Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, February 6, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222010647
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kišacová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4222010647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému A. I. T. pre
zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j)
Tr. zák., o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno proti rozsudku Okresného súdu Komárno
z 22.12.2022 sp. zn. 2T/105/2022, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 07.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno d), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku a § 317 odsek
1 veta druhá Trestného poriadku a § 371 odsek 1 písmeno j) Trestného poriadku,

z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení - zhabaní veci.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému

A. - I. T., narodenému XX.XX.XXXX v Bărlad, C., W.,
trvale bytom I.. W. XX, I.. Vlăduleni, V.
de I., V., W., prechodne bytom I..

W. XXX, bytový dom č. A vchod č. 2,
poschodie 4, byt č. XXX, Bărlad, C., štátny občan
Rumunskej republiky, toho času od 20.07.2022 vo
väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra,

u k l a d á

podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za
zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona, § 39 odsek 1,
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 7

(sedem) rokov.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :Okresný súd Komárno (ďalej len „súd I. stupňa“) horeuvedeným rozsudkom uznal obžalovaného A.-I.
T. vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v
spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX. júla XXXX v čase okolo XX.XX hod. na parkovisku nákupného centra N. v D., na adrese I. út.
XXX, D., K., po predchádzajúcom dohovore s doposiaľ nestotožnenou osobou za prisľúbenú finančnú
odmenu 2500 eur nastúpil ako vodič do motorového vozidla značky Fiat Ducato bielej farby E.:Z.
XXX, imatrikulované v K., C.: U. XXXXXXXXXXXXXX, v ktorého nákladovom priestore sa nachádzalo

XX nelegálnych migrantov, ktorí nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky a následne tieto osoby na uvedenom vozidle cez cestný
hraničnýprechodKomárom-KomárnocezO.mostpreviezolnaúzemieSlovenskejrepublikyanásledne
v úmysle dopraviť ich do Českej republiky pokračoval v jazde až do mesta J., kde dňa XX. júla
XXXX v čase o XX.XX hod. hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Kolárovo predmetné
vozidlo na I. ulici zastavila, nakoľko mu nesvietilo pravé stretávacie svetlo a vykonala kontrolu vodiča

a motorového vozidla, pri ktorej našla v nákladovom priestore vozidla 22 osôb (18 dospelých a 4 deti)
pôvodom zo I. arabskej republiky a to : K. AL-D. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX,
K. D. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, I. AL-D. s deklarovaným dátumom narodenia
XX.XX.XXXX, K. AL-Y. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, K. AL-E. s deklarovaným
dátumom narodenia XX.XX.XXXX, K. S. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, W. AL-

K. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, K. AL-D. s deklarovaným dátumom narodenia
XX.XX.XXXX, H. AL-O. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, K. AL-K. s deklarovaným
dátumom narodenia XX.XX.XXXX, O. AL-G. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, O. AL
D. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, K. AL-J. s deklarovaným dátumom narodenia
XX.XX.XXXX, K. Ali L. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, H. J. s deklarovaným

dátumom narodenia XX.XX.XXXX, O. AL-D. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, F. AL-
H. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, X. AL-V. s deklarovaným dátumom narodenia
XX.X.XXXX, O. AL-G. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, U. AL-I. s deklarovaným
dátumom narodenia XX.XX.XXXX, O. AL-H. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, Q. AL-
R. s deklarovaným dátumom narodenia XX.XX.XXXX, ktorí sa nevedeli preukázať dokladmi totožnosti a

platnými vízami, ktoré by umožňovali osobám pochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území
Slovenskej republiky.

Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr.
zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu na 5 rokov.

Podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na

dobu 10 rokov.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložil zhabanie veci, a to mobilného telefónu zn. Xiamo
Redmi Note 9 modrej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2 : XXXXXXXXXXXXXXX, SN: XXXXX/
K+QXXXXXX a motorového vozidla zn. Fiat Ducato bielej farby, EČV: Z. XXX, imatrikulovaného v K.,

VIN: U nakoľko tieto veci nepatria páchateľovi a boli použité na spáchanie trestného činu.
Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. vyslovil, že vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát.

Uvedený rozsudok ihneď po jeho vyhlásení odvolaním proti výroku o treste v neprospech obžalovaného
napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len prokurátor). V jeho písomných dôvodoch

poukázal na individualizáciu trestu tak, aby zodpovedal všetkým osobitostiam daného prípadu, berúc
do úvahy kritériá individuálnej aj generálnej prevencie. Primárnym cieľom trestného konania by nemalo
byť hľadanie trestu, s ktorým by páchateľ súhlasil, ale nájsť rovnováhu medzi postihom a vnímaním
trestu ostatnými členmi spoločnosti. Zvýraznil, že trestný čin prevádzačstva sa mimoriadne rozmáha, je
organizovaný medzinárodnými zločineckými organizáciami a vyviaznutie páchateľa bez výkonu trestu

odňatia slobody by bolo zlým signálom pre podsvetie a možnou motiváciou pre ďalších páchateľov.
Zrejme i z toho dôvodu zákonodarca stanovil mimoriadne vysokú trestnú sadzbu 7 rokov až 10 rokov
odňatia slobody za pomoc s ilegálnym prekročením slovenskej štátnej hranice najmenej 3 osobám.Obžalovaný v danom prípade konal vo vzťahu k 22 osobám, z toho 4 deťom. Preto aj pri aplikácii § 39
Tr. zák. mal byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody nepodmienečný.
Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom vo veci a uložil
obžalovanému trest odňatia slobody mimoriadne znížený v strednej časti sadzby medzi 2 rokmi až 7
rokmi a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia a tiež trest vyhostenia na primeranú dobu. Poukázal na to, že u obžalovaného neexistujú
zákonnéprekážkypodľa§65ods.2Tr.zák.,ktorébybrániliuloženiutohtotrestuakoobčanovičlenského

štátu Európskej únie.
Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora, prostredníctvom obhajkyne uviedol, že
napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny. Ku skutku sa priznal a oľutoval. Na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinný. Nikdy sa nedopustil žiadneho trestného činu, nebol odsúdený
ani na území Slovenskej republiky, nespáchal priestupok. Pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život. Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora a potvrdil napadnutý rozsudok.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre na verejnom zasadnutí odvolacieho sa stotožnil s dôvodmi
odvolania prokurátora okresnej prokuratúry. Modifikoval ho v tom smere, že súd I. stupňa nemal pri
ukladaní trestu obžalovanému priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., kde poukázal
na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že obžalovanému
podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Tr. zák., konštatujúc poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. j), l) Tr. zák., nekonštatujúc žiadnu priťažujúcu okolnosť a s použitím § 39 ods. 1, 3
písm. d) Tr. zák., uloží nepodmienečný trest odňatia slobody, pre výkon ktorého ho zaradí do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu uloží aj trest vyhostenia

na primerane dlhú dobu. Pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody je možné uložiť miernejší
trest vyhostenia, aký uložil súd I. stupňa.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nechcel vyjadriť. Súhlasil s konečným návrhom
obhajkyne.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomnom vyjadrení k
odvolaniu okresného prokurátora. Napadnutý rozsudok považovala za zákonný a správny. Predložila
rodné listy detí obžalovaného, potvrdenie o tehotenstve jeho družky, čestné vyhlásenie matky
obžalovaného, ktorá mu poskytne bývanie. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol

ako nedôvodné.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodaného odvolaniaoprávnenouosobou
- prokurátorom, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal i na chyby, ktoré odvolaním neboli
vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že súd I. stupňa sa nevysporiadal so
všetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie,napadnutýmrozsudkomboloporušenéustanovenie

Trestného zákona a uložený trest je neprimerane mierny. Súčasne odvolací súd v rámci svojej
prieskumnej povinnosti zistil také pochybenie, ktoré by odôvodňovalo podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. j) Tr. por., pretože bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na súde I. stupňa, po prednesení obžaloby a jeho
procesnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania
skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Súd I. stupňa vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonal
dokazovanie iba v súvislosti s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Na podklade obsahu predloženého spisového materiálu možno konštatovať, že
dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, vrátane priznania obžalovaného, bolo jednoznačne
preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, spáchal ho obžalovaný a vykazuje znaky
zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.j) Tr. zák. Odvolací súd dopĺňa, že viacerými osobami sa na účely Trestného zákona rozumejú najmenej
3 osoby (§ 127 ods. 12 Tr. zák.), čo malo byť pre úplnosť vyjadrené v právnej kvalifikácii už v obžalobe
prokurátora a následne i výroku o vine napadnutého rozsudku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží

mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Odvolací súd sa primárne stotožnil s argumentmi prokurátora krajskej prokuratúry v tom smere, že v

danom prípade neboli splnené zákonné podmienky k prihliadnutiu na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. n) Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Danú poľahčujúcu
okolnosť je potrebné v každom jednotlivom prípade vyhodnocovať individuálne. Pre jej naplnenie je
zo strany páchateľa potrebná aktívna spolupráca v zmysle jeho aktívnej účasti pri vyšetrovaní trestnej
činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného

trestného činu. Hodnotenie tejto spolupráce je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim
prístupom participuje na objasnení trestného činu. Odvolací súd nezistil zo strany obžalovaného,
okrem jeho výpovede v procesnom postavení obvineného zo dňa 21.07.2022 a jeho vyhlásenia o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., žiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce jeho aktívnej spolupráci
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a tieto nevyplývajú ani z obsahu predloženého spisového

materiálu. Z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu len samotné priznanie sa k trestnej činnosti
obžalovaným v zmysle vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
napĺňa len poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nie súčasnej aj poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák.
Ani odvolací súd z predloženého spisového materiálu nezistil dôvody, ktoré by bránili prihliadnuť na

poľahčujúcu podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak, ako sú špecifikované v § 37 Tr. zák., ani odvolací súd v
prípade obžalovaného žiadnu z nich nezistil.

Základná sadzba trestu odňatia slobody za zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. je 7 rokov

až 10 rokov. Keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 2:0, podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa
znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (10 rokov) o jednu tretinu. U obžalovaného
tak prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody v upravenej sadzbe 7 rokov až 9 rokov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica

trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou citovaného mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v prípade
obžalovaného, avšak sa nestotožnil s právnymi úvahami, ktorými súd I. stupňa svoj postup odôvodnil,
keď poukazoval na to, že cieľová destinácia utečencov nebola Slovenská republika, obžalovaný a

utečenci nemajú v úmysle zostať na našom území a napokon uvádzal všeobecné a neurčité hodnotenia
trestnoprávnych postihov prevádzačstva v okolitých krajinách. Odvolací súd nezistil v danom prípade
žiadne také skutočnosti, ktoré by ovplyvňovali povahu, charakter či iné objektívne okolnosti spáchanéhotrestného činu, a to ani v znakoch skutkovej podstaty, ktoré by svojim charakterom vybočovali z
obvyklých prípadov.

Súčasne odvolací súd konštatuje, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nedostatočne vyhodnotil
konkrétny spôsob spáchania trestného činu, ktorý bol výsledkom jeho precízneho naplánovania a
organizovania viacerými osobami, kde obžalovaný mal pridelený osobitný mobilný telefón, používal
šifrovanú komunikáciu, bol riadený a kontrolovaný organizátormi. Jeho pohnútkou bolo získať finančný
prospech, hoci bol zamestnaný. Súd I. stupňa nedostatočne prihliadol aj na úmyselné zavinenie

obžalovaného, charakter a mieru, ktorou porušoval chránený záujem štátu, aby sa štátne hranice
prekračovali v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi. Daný záujem vyplýva z potreby
regulovať prisťahovalectvo, bojovať proti medzinárodnému zločinu. Obžalovaný pomáhal osobám, ktoré
neboli občanmi Slovenskej republiky ani na jej území nemali trvalý pobyt nedovolene prekročiť štátne
hranice z Maďarska, spôsobom odporujúcim zákonu, a to v úmysle získať pre seba finančnú výhodu, čo
je znakom už kvalifikovanej skutkovej podstaty označeného trestného činu, naviac tak konal vo vzťahu

k viacerým osobám, celkom 22, s čím zákonodarca spája trestnú sadzbu odňatia slobody 7 rokov až
10 rokov a vyjadruje tým vysokú mieru závažnosti predmetného zločinu. Na naplnenie znaku „viaceré
osoby“ Trestný zákon upravuje najmenej 3 osoby, čo obžalovaný svojim protiprávnym
konaním 7-násobne prekročil.

Aplikáciu mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia videl odvolací súd v pomeroch páchateľa -
obžalovaného, ktorý na verejnom zasadnutí predložil listiny svedčiace o tom, že je otcom dvoch
maloletých detí z manželstva (narodené v rokoch 2013 a 2020) a súčasne očakáva narodenie dieťaťa s
Kristínou P., teda ide o blízke osoby, ktoré sú na starostlivosť, opateru a výživu zo strany obžalovaného
odkázané a súčasne zo spisového materiálu neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti o jeho osobe.

Možno preto urobiť záver, že sa jednalo u neho o prvý a ojedinelý exces z riadneho spôsobu života a
teda trest uložený čo aj na samej spodnej hranici 7 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny
a súčasne na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, pod jeho dolnou
hranicou.

Krajský súd rovnako, ako súd I. stupňa, považoval za zákonný a primeraný trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov, avšak nezistil splnenie zákonných podmienok pre podmienečný odklad jeho výkonu
na skúšobnú dobu, pretože nemal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, predovšetkým s prihliadnutím na vyššie opísané
okolnosti prípadu.

Odvolací súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Účelom trestu vyhostenia je páchateľovi trestného činu, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a
nespadá ani do ďalších kategórií osôb uvedených v § 65 ods. 1 Tr. zák., zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, pokiaľ z jeho strany hrozí nebezpečenstvo ľuďom,
majetku alebo inému verejnému záujmu.

Vyhostením sa rozumie odňatie práva cudzincovi na ďalší pobyt na území Slovenskej republiky (ak
také právo mal) a jeho fyzické premiestnenie na územie iného štátu alebo jeho predanie príslušným
orgánom iného štátu za týmto účelom. Vyhostenie sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu vyhostenia
obžalovanému.

Súd I. stupňa však v napadnutom výroku pochybil, pretože pri ukladaní trestu vyhostenia opomenul na
ustanovenie § 65 ods. 4 Tr. zák., ktoré upravuje trestnú sadzbu trestu vyhostenia na 1 rok až 15 rokov, čo
odvolací súd doplnil a súčasne mal za to, že na obžalovaného je potrebné po výkone nepodmienečného
trestu odňatia slobody pôsobiť trestom vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 7 rokov.

Takto uložená kombinácia trestov podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečí tak ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Uložený
trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Pri trestnom čine prevádzačstva podľa § 355 Trestný zákona ukladá súdu povinnosť uložiť trest
prepadnutia majetku, ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou

alebo z výnosu z trestnej činnosti.
V danom prípade súd I. stupňa trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému
neuložil, ani neuviedol v danom smere žiadne právne úvahy. Odvolací súd preto uvádza, že z
predloženého spisového materiálu, vrátane záznamu z finančného vyšetrovania nebolo zistené, že
obžalovaný nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej

činnosti.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák., ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 60 ods.
1, súd uloží zhabanie veci, ak nepatrí páchateľovi a bola určená alebo použitá na spáchanie
trestného činu.

Podľa § 289 ods. 1 - 3 Tr. por., ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy
rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak
rozhoduje mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistí u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného
opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže

byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej
obžalovanému.

Čo sa týka ochranného opatrenia uloženého súdom I. stupňa - zhabania veci (mobilného telefónu a

motorového vozidla), z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný tieto veci
dostal od osôb, s ktorými sa skontaktoval na inzerát a tieto veci boli použité na spáchanie trestného
činu - navigovanie obžalovaného organizátormi trestného činu formou šifrovaných správ a hovorov a
pomoci pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky osobám, ktoré nie sú občanmi
Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky prostredníctvom

motorového vozidla - dodávky, v ktorej prevážal 22 osôb nelegálnych migrantov. Uvedené veci nepatrili
páchateľovi-obžalovanému,ktorýzávervyplývazvykonanéhodokazovania-výpovedeobžalovanéhoa
tiež správy na čl. 150, podľa ktorej vozidlo Fiat Ducato ev. číslo Z. - XXX je v databáze vozidiel evidované
na spoločnosť DUDÁS K. J.., sídlo XXXX D., S. J. XX, földszint 1, ktorej starším manažérom je A. U.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa XXXX I., K. király út X 1. emelet 3. ajtó.

Ako odvolací súd zistil z predloženého spisového materiálu, že súd I. stupňa o termíne hlavného
pojednávania, na ktorom rozhodol o uložení ochranného opatrenia, zúčastnenú osobu - horeuvedenú
spoločnosť, na ktorú je predmetné motorové vozidlo evidované, neupovedomil, čím jej neumožnil
uplatniť jej procesné práva upravené ustanovením § 45 Tr. por.

Bude preto povinnosťou súdu I. stupňa o návrhu prokurátora podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
uvedenom v podanej obžalobe rozhodnúť na verejnom zasadnutí, pri zachovaní procesných práv tak
zúčastnenej osoby ako aj ostatných procesných strán (§ 291 - § 298 Tr. por., § 371 ods. 1
písm. j) Tr. por.). Okrem toho odvolací súd pripomína právny režim týkajúci sa vydanej veci vyplývajúci

z ustanovenia § 97 a nasl. Tr. por.

Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný
riadny opravný prostriedok.

(§ 306 ods. 1 Tr. por.)