Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 34Cb/37/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110246977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110246977.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvBratislavevkonanípredsamosudkyňouJUDr.MartouBarkovouvprávnejveci

žalobcu: paravan interactive, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 869 046, zast.
JUDr.MartinAbrahám,advokát,Koceľova25,82108Bratislava,protižalovanému:SlovakTelekom,a.s.,
sosídlomKaradžičova10,82513Bratislava,IČO:35763469,ozaplatenie54467,79€spríslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny v sume vo výške 5 880,99 € a príslušenstva z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 06.12.2010, doručenou súdu dňa 07.12.2010 sa žalobca paravan interactive, s.r.o., so
sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 869 046, domáhal voči žalovanému Slovak Telekom,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, zaplatenia sumy vo výške 54 467,79
€ a úrokov z omeškania zo sumy 44 156,09 € - úrok vo výške 14,50 % p.a. od 01.01.2007 do 31.12.2007
a úrok vo výške 9 % p.a. od 01.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 194,98 € úrok vo výške 14,50 % p.a.
od 16.01.2007 do 31.12.2007 a úrok vo výške 9 % p.a. od 01.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 460,53
€ úrok vo výške 9% p.a. od 18.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 659,70 € úrok vo výške 9 % p.a. od

20.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 659,70 € úrok vo výške 9 % p.a. od 17.10.2008 do zaplatenia, zo
sumy 4 336,80 € úrok vo výške 9% p.a. od 15.1.2008 do zaplatenia, trov konania z titulu náhrady škody.

Žalobca na pojednávaní dňa 01.04.2014 zobral späť návrh v časti istiny v sume vo výške 5 880,99 €
a príslušenstva a navrhol zmenu petitu. Súd rozhodol uznesením takto:

„Súd konanie v časti istiny v sume vo výške 5 880,99 € a príslušenstva zastavuje.

Súd pripustil zmenu petitu nasledovne:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 48 586,80 € s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania vo
výške 14,5 % p.a. zo sumy 39 350 € od 01.01.2007 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 4 336,80 €
od 15.01.2008 do zaplatenia, vo výške 9 % p.a. zo sumy 5 000 € od 07.12.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania a právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 22.05.2003 s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou ad pepper media Slovakia, a.s., so sídlom Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, IČO: 35
792001,rámcovúzmluvuospolupráciprimarketingovejkomunikáciič.0120030318(ďalejlen„zmluva“),z ktorej prešli práva a povinnosti na žalobcu ku dňu 19.11.2003. Predmetná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú na obdobie jedného kalendárneho roka s tým, že sa jej platnosť automaticky predlžuje vždy
o jeden kalendárny rok, ibaže niektorá zo zmluvných strán oznámi najneskôr 30 dní pred ukončením

obdobia platnosti zmluvy oznámi druhej zmluvnej strane úmysel nepokračovať v zmluvnom vzťahu
na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa čl. IX ods. 1 zmluvy bola dojednaná povinnosť
zmluvných strán doručiť oznámenie protistrane v stanovenej lehote.

Žalovaný a žalobca spolupracovali na základe zmluvy na základe čiastkových objednávok žalovaného

v súlade so zmluvou v rokoch 2004, 2005 a 2006.
Žalobca plnil zmluvu prostredníctvom úplného subkontrahovania zákazok žalovaného subdodávateľovi,
ktorým bol H. R. - ON LINE SERVIS, Estónska 49, 821 06 Bratislava, na základe zmluvy o poskytovaní
služieb obnovovanej rovnakým spôsobom, ako zmluva, ibaže s časovým oneskorením. Po uplynutí
lehoty na doručenie oznámenia podľa č1. IX. ods. 1 zmluvy na obdobie kalendárneho roku 2007,
žalobca objednal u subdodávateľa prípravu plnenia zmluvy na rok 2007 a ktorý mu vystavil predfaktúru

č. 2007/01, na sumu vo výške 36 000 Sk so splatnosťou dňa 15.01.2007.
Žalovaný dňa 08.12.2007 zaslal žalobcovi list, ktorého obsahom bol návrh dohody o ukončení zmluvy,
s dátumom 20.11.2006. V zmysle predmetného návrhu mala byť ukončená zmluva bez vzájomných
nárokov a plnení.
Nakoľkožalobcaužvčasedoručenianávrhužalovanéhozodňa08.12.2006objednalprípravuplnenípre

žalovaného na rok 2007 od subdodávateľa, ktorý mu vystavil predfaktúru, nemohol žalobca požiadavke
žalovaného vyhovieť, nakoľko vedel, že subdodávateľ si uplatní voči nemu zmluvnú pokutu vzhľadom
na povahu objednávky.
Žalobca listom zo dňa 19.02.2007 návrh žalovaného na uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy odmietol
z dôvodu oneskoreného doručenia návrhu žalovaným, ako aj preto, že už pracoval na príprave plnenia

svojich povinností, vyplývajúcich zo zmluvy a uzatvoril subkontrakt so subdodávateľom, ktorému uhradil
sumu vo výške 36 000 Sk.
Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 18.04.2007 list, v ktorom vyslovil nezáujem pokračovať v plnení zmluvy
a ktorú mu zároveň vypovedal v trojmesačnej výpovednej lehote.
Žalobca zaslal žalovanému dňa 06.08.2007 odpoveď na výpoveď zmluvy zo dňa 18.4.2007 s tým, že

mu oznámil, že zmluva naďalej platí a jeho výpoveď možno považovať v súlade s č1. IX. ods. 1 zmluvy
iba za oznámenie o nezáujme pokračovať v plnení zmluvy po 31.12.2007 a
34Cb/37/2010 - 295
1110246977

zároveň ho vyzval, aby predložil relevantný návrh dohody o ukončení zmluvy a rokovanie o kompenzácii
žalobcu zo strany žalovaného z titulu neplnenia zmluvy, platne uzavretej na rok 2007.
Žalovaný odpovedal žalobcovi listom zo dňa 20.08.2007, v ktorom uviedol, že keďže ide iba o rámcovú
zmluvu, nie je povinný mu kompenzovať jeho náklady.

Žalobca uviedol, že v zmysle zásad poctivého obchodného styku a zaužívanej praxe medzi zmluvnými
stranami bol povinný uzatvoriť so subdodávateľom subkontrakt, keďže uplynutím lehoty podľa č1. IX.
ods. 1 zmluvy, boli na strane žalobcu zmluvné povinnosti plniť žalovanému, a ktoré zabezpečoval počas
celého obdobia trvania zmluvy prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca sa spoliehal na to, že žalovaný
si bude plniť svoje záväzky zo zmluvy v rozsahu plnenia zmluvy za kalendárny rok 2006.

Žalobca má za to, že odmietnutím plnenia na základe platne uzatvorenej zmluvy žalovaným, tento
porušil svoje povinnosti, čím spôsobil žalobcovi škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka.
Žalobca si uplatňuje voči žalovanému skutočnú škodu, ktorá pozostáva zo zmluvnej pokuty, ktorú musel
žalobca uhradiť subdodávateľovi z dôvodu neplnenia si povinností zo subkontraktu a náhrady časti

nákladov na pracovnú silu, o ktoré by bol žalobca mohol znížiť mzdové náklady na jedinú administratívnu
zamestnankyňu.
Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatňuje ušlý zisk s poukazom na ust. § 266 ods. 3 a § 275 ods. 4
Obchodného zákonníka v rozsahu, v ktorom by ho dosiahol za predpokladu, že by si žalovaný bol splnil
svoje povinnosti objednávateľa zo zmluvy riadne a v obvyklom rozsahu.

Žalobca vychádzal pri výpočte ušlého zisku z obvyklého rozsahu plnenia zmluvy, za ktorý možno
považovať obrat z obchodovania medzi žalobcom a žalovaným dosiahnutý v predchádzajúcom období
plnenia zmluvy - roku 2006.Žalobca uviedol, že pre vznik nároku na náhradu škody je rozhodujúci deň, kedy škoda vznikla. Nárok na
náhradu ušlého zisku vznikol ku dňu 01.01.2007, nakoľko uvedený deň mal byť prvým dňom predĺženia
platnosti zmluvy.

Žalobcovi vznikli dodatočné náklady v dôsledku zníženia vyťaženosti jedinej administratívnej pracovnej
sily.
Žalobca považuje percentuálny podiel na celkových nákladoch na prácu za zamestnanca za rok 2007
za výšku oprávnenej náhrady.
Podľa účtovných kníh žalobcu dosiahol podiel obratu z obchodovania so žalovaným na celkovom obrate

žalobcu za rok 2006 31,4998 %. Celkové náklady na pracovnú silu za rok 2007 za zamestnanca činili
414 766 Sk.
V zmysle uvedeného kľúča predstavuje priama škoda spôsobená žalobcovi z titulu časti náhrady
nákladovnapracovnúsilusumu130650,46Skažalobcasijuuplatňujezdôvoduprehľadnostiprepočtov
odo dňa 15.01.2008.

Súčasťou náhrady škody podľa príslušných predpisov je aj náhrada ušlého zisku, ktorý by bol žalobca
dosiahol, keby žalovaný rámcovú zmluvu plnil v rozsahu obvyklom a za obvyklých podmienok aj v období
kalendárneho roku 2007.
Za referenčnú hodnotu obvyklého rozsahu plnenia možno považovať obrat z obchodovania medzi
žalobcom a žalovaným dosiahnutý v roku 2006.

Druhou referenčnou hodnotou, potrebnou pre výpočet skutočného ušlého zisku, je podiel skutočného
zisku žalobcu na obrate podľa predchádzajúcej vety.
Obrat, ktorý dosiahol žalobca z obchodovania s žalovaným za rok 2006, predstavoval sumu 3 244 503
Sk bez dane z pridanej hodnoty.
Podiel zisku žalobcu na obrate predstavoval podľa účtovných kníh žalobcu 41 %.

Nárok na náhradu ušlého zisku predstavuje 1 330 246,23 Sk / 54 467,79 € a v zmysle vyššie uvedeného
si ho žalobca uplatňuje ku dňu 01.01.2007.

Subdodávateľ si voči žalobcovi uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 180 000 Sk a zároveň započítal úhradu
zálohovej faktúry vo výške 36 000 Sk zo dňa 15.01.2007 voči uplatnenej zmluvnej pokute. Žalobca

uviedol, že subdodávateľovi uhradil zmluvnú pokutu v troch splátkach - 44 000 Sk a dvakrát po 50 000
Sk. Žalobca uviedol, že prvá časť zmluvnej pokuty bola uhradená subdodávateľovi vo výške 36 000 Sk
dňa 15.01.2007, nakoľko subdodávateľ započítal zálohovú platbu na plnenie oproti svojmu nároku na
úhradu zmluvnej pokuty, druhá časť zmluvnej pokuty vo výške 44 000 Sk bola uhradená subdodávateľovi
bankovým prevodom dňa 17.07.2008 a tretia časť zmluvnej pokuty bola uhradená subdodávateľovi vo

výške 50 000 Sk v hotovosti dňa 19.08.2008 a štvrtá zmluvnej pokuty bola uhradená subdodávateľovi
vo výške 50 000 Sk bankovým prevodom 16.10.2008.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že vzhľadom na ustanovenie č1. IX. ods. 1 zmluvy je nepochybné, že
jej platnosť bola dňa 02.12.2006 prejavom vôle žalovaného - opomenutím - predĺžená na obdobie od

01.01.2007do31.12.2007auvedenépotvrdilajžalovanývsvojomlistezodňa20.08.2007.Zuvedeného
vyplývala povinnosť žalobcu počas platnosti zmluvy dodávať služby žalovanému v potrebnom rozsahu,
určenom jednotlivými zákazkami žalovaného.
Nakoľko v zmluve absentovalo ustanovenie, ktoré by vopred špecifikovalo alebo upresňovalo objem
alebo hodnotu služieb, ktoré bude povinný žalobca na základe zmluvy poskytnúť žalovanému, mohol

žalobca čo do rozsahu, v ktorom bol žalovaný oprávnený od neho požadovať poskytnutie služieb,
vychádzať v súlade s ust. § 266 ods. 3 a ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, t. j. výhradne
zo zaužívanej zmluvnej praxe a z objemu a obratu z obchodovania medzi žalobcom a žalovaným v
poslednom kalendárnom roku riadneho plnenia zmluvy, ktorým bol rok 2006.
Žalobca, ako obvykle každý rok, objednal dodávku u subdodávateľa za účelom zabezpečenia dodávky

služieb pre žalovaného na obdobie nasledujúceho kalendárneho roku a uzatvoril s ním subkontrakt,
pretože bol povinný na základe čl. II. zmluvy, poskytovať žalovanému marketingové služby na základe
priameho zadania, a to pod hrozbou sankcií za nedodanie týchto služieb riadne a včas (čl. V. ods. 1
zmluvy).
Žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvy ako veriteľ v zmysle ustanovení

Obchodného zákonníka.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 31.05.2012 a uviedol, že neboli naplnené
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovanýneporušil žiadnu povinnosť zo záväzku - právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným na základe
Rámcovej zmluvy mali povahu inominátnej (nepomenovanej) rámcovej zmluvy, z ktorej žalovanému
nevznikali priamo záväzky, ktoré mohli byť porušené. Žalobca nekonkretizuje z ktorého ustanovenia

zmluvy žalovanému vyplýva povinnosť pokračovať v jej plnení. Z čl. II. ods. 6 zmluvy vyplýva, že
realizácia mediálneho plánu sa bude vykonávať len na základe jeho schválenia žalovaným.
Zmluva v čl. II ods. 7 a 8 dokonca predpokladá, že žalovaný ako objednávateľ
úplne zamietne podklady a návrhy žalobcu ako dodávateľa. Okrem toho, kým zmluva čo do predmetu
zmluvy definuje veľké množstvo povinností žalobcu, ani na jednom mieste

34Cb/37/2010 - 296
1110246977

neukladážalovanémuakúkoľvekpovinnosť,zktorejbysadalovyvodiť,žebolpovinnýzadávaťžalobcovi
zákazky.

Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že akékoľvek záväzky žalovaného (napríklad platiť žalobcovi
dohodnutúodmenu),bolipodmienenétým,čižalovanýodsúhlasípríslušnýnávrhzadania,mediálnyplán
alebo jednotlivé realizačné plány. I keby teda žalovaný pokračoval v spolupráci, mohlo sa stať aj to, že
by jednotlivé návrhy marketingových aktivít neschválil, tzn. žalobca by nemal nárok na žiadnu odmenu.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že povinnosť žalovaného odoberať od žalobcu služby možno

vyvodiť z obchodných zvyklostí. Obchodná zvyklosť totiž vyvoláva právne následky, len ak jej právne
predpisy takéto právne následky priznávajú. V tomto smere účelom obchodných
zvyklostíjeichvyužitieakointerpretačnejpomôcky(§266ods.3ObZ).Vžiadnomprípadesaobchodnou
zvyklosťou nemôže kreovať povinnosť, ktorú zmluva nielenže nepredpokladá,
ale ktorá by nezodpovedala duchu a charakteru zmluvy.

Charakter zmluvy ako rámcovej, ako už bolo uvedené, jednoznačne napovedá, že žalovaný nebol
povinný objednávať si služby od žalobcu. Obchodná zvyklosť preto nemôže takúto povinnosť umelo
vytvárať. Výkladom, ktorý podsúva žalobca, by sa potom úplne znegoval charakter a účel rámcových
zmlúv. Pri každej rámcovej zmluve je totiž nejaký objem dodávok. Ak by sa potom takýto objem mal na
základe obchodnej zvyklosti považovať za záväzok objednávateľa objednávať v nasledujúcich rokoch

minimálne rovnaký objem, rámcové zmluvy by úplne stratili svoj význam a charakter, ktorý im priznáva
vyššie spomínaná judikatúra. Takýto záver a výklad by však bol absurdný, preto ho treba odmietnuť.
Navyše, z obchodných zvyklostí vôbec nevyplýva, že by žalovaný vnímal objednávanie služieb počas
rokov 2003 až 2006 ako záväzok. Nijaké jeho konanie tomu nenasvedčuje. Práve naopak - obchodnou
zvyklosťou sa jasne potvrdilo, že je len na žalovanom, či a koľko služieb si od žalobcu objedná.

Napríklad v roku 2004 si žalovaný objednal od žalovaného služby v hodnote 120 631,64 €.
V nasledujúcom roku si však objednal služby už len za 77 166,39 €. Z uvedených skutočností vyplýva,
že bolo len a len na žalovanom, aký bude objem spolupráce so žalobcom. Žalovaný tak nemal žiadnu
povinnosť (odoberať od žalobcu plnenia. Takáto povinnosť mu nevyplýva ani z Rámcovej zmluvy ani z
obchodných zvyklostí.

Ustálená judikatúra rámcovým zmluvám odopiera právnu záväznosť, nakoľko konkrétne záväzky
vznikajú až uzatvorením dodatočných dohôd, ktorých uzavretie rámcová zmluva predpokladá (napr.
Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32Cdo/24/2010).

Žalobca nijako nepreukázal, že zmluvnú pokutu možno považovať za predvídateľnú

škodu. Žalovaný preto nemôže za ňu zodpovedať. Okrem toho, žalobca nijako nepreukázal, že nárok
jeho subdodávateľa na zmluvnú pokutu naozaj vznikol. Nebola predložená žiadna zmluva medzi nimi o
tejto zmluvnej pokute. Navyše, objednávka služieb zo dňa 04.12.2006, od ktorej sa nárok na zmluvnú
pokutu odvíja, vôbec nebola zadaná platne, nakoľko bola podpísaná len jedným konateľom žalobcu,
hoci podľa výpisu z Obchodného registra sa vyžadovali podpisy oboch konateľov.

Žalovaný poukázal na neprimeranosť výšky vyúčtovanej pokuty žalobcovi subdodávateľom, nakoľko
objem služieb, ktoré si žalobca u subdodávateľa objednal objednávkou zo dňa 04.12.2006, predstavoval
180 000 Sk. V rovnakej výške bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. Je preto neprimerané, ak má mať
subdodávateľ z titulu zmluvnej pokuty nárok na sumu, ktorá sa presne zhoduje s hodnotou celej
spolupráce. Pri opačnom výklade by napríklad pri záväzku predať dom za 200 000 € bolo možné

dohodnúť zmluvnú pokutu za porušenie tohto záväzku vo výške 200 000 €. Žalobca žalovaného na
uplatnenie zmluvnej pokuty subdodávateľom nikdy neupozornil a poukázal na to, že subdodávateľom
žalobcu bol jeho konateľ.Konateľ žalobcu teda vo vlastnom mene a na vlastný účet uzatváral obchody, ktoré súvisia s
podnikateľskou činnosťou žalobcu a porušil tak zákaz konkurencie v zmysle § 136 ods. 1 písm.
a) Obchodného zákonníka. Nároky plynúce z činnosti, ktorá predstavuje zákaz konkurencie, sú

podľa ustálenej judikatúry v rozpore s poctivým obchodným stykom a zákonom, a preto im nie je
poskytovaná právna ochrana (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 25Cdo/1702/2002). Navyše, zmluvná
pokuta bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, pretože mala zabezpečovať záväzky spoločnosti
voči konateľovi, o ktorých konateľ vedel, že sú zároveň záväzkami spoločnosti voči žalovanému,
avšak nezabezpečenými zmluvnou pokutou. Preto zaplatenie takejto pokuty zo strany žalobcu nemôže

zakladať zodpovednosť na strane žalovaného.
Žalobca v žalobe tvrdí, že subdodávateľovi uhradil zmluvnú pokutu počas roku 2008 a z komunikácie so
žalovaným zo dňa 31.05.2010 vyplýva, že ešte len hrozí, že subdodávateľ si zmluvnú pokutu vyúčtuje.
Je teda otázne, či zmluvná pokuta bola vôbec uhradená tak, ako sa uvádza v žalobe.
Na základe uvedených skutočností žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za škodu, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť z titulu zmluvnej pokuty, ktorú zaplatil svojmu konateľovi ako subdodávateľovi.

Žalovaný sa vyjadril ďalej k požiadavke žalobcu preplatiť časť mzdových nákladov, ktoré vynaložil na
svoju zamestnankyňu a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že podľa § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka bol žalobca povinný urobiť opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Žalobca vedel už
odpolovicedecembra2006,kedymuboldoručenýlistžalovanéhozodňa26.11.2006,žežalovanýnemá

záujem pokračovať v spolupráci. Žalobca preto mohol už v decembri 2006 podniknúť rovnaké kroky,
ktoré by podnikol, ak by mu žalobca oznámil nepredĺženie zmluvy do 30.11.2006. Na tom nič nemení
ani fakt, že formálne mala zmluva trvať až do 31.12.2007 a už v decembri 2006 z konania žalovaného
jasne vyplývalo, že nebude zadávať žalobcovi žiadne zákazky.
Keďže v zmysle uvedeného žalobca neprijal potrebné opatrenia na zmiernenie škody (napr.

prepustenie zamestnankyne, zmena pracovnej zmluvy), žalovaný v zmysle § 384 ods. 1 Obchodného
zákonníka posledná veta nie je povinný žalobcovi takúto škodu nahradiť.
Žalovaný poukázal na to, že žalovaný žiadnu povinnosť neporušil, preto žalobca nemá nárok na náhradu
ušlého zisku.
Žalobca uviedol, že objem spolupráce so žalovaným sa počas rokov výrazne menil. Rozdiely

dosahovali desiatky percent (napr. objem v roku 2004 bol o 50 % vyšší ako objem v roku 2005). Žalobca
teda nemal žiadnu záruku, že v roku 2007 dosiahne zisk vo výške, ktorú si žalobou uplatňuje.

Žalovanýuviedol,žežalobcanepreukázalvznikskutočnejškodyaniušléhozisku, apretojejehožalobný
návrh neopodstatnený a nedôvodný.

Žalovaný ďalej namietal výšku úrokov z omeškania, nakoľko sú neprávne vypočítané. Žalobca začiatok
tohto obdobia nesprávne stotožňuje so vznikom škody.
Aj keby mal byť žalovaný naozaj zodpovedný za škodu (s čím žalovaný nesúhlasí), potom
by úrok z omeškania mohol žiadať len od momentu, kedy sa žalovaný dostal do

omeškania s plnením záväzku nahradiť škodu. Splatnosť tohto záväzku sa pritom riadi § 340
ods. 2 Obchodného zákonníka. Záväzok sa mal stať splatný v deň, kedy uplynula lehota bez zbytočného
odkladu po tom, čo žalovaného na plnenie vyzval žalobca. Omeškanie s náhradou

34Cb/37/2010 - 297

1110246977

škody tak plynie až odo dňa nasledujúceho po takto určenom dňom splatnosti (napr. Najvyšší súd ČR,
sp. zn. 23Odo/1787/2006).
Žalobca však žalovaného na náhradu škody vyzval až listom zo dňa 31.05.2010. Ak by bol

žalovaný naozaj zodpovedný za vzniknutú škodu, potom by sa jeho záväzok túto škodu
nahradiť stal splatný až po uplynutí lehoty bez zbytočného odkladu po 31.05.2010. Deň po takto určenej
splatnosti by sa žalovaný dostal do omeškania, a len od tohto dňa by vznikol žalobcovi nárok na úroky z
omeškania. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania aj za obdobie pred dňom splatnosti určeného podľa
340 ods. 2 Obchodného zákonníka čo nemá oporu v príslušných právnych predpisoch.

Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.05.2012, v ktorom uviedol, že skutočnosť, že
zmluva medzi stranami má označenie rámcová, je potrebné vykladať podľa jej obsahu. Rámcová zmluva
jasne definuje v č1. IV ods. 1 predpokladaný ročný rozpočet na rok2003 za jednotlivé služby žalobcu, čo je v úplnom rozpore s tvrdením žalovaného, že sa
zmluvou žiadnym spôsobom nezaviazal k objednávkam alebo že by nebolo možné
určiť, v akom objeme mala byť zmluva plnená. Okrem toho, že predmetné ustanovenie

spolu s dikciou č1.1 ods. 2 a č1. II ods. 1 zmluvy, podľa ktorej žalobca bude dodávať a žalovaný
objednávať, spôsobuje záväznosť zmluvy v definovanom rozsahu pre obe zmluvné strany. Žalobca
poukázal na to, že predmetné zmluva bola uzatvorená s automatickou prolongáciou na dobu určitú,
čo nezodpovedá režimu voľnej rámcovej zmluvy bez akýchkoľvek priamych záväzkov zmluvných strán,
ktoré sú uzatvorené obvykle na dobu neurčitú a neobsahuje priame záväzky a sankčné mechanizmy za

ich porušenie a žiadne ustanovenie tejto zmluvy, totiž nezbavuje žalobcu povinnosti dodať už objednanú
službu tak ako to tvrdí žalovaný. V skutočnosti je to naopak - v prípade, že službu nedodá riadne a včas,
hrozia žalobcovi sankcie v zmysle jej č1. V.
Žalobca považuje za rozhodujúce pre vznik nároku, skutočnosť, že objednanie služby u subdodávateľa
zavinil žalovaný tým, že riadne a včas neoznámil úmysel nepokračovať v plnení zmluvy.
Žalobca poukázal na to, že aj keď sa počas rokov menil objem, táto skutočnosť nemá vplyv na povinnosť

zabezpečiť plnenie zmluvy v obdobnom objeme, aký bol dosiahnutý v poslednom roku plnenia zmluvy.
Žalobca ďalej uviedol, že rovnako ako v prípade argumentácie o nepredvídateľnosti škody nie je
dôležité, kedy bol nárok vyčíslený, ale kedy bol nárok oznámený, a či bolo možné predpokladať, že v
dôsledku neplnenia zmluvy škoda skutočne vznikne. Preto považuje argumentáciu žalovaného, že úroky
z omeškania je možné uplatniť len odo dňa, kedy bola vyčíslená výška škody, za neprípustnú.

Súd vo veci nariadil pojednávania dňa 15.10.2013, dňa 23.01.2014, dňa 01.04.2014 a dňa 27.05.2014.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2013 uviedol, že zo strany žalovaného je nesporné,
žeoneskoreneukončilspoluprácu,atovrozporesčl.9zmluvy,kdejedojednané,žezmluvasapredlžuje

automaticky vždy o ďalší kalendárny rok s výnimkou, iba ak by bol žalovaný oznámil žalobcovi najneskôr
30 dní pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho roka, že nemá záujem pokračovať v spolupráci.
Uvedená skutočnosť v konaní nie je sporná. Uviedol, že žalobcovi vznikla škoda, nakoľko v čase,
keď bolo doručené zo strany žalovaného ukončenie spolupráce sa už pripravoval mediálny plán a
navrhovateľovi tak vznikli náklady a bola mu aj subdodávateľom účtovaná zmluvná pokuta. Z týchto

dôvodov žiadal súd, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a v prípade úspechu žiadal uhradiť trovy
konania a trovy právneho zastúpenia

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 15.10.2013 uviedol, že v zmluve nie je dohodnutá
povinnosť odoberať služby žalovaným, neporušil žiadne svoje povinnosti, a preto mu nevznikli na

základe tejto zmluvy žiadne záväzky. Zmluva má podľa svojho významu charakter zmluvy o budúcej
zmluve.
Poukázal na ust. § 292 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by bolo premlčané právo na
náhradu škody, ak by táto bola vznikla a ďalej sa vyjadril k otázke zmluvnej pokuty, ktorú žalobcovi mal
vyčísliť subdodávateľ s tým, že za jej vznik nezodpovedá.

Nesúhlasil s výpočtom škody. Žalobca bol povinný uskutočniť všetky kroky na odvrátenie alebo
zmiernenie škody. Vyjadril sa k úrokom z omeškania s tým, že v prípade, ak by bola vznikla škoda, úroky
z omeškania sa počítajú až od jej vzniku, tzn. kedy bola výška škody oznámená druhej strane, t. j. listom
žalobcu zo dňa 06.06.2010, v ktorom vyzval žalovaného, aby uhradil škodu do 07.06.2010, a preto
omeškanie mohlo nastať až nasledujúci deň po stanovení tejto lehoty, t. j. až dňom 08.06.2010.

Z týchto dôvodov žiadal súd, aby bol nárok žalobcu zamietnutý v celom rozsahu a v prípade úspechu
žiadal uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.01.2014 uviedol, že zmluvu so žalobcom a
subdodávateľom H.L. - ONLINE SERVIS, nemôže predložiť súdu a ak ju nebude mať k dispozícii, tak v

tejto časti vezme návrh späť. Trval na vyčíslených úrokoch z omeškania od doby, tak ako je uvedené v
žalobe. Vyjadril sa, že k zadaniu služby žalovaným na rok 2007, s tým, že zmluvné strany si zadanie
počas spolupráce dohodli vždy v októbri až v novembri v danom roku, aby s mohli spolupracovať na
kampani ďalší rok. Žalovaný mu neoznámil do 30.11.2006 v zmysle zmluvy, že ju mieni ukončiť a učinil
tak až listom podaným na poštu dňa 08.12.2006, t. j. po uplynutí lehoty, ktorá bola stanovená v zmluve

v čl. 9 ods. 1, kde je uvedené, že platnosť zmluvy sa automaticky predlžuje vždy o ďalší kalendárny
rok, okrem prípadov, keď ktorákoľvek zo zmluvných strán písomnou formou prejaví svoj nezáujem
pokračovať v tejto zmluve v lehote najneskôr 30 dní pred začiatkom nasledujúceho kalendárneho roka,
pričom oznámenie musí byť doručené zmluvnej strane v tejto lehote. Žalobca, keďže nedostal žiadnyosobitný pokyn od žalovaného a ani ním nebola ukončená zmluva, konal tak, aby sa nedostal do
omeškania s plnením podľa zmluvy, ak by ho o plnenie požiadal žalovaný. Nechcel riskovať, že nebude
pre krátkosť času včas plniť.

V danom prípade sa jednalo o exkluzivitu zmluvy a žalobca urobil všetko preto, aby žalovanému plnil
včas. Uviedol, že žalobca vynaložil v podstate minimálne náklady na zabezpečenie plnenia predmetu
zmluvy oproti tomu, ak by došlo k situácii, ak by bol v omeškaní, nakoľko by nemohlo dôjsť k uzatvoreniu
kontraktov na ďalšie obdobia. Tento postup bol prijateľnejší oproti tomu, aká škoda (ušlý zisk) by
mohla vzniknúť, ak by žalobca takto nepostupoval. Z tejto zmluvy ako „rámcovej“ plynú priamo práva a

povinnosti zmluvným stranám. Žalobca mal v tom čase iné ponuky, avšak, bol viazaný exkluzivitou pre
žalovaného. Potvrdil, že nebol schválený mediálny plán podľa čl. II. bodu 6 rámcovej zmluvy žalovaným,
vzhľadom na doručenie návrhu na ukončenie zmluvy žalovaným. Ďalej uviedol, že žalobca postupoval
tak z dôvodu, že zmluva medzi ním a žalovaným bola stále platná a žalobca si takto zabezpečil
možnosť odoberať reklamu v rozsahu, ktorý by bol dostatočný, aby mohol riadne plniť svoje záväzky pre
žalovaného na základe zmluvy, a to aj v prípade, ak by došlo k oneskorenému schváleniu zadania služby

a takto sa zabezpečil pre prípad, ak by žalovaný trval na plnení z tejto zmluvy, nakoľko táto zmluva bola
stále platná a práve preto
34Cb/37/2010 - 298
1110246977

musel žalobca postupovať tak, aby zabránil vzniku uplatnenia si nárokov z omeškania voči nemu
žalovaným.
Vyjadril sa k uplatnenej námietke premlčania žalovaným a uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.01.2014 uviedol, že neporušil svoje povinnosti zo

zmluvy, nakoľko táto bola uzatvorená so žalobcom tak ako to bolo stanovené v čl. I., v čl. II. a v čl. III.
zmluvy. Táto zmluva ako „rámcová“, nestanovovala konkrétne záväzky, vyplýva to z čl. II. čl. III., čl. IV. a
V. zmluvy, s tým, že sa jedná o záväzky do budúcnosti. Uviedol, že žalobca mal vedomosť o skutočnosti,
že žalovaný nemá s ním záujem ďalej spolupracovať už začiatkom decembra roku 2006, kedy mu
doručil výpoveď zo zmluvy po uplynutí lehoty dojednanej v zmluve, avšak žalobca s týmto nesúhlasil. Z

uvedeného vyplýva, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že nemohol vedieť, či si žalovaný nebude uplatňovať
plnenie voči nemu zo zmluvy, ak nebude plniť svoj záväzok riadne a včas, nakoľko mu bola známa vôľa
žalovaného už v decembri roku 2006, a to, že nemá záujem ďalej spolupracovať so žalobcom v zmysle
zmluvy.
Ďalej nesúhlasil s výpočtom škody a s uplatnením, zmluvnej pokuty žalobcom, nakoľko zo všeobecných

obchodných podmienok čl. 4. bodu 4.4, ktoré sú súčasťou zmluvy, vyplýva, že „dodávateľ môže zadať
vykonanie práce, alebo dôležitej časti externým subjektom na základe predchádzajúceho súhlasu
objednávateľa“ a ďalej nesúhlasil so začiatkom plynutia úrokov z omeškania, a poukázal na rozsudok
NS SR 1Cdo/99/2007.
Namietal premlčanie nároku žalobcu podľa ust. § 292 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Uviedol, že žalobca nepredložil súdu výpočet ušlého zisku za rok 2007 a ani žiadne doklady, preto
považuje výpočet ušlého zisku žalobcom za hypotetický, ktorý nie je reálny a odporuje praxi ustálenej
judikatúry.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že zmluvu so žalobcom a

subdodávateľom H.L. - ONLINE SERVIS, nemôže predložiť, nakoľko sa nenašla. Uviedol, že sa v danom
prípade nejedná o zmluvu o budúcej zmluve, ale o určenie obsahu zmluvy žalovaný si v danom prípade
zamieňa obsah zmluvy so svojimi právami a povinnosťami stanovenými v zmluve. Zo zmluvy nevyplýva,
že by zanikla povinnosť žalobcu dodať zmenu plánu. Táto časť zmluvy má charakter zmluvy o dielo,
ktoré obsah dotvára žalovaný ako zadávateľ.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2014 uviedol, že v zmluve nie sú uvedené
náležitosti zmluvy o dielo, ak by tam boli uvedené, tak by potom zmluva o dielo bola neúplná, nejasná a
bola by neurčitá a teda neplatná. Zdôraznil, že zásady spolupráce medzi oboma stranami sú uvedené v
čl. II. zmluvy a v bode 7, kde je dojednané, že každý návrh zadania mediálneho plánu bude predložený

na schválenie objednávateľovi (žalovanému), ktorý rozhodne písomne o jeho schválení alebo o jeho
neschválení a touto skutočnosťou dôjde alebo nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, v ktorej sú upresnené
potom ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán.
Vyjadril sa k výpovedi žalovaného zo zmluvy, ktorá bola daná až 18.04.2007 a uviedol, žeprebiehali rokovania o uzatvorení dohody o ukončení zmluvného vzťahu na konci roku 2006 a v roku
2007, avšak k dohode nedošlo, a preto žalovaný podal výpoveď zo zmluvy z hľadiska právneho istoty.
Upozornil na čl. 8 bod 1, 2 a 3 zmluvy, kde je uvedené, že majú prednosť všeobecné obchodné

podmienky žalovaného, t. j. na prvom mieste je zmluva a všeobecné obchodné podmienky žalovaného
a na treťom mieste všeobecné obchodné podmienky žalobcu.

Žalobca sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu v záverečnej reči zo dňa 23.05.2014 a uviedol, že má
za to, že predmetná zmluva, ktorá bola uzatvorená ako rámcová, je inominátnou zmluvou na dodávku

služieb, obsahujúcu všetky práva a povinnosti zmluvných strán (priame záväzky) s výnimkou konkrétnej
projektovej alokácie zdrojov do kampane, avšak vrátane základného („približného“) rozpočtu na ročné
obdobie (čl. IV. ods. 1), a najmä konkrétnej sumy kontrahovanej (s dodávateľmi reklamného priestoru)
na internetovú reklamu, uvedenej v Prílohe č. 2 zmluvy (v zmysle čl. IV ods. 1 a 3 RZ) a ktorá tvorí jej
neoddeliteľnú súčasť, a ktorá sa menila každý rok v súlade s rozsahom zadania odporcu (čl. II ods. 3).
Žalobca zdôraznil, že pre identifikáciu obsahu zmluvy o dodávke služieb s prvkami zmluvy o dielo,

považuje za najrozhodujúcejšie ustanovenia čl. II ods. 2, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 v spojení č1. III ods. 5
zmluvy, ktoré jednoznačne stanovuje konkrétne povinnosti zmluvných strán počas platnosti zmluvy.
Žalobca uviedol, že predĺžením zmluvy mu vznikli povinnosti, na základe ktorej plnil žalovanému, a
preto je žalovaný zodpovedný za vzniknutú škodu, a to v rozsahu ušlého zisku, ktorý by bol dosiahol,
ako aj priamych (naviac) nákladov, ktoré v dôsledku porušenia povinností žalovaným musel vynaložiť,

ako aj preto, že nemohol dodávať služby tretím osobám.
Žalobca uviedol, že závery žalovaného odporujú základným zásadám výkladu právnych úkonov podľa
zákona, ako aj obsahu zmluvy, pretože žalovaný nebral do úvahy čl. II. ods. 9 zmluvy, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že v čl. II. (aj ods. 7) sú uvedené termíny plnenia záväzkov strán a nie spôsob a
lehoty uzavretia budúcej čiastkovej zmluvy a jej obsah.

Žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí so žalovaným, že k uzatvoreniu konkrétnej zmluvy dochádza
schválením mediálneho plánu z jeho strany, nakoľko je to v rozpore s ust. § 289 ods. 1 Obchodného
zákonníka.
Žalobca má za to, že v konaní bola preukázaná existencia porušenia povinnosti žalovaným a príčinná
súvislosť medzi týmto porušením tejto povinnosti a vznikom škody, a v konaní bola preukázaná výška

škody.

Žalovaný sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu v záverečnej reči zo dňa 21.05.2014 a uviedol, že
má za to, že nezodpovedá za žiadnu škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha, a to z dôvodov, že
právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy mali povahu inominátnej (nepomenovanej)

zmluvy, resp., z ktorej zmluvným stranám nevznikali priamo záväzky, ktoré mohli byť porušené. Žalobca
nepreukázal existenciu žiadnej povinnosti na strane žalovaného odoberať od neho služby. Žalovaný
ďalej uviedol, že z ekonomického hľadiska je výpočet ušlého zisku žalobcom z ekonomického hľadiska
nesprávny a neprimeraný, nakoľko za základ sú považované tržby roku 2006, ktoré boli oproti tržbám
iných rokov vyššie o desiatky percent (takmer 30 %), v súvislosti s nárokom žalobcu na preplatenie

časti mzdových nákladov. Žalobca napriek zákonnej povinnosti urobiť opatrenia na odvrátenie alebo
zmiernenie škody (napr. prepustenie zamestnankyne, zmena pracovnej zmluvy), tieto neprijal.
Žalobca v konaní nepreukázal ani vznik škody spočívajúcej v nároku na náhradu zmluvnej pokuty.
Žalovaný uviedol, že v konaní je dôležité posúdiť otázku, a to, či bol povinný odoberať predmetné
marketingové služby alebo nie, a ak bol povinný ich odoberať, tak v akom rozsahu.

34Cb/37/2010 - 299
1110246977

Žalovaný uviedol, že zmluva mu neprikazovala odoberať predmetné služby a plnenia, a teda nemohol
porušiť žiadnu povinnosť a aj keby mala byť odpoveď na túto otázku kladná (s čím žalovaný absolútne

nesúhlasí), tak potom by mal odoberať služby len v takom rozsahu, ako by sa to dalo vzhľadom na bežný
(pravidelný, normálny) chod vecí očakávať. Žalobca však nič také v konaní nepreukázal.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, a žalovaný preto nároky uplatnené žalobou neuznáva a žiada súd, aby žalobu v celom rozsahu
zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného,
Rámcovou zmluvou o spolupráci pri marketingovej komunikácii č. 0120030318 zo dňa 22.03.2003,
Výpisom z knihy pohľadávok žalovaného, týkajúce sa plnení prijatých od žalovaného v rokoch 2004 až2006, objednávkou žalobcu zo dňa 04.12.2006, predfaktúrou č. 2007/0, zo dňa 07.12.2007, príjmovým
dokladom zo dňa 15.01.2007, listom žalobcu zo dňa 19.02.2007, 06.08.2007 a 20.08.2007, oznámením
o uplatnení zmluvnej pokuty zo dňa 04.02.2008, potvrdeniami o úhrade zmluvnej pokuty, výzvou

na rokovanie ohľadom uzavretia dohody o vyrovnaní zo dňa 31.05.2010, plnomocenstvom zo dňa
21.06.2010, pozvánkou zo dňa 17.06.2010 a e-mailom z 08.06.2010, vyčíslením náhrady škody a
návrhom na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 30.06.2010, e-mailovou korešpondencia žalovaného a
zástupcu zo dňa 02.07.2010, 20.07.2010 a 21.07.2010, evidenciou zamestnávateľa na účely sociálneho
poistenia pre zamestnanca R. C. za rok 2007, obratom z obchodovania medzi žalobcom a žalovaným

podľa knihy pohľadávok za rok 2006, daňovým priznaním žalobcu pre daň z príjmu za rok 2006, výkazom
objednávok voči spoločnosti ad pepper media Slovak Republic, s.r.o. v rokoch 2003 až 2006, výsluchom
právnehozástupcužalobcuaprávnehozástupcužalovanéhonapojednávaniach,akoajcelýmobsahom
spisu a zistil predmetný skutkový stav veci:

Súd zistil, z Rámcovej zmluvy (v texte označená ako „zmluva“), že predmetná zmluva bola uzatvorená

medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom, a to dňa 22.05.2003 za
účelom zabezpečenia aktivít marketingovej komunikácie pre objednávateľa (žalovaného) na internete
(čl. I. bod 1 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že dodávateľ (žalobca), bude realizovať pre
objednávateľa (žalovaného), taxatívne vymenované aktivity marketingovej komunikácie (čl. I. bod 2.
zmluvy). Zmluvné strany si stanovili zásady spolupráce v čl. II. zmluvy v bodoch 1. až 10, kde

sa dohodli, že objednávateľ (žalovaný) vypracuje zadanie služby obsahujúce parametre projektu a
predloží ho dodávateľovi (žalobcovi) osobne alebo písomne ako požiadavku na spracovanie návrhu
stratégie projektu, pričom každé zadanie musí byť konzultované a písomne spracované (bod. 1 zmluvy).
Dodávateľ (žalobca) na základe zadania spracovaného objednávateľom (žalovaným), vypracuje návrh
a predloží ho objednávateľovi na schválenie (bod 4. zmluvy). Na základe objednávateľom (žalovaným),

schváleného mediálneho plánu, dodávateľ (žalobca) zabezpečí realizáciu mediálneho plánu (bod 6
zmluvy). Zmluvné strany si ďalej dojednali, že každý návrh zadania, mediálneho plánu a jednotlivých
realizačných plánov bude predložený na schválenie objednávateľovi (žalovanému), ktorý rozhodne
formou písomného rozhodnutia o schválení resp. neschválení (bod 7. zmluvy). Objednávateľ (žalovaný),
zhodnotí a vykoná písomné rozhodnutie najneskôr do 10 dní od predloženia návrhu na rozhodnutie (bod

8. zmluvy).

Súd zistil z objednávky služieb pre klienta T-Com zo dňa 04.12.2006, že bola vystavená žalobcom ako
objednávateľom adresovanej H. R. - ON LINE SERVIS s tým, že celková hodnota služieb je 180 000 Sk
a záloha predstavuje sumu vo výške 20 %, t. j. 36 000 Sk.

Súd zistil z predfaktúry č. zal. 2007/01, že bola vystavená dodávateľom H.L. - ON LINE SERVIS,
odberateľovi (žalobcovi), a to dňa 02.01.2007 so splatnosťou dňa 15.01.2007 na sumu vo výške 36 000
Sk.

Súdzistilzlistužalovanéhozodňa20.11.2006adresovanéhožalobcoviakoukončenierámcovejzmluvy,
že žalovaný zaslal žalobcovi 4 rovnopisy dohody na ukončenie rámcovej zmluvy.

Súd zistil z listu žalovaného zo dňa 20.11.2006 adresovaného žalobcovi, že žalovaný zaslal žalobcovi
návrh dohody na ukončenie zmluvného vzťahu, a to ku dňu 31.12.2006.

Súd zistil z príjmového dokladu zo dňa 15.01.2007, že žalobca uhradil H.L. sumu vo výške 36 000 Sk.

Súd zistil z listu žalobcu zo dňa 19.02.2007, že žalobca nesúhlasí s návrhom ukončenia rámcovej zmluvy
dohodou.

Súd zistil z výpovede Rámcovej zmluvy zo dňa 1804.2007, že žalovaný dal výpoveď žalobcovi z
Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v zmysle čl. IX. bodu 1.

Súd zistil z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 20.08.2007, že sa žalovaný vyjadruje k

návrhu dohody na rozviazanie zmluvného vzťahu a kompenzácii za škody a straty žalobcovi s tým, že
žalovaný nesúhlasí s návrhom žalobcu, a to, že žalobcovi vznikla škoda. Z uvedeného listu ďalej vyplýva,
že žalovaný sa vyjadril, že nemá záujem na trvaní účinnosti Rámcovej zmluvy a požiadavku žalobcuna kompenzáciu škody a straty považuje za neopodstatnenú. Žalovaný týmto prípisom zároveň zaslal
žalobcovi návrh dohody na ukončenie zmluvy.

Súd zistil z oznámenia H.L. - ON LINE SERVIS zo dňa 04.02.2008, že H.L. - ON LINE SERVIS si
započítal voči žalobcovi plnenie zo zálohovej faktúry vo výške 36 000 Sk na zmluvnú pokutu vo výške
180 000 Sk.

Súd zistil z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.06.2010, že žalobca vyčíslil žalovanému náhradu

škody spôsobenej neplnením Rámcovej zmluvy za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 a zároveň
zaslal návrh na mimosúdne vyrovnanie.

Súd zistil z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 21.07.201, že žalovaný neprijal
návrh na mimosúdnu dohodu.

Súd zistil z daňového priznania žalobcu za zdaňovacie obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006 zdaniteľný
príjem.

Súd zistil z výkazu objednávok žalobcu za roky 2003 až 2006 objem objednávok za dané obdobie.
34Cb/37/2010 - 300

1110246977

Súd zistil z dokladu o výške príjmu a o preddavkoch na zdravotné poistné za rok 2007, že žalobca hradil
zdravotné poistenie za zamestnankyňu C. R. od 01.01.2007 do 31.12.2007 v celkovej výške 30 768 Sk.

Súd zistil zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu v bode 2., že zákazka na zapojenie vznikne
výlučne písomným potvrdením zákazky zo strany žalobcu spojením v on-line publikácii alebo ďalšou
realizáciou reklamného výkonu.

Súd zistil zo Všeobecných obchodných podmienok žalovaného v bode 0,1, že tieto všeobecné

podmienky pre nákup sa vzťahujú na kúpne zmluvy, zmluvy o dielo a servisné zmluvy. Tieto všeobecné
podmienky pre nákup majú výhradnú platnosť (bod 0.1.1). Všetky objednávky, zmluvy, dodatky k
zmluvám a iné so zmluvou súvisiace deklarované zámery, ktoré sa vo výnimočných prípadoch
oznamujú telefonicky alebo verbálne, sa stávajú záväznými až po tom, ako budú písomne potvrdené
oprávnenou osobou objednávateľa zodpovedného za uzatvorenie zmluvy (bod 0.2.1). Pokiaľ ide o

oficiálne dokumenty žalovaného a pokiaľ nebude dohodnuté inak, zmluva pozostáva z nasledujúcich
základných častí (bod 0.3): písomnej objednávky, ďalších častí uvedených v písomnej objednávke,
všeobecné technické zmluvné podmienky a podmienky dodávky technickej špecifikácie, …, tieto
všeobecné podmienky pre nákup spoločnosti žalovaného a písomné potvrdenie dodávateľa o akceptácii
dokumentov (bod 0.3.1 až 0.3.4).

Súd zistil z účtovných dokladov žalobcu založených v súdnom spise na č. l. 181 až 263 rozsah
dodávateľskej činnosti žalobcu.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie

dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, rieši sa podľa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak je pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa ust. § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v
čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych
pomerov.

Podľa ust. § 374 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na
dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľa ust. § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá
s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je

povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

Podľa ust. § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo

oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá
jej tým vznikla.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka predpokladmi zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo
záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Súd skúmal predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi.

34Cb/37/2010 - 301
1110246977

Súd mal v konaní preukázané, že na rok 2007 nebol žalobcom vypracovaný a žalovaným schválený
mediálny plán ani žiadne čiastkové zmluvy.Žalobca v konaní nepreukázal, naplnenie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy. Z uzatvorenej
rámcovej zmluvy nevznikali automaticky práva a povinnosti zmluvným stranám, nakoľko táto zmluva

neobsahuje záväzok žalovaného na odber určitého konkrétneho množstva marketingových služieb od
žalobcu. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že podľa znenia zmluvy (napr. č1. II ods. 4, č1. II ods. 6, č1. II.
ods. 7, č1. IV. ods. 4, č1, V.), dodávky služieb mali byť vždy predmetom osobitnej dohody, uzatvorenej vo
forme písomného schválenia mediálneho plánu. Z uvedeného vyplýva, že sa predpokladalo dodatočné
vymedzenie dodávok služieb ako aj potreba uzatvorenia ďalších parciálnych zmlúv, na základe ktorých

by vznikali konkrétne záväzky.

Súd neuznal argumentáciu žalobcu, že tento musel pre žalovaného v roku 2007 pre potencionálne
plnenia zazmluvniť určitých subdodávateľov, nakoľko v danom čase nebol známy presný rozsah služieb,
ktoré mali byť poskytnuté žalobcom žalovanému a takýto postup by bol kvôli chýbajúcemu súhlasu aj v
rozpore s č1. 4.4 všeobecných obchodných podmienok žalovaného.

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda (damnum emergens), ktorá
sa prejavuje zmenšením majetku poškodenej strany oproti stavu pred škodnou udalosťou.

Vkonanítaktiežnebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostizostranyžalovaného

a vznikom škody.

Žalobca teda v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody ani ušlého zisku, žiadnym dôkazom, taktiež
že jeho subdodávateľovi naozaj vznikol nárok na zmluvnú pokutu a že má voči žalovanému nárok na
náhradu mzdových nákladov.

V zmysle § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
t. j. povinnosť strpieť za porušenie povinnosti následky stanovené právnymi normami v rámci
zodpovednostného právneho pomeru, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže
preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Ak tento

zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá
poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej
strany. Z uvedeného vyplýva, že podľa cit. ust zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou,
kde pre vznik škody sa nevyžaduje zavinenie a predpokladmi jej vzniku sú porušenie povinnosti zo
záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti (kauzálny

nexus). K nástupu zodpovednosti za škodu je nutné, aby boli splnené podmienky definované v § 373 a
nasl. Obchodného zákonníka, tzn. aby bola naplnená objektívna stránka deliktu. V danom prípade ide o
obchodnoprávnu zodpovednosť za škodu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa možno zbaviť
preukázaním liberačného dôvodu v zmysle § 374 Obchodného zákonníka, t. j. ak existovala prekážka,
ktorá nastala nezávisle na vôli škodcu, bránila mu v splnení jeho povinnosti a nebolo ju možné v dobe

vzniku záväzkového vzťahu predvídať.

Súd tomu dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi nespôsobil škodu, a tak neboli splnené zákonné
predpoklady jeho zodpovednosti za škodu. Súd mal uvedené skutočnosti preukázané z listinných
dôkazov založené v súdnom spise, z ktorých vyplýva, že žalovaný postupoval v súlade s uzatvorenou

zmluvou, ktorá bola označená ako „rámcová“, a preto súd žalobu voči žalovanému zamietol v celom
rozsahu ako nedôvodnú.

Súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania žalovaným a dospel k záveru, že právne vzťahy
vyplývajúce zo zmluvy sa spravujú ust. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je podľa ust. § 397

premlčacia doba na uplatnenie práva 4 roky. V danom prípade si žalobca svoje právo voči žalovanému
na súde uplatnil žalobou na súde zaslanou e-mailom dňa 01.12.2010, doplneným originálom žaloby,
ktorá bola doručená na súd dňa 07.12.2010 a o škode sa najskôr mohol dozvedieť dňa 05.02.2012.
Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu.

Súd na základe uvedených skutočností, dospel k záveru, že právo žalobcu voči žalovanému nie je
premlčané, nakoľko si žalobca uplatnil svoje právo na súde pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty,
t. j. dňa 01.12.2010 a lehota na uplatnenie práva mohla uplynúť najskôr dňa 29.06.2014, t. j. najskôr od
nasledujúceho dňa po vyčíslení škody žalobcom voči žalovanému.Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním, súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu je voči žalovanému v celom rozsahu nedôvodný, keďže žalobca nepreukázal

voči žalovanému právny základ ním uplatneného nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V konaní mal plný úspech žalovaný voči žalobcovi. Nakoľko si žalovaný voči žalobcovi neuplatnil žiadne
trovy konania, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

34Cb/37/2010 - 302
1110246977

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).