Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120202005
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4120202005.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.,

Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. Advokátska
kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda,
proti žalovanému: Ľubomír M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/X, XXX 11 Nitra, zast. JUDr. Alžbeta
BORIKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 249 587, so sídlom Predmestská 57, 010 01 Žilina,
o zaplatenie sumy 2 957,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 10.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 2 957,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 28.12.2017 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 8.9.2016 poistnú zmluvu č. 6820168228 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: NR613IR. Dňa 28.5.2017
došlo pri prevádzke predmetného motorového vozidla k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný.
Žalobca následne poškodenému z poistnej zmluvy poukázal plnenie vo výške 5 915,04 eur. S poukazom
na ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady ním
poskytnutého plnenia vo výške 2 957,52 eur predsatvujúcej 50 % zo sumy poškodenému vyplateného
poistného plnenia, pretože žalovaný dopravnú nehodu neohlásil polícii, čím porušil zákonnú povinnosť

v zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.

3. Okresný súd Nitra vydal dňa 26.3.2020 platobný rozkaz č.k. 19C/11/2020-48, ktorý následne
uznesením č.k. 19C/11/2020-78 zo dňa 3.9.2020 z dôvodu žalovaným podaného odporu zrušil.
Uznesenie, ktorým súd zrušil platobný rozkaz, nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2020.

4. Žalovaný sa v podanom odpore bránil, že povinnosť ohlásiť nehodu polícii sa vzťahuje len na prípady

„dopravnej nehody“, pritom za dopravnú nehodu sa považuje prípad, ak škoda na niektorom vozidle
dosiahne zrejme vyššiu sumu ako je 3 990 eur. Použitie zákonnej formulácie „zrejme“ má svoj význam v
zmysle ochrany bežných účastníkov cestnej premávky, laikov, od ktorých nemožno spravodlivo žiadať,
aby vedeli na mieste nehody presne vyčísliť výšku škody na vozidle. Skutočný rozsah poškodeniavozidla sa zistí až po odstrojení niektorých jeho častí v autoservise. Žalovaný tvrdil, že poškodené
vozidlo Škoda Octavia vykazovalo len oškretú ľavú a pravú stranu vozidla a vozidlo žalovaného zn.
Dacia Lodgy malo „šuchnutý“ bok a disk. Ani žalovaný a ani vodič poškodeného vozidla Mário Červeň

nemali dôvod si ako laici myslieť, že škoda by mohla byť vyššia ako 3 990 eur, dokonca až 5 915,04 eur.
V predbežnej správe z prešetrenia poistnej udalosti č. 8013241643 sa uvádza, že účastníci dopravnej
nehody sa dohodli, že nebudú volať políciu, aby sa nezdržiavali a predpokladali, že na vozidle nie je
vysoká škoda. Škoda na vozidle žalovaného bola jeho havarijným poisťovateľom Union poisťovňa, a.s.
vyčíslená na sumu 4 368,77 eur, čo nepatrne prevyšuje zákonný limit. Žalovaný ďalej namietal, že

nie všetky náklady na opravu mohli súvisieť s predmetnou škodovou udalosťou, žiadal tiež zohľadniť
výšku amortizácie vozidla, ktoré malo v čase nehody minimálne 4 roky a najazdených cez 300 000 km.
Žalovaný poukázal i na neprimeranosť požadovanej náhrady a žiadal tiež, aby súd toto konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. 20Csp/4/2020,
ktorou sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia sumy vo výške 240,84 eur titulom náhrady škody,
ktorámuvzniklaposkytnutímprávnychslužiebadvokátskoukanceláriouvoveciobranypredvymáhaním

regresu (postihu), ktorý je predmetom tohto konania.

5. Žalobca v replike poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol povinný privolať políciu aj s poukazom na
ustanovenie § 64 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke (ak sa poškodí cesta alebo všeobecne
prospešné zariadenie), pretože pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu všeobecne prospešného

zariadenia - zvodidiel. K poškodeniu motorového vozidla došlo na dieloch viditeľných voľným okom
(najmä predný nárazník, zadný nárazník, vonkajšie zrkadlá, ľavý predný blatník, pravý predný blatník,
ľavý zadný blatník, pravý zadný blatník, pravé aj ľavé predné dvere ako aj pravé a ľavé zadné dvere
a podobne) a vzhľadom na masívny rozsah poškodenia motorového vozidla bolo možné predpokladať
poškodenie väčšieho rozsahu. Nejednalo sa tak o skryté poškodenie ani „šuchnutý bok“ ako to nazval

žalovaný. Škoda na vozidle predstavovala sumu 7 098,05 eur, pričom žalobca si voči žalovanému
uplatnil 50 %-ný regres zo sumy 5 915,04 eur a nie zo sumy 7 098,05 eur. Z uvedenej sumy 7 098,05
eur bola odpočítaná suma zodpovedajúca DPH. Žalovaný podal podnet na Národnú banku Slovenska,
ktorá potvrdila správnosť postupu žalobcu. Pre posúdenie prejednávanej veci nie je relevantné plnenie
poskytnuté poisťovňou UNION za motorové vozidlo žalovaného, keď súvis medzi týmito dvomi plneniami

nie je žiadny, ide o rozdielne vozidlá s rozdielnymi poškodeniami. Vo vzťahu k amortizácii poškodeného
vozidla žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.3.2013. S poukazom
na toto rozhodnutie žalobca pri povinnom zmluvnom poistení neprihladia na vek vozidla a poškodeným
prepláca náklady za opravu v plnej výške. Požadovaná výška regresnej náhrady nie je nárokom na
náhradu škody. Ide o postih, ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého

poisťovňa nahradila škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Právo poisťovateľa na
postih vznikne dňom výplaty plnenia z poistenia zodpovednosti poškodenému. Podmienkou vzniku tohto
práva je, že tieto sumy poisťovateľ skutočne vyplatil. Právo na postih je právom, nie však povinnosťou
poisťovateľa. Z toho dôvodu zákon ustanovuje, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti. Pri zohľadňovaní použitia práva postihu a jeho výšky bude poisťovateľ zrejme prihliadať

na prevenčné pôsobenie postihu a na okolnosti, ktoré uplatnenie tohto práva odôvodňujú. V tomto
ustanovení sa počíta - rovnako ako tomu bolo v úprave zákonného poistenia - s možnosťou nároku
poisťovateľa požadovať od poisteného náhradu v prípade, ak škodu spôsobil za okolností, ktoré sú
uvedené v tomto ustanovení. Zákon dáva na úvahu poisťovateľa, či postih (regres) uplatní v plnej výške
súm vyplatených poškodenému alebo len sčasti. V danom prípade bol regres uplatnený vo výške 50

% vyplateného plnenia, z čoho je zrejmé, že poisťovňa k uplatnenému nároku pristupovala individuálne
a so zohľadneným všetkých relevantných skutočností. Výška regresu bola stanovená podľa interných
predpisov žalobcu. Regres vo výške 2 957,52 eur má plniť výchovný (odstrašujúci) účel a bol stanovený
tak,abyvýškaregresnejnáhradynebolaprílišnízka(kedynenaplnísvojúčel),avšaknadruhejstranenie
je ekonomicky likvidačná. V konaní o postihovom práve poisťovateľa proti poistníkovi, resp. poistenému

v zákonnom poistení nemôže súd použiť moderačné (zmierňovacie) právo podľa § 450 Občianskeho
zákonníka.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedkov M. M., M. Y., M. O.,
oboznámil sa s prednesmi právnych zástupcov strán ako aj predloženými listinnými dôkazmi.

X. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávanín zotrvala na žalobnom návrhu a žiadala žalobe vyhovieť.
Poukázala na porušenie povinnosti žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu na polícii, keďže škoda na
mieste samom bezprostredne po dopravnej nehode zjavne prevýšila 1,5 násobok väčšej škody podľaTrestného zákona. Na spôsobenie škody vo výške 7 290 eur, resp. 7 190 eur poukázal i žalovaný.
Skutočnosť, že skutočná škoda prevýšila všeobecnú hodnotu vozidla, nemá vplyv na zákonnú povinnosť
žalovaného ohlásiť dopravnú nehodu, pretože skutočná škoda nie je škoda, ktorá bola spôsobená mínus

hodnota vozidla. Skutočnosť, že poisťovňa plní poškodenému skutočnú škodu maximálne však do výšky
jeho hodnoty neovplyvňuje tú zjavnú skutočnosť, k akej škode na mieste samom došlo. Poisťovňa škodu
zaplatila len do výšky všeobecnej hodnoty vozidla mínus odpočítala DPH. Svoj nárok si uplatnila z
vyplatenej škody, keďže poistený bol platcom DPH, znížený o DPH, teda vo výške 5 915,04 eur a z
tejto sumy si uplatnila 50 % regres, čo tvorí žalovanú sumu. V okolnostiach prejednávanej veci viditeľné

vady presahovali sumu 4000 eur, nešlo o skryté vady. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej poukázala
na skutočnosť, že poisťovne vo svojej praxi uplatňovali amortizáciu, avšak NS SR v rozhodnutí
2Obdo/48/2012 z 28.3.2013 uviedol, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnom nehodou
a následne vykonaná oprava použitím aj nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože
každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota
znižuje. K obnoveniu stavu vozidla, ktorý bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na

vykonanú opravu bol žalovaný donútený dopravnou nehodou, aj keď mal staršie vozidlo. Žalobcovi
musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla titulom dopravnej nehody. Uplatnením amortizácie
by došlo porušeniu zásady nikoho nepoškodzovať. Ak by sa teda poškodenému skutočná škoda
nekompenzovala, došlo by k porušeniu jeho práva. Poukázala i na účelovú obranu žalovaného v tomto
konaní, keď žalovaný sa najprv v konaní bránil tým, že škoda nedosiahla ani výšku 3 990 eur, lebo sa

jedná len o šuchnutý bok a neskôr už tvrdil, že škoda bola až tak rozsiahla, že došlo až k totálnej škode,
teda škoda prevýšila až škodu vo výške 7 000 eur.

8. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní najprv poukazovala na skutočnosť, že škodu
inak ohodnotí likvidátor poisťovne a inak bežní laici, v danom prípade 4 dospelí ľudia, ktorí boli

účastníkmi škodovej udalosti, ktorí políciu nevolali z dôvodu, že škoda podľa ich názoru zákonný
limit nepresahovala. Po oboznámení sa s obsahom likvidačného spisu právna zástupkyňa žalovaného
uviedla, že žalobca potvrdil, že išlo o totálnu škodu a že náklady na opravu poškodeného vozidla boli
v sume 7 799,33 eur. Pojem skutočná škoda sa nerovná nákladom na opravu. Občiansky zákonník v
ust. 442 až 443 ustanovuje, že poškodenému sa hradí tzv. skutočná škoda, pričom pri určení výšky

škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase poškodenia. Konkrétny spôsob výpočtu výšky škody
na motorovom vozidle upravuje vyhláška č. 492/2004 Z.z., v prílohe č. 6 tejto vyhlášky bod c) sa
vyslovene uvádza postup výpočtu škody na vozidle, ktorý v prípade prevýšenia nákladov na opravu nad
všeobecnouhodnotouvozidlahovoríjasneototálnejškode,kedynemôžezodpovednýsubjektsvojvoľne
poskytnúť náhradu škody vo výške nákladov na opravu, ale je povinný od všeobecnej hodnoty vozidla

odpočítať tzv. použiteľné zvyšky a výsledok tvorí plnenie poškodenému, inak povedané skutočná škoda.
Skutočná škoda činila sumu 3 300,58 eur, resp. 3 400,58 eur. Pokiaľ sa aj žalobca ako poisťovateľ
rozhodol, že bude plniť náklady na opravu aj vtedy, kedy jednoznačne šlo o totálnu škodu, žalobca tak
rozhodol svojvoľne a plnil z poistenia žalovaného viac ako mal. Takýto postup však nemôže byť na
ťarchu žalovaného.

9.Žalovanýnapojednávanívypovedal,ževmáji2016došlonacestemedziHornouŠtubňouaTurčekom
ku škodovej udalosti pri predbiehacom manévri. Žalovaný nevidel prichádzajúce auto Škoda Octavia a
došlo ku kolízii. Auto Škoda Octávia sa otrelo o zvodidlá, a tak došlo k jeho poškodeniu. Žalovaný si bol
odzačiatkuvedomý,ženavinejepráveon.Pokolíziizastalhneď,akosadalo.VodičOctaviemunavrhol,

aby sa presunuli ďalej od miesta, kde došlo ku kolízii. Stretli sa preto cca 1 km od uvedeného miesta.
Predtým šiel ešte pozrieť zvodidlá, ktoré žiadne poškodenie nevykazovali. S vodičom Octavie vyhotovili
fotodokumentáciu, každý z nich spísal záznam o nehode. Žalovaný chcel volať políciu, vodič Octavie si
nebol istý, telefonoval niekam do Dolného Kubína, pravdepodobne do leasingovej spoločnosti a pýtal
sa, či má volať políciu a potom na základe tohto telefonátu povedal, že políciu volať nie je potrebné.

Žalovaný vedel, že 4 000 eur je hranica, nad ktorú je škoda vysoká a vtedy treba volať políciu. Nemal
problém políciu zavolať, ak by to bolo potrebné. Pokiaľ ide o odhad výšky škody, k tomuto uvádza, že
v tom čase, kedy sa nehoda stala, mal doma ešte 20-ročné auto, ktoré si sám opravoval a mal inú
predstavu o cenách, pretože keď si auto opravuje sám a sám zabezpečuje náhradné diely, je to lacnejšie
ako v servise, kde sú ceny aj 3x drahšie plus je potrebné platiť za prácu. Keby si takúto škodu opravoval

on sám, určite by nepresiahla sumu 4 000 eur, nebolo by to ani 2 500 eur. Od dopravnej nehody v
máji 2016 sa mu stala ešte ďalšia dopravná nehoda a dnes je už poučený aj ohľadom cien a vie, že
realita je iná. Namieta jednotlivé položky faktúry (č. l. 18), ktoré mu nemuseli byť naúčtované. Nemuseli
meniť dvere predné pravé, pretože mali len šuchnutú lištu, nebolo nutné vymieňať celé dvere. Namietaaj položky kryt nárazníka, výrezový diel - prah, ochranné fólie proti kamienkom, tesnenie dverí a najviac
ho zarazilo, že sa vymieňalo diskové kolo hliníkové v počte 3 kusy, pričom poškodené mohlo byť najviac
jedno. Keď tieto položky spočítal urobilo to cenový rozdiel 900 eur.

10. Svedkyňa Mária M. na pojednávaní k dopravnej nehode uviedla, že manžel išiel predbiehať a
nevidel auto pána Y.. Potom zastali, manžel sa išiel pozrieť, či nebolo poškodené zvodidlo, všetko bolo
v poriadku, zastali o kúsok ďalej. Usúdili, že škoda nepresiahne sumu 4 000 eur a dohodli sa, že políciu
nemusia volať, pretože škoda nie je vysoká. Potom išiel každý svojou cestou. Vozidlo pána Y. malo

poškriabané obidva boky auta a oni mali poškriabaný jeden bok, inak bolo všetko v poriadku.

11. Svedok M. Y. k dopravnej nehode z 28.5.2017 uviedol, že bola slnečná nedeľa, išli z obchodu z
Teplíc, pred nimi išli kamióny. Obaja, teda on i žalovaný chceli obiehať a ťukli sa. Potom zastali. Najprv
pozreli, či sú všetci v poriadku a aj ich deti a zastali na neďalekom parkovisku. Poobzerali si škody,
dohodli sa, koho to bola vina, spísali záznam pre poisťovňu a každý išiel domov. Nie je odborník na

posúdenie výšky škody. V tej chvíli sa mu nezdalo, že je tam škoda nad 4 000 eur, ale bol v šoku, bola
to jeho prvá dopravná nehoda. Zaujímal sa hlavne o to, či sú všetci v poriadku a nie o nejaké plasty.

12. Svedkyňa M. O. na pojednávaní popísala dopravnú nehodu z 28.5.2017 tak, že jej priateľ M. Y.
obiehal a keď už bol v druhom jazdnom pruhu, začal obiehať aj pán M. a pritlačil ich o zvodidlá. Zastali,

povystupovali z áut a keďže nechceli zostať stáť priamo na mieste nehody, zastali o kúsok ďalej, kde
bolo viac miesta, taká poľná cesta. Ona hlavne riešila ich syna, volala švagra, aby prišiel poňho a pán
M. s manželom riešili autá. Ich auto bolo poškodené na obidvoch stranách, malo poškodené plechy, na
strane vodiča bola diera a bolo poškodené aj spätné zrkadlo na strane spolujazdca, z toho čo si pamätá.
Škodu odhadnúť nevie, ale nezdala sa jej vysoká, keďže na aute prešli ešte domov.

13. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

14. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.9.2016 mal súd preukázané, že
žalobca ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzavreli poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevázkou motorového vozidla vzťahujúceho sa k motorovému vozidlu značky Dacia Lodgy, EČV: G
Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia dňa 8.9.2016.

15. Dňa 28.5.2017 v čase o 18:40 hod. došlo k dopravnej nehode medzi vozidlom Dacia Lodgy, N.:
G ktoré viedol žalovaný a vozidlom Z. U., N.: V ktoré viedol M. Y.. Nebolo sporným, že dopravnú

nehodu zavinil žalovaný, ktorý pri predbiehaní nespozoroval vozidlo poškodeného, do ktorého narazil.
Podľa správy o nehode podpísanej obidvoma vodičmi motorvých vozidiel boli na vozidle Škoda Octavia
viditeľné poškodenia: šuchnutý bok ľavá a pravá strana a na vozidle Dacia Lodgy šuchnutý bok a
šuchnutý disk.

16. V predbežnej správe o výsledku šetrenia poistnej udalosti spísanej likvidátorom žalobcu dňa
28.8.2017 je uvedené, že k poistnej udalosti pri obci Horná Štubňa a Kamenica došlo dňa 28.5.2017 tak,
že p. M. si nevšimol, že je predbiehaný vozidlom Z. U., V s vozidlo Y., narazil do pravej časti jeho vozidla
a následkom vzniknutej kolízie došlo aj k poškodeniu o zvodidlá. Kontaktovaním p. M. bolo zistené, že
svoje vozidlo má už opravené a potvrdil svoje zavinenie. Vodič vozidla p. Y. uviedol, že sa s vodičom

Dacie dohodli, že nebudú volať políciu, aby sa nezdržovali a tiež predpokladali, že na jeho vozidle nie
je vysoká škoda.

17. Poškodená spoločnos LK-PARTNER s.r.o. si nárok na náhradu škody, ktorá im pri dopravnej nehode
vznikla uplatnila v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalobcovi dňa

25.8.2017.

18. Za faktúry č. 1700 502469 vystavenej spoločnosťou IMPA Dolný Kubín, s.r.o., IČO: 35 684 046 mal
súd preukázané vyčíslenie nákladov na opravu vozidla Škoda Octavia EČV: V. vo výške celkom 7 098,05
eur s DPH (suma 5 915,04 eur bez DPH + 20 % DPH = 7 098,05 eur).

19. Žalobca dňa 15.11.2017 oznámil poškodenej spoločnosti LK-PARTNER s.r.o., že ukončil šetrenie
poistnejudalostiapoukazujemupoistnéplnenievsume5915,04eur.Zvýpočtupoistnéhoplnenia,ktoré
tvorilo prílohu oznámenia o poistnom plnení mal súd preukázané, že žalobca poistné plnenie vyčíslilpodľa faktúry za opravu vozidla č. 1700502469 na sumu vo výške 7 098,05 eur, z ktorej odpočítal DPH
vo výške 1 183,01 eur. Poistné plnenie tak činilo 5 915,04 eur. Z príkazu na úhradu z 15.11.2017 mal
súd preukázanú úhradu sumy vo výške 5 915,04 eur poškodenému.

20. Žalobca dňa 28.11.2017 vyzval žalovaného na náhradu časti poistného plnenia v sume 2 957,52
eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa
1.12.2017, čo vyplýva z priloženej doručenky.

21. Z likvidačného spisu, ktorý žalovaný na výzvu súdu predložil (v spise na č.l. 156 a nasl.) súd zistil, že
žalobca vypočítal všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla Škoda Octavia EČV: V ku dňu 28.5.2017
na sumu vo výške 7 190,58 eur. Následne žalobca listom z 7.6.2017 a rovnako listom z 4.8.2017
poškodenej spoločnosti LK-PARTNER s.r.o. oznámil, že škoda na motorovom vozidle bude posúdená
ako parciálna škoda. Dňa 18.8.2017 žalobca poškodenej spoločnosti LK-PARTNER s.r.o. oznámil,
že na základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia a nákladov na opravu vozidla vypočítaných

technikom Slovexperty poisťovňa posudzovala rentabilitu opravy vozidla. Vypočítané náklady na opravu
boli stanovené v zmysle predpísanej technológie opravy výrobcom pri použití originálnych - nových
náhradných dielov. Keďže vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie
ekonomickej opraviteľnosti vozidla, poisťovňa vyhlásila na vozidle tzv. totálnu škodu - neekonomickú
opravu. Žalobca následne listom zo dňa 30.8.2017 poškodenej spoločnosti LK-PARTNER s.r.o. oznámil,

že ku dňu škody bola vypočítaná hodnota jeho vozidla v sume 7 190,58 eur s DPH, priekumom
trhu bola stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 3 890 eur s DPH. Poškodenej
spoločnosti LK-PARTNER s.r.o. tým žalobca navrhol odkúpenie zvyškov havarovaného vozidla za
sumu 3 890 eur a vyzval poškodenú spoločnosť, aby sa k ponuke na odpredaj vyjadrili v lehote do
23.9.2017. Z likvidačného spisu ďalej vyplývajú listiny, ktoré žalobca predložil pri podaní žaloby, z

ktorých je zrejmé, že poisťovňa následne dňa 15.11.2017 poškodenej spoločnosti LK-PARTNER s.r.o.
poskytla poistné plnenie v sume 5 915,04 eur a zaplatenia 50 % z uvedenej sumy sa domáhala voči
žalovanému. Žalovaný emailom a následne listom z 14.12.2017 žalobcu požiadal o prehodnotenie
jeho nároku poukazujúc na skutočnosť, že v čase nehody bolo zrejmé, že suma 4 350 eur nebude
prekročená, od nahlasovania dopravnej nehody polícii upustili, pretože by to viedlo k nadmernému

zdržaniu, v aute mali tri deti a poškodený mal v aute jedno dieťa. Súčasťou likvidačného spisu je ďalšia
komunikácia medzi stranami sporu. Na č. l. 214 je vyjadrenie Národnej banky Slovenska, ktorá dňa
2.4.2020 reagovala na podnet žalovaného na prešetrenie postupu žalobcu vo veci uplatnenia poistného
postihu voči žalovanému. Národná banka Slovenska tu vychádzajúc z fotodokumentácie predloženej
poisťovňoukonštatovala,ženiejemožnéškodunamotorovomvozidleŠkodaOctaviaDK636BEposúdiť

ako „šuchnutý bok“ a podľa ich názoru ide o rozsiahle poškodenia motorového vozidla. V prípade, ak
žalovaný trvá na tom, že bol zo strany poisťovne poškodený, bolo mu odporučené obrátiť sa na súd.

22. Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len zákon č. 381/2001 Z. z.) poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo
jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

23. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa
stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci alebo

d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne
hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

24. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť
dopravnú nehodu policajtovi.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.26. Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon škodou malou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 €. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej

sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého
rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú
rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

27. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako vodič motorového vozidla Dacia Lodgy EČV: G spôsobil

dopravnú nehodu, keď dňa 28.5.2017 v čase o 18:40 hod. na ceste pri Hornej Štubni si pri predbiehacom
manévri nevšimol osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV: V patriace poškodenej spoločnosti
LK-PARTNER s.r.o., ktoré viedol vodič Mário Y. a do toho vozidla narazil. Poškodená spoločnosť LK-
PARTNER s.r.o. si v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnila nárok na náhradu
škody a žalobca jej titulom poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným k poisteniu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytol poistné plnenie vo výške 5 915,04 eur. Pri výpočte

poistného plnenia vychádzal žalobca z faktúry za opravu vozidla dodávateľa IMPA Dolný Kubín s.r.o.
na sumu 7 098,05 eur, od ktorej žalobca odpočítal DPH vo výške 20 %, pretože žalobca je platiteľom
DPH. Následne si žalobca uplatnil regresný nárok voči žalovanému a požaduje od žalovaného náhradu
poistného plnenia vo výške 50 % poskytnutého poistného plnenia.

28. Žalobca si voči žalovanému uplatnil regresný nárok s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 2 písm. e)
zákona č. 381/2001 Z. z. keď tvrdil, že hmotná škoda na poistenom vozidle presiahla jedenapolnásobok
väčšej škody podľa Trestného zákona a žalovaný si nesplnil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu
policajtovi.

29. Žalovaný sa v konaní najprv bránil tým, že v súvislosti s dopravnou nehodou neporušil žiadne
povinnosti pretože škoda, ktorá pri dopravnej nehode vznikla, sa jemu ale ani ďalším účastníkom
dopravnej nehody nejavila ako presahujúca zákonný limit. V priebehu konania žalovaný svoj obranu
zmenil a tvrdil, že žalobca nesprávne ustálil objektívnu výšku škody na poškodenom vozidle, keď škoda
mala byť posudzovaná ako tzv. totálna škoda, čo podľa žalovaného znamená, že výška škody sa mala

vypočítať ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla v sume 7 190,58 eur hodnotou predajných
zvyškov vozidla, ktorú žalobca stanovil na 3 890 eur.

30. Ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. v nadväznosti na ust. § 125
ods. 1 Trestného zákona definuje dopravnú nehodu ako takú udalosť v cestnej premávke,

ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej na niektorom z vozidiel
vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona (sumu 3 990 eur). Podľa názoru súdu v
danom ustanovení zákonodarca cielene použil slovné spojenie, že má ísť o škodu „zrejme prevyšujúcu
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona“ vzhľadom k tomu, že bezprostredne po

dopravnej nehode, bez toho aby bolo vozidlo odstrojené, vo väčšine prípadov nie je možné škodu
úplne presne vyčísliť. Výraz „zrejme“ v predmetnom ustanovení je potrebné vnímať tak, škoda ako
ju účastníci dopravnej nehody na mieste nehody zistia, jasne a nepochybne presahuje zákonný
limit. Takýto význam pojmu „zrejme“ pripisuje aj Slovník slovenského jazyka , ktorý pojmu „zrejme“
v ponímaní príslovky pripisuje nasledovný význam: jasne , zreteľne , očividne
, nepochybne.

31. V danom prípade sa žalovaný bránil tým, že škoda, ktorú na mieste dopravnej nehody zistil, sa mu
nejavila vysoká. Na druhej strane žalovaný sám pripustil, že mal odlišnú predstavu o cenách, pretože

mal doma iné 20-ročné auto, ktoré si opravoval sám a náhradné diely si zabezpečoval tiež sám a
takto sú ich ceny aj 3x lacnejšie ako v servise. Žalovaný tiež pripustil, že pokiaľ by si škodu opravoval
sám, táto by nepresiahla sumu 2 500 eur. Pokiaľ ide o posúdenie škody na mieste nehody ďalšími
účastníkmi dopravnej nehody, ktorých súd vypočul ako svedkov, a to Mária Y. a Miroslavy O., z ich
výsluchov síce vyplynulo, že škoda sa im nejavila vysoká, otázne je, do akej miery sa jej posudzovaniu

venovali. Z vyjadrení týchto svedkov mal súd preukázané skôr to, že títo nevenovali veľkú pozornosť
materiálnej škode, ale sa skôr zaujímali o ich zdravie. Svedok M. Y. síce uviedol, že škoda sa mu v
danej chvíli nezdala vyššia ako 4 000 eur, zároveň však uviedol, že bol v šoku a viac sa zaujímal o
to, či sú všetci v poriadku ako o nejaké plasty. A. M. O. na pojednávaní potvrdila, že ich auto (ŠkodaOctavia) bolo poškodené na obidvoch stranách, malo poškodené plechy a na strane vodiča bola diera,
potvrdila i poškodenie spätného zrkadla. Škoda sa jej nezdala vysoká vzhľadom k tomu, že auto bolo
pojazdné a odišli na ňom domov. Tomuto poslednému tvrdeniu svedkyne M. O. tiež nemožno pripisovať

väčší význam, pretože spájať výšku škody s pojazdnosťou vozidla je podľa názoru súdu skresľujúce.
V kontexte s ďalšou časťou výpovede svedkyne súd napokon ustálil, že svedkyňa rovnako ako jej
partner venovala väčšiu pozornosť maloletému dieťaťu, ktoré bolo s nimi v aute, ako posudzovaniu
škody. Svedkyňa M. M.vá len stroho skonštatovala, že usúdili, že škoda nepresiahne sumu 4 000 eur,
teda nie je vysoká a preto sa dohodli sa, že políciu nemusia volať. Toto jej tvrdenie vyznelo pomerne

nepresvedčivo a prihliadnuc na skutočnosť, že ide o manželku žalovaného súd konštatuje, že je aj
značne nehodnoverné. Za objektívnejší dôkaz k posúdeniu možnosti zistiť výšku škody bezprostredne
po dopravnej nehode považoval súd fotografie, ktoré sú aj súčasťou likvidačného spisu (v súdnom spise
na č. l. 65 a nasl., č. l. 233 a nasl.). Z týchto fotografií nepochybne vyplýva, že na poškodenom vozidle
Škoda Octavia bol pokrivený predný i zadný nárazník, blatníky, predné i zadné dvere na pravej ako aj
ľavej strane, poškodené boli aj svetlá a pravé spätné zrkadlo. Pokiaľ by si žalovaný na mieste nehody už

len tieto voľným okom viditeľné položky spočítal a bral by do úvahy ich reálne ceny v servise a k týmto
by pripočítal aj cenu práce potrebnej na ich výmenu, musel by dospieť k záveru, že pokiaľ by sa škoda,
ktorá pri dopravnej nehode vznikla, opravovala, bolo by na jej opravu nutné vynaložiť sumu prevyšujúcu
3 990 eur. V danom prípade však súd dospel k záveru, že oprava vozidla účelná nebola a žalobca výšku
škody stanovil nesprávne.

32. Toto bol ďalší argument žalovaného, ktorý súd vyhodnotil ako dôvodný. Žalovaný totiž v priebehu
konania tvrdil, že žalobca škodu stanovil nesprávne, pretože išlo o tzv. totálnu škodu, a preto mal žalobca
od hodnoty vozidla odpočítať jeho použiteľné zvyšky a takto by vypočítal tzv. skutočnú škodu, ktorá by
sumu vo výške 3 990 eur nepresiahla.

33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

34. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v

čase poškodenia.

35. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

36. Podľa § 1 ods. 1, 2 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
(ďalej len vyhláška MS SR č. 492/2004 Z. z.) táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. Podľa
tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na
požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa

osobitného predpisu.

37. V prílohe č. 6 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. je označenej ako POSTUP STANOVENIA
HODNOTY CESTNÝCH VOZIDIEL je v časti C označenej STANOVENIE VÝŠKY ŠKODY NA
CESTNÝCH VOZIDLÁCH uvedené, že pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala na

majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa §
442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná
škoda. Pojem skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady potrebné na
to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase
poškodenia (s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti, prípadne s

prihliadnutím na vzrast ceny). Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej výpočte musí
byť zohľadnené zlepšenie alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou, prípadne jeho
nezmenenie.

38. Podľa bodu 1. tejto časti označenej ako Výpočet výšky škody na vozidle na účely stanovenia výšky

škody znalec vykoná identifikáciu a obhliadku vozidla podľa kapitoly B. Pri výpočte výšky škody znalec

a) musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho
poškodením (VŠH1 a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy;pri výpočte uvažuje so známym alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho
poškodením;
b) stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c) porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla
bezprostredne pred jeho poškodením (ROH1). Ak sú tieto náklady vyššie alebo sa rovnajú reprodukčnej
obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením (NO ? ROH1), ide o tzv. úplné
zničenie vozidla (totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písmena d) a f) tohto bodu. Ak náklady na
opravu poškodenia vozidla (NO) nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla bezprostredne

pred jeho poškodením (NO < ROH1), znalec postupuje podľa písmen e) a g), prípadne h) tohto bodu;
d) stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa rozumie
výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní nákladov
na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;
e) stanoví všeobecnú hodnotu vozidla po oprave jeho poškodenia (VŠH2). Pri výpočte VŠH2 venuje
zvýšenú pozornosť technickému stavu opravovaných skupín vozidla po oprave poškodenia a jeho

zlepšeniu, prípadne zhoršeniu a takisto vplyvu zmeny technického stavu na predajnosť vozidla;
f) v prípade, že náklady na opravu sú väčšie alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla
bezprostredne pred jeho poškodením (NO ? ROH1), vypočíta výšku škody (VŠ) podľa vzorca: VŠ =
(ROH1 + NL) - HZ [€], keď: VŠ - výška škody na cestnom vozidle [€], ROH1 - reprodukčná obstarávacia
hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením [€], HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€], NL

- náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla [€].
g) V prípade, že náklady na opravu (NO) sú menšie než reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla
bezpro- stredne pred jeho poškodením, postupuje podľa vzorca: VŠ = NO + (VŠH1 - VŠH2 ) - HZ [€],
keď: NO - náklady na opravu poškodenia [€], VŠH1 - všeobecná hodnota vozidla bezprostredne pred
poškodením [€], VŠH2 - všeobecná hodnota vozidla po oprave poškodenia [€], 492/2004 Z. z. Zbierka

zákonov Slovenskej republiky Strana 123 HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€].
h) V prípadoch, keď sa vykonanou opravou nezmení všeobecná hodnota vozidla a VŠH1 = VŠH2 ,
vypočíta výšku škody podľa zjednodušeného vzorca: VŠ = NO - HZ [€], keď: NO - náklady na opravu
poškodenia [€], HZ - hodnota predajných zvyškov vozidla [€].

39. Podľa prílohy č. 6 časť A ZÁKLADNÉ POJMY a NÁZVOSLOVIE pod bodom 37. je definícia
Reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla - ROH - hodnota vozidla v eurách, ktorú treba uhradiť
pri obstaraní porovnateľného vozidla obvyklým spôsobom na voľnom trhu v rozhodnej dobe vrátane
primeraných a obvyklých nákladov na jeho zaobstaranie. Je rovná súčtu všeobecnej hodnoty vozidla
(VŠH) a nákladov na zaobstaranie vozidla (NZ). ROH = VŠH + NZ [€], keď: VŠH - všeobecná hodnota

vozidla [€], NZ - náklady na zaobstaranie vozidla predstavujúce bežné priemerné náklady potrebné na
zaobstaranie podobného typu porovnateľného vozidla v danom regióne a v rozhodnom čase, napríklad
obvyklá marža predajcu, náklady na prihlásenie vozidla do evidencie a podobne [€]. Znalec v znaleckom
posudku vždy uvedie, či vypočítaná reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla je vrátane DPH alebo
bez DPH.

40. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo nutné vysporiadať sa so spornou otázkou, v akej výške došlo
pri dopravnej nehode ku hmotnej škode na majetku a či táto hmotná škoda dosiahla hodnotu 3 990 eur.
Z likvidačného spisu predloženého žalobcom mal súd preukázané, že žalobca dňa 7.6.2017 a rovnako
dňa 4.8.2017 poškodenému oznámil, že škodu posudzuje ako tzv. parciálnu škodu. Uvedené zrejme

žalobca neskôr prehodnotil, pretože dňa 18.8.2017 už poškodenému oznamoval, že náklady na opravu
vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, a preto poisťovňa (žalobca)
vyhlásila na poškodenom vozidle tzv. totálnu škodu - neekonomickú opravu (oznámenie z 18.8.2017
- č. l. 167 spisu). Dňa 30.8.2017 žalobca poškodeného informoval, že pre výpočet poistného plnenia
vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla v sume 7 190,58 eur s DPH, poškodenému zároveň umožnil

odpredať zvyšky havarovaného vozidla, ktorých hodnotu stanovil na sumu 3 890 eur (oznámenie na č.
l. 177 spisu).

41. Z uvedeného mal súd preukázané, že žalobca vypočítal všeobecnú hodnotou havarovaného vozidla
na sumu 7 190,58 eur (č.l. 159 spisu). Či žalobca vypočítaval aj tzv. reprodukčnú obstarávaciu hodnotu

vozidla nie je známe, pretože takýto výpočet žalobca nepredložil a nevyplýva ani z likvidačného spisu.
Pokiaľ by tzv. reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla žalobca vyčísľoval, táto by bola ešte vyššia
ako všeobecná hodnota vozidla, čo vyplýva zo vzorca uvedeného v prílohe č. 6 časť A vyhlášky MS
SR č. 492/2004 Z. z. (ROH = VŠH + NZ). Hodnota predajných zvyškov vozidla po nehode v konanínebolaspornou,súdvychádzazhodnoty3890eur,pretožezatútosumuponúkolžalobcapoškodenému
odkúpenie zvyškov vozidla (list do dňa 30.8.2017 na č.l. 177 súdneho spisu).

42. Súdu ani po preštudovaní likvidačného spisu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca napokon
dospel k záveru, že škodu bude likvidovať tým spôsobom, že žalobca poškodenému uhradí náklady na
opravu vozidla. Z likvidačného spisu vyplýva, že žalobca najprv na základe ohliadky z 1.6.2017 stanovil
prvotné náklady na opravu vozidla v sume 6 128,45 eur. Dňa 1.8.2017 bola vykonaná doohliadka,
na základe ktorej už boli náklady na opravu stanovené na 7 799,93 eur. Uvedenú sumu uvádzala aj

právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní, keď práve túto sumu uvádza ako celkovú škodu, ktorá na
poškodenomvozidlevznikla.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žežalobcomneskôrpredpokladanénáklady
na opravu havarovaného vozidla presiahli jeho všeobecnú hodnotou (7 190,58 eur 7 799,93 eur). V
takomto prípade je pre určenie výšky skutočnej škody potrebné postupovať podľa písmena d) a f) prílohy
č. 6 časti C vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a výšku škody stanoviť podľa tam uvedeného vzorca VŠ = (ROH1
+ NL) - HZ [€], ku ktorému súd podrobnosti o jednotlivých skratkách citoval vyššie. Žalobca mal škodu

stanoviť tak, že od reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (táto je minimálne v sume 7 190,58 eur)
mal odpočítať hodnotu predajných zvyškov vozidla (suma 3 890 eur) a pripočítať náklady na likvidáciu
nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla. Pretože z likvidačného
spisu nevyplývajú všetky údaje, ktoré by bolo potrebné dosadiť do uvedeného vzorca, uvažoval súd s
hodnotami, ktoré predniesol žalovaný po konzultácii s iným znalcom tak v písomnom podaní z 8.9.2021

akoajnaposlednompojednávaní.Reprodukčnúobstarávaciuhodnotuvozidlataksúdstanovilhodnotou
7 290,58 eur (suma 7 190,58 eur ako všeobecná hodnota vozidla sporná nebola + predpokladaná suma
vynaložená na obstaranie vozidla vo výške 100 eur). V danom prípade potom 7 290,58 eur - 3890 eur =
3 400,58 eur. Aby bol vzorec úplný, je potrebné dopočítať ešte náklady na likvidáciu nepoužitého odpadu
vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla. Tieto údaje súd k dispozícii nemal, vychádza však

zo skutočnosti, že nepôjde o sumu presahujúcu 589,42 eur, čo síce predmetom dokazovania v konaní
nebolo, na uvedenú položku strany ani nepoukazovali a súdu sa suma 589,42 eur javí ako dostatočne
vysoká, aby aj prípadné náklady na likvidáciu nepoužitého odpadu pokryla. Sumu 589,42 eur uvádza
súd zámerne vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie tohto sporu je smerodajné práve určenie, či škoda
presiahla sumu 3 990 eur. Vychádzajúc z reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla vo výške 7 290,58

eur, hodnoty predajných zvyškov vozidla 3 890 eur a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vo
výške menej ako 589,42 eur by potom škoda nedosiahla sumu 3 990 eur (3990 = 7290 + 589,42 - 3890).

43. Súd ešte dopĺňa, že považoval výšku nákladov na opravu vozidla v sume minimálne 7 623,89 eur,
teda v sume vyššej ako všeobecná hodnota vozidla, za preukázanú jednak z faktúry spoločnosti IMPA

Dolný Kubín s.r.o., ktorá je síce vystavená na sumu v konečnej výške 7 098,05 eur, ale toto až po
odrátaní zľavy v sume 438,20 eur, ako aj s poukazom na vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu na
pojednávaní, ktorá uvádzala, že po odstrojení vozidla škoda dosiahla výšku až 7 799 eur. Za daných
okolností, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla v sume 7 190,58 eur, mal žalobca jednoznačne
ustáliť, že išlo o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a výšku skutočnej škody mal stanoviť podľa

vyššie citovanej prílohy č. 6 časti C vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.

44. Pre stanovenie výšky škody a tým aj pre posúdenie tohto sporu nie je podstatné, že žalobca
poškodenému plnil bez zohľadnenia amortizácie. Uvedený postup žalobcu je nepochybne správny,
nemá však vplyv na výpočet škody v prejednávanom spore, ktorá podľa názoru súdu mala byť stanovená

ako tzv. totálna škoda s tým, že skutočná škoda mala byť vyčíslená ako to súd uviedol vyššie. Pokiaľ
sa žalobca aj napriek skutočnosti, že náklady na opravu havarovaného vozidla presiahli jeho hodnotu,
rozhodol škodu likvidovať opravou poškodenej veci, nemožno mu to vyčítať, avšak takýto spôsob
likvidácie rozhodne nie je možné považovať za ekonomicky výhodný a nie je možné si potom jeho
náhradu uplatňovať voči žalovanému. Je potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že opravu je vhodné

vykonať predovšetkým vtedy, keď je to účelné (§ 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sú náklady
na opravu veci vyššie ako hodnota samotnej veci, nie je možné hovoriť o účelnosti opravy.

45. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že škoda zákonný limit stanovený v ustanovení § 64
ods. 1 psím. d) zákona č. 8/2009 Z. z. nedosiahla. Pokiaľ preto žalovaný na miesto dopravnej nehody

bezprostredne po nehode neprivolal políciu, neporušil tým nijakú právnu povinnosť a nie je dôvod, aby
si žalobca ako poisťovňa voči nemu uplatnila akýkoľvek regresný nárok.46. Súd záverom dopĺňa, že sa zaoberal aj skúmaním, či žalovanému vznikla povinnosť na miesto
nehody privolať políciu s poukazom na poškodenie zvodidiel (§64 ods. 1 písm. b zákona š. 8/2009 Z. z. v
spojení s ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z). Na poškodenie zvodidiel žalobca poukazoval

v replike ako aj v písomných vyjadreniach, ktoré sú súčasťou likvidačného spisu. Poškodenie zvodidiel
v konaní preukázané nebolo. Toto nepotvrdil ani žalovaný ani jednotliví svedkovia, tiež z fotografií, ktoré
sú súčasťou spisu ich poškodenie nevyplynulo. Ani z tvrdenia, že „žalovaný bol na zvodidlá pritlačený“
ešte bez ďalšieho nevyplýva, že pritlačením vozidla o vodidlá muselo dôjsť k ich poškodeniu.

47. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak:
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

48. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

49. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

50. Súd týmto rozhodnutím zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že na
Okresnom súde Bratislava V. má pod sp. zn. 20Csp/4/2020 prebiehať konanie, v ktorom sa žalovaný
domáha od žalobcu zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s tým, že mu boli
poskytované právne služby advokátskou kanceláriou a tieto sa týkajú nároku, ktorý je predmetom tohto
konania. Výsledok konania pred Okresným súdom Bratislava V nemá podľa názoru súdu na toto konanie

nijaký vplyv, preto súd dospel k záveru, že neexituje nijaký dôvod, aby toto konanie prerušoval, preto
návrh na prerušenie tohto konania zamietol.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalovaný bol v konaní úspešný a zatiaľ čo žalobca nedosiahol žiadny materiálne merateľný úspech, súd

priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody osobitného zreteľa (§ 257
CSP) odôvodňujúce nepriznanie trov konania procesne úspešnému žalovanému súd nezistil a na tieto
žalobca ani nepoukazoval.

52. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.