Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221200967
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8221200967.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: O.-T.,., so sídlom E. X, XXX XX
O., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Jaroščák, ml., advokátom so sídlom Radničné
námestie33,08501Bardejov,IČO:35370556,protižalovaným:1/B.P.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
E. XXX, XXX XX P., právne zastúpená: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01
Košice, IČO: 36 856 967, 2/ W. A. so sídlom J. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Michal Maťaš, s.r.o., so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 47 245
751, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu

Bardejov č.k. 6C 16/2021-641 zo dňa 14.07.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III. a IV..

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

III. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

IV. Žalovanej v 1. rade a žalobcovi navzájom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

VI. Zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené proti žalovanému v 2. rade nariadené uznesením
Okresného súdu Bardejov č.k. 6C 16/2021-146 zo dňa 24.06.2021 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bardejov č.k. 6C 16/2021-209 zo dňa 06.08.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd rozhodujúc o určení neúčinnosti právnych úkonov rozhodol takto:

„I. U r č u j e , že právny úkon dlžníka T.. M. P., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX
XX P. spočívajúci v uzatvorení V. dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný
dedičský podiel v 1/3 na dedičstve spoludedičom, bez práva na vyplatenie finančnej náhrady za tento
zákonný dedičský podiel od preberajúcich spoludedičov z majetku v dedičskom konaní po nebohom
B. P., naposledy bytom: E. XXX, XXX XX P., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, na základe Uznesenia

Okresného súdu Bardejov, sp. zn.: 5D/86/2020-87, Dnot: 237/2020, zo dňa 20.04.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.04.2021, vyhotovené súdnym komisárom - M.. B. I. - notárom, je voči žalobcovi
právne neúčinný.II.Určuje, žeprávnyúkon-C.zmluva,evidovanávkatastrinehnuteľnostíOkresnéhoúraduBratislava
- katastrálny odbor, pod č. k. V-XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou v 1.
rade B. P., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXX, XXX XX P. ako predávajúcou so žalovaným

v 2. rade W. s.r.o., so sídlom: J. 1, XXX XX K., T.: XX XXX XXX ako kupujúcim, ktorej predmetom je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a) v rozsahu 1/6 k bytu č. X, na X.. poschodí a príslušenstvo vchodu č. XX na ulici A. XX v M. K., na
ktorý je pridelené súpisné číslo XXXX - bytový dom A. XX, XX, XX, postavený na parcele C KN XXXXX/
XX ostatná plocha o výmere XXX m2, C KN XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,

C KN XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX a C KN XXXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti B XX v podiele 1/1,
b) v rozsahu 1/6 k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu v podiele XXXX/XXXXXX,
c) v rozsahu 1/6 k spoluvlastníckemu podielu na pozemkoch, na ktorých je bytový dom - A. XX, XX, XX,
postavený, a to parcela C KN XXXXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, C KN XXXXX/X zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C KN XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX
a C KN XXXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, vlastníctvo zapísané v časti B XX
v podiele XXXX/XXXXXX,
je voči žalobcovi právne neúčinný.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej v 1. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa
žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu a v časti týkajúcej sa žaloby o určenie

neúčinnosti právneho úkonu Dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele 1/3, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovanému v 2. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v podiele 2/3,

o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázaný skutkový stav tak, že syn žalovanej
1/ bol na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Bardejov zaviazaný zaplatiť právnemu

predchodcovi žalobcu sumu 347.520,- Eur s príslušenstvom. M. P. ako syn žalovanej 1/ bol synom B.
P., ktorý v dedičskom konaní po ňom uzavrel dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov medzi pozostalou manželkou B. P. a dedičmi o ustálení okruhu ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a zároveň uzavrel dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej
hnuteľné a nehnuteľné veci z dedičstva po nebohom B. P. nadobudli jeho syn T.. B. P. a jeho manželka

B. P. bez povinnosti vyplatiť finančnú náhradu T.. M. P.. V dedičskom konaní súdny komisár oboznámil
účastníkov konania o podaní právneho zástupcu žalobcu, ktorým upozornil na vykonateľné rozhodnutie,
ktorým bol zaviazaný T.. M. P. zaplatiť svoju pohľadávku v prospech právneho predchodcu žalobcu, ktorá
zároveň bola vymáhaná v exekučnom konaní. V dedičskom konaní boli aj účastníci dedičského konania
upovedomení o tom, že v prípade ak M. P. nebude dediť po poručiteľovi, bude podaná odporovacia

žaloba o vyslovenie neúčinnosti tohto úkonu. A. oprávnený z vykonateľného rozsudku proti povinnému
M. P. postúpil svoju pohľadávku v prospech žalobcu, pričom súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie oznámil žalobcovi, že povinná osoba previedla okrem iného obchodné podiely či svoje aktíva
v prospech ďalších osôb. Súčasťou dohody dedičov bol aj podiel na byte č. X na ulici A. XX v K., pričom
tento byt kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX bol žalovanou 1/ prevedený na žalovaného 2/ za dohodnutú

kúpnu cenu 165.000,- Eur.

3. Vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 42a ods. 1 - 5 Občianskeho zákonníka, § 42b ods. 1
- 4 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že odporovať právnemu
úkonu možno voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, pričom takýmto

subjektom môže byť aj tretia osoba, teda singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom takúto
dohoduuzavrela.Bolokonštatované,žežalobcasadomáhaneúčinnostiúkonovrealizovanýchdlžníkom
M. P. v dedičskom konaní, ktoré boli riadne špecifikované a následne aj neúčinnosti úkonu, ktorým jeho
matka previedla vlastnícke právo k bytu v K. na tretiu osobu.4. Poukázal na skutočnosť, že aj keď v právoplatnom dedičskom rozhodnutí je vyčíslená hodnota
majetkuporučiteľa,takýtozáversúduovýškemajetkuporučiteľanemusíbyťkonečnýaniúplnýanemusí

ani zodpovedať skutkovému stavu veci, nakoľko aj z právnej úpravy týkajúcej sa dedenia je zrejmé, že
aj po prejednaní dedičstva môže byť zistený ďalší majetok poručiteľa. Takéto rozhodnutie nie je záväzné
voči osobám, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania.

5. Rovnako tak súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku ekvivalentnosti právneho úkonu,

ktorý vzniesol žalovaný 2/, nakoľko právny úkon dlžníka a žalovanej 1/ bol odporovateľným právnym
úkonom, pričom o možnosti vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu musel byť pri náležitej opatrnosti
ozrejmený byť aj žalovaný 2/. Poukázal na to, že žalovaný 2/ musel mať minimálne vedomosť o možnej
odporovateľnosti úkonu vychádzajúc z odôvodnenia dedičského uznesenia pri jeho nezáväznosti pre
tretie osoby. Rovnako tak sa nestotožnil s námietkou žalovaného 2/ ohľadom nedostatku jeho pasívnej
vecnej legitimácie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo

90/2019, ktoré súd prvej inštancie v celosti zakomponoval do svojho rozhodnutia a z ktorého vyvodil
záver, že účelom ustanovenia § 42b ods. 3 OZ je to, aby sa veriteľ mohol domáhať ochrany svojich
práv voči ďalšiemu subjektu v situácií ak to nie je možné voči osobe, s ktorou alebo v prospech dlžník
uzavrel ukracujúci právny úkon a táto zomrela alebo zanikla bez právneho nástupcu. Poukázal na to,
že žalovaná 1/ ako matka dlžníka žalobcu je osobou v priamom príbuzenskom rade v zmysle § 116

Občianskeho zákonníka a pokiaľ má žalobca voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a v lehote
troch rokov podal žalobu na súd, je takýto návrh dôvodný, nakoľko uzavretím dohody o vyporiadaní
dedičstva medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou 1/ došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. V
dôsledku tejto dohody dlžník žalobcu z dedičstva nenadobudol žiaden majetok, teda ani svoj zákonný
dedičský podiel. Obranu žalovanej 1/, že nevedela o dlhu svojho syna, súd považoval za vyvrátenú aj s

poukazom na to, že v dedičskom konaní bola táto skutočnosť prednesená.

6. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že o úmysle vedúci k prospechu z
odporovateľného právneho úkonu svedčí aj vyjadrenie svedka, a to konateľa realitnej kancelárie,
ktorý predaj predmetnej nehnuteľnosti sprostredkoval, kedy tento uviedol, že bol kontaktovaný synom

žalovanej 1/ a túto transakciu vykonal vo forme zrýchlených zápisov do katastra. Ak by bol žalovaný 2/
vykonal štandardné preverenie právneho stavu nehnuteľnosti, a to vo forme preverenia osoby žalovanej
1/ ako aj nadobúdacieho titulu, boli by mu minimálne podozrivé úkony dlžníka žalobcu, ktorý uzavrel
dedičskú dohodu bez toho, aby ako jediný z dedičov nezdedil z majetku poručiteľa žiaden majetok. Z
týchto dôvodov boli splnené podmienky pre vyhovenie žaloby aj proti žalovanému 2/.

7. Zamietol žalobu v časti určenia neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM s tým, že tento úkon možno
oddeliť od dedičskej dohody a touto dohodou o vyporiadaní BSM žalovaná 1/ nadobudla len svoj
zákonný podiel 1/2 zo spoločného majetku z titulu vyporiadania BSM, na ktorý má nárok, čím nedošlo k
ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Predmetom dedičstva ostal poručiteľovi prináležiaci podiel

na spoločnom majetku v rozsahu 1/2. Týmto úkonom teda nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu.

8. Zároveň súd prvej inštancie zamietol aj žalobu v časti určenia, že dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva, ktorou prenechal M. P. svoj zákonný dedičský podiel v podiele nad 1/3 a v časti, že právny

úkon kúpna zmluva vo vzťahu k bytu č.. vchodu č.XX na ulici A. XX v K. nad rozsahu podielu 1/6 je
neúčinný z dôvodu, že z 1/2 nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva by z tohto podielu patrila
dlžníkovi 1/3, teda pri polovičnom podiele nehnuteľnosti jeho zákonný dedičský podiel 1/6 podielu,
preto možno vysloviť neúčinnosť právnych úkonov len do výšky jeho zákonného dedičského podielu. V
prevyšujúcej časti preto súd žalobu zamietol.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, kedy vo vzťahu
k žalovanej 1/ uviedol, že táto bola úspešná vo vzťahu k zamietavej časti žaloby týkajúcej sa
určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to dohody dedičov s pozostalou manželkou o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň bola úspešná v zamietavej časti vo vzťahu k

právnemu úkonu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva v podiele 2/3, preto súd priznal žalovanej 1/
nárok na náhradu trov konania v tejto časti v rozsahu 1/3. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bol žalobca k
tomuto úspešný v podiele 1/6 a neúspešný v podiele 5/6, preto patrí žalovanému 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 4/6, teda 2/3. Súd prvej inštancie nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý odvolaním
napadol výroku I. až V. rozsudku s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a

h/ CSP. Rovnako namietol, že rozhodnutie je materiálne nevykonateľné v nadväzujúcom exekučnom
konaní proti T.. M. P.. Žalobca uviedol, že predmetnú žalobu podal z dôvodu, že má prejudikovanú
pohľadávku voči dlžníkovi T.. M. P., ktorý previedol zo svojej majetkovej sféry všetok svoj majetok, pričom
súd napadnutým rozsudkom určil iba čiastočnú, respektíve pomernú odporovateľnosť a tým pádom
zriadil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktoré nie je v takomto podielovom spoluvlastníctve

zapísané v katastri evidencií. Táto vada spôsobila to, že predmetné rozhodnutie je v praxi materiálne
nevykonateľné. Odvolateľ namietol, že nie je právne prípustné, aby súd v rozsudku určil v nejakom
pomere, že odporovací úkon je neúčinný, takejto žalobe môže vyhovieť len tak, že určí či právny
úkon voči odporcovi právne účinný je alebo nie. Napriek tomu, že súd prvej inštancie sa v podstate
stotožnil s dôvodmi k odporovateľnosti, ktoré namietal žalobca však vydal materiálne nevykonateľný
rozsudok, keď vychádzal z právnej oddeliteľnosti vyporiadania zaniknutého BSM v konaní o dedičstve

od dohody dedičov o vyporiadaní BSM. Žalobca uviedol, že špecifikoval petit žaloby po tom čo mu
bol sprístupnený právny úkon a vo svojej špecifikácií žaloby formuloval svoj petit tak, že sa jedná
o úkony, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský podiel na dedičstve spoludedičom. Vo výroku I.
napadnutéhorozhodnutiajevyjadrenýzákonnýdedičskýpodielvrozsahu1/3arovnakotaksanachádza
vo výroku II. rozsah 1/6 k bytu. Jedná sa o nesprávnu formuláciu zlomkového vyjadrenia, ktoré môžu

mať za následok vznik ďalších sporov v exekučnom konaní, a to vzhľadom na skutočnosť, že §
460 Občianskeho zákonníka upravujúci dedičstvo nevyjadruje zákonný podiel dediča v zlomkoch, ale
vyjadrenie dedičského podielu závisí od počtu dedičov v jednotlivých zákonných dedičských skupinách.
Preto nie je v takomto konaní ani vecne ani právne potrebné, aby bol zákonný podiel vyjadrený zlomkom.
Zároveň žalobca uviedol, že poukazoval na neobvyklý dar upravený v § 484 Občianskeho zákonníka,

pričom súd prvej inštancie v bode 42 odôvodnenia uviedol, že takýto neobvyklý dar nemá žiaden
vplyv na posudzovanú vec, čo je arbitrárnym záverom. Nakoľko syn žalovanej 1/ a brat dlžníka T..
B. P. dostal od svojho otca pred smrťou neobvyklý dar, táto skutočnosť má výrazný vplyv na výšku
zákonného dedičského podielu dediča T.. M. P., a to ako v matematickom tak aj v peňažnom vyjadrení
tohto zákonného podielu. Z uvedeného dôvodu zákonný dedič T.. B. P. z dôvodu neobvyklého daru

zjavne nemal nadobudnúť z dedičstva žiaden majetok, čo má vplyv na výšku zákonného dedičského
podielu T.. M. P.. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci tak nepostupoval. Nepresnosť a nesprávnosť
vyslovenej čiastočnej odporovateľnosti je daná aj tým, že súd nemal k dispozícií znalecký posudok na
ohodnotenie majetku patriaceho do dedičstva, a to ku dňu smrti poručiteľa, ani znalecké ohodnotenie
neobvyklého daru. Takýto postup môže vykonať len súdny exekútor v prípade úspešnosti tejto žaloby. V

exekučnom konaní následne bude možné vypočítať peňažnú hodnotu predstavujúcu zákonný dedičský
podiel dlžníka T.. M. P. a následne túto sumu vymáhať z majetku, ktorý ušiel odporovateľným právnym
úkonom z dispozičnej sféry dlžníka na ďalšie osoby. Neobstojí teda tvrdenie súdu prvej inštancie, že
vyslovením neúčinnosti právneho úkonu nad rámec 1/3 dedičského podielu by znamenal zásah do
majetkových práv žalovaných, práve naopak takýmto postupom bolo zasiahnuté do majetkových práv

žalobcu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa veriteľ uspokojuje v exekučnom konaní z exekuovaného majetku, ktorý ušiel z dispozičnej sféry
povinného do výšky vymáhanej pohľadávky. Ak teda exekučné plnenie sa vymáha z veci ako celku,
potom to v praxi znamená, že ak by bol predmetom odporovacieho právneho úkonu spoluvlastnícky
podiel, došlo by k exekúcií tohto spoluvlastníckeho podielu a nie celej nehnuteľnosti. V prejednávanej

veci však majetok nie je v podielovom spoluvlastníctve, a preto výrok súdu o čiastočnej odporovateľnosti
právnych úkonov v zlomkovom vyjadrení je nesprávny a bráni súdnemu exekútorovi v exekučnom
konaní vymáhať pohľadávku odvolateľa z majetku, ktorý ušiel odporovanými právnymi úkonmi. S
poukazom na tieto skutočnosti je nesprávny aj výrok o trovách konania, kedy sa nemožno domáhať
tzv. čiastkovej odporovateľnosti, čo potom malo za následok nesprávne rozhodnutie o pomeru úspechu

a neúspechu vo veci. Žalobca poukázal na to, že výrok každého rozhodnutia súdu musí byť určitý
tak, aby bolo ho možné ho nútene vykonať, pričom právna terminológia použitá vo výroku rozsudku
musí zodpovedať legálnemu textu. Poukázal na to, že výrok I. a výrok II. napadnutého rozhodnutia
sú materiálne nevykonateľné v exekučnom konaní, sú zmätočné a obsahujú nadbytočné a nesprávne
údaje, čo je v rozpore s ustanovením § 218 ods. 1 CSP. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie

vo výroku II., keď určil, že právny úkon, a to zmluva o prevode bytu je neúčinná v rozsahu 1/6 v
podstate založil, respektíve novovytvoril podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá bola pred
uskutočnením odporovacieho úkonu zapísaná v katastri evidencii vo výlučnom vlastníctve, čo nie
je právne prípustné, nakoľko podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len zmluvou, zo zákona čirozhodnutím súdu. V odporovacej žalobe takýto postup súdu nie je prípustný. V tomto prípade súd prvej
inštancie rozhodol bez kontextu prebiehajúceho exekučného konania a zlomkovým vyjadrením vydal
rozhodnutie, ktoré je v praxi materiálne nevykonateľné. Žalobca poukázal na ustanovenia exekučného

poriadku, pričom na základe nariadených zabezpečovacích opatrení má postavenie záložného veriteľa
a súdny exekútor bude môcť pristúpiť k exekúcií za účelom vymoženia hodnoty zákonného dedičského
podielu T.. M. P.. Z týchto dôvodov sú napadnuté výroky I. až III. nesprávne, kedy súd nerozlíšil
materiálnu a právnu oddeliteľnosť, čo sú dve rôzne kategórie. Poukázal na to, že treba odlišovať
medzi materiálnou oddeliteľnosťou právneho úkonu v odporovacej žalobe a právnou oddeliteľnosťou

právneho úkonu v odporovacej žalobe. Materiálna oddeliteľnosť znamená, že ak výška vymáhanej
pohľadávky neprevyšuje hodnotu majetku, ktorý bol predmetom ukracujúceho právneho úkonu, tak sa
žalobca má domáhať vyslovene neúčinnosti len k takej časti majetku z odporovateľného úkonu, ktorého
speňaženie bude postačovať na uspokojenie jeho exekučne vymáhanej pohľadávky voči povinnému.
Právna oddeliteľnosť znamená, že ak je zmluva zložená z dvoch alebo viacerých právnych úkonov,
potom je možné oddeliť jednotlivé právne úkony napríklad kúpnu zmluvu od nájomnej zmluvy. Neobstojí

záver súdu prvej inštancie, že dohoda o vyporiadaní zaniknutého BSM je oddeliteľná od dohody o
vyporiadaní dedičstva, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniká smrťou poručiteľa
sa obligatórne vyporiada v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Je teda zrejmé, že v konaní o dedičstve sa
primárne musí vyporiadať zaniknuté BSM a z toho bude zrejmé, ktorá časť majetku poručiteľa, ktorú mal
v BSM, bude patriť do dedičstva a ktorá časť majetku bude následne predmetom konania o vyporiadaní

dedičstva. Dohoda o vyporiadaní BSM v konaní o dedičstve systematicky a právne predchádza úkonu o
vyporiadaní dedičstva. V danom prípade žalobca nemal na výber a domáhal sa určenia odporovateľnosti
dohody o vyporiadaní dedičstva, nakoľko v odporovacom konaní sa sledujú prevody majetku a keďže
dlžník T.. M. P. bol účastník konania o dedičstve z titulu, že bol zákonným dedičom v prvej skupine, bol
aj účastníkom dohody o vyporiadaní BSM. Je síce správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaná 1/

v rámci vyporiadania jej BSM nadobudla len svoj zákonný podiel s tým však, že keby nebola vyslovená
odporovateľnosť dohody o vyporiadaní BSM spolu s dohodou o vyporiadaní BSM, tak by sa žalobca
nemohol v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z bytu v K., ktorý bol najprv
predmetom konania o vyporiadaní BSM a následne aj predmetom konania o vyporiadaní dedičstva,
pričom účastníkom oboch úkonov bol aj dlžník T.. M. P.. Tieto dohody sú dva navzájom súvisiace a

neoddeliteľné právne úkony, a preto je vylúčené, aby bol odporovateľný len jeden z týchto právnych
úkonov. V tejto dohode notár pojal celú výšku hypotéky do pasív dedičstva, no do pasív dedičstva mala
ísť len polovica z hypotekárneho úveru. T.. M. P. bol účastníkom dohody o vyporiadaní BSM, ktorej
predmetom boli aj dlhy, ktoré však ostali výlučne na podiele poručiteľa, čo poškodzuje žalobcu, keďže
sa uspokojujú z majetku, ktorý dlžník získal dedením po poručiteľovi a ktorú dostal po vyporiadaní BSM,

čím došlo k zvýhodneniu žalovanej 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nepreskúmateľné a
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Z týchto dôvodov navrhol,
aby bol zmenený napadnutý rozsudok a vyhovel podanej žalobe, respektíve zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané aj odvolanie zo strany žalovanej 1/, ktorá odvolaním
napadla výroky I., II. a IV. rozsudku s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.
Žalovaná 1/ uviedla, že žalobca v žalobe ani v rámci návrhu na jej zmenu nekonkretizoval čo a ktorými
právnymi úkonmi ušlo z majetku dlžníka a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi odporovaným právnym
úkonom a skrátením jeho pohľadávky. Špecifikáciu právneho úkonu a rozsah odporovateľnosti vykonal

súd prvej inštancie, ktorý nepoužil len iné slová, aby vyjadril rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa
žalobca domáhal a výrok rozhodnutia nevystihuje to, čoho sa domáhal žalobca z obsahového hľadiska.
Súdprvejinštanciemalžalobuzamietnuťvcelomrozsahuzdôvoduexistencievadyurčitostianiezmeniť
znenie výroku žaloby. Zároveň namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre absenciu pasívnej
vecnej legitimácie, nakoľko pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní by mal byť aj syn žalovanej 1/ a

brat dlžníka žalobcu T.. B. P., ktorý bol spoludedičom po poručiteľovi, pričom napadnutým rozsudkom nie
je možné zasiahnuť do dedičského konania v rozsahu, že budú postihnuté len aktíva, ktoré nadobudli
dvaja spoludedičia bez toho, aby boli dotknuté pasíva, hoci dedičia prevzali predložené dedičstvo, čím
im ostanú väčšie pasíva než aktíva. Spoludedič T.. B. P. nemal možnosť sa brániť v takomto konaní,
čím došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie. V konaní o určenie, že je právny

úkon vymedzený vo výroku rozsudku voči žalobcovi právne neúčinný, rovnako ako v určovacom spore
sú všetci dedičia predmetného majetku považovaní až do rozhodnutia súdu za jej vlastníkov a majú
postavenie nútených procesných spoločníkov, teda musia sa takéhoto konania zúčastniť, inak je danýnedostatok vecnej legitimácie. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu aj
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 20Cdo 364/2002.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie aj žalovaným 2/ proti výrokom I., II., III. a
V. rozsudku s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalovaný 2/ uviedol, že súdom
špecifikovaný výrok I. rozsudku je neurčitý, zmätočný a nejasný a v tomto výroku nie sú špecifikovaní
účastníci odporovaného právneho úkonu ani jeho predmet. Zároveň poukázal na to, že dohoda dedičov
o vyporiadaní dedičstva bola uzavretá medzi troma stranami, a to žalovanou 1/, dlžníkom T.. M. P. a

druhým synom žalovanej 1/ B. P., pričom z tejto dohody dedičov mal prospech aj B. P.. Z uvedeného
dôvodu mal byť žalovaným aj on.

13. Rovnako poukázal na to, že v rámci konania pred súdom prvej inštancie nebol špecifikovaný
rozsah ukrátenia pohľadávky žalobcu, teda nebolo špecifikované, čo konkrétne ušlo z majetku dlžníka.
V takomto prípade by mali byť pasívne vecne legitimované všetky osoby, ktoré mali z daného

odporovateľného právneho úkonu prospech. Okruh pasívne vecne legitimovaných osôb teda bol určený
nesprávne.

14. Žalovaný 2/ namieta nemožnosť odporovania kúpnej zmluve s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.06.2020 zverejnené v zbierke stanovísk pod č.

65/2021, z ktorého vyplýva, že veriteľ nemôže s úspechom odporovať ďalším právnym úkonom,
ktoré reťazovo nadväzujú na právny úkon dlžníka. Kúpna zmluva nebola právnym úkonom dlžníka, a
preto takejto kúpnej zmluve nie je možné odporovať. Súd ani nevysvetlil z akého dôvodu vo výroku
II. konštatoval čiastočnú neúčinnosť kúpnej zmluvy, pričom takéto jeho rozhodnutie je prekvapivé a
nepresvedčivé. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne interpretoval spomínané uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie právne nesprávne. Mylne založil
svoje rozhodnutie na závere, že žalovaný 2/ pri náležitej starostlivosti musel vedieť o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva ako to uvádza v bode 38
svojho rozhodnutia. Žalovaný 2/ však nie je ani blízkou ani spriaznenou osobou a vzhľadom na okolnosti
prípadu nemal dôvod preverovať pohľadávky voči dedičovi M. P., s ktorým nie je v žiadnom právnom

vzťahu, ani ho nepoznal, pričom žalovaná ako predávajúca vyhlásila, že nehnuteľnosť nenadobudla
odporovateľným právnym úkonom. Žalovaný sa spoliehal na obsah verejnej listiny, na predmetný
byt nebola evidovaná žiadna plomba, ťarcha ani poznámka, pričom žalovaná 1/ bola zapísaná ako
vlastníčka viac ako desať rokov s podielom 1/1. Samotný predaj sprostredkovala realitná kancelária
a kúpna zmluva bola ekvivalentným právnym úkonom. Žalovaný 2/ nesúhlasil so závermi súdu

prvej inštancie, že časová následnosť dohôd dedičov o vyporiadaní dedičstva, uzatvorenie kúpnej
zmluvy, dátum zloženia finančných prostriedkov a zrýchlený návrh na vklad vlastníckeho práva boli
neštandardným postupom žalovaného 2/, a to z dôvodu podozrivosti právnych úkonov dlžníka M.
P.. Žalovaný 2/ objektívne nemal žiadne vedomosti o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť
právneho úkonu oproti žalovanej 1/ a ako kupujúci preveroval osobu predávajúcej, ktorá nemala dlhy

s výnimkou záväzku voči hypotekárnej banke a list vlastníctva nebol zaťažený žiadnymi ťarchami. Z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalovanému 2/ boli preukázateľne známe okolnosti
oúmysledlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa,pričomajsamotnýsprostredkovateľpredajauviedol,žepredával
predmetný byt ako každý iný s tým, že samotná žalovaná 1/ uviedla, že nevedela o dlhoch svojho syna,
preto o týchto skutočnostiach nemohol vedieť ani žalovaný 2/. Vzhľadom na tieto okolnosti je zrejmé, že

žalovaný 2/ kúpil nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy v bežnom obchodnom styku, a to od osoby,
ktorá bola vlastníkom tejto nehnuteľnosti viac ako desať rokov, pričom nekonal v súčinnosti s dlžníkom
alebo žalovanou 1/ a už vôbec nie so zámerom ukrátiť žalobcu. To, že kúpna zmluva bola uzatvorená v
čase, keď v katastrálnej evidencii nebolo ešte zapísané uznesenie o dedičstve, neodôvodňuje záver, že
žalovaný 2/ nekonal s náležitou starostlivosťou. Rovnako tak súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj

ďalšie úkony žalovaného 2/, ktorý štandardne pri svojej podnikateľskej činnosti postupuje tak, že podáva
návrh na zrýchlený vklad do katastra nehnuteľnosti a ani okolnosti, že financoval kúpu nehnuteľnosti
prostredníctvom úveru od tretej obchodnej spoločnosti respektíve, že časť kúpnej ceny bola v notárskej
úschove, neboli skutočnosťami ničím neobvyklými. Naopak žalovaný 2/ bol povinný uhrádzať úroky z
úveru od obchodnej spoločnosti, ktorá financovala pre neho nákup bytu, a preto žiadal o zrýchlený vklad

vlastníckeho práva z dôvodu, že to bolo pre nebo ekonomicky výhodnejšie. Žalovaný 2/ si nepreveroval
dlhy M. P., ale situáciu žalovanej 1/, z preverenia ktorej nevyplývali žiadne hrozby súdnych konaní. Z
týchto dôvodov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že žalovaný 2/ musel mať vedomosť
o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Žalovaný2/ nemohol poznať právny dôvod ani výšku pohľadávky žalobcu, keďže v uznesení o dedičstve sa
takáto vec neuvádza. Rovnako tak nepoznal ani majetkové pomery dlžníka, ktorého ani nepoznal a
nemohol tušiť ani o jeho prípadnom úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť,

že pri právnej úprave týkajúcej sa tretích osôb v konaniach o určenie odporovateľnosti právneho
úkonu musí byť jasne preukázaná reálna vedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa pri uskutočňovaní odporovateľného právneho úkonu. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal a
ani nešpecifikoval okolnosti, podľa ktorých by mal žalovaný 2/ vedieť o okolnostiach odôvodňujúcich
odporovateľnosť právneho úkonu žalovanej 1/. Tieto okolnosti nevyplývajú z uznesenia o dedičstve,

preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný musel vedieť o okolnostiach
odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu. Zároveň namietol, že kúpna zmluva bola reálnym a
ekvivalentným právnym úkonom, pričom s touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal dostatočne a v bode
33 uviedol, že dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva ekvivalentným právnym úkonom nebola. Tento
záver je v rozpore s poznatkami súdnej praxe, v zmysle ktorých sa veriteľ môže domáhať ochrany svojich
práv voči subjektu, ďalšiemu subjektu v situácií ak to nie je možné voči osobe, s ktorou alebo v prospech

ktorej dlžník uzavrel ukracujúci právny úkon. Je teda zrejmé, že žaloba voči žalovanému 2/ je nedôvodná
z dôvodu absencie vedomosti žalovaného 2/ o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho
úkonu a z dôvodu reálneho ekvivalentného plnenia poskytnuté zo strany žalovaného 2/ žalovanej 1/.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že vychádzal zo správnosti uznesenia o dedičstve ako verejnej listiny,
ktorej pravdivosť a správnosť nebol oprávnený preskúmavať. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu

voči žalovanému 2/ zamietol a priznal mu náhradu trov konania, eventuálne zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu.

15. Žalobca vo svojej replike k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia
žalovaného 2/, ktorá len opakuje svoju argumentáciu bez uvedenia nových skutočností, pričom poukázal

na rozhodnutia súdov vydané vo vzťahu k zabezpečovacím opatreniam v prebiehajúcom konaní.
Poukázal na to, že odvolanie žalovaného 2/ je založené na tom, že nemožno odporovať právnemu
úkonu voči singulárnemu právnemu nástupcovi adresáta odporu a na nevedomosti žalovaného 2/ o
okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť. Poukázal na to, že výrok I. sa týka výlučne žalovanej 1/,
preto voči nemu žalovaný 2/ nemôže podať odvolanie. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že judikát

R65/2021, na ktorý poukazuje žalovaný 2/ je z jeho strany nesprávne interpretovaný, kedy z jej strany
boli použité len tie časti rozhodnutia, ktoré sú v jeho „prospech“. Rovnako tak nesúhlasil so záverom,
že žalovaný 2/ nemal vedomosť o okolnostiach prípadu vzhľadom na to, že vykonal štandardný právny
rozbor situácie a oboznámil sa s vykonateľným titulom, teda uznesením o dedičstve. Žalovaný2/ sa pred
uzatvorením právneho úkonu oboznámil s obsahom uznesenia o dedičstve, čím muselo byť zrejmé,

že v danom prípade sú splnené podmienky na podanie odporovacej žaloby a pokiaľ predmetný byt
kúpil s rizikom, že veritelia dlžníka T.. M. P. sa budú domáhať vyslovenia odporovateľnosti právneho
úkonu, nakoľko skutočnosť o záväzku T.. M. P. je vyslovená v uznesení o dedičstve, pričom tento po
svojom otcovi nenadobudol žiadny majetok, týmto svojím konaním preukázal svoju nedobromyseľnosť
v čase uzavretia zmluvy o prevode bytu. Žalovaný 2/ sa oboznámil s dedičským rozhodnutím ešte pred

podpisom zmluvy, pričom táto bola podpísaná len deväť dní po vydaní uznesenia o dedičstve. Ďalšia
argumentácia žalovaného 2/ je totožná s argumentáciou v konaní, pričom táto neobstojí a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Z týchto dôvodov je odvolanie žalovaného 2/ nedôvodné a navrhol žalobca
vyhovieť ním podanému odvolaniu v celom rozsahu.

16. Žalobca vo svojej replike k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalovanej 1/,
ktorá odvolaním spochybnila len to, že pre absenciu v konaní T.. B. P. mladšieho je tu absencia pasívnej
vecnej legitimácie. Táto námietka bola považovaná aj zo strany súdu prvej inštancie za nedôvodnú ako
to vyplýva z odôvodnenia v bode 30 súdu prvej inštancie a 36. Žalobca poukázal na znenie § 42b ods.
2 OZ, v zmysle ktorého vyplýva, že odporové právo sa uplatňuje voči osobe, ktorá mala prospech z

právneho úkonu, teda v prípade odporovateľnosti nemusia byť pasívne legitimovaní všetci účastníci
právneho úkonu, ale len tí, respektíve ten, ktorí mali prospech z právneho úkonu. Ďalej platí, že ak
nadobúdateľ majetku už tento nevlastní, uplatňuje sa postup podľa § 42b ods. 2 OZ, kedy v danom
prípade byt síce žalovaná 1/ previedla na žalovanú 2/, no v predmetnej veci mala prospech žalovaná 1/,
kedy aj zákonný dedič T.. B. P. z dôvodu kolácie už nemal nadobudnúť žiaden majetok. Žalobca navrhol

odvolaciemu súdu rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania.

17. Žalovaný 2/ vo vzťahu k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie nezriadil a ani
nemohol zriadiť podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnému majetku. Žalovaný 2/ uviedol, že čiastočnáneúčinnosť právnych úkonov nespôsobuje materiálne nevykonateľnosť rozsudku. V tomto smere súd
sa dopustil iných chýb. Zároveň poukázal na to, že žalobca ani nešpecifikoval majetok, ktorý by ušiel z
dispozičnej sféry dlžníka a táto skutočnosť nie je zrejmá ani z rozsudku súdu prvej inštancie. Uviedol,

že určenie neúčinnosti právneho úkonu pomerom alebo zlomkom predstavuje jasný a presný údaj o
rozsahu ušlého majetku, preto takýto údaj nemôže byť nadbytočným a správne súd prvej inštancie
uviedol, že nemohol vysloviť neúčinnosť celej zmluvy pokiaľ by dlžník hypoteticky mohol nadobudnúť
do svojho výlučného vlastníctva v dedičskom konaní len určitý podiel z dedičstva. Zároveň uviedol,
že pokiaľ žalobca sa domáha voči žalovanému 2/ len neúčinnosti kúpnej zmluvy, tak týmto svojím

podaním vylúčil pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní a nakoľko kúpnej zmluve nemožno odporovať,
nakoľko nie je úkonom dlžníka, tak je nutné žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť v celom rozsahu.
Poukázal na to, že pasívna vecná legitimácia tretej osoby, teda singulárneho sukcesora je daná len v
prípade, ak sa veriteľ domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu dlžníka priamo voči tretej osobe
za predpokladu, že táto vedela o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti
jej predchodcovi. Je teda zrejmé, že odporovať možno len výlučne právnym úkonom dlžníka, pričom

samotný žalobca potvrdil, že žalovaný 2/ bol stranou kúpnej zmluvy, ktorá nebola úkonom dlžníka, preto
žalovaný 2/ nemôže byť pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní. Žalovaný 2/ uviedol, že dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola ukracujúcim právnym úkonom, a preto
nie je zrejmé, z akých dôvodov odporuje žalobca tejto dohode, nakoľko toto nemá oporu v ustanovení
§ 42a ods. 1 OZ. Predmetom odporovania môže byť len majetok, ktorý bol predmetom dohody

dedičov o vyporiadaní dedičstva. Podľa názoru žalovaného 2/ dohoda o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva sú vzájomne oddeliteľné dohody
a spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ by sa nebol stal predmetom dedičstva po jej nebohom manželovi
ani kedy nedošlo k uzatvoreniu tejto dohody dedičov a dedilo by sa podľa dedičských podielov. Tvrdenie
žalobcu, že dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k prenechaniu

dedičského podielu spoludedičom je nesprávne. V tejto súvislosti ani tvrdenie žalobcu, že do pasív
žalobcu mala byť zaradená len polovica z hypotekárneho úveru zo A. nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Konanie o dedičstve bolo právoplatne skončené, a preto nie je možné túto okolnosť
prejudiciálne v tomto konaní riešiť. Rovnako tak žalobcom namietaná kolácia, ktorá sa mala vykonať
v dedičskom konaní, je tvrdenie irelevantné, nakoľko konanie o dedičstve je právoplatne skončené a

konajúce súdy nie sú oprávnené v tomto konaní prejudiciálne túto otázku riešiť. Žalobca sa nemôže
domáhať vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, nakoľko táto nie je úkonom dlžníka. Zároveň uviedol, že
pokiaľ žalobca uvádza ako majetok, ktorý mal ujsť z majetku dlžníka aj dom v obci E., tak takáto námietka
je nedôvodná, nakoľko dlžník nikdy nedisponoval vlastníckym právom k tomuto rodinnému domu.

18. Žalobca k podaniu žalovaného 2/ zo dňa 21.08.2022 uviedol, že popiera tam uvedené skutkové
tvrdenia, nie je pravdou, že mal svojimi podaniami potvrdiť údajnú absenciu pasívnej legitimácie
žalovaného 2/, nakoľko takýto názor je v rozpore s pravidlami formálnej logiky s tým, že žalovaný 2/
len zahlcuje súdy svojim rozpornými a nelogickými vyjadreniami s cieľom skomplikovať rozhodovaciu
činnosť súdu.

19. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami tam
uvedenými, ktorá správne namietla pochybenia súdu a uviedol, že žalovaná 1/ správne poukázala na to,
že dedičstvo bolo predlžené s čím sa súd prvej inštancie dostatočne nevyporiadal. Zároveň sa stotožnil
s námietkou žalovanej 1/ ohľadom nedostatku podmienok konania pre absenciu subjektu, ktorý tvorí

nerozlučné procesné spoločenstvo v konaní, teda B. P. mladšieho.

20. Žalovaný 1/ k odvolaniu žalobcu zo dňa 26.07.2022 uviedol, že súhlasí s podaním žalovaného
2/ o tom, že špecifikovaný výrok rozsudku je neurčitý, zmätočný, nejasný a nevykonateľný s tým, že
nebolo konkretizované, akými právnymi úkonmi ušlo z majetku dlžníka. Súd prvej inštancie mal žalobu

zamietnuť z dôvodu existencie vady určitosti a nie opraviť petit žaloby. Stotožnil sa s námietkou absencie
pasívnej vecnej legitimácie, respektíve z nedostatku tohto okruhu pre neúčasť T.. B. P. ako dediča v
tomto konaní.

21. Žalovaný 2/ k vyjadreniam žalobcu svojím podaním zo dňa 10.10.2022 uviedol, že popiera tvrdenia

žalobcu uvedené v jeho vyjadrení. Žalobca práve potvrdil jasnú a nespochybniteľnú vôľu žalovať
žalovaného 2/ len vo vzťahu k neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorá však nie je úkonom dlžníka, preto jej
nemožnoodporovať.Zároveňžalovaný2/niejepasívnelegitimovanýmvtomtokonaní.Nesúhlasilstým,
že z jeho strany došlo k dezinterpretácií uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R65/2021,čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu zo 06.03.2012, podľa ktorého domáhať sa v súdnom konaní
vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka a nie aj
vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa v prospech druhého nadobúdateľa. Uviedol, že pri žalobách

o vyslovení neúčinnosti celých právnych úkonov musia byť pasívne vecne legitimované všetky osoby,
ktoré mali z týchto úkonov prospech, teda stranou sporu mal byť aj B. P. mladší. To, že žalovaný 2/ konal
štandardne a nekonal v súčinnosti s dlžníkom či žalovanou 1/ vyplýva aj zo záverov realitnej kancelárie,
ktorá sprostredkovala tento predaj.

22. Žalovaná 1/ k vyjadreniu žalobcu zo dňa 15.08.2022 uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu,
nakoľko žalobca doposiaľ nešpecifikoval a neobjasnil, ktorými právnymi úkonmi ušlo a čo ušlo z
majetku dlžníka. Súd prvej inštancie namiesto výzvy na odstránenie vady a nedostatku podanej žaloby
neprípustne konal nad rozsah svojho oprávnenia tým, že modifikoval neprimeraným spôsobom žalobný
návrh žalobcu. Zároveň žalovaná 1/ poukázala na to, že dedičstvo bolo predĺžené, čo vyplýva z verejnej
listiny, a to uznesenia o dedičstve, pričom s týmto záverom sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Povinne

pasívne legitimovanou osobou v tomto súdnom konaní mal byť aj T.. B. P. ako spoludedič, kedy bolo
zasiahnuté do jeho práv na spravodlivý proces, nakoľko sa nemohol brániť vo veci pred súdom.

23. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolacej replike žalovanej 1/ uviedol, že sa stotožňuje
sa obsahom odvolacej repliky žalovanej 1/, ktorá správne poukázala na svojvoľnú modifikáciu

pôvodne nevykonateľného žalobného petitu, opomenutiu pasívnej legitimácie nerozlučného procesného
spoločníka T.. B. P., absencie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov ako aj nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi odporovanými právnymi úkonmi a ukrátením pohľadávky žalobcu. Zároveň
uviedol, že sa súd nevysporiadal s argumentom o predĺžení dedičstva, preto je záver súdu prvej
inštancie právne neudržateľný. Okrem iného namietol, že nemožno odporovať kúpnej zmluve a že

nebola preukázaná vedomosť žalovaného 2/ o okolnostiach spôsobujúcich odporovateľnosť a zároveň
poukázal aj na ekvivalentnosť jeho plnenia z napadnutého právneho úkonu.

24. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

25. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu a žalovanej 1/ nie sú dôvodné.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

28. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver okrem nároku voči žalovanému 2/. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

29. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok vznesených žalobcom vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku,
odvolací súd uvádza, že žalobca podal odvolanie aj voči výrokom I. a II. rozsudku, pričom v týchto
výrokoch súd prvej inštancie vyhovel čiastočne jeho návrhu. V tomto smere odvolací súd poukazuje nato, že CSP priznáva strane sporu právo podať riadny opravný prostriedok len ak rozhodnutie bolo vydané
v jej neprospech. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje zamietnutím žaloby, preto pokiaľ súd
prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu, tento nebol v zmysle ustanovenia § 359 oprávnený

na podanie odvolania proti uvedeným výrokom.

30. Žalobca namietol odvolaním výrok III., IV. a V., kedy bol na jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý
a vo výroku o trovách konania.

31. Odvolací súd neposúdil ako dôvodné odvolacie námietky žalobcu, ktorými namietol, že nie je
prípustné, aby súd určil odporovateľnosť len v určitom pomere.

32. Žalobca namietal, pričom táto odvolacia námietka bola vyjadrená aj v odvolaniach žalovaných, že
súd rozhodol v iným skutočnostiach, než ktoré požadoval žalobca žalobným petitom.

33. Z ustanovenia § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, no v tejto
súvislosti možno uviesť, že táto viazanosť neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou,
teda doslovným znením petitu. Je postačujúce, ak zo žaloby a z jej petitu je zrejmé, čoho sa žalobca
domáha, čím aj súd je viazaný, no na druhej strane nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom
prevziať petit, ktorý presne formuloval žalobca. Súd preto neprekračuje žalobný návrh, ak výroková časť

rozsudku nie je doslovne zhodná s petitom žalobcu. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval v
intenciách citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku a svojím rozhodnutím rozhodol o tom,
čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal. Ako vyplýva aj z rozhodnutia NSSR sp.zn. 5Cdo 31/2017
iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Prípadným návrhom žalobcu
na znenie výroku rozhodnutia nie je viazaný, no pri formulácií výroku rozhodnutia súd musí dbať na to,

aby z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca skutočne domáhal.

34. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa toho, že nie je možné, aby súd určil v
nejakompomerečizlomkuodporovateľnosťstým,žesúdmôžeurčiťlen,čiprávnyúkonjevočižalobcovi
právne účinný alebo nie, ani s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Ako bolo vyššie

uvedené súd je pri rozhodovaní o žalobe viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom pokiaľ súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale len čiastočne, teda úkony, ktorými prenechal svoj
zákonný dedičský podiel v rozsahu 1/3 na dedičstve spoludedičom bez práva na vyplatenie finančnej
náhrady sú odporovateľné vzhľadom na dôvody, ktoré súd prvej inštancie bližšie popísal v bode 42
svojho odôvodnenia, možno s týmto názorom súhlasiť. Aj v danom prípade sa jedná o situáciu, kedy

súd konajúci o žalobe neposúdi jej dôvodnosť v celom rozsahu, pričom nakoľko je viazaný návrhom
žalobcu, vyhovie návrhu len čiastočne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietne. Správne preto postupoval
súd prvej inštancie, keď s poukazom na ustanovenia § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil výšku
dedičského podielu dlžníka žalobcu, ktorý by dlžníkovi za zachovania riadneho chodu veci pripadol,
pričomjenepochybné,žeuzavretímdohodydedičovsadlžníkžalobcuvzdalsvojhopodielunadedičstve

len do výšky, ktorá by mu pripadala za riadneho chodu veci. Za takto správne ustáleného skutkového
stavu preto správne súd prvej inštancie vec aj právne posúdil. V danom prípade sú odvolacie námietky
v tejto súvislosti vznesené žalobcom nedôvodné vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 75/2011, kedy sú podľa názoru odvolacieho súdu skutkové okolnosti
oboch prípadov obdobné, a preto závery Najvyššieho súdu sú aplikovateľné aj v tejto prejednávanej

právnej veci.

35. Odvolací súd uvádza k ďalším odvolacím námietkam žalobcu, že týmto rozhodnutím, ktoré sa
týka odporovateľnosti právneho úkonu nedošlo k založeniu podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovateľného právneho úkonu. Súd v prebiehajúcom konaní

posudzuje žalobný návrh žalobcu v zmysle ustanovení § 216 ods. 1 CSP, preto sú vznesené námietky
či predmetný výrok bude vykonateľný alebo nie v exekučnom konaní v danom spore bezpredmetné.
Je úlohou žalobcu domáhať sa svojich správ pokiaľ sa obráti na príslušný súd takým spôsobom, aby
nedošlo k iniciovaniu súdnych konaní, ktoré by neslúžili potrebám praktického života. V danom prípade
nie je nutné preukazovať naliehavý právny záujem na takomto určení neúčinnosti právnych úkonov,

nakoľko to vyplýva priamo zo ustanovení Občianskeho zákonníka, preto odvolací súd tieto odvolacie
námietky žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné.36. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že došlo k zamietnutiu určenia, že právny úkon dlžníka T.. M.
P. spočívajúci v uzatvorení dohody dedičov s pozostalou manželkou o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je nedôvodný, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s dôvodmi v bode 41 v

celom rozsahu, nakoľko je zrejmé, že touto dohodou nedošlo k stavu, kedy by na základe tejto dohody
mala žalovaná 1/ majetkový prospech na úkor dlžníka žalobcu. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM
manželov uzavretej medzi pozostalou manželkou a dedičmi bol majetok, a to byt č.X v k.ú. G. M. ako aj
práva a povinnosti z vlastníctva účtu v A. A. so zostatkom 1.479,82 Eur. Táto nehnuteľnosť ako aj vklad
bol v zmysle zásad o vyporiadaní BSM rozdelený tak, že do dedičstva po poručiteľovi pripadol podiel 1/2

na tomto byte ako aj 1/2 z uvedeného vkladu. Z uvedeného je zrejmé, že tento úkon nebol vykonaný s
následkom majetkového prospechu v prospech žalovanej 1/, ktorý by nemal oporu v zákone. Občiansky
zákonník uvádza, že podiely manželov pri BSM sú rovnaké, pričom táto zásada bola touto dohodou
zachovaná, čím neboli splnené podmienky pre určenie odporovateľnosti uvedeného právneho úkonu.

37. Odvolací súd sa tiež nestotožňuje s tým, že sa jedná o neoddeliteľné právne úkony, nakoľko

tento záver z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplýva, naopak aj zo samotného znenia
uznesenia Okresného súdu Bardejov č.l. 5D 96/2020-87 vyplýva, že sa jedná o samostatné dohody,
ktoré boli predmetom schválenia povereným notárom.

38. Rovnako tak tvrdenia žalobcu o tom, že do pasív dedičstva bola započítaná hypotéka zo A. v celom

rozsahu, pričom do týchto pasív mala ísť iba 1/2, nie je dôvodná, nakoľko ako správne uviedol súd
prvej inštancie v bode 32 svojho odôvodnenia v dedičskom konaní je v konečnom dôsledku a relatívne
spoľahlivo zistený okruh dedičov, no majetková funkcia tohto konania, teda ustálenia celkovej hodnoty
majetku, respektíve všetkých položiek, ktoré patria do dedičstva, nie je zásadnou pre rozhodnutie o
dedičstve. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné v odvolacom konaní považovať za dôvodné ani

námietku nepoňatia hypotekárneho dlhu voči A. A. do pasív dedičstva či už v celom rozsahu alebo
v polovici ako aj otázku či bolo dedičstvo predĺžené za rozhodujúcu. Súd svojím výrokom I. určil, že
právny úkon dlžníka T.. M. P. spočívajúci v uzavretí dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorým
prenechal svoj zákonný dedičský podiel v 1/3 na dedičstve spoludedičom bez práva na vyplatenie
finančnej náhrady je voči žalobcovi právne neúčinný tak ako sa toho žalobca domáhal, respektíve vo

väčšom rozsahu. Týmto súd prvej inštancie po vykonaní všetkých navrhnutých dôkazov meritórne vo
vecirozhodol,pričomnásledneotázky,ktoréžalobcapredniesolvodvolacomkonaníniesúpremeritórne
posúdenie veci relevantné.

39. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s namietanou

skutočnosťou neobvyklého daru, ktorý mal obdržať brat dlžníka žalobcu T.. B. P. v tejto súvislosti by už
nemal nadobudnúť z dedičstva ďalší majetok, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti správne posúdil
súd prvej inštancie, nakoľko pri rozhodovaní o petite žaloby, teda o odporovateľnosti právneho úkonu vo
vzťahu k žalovanej 1/ tejto vyhovel, pričom táto dohoda vyjadrovala vôľu dedičov po poručiteľovi B. P.
a v tejto súvislosti pri takto vymedzenom petite žaloby súd nemal možnosť a ani nemohol rozhodovať o

vzťahu tzv. neobvyklého daru v prospech T.. B. P.. Pokiaľ takúto dohodu dedičia uzavreli bez prihliadnutia
na skutočnosti, ktoré uvádza žalobca, jednalo sa o ich vôľu a v tomto konaní na tieto skutočnosti
nemožno prihliadnuť vzhľadom na charakter prejednávanej veci.

40. Žalobca namietal tieto skutočnosti bez predloženia príslušných dôkazov vo veci ohľadom hodnoty

nehnuteľnosti, nie je možné na tieto jeho tvrdenia prihliadať.

41. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok vznesených žalovanou 1/, ale aj žalovaným 2/, ktoré sa týkajú
nesplnenia procesných podmienok z dôvodu neúplného určenia pasívne legitimovaných osôb v spore
sa odvolací súd nestotožnil s touto odvolacou námietkou. V zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka

právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon dlžníka T.. M. P.
spočívajúci v uzavretí dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorými prenechal svoj zákonný dedičský
podiel na dedičstve spoludedičom bez práva na vyplatenie finančnej náhrady je voči žalobcovi právne
neúčinný. Obsah predmetnej dohody sa nachádza v uznesení Okresného súdu Bardejov v poverení

notára M.. B. I. zo dňa 20.04.2021 (č.l. 392, 394 spisu), z ktorej vyplýva, že v dedičskej veci po
poručiteľovi B. P. sú účastníkmi B. P. - žalovaná 1/, T.. M. P. a T.. B. P.. Okresný súd schválil dohodu
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú medzi pozostalou manželkou a
dedičmi a zároveň schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej časť hnuteľnýchvecí nadobudol T.. B. P. bez povinnosti vyplatiť finančnú náhradu za nadobudnuté dedičstvo ostatným
dedičom. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. M. ako aj ďalšie aktíva na vkladoch
v A. A. či v O. A. A. nadobudla B. P. bez povinnosti vyplatiť finančnú náhradu ostatným dedičom. Z

uvedenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva je nepochybné, že stranou tejto dohody bol aj T.. B.
P. narodený XX.XX.XXXX. Ako vyplýva napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo 61/2008 pasívne legitimovaná je na základe odporovacej žaloby osoba, ktorá z takéhoto
úkonu mala prospech ako aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil, i keď sa tieto osoby v §
42b ods. 2 OZ výslovne neuvádzajú.

42. Z judikatúry vyšších súdnych autorít Slovenskej republiky vyplýva záver, že nútené procesné
spoločenstvo sa vyžaduje v konaniach o určení neplatnosti právnych úkonov. V prípade určenia
odporovateľnosti právneho úkonu nejde o určenie jeho neplatnosti, preto odvolací súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie je nutné, aby bola splnená podmienka núteného procesného spoločenstva
pre úspech takejto žaloby. Pokiaľ judikatúry súdov výslovne nehovorí o odporovateľnosti právneho

úkonu ako o type konania, kde sa vyžaduje účasť všetkých dotknutých subjektov, nemožno prisvedčiť
odvolacím námietkam žalovanej 1/ ako aj žalovaného 2/ s poukazom na uvedené rozhodnutia:

R 45/1986, s. 187: Dovolať sa relatívnej neplatnosti sa treba voči všetkým účastníkom právneho úkonu.

ZSP 3/2004, s. 66: V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi
všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako
žalovaní.

V konaní o určenie, komu patrí spoluvlastnícky podiel niektorého zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, je

pasívne vecne legitimovaný iba podielový spoluvlastník, práva ktorého navrhovateľ popiera.(Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 51/2009)

43. Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v
spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka

účasti všetkých subjektov podľa ods. 1 (§ 78 CSP).

44. O nutné procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Znamená to, že existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť

právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali
všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva
by nežaloval všetkých nútených spoločníkov, žaloba musí byť pre tento nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie zamietnutá.

45. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný môže byť úspešná len vtedy,
ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Ide teda o osobu,
ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech. V danom prípade však zákon
výslovne nevyžaduje, aby všetky osoby, ktoré prípadne získali majetkový prospech odporovateľným
právnym úkonom boli stranami sporu pod následkom zamietnutia žaloby z dôvodu neúplného okruhu

pasívne legitimovaných subjektov. V takomto prípade osoby, ktoré získali odporovateľným právnym
úkonommajetkovýprospechniesúvpostavenítzv.nútenýchprocesnýchspoločníkov(§78ods.1CSP),
kedy by sa konania o takejto žalobe museli všetci zúčastniť, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie.
V danom prípade je na rozhodnutí žalobcu ako pána sporu, ktorú z takýchto osôb prípadne označí ako
osobu žalovanú a voči ktorej sa bude domáhať neúčinnosti právneho úkonu dlžníka. V danom prípade

sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov, kedy je procesným dôsledkom tohto spoločenstva to,
že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom. Tento záver by musel vyplývať len
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, kedy napríklad Najvyšší súd skonštatoval, že sa jedná
o vec napríklad konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a podobne. Z konštantnej
judikatúry súdov Slovenskej republiky nevyplýva záver, že tento princíp sa uplatňuje aj v konaní o

odporovateľnosti právnych úkonov. V tomto smere ani žalovaní svoje tvrdenia nedoložili prípadnými
rozhodnutiami súdov.46. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného 2/ odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie námietky
žalovaného 2/ sú dôvodné a pri vyhodnotení skutočnosti, či žalovanému 2/ ako tretej osobe boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi, súd prvej inštancie

dospelzvykonanéhodokazovaniaazosprávneustálenéhoskutkovéhostavuknesprávnemuprávnemu
záveru. Z hľadiska právnej istoty Občiansky zákonník zaťažil žalobcu v spore o odporovateľnosť
právneho úkonu vzhľadom na závažné právne účinky takéhoto rozsudku proti tretej osobe povinnosťou
žalujúceho veriteľa nielen tvrdiť, ale aj preukázať skutočnosť, že žalovanej tretej osobe boli v
čase jej vlastného úkonu známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu medzi

jej predchodcom a dlžníkom. Podmienkou úspešnosti odporovateľnej žaloby proti tretej osobe je
preukázanie hodnovernej vedomosti tretej osoby o tom, že dlžník ukrátil svojho veriteľa odporovateľným
právnym úkonom, ktorým previedol svoj majetok na osobu, od ktorej má v súčasnosti táto tretia osoba
sporný majetok nadobudnúť. Súd prvej inštancie v bodoch 38 a 39 z vykonaného dokazovania vyvodil
záver, že žalovaná 1/ mala nepochybne vedomosť o záväzkoch svojho syna, ktorý v dedičskej dohode
sa vzdal svojho podielu v prospech nej a svojho brata. Zároveň súd prvej inštancie vyvodil záver, že

pokiaľ dlžník žalobcu, teda syn žalovanej 1/ kontaktoval realitnú spoločnosť, ktorá zabezpečovala predaj
uvedeného majetku a ktorý aj tento prevod v zrýchlenom konaní vybavoval, tak táto skutočnosť svedčí
v neprospech žalovaného 2/, ktorý pri náležitej opatrnosti mal uvedenú skutočnosť preveriť a zistiť o
aký dlh sa jedná. Ak by tak bol urobil, boli by mu minimálne podozrivé úkony dlžníka žalobcu. Odvolací
súd nesúhlasí s týmto vyhodnotením dôkaznej situácie, nakoľko v zmysle základnej zásady, ktorou je

civilné sporové konanie ovládané, a to je pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha, pričom
v prípade, že toto bremeno neunesie, musí znášať nepriaznivé dôsledky vo forme zamietnutia žaloby.
Na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu logicky nemožno
dospieť k záveru, že žalovaný 2/, ktorý ako kupujúci reagoval na ponuku prostredníctvom realitnej

kancelárie na predaj nehnuteľnosti, ktorej prevádzajúci, teda žalovaná 1/, bola dlhodobo zapísaná na
liste vlastníctva za stavu, keď žalovaný 2/ preukázateľne zo spisu nemal žiadny predošlý kontakt so
žalovanou 1/, respektíve jej synom, aj s prihliadnutím na geografické vzdialenosti miesta trvalého pobytu
týchto subjektov podľa názoru odvolacieho súdu nemožno mať z týchto dôkazov za preukázané, že
tretia osoba mala hodnovernú vedomosť o existencii odporovateľného právneho úkonu.

47. V tomto smere vychádzajúc z obsahu spisu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
zaťažovalo a v tejto súvislosti nemožno postaviť hodnotenie dôkazov na tom, že žalovaný 2/ pochybil,
keď si nevykonal hĺbkový technický či ekonomický a právny audit kupovanej nehnuteľnosti. Takýto
postup je v rozpore s princípmi vyplývajúcimi z § 42b ods. 3 vo vzťahu k právu odporovať právnemu

úkonu proti tretím osobám. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal to, že by žalovanému 2/ boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi, teda žalovanej 1/.
Táto skutočnosť sama o sebe odôvodňuje záver o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/.

48. Predmetný záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo

107/2007 z 25.11.2008, z ktorého vyplýva okrem iného, že pri konaniach o určení odporovateľnosti
právnehoúkonusúprávatretíchosôbchránenétým,žejechránenáichdobromyseľnosťprinadobudnutí
majetku od povinného, ak nejde o výnimku, že tejto osobe musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa, čím sa rešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu, a to princíp právnej
istoty a v rámci neho zásada ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.

49. Naviac odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 2/ uvádza, že aj jeho odvolacia námietka týkajúca
sa skutočnosti, že sa jedná o ekvivalentný právny úkon, teda, že za predmetnú nehnuteľnosť riadne
uhradil trhovú cenu je dôvodom, ktorému možno prisvedčiť, nakoľko odvolací súd sa prikláňa v tomto
individuálnom prípade ku záveru, ktorý však nemožno generalizovať, kedy absencia ukracujúceho

charakteruprávnehoúkonu,nakoľkosamajetokdlžníkavkonečnomdôsledkunezmenší,lenmodifikuje,
teda, že sa transformuje vlastníctvo jeho nehnuteľnej veci na vlastníctvo hnuteľnej veci teda peňazí,
čím nie je daný predpoklad pre vyslovenie odporovateľnosti takéhoto právneho úkonu. Odvolací súd
berie do úvahy skutočnosť, že nehnuteľná vec je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú dlžník
nemôže zatajiť, respektíve len s veľkými ťažkosťami na rozdiel od finančných prostriedkov, no z hľadiska

individuálnychokolnostíprípadu,kedydošloknadobudnutiupredmetnejnehnuteľnejvecitreťouosobou,
ktorá nie je v žiadnom príbuzenskom či inom vzťahu s dlžníkom žalobcu, respektíve žalovanou 1/
z hľadiska princípov právnej istoty sa odvolací súd prikláňa k názoru, že v takomto prípade takýto
ekvivalentný právny úkon nemôže byť odporovateľným z dôvodu, že nedošlo k zmenšeniu majetkužalobkyne 1/. Aj táto skutočnosť svedčí o dôvode pre zamietnutie žaloby voči žalovanému 2/ v celom
rozsahu.

50. Z obsahu spisu odvolací súd mal za preukázané, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov správne ustálil skutkový stav, z ktorého však vyvodil nesprávny právny záver vo vzťahu k žalobe
voči žalovanému 2/, preto odvolací súd vo vzťahu k žalovanému 2/ napadnutý rozsudok zmenil vo výroku
II. tak, že žalobu zamietol postupom podľa § 388 CSP.

51. Žalovaná 1/ uviedla ako dôvod odvolania aj § 365 ods.1 písm. a/ CSP, pričom nijako špecifikovala
nesplnenie procesnej podmienky vadou určitosti podania. Odvolací súd po preskúmaní spisu nezistil
nesplnenie tejto procesnej podmienky.

52.Odvolacísúdpooboznámenísasobsahomspisuzistil,žežalobažalobcuvzneníjejzmenyobsahuje
všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 132 a nasledujúcich CSP, pričom v danej veci je možno uviesť,

že prvoradou úlohou všeobecných súdov ako aj v zmyslom civilného sporového konania je nachádzania
spravodlivého riešenia sporov medzi stranami. Pokiaľ sa žalobca obracia na súd so žalobou zo strany
súdu by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti postupovanie cestou prepiateho formalizmu tak, aby
nerozhodoval vo veci, ale sa vyhol meritórnemu posúdeniu žaloby. V danom prípade žalobca podanou
žalobou aj po formálnej stránke uviedol čoho sa žaloba týka, čo požaduje od súdu a ktoré strany označil

ako sporové v konaní. Aj žalobný petit bol určitý, úplný a zrozumiteľný, a preto táto odvolacia námietka
nebola posúdená ako dôvodná.

53. Namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci(§365ods.1písm.d/CSP)odvolacísúdzospisunezistil,pričomžalobcanedôvodne

poukazoval na nevykonateľnosť rozsudku a žalovaný 2/ nedostatok v okruhu strán sporu.

54. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP na ktorý poukazovali všetci odvolatelia sa týka
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe

ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čouviedliúčastníci.),atovzhľadomnato,žebuďvzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení

dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor
medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok
hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie
nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej
súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a

z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

55. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

56. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/CSP, ktorá bola rovnako vznesená
všetkými odvolateľmi , odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorejzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka bola posúdená ako
dôvodná len vo vzťahu k výroku II. rozsudku, teda vo vzťahu k žalovanému 2/.

57. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval

za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

58. Ako vecne správne potvrdil odvolací súd rozhodnutie o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou
1/.

59. Postupom podľa § 396 ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ tak, že úspešnému žalovanému 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100% podľa § 255 ods.1 CSP.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v 2 . rade v odvolacom konaní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

61. V odvolacom konaní boli neúspešní ako žalobca, tak aj žalovaná 1/, preto im náhrada trov

odvolacieho konania neprislúcha.

62. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2
C.s.p.).

63. Podľa § 335 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania odvolací súd aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta alebo
ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.

64. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

65. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na skutočnosť, že odvolací súd vo veci samej
zamietol žalobu voči žalovanej 2/ zrušil nariadené zabezpečovacie opatrenie.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).