima ratio prostriedok na riešenie
medziľudských vzťahov, čo v danom prípade jednoznačne nebolo preukázané. Poškodená jednak sama
svojím konaním v niektorých prípadoch iniciovala komunikáciu s obžalovaným a zároveň nevyužila
žiadny občianskoprávny inštitút na zabránenie styku obžalovaného s jej osobou a to ani v najnižšej miere

a to zablokovania telefónneho čísla, čím by zhoršila pre obžalovaného možnosť kontaktovať poškodenú.

Z tohto dôvodu krajský súd konštatuje, že neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukazovali, že by
obžalovaný iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, aby mohol vzbudiť u neho dôvodnú obavu.

Z uvedených dôvodov preto považoval Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora

za nedôvodné a v tomto zmysle ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.