Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 18, 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/2417/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122421559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danica Horská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6122421559.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 85102, Bratislava-Petržalka, IČO: zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava-Petržalka, proti povinnému: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. M. XXXX/XX, XXXXX, M., o
vymoženie 2.000,58 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1.

Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 14. 09.
2022, domáhal od povinného vymoženia sumy 2.000,58 Eur s príslušenstvom na základe exekučného

titulu-Rozhodcovskýrozsudoksp.zn.II/2009-5054,zodňa20.08.2010,ktorývydalStályrozhodcovský
súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z
iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 10. 2010 a vykonateľnosť dňa 31. 10. 2010.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie dňa 14.09.2022 predložil súdu aj nasledovné

dokumenty: exekučný titul, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej
exekúcie zo dňa 02. 06. 2022, Oznámenie o ukončení starej exekúcie zo dňa 29. 07. 2022, Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 18. 10. 2004 a Všeobecné
obchodné podmienky Tatrabanky, a.s. účinné dňa 15.02.2004.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len

„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie
podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa

použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie

exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titulpodľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

7. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo

sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (do 31.03.2006), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2004 (v čase uzavretia zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2004, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2004, spotrebiteľom je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2004, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2004, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014,
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomnevymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.

Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola
dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom

konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,
ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,

keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

19. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považuje
za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku

vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 18. 10. 2004. Povinný
bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy tak exekučný súd konštatuje,
že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to aj z jej obsahu, kde je uvedené, že ide o bezúčelový

spotrebiteľský úver (s poistením pre fyzické osoby; ďalej aj ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“).
Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy, súd
vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2004, ktorý vymenúval
v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii

spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať
za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné
vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona
upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992

Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade súd nepochybuje, že
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou formulárovou. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym

spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho
alternatívoujeprijatie,respektíveodmietnutienávrhuakocelku.Zároveňsúduzjehorozhodovacejpraxe
je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy bolo bežnou praxou právneho predchodcu
oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere súd posúdil
akovzťahspotrebiteľský,pretopotomaplikovalnadanúsituáciuustanoveniazaručujúcepovinnémuako

spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom
vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

20. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného
poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnenýchrozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky

podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že
nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných

predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ako aj či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského

súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre
vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní
vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu, či
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

22. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom

právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým, či bola založená
právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu a či exekučný titul, rozhodcovský
rozsudok, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov a či je vykonateľný.

24. Oprávnený predložil Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s., ktoré nadobudli účinnosť

dňa 15.02.2004 („VOP“), ktoré v článku „4.9. Rozhodcovská doložka a riešenie sporov“ uvádzajú:

4.9.1. Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových
obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa

Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude
záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky
povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

4.9.2. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa

účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenie zmluvného vzťahu s
bankou.4.9.3. Bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v bode 4.9.1. sa banka a klient dohodli, že banka je oprávnená
vo všetkých sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s
nimi, obrátiť sa na vecne a miestne príslušný súd v Slovenskej republike. V takomto prípade sa banka

a klient podriaďujú právomoci všeobecného súdu.

4.9.4. Ak sa banka a klient nedohodli inak, riadia sa právne vzťahy medzi nimi právom Slovenskej
republiky a vzájomné spory, ktoré by z týchto vzťahov vznikli, s výnimkou sporov s určenou právomocou
rozhodcovského súdu, je príslušný prejednávať a rozhodovať všeobecný súd.

25. Ako vyplýva z čl. VIII, bod 7. zmluvy o spotrebiteľskom úvere: „Veriteľ a Dlžník sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou
v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej
"Rozhodcovský súd"), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie
Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre Dlžníka, pričom Veriteľ a Dlžník sa zaväzujú v

stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Toto ustanovenie sa
nevzťahuje na spory; ktoré vzniknú z poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou.“

26. Súd sa ďalej zaoberal tým, či právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie a vydanie exekučného
titulu bola založená na platnej rozhodcovskej zmluve, resp. doložke. Vzhľadom na to, že ustanovenie §

53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo upravené v Občianskom zákonníku až od 01.01.2008,
a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec, súd pristúpil k posúdeniu rozhodcovskej doložky podľa
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2004 (v čase uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a teda, či toto ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmlúv strán v neprospech spotrebiteľa.

27. Súd konštatuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi právneho vzťahu. Uvedená nerovnováha spočíva predovšetkým v tom, že
rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Povinný nemal na výber,
vzhľadom na splynutie doložky s ostatnými podmienkami zmluvy, a mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží
získať exekučný titul. Rozhodovanie sporu rozhodcami je pritom paušálnym spôsobom zakotveným v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať
istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať, čo vedie k pochybnostiam o objektívnosti rozhodovacieho

procesuaodostatočneindividuálnomprístupekochraneprávspotrebiteľazostranyrozhodcov.Zároveň
súd poukazuje na to, že VOP nie sú spotrebiteľom podpísané, a teda nie je preukázané, že dodávateľ
spotrebiteľa s ich obsahom skutočne aj oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská doložka navyše nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie
vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady EÚ č. 93/13/EHS) a v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, tak nevidí súd iné východisko ako
záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2004,

pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

28. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu zo zmluvy o úvere je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný titul

vydal orgán na to nepríslušný, ide tak o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí
sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo
dňa 22.04.2009).

29.PodľauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo1/2012zodňa 21.
03. 2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so
zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bolauzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

30. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

31. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho

považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1. Exekučného poriadku (z dôvodu, že spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol, tak

ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

32. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku: Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

33.Podľa§198ods.2prvávetaExekučnéhoporiadku:Akdošlokzastaveniuexekúcie,patríexekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

34. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku: Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu, ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

35. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku: Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (CSP) v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
2 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a súčasne konanie trpí
vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich
náhradu, ako je vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.