Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2022

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010022
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4415010022.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Meliška a prísediacich
sudcov Beáty Žilčayovej a Georgíny Renčkovej v trestnej veci obžalovaného U. D., nar.XX.X.XXXX v T.
F., trvale bytom T. F., S.H. D. XXXX/XX pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, o obžalobe Krajskej prokuratúry
v Nitre Kv 123/2010/4400, na hlavnom pojednávaní dňa 1.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. D., nar. XX.XX.XXXX v T. F., trvale bytom T.
F., S. H. D. XXXX/XX,

j e v i n n ý, že
1.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe približne od mesiaca september roku 2007 do konca
roku 2008 v meste T. F. pod zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť

prostredníctvom investovania cez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., H., vylákal od
poškodeného V.. C. Y. peňažnú hotovosť v celkovej výške 133.000,- €, o poskytnutí ktorej uzavreli
zmluvu o pôžičke, pričom časť peňažných prostriedkov mal vrátiť do dňa 05.05.2010 a zostávajúcu
časť do dňa 05.11.2010, vrátane výnosov, o tejto skutočnosti napokon bola spísaná aj notárska
zápisnica o uznaní dlhu, sp. zn. N 927/2010, NZ 30715/2010, NCRIs 31178/2010 zo dňa 30.8.2010
a hoci obžalovaný nemal reálnu možnosť požičané peňažné prostriedky zhodnotiť, aj napriek tomu

poškodeného opakovane uisťoval o bezpečnosti a výhodnosti ich zhodnocovania, pričom už v čase
uzatvoreniazmluvyopôžičkevedel,žepôžičkunebudeschopnýriadneavčassplácať,resp.žeprevzaté
peňažné prostriedky nebude zhodnocovať predstieraným spôsobom tieto peňažné prostriedky pritom
doposiaľ nevrátil, pričom ich použil na nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím poškodenému V.. C. Y.
spôsobil škodu vo výške 133.000,- €,
2.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe, v časovom rozpätí od roku 2003 do konca roku 2009, v

meste T. F. pod zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť prostredníctvom
investovania cez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. H., opakovane vylákal od
poškodeného Ing. C. G. na základe ústnych dohôd peňažné prostriedky v celkovej sume 260.920,-
€, pričom tento dlh obžalovaný výslovne uznal, čo do dôvodu a výšky notárskou zápisnicou sp. zn.
N 1042/2010, NZ 36939/2010 zo dňa 12.10.2010, a hoci obžalovaný nemal reálnu možnosť požičané
peňažné prostriedky zhodnotiť, aj napriek tomu poškodeného opakovane uisťoval o bezpečnosti a

výhodnosti ich zhodnocovania, pričom už v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv o pôžičke vedel, že
pôžičky nebude schopný riadne a v čase splácať, resp. že prevzaté peňažné prostriedky nebude
zhodnocovať predstieraným spôsobom tieto peňažné prostriedky doposiaľ nevrátil, naopak pričom
ich použil na nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím poškodenému V.. C. G. spôsobil škodu vo výške
260.920,- €,
3.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe, niekedy v mesiaci júl roku 2007, v meste T. F. pod

zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť prostredníctvom investovaniacez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., Bratislava, opakovane vylákal od poškodeného
D. Q. peňažné prostriedky a to tým spôsobom, že s poškodeným podpísal zmluvu o pôžičke na sumu
300.000 Sk (9.958,18 €) s úrokovou sadzbou 3 % mesačne s lehotou splatnosti šesť mesiacov, následne

v mesiaci január 2008 bola medzi nimi uzatvorená nová zmluva o pôžičke na sumu 600.000,- Sk
(19.916,36,- €), pričom lehota splatnosti bola opakovane predlžovaná a istina pôžičky zvyšovaná o
budúce úroky naposledy dňa 01.07.2011 s lehotou splatnosti dňa 01.10.2011, a hoci obžalovaný nemal
reálnu možnosť požičané peňažné prostriedky zhodnotiť, aj napriek tomu poškodeného opakovane
uisťoval o bezpečnosti a výhodnosti ich zhodnocovania, pričom už v čase uzatvárania jednotlivých

zmlúv o pôžičke vedel, že pôžičky nebude schopný riadne a v čase splácať resp. že prevzaté peňažné
prostriedky nebude zhodnocovať predstieraným spôsobom, tieto peňažné prostriedky pritom doposiaľ
nevrátil, pričom ich použil na nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím poškodenému D. Q. spôsobil škodu
vo výške najmenej 19.916,36 €,

t e d a

v bodoch 1/ až 3/ rozsudku
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na
viacerých osobách

č í m s p á c h a l
v bodoch 1/ až 3/ rozsudku
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c/, odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ písmeno j)Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, (pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a pri nezistení okolností priťažujúcich
podľa § 37 Trestného zákona), s poukazom na § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,

k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmena a) Trestného zákona, § 48 odsek 4 Trestného zákona, sa obžalovaný na
výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa ukladá obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení V.. C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. F., D.
XX, V.. C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. F., D. XX, a D. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. F., D.

XX s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre dňa 16.1.2015 podal na Okresný súd Nové Zámky obžalobu
Kv 123/2010/4400-82 zo dňa 9.1.2015 na obžalovaného U. D., nar.XX.X.XXXX v T. F., trvale bytom T.
F., S.H. D. XXXX/XX pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3

písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,
na tom skutkovom základe, že
1.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe približne od mesiaca september roku 2007 do konca
roku 2008 v meste T. F. pod zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť

prostredníctvom investovania cez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., H., vylákal od
poškodeného V.. C. Y. peňažnú hotovosť v celkovej výške 133.000,- €, o poskytnutí ktorej uzavreli
zmluvu o pôžičke, pričom časť peňažných prostriedkov mal vrátiť do dňa 05.05.2010 a zostávajúcu časť
do dňa 05.11.2010, vrátane výnosov, o tejto skutočnosti napokon bola spísaná aj notárska zápisnica
o uznaní dlhu, a hoci obžalovaný nemal reálnu možnosť požičané peňažné prostriedky zhodnotiť, aj

napriek tomu poškodeného opakovane uisťoval o bezpečnosti a výhodnosti ich zhodnocovania, tietopeňažné prostriedky doposiaľ nevrátil, pričom ich použil na nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím
poškodenému V.. C. Y. spôsobil škodu vo výške 133.000,- €,

2.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe, v časovom rozpätí od roku 2003 do konca roku 2009, v
meste T. F. pod zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť prostredníctvom

investovania cez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. H., opakovane vylákal od
poškodeného V.. C. G. na základe ústnych dohôd peňažné prostriedky v celkovej sume 260.920,- €,
pričom tento dlh obžalovaný výslovne uznal, čo do dôvodu a výšky notárskou zápisnicou sp. zn. N
1042/2010, NZ 36939/2010 zo dňa 12.10.2010, a hoci obžalovaný nemal reálnu možnosť požičané
peňažné prostriedky zhodnotiť, aj napriek tomu poškodeného opakovane uisťoval o bezpečnosti
a výhodnosti ich zhodnocovania, tieto peňažné prostriedky doposiaľ nevrátil, pričom ich použil na

nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím poškodenému V.. C. G. spôsobil škodu vo výške 260.920,- €,

3.
obžalovaný U. D. v presne nezistenej dobe, niekedy v mesiaci júl roku 2007, v meste T. F. pod
zámienkou zhodnotenia peňažných prostriedkov, ku ktorému malo dôjsť prostredníctvom investovania

cez stavebné sporenie v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., H., opakovane vylákal od poškodeného D.
Q. peňažné prostriedky a to tým spôsobom, že s poškodeným podpísal zmluvu o pôžičke na sumu
300.000 Sk (9.958,18 €) s úrokovou sadzbou 3 % mesačne s lehotou splatnosti šesť mesiacov, následne
v mesiaci január 2008 bola medzi nimi uzatvorená nová zmluva o pôžičke na sumu 600.000,- Sk
(19.916,36,- €), pričom lehota splatnosti bola opakovane predlžovaná a istina pôžičky zvyšovaná o

budúce úroky naposledy dňa 01.07.2011 s lehotou splatnosti dňa 01.10.2011, a hoci obžalovaný nemal
reálnu možnosť požičané peňažné prostriedky zhodnotiť, aj napriek tomu poškodeného opakovane
uisťoval o bezpečnosti a výhodnosti ich zhodnocovania, tieto peňažné prostriedky doposiaľ nevrátil,
pričom ich použil na nezistený účel pre vlastnú potrebu, čím poškodenému D. Q. spôsobil škodu vo
výške najmenej 19.916,36 €,

Obžalovaný U. D. urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku a vyhlásil, že
je nevinný. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
poškodených Y., G. a Q., výsluchom ďalších svedkov, prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný U. D. vypovedal, že od roku 1997 pracoval pre Prvú stavebnú sporiteľňu a od roku 2004 bol
oblastný vedúci a jeho ročný príjem bol vo výške 700 000 Sk až 800 000 Sk. V roku 2004 obžalovaného
vyhľadal pán Q., ktorého poznal 30 rokov, ktorý mu uviedol, že chce začať stavať vodné dielo v obci Y. a
žiadal obžalovaného, aby mu požičal nejaké peniaze a investoval do diela, keďže hlavný investor zatiaľ
neuvoľnil peniaze. V prvých rokoch do diela obžalovaný investoval svoje úspory, bolo mu sľúbené, že

potom ako investor uvoľní peniaze, budú mu všetky vrátené aj so ziskom.
Ďalej obžalovaný vypovedal, že poškodeného Q. pozná z čias, keď spolu pracovali v Elektrosvite.
Vypovedal, že Q. mu niekedy v roku 2005 požičal 200 000 Sk, ktoré mu vrátil aj so ziskom, následne v
roku 2006 Q. kontaktoval obžalovaného s tým, že mu uviedol, že má voľné peniaze 300 000 Sk a chcel
by ich zhodnotiť. Tieto peniaze obžalovaný zobral a vložil ich do spomínaného vodného diela, nie je teda

pravdou, že by peniaze od poškodeného vylákal.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že poškodený V.. Y. sa na neho nakontaktoval cez spoločného známeho
pána H., ktorý mal u obžalovaného vložené peniaze, ktoré mu zarábali. Poškodený Y. odovzdal
obžalovanému 3 000 000 Sk v dvoch častiach a to najskôr dva milióny potom milión, teda peniaze od
poškodeného nevylákal.

Ďalej obžalovaný vypovedal, že poškodeného V.. G. pozná dlhé roky, taktiež mal u obžalovaného
investované peniaze v rokoch 2003 až 2004, obžalovaný mu vrátil asi jeden milión korún. Peniaze,
ktoré mu dal G., obžalovaný investoval v roku 2005 alebo 2006, od ostatných poškodených investoval
v roku 2006 alebo 2007, investícia bola zabezpečené zmenkami, pričom osoby ktoré mu peniaze dali
neinformoval, načo budú peniaze použité, dohodli iba 3% mesačný úrok. Od V.. G. si obžalovaný požičal

peniaze ešte aj v roku 2009 a to 2 000000 Sk, ktoré sa dohodli, že mu vráti v marci 2010 navýšené o
3% mesačný úrok, ktoré peniaze zapožičal na žiadosť pani U., ktoré investoval do filmu pre jej manžela,
pričom pani U. ho mala ubezpečiť, že celá investícia sa mu vráti do marca 2010, pričom si investíciu
neoveril a zmenku, ktorou bola pôžička zabezpečená doposiaľ neuplatnil.Obžalovaný vypovedal, že pán Q. ho ubezpečoval, že peniaze budú, že sa má stretnúť s investorom,
čomu obžalovaný dôveroval, až neskôr sa obžalovaný dozvedel, že dokumenty, ktoré mu Q. ukazoval
boli neplatné. S Q. mal uzatvorené zmluvy, na základe ktorých mu tento vyplácal úroky vo výške 5%

ročne, istiny nevrátil, splatnosť istiny dohodnutú nemali, vždy sa uzatvárala zmluva na 2 až 3 mesiace,
ak nebolo možné splatiť istinu, zmluvu predĺžili. Podľa obžalovaného Q. podpísal zmenky na asi 15
miliónov SK, a keby tie peniaze obžalovaný mal, určite by ich vrátil.
Poškodeným obžalovaný iba uviedol, že peniaze ešte nemá a vždy s nimi podpísal novú zmluvu.
Obžalovaný si požičiaval aj od iných osôb, aby vedel splatiť iné svoje dlhy.

Svedok V.. C. G. v procesnom postavení poškodeného vypovedal, že obžalovaného poznal dlhé roky
a vedel, že obžalovaný pracuje ako vedúci oddelenia v Prvej stavebnej sporiteľni a tento ho požiadal,
či by mu nepožičal peniaze na zhodnotenie. Dôveroval mu a dal obžalovanému vklad, ktorý sa mal
zúročiť ku koncu roka, obžalovaný vydal zmenku, mali spísané zmluvy, ktoré sa mali končiť ku koncu
každého roka. Peniaze mu požičal v priebehu rokov 2002 až 2009. Ďalej poškodený vypovedal, že

peniaze požičal obžalovanému podľa jeho podnetu, obžalovaný ho stále uisťoval, že sa nemôže nič stať,
čomu poškodený veril. Vypovedal, že obžalovaný ho v roku 2009 kontaktoval, že by potreboval 66 000
€, kedy videl na obžalovanom, že peniaze potrebuje a bál sa už aj o svoje peniaze. Tieto peniaze si
poškodený požičal od brata a dal ich obžalovanému. Celkom obžalovanému požičal 260 920 €, ktoré
mu mal obžalovaný po roku 2009 vrátiť, nikdy mu obžalovaný nevravel, že by mal nejaké dlhy voči iným

subjektom. V roku 2009 sa dozvedel, že obžalovaný investoval do vodného diela Y. a to i napriek tomu,
že boli dohodnutí, že peniaze vloží do Prvej stavebnej sporiteľni, ak by vedel, že peniaze idú na vodné
dielo, neposkytol by ich obžalovanému. Uviedol, že s obžalovaným uzatváral nové zmluvy a požičal mu
z dôvodu, že v roku 2008 mu obžalovaný vrátil milión SK, čo ho utvrdilo, že s tým nebude problém.

Svedok D. Q. v procesnom postavení poškodeného vypovedal, že obžalovaného pozná 25 až 30 rokov,
spoločne pracovali v Elektrosvite. V roku 2001 dospel pri rozhovoroch s D.m k záveru, že D. dokáže
zhodnotiť peniaze cez Prvú stavebnú sporiteľňu, keďže dopredu vedel, že účastník bude mať schválený
úver a z toho úveru bude mať zisk. Tak sa dohodli, že keď dá obžalovanému peniaze, zisk bude
jeho. Takto mu dal najskôr 150 000 Sk, ktoré mu vrátil aj so ziskom. V roku 2007 pri rozhovoroch mu

obžalovanýnaznačil,žetotoeštebeží,začiatkomjúlamupoškodenýdoniesol300000Sk,spísalizmluvu
o pôžičke, ktorú zmluvu obžalovaný roztrhal, keď uzatváral novú zmluvu s poškodeným, a to z dôvodu,
že v čase splatnosti obžalovaný dlh nezaplatil. V januári 2008 poškodený obžalovanému na jeho výzvu
doniesol ešte sumu 300 000 Sk, splatnosť dohodli vždy na pol roka. Poškodený sa v tom termíne dostavil
k obžalovanému, ten ho uistil, že peniaze budú a podpísali novú zmluvu a pôvodnú roztrhali, pričom

obžalovaný nikdy nepovedal, že by mal finančné problémy. Poškodený nevedel, že obžalovaný mal
investovať peniaze do vodného diela Y..

Svedok I. R. vypovedal, že obžalovaného pozná asi 10 rokov, požičal mu asi 20 000 €, potom sa
obžalovaný dostal do finančných problémov, obžalovaný mu vrátil asi 3 000 € a dlží mu ešte asi 18 000

€. Svedok ďalej vypovedal, že podľa neho obžalovaný investoval do nejakej firmy v Komárne a nevyšlo
mu to. Obžalovaný mu k vráteniu peňazí sľuboval, že to nejakým spôsobom spraví.

Svedok F. M. vypovedal, že obžalovaného pozná ešte keď robil v Elektrosvite, dôveroval mu a potom
došlo k tomu, že mu požičal peniaze. Obžalovaný mu ponúkol možnosť vstúpiť do projektu vodnej

elektrárne, nesúhlasil s tým, ale poskytol na tento účel obžalovanému peniaze. Obžalovanému požičal
36 500 €, z ktorých mu polovicu nevrátil, v roku 2010 sa už s obžalovaným naťahoval o vrátenie peňazí.
Obžalovaný uvádzal stále iný dátum vrátenia peňazí a uvádzal, že sú možnosti vrátenia peňazí. Veril,
že obžalovaný predá dom a že mu vráti peniaze.

Svedok D. Y. vypovedal, že bol jeden z konateľov spoločnosti Energia, s.r.o., ktorá bola založená za
účelom výstavby malého vodného diela- elektráreň Y. na čo mala licenciu, peniaze žiadne spoločnosť
nezabezpečila za čo jej bola odňatá aj licencia v roku 2001, keďže peniaze žiadne nezohnali. V roku
1996 spoločnosť rokovala so spoločnosťou v Nemecku na zabezpečenie prostriedkov, ale táto firma
potom odstúpila. Okolo roku 1999 až 2000 prestala spoločnosť na projekte robiť, keďže nepredpokladali,

že zoženú 350 miliónov na pokrytie nákladov. Svedok nemal vedomosť, že by niekto zháňal peniaze
na projekt samostatne, obžalovaný nemal k spoločnosti žiaden vzťah. Svedok vypovedal, že nemal
vedomosťopôžičkáchodD.prespoločnosťprípadnepreQ.,keďžemuselikonaťtrajakonateliavzhode,
musel by o tom vedieť.Svedok V.. N. T. vypovedal, že nevie o žiadnom prepojení spoločnosti Energia, s.r.o. s D.. Spoločnosť
vznikla v roku 1996 za účelom výstavby vodnej elektrárne v Y.. Okrem svedka bolo spoločníkmi D., Y.
a Q.. K realizácii diela nedošlo, pretože sa nepodarilo zohnať dostatok financií. Za spoločnosť konali

traja spoločníci spoločne, investor bol z Nemecka. V spoločnosti sa neobjavili žiadne finančné zdroje.
Spoločnosť Energia sa snažila do roku 2007 získať peniaze. Podľa svedka obžalovaný nebol prepojený
na vodné dielo Y.. Ďalej svedok vypovedal, že najväčšia aktivita spoločnosti na získanie peňazí bola v
rokoch 1996 až 1998.

Svedok V.. M. X. vypovedal, že s obžalovaným robil v Elektrosvite. Potvrdil, že v roku 2003 ho oslovil
N. Q. o vodnej elektrárni v Y.. Ďalej svedok vypovedal, že Q. mal s obžalovaným osobné vzťahy,
pretože si od obžalovaného súkromne požičiaval peniaze, keďže mal problémy s vlastnou spoločnosťou.
Vypovedal, že Q. mal peniaze vrátiť obžalovanému niekedy v roku 2003 až 2005, čo Q. hovoril svedkovi
niekedy v rokoch 2003 alebo 2004. Svedok ďalej vypovedal, že od osoby s menom I. K. sa dozvedel, že
Q. si napožičiaval okolo 15 miliónov SK a následne odišiel do zahraničia, pričom menovaný K. svedkovi

uviedol, že Q. o peniaze oklamal aj D..

Svedok V.. C. Y. v procesnom postavení poškodeného vypovedal, že s obžalovaným D. sa zoznámil asi v
roku 2004, kedy ich zoznámil I. H.. V roku 2006 ho oslovil H. s tým, že má peniaze u D. v Prvej stavebnej
sporiteľni a požiadal ho, či by mu nepožičal nejaké peniaze. Na jeseň 2007 sa svedok stretol s D., ktorý

mu povedal, že robí v Prvej stavebnej sporiteľni, že točí stovky miliónov korún, že je veľa lekárov, ktorí
potrebujú úver zo stavebnej sporiteľne , a že existuje systém, že treba uložiť jeden až dva milióny a za
určitúdobuavrátipolovicaapeniazesazhodnotia.Svedokďalejvypovedal,žeD.vrokoch2007až2009
požičal 252 035 €. Následne vyzval D. s tým, že dňa 5.5.2010 mu má vrátiť jeden milión korún, kedy ho
obžalovaný uistil, že uvedenú sumu vráti. Pri každej príležitosti sa poškodený pýtal obžalovaného, či je

všetko v poriadku, na čo mu obžalovaný stále tvrdil a uisťoval ho, že je všetko v poriadku. Dňa 5.5.2010
poškodený obžalovanému oznámil, že peniaze neprišli i napriek tomu, poškodený nezapochyboval, že
by obžalovaný jeho peniaze nejakým spôsobom mohol spreneveriť. Následne sa poškodený stretol s
obžalovaným s tým, že spolu s obžalovaným na mieste bola prítomná i I. U., o ktorej obžalovaný tvrdil, že
mu je dlžná 3,8 milióna SK, a že obdrží z Maďarska veľký obnos peňazí, z ktorých následne obžalovaný

vyplatí poškodenému dlh. Dňa 9.7.2010 poškodený opätovne navštívil obžalovaného v jeho kancelárií
s tým, že obžalovaný ho informoval, že peniaze budú, obžalovaný ho i v ďalšom období uisťoval, že
peniaze na 100% budú a trval na tom, že dňa 28.7.2010 si poškodený má tieto prísť osobne prevziať.
Poškodený ešte vypovedal, že obžalovaný mu uviedol, že dlh urovná z predaja rodičovského domu,
ktorý má hodnotu 2,5 milióna SK, avšak k urovnaniu neprišlo.

Poškodený ďalej vypovedal, že keď sa stretol s obžalovaným, tento mu vždy ukázal určité množstvo
peňazí a tvrdil, že sa jedná o zhodnotené peniaze. Vždy chcel zároveň od poškodeného novú sumu
peňazí s tým, že započíta do toho aj predchádzajúcu sumu a navýšenie, na čo mu poškodený
peniaze odovzdal, keďže už predtým po telefonickom rozhovore s obžalovaným vedel, koľko peňazí

by obžalovaný potreboval a toľko mu poškodený odovzdal. Obžalovaný upravil novú zmluvu vo svojom
počítači, tým spôsobom, že k pôvodnej istine pripočítal novú sumu spolu s navýšením a zmluvu 2x
vytlačil a predchádzajúcu zmluvu pred očami poškodeného roztrhal. Poškodený uviedol, že celkový dlh
obžalovaného voči nemu predstavuje sumu 252 035 €.

Svedok I.. J. W. vypovedal, že D. mu bol dlžný približne 15 tisíc eur. Uvedenú sumu svedok
obžalovanému požičal po náhodnom stretnutí s obžalovaným, ktorý sa ho spýtal, či by mu nevedel
požičať peniaze, pričom neuviedol na aký účel tieto peniaze potrebuje, od obžalovaného na krytie
pôžičky dostal bianco zmenku. Svedok ďalej vypovedal, že s obžalovaným zašli k notárovi, kde spísali
zmluvu o záložnom práve a na základe tejto zmluvy a odpredaja domu mu bola vrátená pôžička.

Svedok V.. S. G. vypovedal, že v roku 2009 prišiel za ním jeho brat C. G. s tým, že by potreboval požičať
33 tisíc €, pre jednu osobu, ktorá pracuje v Prvej stavebnej sporiteľni, ktoré mu aj požičal. Uvedenú
pôžičku C. G. vrátil postupne, pričom splácanie ukončil v roku 2014.

SvedokI..I.G.vypovedal,ževjesennýchmesiacochvroku2009honavštívilC.G.stým,žebynakrátku
dobu potreboval požičať 33 tisíc €, a že táto pôžička bude garantovaná Prvou stavebnou sporiteľňou,
avšak meno osoby ani dôvody, pre ktoré potrebuje požičať nespomenul. Potvrdil, že C. G. mu peniazev lehote splatnosti jedného mesiaca nevrátil, pričom uviedol, že jemu samému nastali problémy v Prvej
stavebnej sporiteľni, ktorá mu nevyplatila peniaze.

Svedkyňa Z. Q. vypovedala, že jej manžel mal aktivity ohľadne vodného diela v Y. spolu s pánom Y. a
pánom T., obžalovaný podľa nej aktivity v súvislosti so stavbou vodného diela v Y. nemal. Obžalovaného
D. svedkyňa poznala len tak, že spolu chodili na dovolenky, nevedela uviesť to, či obžalovaný spolu s
jej exmanželom mali nejaké podnikateľské aktivity.

Svedok N. I. vypovedal, že obžalovaného pozná z doby, keď spolu robili v Elektrosvite. Potvrdil, že bol
spoločne s V.. C. G. v Budapešti, a že tomuto tam vykradli motorové vozidlo, z ktorého bol ukradnutý
počítač a aj taška.

Svedok I. K. vypovedal, že podnikal spoločne s N. Q., pričom obaja vystúpili zo všetkých firiem, v ktorých
podnikali, následne im boli vyplatené odstupné, teda z oboch boli milionári. Svedok vypovedal, že Q.

požičal nejaké peniaze, ktoré mu dal, vždy keď ich potreboval, lebo mu veril. Svedok vypovedal, že malé
vodné dielo v Y. malo byť financované prostredníctvom úveru. Svedok ďalej vypovedal, že vedel, že
obžalovaný požičiaval peniaze Q., že takto mal Q. požičať aj 5 miliónov SK, a že zmenky sú fiktívne,
pretože v sumách boli zahrnuté aj 5% mesačné úroky.

Svedok V.. I.. D. D. vypovedal, že spoločnosť Energy, s. r. o. vôbec nezačala fungovať, nefungovala.
Spoločnosť bola založená na výstavbu malej vodnej elektrárne v Y., ale k projektu nikdy nedošlo z
finančných dôvodov. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, či sa obžalovaný stretával s Q..

Svedkyňa F. Y. vypovedala, že v rokoch 2007 až 2009 jej manžel požičal D. 4 milióny SK s tým, že ju

manžel informoval, že v máji 2010 má byť vrátená prvá splátka. Počas tejto doby obžalovaný manžela
svedkyne viackrát uisťoval, že splátka bude, až keď prišlo k dátumu vyplatenia splátky, obžalovaný sa
vyhováral, že peniaze budú v nasledujúci deň, takto sa vyhováral asi 1 až 2 mesiace. Podľa svedkyne jej
manžel povedal, že Városi potvrdil, že peniaze budú zhodnotené v Prvej stavebnej sporiteľni. Svedkyňa
uviedla, že obžalovaný im dlží necelých 8 miliónov SK, avšak pri odovzdávaní peňazí prítomná nebola.

Svedkyňa I. U. vypovedala, že v roku 2006 jej obžalovaný dal 240 tisíc SK, pričom išlo o sponzorské
v kampani, z ktorej bolo hradené kultúrne predstavenie v rámci kampane. Svedkyňa iné peniaze od
obžalovaného D. nedostala, nevedela sa vyjadriť ani k tomu, že mala niesť 3,8 milióna SK z Bratislavy.
Svedkyňa ešte vypovedala, že zo strany obžalovaného a ani zo strany pána G. jej neboli poskytnuté

žiadne financie na realizáciu filmu.

Dňa 30.8.2010 bola na notárskom úrade I.. C. S. spísaná notárska zápisnica N 927/2010, NZ
30715/2010, NCRIs 31178/2010, medzi V.. C. Y. ako veriteľom a U. D. ako dlžníkom. Z obsahu notárskej
zápisnice je zrejmé, že v mesiaci september 2007 veriteľ požičal dlžníkovi 252 035€ zo splatnosťou

do jedného roka od uzavretia zmluvy o pôžičke. Ďalej sa dlžník a veriteľ dňa 5.11.2009 poslednýkrát
dohodli o predĺžení splatnosti pôžičky, a to tak, že dlžník je povinný vrátiť požičané peňažné prostriedky
veriteľovi v dvoch splátkach do 5.5.2010 časť vo výške 33 360 € a do 5.11.2010 časť vo výške 218 675€.
Ďalej podľa notárskej zápisnice účastníci vyhlásili, že dlžník nesplnil svoj záväzok riadne a včas a z toho
dôvodu zmenili splatnosť pôžičky tak, že dlžník bol povinný do 15.9.2010 vrátiť časť vo výške 33 360€ a

do 5.11.2010 218 675€. Zároveň dlžník U. D. v predmetnej notárskej zápisnici vyhlásil, že uznáva celý
svoj dlh voči veriteľovi vo výške 252 035€.

Obžalovaný U. D. dňa 17.12.2009 uzavrel zmluvu o pôžičke so F. M., na základe ktorej F. M. ako veriteľ
požičal U. D. sumu vo výške 18 250€, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 20.3.2010. Dňa 17.12.2009

zároveň U. D. písomne uznal dlh voči F. M. vo výške 18 250€.

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Energia, s. r. o. boli spoločníkmi v spoločnosti vedení
N. Q., D. Y., V.. N. T. a D. D., ktorí boli spoločníkmi spoločnosti od 13.5.1999. Zároveň všetci štyria
boli konateľmi predmetnej spoločnosti a v zmysle zápisu v obchodnom registri za spoločnosť konajú

spoločne traja konatelia.

Dňa 12.10.2010 bola spísaná notárska zápisnica N 1042/2010, NZ 36939/2010, NCRIs 37501/2010
na notárskom úrade I.. C. S. medzi účastníkmi V.. C. G. ako veriteľom a U. D. ako dlžníkom. Podľanotárskej zápisnice účastníci vyhlásili, že uzatvorili dňa spísania zápisnice zmluvy o pôžičkách, na
základe ktorých požičal veriteľ dlžníkovi finančnú pôžičku vo výške 260 920€, ktorú sa dlžník zaviazal
zaplatiť do 30.9.2010. Obaja účastníci vyhlásili, že dlžník svoj záväzok riadne a včas do dňa spísania

notárskej zápisnice nesplnil a zároveň sa obaja účastníci dohodli, že dlžník uvedenú sumu zaplatí
veriteľovi najneskôr do 31.10.2010. Zároveň dlžník U. D. uznal svoj dlh vo výške 260 920€, čo do základu
a výšky.

Návrhom zo dňa 4.11.2010 oprávnený V.. C. G. podal návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému U.

D. na vymoženie sumy 260 920€, na podklade notárskej zápisnice N 1042/2010.

D. Q. ako veriteľ a U. D. ako dlžník uzavreli dňa 1.1.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ
požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 35 447€, ktoré sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť
najneskôr od 1.7.2009. Následne dňa 1.7.2009 obaja menovaní uzatvorili ďalšiu zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 39 176 € a dlžník sa zaviazal

tieto prostriedky veriteľovi vrátiť do 31.12.2009. Dňa 1.1.2010 obaja menovaní uzatvorili ďalšiu zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 46 227€, ktoré
peniaze sa dlžník zaviazal veriteľovi vrátiť do 30.6.2010. Následne 1.7.2010 obaja menovaní uzatvorili
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 54 547€ a dlžník sa
zaviazaltietoprostriedkyvrátiťdo31.12.2010.Dňa1.1.2011uzatvoriliobajamenovanízmluvuopôžičke,

na základe ktorej veriteľ poskytol sumu vo výške 64 365€ a dlžník sa ju zaviazal vrátiť do 1.7.2011.
Dňa 1.7.2011 uzatvorili menovaní ďalšiu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol peňažné
prostriedky vo výške 70 157 € a dlžník sa ich zaviazal vrátiť do 1.10.2011. Výzvami zo dňa 30.5.2012 a
7.9.2012 D. Q. vyzval U. D. na zaplatenie dlhu vo výške 70 157 €.

N. Q. ako vystaviteľ zmenky sa zaviazal, že U. D. zaplatí sumu 300 000 SK, druhou zmenkou sumu 900
000 SK a na základe tretej zmenky mal zaplatiť sumu 13 552 000 SK.

Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 11.3.2014 mal U. D. zriadený kartový účet od
30.11.2007, ktorého účtu bol žalovaný disponentom a účtovný zostatok k 11.3.2014 bol debet vo výške

- 1 158,36 €. Taktiež mal od spoločnosti Slovenská sporiteľňa poskytnutý úver odo dňa 8.4.2010, ktorý
bol zrušený 27.3.2013 z dôvodu nesplácania, pričom voči banke vznikol U. D. dlh vo výške 4 439 €. U.
D. mal v tejto banke taktiež vedený i podnikateľský účet a to od 28.7.1997 do 3.5.2013, pričom na účte
bol ku dňu 11.3.2014 evidovaný dlh vo výške 4 349,97 €.

Podľa správy spoločnosti ČSOB stavebná sporiteľňa mal U. D. v tejto spoločnosti zriadený účet
stavebného sporenia od 19.12.2000 do 29.6.2005.

Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne vyplýva, že V.. C. Y. ku dňu 7.5.2014, ako stavebný sporiteľ nie
je a nebol klientom Prvej stavebnej sporiteľne. O úver nepožiadal a ako stavebnému sporiteľovi mu

úver poskytnutý nebol. V.. C. G. bol klientom Prvej stavebnej sporiteľne. V stavebnej sporiteľni mal
vedený účet od 1.8.1998, ktorý stavebný úver bol 12.3.2010 splatený, ďalej mal v spoločnosti založené
ďalšie dva účty, na ktoré však žiadnym spôsobom nesporil a z toho dôvodu mu tieto boli zrušené.
Dňa 23.12.2002 založil účet stavebného sporenia na cieľovú sumu 16 597 €, na ktorý účet v čase
vypracovania správy (7.5.2014) riadne sporil. U. D. mal v Prvej stavebnej sporiteľni zriadené dva účty

stavebného sporenia, pričom na jednom účte bol stav k 7.5.2014 + 28,86 € (účet založený 30.12.2002)
a druhý účet mal zostatok + 110,12 € (účet založený 1.4.2001).
Dňa 1.12.1997 U. D. zriadil účet úveru na cieľovú sumu 24 232 €, ktorý stavebný úver bol v auguste 2013
riadne splatený. V rokoch 2005 až 2009 si U. D. zriadil v stavebnej sporiteľni 4 účty stavebného sporenia,
ktoré boli následne všetky zrušené z dôvodu, že klient nezačal sporiť. Účty stavebného sporenia číslo

XXXXXXX-X-XX, XXXXXXX-X-XX, XXXXXXX- X-XX, XXXXXXX-X-XX, XXXXXXX-X-XX, XXXXXXX-X-
XX, XXXXXXX-X-XX zanikli na žiadosť klienta. Ďalej zo správy Prvej stavebnej sporiteľne vyplýva, že
U. D. v období rokov 1.1.1999 až 30.6.2006 pôsobil v Prvej stavebnej sporiteľni ako oblastný vedúci,
následne do 31.7.2006 ako odborný konzultant a od 1.8.2006 do 30.6.2010 ako odborný vedúci.Na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
ktorých vlastníkom je U. D. sú zapísané exekučné záložné práva v prospech oprávnených V.. C. G., V..
C. Y., I. R. a I.. J. W..

Podľa vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 25.4.2014, U. D. pracoval pre Prvú stavebnú
sporiteľňu, a. s., v období od 8.11.1996 do 31.7.1997 ako sprostredkovateľ, od 1.8.1997 do 31.12.1998
ako poradca, od 1.1.1999 do 30.6.2006 ako oblastný vedúci, od 1.7.2006 do 31.7.2006 ako odborný
konzultant, od 1.8.2006 do 30.6.2010 ako oblastný vedúci a od 1.7.2010 do 30.11.2010 ako odborný

konzultant. Menovaný U. D. sprostredkovával zmluvy o stavebnom sporení, kompletizoval úverové
žiadosti, teda mohol ponúkať iba produkty spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., to jest mohol
ponúkať úvery, alebo stavebné sporenie. Z vyjadrenia Prvej stavebnej sporiteľni ďalej vyplýva, že
obchodný zástupca nemohol disponovať prostriedkami klienta uloženými na jeho účte. Bol však osobou,
ktorá s klientom spisovala žiadosti o založenie, zmenu, alebo zrušenie účtu.

Podľa zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s. a U.
D. zo dňa 10.6.2002, U. D. vykonával činnosť obchodného zástupcu, predmetom ktorej bola činnosť
smerujúca k uzatvoreniu zmlúv o stavebnom sporení. Za túto činnosť mu bola vyplácaná provízia, ktorej
priemerná ročná hodnota bola 21 197,92 €.

Podľa vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, bola dňa 2.2.1996
uzatvorená zmluva o budúcej zmluve medzi spoločnosťou Energia, s. r. o. a predchodcom Slovenského
vodohospodárskeho podniku, na základe ktorej mali byť následne uzatvorené zmluvy o nájme
pozemkov, zmluva o úhrade za využívanie sily vody a zmluva o úhrade nákladov údržby. Podľa tejto
zmluvy mala spoločnosť Energia, s. r. o., povinnosť zaslať správcovi toku na uzavretie nájomnej zmluvy

najneskôr do jedného mesiaca po obdržaní listu vlastníctva. Dňa 2.10.2007 správca toku predložil
spoločnosti Energia, s. r. o., list vlastníctva na pozemky, ktoré mali byť predmetom nájmu, návrh na
uzavretie nájomnej zmluvy, však spoločnosť Energia, s. r. o., nepredložila. Nesplnenie tejto povinnosti
mali za následok, že rokovania so spoločnosťou Energia, s. r. o., boli zastavené.

Podľa odpisu z registra trestov má obžalovaný nula záznamov v registri trestov. V centrálnej evidencií
správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný jeden záznam, a to zo dňa 3.8.2021, kedy počas jazdy
neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky. Podľa správy mesta Nové Zámky, obžalovaný nebol
mestom riešený za spáchanie priestupku.

Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom navrhovanej svedkyne Y., pretože bol názoru, že ohľadne
činnosti obžalovaného a podpisovania zmlúv resp. o tom či si obžalovaný požičiaval peniaze je
dostatočne zrejmé z výpovede iných svedkov K., M., R., ako i z výpovede samotného obžalovaného.

Zvyššieopísanéhodokazovaniahodnotiacdôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachdospel

súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný U. D. v priebehu rokov 2003 až 2009
opakovane od poškodených V.. C. G., V.. C. Y. a od poškodeného D. Q. vylákal peňažné prostriedky, a

to s prísľubom ich výrazného zhodnotenia, kedy jednotlivým poškodeným prisľúbil províziu vo výške 3%
mesačne,pričomtaktosiodpoškodenýchzadovážilhotovosťvovýške413836,36€,ktorásumavyplýva
znotárskychzápisníc,ktorýmiobžalovanýuznaldlhvočipoškodenýmajednakzvýpovedípoškodených.
Ďalej uvedené skutočnosti vyplývajú tak z výpovede samotného obžalovaného, ktorý popísal okolnosti,
za ktorých mu jednotliví poškodení odovzdávali peniaze a tieto skutočnosti taktiež vyplývajú z tvrdení a

výpovedí jednotlivých poškodených, ktorí opísali priateľské vzťahy s obžalovaným, ich následnú dôveru
voči osobe obžalovaného. Poškodení uviedli, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný D. pracuje ako
oblastný vedúci v Prvej stavebnej sporiteľni a z toho dôvodu nemali obavy odovzdať obžalovanému
peniaze, o ktoré ich požiadal a z toho istého dôvodu si mysleli, že sľúbené zhodnotenie ich finančných
vkladov bude prostredníctvom Prvej stavebnej sporiteľne. Je nepochybné, že takto vzbudená dôvera

zo strany obžalovaného u poškodených vyvoláva zásadný omyl, ktorý ich ovplyvnil v ich ďalšom
rozhodovaní o odovzdaní peňazí obžalovanému a táto dôvera v osobu obžalovaného spôsobila i to, že
poškodení počas celého obdobia verili obžalovanému a verili aj tomu, že ich peňažné prostriedky im
budú vrátené, o čom svedčia tie skutočnosti, že poškodení podpisovali s obžalovaným stále nové zmluvyo poskytnutí pôžičky a odovzdávali mu peniaze za účelom ich zhodnotenia, resp. čakali naďalej na ten
okamih, kedy im obžalovaný vráti peniaze. Teda možno povedať, že priateľský vzťah s obžalovaným
a akási slepá dôvera v osobu obžalovaného ich priviedla k neopatrnosti a strate ostražitosti o svoje

peniaze a tieto bez väčších problémov odovzdávali obžalovanému, a to i bez toho, aby im obžalovaný
dlh splatil, resp. čakali z dôvodu jeho sľubu na splnenie toho, čo sa dohodli. Na udobrenie vzťahov
a upevnenie svojej dôvery obžalovaný občas vyplatil nejakú časť peňazí poškodeným a následne
ich opätovne požiadal o „investovanie“ tohto výnosu resp. peňazí, pričom však ani táto skutočnosť
nezbavuje obžalovaného viny, ba naopak práve tu je možné vidieť a predpokladať, že takto postupoval

vďaka ďalším pôžičkám a vzniku ďalších dlhov, pričom práve takéto čiastkové vrátenie peňazí malo za
úlohu hlavne opätovné vzbudenie dôvery obžalovaného v očiach veriteľov (poškodených).
Ďalej bolo v konaní preukázané i to, že obžalovaný si požičiaval peniaze od ďalších osôb (M., R.,
W.), ktorým celý dlh ani nesplatil a je teda možné predpokladať, že práve peniaze, ktoré mu poskytli
poškodení, obžalovaný použil okrem iného aj na úhradu iných dlhov, ktoré mal voči ďalším osobám.

Ďalej podľa názoru súdu obžalovaný bol od počiatku uzrozumený, že požičané peniaze nikdy
poškodeným nebude schopný vrátiť a to najmä s poukazom na jeho majetkové pomery, ktoré boli
nižšie ako výška poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré mal v postate vždy do roku vrátiť spolu s
navýšením. Uvedené vyplýva jednak z výšky priemernej ročnej provízie, ktorú ako obchodný zástupca
dostal, teda provízia za prácu ktorú vykonával, ktorá bola stanovená vo výške 21 197,92 € (uvedená na

čl 500, 501). Rovnako tak i z jednotlivých daňových priznaní, ktoré boli do spisu zadovážené nevyplýva,
že obžalovaný mohol mať taký príjem, aby vedel uhradiť pôžičky navýšené o úrok a to so splatnosťou
jeden rok. Obžalovaný nemal ani také zostatky na účtoch, ktoré by preukazovali a na základe ktorých
by bolo možné prísť k záveru, že obžalovaný by vedel jednorazovo uhradiť spätne požičané peniaze
navýšené o úrok.

Takto brať peniaze a sľubovať ich zhodnotenie mal obžalovaný dlhodobo, a to počas 7 rokov, ktorá
doba musela byť aj obžalovanému zrejmá, že nie je možné peniaze vrátiť a to najmä s poukazom na
príjmy obžalovaného a jeho celkový majetok. Pritom je nepochybné, že obžalovaný mal viac takýchto
podĺžností, ktoré skutočnosti vyplývajú z výpovede svedkov, ktorí v konaní vypovedali (M., R.).

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením obžalovaného, podľa ktorého obžalovaný tvrdí, že nevylákal peňažné
prostriedky od poškodených, a to z dôvodu, že práve dôvera v osobu obžalovaného a prísľub zisku,
ktorý obžalovaný tvrdil, že vie zabezpečiť v podobe úrokov bol tým momentom, ktorým vylákal od
poškodených peniaze, a to i napriek tomu, že obžalovaný si už vtedy musel byť vedomí toho, že takýto
zisk nebude schopný vyplatiť a hlavne nie v krátkej dobe ako sa k tomu obžalovaný zaviazal, t. j. do

roka od poskytnutia peňazí.

Čo sa týka obrany obžalovaného o tom, že obžalovaný plánoval zhodnotiť peniaze vložením do vodnej
elektrárne, tak táto obrana neobstojí v žiadnom prípade, pretože obžalovaný si musel byť vedomí,
že investovanie do akejsi elektrárne nie je investovanie, ktoré nadobudne a prinesie výnosy v krátkej

dobe, t. j. do jedného roka, aby vedel vyplatiť pôžičky, rovnako tak si musel byť vedomí, že takéto
výnosy neprídu, hlavne vtedy, ak mal vedomosť o tom, že pri celkovej realizácii boli problémy, pretože
absentoval príchod zahraničného investora. V neposlednom rade tieto tvrdenia vyvracajú i svedkovia,
ktorí boli v pozícii konateľov spoločnosti Energia, s.r.o., ktorí jednoznačne tvrdili, že obžalovaný D. nebol
žiadnym spôsobom spojený s vodným dielom, a okrem toho uviedli, že hlavný záujem na zhotovení

elektrárne bol v rokoch 1997-1998, avšak pre nenadobudnutie imania v hodnote 300 000 000 Sk,
od tohto plánu upustili, pričom obžalovaný mal podľa neho týmto spôsobom zhodnocovať peniaze v
podstatneneskoršomobdobí(2007až2009),pričomvšakobžalovanývôbecneobjasnilakýmspôsobom
to zhodnotenie nastať malo. Skutočnosť, že obžalovaný stavbu vodného diela používal ako zámienku
na vylákanie peňazí potvrdzuje i výpoveď svedka M., ktorému obžalovaný v roku 2009, teda v roku, kedy

bolo nadovšetko jasné a zrejmé, že vodné dielo sa stavať nebude, ponúkal investičný plán do tohto
vodného diela, ako spôsob zhodnotenia svojich peňazí. Okrem iného svedok V.. X. poprel, že by si pán
N. Q. požičiaval od obžalovaného v mene spoločnosti Energia, s.r.o., ale iba ako súkromná osoba.
Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že sa jednalo o klasické pôžičky a o vzťah občianskoprávny, kedy
jedna osoba požičia inej peniaze a táto sa zaviaže mu ich vrátiť a že sa jednalo iba o nemožnosť plnenia

z takéhoto vzťahu, a to z dôvodu, že obžalovaný si v čase brania peňazí od poškodených, ale nie len od
týchto musel byť vedomí toho, že plnenie, ktoré ponúka je nereálne a toto v žiadnom prípade nebude
vedieť poskytnúť, napríklad v čase keď obžalovaný vyplatil určitú hotovosť V.. G. (1 000 000 Sk), teda
časť dlhu, si obratom vypýtal pôžičku 2 000 000 Sk, ktorú mu V.. G. aj odovzdal, pričom však obžalovanýmusel vedieť už v čase prijatia peňazí, že túto pôžičku V.. G. nebude schopný splatiť, keďže ani prvotnú
riadne neuhradil podľa dohody.
Rovnako tak obžalovaného nezbavuje viny ani skutočnosť, že disponuje zmenkami znejúcimi na rôzne

sumy, pretože táto skutočnosť vôbec nevysvetľuje možné zhodnotenie peňazí, ale skôr preukazuje
skutočnosť vylákania peňazí a následného odovzdania ich ďalej za účelom dosiahnutia svojho zisku
prípadne zisku iného, a to i s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný nikdy zmenky neuplatnil a nikdy
neviedol konanie, na základe ktorého by sa dostal k peniazom zo zmeniek. Rovnako tak je možné
zmenky považovať, že boli urobené účelovo, keď ich vypisoval obžalovaný, ktorá skutočnosť vyplýva zo

znaleckého posudku I.. T., a je nepravdepodobné, že obžalovaný by požičiaval peniaze Q. v rokoch,
kedy boli zmenky datované (2007), keď v období predtým mu mal problém Q. vrátiť pôžičky, ktoré mu
obžalovaný D. poskytol niekedy v rokoch 2004, 2005.Celá výpoveď obžalovaného sa javí ako nelogická
a to najmä v tom smere, že z nej vôbec nevyplýva a nebol ňou vyvrátený podvodný charakter konania
obžalovaného, prípadne tie skutočnosti, ako malo prísť k zhodnoteniu a následnému vráteniu peňazí.

Obžalovaný tak svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ktoré
sú uvedené v § 221 Trestného zákona a to tak po stránke zavinenia, kedy obžalovaný minimálne
vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený (§ 15 Trestného zákona). Obžalovaný svojim konaním naplnil i objektívnu
stránku skutkovej podstaty, keď obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým,

že uviedol poškodených do omylu resp. využil ich omyl, ktorí poškodení mali v čase odovzdania
peňazí obžalovanému, pričom omyl sa týkal najmä spôsobu, akým majú byť peniaze investované a
obžalovaný spôsobil tak na cudzom majetku škodu. Obžalovaný svojim konaním naplnil i kvalifikačné
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a to jednak, že konania sa dopustil na viacerých
osobách(minimálne trajapoškodení)ajednak,žekonaniasadopúšťal podlhšíčas(minimálnevrokoch

2007 až 2009). Ďalej bol naplnený i ďalší kvalifikačný znak a to, že spôsobil škodu veľkého rozsahu
(škoda vo výške 413 836,36 €).

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,

osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd ukladal trest podľa ustanovenia § 221 odsek 4 Trestného zákona, kde je trestná sadzba trestu
odňatia slobody v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Súd v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol
na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)

Trestného zákona, teda obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny život (nebol súdne trestaný,
nespáchal priestupok) a zároveň súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd potom v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil
hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3, pričom takto upravená trestná sadzba bola v rozmedzí 10 rokov až
13 rokov a 4 mesiace (180-120=60, 60/3=20, 180-20= 160 mesiacov t .j. 13 rokov a 4 mesiace).

Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň spoločenskej nebezpečnosti ko-
nania obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného
(vzhľadom na jeho predchádzajúcu bezúhonnosť je zrejmé, že jeho konanie nepochybne predstavova-
lo exces z dovtedajšieho spôsobu života), mieru zavinenia, možnosti jeho nápravy vplyvom výchovné-

ho trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť - dĺžku trestného konania.

Súd pri ukladaní trestu postupoval s poukazom na ustanovenie § 39 Trestného zákona, pretože použitie
trestnej sadzby ustanovenej zákonom, by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a preto ukladal trest
pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom je súd názoru, že takto uložený trest

bude spĺňať tak individuálnu ako i generálnu prevenciu. Trest ukladaný pod dolnú hranicu trestnej
sadzby bolo možné uložiť najmä vzhľadom k osobe obžalovaného, ako i vzhľadom na skutočnosť, že
od spáchania trestného činu doposiaľ uplynulo viac približne 15 rokov, kedy vyšetrovania uvedených
skutkov a samotné trestné konanie na súde prebiehali v podstate 12 rokov, počas ktorej doby sa
obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Podľa názoru súdu vzhľadom na uvedené v da-

nom prípade postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní ako i v konaní pred
súdom došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 6 ods. 1 -
právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie veci v primeranej lehote) a tiež k po-
rušeniu k jednej zo základných zásad trestného konania upravenej v ustanovení § 2 ods. 7 Trestnéhoporiadku (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná sú-
dom).
Podmienka rýchlosti konania musí byť splnená, aby sa zabránilo tomu, aby bol obvinený (obžalovaný)

príliš dlho vystavený trestnému stíhaniu, s čím sú spojené zásahy do jeho práv a slobôd, a aby nebol
vystavený neistote o svojom osude (trestné stíhanie má totiž vplyv na jeho povesť, postavenie v zames-
tnaní ako aj v spoločnosti, čo už samo osobe možno považovať za určitú formu sankcie). Postavenie
obvineného (obžalovaného) je stresujúce (napriek formálnej deklarácii rešpektovania prezumpcie nevi-
ny totiž naša spoločnosť obvinené osoby prakticky stotožňuje s osobami odsúdenými) a negatívne ov-

plyvňuje život obvineného prinajmenšom tým, že aktuálna hrozba trestu komplikuje obvinenému mož-
nosť viesť a plánovať ďalší osobný život. Uvedený fakt, keďže je nepochybné, že dôvodom dĺžky trva-
nia trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného, je významný aj z dôvodu, že plynutím
času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej pre-
vencie (pokiaľ páchateľ v priebehu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať
a dúfať, že sa napravil) a tiež potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na

ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú).
Neprimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním pácha-
teľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie
má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dô-
vodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým

primeraným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prí-
pade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou
trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv.
Nad rámec hore uvedeného je súd súčasne toho názoru, že aj pomery obžalovaného odôvodňujú v da-
nom prípade použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody.

Za pomery páchateľa v zmysle ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je pritom pot-
rebné považovať jednak okolnosti, ktoré páchateľa charakterizujú ako objekt trestu, a tiež možnosti re-
socializácie páchateľa. Súd má za to, že v danom prípade by tento trest obžalovaným vzhľadom na jeho
predchádzajúcu bezúhonnosť, bezúhonnosť po spáchaní skutku, ako aj na časový odstup od jeho spá-
chania bol nepochybne vnímaný citeľnejšie, ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti

nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelne.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam potom súd ukladal trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, čím
je dodržané ustanovenie § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, ktorý trest súd považuje za
dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ktorý viedol riadny život a to tak pred spáchaním skutku ako i

po jeho spáchaní a zároveň je to trest dostatočný i na ochranu spoločnosti, teda sa jedná o trest spĺňajúci
požiadavky tak individuálnej ako i generálnej prevencie. Na výkon trestu bol o obžalovaný zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže je súd názoru, že obžalovaný bude
lepšie prevychovaný v takomto type ústavu na výkon trestu.

Súd podľa 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému
ochranný dohľad v trvaní 1 rok, ktorý ochranný dohľad musel byť obligatórne uložený, keďže bol
obžalovaný uznaným za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu. Trvanie ochranného
dohľadu súd uložil na dolnej hranici a to najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý po spáchaní
skutku, teda viac ako 13 rokov vedie riadny život, a je možné predpokladať, že k jeho nápravu už prispela

samotná dĺžka konania, a teda dohľad najkratšieho trvania na sledovanie obžalovaného a jeho nápravy
po výkone trestu postačí.

O nároku na náhradu škody súd rozhodol podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku a poškodených
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu, že poškodený si uplatnili nárok na

náhradu škody i v exekučnom konaní, na základe ktorého sa aj začala exekúcia a tým, nie je možné
opätovne priznať nárok na náhradu škody a zároveň v prípade poškodeného Q. bola obžalovaným
vznesená námietka premlčania, a teda dokazovanie ohľadne premlčania resp. nepremlčania práva
poškodeného, by si vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo nad rozsah dokazovania potrebného
pre trestné konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).