Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/119/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1420202767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Evinom, v právnej veci

manželky: G., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s.r.o., Miletičova 21, Bratislava
a manžela: C. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletému dieťaťu: K. zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov G. a C. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L. zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z
v á dz a .

II. Maloletá K. sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. výživným vo výške 200,-€ mesačne, ktoré je povinný
platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o

rozvode manželstva.

V. Styk otca s maloletou K. sa n e u p r a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 17.07.2020 domáhala rozvodu
manželstva. Návrh odôvodnila tým, že s manželom nežijú 12 rokov v spoločnej domácnosti a ona sa
dlhodobo zdržiava na území Slovenskej republiky. Intímne spolu nežijú, nekomunikujú, nehospodária
spolu. Manželstvo sa pre ňu stalo len nutnosťou a povinnosťou, nemá zo svojho manželstva radosť, tak
ako tomu bolo na začiatku ich vzťahu. Má za to, že ich vzťah je hlboko a trvalo rozvrátený a nie je možná
obnova ich spoločného spolužitia. Manželstvo si vôbec neplní svoju funkciu a manžel jej neprispieval na
žiadne výdavky s maloletými deťmi. Na základe pretrvávajúcich konfliktov sa manželia rozhodli požiadať

taliansky súd o rozluku manželstva, o čom bolo rozhodnuté aj rozsudkom súdu v H..k. 834/2014 zo dňa
14.05.2014, RG č. 10411/2008. Na pojednávaní dňa 30.08.2022 žiadala o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej K. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný
prispievať na jej výživu vo výške 200,-€. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť.2. Manžel sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, manželka založila písomný súhlas manžela s
rozvodom manželstva.

3. Vzhľadom k tomu, že sa manžel na pojednávanie súdu dňa 30.08.2022 nedostavil, pričom bol
riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil relevantným spôsobom, súd v zmysle § 180 C.s.p. s
prihliadnutím na obsah spisu a charakter veci konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými
listami, potvrdením o príjme manželky, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k.
20Ecud/1/2019, so spisom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cudz/17/2019, ako aj s ostatnými listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul manželku a kolízneho opatrovníka a zistil, že manželka je
slovenský štátny občan, slovenskej národnosti a manžel V.tátny občan, V. národnosti. U oboch manželov
sa jedná o J. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v L. Z manželstva pochádzajú tri deti: plnoletý

H. plnoletý D. a maloletá K..

5. Rozsudkom Súdu v Modene, Talianska republika č.k. 834/2014 RG č. 10411/2008 zo dňa 14.05.2014
súd vyhlásil odluku manželov. Maloleté deti H., D. a K. zveril do starostlivosti oboch rodičov s tým, že
nariadil, aby maloleté deti bývali s matkou. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí

vo výške 200,-€ na každé dieťa a 50% zo sumy mimoriadnych výdavkov, ktoré budú vynaložené na
maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi bol určený pod dohode s matkou maloletých detí striedavo
cez víkendy od soboty až do pondelka rána. Päť dní cez Vianočné sviatky, pričom každý rok sa bude
striedať deň Vianoc a deň Nového roku. Tri dni počas Veľkonočných sviatkov, pričom sa bude striedať
deň Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka. 15 dní počas letných prázdnin v období, ktoré sa

musí oznámiť do 15. mája.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 20Ecud/1/2019-49 zo dňa 03.04.2020 bolo uznaný
rozsudok Súdu v Modene, Talianska republika č.k. 834/2014 zo dňa 14.05.2014, RG č. 10411/2008 na
území Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa rodičovských práv a povinností. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 16.05.2020.

7. Manželka vo výpovedi uviedla, že s manželom nežijú od roku 2008, pričom predtým sa často hádali
a aj ju fyzicky napadol. Manžel stále pendloval a nezodpovedne pristupoval k životu a narobil im aj veľa
dlžôb. V V. požiadala o rozluku, keďže tam nie je jednoduché sa rozviesť a prakticky odvtedy žijú od

seba. Deťom nikdy nebránila v styku s otcom, práve naopak, stávalo sa, že on jej nechcel deti vrátiť. V
roku 2017 začala opätovne podnikať na Slovensku aj sa tu začala zdržiavať a pokračovala ako konateľka
v svojej firme, ktorá obchoduje s dlažbami. Jej mesačný príjem je asi 1.500,-€ netto. Žije sama s dcérou
na Slovensku v prenajatom byte, nemá žiadneho partnera. O manželovi nič nevie, on si veľa vymýšľa
a jeho reálny život vlastne ani nepozná. Podľa jej informácií by mal byť aktuálne v F. - to jej povedala

dcéra, ale nevie, či tam je obchodne alebo súkromne. Má vedomosť, že sa zdržiaval aj v J., kde mal
s priateľkou rozbehnúť podnikanie. Počas ich vzťahu mal veľa partneriek a ich manželské spolužitie
už dlhodobo nefunguje. Majú spolu 3 deti, pričom najmladšia dcéra maloletá K.tuduje v V. na strednej
škole v oblasti turizmu a ekonómie. Nevie, aký je manželov aktuálny príjem a ani aké sú jeho majetkové
pomery. Vie iba, že mal podnikať v J., ale či aj túto činnosť vykonáva, to nevedela uviesť. Doposiaľ jej

manžel neplatil žiadne výživné a to ani po rozhodnutí talianskeho súdu o rozluke. Potrebuje sa od neho
legálne odpojiť, pretože to je nezodpovedný otec a rodič. Otázka výživného nie je pre ňu podstatná a
nijako nezmení ani jej životnú úroveň, ale myslí si, že výživné 200,-€ je primerané a adekvátne vzhľadom
na pomery a potreby ich dcéry.

8. Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu navrhuje maloletú K. zveriť do starostlivosti matky
a styk otca s maloletou neupravovať. Nakoľko nemá vedomosť o príjme otca, toto rozhodnutie o výške
výživného ponechal na úvahe sudu.

9. Z listinných dôkazov súd zistil, že manželka je riadne zamestnaná a jej príjem za obdobie od januára

2021 do júna 2022 bol 894,61 € priemerne mesačne netto. (potvrdenie o príjme na č.l. 123). Zo
mzdového listu za rok 2021 vyplýva priemerný mesačný príjem vo výške 970,43 € (č.l. 127).

10. Otec maloletej nepreukázal svoje majetkové a ani zárobkové pomery.11. Maloletá K. navštevuje strednú školu.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

15. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

16. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje

nariadenie (ES) č. 1347/2000, (ďalej len „Nariadenia“), vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva majú právomoc súdy členského štátu
a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má "domicil";
b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia "domicil".

17. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

18. Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3,
na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá

sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov
má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností
prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a
ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú
splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z
manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov
je vážne a trvalo rozvrátené, dlhodobo nefunkčné a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií.
Tento stav tak nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva

nebude v rozpore ani so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením §
23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd ustálil vo vzájomných
nezhodách manželov a nezodpovednom prístupe k manželstvu zo strany manžela. Rozhodnutím súdu
v H., V., sp. zn. RG 834/2014 zo dňa 14.5.2014, bolo manželstvo rozlúčené, čim bolo deklarované, že
manželia nie sú schopní ďalej spolu žiť a vytvárať tak plnohodnotné rodinné a manželské spoločenstvo.

Pretrvávajúci stav odlúčenia a postupný zánik manželských povinností (spoločná výchova detí, spoločné
hospodárenie, vzájomná pomoc, zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny,...) spôsobili, že aktuálne
je manželstvo účastníkov konania iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, bez napĺňania jeho účelu. Obaja
manželia v písomnom vyhlásení zo dňa 22.11.2021 súhlasili s rozvodom manželstva, ako aj s tým, abyvo veci rozhodoval Okresný súd Bratislava IV. Nakoľko súd mal preukázané, že rozvrat manželstva je
nemenný, dlhodobý a obnova manželského spolužitia nepravdepodobná, rozhodol tak, že manželstvo
rozvádza.

20. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode
manželstva, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, keďže bolo preukázané, že maloletá
býva s matkou, ktorá sa o ňu už dlhodobo stará, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky. Súčasne súd podporne poukazuje na to, že maloletá K. bývala v domácnosti matky už na

základe rozsudku o rozluke manželstva, o ktorej rozhodoval súd v V.. Otec neprezentoval záujem o
zverenie maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, ako ani inú formu starostlivosti, pričom rodinné
prostredieumatkysúdpovažovalzastabilnéazpohľadusúduneboldôvodtútodlhodobústabilitumeniť.
Otec maloletej sa aj v súčasnosti stretáva s dcérou po vzájomnej dohode, pričom dcéra je už natoľko
rozumovo vyspelá, že vie sama prezentovať svoje požiadavky na miesto jej pobytu, ako aj frekvenciu
stretávaní sa s otcom, keďže v roku 2022 dovŕši už 17 rok života. Zastupovať maloletú a spravovať

jej majetok budú obaja rodičia, nakoľko súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by toto právo malo prináležať
iba jednému z rodičov.

21. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca na maloletú K. na čas po rozvode manželstva, súd premietol
rozhodnutie talianskeho Súdu v H. aj do svojho rozhodnutia a určil výživné vo výške 200,-€ mesačne,

keďže takéto výživné žiadala určiť matka maloletej, súd takúto výšku s ohľadom na potreby maloletej
a jej vek považoval za náležitú a súčasne súd nezistil, že by takto určené výživné nebolo v silách a
schopnostiachotcauhrádzaťajdobudúcna.Priurčenívýživnéhosúdvychádzalzmožnostíaschopností
rodičov, ich životnej úrovne a prihliadol aj na vek a odôvodnené potreby maloletej K., ktorá navštevuje
strednú školu. Otec svoje zárobkové možností, schopností, majetkové pomery nijako nepreukázal a

bol v konaní celkom nečinný. Tvrdenie matky maloletej, že otec aktuálne pravdepodobne podniká v J.
nebolo relevantne preukázané, a teda súd nemohol vychádzať zo zákonného predpokladu, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu je dvadsaťnásobok životného minima. Nebolo síce preukázané ani
to, že by bol otec maloletej v nejakom zamestnaneckom pomere, avšak nakoľko bol pri preukazovaní
rozhodných skutočnosti nečinný, súd v jeho prípade vychádzal z potenciálnych príjmov, to znamená

príjmov,ktorépovinný(potenciálne)moholmaťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Súd tak dospel k
záveru, že určené výživné vo výške 200,-eur nijako neohrozuje bežné fungovanie otca maloletej, keďže
súd nemal tvrdené a ani preukázané žiadne obmedzenia, ktoré by otcovi maloletej bránili dosahovať
príjem na takej úrovni, aby zvládal pokrývať výživné na maloletú dcéru vo výške 200,-eur. Takto určená

výška výživného zodpovedá kritériám rozhodujúcim pre určenie výživného podľa Zákona o rodine a je
tak primeraná veku a potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

22. Pri úprave styku otca s maloletou vzal súd do úvahy to, že matka žiadnym spôsobom nebráni otcovi
v styku s deťmi, resp. maloletou dcérou, ktorá je už vo veku blízkom dospelosti, vie prejaviť vôľu sa s

otcom stretnúť a teda z tohto dôvodu ponechal styk otca s maloletou neupravený.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako

spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia
o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).