Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/14/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119217534
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119217534.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcov 1. C.. P. T., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XXA, XXX XX P., 2. R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXA, XXX XX P., zastúpená v
odvolacom konaní žalobcom v 1. rade C.. P. T., proti žalovaným 1. U.. F. M., správca konkurznej podstaty
úpadcu L. F., nar. X.X.XXXX, bytom Y. hrdinov 4, XXX XX P., so sídlom kancelárie správcu G. 2, XXX
XX P., právne zastúpený: Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 3, 040 01 Košice,
IČO: 52 633 284, 2. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. hrdinov 4, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr.
Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k,. 32C/61/2019 - 138 zo dňa
20.07.2021, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u jrozsudok.
II. P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1.
a 2. rade v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. Žalobu zamietol, II. Priznal žalovanému v 1. rade
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku,III.Priznalžalovanejv2.radevočižalobcomnárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.
2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 137 Civilného sporového poriadku
zákon č. 160/2015 Z.z. (ďalej „CSP“), podľa § 39, § 140 a § 588 Občianskeho zákonníka, podľa § 77
ods. 3 a 4, § 78 ods. 6 a 7, § 92ods. 6, § 93 ods. 1 zákona č. 7/2015 o konkurze a reštrukturalizácií (v
rozsudku je chybne uvedený zákon č. 20015 Z.z. - poznámka odvolacieho súdu ).
3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v 1. rade platne
uzatvoril so žalovanou v 2. radu kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol žalovaný v 1. rade
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu 1 k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie O. X. na žalovanú v 2. rade, nakoľko predmetný majetok podliehajúci
konkurzubolohrozenýpodstatnýmznehodnotením,načožalovanéhov1.radeopakovaneupozorňovali
žalobcovia. Žalobcovia v konaní predložili znalecký posudok, v zmysle ktorého znalec nepovažoval stav
nehnuteľnosti za havarijný, avšak tento posudok žalovaný v 1. rade nemal k dispozícii pri uzatváraní
kúpnej zmluvy. Znalec v znaleckom posudku zároveň odporučil výrazné stavebné zásahy v súvislosti
s technickým stavom nehnuteľnosti, z čoho možno vyvodiť záver, že tento majetok bol ohrozenýpodstatným znehodnotením, pričom žalovaný v 1. rade zároveň obdržal záväzný pokyn od veriteľa
(nesporná skutočnosť).
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná. Žalovaný v 1. rade vykonával
svoju funkciu správcu konkurznej podstaty s dodržaním požiadavky odbornej starostlivosti, keďže
pristúpil k predaju podielu na nehnuteľnosti aj na základe podnetov od žalobcov, ktorí tvrdili, že stav
nehnuteľnosti je havarijný a žalovaný v 1. rade taktiež obdržal záväzný pokyn veriteľa. V konaní nebolo
zistené, ani tvrdené, že by žalovanému v 1. rade bola zo strany inej osoby ponúknutá vyššia suma za
podiel na predmetnej nehnuteľnosti.
5. Na strane žalobcov absentuje aj naliehavý právny záujem, nakoľko rozsudkom Okresného súdu
Prešovsp.zn.2Cbi/20/2014zodňa16.1.2020bolourčené,žežalobcoviasúveriteľmiúpadcuvkonkurze
vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/13/2013 s pohľadávkou uplatnenou prihláškou zo dňa
23.1.2014 vo výške 88 747,22 eur titulom investícií do predmetnej nehnuteľnosti. V žalobe žalobcovia
tvrdili, že v dôsledku realizovanej kúpnej zmluvy je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná žalovaná v 2.
rade, v dôsledku čoho žalobcovia strácajú vlastnícke právo k uvedenej stavbe. Žalobcovia však nie sú
vlastníkmi, ani podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti a týmito neboli ani bezprostredne
pred uzatvorením kúpnej zmluvy, určenia neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáhajú. Zo všetkých
uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Tým,
že žalovaní v spore mali plný úspech, preto im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom
v rozsahu 100%. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Právne odôvodnil toto svoje konštatovanie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca v 1. rade. Právne ho odôvodnil podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Konštatoval, že rozsudok ktorý bol doručený, obsahuje všetky zákonné
náležitosti s tým, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje 33 bodov. Tieto body, ktoré
sú uvedené v odôvodnení v zásade až na body 30, 31, 32 obsahujú popis dôkazov a skutočností,
ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako aj
citácie právnych predpisov, ktoré podľa súdu prvej inštancie sa vzťahujú na tento prípad. Súd prvej
inštancie v bode 30 odôvodnenia v zásade iba konštatoval, že žalobcovia predložili znalecký posudok,
ktorý obsahuje skutočnosť deklarovanú znalcom, t.j. že daná nehnuteľnosť, čiže rodinný dom zapísaný
na LV č. XXXX k.ú. O. X., nevykazuje také vady, resp. nie je v takom stave, aby hrozila bezprostredná
skaza, zničenie alebo iné podstatné znehodnotenie. Zároveň v tomto bode súd konštatoval, že žalovaný
v 1. rade obdržal záväzný pokyn od veriteľa a to asi podľa názoru, Slovenskej konsolidačnej v
Bratislave. V bode 31 odôvodnenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, nakoľko
správca pri dodržaní požiadavky odbornej starostlivosti pristúpil k predaju spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnosti, pretože išlo o havarijný stav. V bode 32 odôvodnenia mal súd za to, že absentuje aj
naliehavý právny záujem, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/20/2014 zo dňa
16.01.2020, sú žalobcovia veriteľmi pohľadávky v konkurznom konaní pod č. 2K/13/2013 vo výške
88.747,22 eur. Ďalej súd prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia nie sú vlastníkmi ani podielovými
spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti a tými neboli ani bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy.
8. Žalobcovia majú za to, že takéto odôvodnenie zamietavého rozsudku je v celom rozsahu zmätočné.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so základnou právnou otázkou, t.j. kedy vzniká správcovi právo
uzavrieťkúpnuzmluvunapredajvecí,ktorésúzapísanévsúpisepodstatyvrámcikonkurznéhokonania.
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje toto právo, je ust. § 78 ods. 7 zákona o konkurze a
reštrukturalizácií, z ktorého žalobcovia v odvolaní citovali. Mali za to, že z dikcie tohto zákonného
ustanovenia jasne vyplýva, že k predaju môže správca pristúpiť iba za podmienky, že veci, ktorá
je zapísaná v súpise, hrozí bezprostredne fyzická likvidácia. Gramatický výklad jednotlivých slov je
nasledovný: prvou podmienkou je bezprostrednosť, čiže ide o priame ohrozenie, čo do miestneho a
časového hľadiska veci, čo s prihliadnutím na dobu, kedy bola uzavretá kúpna zmluva a dobu, kedy
došlo k vyhláseniu rozsudku, t.j. štyri roky, žalobcovia nehnuteľnosť užívajú a tá vykazuje iba defekty čo
do spadnutej atiky a narušenia muriva, resp. odpadnutej omietky na juhovýchodnej stene domu. Ďalšími
slovami, ktoré obsahuje toto zákonné ustanovenie, sú skaza, zničenie, podstatné znehodnotenie.
Gramatický výklad týchto slov bol obsiahnutý v písomnom podaní žalobcov zo dňa 27.02.2020, naktoré sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení vôbec neodvoláva. V tomto vyjadrení je uvedený
logicko-gramatický výklad § 78 ods. 7 ZKR. Súd prvej inštancie konštatuje, že na strane žalobcov nie
je naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2017,
ktorá bola uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Preto si žalobcovia kladú
otázku, aký iný by mal byť naliehavý právny záujem na strane žalobcov, ak žalobcovia sú veriteľmi v
konkurznom konaní a ich pohľadávka je vo výške 88.747, 22 eur. Žalobcovia majú za to, že zmyslom
konkurzného konania, resp. povinnosťou správcu je robiť úkony, aby došlo k speňaženiu konkurznej
podstaty, v čo najvyššej miere a aby veritelia boli uspokojení v maximálnej výške. Postup správcu
konkurznej podstaty a to konkrétne čo do uzavretia kúpnej zmluvy, je v rozpore s týmto cieľom, nakoľko
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/2 k celku, odpredal za cenu, ktorá v žiadnom prípade
nekorešponduje s hodnotou celej nehnuteľnosti, ktorá v čase začatia konania dražby bola 64.771,76 eur
apokompletnejrekonštrukciiaprestavbevykonanejžalobcami156.803,65eur.Ztohojasnevidieť,žezo
strany správcu išlo o protiprávne konanie v rozpore so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Zo strany
súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu v celom rozsahu. Tento súd dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,resp.rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci. S prihliadnutím na ust.§ 39 Občianskeho zákonníka, ktoré deklaruje, že „neplatný je
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom.“ Kúpna zmluva zo dňa 5.6.2017 je neplatným právnym úkonom, nakoľko je v rozpore s
vyššie uvedenými ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Obchádza tento zákon a v danom
prípade je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko správca previedol majetok na subjekt, ktorým je
spriaznenáosobasúpadcomvzmysle§9ZKR.Pretožalobcav1.radenavrhol,abyodvolacísúdzmenil
rozsudok tak, že určí, že kúpna zmluva uzavretá dňa 05.06.2017 medzi U.. F. M., so sídlom kancelárie
správcu G. 2, XXX XX P., správcom podstaty úpadcu L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Y. hrdinov XXXX/
X, XXX XX P., ako predávajúcim, a V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. P. č. XX, XXX XX P., ako kupujúcim,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu úpadcu vo výške X/X k
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, k.ú. O. X., obec P., okres P., a to k stavbe rodinný dom, súpisné č.
XXXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXX s príslušenstvom je neplatná. Zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania v celom rozsahu.
9. Odvolanie ktoré podal žalobca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnil žalobca
v 1. rade podaním doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 14.09.2021, teda po uplynutí odvolacej
lehoty vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, pretože jeho právnemu zástupcovi bol rozsudok doručený
dňa 23.08.2021, avšak v čase plynutia odvolacej lehoty žalobkyne v 2. rade, lebo jej bol rozsudok
doručený dňa 30.08.2021 a následne dňa 14.09.2021 poverila svojim zastupovaním žalobcu v 1. rade. S
odvolaním žalobcu v 1. rade sa stotožnil s tým, že spoluvlastnícky podiel nebol majetkom podliehajúcim
konkurzu. Uvedené fakty majú byť zrejmé zo spisového materiálu súdneho konania vo veci o vylúčenie
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zo súpisu majetku všeobecnej podstaty. Konanie doposiaľ
nie je ukončneé. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX hodnota nehnuteľnosti je znalecky stanovená
na 154.461,79 eur, t.j. na spoluvlastnícky podiel 1/2 pripadá hodnota 77.230,89 eur. Z toho hodnota
spoluvlastníckeho podielu žalobcov je vo výške 44.845,03 eur. Hodnota spoluvlastníckeho podielu
úpadcu vtom čase bola 32.385,87 eur. Žalovaný v 1. rade odpredal predmetný majetok mimo dražby
bez súhlasu súdu žalovanej v 2. rade. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 10Sžr/25/2011, z ktorého citoval. Zároveň žalobca považoval vyjadrenie znalca k
technickému stavu rodinného domu za jeden z argumentov, ktorý je pre rozhodnutie v predmetnom
súdnom spore rozhodujúci. Zo znaleckého posudku č. 1/2018 vyplýva, že technický stav analyzovaného
rodinného domu na F. ulici XX/A v P. v žiadnom prípade nepovažuje za havarijný. Zároveň žalobca
v 1. rade poukázal na judikát R XX/XXXX, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/49/02, z
ktorého tiež citoval a aj na judikát, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/223/2016, z ktorého
tiež citoval. Zároveň konštatoval, že pre správcu konkurznej podstaty - pristupovať k spravovanému,
či opatrovanému majetku s odbornou starostlivosťou logicky znamená aj to, že štatutárny orgán musí
vykonávať všetky potrebné opatrenia, ,ktoré sú nevyhnutné na to, aby na spravovanom majetku
nevznikla škoda, t.j. chrániť ho pred poškodením. Správca konkurznej podstaty povinnosť opatrovať
a spravovať cudzí majetok porušil a nekonal s odbornou starostlivosťou. Správca bol opakovane
písomne a telefonicky právnym zástupcom jedného z veriteľov, v tejto súdenej veci žalobcov, konkrétne
v roku 2014 a opakovane v roku 2015 upozorňovaný na zatekanie strechy za účelom zamedzenia
ďalšieho pokračovania možnej deštrukcie objektu. Napriek uvedenému ostal správca nečinný, a tento
stav nijako neriešil. Nehnuteľnosť odpredal dňa 05.06.2017. Bolo preukázané, že nehnuteľnosť predal
za neprimerane nízku cenu. Jeho povinnosťou ako správcu konkurznej podstaty je postupovať sodbornou starostlivosťou, teda s takou starostlivosťou, aby bola zabezpečená čo najvyššia konkurzná
podstata úpadcu za účelom najvyššieho uspokojenia konkurzných veriteľov. Správca žalobcov, teda
ani žalobcu v 2. rade o zamýšľanom predaji žiadnym spôsobom písomne ani ústne neinformoval.
Žalobcovia rozostavaný rodinný dom riadne a v dobrom úmysle nadobudli do svojho vlastníctva.
Zabezpečili viaceré stavebné povolenia, či ohlásenia o uskutočnení stavby. Rozostavaný rodinný dom
ukončili, čím nehnuteľnosť výrazne zhodnotili a skolaudovali. Nie celkom uveriteľná je skutočnosť, že
by spoluvlastník nehnuteľnosti, a to žalobca v 2. rade zároveň aj záložný veriteľ úpadcu, ktorý do
dokončenia nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky, v nehnuteľnosti aj dlhodobo býva,
neprejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu hlavne za cenu, za ktorú bol podiel predaný.
Výklad konajúceho súdu ohľadom pohľadávky vo výške 88.747,22 eur nie je správny. Pohľadávka
nevznikla titulom investícií do predmetnej nehnuteľnosti ako uvádza konajúci súd. Prihláška bola
uplatnená z titulu poskytnutého úveru v prospech záložného veriteľa N. N. N., a.s., neskôr veriteľa CC,
a.s., a žalobcov. Ide o právoplatné uznesenie Okresného súdu Prešov sp.zn. 2Cbi/20/2014 zo dňa
25.05.2016. V súčasnej dobe po odkúpení celej pohľadávky sú záložnými veriteľmi len žalobcovia. Na
základeprávoplatnéhorozhodnutiaSprávykatastraPrešovzodňa26.02.2019bolovprospechžalobcov
zriadené záložné právo na celú nehnuteľnosť, a takto aj zapísané do katastra nehnuteľností na LV č.
XXXX, k.ú. O. X., D. P. v celej výške. Predajom nehnuteľnosti bol aj tento podiel zaťažený záložným
právom v prospech konkurzných veriteľov, teda žalobcov vo výške polovice z celku, t.j. vo výške
44.373,61 eur, prevedený na žalovanú v 2. rade. Chyba v celkovej hodnote rodinného domu v prihláške
vo veci 1Cbi/91/2014 vo výške 154.461,79 eur a vo vylučovacej žalobe vo výške 156.427,46 eur vznikla
z dôvodu, že vo vylučovacej žalobe bolo do tejto sumy omylom započítané žalobcami zhodnotené patio
vo výške 1.965,66 eur, ktoré je svojou povahou súčasťou spravovania pozemku a nie stavby. Žalobcovia
si prihláškou do konkurzu na majetok úpadcu prihlásili pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia vo
výške 44.845,03 eur. Zároveň žalobca v 1. rade poukázal na Nález Ústavného súdu sp.zn. III.ÚS 60/04,
z ktorého citoval. Poukázal aj na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/11/2011, z ktorého tiež
citoval, z ktorej vyplýva, že žiadateľom (držiteľom pohľadávky) tým vznikla voči vlastníkom nehnuteľnosti
pohľadávka, ktorú v zmysle definície Európskeho súdu pre ľudské práva je možné charakterizovať ako
majetok. Na základe vyššie uvedeného preukazujú podľa názoru žalobcu v 1. rade žalobcovia naliehavý
právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy. Bez určenia neplatnosti
právnehoúkonu,tedakúpnejzmluvybyboloprávožalobcuv2.radeohrozené,Svedčíotom,ajsamotná
skutočnosť, a to zápis vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy v neprospech žalobcu. Takéto
konanie žalovaného v 1. rade - správcu konkurznej podstaty považuje žalobca v 1. rade za zásah do
práv žalobcov minimálne v úrovni zneistenia ich právneho postavenia. Ako právny zástupca žalobcu v 2.
rade (tu jasne uviedol, že sa jedná o odvolanie žalobkyne v 2. rade, ktorú zastupuje), mal za to, že bolo
preukázané, že zo strany súdu došlo k pochybeniu, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
v zmysle petitu žaloby a uplatnil si v mene oboch žalobcov právo na náhradu trov celého konania.
10. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne, založené na správnom posúdení všetkých skutkových okolností a ich
následnom právnom posúdení. Úvaha súdu v súvislosti s jednotlivými dôkazmi a ich hodnotením
vychádza z náležite zisteného stavu veci s prihliadnutím na procesnú aktivitu strán sporu. V súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaná v 2. rade uviedla, že v podstatnej časti námietok žalobcu, a to
postupu správcu pri nakladaní s predmetnou pohľadávkou a aplikácie a interpretácie ust. § 78 zákona
č. 7/2005 sa argumentačne pripojila k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, a to osobitne k
bodom 30 - 32. Nad rámec uvedeného žalovaná poukázala na to, že podľa nej v danej právnej veci
žalobcovianeosvedčilinaliehavýprávnyzáujemnanimipožadovanomurčeníneplatnostikúpnejzmluvy.
K danej skutočnosti sa vyjadril aj konajúci súd v bode 32 odôvodnenia rozsudku. Žalovaná v 2. rade
vo vyjadrení zo dňa 28.2.2022 uviedla, že žalobcovia naliehavosť právneho záujmu odôvodnili tým,
že v dôsledku realizovanej kúpnej zmluvy je ako vlastník celej nehnuteľnosti, a to stavby rodinného
domu súpisné č. XX XXX, zapísaná žalovaná v 2. rade, v dôsledku čoho žalobcovia strácajú vlastnícke
právo k uvedenej stavbe. Toto tvrdenie žalobcov je nepravdivé nakoľko žalobcovia nie sú vlastníkmi, ani
podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, a týmito neboli ani bezprostredne pred uzavretím
kúpnej zmluvy určenia neplatnosti, ktorej sa v tomto konaní domáhajú. Tak ako to žalobcovia správne
uviedli, nehnuteľnosti nadobudli pôvodne do vlastníctva na základe dobrovoľnej dražby, ktorá však bola
rozhodnutiami súdu určená za neplatnú. Žalobcovia teda platne nikdy nenadobudli vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam. Autoritatívne rozhodnutie súdu o platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanými dňa 05.09.2017 žiadnym spôsobom nezmení postavenie žalobcov
nakoľko výrokom č. I., ktorý žalobcovia vo svojej žalobe navrhujú, im nevznikajú žiadne nové práva.Žalobcovia vo svojej žalobe popísali aké konania na súde prebiehajú. Uviedli, že v konaní vedenom pod
sp.zn. 15C/11/2014 sa domáhajú určenia vlastníckeho práva aj k nehnuteľnosti, ktorej spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/2 bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2017. Začatie takéhoto konania
podľa názoru žalovanej v 2. rade priamo vyvracia ich naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy. Ako dôkaz navrhli pripojiť spis sp.zn. 15C/11/2014, z ktorého vyplýva na základe akých
skutočností sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené žalovaná v 2.
rade považuje odvolanie žalobcov za nedôvodné, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a
žalovanej v 2. rade priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril i žalovaný v 1. rade. Konštatoval, že odvolanie žalobcu v 1.
rade zo dňa 02.09.2021 je vypracované jeho právnym zástupcom, je odôvodnené logicko-gramatickým
výkladom § 78 ods. 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade ako
správca nemohol daný majetok predať postupom podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný v 1. rade má
za to, že právny rozbor žalobcu cez logicko-gramatický výklad je účelový a teda nesprávny. Žalovaný
v 1. rade žiadosť o uloženie záväzného pokynu zo dňa 04.04.2017, riadne odôvodnil a pripojil k nim
fotodokumentáciu (foto č. 1 - 8). tieto dôkazy vrátane záväzného pokynu zástupcov veriteľov boli
založené do spisu sp.zn. 7C/33/2017, a v tejto veci boli oboznámené. Zo stavu predmetnej nehnuteľnosti
podľa citovaných fotografií je zrejmé, aj bez znaleckého posudku, že ku dňu žiadosti o záväzný pokyn
táto vykazovala zjavné a značné stavebné poruchy, ktoré umožňovali správcovi tento stav podriadiť pod
§ 78 ods. 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, keďže zjavne hrozil bezprostredne stav zničenia
alebo iného podstatného znehodnotenia bez okamžitých stavebných zásahov. Žalovaný v 1. rade
nesúhlasil so záverom žalobcu, že podstatné znehodnotenie korešponduje s možnosťou bezprostrednej
likvidácie majetku. Stav ohrozenia môže pretrvávať dlhšiu dobu a k zrúteniu stavby nemusí nikdy
dôjsť. Ustanovenie § 78 ods. 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, umožňuje správcovi v rámci
konkurzného konania predísť investíciám do majetku zapísaného do súpisu tam uvedeným postupom.
Z účelovosti výkladu § 78 ods. 7 žalobcov usvedčuje ich faktické správanie. Sami stav predmetnej
nehnuteľnosti označili ako havarijný, a vyzývali správcu na opravu nehnuteľnosti. Na tomto závere
nemôže nič zmeniť ani následne objednaný znalecký posudok. V konečnom dôsledku súčasťou spisu
je aj dôkaz, a to záväzný pokyn označený ako udelenie súhlasu zo strany Slovenskej konsolidačnej,
a.s., zo dňa 12.05.2017, ktorý je pre správcu záväzný, a ktorý žiadny konkurzný veriteľ (ani žalobcovia),
nenavrhli konkurznému súdu zrušiť. V danom konaní všeobecný súd nie je oprávnený záväzný pokyn
zrušiť, či prejudicionálne ho vyhodnotiť ako neplatný právny úkon, pokiaľ ku dňu vyhlásenia napádaného
rozsudku tento nebol konkurzným súdom zrušený. Vo vzťahu k absencii naliehavého právneho záujmu
sa v podanom odvolaní tento naliehavý právny záujem odôvodňuje inak ako v žalobe, čo podľa
žalovaného v 1. rade nie je prípustné, ak o žalobe už bolo rozhodnuté. Napriek tomu aj pri inom
odôvodnenínaliehavéhoprávnehozáujmuvzmysletohtoodvolaniamážalovanýv1.radezato,žetento
nie je daný a to s poukazom na vyššie označený záväzný pokyn, ktorým bola okrem iného stanovená aj
kúpna cena. V tomto smere opakovane žalovaný v 1. rade poukázal na § 140 Občianskeho zákonníka,
konkrétne na predkupné právo žalovanej v 2. rade, k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu, čo
v záväznom pokyne je rešpektované. Odvolanie žalobcu v 2. rade zo dňa 14.09.2021 vypracované
žalobcom v 1. rade ako zástupcom v 2. rade, odkazuje hneď v 1. bode na predchádzajúce odvolanie.
V ďalšom kontexte tohto odvolania sa odkazuje na celý rad judikátov, ktoré ale zodpovedajú režimu
konkurzného zákona z roku 1991 (zákona č. 328/1991 Zb.), a teda ako také sú nepoužiteľné na režim
podľa zákona č. 7/2005 Z.z. Pokiaľ sa v danom odvolaní citujú rozhodnutia vydané po prijatí zákona č.
7/2005 Z.z., tak ide o nesúvisiace rozhodnutia, ktoré neriešia výklad § 78 ods. 7 zákona o konkurze a
reštrukturalizácií, takže sa k nim ani nebude žalovaný v 1. rade vyjadrovať. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť ako vecne správny, a priznať náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. K vyššie uvedeným vyjadreniam zaslal vyjadrenie žalobca v 1. rade. Uviedol, že ho zasiela ako
zástupca žalobcu v 2. rade. Trval na argumentoch uvedených v odvolaní, ako aj na právnej kvalifikácií.
K výhrade právneho zástupcu žalovaného, že uvedené odkazy na judikáty zodpovedajú konkurznému
zákonuzroku1991,avtomtokonanísúnepoužiteľnésanestotožnil.Obdobneaniprijatímsamostatných
procesných kódexov účinných od 01.07.2016 sa relevantné judikáty zrušené zákonom č. 99/1963 Zb.
nestali nepoužiteľnými, sú naďalej v súdnej praxi použiteľné a akceptovateľné, vrátane judikátov ESĽP.
Odkazy na vybrané judikáty uviedli z dôvodu, že ich pokladajú za určujúce pre rozhodovanie konajúceho
súdu v tejto veci. Ich relevantnosť a opodstatnenosť môže vyhodnotiť iba konajúci súd.13. K vyjadreniam žalovaných zaslal v mene žalobcu v 1. rade repliku jeho právny zástupca (plná
moc mu bola odvolaná na základe podania zo dňa 18.02.2022, žalobcom v 1. rade, a toto odvolanie
plnomocenstva bolo oznámené Okresnému súdu Prešov dňa 21.02.2022. - poznámka odvolacieho
súdu). Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na to, že k predaju spoluvlastníckeho
podielu došlo na základe toho, že zástupca veriteľov v tomto prípade Slovenská konsolidačná súhlasila
so speňažením majetku v zmysle § 78 ods. 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Žalobca v 1.
rade má za to, že argumentovať s takýmto súhlasom zástupcu veriteľov nie je na mieste, nakoľko
Slovenská konsolidačná, a.s., pri vydaní súhlasu vychádzala zo žiadosti správcu zo dňa 24.04.2017.
Táto žiadosť v odôvodnení obsahuje zavádzajúce skutočnosti, čo do stavu nehnuteľnosti, ktoré boli
vyvrátené znaleckým dokazovaním a v neposlednom rade aj skutočnosťou, že od podania žiadosti
uplynulo skoro 5 rokov, a nehnuteľnosť plní svoju funkciu, čiže nie je v stave ako deklaruje zákon
„ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením, alebo iným podstatným znehodnotením“. V ďalšom
má žalobca v 1. rade za to, že zo strany Slovenskej konsolidačnej, a.s., došlo k porušeniu povinnosti
veriteľa, nakoľko povinnosťou veriteľa pri speňažovaní podľa § 91 a nasledujúcich zákona o konkurze
a reštrukturalizácií je získať čo najvyšší výťažok v čo najkratšom čase s vynaložením čo najnižších
nákladov.Kúpnacenazaktorúdošlokpredajuspoluvlastníckehopodielubolaneprimeranenízkaatento
spoluvlastnícky podiel bol predmetom súdneho konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Postup
Slovenskej konsolidačnej, a.s., ako zástupcu veriteľov bude predmetom sťažnosti v zmysle zákona č.
9/2009 Z.z.
14. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.
15. Odvolací súd na základe podaných odvolaní, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.11.2022 a zistil,
že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcov v
kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy,
či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS
78/05).
17. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie, ale
aj nesprávne skutkové zistenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ a f/ CSP.
18. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
19. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášťv sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ani táto odvolacia námietka naplnená
nebola.
20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.
21. Podľa záveru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité
vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla na parcele registra C KN č.
XXX na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. X., parcelu registra N. č. XXX o výmere XXX
m2 a parcelu registra CKN č. XXX o výmere 402 m2 na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 25.7.2008.
Kolaudačnérozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa12.12.2009.Rodinnýdombolpoistenýnapoistnú
sumu 166 000 eur (č.l. 24).
23. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 8C/318/2008 tak, že predmetná dražba bola vyhlásená za neplatnú. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.1.2012.
24.Dňa5.6.2017bolamedzižalovanýmv1.radeakopredávajúcimažalovanouv2.radeakokupujúcou
uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalovaná v 2. rade spoluvlastnícky podiel v
pomere k celku v 1 na nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. X., a
to k stavbe rodinný dom súpisné číslo XXXXX, ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ č. XXX.
25. Žalobcovia sa už domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vo veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/33/2017. Po predbežnom právnom posúdení vecí však vzali žalobu
späť. Z výsledkov vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že v súvislosti s konkurzným konaním
žalobcovia opakovane upozorňovali žalovaného na havarijný stav nehnuteľnosti, a to zatekanie strechy,
za účelom zamedzenia ďalšieho pokračovania deštrukcie objektu a domáhali sa opravy havarijného
stavu (č.l. 26-28). Vo veci pod sp. zn. 15C/11/2014 sa žalobcovia domáhajú na Okresnom súde Prešov
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním veci. Zároveň vo veci sp. zn. 1Cbi/91/2014
sa žalobcovia domáhajú vylúčenia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej
podstaty.
26. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/20/2014 zo dňa 16.1.2020 bolo určené, že
žalobcovia sú veriteľmi úpadcu v konkurze vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/13/2013
s pohľadávkou uplatnenou prihláškou zo dňa 23.1.2014 vo výške 88 747,22 eur. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 7.3.2020.
27. Podľa ust. § 137 CSP písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Súd prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia konštatoval, že na strane žalobcov absentuje naliehavý
právny záujem nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/20/2014 zo dňa 16.1.2020bolo určené, že žalobcovia sú veriteľmi úpadcu v konkurze vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.
zn. 2K/13/2013 s pohľadávkou uplatnenou prihláškou zo dňa 23.1.2014 vo výške 88 747,22 eur titulom
investícií do predmetnej nehnuteľnosti. V žalobe žalobcovia tvrdili, že v dôsledku realizovanej kúpnej
zmluvy je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná žalovaná v 2. rade, v dôsledku čoho žalobcovia strácajú
vlastnícke právo k uvedenej stavbe. Žalobcovia však nie sú vlastníkmi, ani podielovými spoluvlastníkmi
uvedenej nehnuteľnosti a týmito neboli ani bezprostredne pred uzatvorením kúpnej zmluvy, určenia
neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáhajú. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov
v plnom rozsahu zamietol.
29. V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017-19, z ktorého vyplýva, že ak všeobecné súdy postupujú
tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho
účastníka konania. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že o vecnej opodstatnenosti žaloby
môže rozhodovať súd až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Naliehavý právny záujem
žalobcu o požadané určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
ako konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem
o nim požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd
dospeje k záveru, že tá ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez
toho, aby sa zaoberal meritom veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/241/2008.
30. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcov absentuje naliehavý
právny záujem. Pokiaľ by aj bolo ich žalobe vyhovené, na ich strane by sa nič nezmenilo. Z dôvodu,
že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/318/2018 tak ako odvolací súd uviedol vyššie dražba
bolavyhlásenázaneplatnú,rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa23.1.2012,tedažalobcoviastratili
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k rozostavanému rodinnému domu, ktoré nadobudli na základe
uvedenej dražby. Pokiaľ by bola zmluva medzi žalovanou v 2/ rade a žalovaným v 1/ rade určená za
neplatnú, neboli by žalobcovia zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci nehnuteľností, ale ako vlastník
by bol v polovici zapísaný žalovaný v 1/ rade. Teda zvolená žaloba nie je vhodným nástrojom ktorý by
spor riešil, teda odstránil neistotu vzťahu strán sporu, pretože na liste vlastníctva by bol zapísaný niekto
iný ako sú žalobcovia. Súd prvej inštancie preto správne žalobu zamietol, pričom nebolo potrebné, aby
sa naviac zaoberal aj ostatnými dôvodmi na zamietnutie žaloby.
31. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľom.
32. Preto odvolací súd považoval odvolanie žalobcov za nedôvodné a napadnutý rozsudok podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a priznal úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcom v 1/ a 2/ rade v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa ust. 262 ods. 2 CSP.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.