Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Asan/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200160
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6018200160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej

a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu: Minister
spravodlivosti Slovenskej republiky (v rozhodnom čase Lucia Žitňanská), Župné námestie 13, Bratislava,
proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, Šustekova 49, Bratislava, za
účasti: JUDr. R. U., súdna exekútorka, Exekútorský úrad Nové Zámky, Björnsonova 2, Nové Zámky, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. DK 20/2017 zo dňa 16. januára 2018, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/46/2018- 39 zo
dňa 31. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/46/2018- 39 zo
dňa 31. júla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.
1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil
rozhodnutie Disciplinárneho senátu č. 2DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č.k.:
DK 20/2017 zo 16.01.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 167 ods. 1 a § 169 SSP.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK
20/2017 zo dňa 16.01.2018, ktorým rozhodol, že disciplinárne obvinená súdna exekútorka JUDr. R. U.
nie je vinná zo spáchania skutku podľa § 220 Exekučného poriadku pre zavinené porušenie povinností
súdneho exekútora pri výkone činnosti súdneho exekútora, pretože konanie obvinenej podľa skutku
uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania nie je disciplinárnym previnením, za čo jej

disciplinárne opatrenie neukladá.

3. Krajský súd sa pred začatím prieskumu zaoberal aj otázkou, či žalobca bol oprávnenou osobou na
podanie predmetnej správnej žaloby. Krajský súd konštatoval, že aj keď nie je v zmysle § 2 ods. 1, 2 SSP
takou fyzickou, resp. právnickou osobou, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli, resp. mohli
byť porušené alebo priamo dotknuté žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcu, dospel k záveru, že
na podanie správnej žaloby ho oprávňovala skutočnosť, že bol účastníkom administratívneho konania,

ktoré bolo začaté na jeho podnet. Pokiaľ má žalobca právo podať návrh na začatie administratívneho
konaniaanebolovňomvydanézákonnérozhodnutie,musímaťprávodomôcťsanápravynanezávislom
súde. Krajský súd konštatoval, že hoci v tejto otázke nie je rozhodovacia činnosť súdov rovnaká,
zjednocujúce stanovisko nebolo doposiaľ zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí.4. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd ďalej zaoberal preskúmaním zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.k.: DK 20/2017 zo dňa 16.01.2018, ktorým žalovaný disciplinárne obvinenú ďalšiu

účastníčku neuznal vinnou z disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku,
pretože sa nedopustila zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti súdneho exekútora.
Žalovaný jej postup spočívajúci v zriadení exekučného záložného práva na návrh oprávnenej v
exekučnom konaní na 17 nehnuteľností povinnej nepovažoval za rozporný s ust. § 64 Exekučného
poriadku a preto jej disciplinárne opatrenie neuložil.

5. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné,
pretože bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Krajský súd konštatoval,
že žalovaný napriek tomu, že správne vychádzal z ust. § 64 Exekučného poriadku pri rozhodovaní
o podanom disciplinárnom návrhu, tento chybne vyložil, keď konštatoval, že zásada primeranosti
v exekučnom konaní sa nevzťahuje na zriadenie exekučného záložného práva. Nesprávny právny

názor žalovaného súvisí, podľa názoru krajského súdu, aj s aplikáciou a výkladom ust. § 167 ods. 2
Exekučného poriadku. Rozširujúci výklad ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku bol v rozpore s ust. §
64 Exekučného poriadku, pretože bola prehliadnutá zásadná požiadavka, vzťahujúca sa k vykonávaniu
exekúcie a to požiadavka primeranosti, ktorej zmyslom a účelom bolo zabezpečiť, aby povinné osoby
v exekučnom konaní, napriek dobrovoľnému nesplneniu exekučným titulom uloženej povinnosti, neboli

v neprimeranom a neodôvodnenom rozsahu obmedzovaní pri vykonávaní exekúcie postupmi súdneho
exekútora a spôsobmi vykonania exekúcie. Krajský súd mal za to, že naplnením podmienky primeranosti
vykonávania exekúcie je len taký postup a úkony súdneho exekútora, ktoré v rozsahu dostatočnom pre
vymoženie exekučným titulom uloženej povinnosti sú spôsobilé jej vymoženie zabezpečiť. S ohľadom
na výšku vymáhanej povinnosti (461,35 €) a počet nehnuteľností, na ktoré bolo exekučné záložné

právo ďalšou účastníčkou zriadené krajský súd neakceptoval záver žalovaného, že bola zachovaná
požiadavka primeranosti. Krajský súd konštatoval, že hoci princíp „primeranosti“ nie je exaktne v zákone
definovaný, jeho obsah je daný účelom exekučného konania, ktorým je zabezpečenie núteného výkonu
exekučného titulu spôsobom, ktorý je na daný účel dostačujúci a aj bez jasne definovaného pojmu sa
ďalšia účastníčka ako osoba vykonávajúca právomoci štátu musí s touto otázkou vysporiadať v súlade

s požiadavkami na výkon jej funkcie.

2.
6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd uznesenie

krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby konanie zastavil.

7. Žalovaný v kasačnej sťažnosti v prvom rade uviedol, že správna žaloba žalobcu v prejednávanej
veci je správnou žalobou vo veciach správneho trestania. Z celkovej koncepcie správneho súdnictva je
zrejmé, že úlohou správneho súdu je poskytovať ochranu subjektívnym právam a právom chráneným

záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalovaný uviedol, že žalobca bol
účastníkom administratívneho konania ako navrhovateľ disciplinárneho konania proti súdnej exekútorke
a svojim návrhom realizoval svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 Exekučného
poriadku. Napriek tomu u neho absentuje splnenie druhej podmienky, ktorej splnenie sa kumulatívne
vyžaduje pre aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby, a to že rozhodnutím žalovaného bol

žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaný
konštatoval, že rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní neovplyvnilo pozíciu žalobcu, a ani
nespôsobilo zmenu jeho vlastného právneho postavenia, pričom poukázal na uznesenia Ústavného
súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 1/2012 zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. IV.ÚS 242/2011 zo dňa 9. júna 2011, I.ÚS
166/2011 zo dňa 9. júna 2011, II.ÚS 259/2011 zo dňa 4. júla 2012 , IV.ÚS 228/2011 zo dňa 2. júna 2011 a

rozhodnutia Najvyššieho súdu, vo vzťahu ku ktorým Ústavný súd rozhodoval. Podľa názoru žalovaného
žalobca nespĺňal procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej správnej žaloby, teda
nemal aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP a preto mal krajský súd žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, odmietnuť. Žalovaný taktiež
uviedol, že žalobca podal správnu žalobu v neprospech ďalšieho účastníka - súdnej exekútorky JUDr.

Petry Bednárikovej, nakoľko ju podal voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorý ju neuznal vinnou
zo spáchania disciplinárneho previnenia.8. Žalovaný k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. l písm. h.) SSP uviedol, že rozhodnutie
napadnuté kasačnou sťažnosťou je celkom ojedinelé v rozhodovacej praxi krajských správnych súdov
a Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na právne závery, uvedené napr. v uzneseniach sp.zn.5

Sži/2/2011 zo dňa 24. februára 2011, 6SŽo 434/2009 zo dňa 28. septembra 2010, 3Sži/10/2009 zo
dňa 21. apríla 2010, 5Sži/19/2012 zo dňa 30. mája 2013, v ktorých boli správne žaloby pri analogickej
procesnej situácii vyhodnotené ako správne žaloby podané neoprávnenou osobou.

9. Žalobca ani ďalšia účastníčka sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného písomne nevyjadrili.

3.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutí orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

17. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

18. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

19. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu má kasačný súd preukázané, že

Disciplinárny senát č. 2DS disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov v disciplinárnom konaní
č.k. DK 20/2017, začatom dňa 13.10.2017 na návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky,
na pojednávaní konanom dňa 16.01.2018 rozhodol tak, že disciplinárne obvinená súdna exekútorka
JUDr. R. U. nie je vinná zo spáchania skutku podľa § 220 Exekučného poriadku pre zavinené
porušenie povinností súdneho exekútora pri výkone činnosti súdneho exekútora, ktorého sa mala

dopustiť konaním, uvedeným v bode 2) tohto rozhodnutia tým, že ako súdna exekútorka v exekučnom
konaní sp.zn. EX 151/2014, vedenom v prospech oprávneného: T. T., proti povinnej: J. U. vydala 7. júna
2016 príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej a to:1. parcela č. 290/1, 290/2, 290/3 a 290/4 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie A. (spoluvlastnícky
podiel 2/24)
2. parcela č. 78/1, 78/2 a 78/3 zapísané na LV XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)

3. parcela č. 828/6, 1713 a 1714/2 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel
1/3)
4. parcela č. 566/1 zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/3)
5. rodinný dom na parcele č. 77/2 zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky
podiel 1/1)

6. parcela č. 76, parcela č. 77, rodinný dom na parcele č. XX zapísané na LV č. XXXX, katastrálne
územie X. (spoluvlastnícky podiel 1/2)
7. parcela č. 678/2 a parcela č. 7664/9 zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie X. (spoluvlastnícky
podiel 1/3),
pretože konanie obvinenej podľa skutku uvedeného v návrhu na začatie disciplinárneho konania
nie je disciplinárnym previnením, za čo jej disciplinárne opatrenie neukladá. Náhradu výdavkov na

disciplinárne konanie znáša Slovenská komora exekútorov.

20. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 09.03.2018 domáhal
preskúmania rozhodnutia Disciplinárneho senátu č. 2DS Disciplinárnej komisie Slovenskej komory
exekútorov č.k.: DK 20/2017 zo dňa 16.01.2018. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je

rozsudok Krajského súdu v Banskej č. k. 24S/46/2018- 39 zo dňa 31. júla 2018, ktorým krajský súd
zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a preto primárne v medziach
kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

21. Podľa ust. § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať
už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

22. K námietke žalovaného, týkajúcej sa aktívnej procesnej legitimácie žalobcu na podanie správnej
žaloby kasačný súd uvádza, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti, ktorej predmetom bolo posúdenie
otázky aktívnej procesnej legitimácie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky je vecou obdobnou,
ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom na základe kasačných sťažností podaných
žalobcom, z dôvodu odmietnutia správnych žalôb ako podaných zjavne neoprávnenou osobou podľa

§ 98 ods. 1 písm. e) SSP (uznesenia sp. zn. 5Sžk/24/2018 zo dňa 21.02.2019, sp. zn. 10Sžk/53/2018
zo dňa 28.02.2019, sp. zn. 10Sžk/36/2018 zo dňa 27.03.2019 , sp. zn. 8Asan/27/2018 zo dňa
30.04.2019, sp. zn. 10Sžk/52/2018 zo dňa 19.06.2018, sp. zn. 3Asan/17/2019 zo dňa 04.07.2019, sp.
zn. 1Sžk/43/2018 zo dňa 30.07.2018, sp. zn. 4Asan/10/2018 zo dňa 10.09.2019, sp. zn. 4Sžfk/19/2018
zo dňa 10.09.2019).

23. Podľa ust. § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať
už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
24. V tejto súvislosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/17/2019 zo dňa 04.07.2019, z odôvodnenia ktorého uvádza
nasledovné:
„14.Na úvod kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súdny prieskum je nevyhnutne spojený s
prepojením dopadu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva žalobcu.
Týmto je vymedzený aj účel ochrany, ktorú poskytuje správne súdnictvo pri správnej žalobe v zmysle

ustanovenia § 177 ods. 1 SSP. Ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať len tie subjekty, o
ktorýchpráva,právomchránenézáujmyapovinnostiide.Správnažalobafyzickejaleboprávnickejosoby
slúži na ochranu jej subjektívnych práv spojených so žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu
verejnej správy. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP vymedzuje výnimky, keď správna žaloba nesmeruje k
ochrane subjektívnych práv. Správnou žalobou sa žalobca buď domáha ochrany svojich subjektívnych

práv (§ 177 ods. 1 SSP), alebo sa domáha ochrany zákonnosti (§ 177 ods. 2 SSP), pričom ochrany
zákonnosti sa môžu domáhať len prokurátor, alebo subjekt na to výslovne oprávnený zákonom. Takýto
subjekt, ktorý je na podanie správnej žaloby výslovne oprávnený zákonom, je zainteresovaná verejnosť
v oblasti životného prostredia a subjekty uvedené v ustanovení § 41 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z.15. Už zo zbežného porovnania demonštrovanej právnej úpravy možno uzavrieť, že § 228 ods.
6 Exekučného poriadku neobsahuje osobitnú úpravu na podanie správnej žaloby v zmysle § 177

ods. 2 in fine SSP. Ide len o všeobecné znenie právnej úpravy, týkajúcej sa možnosti preskúmania
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve, aká sa vyskytuje aj v iných
právnych predpisoch. Nepredstavuje tak lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave aktívnej procesnej
legitimácie, ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ.

16. Možno preto uzavrieť, že pre naplnenie znenia § 177 ods. 2 SSP in fine je potrebné, aby bol v
právnom predpise uvedený identifikovateľný subjekt, ktorý je na podanie všeobecnej správnej žaloby
oprávnený. Nestačí všeobecná formulácia, že proti rozhodnutiu možno podať správnu žalobu (resp., že
rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu) bez výslovného uvedenia subjektu na
to oprávneného.

17. Z právnej úpravy vyplýva, že správne súdnictvo slúži predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré
boli rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach. Zákonodarca
ustanovil obmedzenia a podmienky súdnej kontroly v správnom súdnictve v SSP. Na aktívnu legitimáciu
na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na
základe správnej žaloby nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v

správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania
rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na
svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis),
ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie
práv žalobcu musí byť v žalobe vyjadrené a podložené a aspoň potenciálne možné. Na uvedenom nič

nemeníaniodpoveďnaotázku,čiprávoiniciovaťdisciplinárnekonaniespadápodrozsahochranyčlánku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však negarantuje
ani výsledok disciplinárneho konania v súlade s podaným návrhom a ani negarantuje osobe, ktorá
disciplinárne konanie iniciovala, možnosť podrobiť administratívne rozhodnutie, vydané v disciplinárnom
konaní súdnemu preskúmaniu žalobou v rámci správneho súdnictva.

18. Podľa názoru kasačného súdu tak krajský súd svojím postupom naplnil všetky princípy správneho
súdneho konania, rozhodoval v súlade s platnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou. Nositeľom
subjektívnych práv je konkrétna fyzická alebo právnická osoba a nie funkcia ministra spravodlivosti,
preto sa nemožno stotožniť s názorom sťažovateľa, že bol ukrátený na jeho subjektívnych právach.

Predmetom tohto súdneho konania nebolo to, či minister spravodlivosti vykonáva svoju právomoc, či
je vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti s exekútormi, otázky dozoru, či dohľadu, ale to, či má
na podanie takejto žaloby aktívnu procesnú legitimáciu. Právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania, odôvodnenie rozhodnutia boli dodržané, keďže žalobcovi boli dané na vedomie všetky
podania druhého účastníka konania, mal k dispozícii všetky zákonom stanovené prostriedky v

predmetnom konaní a rozhodnutie správneho súdu bolo riadne odôvodnené. To, že sa s ním sťažovateľ
nestotožňuje, neznamená, že nebolo vydané v súlade so zákonom. Argumentácia krajského súdu
o nedostatku aktívnej procesnej legitimácie ministra spravodlivosti sa nezakladala na jeho verejno-
mocenskom postavení, ale na tom, že napadnutým disciplinárnym rozhodnutím nebol ukrátený na
svojich subjektívnych právach, tak ako je to v prípade navrhovateľa priestupkového konania, ktorý tiež

nemá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu o priestupku a na tom,
že podľa ustanovenia § 177 ods. 2 SSP nie je osobitným subjektom na podanie správnej žaloby.
19. Napokon sťažovateľ poukazoval aj na rozdielne rozhodnutia iných krajských súdov. Po oboznámení
sa s uvedenými rozhodnutiami kasačný súd konštatuje, že vo väčšine sa súdy nezaoberali aktívnou
procesnou legitimáciou v správnom súdnictve a neodôvodnili svoj zámer odchýliť sa od existujúcej

ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku, ktorý dal
sťažovateľ do pozornosti, sp. zn. 24S/46/2018 v bode 25 uviedol, že na podanie správnej žaloby ministra
spravodlivosti oprávňovala skutočnosť, že bol účastníkom administratívneho konania, ktoré bolo začaté
na jeho podnet. Podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, ak má nejaký subjekt právo podať
návrh na začatie administratívneho konania, súvisí s tým jeho právo, aby bolo v administratívnom

konaní vydané zákonné rozhodnutie. Ďalej Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že v tejto otázke
existuje nejednotná rozhodovacia činnosť a zjednocujúce stanovisko doposiaľ nebolo vydané. Krajský
súd v Banskej Bystrici sa však nezaoberal druhou podmienkou aktívnej procesnej legitimácie - a teda
ukrátením na právach. Neuviedol, z akého dôvodu sa nemá na predmetné konanie aplikovať tátopodmienka, ktorá je jednou zo základných. Kasačný súd uvádza, že vyššie uvedený záver o práve
ministra spravodlivosti podať správnu žalobu je v rozpore tak s judikatúrou najvyššieho súdu, ako
aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutia najvyšších súdnych autorít je možné

považovať už za ustálenú judikatúru, ktorá nebola ani najvyšším súdom a ani Ústavným súdom
prekonaná. Odlišné rozhodnutia nižších súdov možno chápať len ako pokus o zmenu tejto judikatúry,
ktorý sa im však nepodarilo zatiaľ dostatočne odôvodniť.

20. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej

správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť
verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu
nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne
zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je
náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo
právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (sp. zn. III. ÚS

502/2015, sp. zn. IV. ÚS 596/2012).

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa
§ 461 SSP zamietol.

22. Kasačný súd si je vedomý, že ide o zásadnú právnu otázku výkladu pojmu „verejné subjektívne
právo“. Kasačný senát zvažoval, či v danom prípade nie sú splnené dôvody na extenzívny výklad
pojmu „subjektívne právo“ podľa ustanovenia § 177 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 2 ods. 2 SSP“
za účelom zabezpečenia rovnosti prístupu účastníkov disciplinárneho konania k možnosti súdneho
prieskumu zákonnosti. Minister spravodlivosti SR v tomto prípade nemohol realizovať právomoc

mocenským spôsobom, pretože je iba v horizontálnom postavení účastníka disciplinárneho konania. Za
tým účelom by mu mali byť priznané právne prostriedky ochrany ako ktorémukoľvek inému účastníkovi
horizontálneho vzťahu.

23. Vzniknutú asymetriu v prístupe k ochrane v správnom súdnictve podľa názoru kasačného súdu

je možné odstrániť iba legislatívne. Minister spravodlivosti je členom vlády, ktorá disponuje právom
legislatívnej iniciatívy. Kasačný senát súčasne prihliadol na skutočnosť, že Minister spravodlivosti nie je
subjektom práva na podanie ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, a to ani pri prípadnom
porušení jeho práva na súdnu ochranu ako navrhovateľa a účastníka disciplinárneho konania pred
Disciplinárnou komisiou Slovenskej komory exekútorov.“

25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť
žalovaného je dôvodná, pretože žalobca nebol v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky aktívne legitimovanou osobou na podanie
správnej žaloby. Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd nerozhodol v súlade s právnou úpravou,

účinnou v čase jeho rozhodovania a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
Kasačný súd preto nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského
súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP a vráteniu veci na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom
konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že právnym názorom kasačného súdu je krajský
súd viazaný (§ 469 SSP).

26. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne
krajský súd.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave dňa 14.januára 2020

JUDr. Nora HALMOVÁ, v.r.,
predsedníčka senátuJUDr. Jana ZEMKOVÁ PhD., v.r.
sudkyňa
JUDr. Petra PRÍBELSKÁ PhD., v.r.

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Zuzana Pudmarčíková

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.