Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2022

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211487
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3814211487.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. vo veci žalobkyne: Mgr. R. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O. proti žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX
XX O., zastúpenej JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, 971 01 Prievidza,
o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou a doplnenou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 30 eur z titulu
náhrady materiálnej škody, náhrady škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1000,- eur. Žalobu zdôvodnila tým, že príčinou škody nielen
materiálnej,aleajnazdravíavneposlednomradeajzásahdoprávanaosobnostividívtom,žeObvodný
úrad Prievidza rozhodnutím č.k. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12.10.2012 nesprávne rozhodol,
keď ju uznal za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 20.6.2011 v čase okolo
10:24 hod. pred domom na ulici R. X v O. pri konflikte so svojou neterou O. Q., túto do krvi poškriabala na
zápästí pravej ruky a roztrhla jej korálový náramok, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie

drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním a spôsobila jej tak škodu v približnej výške 5,-
eur. Podľa názoru žalobkyne to bolo presne naopak. Žalovaná napadla žalobkyňu, a to na verejnom
chodníku,kamzaňoudobehlazjejpozemku.Jejbrattamnebol,nabalkónvyšielažpotom,akožalovaná
utekala pod balkón na neho zakričať. Žalovaná ju lživo obvinila a jej brat krivo svedčil proti nej. Na
svojho brata a žalovanú podala viaceré trestné oznámenia, ktoré boli zamietnuté. Iba v jednej veci bolo
vyhovené jej sťažnosti pred Okresnou prokuratúrou v Prievidzi. Od obvodného oddelenia policajného
zboru v Prievidzi jej bolo dňa 4.3.2013 doručené upovedomenie o začatí trestného stíhania žalovanej od

1.2.2013 za prečin ublíženia na zdraví. Prvýkrát bola žalobkyňa v tejto veci vypovedať dňa 14.5.2013.
Vyšetrovanie tohto skutku bolo zo strany polície umelo naťahované. Trestné stíhanie za prečin ublíženia
na zdraví, ktorého sa dopustila žalovaná, bolo zastavené, lebo to bol len priestupok a nie trestný čin.
Priestupok žalovanej proti občianskemu spolunažívaniu nebolo možné prejednať z dôvodu, že uplynula
premlčaciadobatohtopriestupku.Žalobkyňaďalejuviedla,žezostranysprávnychorgánovapolíciebola
nesprávne vyhodnotená fotodokumentácia a video záznamy, ktoré sama ponúkla polícii. Nebol vypočutý
policajt,ktorýsabezprostrednepoincidentepýtaljejmatkyabrata,čitentoincidentvideli.Bolozamlčané

jej lekárske potvrdenie. Pri prejednávaní priestupku pred správnym orgánom žalobkyňa žiadala, aby
bola vykonaná rekonštrukcia, pričom jej žiadosti správny orgán nevyhovel, postupom pred správnym
orgánom boli porušené jej práva a bola jej odňatá možnosť pre spravodlivé vyriešenie veci. Keďže bola
napadnutá na verejnom chodníku žalovanou, požaduje, aby súd zaviazal žalovanú k náhrade za škoduv sume 5,- eur za natrhnutý golier na vetrovke, ďalej požaduje sumu 5,- eur z titulu náhrady za škodu
spôsobenú na topánkach. Ku škode na topánkach došlo takým spôsobom, že žalovaná sa pri napadnutí
postavila žalobkyni na obidve nohy a snažila sa stiahnuť fotoaparát z krk, v dôsledku čoho boli oškreté

topánky. Žalobkyňa ďalej požaduje náhradu škody v sume 20,- eur, v dôsledku toho, že žalovaná jej na
fotoaparáte odlúpila lak. Celkovo teda požaduje sumu 30,- eur z titulu náhrady majetkovej škody. Ďalej
sa domáha náhrady za ušlý zisk v sume 281,71 eur spolu s 9,25 % ročne úrokom z omeškania zo sumy
281,71 eur od 4.7.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Pri výpočte tejto sumy
vychádzala z jej príjmov na základe daňového priznania z roku 2011 (5.418,60 eur), ktoré vydelila 250

pracovnými dňami v roku a výsledok vynásobila počtom dní práceneschopnosti (13), hoci má zdravotné
problémy aj po ukončení PN-ky. Domáha sa aj nároku na náhradu škody na zdraví a z nej vyplývajúcich
nárokov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekársky posudok prikladá ako prílohu k
žalobe. Žiada, aby výšku škody určil súd na základe bodového ohodnotenia. Súčasne žiadala náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1.000,- eur. Uvedenú sumu zdôvodnila tým, že ako fyzická
osoba má právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.

Obvodný úrad v Prievidzi ju uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
hoci v skutočnosti to bolo presne naopak. Došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv mojej
osoby fyzickým napadnutím žalovanej, jej krivými obvineniami a výpoveďami, nevhodným verbálnym
prejavom (nadávkou), nepravdivými písomnými tvrdeniami (o jej matke ako jedinom svedkovi incidentu
sa písomne lživo vyjadrila, že sa jedná o ženu trpiacu stareckou demenciou). Náhrady nemajetkovej

ujmysadomáhažalobkyňaajzapoškodeniedobrejpovestiavážnostiuspoluobčanov,žalovanáhrubým
spôsobom narušila rodinné vzťahy (jej matke sa nezdravia a nepomáhajú jej a ona ich nechce ani vidieť).
V rámci náhrady nemajetkovej ujmy požaduje náhradu za stratu času a energie v súvislosti s fyzickým
napadnutím žalovanou, následným nekompetentným vyšetrovaním a riešením sporu.

2. Žalovaná doručila súdu dňa 24.10.2014 svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že návrh
žalobkyne vypracovaný dňa 19.6.2014 bol doručený súdu dňa 23.6.2014, v dôsledku čoho je jej nárok
premlčaný s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy je premlčaný s poukazom na § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná poprela skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe a poukázala na to, že vzájomný konflikt medzi ňou a žalobkyňou, ku

ktorému došlo dňa 20.6.2011 bol prešetrený políciou, pričom z právoplatného rozhodnutia Obvodného
úradu Prievidza, sp. zn. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12.10.2012 jednoznačne vyplýva, že
protiprávneho konania sa dopustila žalobkyňa, ktorá bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, za
čo jej bola uložená pokuta v sume 15 eur. Predmetné rozhodnutie bolo preskúmané druhostupňovým

orgánom - Ministerstvom vnútra SR, ktorý v závere svojho oznámenia uviedol, že rozhodnutie a aj
postupsprávnehoorgánuvpredmetnompriestupkovomkonaníhodnotíakozákonný.Žalovanásúčasne
priložila oznámenie MVSR zo dňa 4.2.2013. Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedla, že
žalobkyni nebola spôsobená žiadna škoda, práve naopak v dôsledku incidentu bola škoda spôsobená
žalovanej. Poukázala na to, že táto skutočnosť je riadne zadokumentovaná aj v priestupkovom spise

vedenom pred Obvodným úradom v Prievidzi, sp. zn. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11. Žalovaná rovnako
poprela, že by žalobkyni bola spôsobená škoda na zdraví, pretože po incidente bola žalobkyňa
predvedená políciou na Obvodné oddelenie policajného zboru v Prievidzi. Pokiaľ by mala zranenia v
uvádzanom rozsahu, tak by o tom musel existovať záznam na polícii. Po tom, ako bola žalobkyňa
prepustená z polície, nejavila žiadne známky zranení a nesťažovala sa na poškodenie zdravia.

Bodové ohodnotenie zranení a bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za
neobjektívne a účelové. Žalovaná uviedla, že sa nedopustila žiadneho konania, ktorým by zasiahla do
občianskej cti alebo ľudskej dôstojnosti žalobkyne. Žalovaná uviedla, že konflikt, ku ktorému došla dňa
20.6.2011vBojniciach,nevyprovokovalaaprávežalobkyňasvojímagresívnymsprávanímjupoškodilaa
spôsobila jej aj zranenia. Žalovaná žalobkyňu pri uvedenom incidente ani neudrela a ani iným spôsobom

nenapadla tak, aby jej mohli vzniknúť ňou uvádzané zranenia.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba o náhradu majetkovej škody,
škody na zdraví a ochrana osobnosti zo dňa 19.6.2014, doručená tunajšiemu súdu dňa 23.6.2014,
rozhodnutie Obvodného úradu Prievidza o priestupku zo dňa 12.10.2012 v priestupkovej veci obvinenej

Mgr. R. G. sp. č. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11, fotokópiou spisu Obvodného úradu Trenčín spisová
značka ObU-PD-OVVS-2012/01149, lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia vydaným MUDr. V. W., všeobecným lekárom pre dospelých v Bratislave zo dňa 12.6.2014,
potvrdenie Daňového úradu v Bratislave zo dňa 4.9.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza zodňa14.1.2013ovyhovenísťažnosti,rozhodnutieMinisterstvavnútravovecipreskúmaniaoneskoreného
odvolaniazodňa4.2.2013,zápisnicaopojednávanízodňa17.12.2014,potvrdenieodočasnejpracovnej
neschopnosti vydaným MUDr. V. W. zo dňa 6.7.2011, lekárska správa vystavená MUDr. V. W. zo dňa

21.6.2011, postúpenie podania Ministerstvom vnútra SR Okresnému úradu Trenčín zo dňa 11.3.2015, 2
kusy fotografií, USB-kľúč, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 27.3.2015, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
19.6.2015, výsluchom svedka V. G., výsluchom svedkyne I. G., výsluchom svedka Mgr. V. Q., zápisnicou
o výsluchu svedka MUDr. V. W., spísanou pred Okresným súdom Bratislava V., lekárskym potvrdením
zo dňa 4.7.2011 vystaveným MUDr. V. W., záznamom o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa 20.6.2011

vystavené MUDr. B. D., zápisnicou o pojednávaní zo dňa 17.3.2017, znaleckým posudkom č. 19/2018
zo dňa 8.10.2018 vydaným znalcom MUDr. V. F., lekárskym potvrdením zo dňa 21.6.2011 vystaveným
MUDr. S. B., zápisnicou o pojednávaní zo dňa 20.4.2022.

4. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil

nasledovný skutkový a právny stav:

5. Rozhodnutím Obvodného úradu v Prievidzi č.k. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12.10.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2012, bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že dňa 20.6.2011 v čase okolo 10:24 hod. pred
domom na Ulici R.j X v O. pri konflikte so svojou neterou O. Q. túto do krvi poškriabala na zápästí
pravej ruky a roztrhla jej korálkový náramok, teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie drobným
ublížením na zdraví a iným hrubým správaním a spôsobila jej tak škodu v približnej výške 5,- eur.
Zároveň za spáchaný priestupok správny orgán uložil žalobkyni pokutu v sume 15,- eur. Žalobkyňa má

za to, že rozhodnutie správneho orgánu je nesprávne a dňa 20.6.2011 ju žalovaná napadla na verejnom
chodníku na R. ulici v O.. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu lekárske správy zo
dňa 21.6.2011 od všeobecného lekára pre dospelých MUDr. V. W., záznam o poskytnutí lekárskej prvej
pomoci zo dňa 20.6.2011 od MUDr. B. D.. V dôsledku útoku žalovanou utrpela žalobkyňa majetkovú
škodu v sume 30,- eur. Žalobkyni v dôsledku konania žalovanej vznikla škoda vo forme straty na zárobku

v sume 281,71 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 281,71 eur od 4.7.2011 do zaplatenia.
Žalobkyňa si uplatnila od žalovanej aj náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia. Žalobkyňa má zato, že konanie žalovanej predstavuje závažný zásah do jej osobnostných
práv, ktorým jej bola spôsobená ujma nielen na fyzickom, ale aj duševnom zdraví a to konkrétne jej
krivými obvineniami, nevhodným verbálnym prejavom, nepravdivými písomnými tvrdeniami. V dôsledku

tohto útoku zo strany žalovanej bola poškodená jej dobrá povesť a vážnosť u spoluobčanov, hrubým
spôsobom boli narušené rodinné vzťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa zato, že útokom
žalovanej na žalobkyňu došlo k zásadnému protiprávnemu zásahu do jej osobnostných práv a preto
požiadala,abysúdjejpriznalnároknanáhradunemajetkovejujmy,ktorejvýškuvyčíslilavovýške1.000,-
eur.

6. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že dňa 20.6.2011, kedy došlo ku škodovej udalosti, žalobkyňa na
pozemku žalovanej fotografovala veci, ktoré mali byť predmetom dedičského konania. Keď odchádzala
z jej pozemku, mala vypnutý fotoaparát, avšak, keď sa ku nej priblížila žalovaná, ktorú pozná od
narodenia, že má neurotickú povahu, tak fotoaparát zapla a žalovaná chcela fotoaparát strhnúť a preto

so žalobkyňou mykala, škriabala ju a kopala. Fotoaparát žalovaná nestrhla, ale ho vypla žalobkyni.
Žalobkyňa rovnako ako v žalobe aj na pojednávaní uviedla, že ku škode na topánkach došlo tak, že
žalovaná sa postavila žalobkyni na obe topánky, prilepila sa úplne ku nej a snažila sa jej zobrať úplne
remenec z fotoaparátu, ktorý sa nachádzal pod vetrovkou. Náhradu škodu na zdraví si uplatňuje na
základe lekárskeho posudku zo dňa 12.6.2014 vypracovaného MUDr. V. W., všeobecným lekárom za

34 bodov bolestného a 550 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia. Lekárska správa je zo dňa
21.6.2011.Náhradunemajetkovejujmyvsume1.000,-eursiuplatňujezdôvodu,žebolažalovanoukrivo
obvinená a Obvodným úradom v Prievidzi uznaná vinnou za spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu z dôvodu krivého svedčenia otcom žalovanej. Súdne konania prebiehali od okresného
až po Najvyšší súd SR, rozhodnutia neboli vydané v prospech žalobkyne, a to z dôvodu, že nevyužila

riadny opravný prostriedok. Odvolanie podala oneskorene z dôvodu, že poštový doručovateľ jej nikdy
nedoručoval výzvy, ona odvolanie odvíjala od dátumu uvedeného na žltom lístku od oznámenia o uložení
listovej zásielky. Žalobkyňa podala aj sťažnosť na pošte a aj na poštového doručovateľa. Žalobkyňa
pracujenaživnosť,jednásaokúpu,predaj,výroburôznychupomienkovýchpredmetov,výrobubižutérie.V čase incidentu mala aktívnu živnosť. Bolela ju chrbtica, zápästie, mala na krku modriny ako ju žalovaná
ťahala, nemohla ísť ani medzi ľudí. Jej dobrá povesť bola poškodená minimálne tým, že tento incident
bol rozmazaný po všetkých orgánoch. Jedna jej kamarátka, konkrétne Y. D. ju v dôsledku tohto incidentu

nepokladá za potrebné ani pozdraviť. Rovnako sociálna pracovníčka, keď prišla šetriť pomery k jej
mame, z dôvodu môjho záujmu o pozíciu opatrovateľky, tak sa mojej matky pýtala, že ako vychádza
žalobkyňa s rodinou žalovanej z dôvodu, že ide o dvoj-dom a že niečo počula.

7. Žalovaná na pojednávaní poprela skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou na pojednávaní. Uviedla,

že k incidentu došlo dňa 20.6.2011 okolo 10:00 hodiny, keď prišla niečo zobrať domov v Bojniciach,
pretože sa následne mala stretnúť s manželom v meste. Keď vyšla z domu, tak videla ako žalobkyňa
vychádza z jej pozemku, resp. stála tam a fotila na jej pozemku. Žalovaná nastúpila do auta a čakala,
pokým žalovaná opustí pozemok. Keď sa tak stalo, že žalovaná odišla z jej pozemku, s autom vyšla
na ulicu, prešla o dva domy vyššie asi po kruhový objazd a uvidela, že žalobkyňa sa opäť vracia na
jej pozemok. Auto nechala zaparkované na ulici a žalovaná vošla do dvora. Žalobkyňa sa nachádzala

za bočným vchodom jej domu, čo je minimálne na území 15 m jej pozemku. Vyzvala žalobkyňu, aby
pozemok opustila. Žalobkyňa výzvu nerešpektovala, postupne prichádzala ku nej. Žalobkyňa vravela
žalovanej, že kradli, na čo jej povedala, že nekradli, aby ich neobviňovala a aby prestala fotiť, že si
to nepraje. Žalovaná vytiahla mobil, aby zavolala policajtov. Žalobkyňa ju napadla takým spôsobom,
že jej doškriabala pravú ruku a roztrhla jej náramok. Žalobkyňa stále hovorila, že bude fotiť, tak jej

dala ruku pred fotoaparát. Žalobkyňa ju fotoaparátom udierala po ruke. Ako sa bránila, tak sa snažila
vytlačiť žalobkyňu z jej pozemku. Žalobkyňu neškrtila, nekopala, a ani nič iné nerobila. Popritom ako
sa to dialo, zakričala žalovaná na svojho otca, ktorý vyšiel na balkón. Následne vyšla babička na
balkón. V dôsledku toho, že žalobkyňa bola vo vzťahu ku žalovanej agresívna, tak bola zaistená v cele
predbežného zaistenia. Od okamihu ako prišli policajti, žalovaná nejavila žiadne známky poranenia,

ktoré by si vyžiadalo lekárske vyšetrenie. Práve žalobkyňa videla, ako žalovanej krváca ruka a gorálky
rozsypané z roztrhnutého náramku sa nachádzali na jej pozemku, o čom svedčí, že kde sa tento incident
stal. Videl to aj policajt Y., ktorý jej pomáhal gorálky zbierať. Na pojednávaní dňa 27.3.2015 právny
zástupca žalovanej poukázal na to, že v spise doloženom lekárskom posudku, položka 255 a podľa
prílohy k vyhláške sa jedná o vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo

iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií, overené príslušným psychiatrickým
pracoviskom.

8. Súd mal z výpovede svedka Mgr. V. Q., manžela žalovanej osvedčené, že prišiel domov tesne po
incidente. Neskôr prišla aj polícia. Uviedol, že v tom čase sa žalobkyňa vyjadrovala nielen voči žalovanej

vulgárne, ale aj voči bratovi žalobkyne a jej mame. V tom čase jej mama stála na balkóne, následne
zišla dole, upozorňovala žalobkyňu, nech sa tak nespráva. Na žalobkyni nevidel žiadne poranenie. Keby
bola poranená, tak by takto verbálne ani fyzicky komunikovať nemohla. Následne ako bola prepustená
z polície, opätovne fotila. Vie o tom, že žalobkyňa má dlhodobé zdravotné problémy s krčnou chrbticou,
má zdravotné problémy, že ju bolia aj kĺby. Na druhý deň, po dni incidentu, žalobkyňa odchádzala, nosila

do taxíku objemné veci, tašky. Z uvedených dôvodov svedok usúdil, že ani večer v deň incidentu a ani
ráno sa u žalobkyni neprejavovali žiadne zdravotné problémy. Rovnako bezprostredne po incidente
hýrila energiou, nebola vôbec skľúčená.

9. Súd mal z výpovede svedkyne I. G., matky žalobkyne a starej matky žalovanej osvedčené, že

svedkyňa videla v uvedený deň 20.6.2021 ako sa žalobkyňa pohybuje po chodníku, v tom žalovaná
prešla z dvora cez cestu do auta. Videla, že žalobkyňa má na krku fotoaparát. Svedkyňa uviedla, že
videla, ako žalovaná napadla žalobkyňu, následne popadali gorálky, potom prišiel jej syn.

10. Súd mal z výpovede svedka V. G., brata žalobkyne a otca žalovanej osvedčené, že videl, ako

žalobkyňa drží v ruke fotoaparát a druhou rukou sa oháňala po žalovanej, ktorá vytláčala žalobkyňu
z dvora. Keď vyšiel von, tak aj žalobkyňa aj žalovaná boli na chodníku. Svedok uviedol, že žalobkyňa
nemala žiadne zranenia.

11. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Bratislave V bol vypočutý svedok MUDr. V. W. ošetrujúci lekár

žalobkyne. Svedok uviedol, že nemôže posúdiť k akým zraneniam došlo dňa 20.6.2011, nakoľko ide
o veľmi staré správy, pričom má k dispozícii len správy od roku 2014. Na otázku, kedy bola ukončená
liečba týchto zranení svedok uviedol, že začiatok a koniec liečby nie je možné presne stanoviť, nakoľko
pacientka je polymorbídna. Dôvodom PN-ky žalobkyni od 21.6.2011 do 3.7.2011 bolo pomliaždeniehrudnej chrbtice. Závery ortopedického vyšetrenia, na ktoré bola žalobkyňa odoslaná dňa 4.7.2011 boli
také, že sa jednalo o stav po pomliaždení mäkkých tkanív. Na otázku, či tieto zranenia zanechali na
navrhovateľkinom zdravotnom stave trvalé následky, odpovedal svedok pozitívne. Jedná sa o psychické

aj fyzické následky, v prípade psychických jedná sa o trvalé následky, ktoré spočívajú vo zvýšenej
neuróze, ktorá ohrozuje žalobkyňu na živote bez ohľadu na to, že by ich dávala do súvisu s danou
situáciou, čo sa týka fyzických následkov, tak jedná sa o polymorbídnu pacientku, mení sa charakter
jej doterajších chorôb.

12. Okresný súd v Prievidzi, uznesením sp.zn. 6C/98/2014-186 zo dňa 20.7.2020 nariadil znalecké
dokazovanie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, traumatológia a
vypracovaním znaleckého posudku súd poveril znalca MUDr. V. F., s výkonom činnosti v Trenčíne, X.
Z. XX.

13. Dňa 8.10.2018 doručil súdu znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, so

zvláštnou špecializáciou pre traumatológiu, znalecký posudok č. 19/2018. Znalec v znaleckom posudku
uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie žalobkyňa dňa 20.6.2011 pri predmetnom incidente utrpela
poranenia, ktoré sú v zdravotnej dokumentácii uvedené a to: petéchie (drobné krvné bodky obyčajne
po nevýraznom tlakovom poranení) a škrabance na krku vľavo, pohmoždenie pravého stehna,
pohmoždenie pravého predkolenia, škrabance drobné na ľavom predlaktí. V spisovom materiáli nie je

prítomné žiadne iné ďalšie vyšetrenie a ošetrenie. Takýto popis zranení je pre znalecké dokazovanie
nepoužiteľný, nakoľko je tak všeobecný a neodborný, že nie je možné z neho vyvodiť rozsah, charakter
a dokonca ani lokalizáciu zranení. Nálezy a závery MUDr. W. treba zo znaleckého hľadiska posudzovať
ako nepreskúmateľné. Akékoľvek traumatické poškodenie, ktoré má forenzný charakter, musí byť
vyšetrené odborným lekárom. V danom prípade chirurgom alebo traumatológom. Žalobkyňa bola

vyšetrená cca až 8 hodín po predmetnom incidente a tak priama súvislosť s časovým priebehom je
pochybná. Charakter poranení a ich rozsah je však možno označiť za veľmi pravdepodobný, tak ako to
žalobkyňa uviedla v žalobe zo dňa 19.6.2014. Zranenia u žalobkyne možno označiť za ľahké, z hľadiska
závažností nevýznamné. Liečba takýchto zranení trvá 5-6 dní, bez nutnosti PN a bez možnosti vzniku
trvalých následkov. Stav bol ustálený po ukončení liečby, teda po 5-6 dňoch. V zdravotnej dokumentácii

zranenia sú síce popísané, ale nie je ordinovaná žiadna lokálna liečba, čo je charakterizované pre
bezvýznamné, liečbu nevyžadujúce poranenia. V súvislosti s odškodnením psychickej ujmy, ktorú
uviedol a obodoval MUDr. W. treba ju označiť za ničím nepodloženú, špekulatívnu a do pôsobnosti
obvodného lekára nepatriacu. O psychickej ujme z nejakého úrazu možno uvažovať len vtedy, ak je
bezprostredná kontinuita psychických ťažkostí evidovaná psychiatrom, resp. psychológom dlhodobo a

v takom prípade znalecké posúdenie môže vykonať len znalec z oblasti psychiatrie.

14. Právny zástupca žalovanej doručil súdu dňa 15.10.2018 podanie, v ktorom uviedol, že znalec
akceptoval poranenie žalobkyne, ktoré mala utrpieť dňa 20.6.2011, v rozsahu nálezu MUDr. S. B. zo dňa
21.6.2011 v Bojniciach, a to početné škrabance po nechtoch na ľavom predlaktí na vonkajšej strane,

tiež odtlačky 3 nechtov a jeden škrabanec na ľavom líci. Dňa 21.6.2011 bola na vyšetrení u MUDr.
S. B. v Bojniciach žalovaná, pričom lekárka jej popísala presne tie isté zranenia, ako znalec uvádza
v časti B., bod 2 znaleckého posudku u žalobkyne, Mgr. R. G.. Ostatné nálezy popísane u žalobkyne
v súvislosti s incidentom zo dňa 20.6.2011 sú podľa znalca pre znalecké dokazovanie nepoužiteľné,
všeobecné, neodborné. Podľa názoru žalovanej tak nie je možné rozsah zranení, ktoré mala podľa

svojich tvrdení utrpieť žalobkyňa, potvrdiť. Dôležité je tiež konštatovanie znalca, že v zdravotnej
dokumentácii žalobkyne sú síce zranenia popísané, ale nie je ordinovaná žiadna lokálna liečba, čo
je charakteristické pre bezvýznamné, liečbu nevyžadujúce poranenia. V súvislosti s odškodnením
psychickej ujmy, ktorú uviedol a obodoval MUDr. W., túto znalec označil za ničím nepodloženú a
špekulatívnu. Žalovaná akúkoľvek zodpovednosť za akúkoľvek škodu na zdraví u žalobkyni popiera. V

súvislosti s incidentom z predmetného dňa bola práve žalobkyňa, a teda nie žalovaná, uznaná za vinnú
zo spáchania priestupku.

15. Žalobkyňa doručila súdu dňa 29.10.2018 podanie, v ktorom uviedla, že so znaleckým posudkom č.
19/2018 MUDr. V. F. nesúhlasí. Posudok považuje za nekompetentný, zjavne zaujatý, urobený narýchlo,

v časovej tiesni, s chybami a dopletený. Uviedla, že dňa 4.7.2011 bola na kontrole počas PN-ky.
Lekár uviedol, že pretrvávajú bolesti pohybového aparátu, bola odoslaná na ortopedické vyšetrenie. Na
ortopedickom vyšetrení bola dňa 12.7.2011 kvôli napadnutiu. Ortopedička kontrolu do lekárskej správyani nenapísala. Uviedla, že znalec manipulatívne posudzuje nálezy MUDr. W., ktorý vážnou poruchou
zdravia a trvalými následkami myslel najmä psychické následky.

16. Podľa ust. § 11 zák. č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník, fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa us. § 13 ods. 2 OZ, výška náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

21. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.1.2019, náhrada za stratu na zárobku
počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako
úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

24. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, že určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou SR, ústavným zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutí o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škody spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykoná v dobe toto zákone
ustanovenej (§ 101 - 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 OZ sa právo na
náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu

zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 OZ sa právo na náhradu škody najneskoršie premlčí za 3 roky a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa , keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

28. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná

a preto ju zamietol. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne
opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod.
(porovnaj R 29/1983).29. Občiansky zákonník v § 106 ustanovuje premlčaciu dobu subjektívnu (§ 106 ods. 1) a objektívnu
(§ 106 ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne, pričom ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému prípadne ešte plynie druhá premlčacia doba. Občiansky

zákonník viaže premlčanie práva na náhradu škody uplynutím subjektívnej 2- ročnej premlčacej doby na
podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode - majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu vyčíslenej
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde,
b/ o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť
teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pokiaľ ide

o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, objektívna premlčacia doba v takomto prípade neplatí
a uplatňuje sa iba subjektívna 2- ročná premlčacia doba. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti,
že náhrada za bolesť a náhrada za SSU sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví,
i keď sú upravené spoločne v zákone č. 437/2004 Z.z., ktorý treba na daný prípad aplikovať. Zákon
totiž upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky
pre odškodnenie spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie

oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nárok
naSSUanaopak.Akoužbolouvedené,lekárskyposudoksavydávalenčozdravotnýstavpoškodeného
možno z medicínskeho hľadiska považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Za ustálený sa považuje taký stav, pri
ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné zmeny zdravotného stavu poškodeného v dôsledku

škodnej udalosti. Z tohto vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno hodnotiť
bolesť, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok lekára je len dokladom potvrdzujúcom
vytrpenú bolesť a zistenú bolesť.

30. Za situácie, keď poškodenie zdravia žalobkyne bolo spôsobené dňa 20.6.2011 a žalobkyňa podala
žalobu o náhradu škody na súd dňa 23.6.2014 z elementárnej logiky veci vyplýva, že námietka
premlčania vznesená žalovanou, je dôvodná, pretože došlo k uplynutiu 2- ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty (20.6.2013). V predmetnej veci súd posudzoval, kedy nastalo u žalobkyni ustálenie zdravotného
stavu, práve ktorá okolnosť je významná z hľadiska plynutia premlčacej doby. Ošetrujúci lekár žalobkyne

MUDr. Peter W. uviedol, že žalobkyňa je polymorbídna pacientka (mení sa charakter jej doterajších
chorôb) a preto nie je možné stanoviť začiatok a koniec liečby. Znalec prim. MUDr. V. F. na otázku,
kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne uviedol, že zranenia u žalobkyne možno označiť za ľahké
z hľadiska závažnosti nevýznamné. Liečba takýchto zranení potrvá 5-6 dní, bez nutnosti PN a bez
možnosti vzniku trvalých následkov. Stav bol ustálený po ukončení liečby, teda po 5-6 dňoch. Súd

prihliadol na tvrdenia ustanoveného znalca uvedené v znaleckom posudku č. 19/2018 a preto uplynutie
5-6 dní od 20.6.2011 zistil na deň 26.6.2011 prípadne 27.6.2011. Teda od uvedených dní (od ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne) začala plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia doba a uplynula najneskôr
dňa 27.6.2013, žaloba bola podaná po uplynutí premlč. doby dňa 23.6.2014. Podľa lekárskeho posudku
MUDr. V. W. zo dňa 12.6.2014 bolestné u žalobkyne ustálil na 34 bodov a sťaženie spoločenského

uplatnenia na 550 bodov a liečba bola ukončená (PN-ka ukončená) dňa 4.7.2011. Súd počítal plynutie
premlč. doby od tohto dátumu, tak premlč. doba by uplynula dňa 4.7.2013, a teda žaloba je podaná
taktiež po uplynutí premlč. doby. Lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného
možno z medicínskeho hľadiska považovať za ustálený a ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,
spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia bolo vydané lekárom MUDr. V. W. až 12.6.2014, teda po uplynutí 3 rokov od poškodenia
na zdraví. Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je len dokladom potvrdzujúcim, že došlo k
sťaženiu spoločenského uplatnenia. Teda od uvedeného dátumu 12.6.2014 sa nemôže počítať plynutie
premlčacej doby, jednak preto, lebo takýto posudok sa vydáva spravidla po uplynutí jedného roka
od poškodenia zdravia a jednak preto, že žalobkyňa mala dávno pred vydaním hodnotenia ustálený

zdravotný stav, a preto ho bolo možné vydať oveľa skôr.

31. Čo sa týka uplatnenej náhrady materiálnej škody na topánkach v sume 5,- eur, natrhnutom golieri
na vetrovke v sume 5,- eur a poškodenom laku na fotoaparáte v sume 20,- eur, v tomto prípade je
ustanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to kratšia a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený

odlišne. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a na začatie plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti a/ vedomosti o škode a b/ vedomosti
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobkyňa sa o škode dozvedela dňa 20.6.2011, v deň
incidentumuselavedieťomajetkovejškode,ktorájejbolaspôsobená,žemánatrhnutýgolier,poškodenétopánky a aj lak z fotoaparátu. Súčasne v uvedený deň aj vedela, že za túto škodu zodpovedá žalovaná.
Objektívna lehota začala plynúť od udalosti, z ktorej vznikla škoda, teda od 20.6.2011, v dôsledku
úmyselnej škody je 10-ročná. Právo na náhradu majetkovej škody v sume 30,- eur sa premlčalo v

subjektívnej lehote dňa 20.6.2013 a to bez ohľadu na to, že objektívna lehota ešte neuplynula. Žaloba
bola podaná na súde dňa 23.6.2014. Teda nárok žalobkyne na náhradu majetkovej škody je premlčaný.

32. Súd je toho názoru, že v danej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody - ušlého zisku, pre ktoré
je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná) a objektívna (desaťročná).

Žalobkyňa si uplatnila ušlý zisk v sume 281,71 eur za PN od 21.6.2011 do 3.7.2011. Subjektívna
premlčacia lehota je dvojročná a začína plynúť od doby, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za
ňu zodpovedá. Žalobkyňa sa o vzniku ušlého zisku dozvedela už 21.6.2011, keď nemohla vykonávať
činnosti z podnikania. Žalobkyňa neuplatnila nároky v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
Nárok si žalobkyňa uplatnila na súde až dňa 23.6.2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty
(uplynula dňa 21.6.2013, 3.7.2013). Na základe uvedeného súd aj tento nárok považoval za premlčaný

na základe námietky premlčania žalovanej, na ktorú bol povinný prihliadnuť, pričom úspešné dovolanie
sa premlčania pred súdom, má za následok nemožnosť premlčané právo priznať.

33. Súd nevykonal dôkaz, a to kontrolné znalecké dokazovanie znalcom JUDr. X. Y., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia. Žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz

aj ustanovením znalca z odboru psychiatria. Dôkazy nevykonal jednak s poukazom na vznesenú
námietku premlčania, ktorú posudzoval prednostne, ale aj preto, že žalobkyňa nezložila preddavok na
trovy znaleckého dokazovania v sume 532,36 eur (700,- eur - 167,64 eur ako nespotrebovanú časť
preddavku). Žalobkyňa navrhovala, aby súd vykonal výsluch nadpor. P. Q. a nadstrážm. Y. Y., ďalej
žiadala rekonštrukciu incidentu a znalecké dokazovanie poskytnutej dokumentácie z jej fotoaparátu.

Uvedené dôkazy súd nevykonal s poukazom na premlčané nároky žalobkyne.

34. V prejednávanej veci je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorá je jej neterou sú veľmi
zlé, naštrbené rodinné vzťahy. Vyplýva to z viacerých vyjadrení žalobkyne, ktorá popisuje žalovanú
ako bezcharakternú, nenávistnú osobu, ktorá má neurotickú povahu. Obidve - žalobkyňa a aj žalovaná

rozdielne opisujú skutkový dej udalosti zo dňa 20.6.2011. Žalobkyňa tvrdí, že bola napadnutá žalovanou
a naopak žalovaná tvrdí, že bola napadnutá žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná bola agresívna
a naopak žalovaná tvrdí, že bola žalobkyňa agresívna (po incidente bola v cele policajného zaistenia).
Obidve, či už žalobkyňa ale ja žalovaná sa obviňujú z klamstva. Tieto zlé vzťahy pretrvávajú od roku
2008 a stupňujú sa, o to viac, keď žalobkyňa je vlastníčkou dvojdomu a druhú časť dvojdomu vlastní

žalovaná. O tom, že vzťahy sú narušené svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa v uvedený deň 20.11.2011
mala fotoaparát, ktorým fotografovala aj žalovanú. Do úvahy treba vziať aj časový faktor, keď žalovaná
si už s odstupom 4 rokov nepamätala na viaceré skutočnosti týkajúce sa priebehu udalosti zo dňa
20.6.2011. Preto zásada právnej istoty, ktorá smeruje k minimalizácii nevyjasnených dlhotrvajúcich
právnych vzťahov, je v danom prípade dôležitá a súd v danej veci vzhliadol na premlčanie nárokov

žalobkyne. Čím dlhší čas uplynie tým vzniká väčšia dôkazná núdza.

35. Žalovaná uvádza, že miestom incidentu bol pozemok pred domom, ktorý vlastní. Naopak žalobkyňa
tvrdí, že miestom incidentu bol verejný chodník. Žalobkyňa predložila súdu lekárske správy (napríklad
správa od MUDr. V. W. zo dňa 21.6.2011, zranenia: podliatiny a škrabance na krku, škrabance na

ľavom zápästí, hematón (9x 6 cm) na pravom stehne, zlomený nechet na ĽHK, bolesti pohybového
aparátu, mnohopočetné drobné poranenia na nohách, záznam o poskytnutí lekárskej pomoci zo dňa
20.6.2011 vydaný MUDr. B. E. a to so zraneniami: škrabance, pohmoždenie pravého stehna, škrabance
drobné na ľavom predlaktí a podobne). Aj žalovaná predložila súdu lekársku správu (správa zo dňa
21.6.2011 vydaná od MUDr. S. B., zranenia na pravom predlaktí v oblasti ulnárnej strany sú početné

hlboké škrabance po nechtoch, tiež jeden na ľavom líci- ľavá strana je porušenie kože - odtlačok 3
nechtov). Znalec prim. MUDr. V. F. v znaleckom posudku uvádza, že zranenia u žalobkyne možno
označiť za ľahké, z hľadiska závažnosti nevýznamné. Ďalej uviedol, že psychickú ujmu, ktorú obodoval
MUDr. V. W. považuje znalec za ničím nepodloženú, špekulatívnu a do pôsobnosti obvodného lekára
nepatriacu. Z uvedených zistení súd usudzuje, že dňa 20.6.2011 utrpeli tak ako žalobkyňa aj žalovaná

zranenia, avšak jedná sa len o zranenia typu škrabancov a podobne. Podľa znalca liečba takýchto
zranení trvá 5-6 dní, bez nutnosti PN. Z uvedeného vyplýva, že tak aj žalobkyni aj žalovanej v uvedený
deň 20.6.2011 vznikli malé poranenia kože. Ust. § 441 OZ berie do úvahy účasť poškodeného na
spôsobenej škode a pre takého situácie predpokladá spôsoby riešenia, 1/ poškodený znáša celú škodusám a 2/ poškodený znáša pomernú časť škody, ak svojím pričinením prispel k vzniku škody. Posudzujú
sa všetky príčiny, ktoré viedli ku vzniku škody. Priamy svedok, ktorý by bol prítomný počas celej udalosti
zo dňa 20.6.2011, nebol. V dôsledku čoho súd nemá za preukázané, čo bolo príčinou udalosti zo

dňa 20.6.2011, či skutočne žalovaná napadla žalobkyňu. Predpokladom úspešnosti žaloby na náhradu
škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti škodcom, vznik a rozsah škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou poškodeného. Porušenie právnej povinnosti škodcom
je porušením povinností uloženej zákonom alebo zmluvnej povinnosti. Škodou v tomto prípade je
škoda na zdraví a ušlý zisk žalobkyne (ušlá mzda). Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je jedným

zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu a vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik
škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej
rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno
riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len
také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Žalobkyňa nepreukázala
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou. V priestupkovej veci ObU-PD-

OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12.10.2012 bolo vydané rozhodnutie, ktorým žalobkyňa bola uznaná za
vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 20.6.2011. Týmto rozhodnutím
je súd viazaný.

36. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti všeobecného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v

občianskoprávnej veci, k tejto otázke už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky
vo svojom Náleze zo dňa 23.11.2011 vydaným vo veci I. ÚS 269/2011. Podľa tohto Nálezu rozsah
viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom
súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskom konaní, nemožno obmedziť

len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Rozsah
viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin je daný stupňom zhody
znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie civilného súdu.
Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin, teda neznamená len konštatovanie zavineného
protiprávneho konania páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ním vyvolanou ujmou. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2017 vydaného vo veci 3Cdo 223/2016 súd neporuší
ustanovenie § 135 O.s.p., pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku
obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk, vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť,
ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o

vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je
daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami
pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný
nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj
právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanom Trestným zákonom. Uvedené

priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.1992, vydaného vo
veci 2Cz 163/2005. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je dôvodné odchýliť sa od záverov v
nich uvedených, nakoľko ust. § 193 CSP obsahovo nadväzuje na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktorého sa
tieto rozhodnutia dotýkali. Tieto závery je potrebné aplikovať aj na priestupky, nakoľko ust. § 193 CSP
rozsah viazanosti upravuje rovnako tak pre trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt. Z popísanej

skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vyplýva, že znakom skutkovej podstaty
daného priestupku bolo aj to, že práve konaním žalobkyne bola spôsobená škoda žalovanej v sume
5,- eur, teda vyplýva z neho existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalobkyni a ujmou žalovanej.
Priestupok zahrňuje znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde je vo
výroku uvedená škoda drobné ublíženie na zdraví žalovanej. Žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné

bremeno tak, ako jej táto povinnosť vyplýva z hmotného práva. Žalobkyňa nepreukázala splnenie
zákonných predpokladov vzniku žalovanej za škodu na zdraví a majetku. Žalobkyňu zaťažovalo v
spore dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať protiprávne konanie žalovanej, čim bola
poškodená na zdraví. Z lekárskych správ, ktoré predložila nemožno jednoznačne potvrdiť, že ku škode
došlo práve konaním žalovanej. Výpoveď svedka, matku žalobkyne, ktorá uviedla, že videla ako

žalovaná napadla žalobkyňu, súd posúdil ako nevierohodnú, nakoľko svedkyňa je matkou žalobkyne,
s ktorou sa navštevujú. Navyše aj keby uvedená skutočnosť bola pravdou, že by žalovaná napadla
žalobkyňu, avšak žalobkyni vznikli len drobné zranenia (nevyžadujúce PN-ku, nebola predpísaná žiadna
liečba/lieky), ktoré vznikli rovnako aj žalovanej.37. Čo sa týka premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 1.000,- eur, súd
uvádza nasledovné: právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci moment,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu, ktorý bol objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva žalobkyni a viedol k nemajetkovej ujme, premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 265/2009,

sp. zn. 2 Cdo/194/2011). Žalobkyňa videla ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv fyzické
napadnutie žalovanou (ku ktorému došlo dňa 20.6.2011), žalovanej krivé obvinenia a výpovede
pred správnym orgánom (rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012),
nepravdivými tvrdeniami o jej matke a v neposlednom rade z dôvodu, že toto napadnutie bolo riešené
pred všetkými orgánmi. V prejednávanom spore si žalobkyňa uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu za
poškodenie zdravia s prejavom aj v psychickej oblasti (jej všeobecný lekár MUDr. V. W. potvrdil, že

trpí neurózami). Žalobkyňa na pojednávaní dňa 27.3.2015 uviedla, že má z dôvodu napadnutia ťažký
stres, schudla 10 kg. Z dôvodu stresu vyhľadala pomoc psychológa. Nemajetková ujma je pritom čisto
subjektívnou kategóriou, ktorú (osobitne jej presný okamih vzniku) je v niektorých prípadoch možné
preukázaťlensoznačnýmiťažkosťami;priskúmanípremlčaniauplatnenéhonárokužalobkynibolopreto
potrebné vychádzať zo skutočnosti, že tvrdený zásah do osobnosti bol nepochybne dovŕšený vznikom

škodlivých následkov u žalobkyni v podobe duševných útrap, ktoré si vyžiadali návštevu psychológa.
Ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne možno považovať udalosť zo dňa 20.6.2011.
Od tohto momentu sa začali u žalobkyne prejavovať útrapy, nielen psychické ale aj v podobne správnych
konaní o uložení priestupku, trestných konaní a podobne. Nasledujúcim dňom je deň 21.6.2011 a súd
ustálil, že od tohto momentu začala plynúť trojročná premlčacia lehota a uplynula dňa 21.6.2014. Žaloba

bola podaná na súde dňa 23.6.2014, a preto námietka žalovanej o premlčaní náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch je dôvodná.
Žalobkyňa nárok na zaplatenie 1.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch nepreukázala,
neuniesla dôkazné bremeno, a preto aj v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Spornou
ostáva skutočnosť, či žalovaná napadla žalobkyňu. Aj keby uvedená skutočnosť bola preukázaná,

neznamená to, že by bolo preukázané, že tým bola znížená vážnosť a dôstojnosť žalobkyne v
spoločnosti do tej miery, že by mala mať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Návrh na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu ochrany osobnosti by bol dôvodný za predpokladu,
že by žalovaná svojím konaním zasiahla do osobnostných práv žalobkyne takým spôsobom, že by sa
zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezdalo za postačujúce, a to najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť navrhovateľky alebo jej vážnosť v spoločnosti. Uvedené
ustanovenie príkladom uvádza, kedy zadosťučinenie nie je postačujúcim. Ide o prípad, keď je v značnej
miere znížená dôstojnosť dotknutej osoby alebo keď je v značnej miere znížená vážnosť osoby v
spoločnosti. Samozrejme individuálne môžu byť preukázané aj iné okolnosti, v dôsledku ktorých by
bolo zadosťučinenie nepostačujúce. Žalobkyňa však tieto tiež nepreukázala. Žalobkyňa svoj nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňovala aj inými okolnosťami, a to tým, že v dôsledku zranenia
spôsobeného žalovanou mala stres, že žalovaná krivo svedčila pred správnymi orgánmi, nadávala
žalobkyne. Takéto zdôvodnenie je však vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme irelevantné.

38. Súd žalobu žalobkyne z dôvodu premlčania zamietol ako nedôvodnú.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný
úspech a preto jej súd priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu. O výške
týchto trov bude rozhodovať súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.