Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lenka Halmešová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/16/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120202005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4120202005.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, zast. Advokátska
kancelária Legal Cases s.r.o., IČO: 36 720 097, Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda,
proti žalovanému: E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX/X, XXX XX G., zast. JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ,
advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 249 587, so sídlom Predmestská 57, 010 01 Žilina, o zaplatenie
sumy 2 957,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
3. novembra 2021 č.k. 19C/11/2020- 297, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ( II.) a výroku o trovách
konania ( III.)p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.1Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancienávrhžalovanéhonaprerušeniekonaniazamietol(výrok
I.). Ďalším výrokom súd žalobu zamietol (II.). o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením (III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 12 ods. 1 písm. e), § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 64 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., § 442 ods. 1,3
Občianskeho zákonníka, § 162 ods. 1,3, § 164 CSP.
1.2Vdôvodochrozhodnutiapoukázalsúdnaobsahžaloby,ktorousažalobcadomáhal,abysúdzaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 2 957,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej
sumy od 28.12.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že že so žalovaným uzavrel dňa
8.9.2016 poistnú zmluvu č. 6820168228 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla EČV: G Dňa 28.5.2017 došlo pri prevádzke predmetného motorového vozidla k
dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný. Žalobca následne poškodenému z poistnej zmluvy poukázal
plnenie vo výške 5 915,04 eura. S poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.
z. sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady ním poskytnutého plnenia vo výške 2 957,52 eura
predsatvujúcej 50 % zo sumy poškodenému vyplateného poistného plnenia, pretože žalovaný dopravnú
nehodu neohlásil polícii, čím porušil zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z. z. Okresný súd Nitra vydal dňa 26.3.2020 platobný rozkaz č.k. 19C/11/2020-48, ktorý
následne uznesením č.k. 19C/11/2020-78 zo dňa 3.9.2020 z dôvodu žalovaným podaného odporu zrušil.
Uznesenie, ktorým súd zrušil platobný rozkaz, nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2020.
1.3 Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že v konaní nebolo sporné,
že žalovaný ako vodič motorového vozidla V. L. N.: G spôsobil dopravnú nehodu, keď dňa 28.5.2017
v čase o 18:40 hod. na ceste pri I. Z. si pri predbiehacom manévri nevšimol osobné motorové vozidloZ. U., EČV: V patriace poškodenej spoločnosti LK-O. s.r.o., ktoré viedol vodič M. Y. a do toho vozidla
narazil. Poškodená spoločnosť LK-O. s.r.o. si v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
uplatnilanároknanáhraduškodyažalobcajejtitulompoistnejzmluvyuzavretejsožalovanýmkpoisteniu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poskytol poistné plnenie vo výške
5 915,04 eura. Pri výpočte poistného plnenia vychádzal žalobca z faktúry za opravu vozidla dodávateľa
IMPA Dolný Kubín s.r.o. na sumu 7 098,05 eur, od ktorej žalobca odpočítal DPH vo výške 20 %, pretože
žalobca je platiteľom DPH. Následne si žalobca uplatnil regresný nárok voči žalovanému a požaduje
od žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 50 % poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný sa
bránil najskôr tým, že škoda, ktorú na mieste dopravnej nehody zistil, sa mu nejavila vysoká. Z fotografií,
ktoré sú aj súčasťou likvidačného spisu však podľa súdu nepochybne vyplýva rozsah poškodenia na
vozidle Škoda Octavia a pokiaľ by si žalovaný na mieste nehody už len tieto voľným okom viditeľné
položky spočítal a bral by do úvahy ich reálne ceny v servise, musel by dospieť k záveru, že na opravu
bude nutné vynaložiť sumu prevyšujúcu 3 990 eur.
1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprava vozidla účelná nebola a žalobca výšku škody stanovil
nesprávne. Žalovaný totiž v priebehu konania tvrdil, že žalobca škodu stanovil nesprávne, pretože išlo o
tzv.totálnuškodu,apretomalžalobcaodhodnotyvozidla7190,58euraodpočítaťjehopoužiteľnézvyšky
v sume 3890 eur a takto by vypočítal tzv. skutočnú škodu, ktorá by sumu vo výške 3 990 eur nepresiahla.
Pre posúdenie dôvodnosti žaloby sa súd musel vysporiadať sa so spornou otázkou, v akej výške došlo
pri dopravnej nehode ku hmotnej škode na majetku a či táto hmotná škoda dosiahla hodnotu 3 990 eur.
Z likvidačného spisu predloženého žalobcom mal súd preukázané, že žalobca dňa 7.6.2017 a rovnako
dňa 4.8.2017 poškodenému oznámil, že škodu posudzuje ako tzv. parciálnu škodu. Uvedené zrejme
žalobca neskôr prehodnotil, pretože dňa 18.8.2017 už poškodenému oznamoval, že náklady na opravu
vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, a preto poisťovňa (žalobca)
vyhlásila na poškodenom vozidle tzv. totálnu škodu - neekonomickú opravu). Dňa 30.8.2017 žalobca
poškodeného informoval, že pre výpočet poistného plnenia vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla v
sume 7 190,58 eur s DPH, poškodenému zároveň umožnil odpredať zvyšky havarovaného vozidla,
ktorých hodnotu stanovil na sumu 3 890 eur. Nebolo známe, či žalobca vypočítaval aj tzv. reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla, pretože takýto výpočet žalobca nepredložil a nevyplýva ani z likvidačného
spisu. Súd dodal, že pokiaľ by tzv. reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla žalobca vyčísľoval, táto
by bola ešte vyššia ako všeobecná hodnota vozidla, čo vyplýva zo vzorca uvedeného v prílohe č. 6 časť
A vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. (ROH = VŠH + NZ).
1.5 Súd prvej inštancie poukázal na to, že z likvidačného spisu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca
napokon dospel k záveru, že škodu bude likvidovať tým spôsobom, že žalobca poškodenému uhradí
náklady na opravu vozidla. Z likvidačného spisu vyplynulo, že dňa 1.8.2017 bola vykonaná doohliadka,
na základe ktorej už boli náklady na opravu stanovené na 7 799,93 eur. Súd konštatoval, že z vyššie
uvedeného je zrejmé, že žalobcom neskôr predpokladané náklady na opravu havarovaného vozidla
presiahli jeho všeobecnú hodnotou (7 190,58 eur x 7 799,93 eur). V takomto prípade bolo pre určenie
výšky skutočnej škody potrebné postupovať podľa písmena d) a f) prílohy č. 6 časti C vyhlášky č.
492/2004 Z. z. a výšku škody stanoviť podľa tam uvedeného vzorca VŠ = (ROH1 + NL) - HZ [€]. Žalobca
mal škodu stanoviť tak, že od reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla (táto je minimálne v sume 7
190,58 eur) mal odpočítať hodnotu predajných zvyškov vozidla (suma 3 890 eur) a pripočítať náklady
na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla. Pretože z
likvidačného spisu nevyplývali všetky údaje, ktoré by bolo potrebné dosadiť do uvedeného vzorca,
uvažoval súd s hodnotami, ktoré predniesol žalovaný po konzultácii s iným znalcom a reprodukčnú
obstarávaciu hodnotu vozidla tak súd stanovil hodnotou 7 290,58 eur (suma 7 190,58 eur ako všeobecná
hodnota vozidla sporná nebola + predpokladaná suma vynaložená na obstaranie vozidla vo výške 100
eur). V danom prípade potom 7 290,58 eur - 3890 eur = 3 400,58 eur. Súd prvej inštancie dodal, že aby
bol vzorec úplný, bolo potrebné dopočítať ešte náklady na likvidáciu nepoužitého odpadu vzniknutého pri
získaní predajných zvyškov vozidla. Tieto údaje súd k dispozícii nemal, vychádza však zo skutočnosti,
že nepôjde o sumu presahujúcu 589,42 eura. Sumu 589,42 eura uviedol súd zámerne vzhľadom k
tomu, že pre rozhodnutie tohto sporu je smerodajné práve určenie, či škoda presiahla sumu 3 990 eur.
Vychádzajúc z reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla vo výške 7 290,58 eur, hodnoty predajných
zvyškov vozidla 3 890 eur a nákladov na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vo výške menej ako 589,42
eur, súd konštatoval, že by potom škoda nedosiahla sumu 3 990 eur (3990 = 7290 + 589,42 - 3890).
Súd prvej inštancie doplnil, že považoval výšku nákladov na opravu vozidla v sume minimálne 7 623,89
eura, teda v sume vyššej ako všeobecná hodnota vozidla, za preukázanú jednak z faktúry spoločnosti
IMPA Dolný Kubín s.r.o., ktorá je síce vystavená na sumu v konečnej výške 7 098,05 eura, ale toto až
po odrátaní zľavy v sume 438,20 eura, ako aj s poukazom na vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcuna pojednávaní, ktorá uvádzala, že po odstrojení vozidla škoda dosiahla výšku až 7 799 eur. Za daných
okolností, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty vozidla v sume 7 190,58 eur, mal žalobca jednoznačne
ustáliť, že išlo o tzv. úplné zničenie vozidla (totálnu škodu) a výšku skutočnej škody mal stanoviť
podľa vyššie citovanej prílohy č. 6 časti C vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. Pokiaľ sa žalobca aj
napriek skutočnosti, že náklady na opravu havarovaného vozidla presiahli jeho hodnotu, rozhodol škodu
likvidovať opravou poškodenej veci, nemožno mu to vyčítať, avšak takýto spôsob likvidácie rozhodne
nie je možné považovať za ekonomicky výhodný a nie je možné si potom jeho náhradu uplatňovať
voči žalovanému. V danom prípade preto súd dospel k záveru, že škoda zákonný limit stanovený v
ustanovení § 64 ods. 1 psím. d) zákona č. 8/2009 Z. z. nedosiahla. Pokiaľ preto žalovaný na miesto
dopravnej nehody bezprostredne po nehode neprivolal políciu, neporušil tým nijakú právnu povinnosť a
nie je dôvod, aby si žalobca ako poisťovňa voči nemu uplatnila akýkoľvek regresný nárok.
1.6 Súd týmto rozhodnutím zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodu, že na
Okresnom súde Bratislava V. má pod sp. zn. 20Csp/4/2020 prebiehať konanie, v ktorom sa žalovaný
domáha od žalobcu zaplatenia náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s tým, že mu boli
poskytované právne služby advokátskou kanceláriou a tieto sa týkajú nároku, ktorý je predmetom
tohto konania. Výsledok konania pred Okresným súdom Bratislava V nemá podľa názoru súdu na toto
konanie nijaký vplyv, preto súd dospel k záveru, že neexituje nijaký dôvod, aby toto konanie prerušoval,
preto návrh na prerušenie tohto konania zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru
úspechuvzmysle§255ods.1CSP.Keďžežalovanýbolvkonaníúspešnýazatiaľčožalobcanedosiahol
žiadny materiálne merateľný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (100
%).
2.1 Proti tomuto rozsudku voči zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Poukázal na
skutočnosť, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená na sumu 7098,05 eura a cena
opravy v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov predstavuje skutočnú škodu, a to napriek
skutočnosti, že poukázané plnenie bolo len vo výške 5915,04 eura (po odpočítaní DPH, nakoľko
poškodený je platca DPH). Celková výška škody 7098,05 eura je značne vyššia ako zákonná hranica
pre privolanie polície. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že suma 7098,05 eura nedosiahla výšku
všeobecnej hodnoty vozidla. Dodal, že ak by aj suma nákladov na opravu prevýšili všeobecnú hodnotu
poškodeného vozidla, bolo by medzi žalobcom a poškodeným ako likvidáciu vyporiadajú, či formou
totálnej škody alebo vyplatením skutočných nákladov. Avšak pre účely plnenia povinnosti žalovaného
podľa § 64 zákona číslo 8/2009, nie je možné stotožňovať spôsob vysporiadania likvidácie poisťovňou
s výškou škody, ktorú žalovaný preukázateľne spôsobil a táto presiahla sumu 3990 eur.
2.2 K záveru súdu prvej inštancie, že oprava vozidla účelná nebola a žalobca výšku škody
stanovil nesprávne, uviedol, že súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a tento záver je
nepreskúmateľný a nezdôvodnený. Ak žalovaný spôsobil škodu, ktorá dosiahne až výšku všeobecnej
hodnoty vozidla presahujúcej 3990 eur a poisťovňa by nezaplatila poškodenému skutočnú škodu,
ale uplatnila by postup amortizácie, považoval za neprijateľný záver súdu, že z hľadiska skúmania
povinnosti žalovaného by bolo možné považovať za škodu, ktorú mal spôsobiť poškodenému, škodu,
ktorá bola nižšia ako 3990 eur. Žalobca ďalej zdôraznil, že poisťovňa za spôsobenú škodu zaplatila
poškodenému sumu 7098,05 eura, teda sumu nižšiu než bola všeobecná hodnota vozidla 7190,58
eura. Považoval preto záver súdu, že spôsob likvidácie poisťovňou bol ekonomicky nevýhodný a nie je
možné si potom jeho náhradu uplatňovať voči žalovanému, bez skutkového a právneho základu. Dodal,
že záver súdu by bol nesprávny aj v prípade, keby škoda na motorovom vozidle presiahla všeobecnú
hodnotu motorového vozidla. Ani v tomto prípade by škoda prevyšujúca hodnotu 7190,58 eura, ktorá
bola spôsobená poškodenému zavineným správaním žalovaného, nebola škodu nepresahujúcou 3990
eur, ale škodou presahujúcou až všeobecnú hodnotu vozidla. Skutočnosť, že z poistenia motorového
vozidla by poisťovňa škodu uhradila len do výšky všeobecnej hodnoty vozidla a v prípade totálnej škody
by poškodenému odpočítala hodnotu zvyškov vozidla, neznamená, že škoda, ktorú spôsobil žalovaný
na motorovom vozidle je škodou, ktorá nedosiahla sumu 3990 eur. Tento záver súdu považoval žalobca
za absurdný. Žalobca tiež uviedol, že nesprávnym právnym posúdením súdu je jeho záver, že škoda na
motorovom vozidle bola vo výške 7799,93 eura, keďže poisťovňa v závere šetrenia jednoznačne škodu
ustálila vo výške 7098,05 eura a túto sumu zaplatila poškodenému.
3.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s argumentáciou žalobcu
nestotožňuje. Bol toho názoru, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalobca pri likvidácii poistnej
udalosti nepostupoval správne a žalovaný ako laik na mieste nehody nebol schopný posúdiť, po
vizuálnom vzhliadnutí poškodených vozidiel, že škoda presiahne zákonný limit pre to, aby bola privolanápolícia. Poukázal na to, že žalovaný po preštudovaní likvidačného spisu zistil, že žalobca pri likvidovaní
škody nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä s Občianskym zákonníkom a
vyhláškou č. 492/2004 Z. z. (ďalej aj len „vyhláška). Nemožno považovať za účelné, aby náklady
vynaložené na opravu boli vyššie ako hodnota samotnej veci ergo motorového vozidla. Samotný žalobca
najskôr škodu posúdil ako totálnu, o čom poškodeného vyrozumel, taktiež oznámil poškodenému, že
hodnota predajných zvyškov bola prieskumom trhu stanovená na sumu 3 890 eur. Následne však bez
akéhokoľvek zdôvodnenia posúdil škodu ako parciálnu. Konanie žalobcu sa v tomto prípade javí ako
účelové a v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 442
ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa oprava poškodenej veci vykoná vtedy, keď je to
účelné. Ak náklady na opravu preukázateľne presiahli hodnotu samotnej veci, potom nemožno hovoriť
o účelnosti opravy. Považoval preto za nesprávne tvrdenie žalobcu, že tento poskytol náhradu škody
(plnenie) v súlade s právnymi predpismi. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol
poškodenémunáhraduškodynadrámecpríslušnýchprávnychpredpisov.Neprípustnéjepotomtvrdenie
žalobcu, že spôsob likvidácie je výlučne vecou „medzi poisťovňou a poškodeným“, a poistený má v rámci
regresu zaplatiť to, čo vyplatila - hoc protizákonne - poisťovňa.
3.2 Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že poškodenému spôsobil škodu vo výške presahujúcej
7 000 eur, čím porušil svoje povinnosti a žalobca bol oprávnený žalovaného regresovať. Dôvodil, že v
konaní bolo predsa vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca spôsobil poškodenému škodu vo
výške 3 300,58 EUR / 3 400,58 EUR, čo je škoda nižšia ako je zákonný limit pre privolanie polície k
škodovej udalosti. Po predložení odborných argumentov žalovaného, ako aj jeho výpočtu výšky škody
vychádzajúceho výlučne z podkladov likvidačného spisu žalobcu a vyhlášky č. 492/2004 Z. z., žalobca
neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by argumenty žalovaného vyvrátil. Podotkol, že v danom prípade
neboli potrebné na výpočet výšky skutočnej škody odborné/znalecké predpoklady, pretože vstupné
údaje poskytol likvidačný spis a spôsob výpočtu upravuje vyhláška. Namietal tvrdenie žalobcu, že v
konaní malo byť „nad všetky pochybnosti preukázané, že škoda na vozidle predstavovala sumu 7 098,05
eura, ktorá predstavovala náklady na opravu“, pretože žalobca tak de facto stotožňuje pojem „skutočná
škoda“ s pojmom „náklady na opravu“, čo je neprípustné. Dodal, že sú bežné prípady, kedy hodnota
nákladovnaopravupredstavujevýškuskutočnejškody,čovšakneznamená,žeobapojmymajúrovnaký
význam. Vyhláška tieto pojmy špecifikuje, upravuje spôsob ich výpočtu a je univerzálnym pokladom pre
výpočet skutočnej škody súdnymi znalcami i poisťovňami. Z odvolania žalobcu sa javí, akoby tento úplne
opomínal existenciu uvedeného právneho predpisu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací
súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380
ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok
v napadnutom zamietajúcom výroku ( II.) a výroku o trovách konania ( III.) ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, preskúmal napadnutý rozsudok, konanie,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal
dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a vec po právnej stránke správne posúdil a jeho
závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s
ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok aj podrobne a v dostatočnejmiere po skutkovej i právnej stránke odôvodnil. S rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto na správnosť týchto dôvodov podľa § 387 ods. 2
CSP, iba poukazuje bez toho, aby ich sám opakoval.
8. V danej veci je predmetom sporu žalobcom uplatnený nárok v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zák.
č. 381/2001 Z. z. skutkovo odôvodnený žalobcom tým, že žalovaný ako účastník dopravnej nehody dňa
28.05.2017, ktorú nehodu zavinil, si nesplnil s ohľadom na výšku hmotnej škody na vozidle poškodeného
povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii, a preto od žalovaného požaduje regres v hodnote 50%
vyplateného poistného plnenia.
9. Žalobca v odvolaní namietal právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca
mal poistnú udalosť a z nej vyplývajúce poškodenie motorového vozidla posúdiť ako totálnu škodu,
keďženákladynaopravuvozidlazrejmeprevyšovalijehovšeobecnúhodnotu.Rovnakonamietalurčenie
výšky škody zo strany súdu prvej inštancie, ktorá nemala presiahnuť zákonný limit pre hlásenie škodovej
udalosti polícii, teda sumu 3990 eur. Podľa žalobcu bola nesporne výška škody stanovená na sumu
7098,05 eura, ktorá suma predstavovala náklady na opravu vozidla a táto výška je značne vyššia ako
zákonná hranica pre privolanie polície.
10. Odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu nestotožnil. Súd prvej inštancie správne poukázal
nanesprávnypostupžalobcuprilikvidáciiškodovejudalosti,keďnapriektomu,žepoškodenémuoznámil
dňa 18.08.2017, že náklady na opravu vozidla presiahli jeho hodnotu, preto ide o totálnu škodu ,
pristúpil žalobca k úhrade nákladov na opravu vozidla. Odvolací súd súhlasí so zistením súdu prvej
inštancie, že náklady na opravu poškodeného vozidla boli vypočítané v zmysle faktúry IMPA Dolný
Kubín s.r.o. vo výške 7 623,89 eura, a to bez ohľadu na poskytnutú zľavu vo výške 438,20 eura,
ktorá nemá vplyv na stanovenie tejto výšky, keďže poskytnutie zľavy nie je nárokovateľné. Keď potom
všeobecná hodnota vozidla bola poisťovňou určená na sumu 7 190,58 eura, je zrejmé, že náklady na
opravu poškodeného vozidla presiahli jeho všeobecnú hodnotu. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť,
že samotná poisťovňa v likvidačnom spise vyčíslila náklady na opravu na sumu 7 799,93 eura a
preto zaslala poškodenému stanovisko o tzv. totálnej škode. Napriek tomu žalobca týmto spôsobom
nepostupoval a uhradil poškodenému fakturované náklady na opravu vozidla. Tento postup žalobcu,
ktorý si zvolil však nemôže byť na ujmu žalovaného, pri ktorom sa pri stanovení výšky škody na vozidle
malo postupovať kvalifikovaným spôsobom a teda bolo potrebné, aby sa zistila skutočná výška škody,
ktorá poskytuje základ pre postup žalobcu podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. v
nadväznosti na ust. § 64 ods. 1 písm.d) zákona č. 8/2009 Z.z.
11. Ustanovenie § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z.z. hovorí o hmotnej škode na vozidle a túto
bližšie nešpecifikuje. Súd prvej inštancie správne poukázal na všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to § 442 a § 443 o náhrade škody. Keďže § 442 ods. 1 hovorí, že sa uhrádza skutočná
škoda, bolo potrebné sa zaoberať zistením skutočnej škody na poškodenom vozidle, keďže práve táto
je predpokladom pre to, či zistená skutočná výška škody je podmienkou na ohlásenie nehody polícii.
Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý v rámci výpočtu skutočnej výšky
škody vychádzal z Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. MS SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá
v Prílohe 6 určuje Postup stanovenia hodnoty cestných vozidiel a v časti C. STANOVENIE VÝŠKY
ŠKODY NA CESTNÝCH VOZIDLÁCH. Žalovaný v konaní správne poukazoval na uvedenú vyhlášku,
ktorú používajú poisťovne na zistenie výšky škody na motorových vozidlách. Nakoniec aj samotný
žalobca prostredníctvom tejto vyhlášky určoval všeobecnú hodnotu vozidla v čase jeho poškodenia. Ani
odvolaciemu súdu potom nie je zrejmé, prečo rovnako nepostupoval žalobca aj v tomto prípade.
12. V uvedenej časti C vyhlášky sa tiež uvádza, že pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá nastala
na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa §
442 Občianskeho zákonníka tzv. skutočná škoda. Následne vyhláška určuje Výpočet výšky škody
na vozidle na účely stanovenia výšky škody s postupom pre znalca pod bodom a) až h), ktorý presne
citoval súd prvej inštancie v bode 38 odôvodnenia. S poukazom na uvedené odvolací súd zastal názor,
že súd prvej inštancie správne určil, že pre určenie výšky skutočnej škody mal žalobca postupovať
podľa písmena d) a f) prílohy č. 6 časti C vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a výšku škody stanoviť podľa tam
uvedeného vzorca VŠ = (ROH1 + NL) - HZ [€], teda od reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla v
sume 7 290,58 eur mal odpočítať hodnotu predajných zvyškov vozidla 3 890 eur a pripočítať náklady na
likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla. Takto stanovenávýška škody by potom podľa prepočtu súdu prvej inštancie určite nepresiahla sumu 3990 eur, ktorá
predstavovala zákonný limit pre ohlásenie nehody polícii.
13. Odvolací súd dodáva, že pri totálnej škode - neekonomickej oprave, skutočná škoda nepredstavuje
hodnota rovnakého alebo porovnateľného opotrebovaného motorového vozidla. Poškodený by mal
nárok na reprodukčnú obstarávaciu cenu motorového vozidla pred poškodením, len ak by došlo k
úplnému zničeniu všetkých častí a súčiastok vozidla. Dôležitý je rozsah poškodenia motorového vozidla.
Totálna škoda neznamená, že nastáva vždy úplná majetková strata. Poškodenému zostanú zvyšky
motorového vozidla. Z hľadiska určenia výšky škody na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že
nepoškodené zvyšky vozidla majú objektívne vždy majetkovú hodnotu. Ak by sa od všeobecnej hodnoty
vozidla neodpočítala hodnota predajných zvyškov poškodeného motorového vozidla, poškodený by sa
bezdôvodne obohatil. Totálna škoda sa preto určuje tak, že od časovej ceny motorového vozidla sa
odpočíta hodnota tzv. použiteľných (predajných) zvyškov poškodeného vozidla.
14. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uvádza, že námietka žalobcu, že pre účely plnenia
povinnostižalovanéhopodľa§64ods.1písm.d)zákonač.8/2009Z.z. niejemožnéstotožňovaťspôsob
vysporiadania likvidácie poisťovňou s výškou škody, ktorú žalovaný spôsobil, je vlastne relevantným
tvrdením, V danej veci poisťovňa (žalobca) rozhodla o úhrade nákladov na opravu poškodeného
vozidla napriek tomu, že vozidlo predtým posúdila ako tzv. totálnu škodu a toto bol spôsob likvidovania
poistnej udalosti žalobcom, ktorý však nemožno stotožniť so skutočnou výškou škody, ktorá vznikla na
poškodenom vozidle a ktorá nepresiahla sumu 3990 eur.
15. Je potrebné tiež zohľadniť aj naplnenie zmyslu a účelu zákona (poistenia) a teda uvedené
ustanovenie § 12 ods. 1 písm. e/ by nemalo viesť až k popretiu zmyslu a účelu povinného zmluvného
poistenia, keď žalovaný ako poistník si platí poistenie svojej zodpovednosti a v konečnom dôsledku
bude následky za dopravnú nehodu znášať tak, ako by poistený vôbec ani nebol. Na problémy, ktoré
spôsobovalo toto ustanovenie v reálnom živote účastníkov dopravných nehôd (poistníkov) reagoval aj
zákonodarca, keď aktuálne bola (rozlíšením škodovej udalosti od dopravnej nehody) od 01.07.2022
zákonom č. 179/2022 Z.z. povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu len pre výšku škody vypustená (z § 64
ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke).
16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, preto považoval odvolanie
žalobcu za neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a
výroku o trovách konania (III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 255 ods. 1
CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.