Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, November 6, 2022

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118347709
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Lacová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2022:6118347709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci žalobcu: E.. Q. Q., narodený

XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXXX/X, A., zastúpený advokátkou zapísanou v SAK pod č. 5953: JUDr. Tatiana
Jánošiková, so sídlom Rooseveltova č. 794/6, 040 01 Košice - Staré Mesto, proti žalovanej: X. U.,
narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A., t. č. U. V. J. V., H. Č.. XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie
3.507,42 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.507,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 3.507,42 Eur odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu
100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa10.10.2018bolOkresnémusúduBanskáBystricadoručenýnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu
o zaplatenie pohľadávky vo výške 3.507,42 Eur s prísl., ktorým sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia
tak, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.507,42 Eur a úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.507,42 Eur od 16.09.2018 do zaplatenia, a povinnosťou

nahradiť žalobcovi trovy konania. Uplatnený nárok odôvodnil nasledovne tým, že žalobca je vlastníkom
bytu č. 1 na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na Ul. U., vchod XX, v A. stojaceho na
parc. Reg. CKN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a pozemku vo výške 22/2551 k celku. Žalobca ako doklad o vlastníctve
bytu doložil výpis z listu vlastníctva. Vlastnícke právo žalobca nadobudol kúpnou zmluvou medzi ním
a predávajúcim X. A., vklad v prospech žalobcu bol povolený pod č. V XXX/XX. Žalovaná sa odmietla
z predmetného bytu vysťahovať, napriek tomu, že byt predala pánovi A.. Žalovaná naďalej býva v

predmetnom byte bez právneho dôvodu, pričom neplatila za byt žiadne úhrady za energie a služby
spojené s užívaním bytu, tie uhrádza žalobca. Od 1/17 do 6/2018 zaplatil žalobca úhrady nákladov za
služby spojené s užívaním bytu v sume 1.873,71 Eur. Okrem toho vznikol na byte nedoplatok zistený
podľa vyúčtovania k 31.03.2018 v sume 218,06 Eur, ktorý žalobca tiež uhradil. Zaplatené úhrady ako aj
výška nedoplatku vyplývajú z predloženého dôkazu, z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu
za obdobie od 01.01.2017 - 31.12.2017. Ďalej žalobca uhradil úhrady za mesiace júl 2018 sumu 101,59
Eur a za august 2018 podľa nového predpisu sumu 133,59 Eur. Celková suma, ktorú žalobca uhradil ako

úhrady za služby spojené s užívaním bytu od januára 2018 do augusta 2018 sú vo výške 2.326,95 Eur.
Uvedené úhrady za byt zahŕňajú elektrinu pre spoločné priestory, ale nezahŕňajú elektrinu pre samotný
byt. Zmluvu o združenej dodávke elektriny s dodávateľom Východoslovenská energetika a.s. zo dňa
22.09.2014 bola platná do 9/2017. Platby za elektrinu zaplatené žalobcom od januára do septembra2017 prestavujú sumu 134,11 Eur. V mesiacoch 10-11/2017 neboli realizované úhrady za elektrinu,
pretože v tomto období boli dodávky elektriny prerušené. Od novembra 2017 mal žalobca uzatvorenú
Zmluvu o združenej dodávke elektriny za obdobie od 12/2017 do 6/2018 zaplatil žalobca za elektrinu

105,00 Eur. Okrem toho vznikol nedoplatok od 16.11.2017 do 12.06.2018 v sume 4,56 Eur, ktorý uhradil
dňa 27.09.2018 a nedoplatok za júl a august 2018 spolu v sume 31,80 Eur. Spolu za elektrinu zaplatil
žalobca sumu 275,47 Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi za obdobie 1/2017 do 6/2018 sumu 775,00 Eur,
z toho sumu 655,00 Eur na účet a 120,00 Eur zaplatila žalobcovi v hotovosti. Žalobca predložil výzvu na
zaplatenie 330,00 Eur titulom náhrady nákladov za služby, ktorú adresoval žalovanej. Výpočet žalovanej

sumy pozostáva z platieb žalobcu za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 1/2017-6/2018 v
sume 1.873,71 Eur, nedoplatku na byte po vyúčtovaní nákladov za rok 2017 vo výške 218,06 Eur,
nákladov spojených s užívaním bytu 7-8/2018 v sume 235,18 Eur, úhrad žalobcu za združenú dodávku
elektriny za obdobie 1-9/2017 v sume 134,11 Eur a za obdobie 12/2017-6/2018 v sume 105,00 Eur,
úhrady nedoplatku na združenej dodávke elektriny od 11/2017-6/2018 v sume 4,56 Eur, úhrady za
združenú dodávku elektrinu 7-8/2018 v sume 31,80 Eur, pričom žalovaná uhradila žalobcovi za obdobie

1/2018-8/2018 celkovo sumu 775,00 Eur, a teda dlžná suma je vo výške 1.827,42 Eur. Okrem uvedených
úhrad si žalobca uplatňuje aj právo na obvyklé nájomné vo výške 70,00 Eur mesačne za 2 roky spätne
od septembra 2016 vrátane, do augusta 2018 vrátane, t.j. 24 x 70 = 1.680,00 Eur. Žalovaná suma
predstavuje úhrady za služby spojené s užívaním bytu po odpočítaní žalovanou zaplatenej sumy vo
výške 775,00 Eur, vo výške celkovo 1.827,42 Eur a obvyklé nájomné za 2 roky spätne vo výške 1.680,00

Eur, teda spolu 3.507,42 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy
od 16.09.2018 do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu vyhovel v celom rozsahu a dňa 26.10.2018 vydal platobný
rozkaz sp. zn. 15Up/601/2018, proti ktorému podala žalovaná odpor dňa 02.01.2019, z dôvodu že

na Okresnom súde Humenné prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo veci
sp. zn. 15C/63/2017, ktoré je rozhodujúce pre toto konanie, keďže ide o služby a úhrady spojené
s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. O tejto skutočnosti Okresný súd Banská Bystrica upovedomil
žalobcu a zároveň ho vyzval na vyjadrenie k odporu žalovanej. Žalobca vo vyjadrení navrhol , aby súd
odpor žalovanej ako neodôvodnený odmietol. Následne dňa 21.02.2019 bola predmetná vec postúpená

tunajšiemu súdu.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli dňa 13.05.2019 doručené do vlastných rúk
vyjadrila dňa 22.05.2019 (čl. 86) tak, že ako už uviedla v odpore proti platobnému rozkazu, s podanou
žalobou nesúhlasí, pretože na Okresnom súde Humenné prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti vo veci sp. zn. 15C/63/2017, kde ona ako žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho
práva proti žalovanému Q. Q., k nehnuteľnosti - bytu č. X S. sa na prízemí bytového domu súp. č. XXXX
naul.U.,W.Č..XX,tedakbytu,zaktorýpožaduježalobcanájomné,čibezdôvodnéobohatenie.Konanie
nie je právoplatne skončené z dôvodu podaného odvolania, a preto navrhla predmetné konanie prerušiť
do právoplatného skončenia konania vo veci pod sp. zn. 15C/63/2017. Žalovaná k svojmu vyjadreniu

nepripojila žiadne dôkazy.

4. Okresný súd Humenné následne uznesením č.k. 5C/9/2019-88 zo dňa 12.06.2019 prerušil konanie na
základe návrhu žalovanej na prerušenie konania zo dňa 20.05.2019 (čl. 86) a žalobca dňa 04.10.2022
navrhol pokračovať v konaní, keďže konanie pod. sp.zn. 5C/9/2019 sa právoplatne skončilo, a teda

odpadol dôvod prerušenia konania. Súd pokračoval v konaní a určil termín pojednávania vo veci.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej
veci a vyjadreniami strán, vrátane pojednávania, a zistil tento skutkový stav.

6. Z listu vlastníctva č. XXXX evidovaného Okresným úradom A., Katastrálnym odborom pre okres A., J.
A., Z. Ú. A., mal súd za preukázané, že žalobca Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom
bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parc. registra
„C“ č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, a zároveň je vlastníkom
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu

k pozemku vo výške XX/XXXX k celku (čl. 5).

7. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2014 uzavretej medzi žalovanou a X. A., narodeným
XX.XX.XXXX, nadobudol X. A. vlastnícke právo k bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom domeso súp. č. XXXX postavenom na parc. registra „C“ č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria, v podiele 1/1, a spoluvlastnícke právo k podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo výške 22/2551 k celku.

Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, č. vkladu W. XXX/XX zo dňa 06.03.2014,
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX v Q. X. A. (čl. 6).
Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2014 uzavretej medzi X. A., narodeným XX.XX.XXXX,
a žalobcom, Q. Q., narodeným XX.XX.XXXX, nadobudol žalobca vlastnícke právo k bytu č. 1 na prízemí

vo vchode č. XX v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na parc. registra „C“ č. XXXX, Č..
XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/1, a spoluvlastnícke právo k
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku vo výške 22/2551 k celku (ďalej len ako „byt“).
Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, č. vkladu W. XXX/XX zo dňa 01.07.2014
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanom na liste

vlastníctva č. XXXX v prospech žalobcu, Q. Q. (čl. 7-8).
Žalovaná sa napriek tomu odmietla z bytu vysťahovať.

8. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.207 - 31.12.2017 vyplýva, že
k 31.03.2018 vznikol nedoplatok na úhradách vo výške celkovo 218,06 Eur. Z prehľadu platieb za rok

2017 vyplýva mesačný predpis a celková uhradená suma vo výške 1.262,94 Eur, prehľadu platieb za
rok 2018 vyplýva mesačný predpis a celková uhradená suma vo výške 404,82 Eur (čl. 9).
Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca dňa 05.12.2016 zaplatil sumu 200,26 Eur; dňa
27.04.2017 zaplatil sumu 200,28 Eur; dňa 08.02.2017 zaplatil sumu 200,26 Eur; dňa 11.07.2017 zaplatil
sumu 150,68 Eur; dňa 08.08.2017 zaplatil sumu 100,06 Eur; dňa 26.09.2017 zaplatil sumu 104,65 Eur;

dňa 06.11.2017 zaplatil sumu 205,18 Eur; dňa 30.11.2017 zaplatil sumu 101,59 Eur; dňa 22.12.2017
zaplatil sumu 101,59 Eur (čl. 10-13).
Z prehľadu výpisu z účtu č. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Prima banke Slovensko,
a.s., na meno E.. Q. Q., vyplýva, že dňa 01.03.2018 bola odoslaná platba s označením „U. Č.. XXXX/
XX“, VS: XXXXXXXXXX, vo výške 204,00 Eur, dňa 22.03.2018 vo výške 102,00 Eur, dňa 23.04.2018 vo

výške 102,00 Eur, dňa 22.05.2018 vo výške 102,00 Eur, dňa 22.06.2018 vo výške 102,00 Eur (čl. 14).

9. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny dňa 22.09.2014 mal súd za preukázané uzavretie zmluvy
pre odberné miesto „U. Č.. XXXX/XX W. A.“ (čl. 15).
Následne žalobca uzatvoril zmluvu o združenej dodávke elektriny dňa 14.11.2017 pre odberné miesto

„U. Č.. XXXX/XX W. A.“ (čl. 17-18).
Z prehľadu výpisu z účtu č. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Prima banke Slovensko,
a.s., na meno E.. Q. Q., vyplýva, že žalobca zaplatil úhrady za elektrinu nasledovne: sumu 14,10 Eur
dňa 12.01.2017; sumu 14,10 Eur dňa 13.02.2017, sumu 14,10 Eur dňa 13.03.2017, sumu 14,10 Eur
dňa 12.04.2017, sumu 14,10 Eur dňa 12.05.2017, sumu 14,10 Eur dňa 12.06.2017, sumu 14,80 Eur

dňa 14.07.2017, sumu 14,80 Eur dňa 14.08.2017, sumu 14,80 Eur dňa 14.09.2017 (čl. 16).
Z prehľadu výpisu z účtu č. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Prima banke Slovensko,
a.s., na meno E.. Q. Q., vyplýva, že žalobca zaplatil úhrady za elektrinu nasledovne: sumu 15,00 Eur
dňa 11.12.2017, sumu 15,00 Eur dňa 10.01.2018, sumu 15,00 Eur dňa 12.02.2018, sumu 15,00 Eur dňa
12.03.2018, sumu 15,00 Eur dňa 10.04.2018, sumu 15,00 Eur dňa 10.05.2018, sumu 15,00 Eur dňa

11.06.2018 (čl. 19), sumu 4,56 Eur dňa 13.7.2018 ako nedoplatok na základe faktúry č. XXXXXXXXXX
za obdobie 16.11.2017-12.06.2018 zo dňa 19.06.2018 (čl. 20-21), sumu 15,90 Eur dňa 10.07.2018,
sumu 15,90 Eur dňa 10.08.2018 (čl. 22).
Z prehľadu výpisu z účtu č. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Prima banke Slovensko,
a.s., na meno E.. Q. Q., vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi sumu 131,00 Eur dňa 03.01.2017, sumu

131,00 Eur dňa 03.02.2017, sumu 131,00 Eur dňa 03.04.2017, sumu 131,00 Eur dňa 11.04.2017, sumu
131,00 Eur dňa 03.05.2017 (čl. 23).
Žalobca písomne, doporučenou poštovou zásielkou podanou dňa 13.09.2017, vyzval žalovanú na
zaplatenie dlhu na úhradách za byt v celkovej výške 330,00 Eur za mesiace jún a júl 2017 po 115,00
Eur a september 2017 vo výške 100,00 Eur v termíne do 02.10.2017 na bankový účet žalobcu (čl. 24).

Na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platného zo dňa 15.05.2018 bola
žalobcovi určená mesačná výška zálohovej platby 133,59 Eur od 01.08.2018 (čl. 25).
Z prehľadu výpisu z účtu č. V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Prima banke Slovensko,
a.s., na meno E.. Q. Q., vyplýva, že žalobca uhradil „Nájom U. XXXX/XX“ nasledovne: sumu 101,59 Eurdňa 23.07.2018, sumu 101,59 Eur dňa 22.08.2018, sumu 32,00 Eur dňa 23.08.2018, v sume 218,06
Eur dňa 11.09.2018 (čl. 26).

10. Súčasťou spisu je Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15C/63/2017-168 zo dňa 26.02.2019
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/63/2017-184 zo dňa 25.03.2019, do právoplatnosti ktorých
bolo prerušené predmetné konanie.
Následne si súd pripojil Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15C/63/2017-296 zo dňa 17.12.2020
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. (2Co/17/2021-357) 15C/63/2017-357 zo dňa

31.05.2022, na základe ktorých mal súd za preukázané, že konanie o určenie vlastníckeho práv a k
predmetnému bytu bolo právoplatne skončené, a žaloba X. U. (žalovanej v tomto konaní) o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - k bytu č. 1 na prízemí vo vchode č. XX v bytovom dome so
súp. č. XXXX postavenom na parc. registra „C“ č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria, v podiele 1/1, a spoluvlastníckeho práva k podielu priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku vo výške 22/2551 k celku,

bola zamietnutá v celom rozsahu.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. „Občiansky zákonník“ (ďalej len ako „OZ“), občianskoprávne
vzťahyvznikajúzprávnychúkonovalebozinýchskutočností,sktorýmizákonvzniktýchtovzťahovspája.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1, ods. 2 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa
odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods. 1, ods. 2 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť

nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 107 ods. 1 zákona OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

12. Predmetom tohto konania na základe podanej žaloby bolo zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.507,42
Eur pozostávajúcej zo sumy 1.827,42 Eur ako vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej,
ktoré predstavuje plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, a zo sumy 1.680,00 Eur ako náhrady
škody - ušlého zisku žalobcu za nájom predmetného bytu.

Uvedený právny vzťah je režime občianskeho záväzkového práva a súd ho posudzoval podľa
príslušných noriem Občianskeho zákonníka.
Žalobca sa v tomto konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.827,42 Eur, ktoré má
spočívať v tom, že žalovaná užívala bez právneho dôvodu predmetný byt č. 1 na prízemí vo vchode č.
XX v bytovom dome so súp. č. XXXX postavenom na Ul. U. v A. na parc. registra „C“ č. XXXX, Č.. XXXX,
Č.. XXXX, Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria, a priestory na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a pozemku vo vlastníctve žalobcu (ďalej len ako „byt“), pričom žalobca za žalovanú
uhrádzal plnenia spojené s užívaním bytu a energie.
Na základe právoplatne skončeného konania o určenie vlastníckeho práva s prísl. vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 15C/63/2017 má súd za preukázané, že žalovaná nie je vlastníčkou bytu, a
to od rozhodnutia Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností pod č. V XXX/XX zo dňa 06.03.2014, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho
právadokatastranehnuteľnostíknehnuteľnostizapísanomnalistevlastníctvač.XXXXvprospechX.A..
Zároveň Rozhodnutím Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, č. vkladu V XXX/XX zo dňa
01.07.2014, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanom
na liste vlastníctva č. XXXX v prospech žalobcu, Q. Q.. Žalobca je teda vlastníkom bytu, v ktorom

žalovaná bývala po uzavretí kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a X. A. a následnom povolení
vkladu v prospech žalobcu.
Z pripojeného rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 15C/63/2017-296 zo dňa 17.12.2020, konkrétne z bodu
4. odôvodnenia vyplýva, že žalovaná najprv do 5/2017 riadne uhrádzala plnenia za služby spojené s
užívaním bytu, čo bolo preukázané aj žalobcom doloženým výpisom z jeho bankového účtu (čl. 23).

Následne však tieto plnenia za služby spojené s užívaním bytu žalovaná prestala uhrádzať, preto ju
žalobca vyzval na úhradu za nezaplatené mesiace jún až september 2017 (čl. 24). Žalovaná sa odmietla
z bytu vysťahovať i platiť nájomné s úhradami za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok
na ne, žalovaná za tieto služby žalobcovi nezaplatila.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou nebola uzavretá nájomná zmluva

na predmetný byt. Žalovaná užívala byt žalobcu bez právneho dôvodu, teda na jej strane vzniklo
bezdôvodné obohatenie titulom zaplatených úhrad za služby spojené s užívaním bytu uhradené
žalobcom. Zároveň na strane žalobcu vzniklo jednak právo na vydanie bezdôvodného obohatenia od
žalovanej, ale i právo na náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorý predstavuje obvyklý nájom za
užívanie bytu.

13. Žalobcom uplatnená suma úhrad za služby spojené s užívaním bytu je vo výške 1.827,42 Eur. Táto
suma pozostáva zo žalobcom uhradených platieb za služby spojené s užívaním bytu za obdobie 1/207
až 6/2018 v celkovej výške 1.873,71 Eur, od ktorej žalobca odpočítal sumy, ktoré mu nepravidelnými
platbami zaplatila za byt žalovaná v období 1/2017 až 8/2018 (5 x 131,00 Eur na účet + 120,00 Eur

v hotovosti = 775,00 Eur), teda 1.873,71 - 775,00 = 1.098,71 Eur. K tejto sume žalobca pripočítal
nedoplatok na základe vyúčtovania za rok 2017 vo výške 218,06 Eur, náklady s užívaním bytu za
7-8/2018 v sume 235,18 Eur, úhrady za združenú dodávku elektriny za obdobie 1-9/2017 v sume 134,11
Eur, a za 12/2017-6/2018 vo výške 105,00 Eur, úhrady nedoplatku na združenej dodávke elektriny od
11/2017-6/2018 v sume 4,56 Eur, úhrady za združenú dodávku elektriny za obdobie 7-8/2018 vo výške

31,80 Eur, teda spolu 728,71 Eur, čo spolu predstavuje žalovanú sumu 1.827,42 Eur (728,71 Eur +
1.098,71 Eur). Žalovaná uvedené úhrady a nezaplatené platby nerozporovala.
V konaní bolo preukázané, a nebolo to ani sporné, že žalovaná tento byt skutočne užívala, a zároveň
bolo preukázané, že žalobca zaplatil úhrady za služby spojené s užívaním bytu, tak ako je uvedené
vyššie, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej.

Bezdôvodné obohatenie je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.
Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladomvzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.
Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná, a

keďže žalovaná neuhradila žalobcovi ani čiastočne dlžnú sumu za služby spojené s užívaním bytu vo
výške 1.827,42 Eur, čím sa dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania
vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni najneskôr splatnej časti žalovaného nároku, teda odo
dňa 16.09.2018 do zaplatenia.

14. Ďalej sa žalobca v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.680,00 Eur ako náhrady škody
v podobe ušlého zisku žalobcu, vyčísleného ako obvyklý nájom bytu vo výške 70,00 Eur mesačne za
obdobie 2 rokov spätne odo dňa podania žaloby, teda od mesiaca september 2016 (nájom splatný k
15.10.2016) do augusta 2018 vrátane (nájom splatný k 15.09.2018). Žalovaná ani v tejto časti žalobu
nerozporovala.
Ako už súd uviedol vyššie, nájomná zmluva medzi stranami sporu uzavretá nebola, a žalovaná užívala

byt žalobcu bez právneho dôvodu, teda na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie titulom zaplatených
úhrad za služby spojené s užívaním bytu uhradené žalobcom a zároveň na strane žalobcu vznikol nárok
na náhradu škody v podobe ušlého zisku, ktorý predstavuje obvyklý nájom za užívanie bytu. Žalovaná
ako nájomkyňa mala platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s
prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu škody skutočnej,
spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného, alebo môže mať podobu ušlého zisku, ktorými sú
vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Príčinná
súvislosť medzi porušením povinností, resp. práva a vznikom škody je vtedy, ak škoda vznikla práve v
dôsledku porušenia povinnosti, resp. práva, teda škoda bola následkom tejto protiprávnosti ako príčiny.

Žalobca ako poškodený musí teda v konaní preukázať, že škoda by nevznikla, ak by nedošlo na strane
žalovaného ako škodcu k porušeniu práva, resp. povinnosti.
Súd má zato, že je preukázaný protiprávny úkon žalovanej a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny
úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V odseku 1 je

vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú
povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu
alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)

a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto
ustanovenia. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. V súvislosti s odsekom 3
tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na

dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Súd má

zato, že neplatením nájomného za užívanie bytu spôsobila žalovaná škodu žalobcovi zavinene.
Na základe vykonaného dokazovania súd preto dospel k záveru, že žaloba je aj v tejto časti dôvodná, a
keďže žalovaná neuhradila žalobcovi ani čiastočne dlžnú sumu za spôsobenú škodu v podobe ušlého
zisku za obvyklý nájom vo výške 1.680,00 Eur, dostala sa do omeškania, súd priznal žalobcovi aj
uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni najneskôr splatnej časti

žalovaného nároku, teda odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia.

15. V závere súd zároveň konštatuje, že žalovaná bola počas konania pasívna, k žalobe a jej prílohám,
ktoré jej boli doručené dňa 13.05.2019 spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku as Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 07.05.2019, sa vyjadrila len v tom zmysle, že so
žalobou nesúhlasí a navrhla konanie prerušiť. Žalovaná však nepoprela skutkové tvrdenia tam uvedené,
neuviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, nepredložila žiadne dôkazy, a teda

súd má zato, že „nesúhlas so žalobou“ je neúčinným popretím a platí fikcia o ich nespornosti skutkových
tvrdení uvedených v žalobe v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
V danom prípade sa jedná o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti

nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní
spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým
sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené

s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne

určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jeho neprospech.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd preto žalobe vyhovel

v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Žalovaná neuhradila žalobcovi ani čiastočne dlžnú sumu v celkovej výške 3.507,42 Eur, čím sa
dostala do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 3.507,42 Eur odo dňa nasledujúceho po dni najneskôr splatnej časti žalovaného nároku, teda

odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255

CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že
o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie.

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v
Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Aknebudepovinnosťuloženátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenávstanovenejlehoteponadobudnutí
jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.