Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222201559
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7222201559.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.
Oľgy Mičietovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B. A., nar. XX.X.XXXX, C., C. X, zast.
KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Košice, Fibichova 11, IČO: 36 861 561 proti žalovanej A. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, C., F. X, zast. advokátskou kanceláriou Weis & Partners, s.r.o., Bratislava, Priemyselná 1/
A, IČO: 47 234 776, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice

II sp. zn. 45C/8/2022 z 10. marca 2022

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým uznesením uložil
povinnosť žalovanej zdržať sa difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu schopných spôsobiť
žalobcovi ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o osobe žalobcu v súvislosti s výkonom

povolania žalobcu ako lekára v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach, prostredníctvom
verejne dostupných internetových sociálnych sietí alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných
prostriedkov, vyjadrených žalovanou ústne alebo písomne alebo formou obrazových, zvukových alebo
obrazovo - zvukových záznamov, a to až do právoplatného skončenia konania o žalobe žalobcu na
ochranu osobnosti (výrok I.) a výrokom II. rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

2. Podľa odôvodnenia predmetného napadnutého uznesenia súd prvej inštancie na základe
preskúmania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, citujúc § 324 ods. 1 a 3, § 325
ods. 1 a 2 písm. d/ a § 329 ods. 1 a 2 CSP dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť.
Skonštatoval, že sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanej
zdržať sa difamačných zásahov do jeho osobnostných práv ďalšími skutkovými tvrdeniami, týkajúcimi

sa jeho práce primára v UNLP, a to vzhľadom na rozhovor, ktorý 25.1.2022 poskytla v rozhlasovej
relácii. V tejto relácii žalovaná tvrdila, že žalobca profituje z pacientov s ochorením Covid 19, ktorí sú
napojení na pľúcnu ventiláciu, že ich posiela na druhý svet, vypína im kyslíky a neočkovaným zatláča
oči a posiela ich na druhý svet. Konaním žalovanej takto malo dôjsť k zásahom do jeho osobnostných
práv, k zníženiu jeho vážnosti a dobrej povesti v súkromnej aj sociálnej sfére. Vzhľadom na možnosť
ďalšieho obdobného konania žalovanej navrhol nariadiť neodkladné opatrenie a súčasne aj podal žalobu

na ochranu osobnosti. Predložil celý rad článkov, v ktorých bol spracovaný rozhovor so žalovanou
v rozhlasovej relácii z 25.1.2022, spolu v niektorých prípadoch aj s rozsiahlymi komentármi čitateľov,
čím podľa súdu jednoznačne osvedčil ohrozenie jeho práv a záujmov. Jednalo sa o články datované od
26.1.2022 až do 10.2.2022, pričom súd mal za zjavné, že ich počet sa môže ešte rozšíriť, keďže žaloba
spolu s návrhom na neodkladné opatrenie bola doručená súdu 11.2.2022. Dôvodnosť nevyhnutnej
úpravy pomerov medzi stranami osvedčil žalobca tým, že z predložených článkov, konkrétne 8.2.2022

na portáli dennik.sk a 10.2.2022 na portáli kosice.korzar.sme.sk jednoznačne vyplýva, že žalovaná
je v súvislosti s rozhovorom poskytnutým v rozhlasovej relácii 25.1.2022 vyhľadávaná novinármi,žiadajúcimi ju o poskytnutie rozhovoru a zodpovedanie ďalších otázok k jej skutkovým tvrdeniam
v rozhlasovej relácii. Súd na tomto základe mal za to, že žalobca osvedčil existenciu nevyhnutnej potreby
úpravy pomerov medzi stranami. Správne poukázal na to, že stále existuje hrozba ďalších zásahov do

jeho osobnostných práv, pričom tieto môžu spôsobiť neodvrátiteľné následky.
Keďže pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okrem osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy potrebné aspoň osvedčiť základné skutočnosti, potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je z hľadiska osvedčenia
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana postačujúce, že nejde o nárok očividne

vylúčený. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť
jej zamietnutia. Z predložených dôkazov mal súd za jednoznačne osvedčenú dôvodnosť nároku
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, poukazujúc predovšetkým na počet rôznych článkov,
spracúvajúcich skutkové tvrdenia žalovanej, ako aj na pretrvávajúci záujem o osobu žalovanej zo strany
novinárov a médií, a preto vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Jeho

trvanie vymedzil až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, týkajúcej sa žaloby žalobcu na
ochranu osobnosti, podanej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná na základe odvolacích dôvodov, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo procesného útoku, ktoré

neboliuplatnené(§365ods.1písm.g/),súdzaložilsvojerozhodnutienanesprávnomprávnomposúdení
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a z dôvodu, že súd na základe vykonaného dokazovania nedostatočne
zistil skutkový stav – osvedčenie pravdepodobnosti úspechu žalobcu v konaní vo veci samej (§ 365 ods.
1 písm. f/ CSP) a napokon tvrdila, resp. napadla neprimeranosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia – sťaženie jej procesného postavenia.

Pokiaľ sa týka námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, s tým odôvodnením že sú
prípustné prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaná nemohla využiť, nakoľko sa o nariadení
neodkladného opatrenia dozvedela až doručením uznesenia poukázala na to, že žalobca opomenul
poukázať na tú skutočnosť, že počas pandémie COVID 19 bol mediálne známy, mnohokrát vystupoval
vo verejnom priestore a presadzoval svoje názory na pacientov neočkovaných voči ochoreniu

COVID 19. Konkrétne odkázala na webové stránky denníka Hospodárske noviny online („Zlé správy
z košickej nemocnice – pacientov v ťažkom stave pribúda“), článok na webe TASR (ww.tasr.sk/tasr-
clanok/Tasr:2021090600000231), článok na webe teraz.sk/zdravie/ („UNLP odporúča tehotným ženám
očkovanie“), na webe topky.sk („Slovo „triáž“ si po tretej vlne zapamätá celé Slovensko...“) a najmä
na webovú stránku denníkaN („Primár ARO z Košíc: som znechutený a demotivovaný, empatiu a

súcit už veľmi nemám“), časť ktorého prepisu v odvolaní citovala. Z citovaného rozhovoru žalobcu
v denníku N mala za jednoznačne vyplývajúce, že žalobca nemal v čase úmrtia A. E. empatiu
s osobami pozitívnymi na ochorenie Covid-19, ktorí neboli očkovaní proti ochoreniu, považoval za
nespravodlivé odopretie zdravotnej starostlivosti osobám očkovaným proti ochoreniu Covid-19, ktorým
nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s iným ochorením ako Covid-19, a že sa počas

výkonu praxe dostal do situácie, kedy musel zvážiť, ktorého pacienta nechá pri živote a ktorého nechá
zomrieť. Mala žalobcu za verejne známeho už v roku 2021 vďaka jeho vystupovaniu v rôznych médiách
hlavného prúdu, ktorý sa dokonca vyjadroval k otázke riešenia pandémie Covod-19 na území SR
aoponovalriešeniam,ktoréprinášalipolitici.PoukážucnanálezÚstavnéhosúduSRz18.apríla2012sp.
zn.IV.ÚS492-2017-67,vzmyslektoréhostupeňdovolenejkritikysamenípodľacharakteristikyadresáta,

hranice akceptovateľnej kritiky sú nastavené najširšie u politikov, najužšie u „bežných“ občanov, mala
za to, že žalobca je verejne činná osoba, ktorá v súvislosti s výkonom svojho povolania sa aj verejne
prezentuje v médiách hlavného prúdu, a preto je povinný strpieť vyššiu mieru kritiky. Bol to sám žalobca,
ktorý jednoznačne v denníku N vyjadril neexistenciu súcitu s neočkovanými pacientmi proti Covid-19.
Kritika prezentovaná zo strany žalovanej v predmetnej relácii obsahujúca aj údajne nepravdivé tvrdenia,

tak zapadá do života žalobcu. Po ustálení tohto tvrdenia mala za to, že odvolaním napadnuté uznesenie
nemôže obstáť.
Pokiaľ sa týka otázky nesprávneho právneho posúdenia mala za to, že kritika spôsobu poskytovania
zdravotnej starostlivosti žalobcom je témou verejného záujmu. Zo záznamu relácie Dopoludnie na
Infovojne s Adrianom z 25.1.2022 jednoznačne vyplýva, že tvrdenia, ako aj hodnotiace úsudky sa

týkajú poskytovania zdravotnej starostlivosti, pri ktorom žalobca musí zvážiť, ktorého pacienta napojí
na umelú pľúcnu ventiláciu a ktorého nie, pričom rozhoduje o tom, ktorý pacient má väčšiu šancu
na prežitie (vzhľadom na jeho zdravotný stav), pričom svoju nechuť vykonávať prácu zdravotníka
podmieňuje nízkou zaočkovanosťou pacientov proti COVID-19. Mala za to, že ide jednoznačne o témuverejného záujmu, čo však súd z vykonaného osvedčovania skutočností nevyhodnotil, pri ktorých
otázkach verejného záujmu je poskytovaná zvýšená ochrana vyhľadávaniu a rozširovaniu súvisiacich
informácii a myšlienok.

V súvislosti s neprávnym právnym posúdením poukázala na to, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedol aj tvrdenia, ktorých autorstvo prisúdil moderátorovi relácie, avšak
súd tejto skutočnosti nevenoval pozornosť. Pritom moderátorom – novinárom prislúcha vyššia miera
ochrany, pokiaľ verejnosť informujú o otázkach verejného záujmu. V tejto súvislosti poukazovala resp.
aj citovala z nálezu ÚS SR z 18. apríla 2013 sp. zn. IV. ÚS 492/2012-67. Úlohou moderátorov v relácii

bolo predovšetkým sprostredkovať na základe rozhovoru so žalovanou podozrenie z nesprávneho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti, čo je aj vo verejnom záujme, súd však vyhodnotil znenie relácie
selektívne v prospech žalobcu a vôbec neupriamil pozornosť na verejný záujem súvisiaci s reláciou.
V ďalšom, v súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia, opätovne citovala z nálezu ÚS
SR z 18. apríla 2013 sp. zn. IV. ÚS 492/2012, v zmysle ktorého môže skutočnosť, či ide o otázku
verejného záujmu, v niektorých prípadoch závisieť aj na plynutí času. Túto povahu môže určitá

otázka plynutím času získať alebo stratiť. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia neskúmal ani
aktuálnosť kritiky žalovanej k spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu. Mala
za to, že uznesenie súdu by bolo možné považovať za relevantné (bez otázky verejného záujmu)
v prípade, ak by v čase jeho vydania neprebiehala na území SR pandémia ochorenia COVID-19, ako aj
migračná kríza obyvateľov Ukrajiny, pri ktorých je rovnako dané riziko šírenia respiračných ochorení. Vo

vzťahu k aktuálnosti témy pandémie poukázala na niektoré články zverejnené na webových stránkach,
z ktorých ňou konkrétne označených článkov vyplýva, že na Slovensku hrozí opätovne zvýšený nápor
v nemocniciach, v dôsledku čoho bude o to potrebnejšie dôsledne skúmať, či je spôsob poskytovania
zdravotnejstarostlivostizostranyžalobcuakoajsamotnejUNLPlegeartis.Kritikutakmalazaaktuálnuaj
čo do času pandémie, keď verejný záujem na dôsledkom dodržiavaní najnovších vedeckých poznatkov

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj na sledovaní vzťahu zdravotníkov k neočkovaným
pacientom proti ochoreniu Covid.19 bol daný rastúcim počtom nakazených na ochorenie Covid-19
ako aj hospitalizovaných. Touto otázkou sa však súd pred nariadením neodkladného opatrenia vôbec
nezaoberal, opomenul mimoriadne podmienky, za ktorých ku kritike došlo, a viac sa upriamil na rodinný
život žalobcu.

V súvislosti so záverom súdu, ktorý v uznesení vychádzal z osvedčenia pravdepodobnosti úspechu
žalobcu v konaní vo veci samej, žalovaná uviedla, že považuje nárok žalobcu uplatnený žalobným
návrhu v celom rozsahu za nedôvodný. Vymedziac znaky skutkovej podstaty zásahu do osobnostných
práv v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietala, že súd pred vydaním uznesenia prakticky
vôbec neskúmal otázku protiprávnosti údajného zásahu do osobnostných práv žalobcu, mala za to,

že vo vzťahu k možnej protiprávnosti údajného zásahu do osobnostných práv žalobcu, neuniesol
žalobca argumentačné a dôkazné bremeno a ako verejne známa osoba upriamil pozornosť výlučne
na svoju vlastnú osobu. Žalovaná sa vyjadrila i k otázke vzniku resp. hrozby vzniku ujmy na strane
žalobcu ako i k otázke neexistencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a údajným zásahom
do osobnostných práv žalobcu, ako ďalších predpokladov naplnenia skutkovej podstaty zásahu do

osobnostných práv. Namietala, že žalobca neuviedol, aký vplyv mal rozhovor s ňou – žalovanou
v relácii Dopoludnie na Infovojne s Adrianom, na jeho súčasné pracovné zaradenie. Argumentovala,
že so žalobcom nebol so strany UNLP rozviazaný pracovný pomer, ani nebol preradený na inú
pracovnú pozíciu, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi odvysielaním relácie a hypotetickou stratou
zamestnania. Pokiaľ žalobca okrem hypotetickej hrozby ujmy spočívajúcej v budúcom neúspechu

pri uchádzaní sa o post primára poukázal aj na výhražné telefonáty, ako aj stúpnutie vyhľadávania
jeho mena na stránke google.sk, mala za to, že žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť
medzi odvysielaním rozhovoru a vyhrážaním sa jeho osobe. Bol verejne známy už pred odvysielaním
predmetnej relácie, najmä vďaka svojmu postoju k neočkovaným pacientom proti ochoreniu Covid-19.
Nemala preto za vylúčenú súvislosť medzi jeho názormi na neočkovaných pacientov a výhražnými

telefonátmi.
Napokon žalovaná namietla nariadenie neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom, keďže ju súd
uznesením zaviazal, aby sa zdržala akýchkoľvek difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu
schopných spôsobiť mu ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o jeho osobe v súvislosti
s výkonom povolania žalobcu ako lekára na UNLP, a to poukážuc na znenie celého návrhu žalobcu,

ktorým tento upriamil pozornosť súdu iba na niektoré tvrdenia žalovanej v relácii Dopoludnie na Infovojne
s Adrianom, mala za to, že pre dosiahnutie účelu sledovaného žalobcom by bolo postačujúce výlučne
neodkladné opatrenie vo vzťahu ku konkrétnym výrokom, ktoré mali zaznieť vo vyššie uvedenej relácii
a ktoré by mali byť podľa tvrdení žalobcu nepravdivé. Mala za to, že súd uznesením prakticky zakázalakúkoľvek kritiku žalovanej voči výkonu povolania žalobcu. Súd tak obmedzil jej právo kritizovať žalobcu
vo vzťahu k otázkam poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré sú predovšetkým v tejto mimoriadnej
dobe predmetom verejného záujmu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak,
že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 1 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. V danom prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 CSP, ktorý žalobca

podal spolu so žalobou vo veci samej, preto je považovaný za návrh podaný po začatí konania. Vo
veci samej sa žalobca domáha nárokov titulom ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka a to v súvislosti s vyjadreniami žalovanej v rozhlasovej relácii na tzv. dezinfowebovom rádiu
INFOVOJNA v relácii „Dopoludnie na Infovojne s Adrianom“ odvysielanej 25.01.2022, ktorá relácia bola
aj zverejnená na webovej stránke rádia a na internetovej databáze YouTube ako i v súvislosti s ďalším

následným šírením týchto (nepravdivých) vyjadrení žalovanej inými webovými portálmi. Rozsudkom
vo veci samej sa domáha uloženia povinnosti žalovanej upustiť od difamačných zásahov do svojich
osobnostných práv schopných spôsobiť mu ujmu zverejňovaním tvrdení o jeho osobe v súvislosti
s výkonom jeho povolania lekára a to prostredníctvom verejne dostupných internetových sociálnych
sietí alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných prostriedkov, vyjadrených žalovanou ústne alebo

písomne alebo formou obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Domáha sa aj
uverejnenia v periodickej tlači v denníku Sme a na webových sídlach denníkov Korzár a Plus 1
deň ospravedlnenia v ním formulovanom znení za odvysielanie rádiom INFOVOJNA 25.01.2022,
nepravdivých a difamujúcich tvrdení uvedených žalovanou, ktorými bolo zasiahnuté do osobnostných
práv žalobcu, spolu s uvedením toho, že jej vyjadrenia na jeho adresu: „má z toho evidentne profitovať,

že pacientov tlačí na pľúcnu ventiláciu, zatláča oči nezaočkovaným pacientom s ochorením Covid 19
a posiela ich na druhý svet a má pacientom vypínať kyslík“, sú nepravdivé. A napokon domáha sa
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.13. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Na základe odvolania
žalovanej bolo uznesenie súdu prvej inštancie predmetom odvolacieho prieskumu.

14. Odvolateľka/žalovaná v súvislosti so závermi súdu o splnení zákonných podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, spochybnila
jednak danosť osvedčenia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou titulom danosti nároku
žalobcu na ochranu osobnosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka a to vyjadriac sa k nároku žalobcu
uplatnenomvkonanívovecisamejtak,žejevcelomrozsahunedôvodnýaneuznávaho,alespochybnila

i neprimeranosť nariadeného neodkladného opatrenia, keď ju súd neodkladným opatrením zaviazal
zdržať sa akýchkoľvek difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu schopných spôsobiť
mu ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o jeho osobe v súvislosti s výkonom povolania.
Poukázala na znenie celého návrhu žalobcu, ktorým upriamil pozornosť iba na niektoré jej výroku
v rozhlasovej relácii, v súvislosti s čím by podľa nej malo byť postačujúce výlučne neodkladné opatrenie
vo vzťahu k týmto konkrétnym výrokom, ktoré mali byť podľa žalobcu nepravdivé. Súd jej tak prakticky

zakázal akúkoľvek kritiku voči výkonu povolania žalobcu vo vzťahu k otázkam poskytovania zdravotnej
starostlivosti, ktoré za danej mimoriadnej situácie mala za predmet verejného záujmu.

15. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska skutkového stavu existujúceho v čase vydania
napadnutého uznesenia ako i zákonných ustanovení upravujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

aplikovaných súdom prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu. Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky.
Jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP v priebehu

súdneho konania je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Tým je daný cieľ a účel
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle, ale len dočasné vyriešenie pomerov strán sporu okamžitým
zásahomsúduspravidlalennazákladetvrdeníuvedenýchvnávrhuaprípadnelistínknemupriložených,
za predpokladu minimálne osvedčenia tejto potreby bez striktnej požiadavky preukázania týchto tvrdení.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu zahŕňa jednak existenciu právneho vzťahu medzi

stranami sporu a jednak požiadavku jej naliehavej a nevyhnutnej úpravy. Účelom neodkladného
opatrenia je okamžite vytvoriť dočasný stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá
súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Podľa názoru odvolacieho súdu požadované neodkladné
opatrenie tento účel neplní.

16. Súd prvej inštancie existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, teda pravdepodobnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, mal za postačujúcim spôsobom osvedčenú tým, že nejde
o nárok očividne vylúčený a to zohľadniac predložené dôkazy, poukážuc predovšetkým na počet rôznych
„článkov spracúvajúcich skutkové tvrdenia žalovanej“ ako aj na pretrvávajúci záujem o osobu žalovanej
zo strany novinárov a médií (viď odsek 17. uznesenia súdu).

Požiadavku naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov mal naplnenú existenciou možnosti ďalšieho
obdobného konania žalovanej. Poukázal pri tom totožne na celý rad článkov, v ktorých bol „spracovaný
rozhovor so žalovanou“ odvysielaný v rozhlasovej relácii 25.01.2022, v niektorých prípadoch spolu
s rozsiahlymi komentármi čitateľov v rámci diskusií k ním, ktoré boli zverejnené v čase od 26.1.2022
až do 10.2.2022 a keďže žaloba spolu s návrhom na neodkladné opatrenie bola súdu doručená

11.02.2022 dôvodil, že ich počet sa môže ešte rozšíriť. Dôvodnosť nevyhnutnej úpravy pomerov mal
za osvedčenú aj tým, že z konkrétnych predložených článkov zverejnených dňa 8.2.2022 na webovom
portáli denníkn.sk a dňa 10.2.2022 na webovom portáli kosice.korzár.sme.sk vyplynulo, že žalovaná je
v súvislosti s poskytnutým rozhovorom z 25.1.2022 vyhľadávaná novinármi žiadajúcimi ju o poskytnutie
rozhovoru o zodpovedanie ďalších otázok k jej skutkovým tvrdeniam v rozhlasovej relácii (viď odsek 16.

uznesenia súdu). Mal za danú hrozbu ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu.

17. Súd prvej inštancie síce dôvodil pri nariadení neodkladného opatrenia tak zásahmi do osobnostných
práv žalobcu ako znížením jeho vážnosti a dobrej povesti v súkromnej a sociálnej sfére, ku ktorým
malo dôjsť konaním žalovanej, avšak tak ako namietla žalovaná v odvolaní, konkrétnosti neuviedol.

Neuviedol aká konkrétna bezprostredne hroziaca ujma, hrozba ťažko napraviteľnej ujmy môže žalobcovi
vzniknúť, ani akým spôsobom sa môže právne postavenie žalobcu bez nariadenia neodkladného
opatrenia zhoršiť. Súd nezohľadnil, že žalovaná svoje vyjadrenia poskytla len v rozhlasovej relácii
25.1.2022 a nijako sa ona osobne nezúčastňovala a nepodieľala na „celom rade článkov, v ktorých bolspracovaný rozhovor“ s ňou, ani nebolo jej aktivitou, keď bola vyhľadávaná novinármi žiadajúcimi ju
o poskytnutie rozhovoru a zodpovedanie ďalších otázok, čím – ktorými skutočnosťami súd odôvodnil
nevyhnutnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navyše nevyplýva ani zo žalobného návrhu,

prípadne z predložených dôkazov, že by žalovaná bola akýkoľvek iný ďalší rozhovor médiám v súvislosti
s otázkou výkonu povolania žalobcu pri poskytovaní liečebnej starostlivosti jej otcovi poskytla, prípadne
že by sa bola zapájala do diskusií na sociálnych sieťach. Vyvodiť resp. založiť danosť takej (zákonom
v zmysle § 325 ods. 1 CSP predpokladanej) hrozby na vyjadrení žalovanej: „... ale keď toto boli schopní
urobiť s mojím otcom, tak toto ma už nenechalo proste chladnou, proste že by som to mala nechať

tak“, aj čím dôvodil žalobca, nie je a nezakladá podľa názoru odvolacieho súdu osvedčenie potreby
bezprostrednej úpravy pomerov. Absencia bezprostrednej hrozby či dokonca ťažko napraviteľnej ujmy
na osobnostných právach žalobcu vylučuje záver o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov strán sporu
a teda aj o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej v súvislosti s uloženou
povinnosťou zdržať sa difamačných zásahov do osobnostných práv žalobcu schopných spôsobiť mu
ujmu zverejňovaním alebo rozširovaním tvrdení o jeho osobe v súvislosti s výkonom jeho povolania ako

lekára, prostredníctvom dostupných internetových sietí alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných
prostriedkov, vyjadrených žalovanou ústne alebo písomne alebo formou obrazových alebo obrazovo-
zvukových záznamov.

18. Okrem toho tak široko a všeobecne koncipovaná povinnosť uložená žalovanej neodkladným

opatrením, je až neurčitá a zároveň aj zasahuje alebo môže zasahovať do ústavou zaručených práv
a slobôd, čo je tiež limitom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, aby nezasahovalo nad mieru
primeranú veci stranu, proti ktorej smeruje. Ide o zásadu primeranosti zásahu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov medzi sporovými stranami. V danom prípade obsah
výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie znamená reštrikciu ústavnou Listinou základných práv

a slobôd zaručenej slobody prejavu. V demokratickej spoločnosti ide o jedno z najdôležitejších práv,
ktoré obsahuje slobodu názoru, slobodu prijímania a rozširovania informácií verejnosti. Je pravdou, že
sloboda prejavu nemôže byť celkom neobmedzená, sú tu hranice vytvorené aj novinárskou etikou, ale so
zreteľom na cieľ sledovaný ústavnou úpravou slobody prejavu nemožno najprv postupovať podľa § 325
CSP. Na ochranu žalobcu z tohto aspektu, za osvedčených okolností, postačujú prostriedky ustanovené

§ 13 Občianskeho zákonníka.

19.Ďalšieskutočnostiuvádzanévodvolanížalovanej,najmäčidošlokneoprávnenémuzásahudopráva
na ochranu osobnosti žalobcu, akým spôsobom a akou intenzitou, či žalobca je, resp. bol v súvislosti
s výkonom povolania verejne činnou osobou, či v danom čase išlo o tému verejného záujmu, prípadne

ďalšie budú predmetom dokazovania vo veci samej.

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže zákonné podmienky
na jeho nariadenie v danej veci neboli naplnené.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods.
2 CSP veta posledná).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.