Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 18, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 30Cb/18/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121426754
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adrián Pažúr
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2022:6121426754.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v právnej veci žalobcu: J.I.Trade spol. s.r.o.,
Ľubochnianska 16, Ľubotice, IČO: 46 034 943, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš
s.r.o., Nevädzova 6C, Bratislava, proti žalovanému: DCE Slovakia, s.r.o., Žižkova 3774/4E, Košice, IČO:
48 159 018, zastúpený: JUDr. Dominika Cukerová, Hlavná 70/107, Košice, v konaní o zaplatenie 925,99
eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 925,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,76 eur
od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 49,28 eur od 4.6.2021
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,16 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,53 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 126,17 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 63,83 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 16,94 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
13,50 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 96,30 eur od
4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,03 eur od 4.6.2021 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 133,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 172,73 eur od 10.7.2019 do zaplatenia, konanie v
časti o zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur, zastavuje.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 440 eur zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,88 %, o výške súd rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou pôvodne podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 20.7.2021, ktorá bola
postúpená Okresnému súdu Košice II dňa 20.9.2021 navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 925,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,76 eur od 4.6.2021
do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 49,28 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,16 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 80,53 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 126,17 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 63,83 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
16,94 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13,50 eur od
4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,30 eur od 4.6.2021 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,03 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 133,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 172,73 eur od 10.7.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 480 a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu dielo
zo dňa 28.2.2018 v znení Dodatku zo dňa 28.2.2018. Žalobca na základe zmluvy vystavil žalovanému
faktúry: faktúru č. 20180272 zo dňa 29.3.2018 vo výške 11.300,85 eur, faktúru č. 20180524 zo dňa
9.7.2018 vo výške 6.570,96 eur, faktúru č. 20180525 zo dňa 9.7.2018 vo výške 6.593,92 eur, faktúru č.
20180784 zo dňa 27.9.2018 vo výške 10.736,78 eur, faktúru č. 20180785 zo dňa 27.9.2018 vo výške
16.822,69 eur, faktúru č. 20180786 zo dňa 27.9.2018 vo výške 8.510,34 eur, faktúru č. 20180790 zo dňa
28.9.2018 vo výške 2.258,75 eur, faktúru č. 20180837 zo dňa 11.10.2018 vo výške 1.800 eur, faktúru
č. 20181111 zo dňa 3.12.2018 vo výške 12.842,77 eur, faktúru č. 20181113 zo dňa 3.12.2018 vo výške
7.052,48 eur, faktúru č. 20180112 zo dňa 11.2.2019 vo výške 17.836,75 eur, faktúru č. 20180333 zo dňa
15.5.2019 vo výške 172,73 eur. Podľa čl. VI. ods. 7 Zmluvy o dielo bolo medzi žalobcom a žalovaným
dohodnuté zádržné právo zo sumy vystavenej faktúry. Splatnosť zádržného práva bola dohodnutá
uplynutím záručnej doby na dielo dňa 3.6.2021, od kedy bol žalovaný povinný uhradiť dohodnuté zádržné
právo. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zádržného práva od 4.6.2021 podľa zvyšnej časti
faktúry č. 20180272 zo dňa 29.3.2018 vo výške 84,76 eur, faktúry č. 20180524 zo dňa 9.7.2018 vo
výške 49,28 eur, faktúry č. 20180525 zo dňa 9.7.2018 vo výške 52,16 eur, faktúry č. 20180784 zo dňa
27.9.2018 vo výške 80,53 eur, faktúry č. 20180785 zo dňa 27.9.2018 vo výške 126,17 eur, faktúry č.
20180786 zo dňa 27.9.2018 vo výške 63,83 eur, faktúry č. 20180790 zo dňa 28.9.2018 vo výške 16,94
eur, faktúry č. 20180837 zo dňa 11.10.2018 vo výške 13,50 eur, faktúry č. 20181111 zo dňa 3.12.2018
vo výške 96,30 eur, faktúry č. 20181113 zo dňa 3.12.2018 vo výške 36,03 eur, faktúry č. 20180112
zo dňa 11.2.2019 vo výške 133,76 eur. Žalovaný neuhradil riadne a včas ani faktúru č. 20190333 zo
dňa 15.5.2019 vo výške 172,73 eur, splatnú 9.7.2019. Neuhradené zádržné právo spolu s faktúrou č.
20190333 predstavuje celkovo dlžnú sumu vo výške 925,99 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12x40 eur spolu 480 eur. Žalobca k vyjadreniu
k odporu žalovaného uviedol, že z ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je zrejmé, že
žalobcovi vzniká nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky od prvého
dňa omeškania dlžníka. Pod pojmom pohľadávka je nevyhnuté rozumieť každú vyhotovenú a riadne
vyúčtovanú faktúru, čo vyplýva aj z bodu č. 7 Interpretačného stanoviska Európskej komisie k smernici
EÚ č. 2011/7/EU. Žalobca si v spore uplatnil nárok na 12 samostatných práv - pohľadávok (z čoho
jedna bola uplatnená nedôvodne) a preto má nárok na 11x40 eur. Každá uplatnená faktúra je spôsobilá
byť predmetom samostatného súdneho sporu a skutočnosť, že žalobca sa rozhodol svoje pohľadávky
uplatniť v jednom súdnom spore, nemôže byť na ťarchu v podobe toho, že mu nebude priznaná náhrada
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok. K nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky žalobca tiež uviedol, že pre vznik tohto nároku nemá žiaden vplyv skutočnosť
či bol alebo nebol žalovaný vyzvaný na splnenie povinnosti. Žalovaný je povinný plniť záväzky a nie
čakať pokiaľ ho žalobca vyzve. Žalobca vo svojom účtovníctve viedol evidenciu 11 neuhradených
pohľadávok a bol nútený vynaložiť úsilie na zabezpečenie administratívnych, interných monitorovacích
nákladov, ktoré majú byť pokryté podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Je úplne irelevantné
či sa jedná o pohľadávku z titulu neuhradenia kúpnej ceny vyúčtovanú na základe faktúry alebo sa
jedná o pohľadávku z titulu neuhradenia zádržného práva. Jednotlivé dielčie zádržné práva vznikli z
titulu neuhradenia 1,5 % vystavenej faktúry žalobcom žalovanému a preto je zrejmé, že žalobca musel
po celý čas v účtovníctve evidovať omeškanie žalovaného. Vymáhaním pohľadávok prostredníctvom
jednej žaloby, žalobca znížil trovy konania, najmä trovy právneho zastúpenia.

3. Dňa 25.11.2021 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 172,73 eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 172,73 eur od 10.7.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur. Z dôvodu úhrady dlžnej sumy po podaní žaloby dňa 4.8.2021 a časti trov
konania, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 753,26 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 84,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
49,28 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,16 eur od
4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,53 eur od 4.6.2021 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 126,17 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 63,83 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16,94 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 13,50 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 96,30 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 36,03 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 133,76
eur od 4.6.2021 do zaplatenia, trov právneho zastúpenia v rozsahu 3 úkonov právnej služby (prevzatie
právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, predžalobná výzva, písomné podanie na súd).

4. Žalovaný v odpore k platobnému rozkazu uviedol, že nárok v časti zaplatenia pohľadávky vyplývajúci
z faktúry 20190333 vo výške 172,73 eur považuje za nedôvodný, pretože pohľadávka bola ešte dňa
13.7.2019 riadne uhradená. Pohľadávku vo výške 753,26 spočívajúcu v dlhodobom zádržnom podľa
Zmluvy o dielo zo dňa 28.2.2018 žalovaný dňa 3.8.2021 uhradil. Zároveň uhradil aj príslušenstvo
pohľadávky a to úroky z omeškania a trovy konania. Žalovaný nesúhlasil s priznaním náhrady
paušálnych nákladov na uplatnenie pohľadávok za každú jednotlivú faktúru (12x40 eur, z toho jedna
faktúra bola riadne uhradená), na podklade ktorých bolo vyúčtované zádržné. Obsahom a účelom
paušálnej náhrady je pokryť náklady, ktoré mal mať žalobca v súvislosti s uplatnením pohľadávky, v
danom prípade žalobca žalovanému adresoval len jednu výzvu a ak jeho náklady boli kumulované v
jedinom podaní adresovanom žalovanému, potom nedáva zmysel priznať paušálnu náhradu za každú
samostatnú faktúru. Žalovaný poukázal na to, že faktúru ako účtovný dokument nie je možné stotožniť
s pohľadávkou a žalobcom uplatnené pohľadávky predstavujú dlhodobé zádržné, ktoré má spoločný
právny dôvod vzniku v zmluve o dielo. V tomto zmysle je potom bez právneho významu, že boli účtované
na základe samostatných faktúr a tak žalovaný aj v tejto časti považuje nárok za nedôvodný. V replike
dňa 23.11.2021 žalovaný uviedol, že žalovaný mal podľa Zmluvy o dielo zriadené zádržné ako jediný
inštitút a nie viac zádržných, ktoré by zodpovedali počtu vystavených faktúr. Nie je možné stotožniť
jednotlivé faktúry so žalovanou pohľadávkou spočívajúcou v zádržnom. V podaní dňa 15.12.2021 tvrdil,
že zádržné predstavovalo časť ceny diela zodpovedajúce 1,5 % z celkovej účtovanej ceny. Žalobca
vo svojich vyjadreniach začal používať pojem dielčie zádržné práva. Na základe zmluvy o dielo však
bolo dojednané len jedno zádržné právo ako zabezpečovací prostriedok. Nesúhlasil s tým, že žalobca
stotožňuje počet faktúr, na podklade ktorých bola cena diela vyúčtovaná s počtom zádržným, pretože
takýto výklad nezodpovedá čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo. Právo na zádržné, ak vznikne (uplynutím
záručnej doby), predstavuje vymáhateľný nárok a ten je možné vymáhať v celosti alebo čiastočne.
V danom prípade boli faktúry zo strany žalobcu vystavené v rámci toho istého obchodného prípadu,
na základe Zmluvy o dielo a tak zádržné predstavuje jeden jediný zmluvný záväzok. Zádržné nie
je v účtovníctve evidované ako 11 neuhradených faktúr, ale na samostatnom účte ako tzv. ostatná
pohľadávka, ktorá má jeden dátum splatnosti. Administratívne monitorovacie interné náklady mohol mať
žalobca s evidovaním a sledovaním jednej pohľadávky a to dlhodobého zádržného, preto nie je dôvod,
aby mal žalovaný uhradiť za mierne omeškanie s úhradou zádržného 11 paušálnych náhrad. Žalovaný
poukázal na interpretačné usmernenie Európskej komisie k výkladu čl. 6 smernice č. 2011/7/EÚ, v ktorom
Európska komisia neuzavrela paušálne, že za každú faktúru bez ohľadu na to či predstavuje vyúčtovanie
len časti jednej alebo viacerých pohľadávok, vzniká veriteľovi nárok na náhradu nákladov spojených s
jej uplatnením. Opačný výklad by mohol viesť k zneužívaniu inštitútu paušálnych nákladov, kedy veriteľ
môže umelo rozdeliť pohľadávky, zvýšiť počet faktúr a žiadať vyššiu paušálnu náhradu.

5. Žalobca môže vziať žalobu späť. [§ 145 Civilného sporového poriadku]

6. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. [§ 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku]

7. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej [§ 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku]

8. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. [§ 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku]

9. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy
alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. [548 ods. 1
Obchodného zákonníka]

10. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením. [§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka]

11. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. [§ 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka]

12. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných
transakcií v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu
sumu vo výške 40 eur. [čl. 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ]

13. Členské štáty zabezpečia, aby paušálna suma uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby
upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady veriteľa na vymáhanie. [čl. 6 ods. 2 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ]

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: výzva na úhradu pohľadávok (čl.
13), podací lístok (čl.14), protokol o odovzdaní diela (čl.15), Zmluva o dielo (čl.16), Dodatok č. 1 k
Zmluve o dielo (čl.31), faktúry (čl.32- čl.48), zoznam dodaných faktúr (čl.50), potvrdenie o zrealizovaní
transakcie (čl.70-73), vyjadrením strán sporu.

15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v tomto prípade preukázané, a táto skutočnosť nebola
medzí stranami sporná, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o
dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka v znení Dodatku zo dňa 28.2.2018, ktorej predmetom bola
kompletná dodávka a montáž ústredného kúrenia. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca následne po
vykonaní predmetu zmluvy, na základe Zmluvy o dielo vystavil žalovanému za vykonané práce faktúru
č. 20180272 zo dňa 29.3.2018 vo výške 11.300,85 eur, faktúru č. 20180524 zo dňa 9.7.2018 vo výške
6.570,96 eur, faktúru č. 20180525 zo dňa 9.7.2018 vo výške 6.593,92 eur, faktúru č. 20180784 zo dňa
27.9.2018 vo výške 10.736,78 eur, faktúru č. 20180785 zo dňa 27.9.2018 vo výške 16.822,69 eur, faktúru
č. 20180786 zo dňa 27.9.2018 vo výške 8.510,34 eur, faktúru č. 20180790 zo dňa 28.9.2018 vo výške
2.258,75 eur, faktúru č. 20180837 zo dňa 11.10.2018 vo výške 1.800 eur, faktúru č. 20181111 zo dňa
3.12.2018 vo výške 12.842,77 eur, faktúru č. 20181113 zo dňa 3.12.2018 vo výške 7.052,48 eur, faktúru
č. 20180112 zo dňa 11.2.2019 vo výške 17.836,75 eur, faktúru č. 20180333 zo dňa 15.5.2019 vo výške
172,73 eur.

16. V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok na úhradu pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 20190333
zo dňa 15.5.2019 vo výške 172,73 eur, zádržné 1,5 % zo sumy ostatných jednotlivých faktúr v úhrnnej
výške 753,26 eur a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 480 eur
(12x40 eur).

17. Z dôvodu dispozitívneho úkonu žalobcu - späťvzatia časti žaloby súd konanie v časti o zaplatenie
925,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 49,28 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,16 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 80,53 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 126,17 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 63,83 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
16,94 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13,50 eur od
4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,30 eur od 4.6.2021 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,03 eur od 4.6.2021 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 133,76 eur od 4.6.2021 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 172,73 eur od 10.7.2019 do zaplatenia a zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur zastavil. Konanie v časti trov právneho
zastúpenia ako navrhol žalobca nezastavil z dôvodu, že nejde o nárok žalobcu vo veci samej, preto
úhradu trov konania zo strany žalovaného v rozsahu 3 úkonov právnej služby zohľadní pri rozhodnutí
o výške trov konania.

18. Po čiastočnom zastavení konania, predmetom zostávajúcej časti sporu je nárok žalobcu na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 440 eur za 11 faktúr (11x40),
ktorý bol medzi stranami sporný.

19. K zostávajúcemu nároku na pojednávaní žalobca uviedol, že pohľadávky vznikli z titulu, že žalobca
mal voči žalovanému nárok na zaplatenie ceny za vykonané práce, ktoré neboli uhradené v rozsahu
1,5 %. V zmysle výkladových pravidiel k nariadeniu je zrejmé, že veriteľovi ako dlžníkovi sa priznáva
nárok na náhradu nákladov za každú jednotlivú uplatnenú faktúru. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky
nie je čl. VI bod 7/ Zmluvy o dielo, ale článok V bod 1/ Zmluvy o dielo, kedy žalobca vykonal pre
žalovaného stavebné práce, za ktoré vystavil faktúry. Zmluvné strany sa dohodli, že pohľadávky sa budú
uhrádzať v dvoch lehotách splatnosti a to na základe vystavenej faktúry, ktorá slúžila ako účtovný doklad
k predmetnej pohľadávke a zvyšná splatnosť časti ceny diela vo výške 1,5 % bola určená ako zádržné.
Z toho vyplýva, že tieto pohľadávky sú spôsobilé byť aj samostatným predmetom konania.

20. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie sú faktúry ani vykonané
práce, ale dohoda zmluvných strán v článku VI bod 7/ Zmluvy o dielo, t.j. dlhodobé zádržné ako jediná
pohľadávka na strane žalovaného a jeho jediný peňažný záväzok, preto počet vystavených faktúr
nemožno stotožniť s počtom pohľadávok, ale ide o jedinú pohľadávku. Výška paušálnej náhrady nie je
dôvodná ani v rozsahu 40 eur, pretože žalovaný uhradil náhradu v rámci trov právneho zastúpenia, keďže
žalovaný si uplatnil aj úkon právnej služby - predžalobnú výzvu. Veriteľ má právo na trovy právneho
zastúpenia, ktoré prevyšujú paušálnu náhradu len v tomto prevyšujúcom rozsahu.

21. Na základe vykonaného dokazovania (zo Zmluvy o dielo v znení Dodatku zo dňa 28.2.2018) mal súd
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe uzatvorenej
zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, pričom zmluvné strany sa v čl. VI bod 1, 2/ Zmluvy
o dielo (čl. VI. bod 1 písm. a, b/ Zmluvy o dielo - Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ bude
uhrádzať dohodnutú cenu za dielo čiastkovými faktúrami vystavenými zhotoviteľom ku koncu mesiaca
podľa objednávateľom potvrdeného súpisu skutočne vykonaných prác a konečnou/zúčtovacou faktúrou;
čl. VI. bod 2/ Zmluvy o dielo - Cena za dielo je splatná na základe čiastkových faktúr Zhotoviteľa. V
každej faktúre bude uvedená výška Zádržného. Čiastkové faktúry budú vystavené mesačne pozadu
podľa skutočne vykonaných prác a dodávok v príslušnom kalendárnom mesiaci a konečnou zúčtovacou
faktúrou) dohodli na cene za vykonanie diela, ktorá mala byť fakturovaná mesačne pozadu a podľa
skutočne vykonaných prác a dodávok v príslušnom kalendárnom mesiaci na základe súpisu vykonaných
práv a dodávok. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť čiastkovú faktúru
najneskôr desiaty deň kalendárneho mesiaca, za ktorú čiastkovú faktúru vystavuje. Cena za dielo bola
teda splatná podľa čl. VI bod 2/ Zmluvy o dielo na základe čiastkových faktúr zhotoviteľa. Strany sa tiež
dohodli, že v každej čiastkovej faktúre bude uvedená aj výška zádržného. Zádržné bolo dohodnuté v
čl. VI bod 7/ Zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ bude zhotoviteľovi uhrádzať faktúry do výšky
98,5 % fakturovanej sumy, zostávajúca časť fakturovanej sumy 1,5 % predstavuje zádržné. Zádržné vo
výške 100 % zo zádržného mal objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi po uplynutí záručnej doby podľa čl.
XV bod 4/ Zmluvy o dielo trvajúcej 24 mesiacov odo dňa prevzatia diela. Podľa predložených dôkazov k
odovzdaniu diela došlo 3.6.2019 a záručná doba na dielo uplynula 3.6.2021, kedy žalovaný mal uhradiť
aj dohodnuté zádržné. Zádržné podľa potvrdení o zrealizovaní transakcie bolo zaplatené až 3.8.2021.

22. V tomto prípade bolo medzi stranami sporné, právne posúdenie nároku - úhrady paušálnych
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, či tento nárok je viazaný na jedno zádržné (ako jedna
pohľadávka), alebo môže ísť o viaceré zádržné (podľa počtu jednotlivých pohľadávok, ktoré žalobca
stotožňuje s faktúrami). Súd mal preukázané, že samotná Zmluva o dielo - jej dojednanie v čl. VI bod
1, 2, 7/, upravuje vznik práva žalobcu na zaplatenie časti ceny diela (98,5 %) na základe čiastkových
faktúr vystavených zhotoviteľom ku koncu mesiaca podľa objednávateľom potvrdeného súpisu skutočne
vykonaných prác a konečnou/zúčtovacou faktúrou; nárok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela (1,5
%, ktorá predstavuje zádržné) vzniká až splnením podmienky - uplynutím záručnej doby 24 mesiacov
(za predpokladu, že objednávateľovi nevznikne nárok z dôvodu vád a nedorobkov diela), a až vtedy teda
môže nastať splatnosť zostávajúcej časti ceny diela (ktorá ale vôbec nemusí nastať, ak objednávateľovi
vznikne nárok z dôvodu vád a nedorobkov diela, ktorý si uplatní započítaním zádržného).

23. Inštitút paušálnej náhrady nákladov v § 369c Obchodného zákonníka bol do právneho priadku
transponovaný zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným

platbám v obchodných transakciách. Výšku paušálnej náhrady 40 eur ustanovuje § 2 Naradenie vlády
č. 21/2013 Z.z. Podľa dôvodovej správy k nariadeniu vlády paušálna náhrada nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu tvz. administratívnych interných nákladov, ktoré vznikajú
veriteľovi pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Ide najmä o náklady na vedenie evidencie
pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciu dlžníka, ktorá však nie je
podmienkou pre vznik nároku. Predpokladom toho, aby bolo možné uvažovať o vzniku nároku na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je, aby existovala pohľadávka po lehote
splatnosti.

24. Žalobca a žalovaný si teda v Zmluve o dielo dohodli splatnosť časti ceny diela na základe čiastkových
faktúr vystavaných mesačne pozadu, podľa skutočne vykonaných prác a dodávok vo výške 98,5 %. Od
toho, ako si strany dohodli vznik nároku na časť ceny diela (98,5 %) na základe postupne fakturovaných
čiastok, sa potom aj odvíjalo zádržné, určené ako 1,5 % z fakturovanej sumy, ktorá mala byť účtovaná
čiastkovo postupne podľa vykonaných prác za určité časové obdobie. Žalobca však nepostupoval v
súlade s čl. VI bod 2/ Zmluvy o dielo (Cena za dielo je splatná na základe čiastkových faktúr Zhotoviteľa.
V každej faktúre bude uvedená výška Zádržného), pretože jeho faktúry neobsahujú výšku zádržného z
fakturovanej sumy, ktorá mala byť účtovaná čiastkovo postupne podľa vykonaných prác za určité časové
obdobie, ako bolo medzi stranami dohodnuté.

25. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace
s každou oneskorenou platbou, aj keď na základe len jedného právneho titulu. Zákonný nárok na
zaplatenie paušálnej náhrady preto vo všeobecnosti môže vzniknúť aj pre každú vyúčtovanú pohľadávku
za dodanie služby, vykonanie prác, samostatne t.j. aj vtedy, ak má veriteľ voči dlžníkovi viacero
pohľadávok vyúčtovanými samostatnými faktúrami (z jedného právneho titulu). Pri tejto úvahe súd
vychádza z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pohľadávku treba chápať ako
jednotlivé právo na plnenie voči dlžníkovi, ktoré môže vychádzať z jedného právneho vzťahu (v tomto
spore napr. dohoda o zádržnom), môže ale byť samostatne, podľa dohody zmluvných strán, vyúčtované
viacerými faktúrami za dodané čiastkové plnenia.

26. V tomto prípade žalovaný ako objednávateľ mal povinnosť uhrádzať dohodnutú cenu za dielo ku
koncu mesiaca na základe čiastkových faktúr vystavených žalobcom ako zhotoviteľom podľa skutočne
vykonaných prác. Možno konštatovať, že ide o jednotlivé a samostatné nároky, ktoré v prípade, že neboli
uhradené v lehote zo strany objednávateľa môžu zakladať samostatný nárok na paušálnu náhradu
nákladov za každú jednotlivú čiastkovú faktúru, avšak len vo vzťahu k neuhradeniu časti ceny za dielo
(98,5 %). Žalovaný sa nedostal do omeškania zo zaplatením časti ceny diela (1,5 %) u jednotlivých
faktúr, pretože ich splatnosť nenastala (pohľadávka v čase splatnosti faktúry mohla vzniknúť len do
výšky 98,5 % vyúčtovanej sumy) Samotný žalobca navyše pritom nepostupoval v súlade s čl. VI bod 2/
Zmluvy o dielo, pretože jeho čiastkové faktúry neobsahovali výšku zádržného, ako bolo medzi stranami
dohodnuté. Žalovaný ako objednávateľ mal pritom zádržné (zostatok ceny diela 1,5 %) vo výške 100 %
uhradiť žalobcovi ako zhotoviteľovi až po uplynutí záručnej doby (podľa čl. XV bod 4/ Zmluvy o dielo)
trvajúcej 24 mesiacov odo dňa prevzatia diela (za predpokladu, že objednávateľovi nevznikne nárok z
dôvodu vád a nedorobkov diela).

27. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru súdu každá zo žalovaných pohľadávok mohla byť
samostatným majetkovým právom, s ktorým bol žalobca ako veriteľ oprávnený nakladať podľa svojho
uváženia, čo sa mohlo prejaviť napríklad aj v tom, že mohol uplatniť právo na zaplatenie len niektorých
z nich alebo aj všetkých naraz (v prípade každej pohľadávky to však platilo len do 98,5 % vyúčtovanej
sumy). Na uplatnenie paušálnej náhrady nákladov bolo podstatné, že žalovaný bol v omeškaní (hoc
aj jeden deň) a nebolo ani podmienkou predchádzajúce upozornenie veriteľa. Zaplatenie zostatku
vyúčtovanej sumy (1,5 %) si mohol žalobca ako veriteľ uplatniť až po vzniku ich splatnosti (po uplynutí
záručnej doby trvajúcej 24 mesiacov odo dňa prevzatia diela za predpokladu, že objednávateľovi
nevznikne nárok z dôvodu vád a nedorobkov diela).

28. Z predložených faktúr je ale zrejmé, že v každej faktúre je opis značného počtu dodaného
materiálu vyúčtovaného v súlade s dohodnutým časom vystavanie faktúry - mesačne pozadu, na základe
súpisu dodávok, avšak bez uvedenia výšky zádržného (1,5 %) ako bolo medzi stranami dohodnuté.
Aby žalobca ako zhotoviteľ a veriteľ mohol uvažovať o zádržnom (čiastočnom) pri každej čiastkovej
pohľadávke (faktúre) ako samostatnej pohľadávke (nie jednej z titulu zádržného) vo vzťahu k inštitútu

paušálnej náhrady nákladov, muselo by sa to prejaviť vo faktúre s uvedením výšky zádržného v
súlade so zmluvou o dielo, ako bolo medzi stranami dohodnuté (prípadne mohol zádržné u každej
čiastkovej faktúry vyúčtovať samostatne po vzniku ich splatnosti). Neuvedenie zádržného (1,5 %) v
jednotlivých čiastkových faktúrach má preto podľa súdu za následok, že žalobca ako zhotoviteľ a veriteľ
si nemôže uplatniť priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za túto
každú čiastkovú faktúru, pretože paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa z
uvedeného dôvodu mohla viazať len k celkovej pohľadávke podľa dohody zmluvných strán (čl. VI bod 7
Zmluvy o dielo), t.j. zádržnému ako jedinej pohľadávke, ktorej splatnosť ako časti (zostatku) ceny diela
nastala až po uplynutí záručnej doby (podľa čl. XV bod 4/ Zmluvy o dielo).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol, pretože žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za 11 vystavených
faktúr, s ktorými bol žalovaný v omeškaní, vo výške 440 eur, nie je dôvodný.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. [§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku]

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku]

32. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku]

33. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. [§ 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku]

34. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu. Konanie bolo
zastavené z dôvodu späťvzatia vo výške 925,99 eur s prísl. a 40 eur paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, z ktorých po začatí konania žalobca uhradil sumu 753,26 eur
a úroky z omeškania 11,14 eur, teda v uvedenej časti bola žalobca podaná dôvodne a za zastavenie
konania zodpovedá v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovaný. V časti zaplatenia
172,73 eur s prísl., 40 eur paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola
žaloba podaná nedôvodne, keďže tie žalovaný uhradil pred podaním žaloby a v časti paušálnej náhrady
nákladov 440 eur bola žaloba zamietnutú. Pri pomernom rozdelení trov žalobca bol úspešný v časti
zaplatenia 764,40 eur (53,94 %) a žalovaný úspešný v časti 652,73 eur (46,06 %). Podľa pomeru
úspechu strán konania súd vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,88 %.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Košice II. [§ 362 ods.
1 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP)].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1
CSP]

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.