Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200734
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5820200734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Mgr.
H. Y., nar. X. X. XXXX, bytom R. XXX/XX, X., právne zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom
so sídlom P. XX, X., proti žalovanému: Ing. E. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom H. XXX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania žalobkyne a odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7C/16/2020-129 zo dňa 22. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštancie menívčastivýroku(III.)osplatnostipriznanejistiny,tak,žesumu45.167,
89 eur je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje vo výroku (V.) o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje vo zvyšnej časti.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) vyporiadaval
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (žalobkyne a žalovaného) tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku parc. č. 73/5 ako i pozemky C-KN

parc. č. 73/1 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 598 m2, C- KN parc. č. 73/5 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 119 m2 a C-KN parc. č. 74 - záhrada vo výmere 171 m2, všetky evidované na
LV č. XXX pre obec a katastr. územie H. (výrok I.). Súčasne určil (výrok II.), že žalovaný preberá ako
výlučne zaviazaný záväzky zo zmluvy o financovaní bývania reg. č. 001/126561/08-001/000 zo dňa 18.
9. 2008, uzavretej medzi Y. I. L., a.s. ako veriteľom a sporovými stranami ako dlžníkmi. Nadväzne (výrok
III.) stanovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 45 167,89 eur titulom vyrovnacieho podielu do
šesťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo sporových strán zaniklo dňa 2. 7. 2009.
Nebolo sporné, že do BSM manželia nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX na
pozemku parc. č. 73/5, v ktorom po rozvode manželstva ostal bývať žalovaný, ktorý aj mal záujem
o nadobudnutie domu do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa s tým súhlasila, preto okresný súd
uvedený rodinný dom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

3.Čo sa týka pozemkov evidovaných na LV č. XXX pre obec a kat. územie H., žalovaný žiadal, aby tieto
pozemky neboli predmetom vyporiadania BSM, pretože tie im darovala jeho matka. Podľa žalovaného
pozemky síce boli nadobudnuté kúpnou zmluvou, ale v skutočnosti išlo o darovanie, pretože kúpna cena
bolo symbolické jedno euro. Predložil vyjadrenie svojej matky, v ktorom táto uviedla, že chce, aby zBSM boli vyňaté pozemky pod stavbou, ktoré ona ako matka odpredala svojmu synovi E. a teraz už ex-
neveste za symbolické 1 euro.
4.Podľa okresného súdu, z vyjadrenia žalovaného (nerozporovaného žalobkyňou) a aj jeho matky

vyplynulo, že pozemky boli sporovými stranami nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy od matky
žalovaného H. Y. za kúpnu cenu 1 euroo. Túto kúpnu cenu naozaj možno považovať za len symbolickú,
nezodpovedajúcu všeobecnej (trhovej) hodnote, čo by nasvedčovalo tvrdeniu žalovaného o tom, že
pozemky boli v skutočnosti prevedené na neho a žalobkyňu darovaním a nie kúpnou zmluvou. Z
vyjadrenia samotnej matky žalovaného však vyplynul aj dôvod, pre ktorý sa rozhodla previesť pozemky

na žalobkyňu a svojho syna za symbolickú cenu 1 euro - týmto dôvodom bol citový vzťah k nim. Z
vyjadrenia žalovaného tiež vyplynulo, že jeho matka mala možnosť podpísať darovaciu zmluvu, ktorá
už bola pripravená, no odmietla to s tým, že „chce mať s nevestou pokoj“ a trvala na kúpnej zmluve.
5. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že skutočný úmysel matky žalovaného bol previesť
pozemky kúpnou zmluvou (žalovaný ani netvrdil, že by na uzatvorení kúpnej zmluvy trvala žalobkyňa -
naopak tvrdil, že pôvodne bola pripravená darovacia zmluva, no jeho matka presadila kúpnu zmluvu),

pričom jej motiváciou bolo „ mať s nevestou pokoj“ - čomu možno rozumieť tak, že matka žalovaného
si uvedomovala rozdiel medzi právnymi následkami darovania a kúpnej zmluvy. Okresný súd tu teda
uzavrel, že nebolo preukázané, že by pozemky neboli v BSM sporových strán. Vzhľadom na to, že
tieto pozemky sú zastavané rodinným domom, ktorý nadobúda do výlučného vlastníctva žalovaný, resp.
slúžia ako záhrada pri tomto dome, aj tieto pozemky prikázal do jeho výlučného vlastníctva.

6.Všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sporové strany nadobudli do BSM, podľa znaleckého
posudku č. 95/2021 znalca Ing. Jána Žochňáka činí 128.000 eur.
7.Pokiaľ mal žalovaný voči tomuto znaleckému posudku námietky, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
Žalovaný voči znaleckému posudku namietal, že do ceny domu je započítaná aj vodovodná prípojka,

ktorá síce je na jeho pozemku, ale on ju nevyužíva, nie je cez ňu pripojený. Na prípojku je pripojený
jeho brat. Žalovaný teda nerozporoval, že vodovodná prípojka sa nachádza na pozemku, ktorého je
vlastníkom, nie je preto dôvod, aby nebola ocenená ako príslušenstvo rodinného domu, ktorý je na
tomto pozemku postavený. Žalovaný napokon iba tvrdil, že ju nevyužíva on, ale jeho brat, čo je však
bez právneho významu vo vzťahu k zisteniu, čo je príslušenstvom rodinného domu. Pokiaľ vodovodnú

prípojku nevyužíva žalovaný, ale jeho brat, tak sa tak deje so súhlasom žalovaného a je na ňom, aby
príp. so svojím bratom dohodol odplatu za využívanie vodovodnej prípojky v jeho vlastníctve. Pokiaľ
žalovaný tvrdil (jeho prednes na pojednávaní dňa 8. 9. 2021), že táto vodovodná prípojka patrí jeho
bratovi, žalovaný na preukázanie tohto svojho tvrdenia nenavrhol žiadne dôkazy. Je rozdiel medzi tým,
kto vodovodnú prípojku reálne využíva a komu vlastnícky patrí. Pokiaľ chcel žalovaný, aby vodovodná

prípojka nebola predmetom vyporiadania BSM, bolo na ňom, aby preukázal, že tá napriek tomu, že sa
nachádza na pozemku v BSM, do BSM nepatrí, ale patrí jeho bratovi.
8.Ďalej žalovaný namietal, že znalec v znaleckom posudku ocenil aj oplotenie rodinného domu. Podľa
neho tam oplotenie síce je, ale je neúplné, v zlom stave a fakticky bez hodnoty. Žalovaný teda
nespochybnil, že na jeho pozemku sa nachádza oplotenie, no spochybnil správnosť jeho ocenenia

znalcom. Okresný súd túto námietku neakceptoval, nakoľko žalovaný nerozporoval žiadny konkrétny
výpočet znalca, alebo použitú metodiku, preto niet dôvodu nevychádzať zo znaleckého posudku.
Žalovaný totiž nepreukázal, že by oplotenie malo inú všeobecnú hodnotu, než vyplýva zo znaleckého
posudku.

9.Pokiaľ žalovaný navrhoval, aby predmetom vyporiadania BSM bola hodnota jeho podniku, súd prvej
inštancie jeho návrhu nevyhovel.
10.Žalovaný síce počas manželstva so žalobkyňou podnikal na základe živnostenského oprávnenia (to
medzi stranami nebolo sporné), avšak jeho podnik (resp. skôr hodnota jeho podniku) nie je predmetom
vyporiadania BSM. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 20.

3. 2008, sp. zn. 21Cdo 3078/2006, podľa záverov ktorého: „ Podnik môže byť predmetom BSM, avšak
len za predpokladu, že ide o podnik patriaci obidvom manželom ako podnikateľom. Pokiaľ však bol
podnikateľom len jeden z manželov a išlo o vec slúžiacu výkonu len jeho povolania, podnik patrí do
oddeleného vlastníctva podnikajúceho manžela. Pre záver, či podnik patrí do výlučného vlastníctva
manžela, alebo do jeho bezpodielového spoluvlastníctva manželov s druhým manželom, je určujúce to,

či slúži výkonu povolania obidvoch manželov, alebo len jedného z nich.„
11. Žalovaný v danej spojitosti ani netvrdil, že by aj žalobkyňa podnikala spolu s ním, súd preto dospel
k záveru, že podnik nadobudol žalovaný ako podnikateľ do svojho výlučného vlastníctva a preto nie je
predmetom vyporiadania BSM.12.Medzi stranami nebolo ďalej sporné, že počas manželstva im vznikol spoločný záväzok, a to na
základe zmluvy o financovaní bývania reg. č. 001/126561/08-001/000 zo dňa 18. 9. 2008, uzavretej

medzi Y. I. L., a.s. ako veriteľom a sporovými stranami ako dlžníkmi.
13.Zo správy Y. I. L., a.s. zo dňa 28. 6. 2021 súd prvej inštancie zistil, že výška záväzku z úverového
vzťahu za obdobie od zániku BSM rozvodom manželstva sporových strán dňa 2. 7. 2019 do skončenia
úverového vzťahu (za obvyklých podmienok, t.j. v prípade pravidelného splácania) je suma 34.676,46
eur (istina 26.414,81 eur + úroky 8261,65 eur).

14.V zmysle ust. § 150 OZ súd vykoná vyporiadanie BSM v širšom zmysle, teda súčasťou vyporiadania
BSM sú aj spoločné záväzky strán sporu. Pri ich vyporiadaní (analogicky ako pri majetkovom substráte)
platí, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Podiel žalobkyne a žalovanej na tomto záväzku je teda vo
výške17338,23eurnakaždéhoznich(34.676,46:2=17.338,23eur).Medzistranaminebolosporné,že
po rozvode manželstva úver prevažne splácal žalovaný - z vkladových lístkov, ktoré predložila žalobkyňa
vyplynulo, že žalobkyňa po rozvode manželstva zaplatila na spoločný úver dňa 7. 5. 2021 čiastku 34,72

eur a čiastku 119,34 eur, spolu 154,06 eur. Zo správy Y. I. L., a.s. zo dňa 14. 10. 2021 súd zistil, že
na spoločný úver bolo od rozvodu manželstva do súčasnosti zaplatené spolu 3 141,81 eur. Keďže obe
sporové strany majú rovnaký podiel na záväzku z úverovej zmluvy, žalobkyňa je povinná žalovanému
nahradiť, čo po rozvode manželstva zaplatil na úver nad rámec svojho (polovičného) podielu na záväzku
z úveru.

15.Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že počas manželstva so žalobkyňou nadobudli ďalšie spoločné
záväzky, konkrétne na základe zmluvy o flexipôžičke reg. č. 006554511170615 so Y. I. L., a.s., zmluvy
o úvere č. LZL/15/10164 vo Y. Z. a.s., Zmluvy o spotrebnom úvere LZL/17/40152 v Impuls Leasing
Slovakia s.r.o., zmluvy o , zmluvy o úvere 4145701331 v N. Z. R. s.r.o. a zmluvy o kontokorentnom úvere

21/041/08 v J. L. R. a.s., súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by v niektorej
z týchto zmlúv vystupovala ako zmluvná strana aj žalobkyňa. Záväzky, ktoré vznikli z týchto zmlúv, sú
teda výlučnými záväzkami žalovaného.
16.Pokiaľ žalovaný tvrdil, že peniaze z úveru na základe zmluvy o kontokorentnom úvere 21/041/08 s
J. L. R. a.s., v ktorej vystupuje žalovaný sám ako dlžník, boli použité na stavbu spoločného rodinného

domu, bolo na ňom, aby toto svoje tvrdenie aj preukázal. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia
nenavrhol žiadne dôkazy. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.1.2006,
sp. zn. 22Cdo 2263/2005, podľa záverov ktorého povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež

tvrdí. Žalovaný preto musí znášať procesné dôsledky svojej nečinnosti pri preukazovaní svojich tvrdení.

17.Súd prvej inštancie neakceptoval požiadavku žalobkyne, aby sa stali zaviazanými z úveru (bod 12
tohto odôvodenia) obaja bývalí manželia a to každý v podiele jedna polovica. Žalobkyňa toto žiadala s
odôvodnením, že žalovaný po tom, čo sa stane výlučne zaviazaným zo záväzku z úveru, môže úver

predčasne splatiť a tým sa jeho záväzok zníži o úroky, ktoré by zaplatil za predpokladu pravidelného
splácania, čím by podľa nej na vyporiadaní BSM neoprávnene profitoval, pretože v rámci vyporiadania
BSM súd v rámci výpočtu sumy, potrebnej na vyporiadanie podielov na BSM, ktorú má žalovaný
žalobkyni zaplatiť, počíta aj so zaplatením úrokov za predpokladu pravidelného splácania úveru až do
konca úverového vzťahu podľa zmluvy.

18.Podľa okresného súdu takáto situácia hypoteticky môže nastať, no to nie je dôvodom, aby obe
sporové strany ostali zaviazané z úverovej zmluvy. Účelom vyporiadania BSM je totiž upraviť vzťahy
medzi bývalými manželmi ohľadne ich spoločného majetku, ale aj spoločných práv a záväzkov tak, aby
bolo jasne určené, ktorá majetková hodnota, ale aj záväzok, ktorý vznikol spoločne obom manželom,
po zániku BSM pripadne každému z nich. Akceptovaním požiadavky žalobkyne by ostali vo vzťahu k

záväzku z úverovej zmluvy ďalej zaviazaní obaja bývalí manželia, hoci už nie ako solidárni dlžníci, t.j.
zaviazaní spoločne a nerozdielne, ale každý v podiele jednej polovice, čo nie je v súlade s účelom
vyporiadania BSM. Druhý dôvod, prečo súd neakceptoval požiadavku žalobkyne je ten, že vyporiadanie
BSM má súd uskutočniť tak, aby suma, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej
podielu na BSM, bola pokiaľ možno čo najnižšia.

19.Nadväzne súd prvej inštancie vyčíslil sumu, ktorú má na vyrovnanie podielu žalobkyne na BSM
žalovaný zaplatiť a to tak, že hodnota majetku v BSM predstavuje : 128.000 eur, z toho na každého z
bývalých manželov pripadá jedna polovica, t.j. 64.000 eur. Žalovaný nadobúda majetok v BSM v hodnote128.000 eur, t.j. v hodnote vyššej o 64.000 eur, než pripadá na jeho podiel. Od tejto sumy súd odpočítal
výšku záväzku z úverovej zmluvy, ktorý žalovaný preberá nad rámec svojho podielu, t.j. čiastku vo výške
17 338, 23 eur a čiastku 1493,88 eur - t. j. polovicu splátok, ktoré žalovaný zaplatil na spoločný úver

po zániku BSM, nakoľko túto čiastku zaplatil nad rámec svojho podielu na spoločnom úvere, namiesto
žalobkyne.
20.Po odpočítaní týchto čiastok dospel okresný súd k záveru, že žalovaný je povinný na vyrovnanie
podielov žalobkyni zaplatiť sumu 45 167,89 eur (64.000 eur - 17.338,23 eur = 46.661,77 eur -
1.493,88 eur = 45 167,89 eur). Na zabezpečenie peňažných prostriedkov na vyplatenie žalobkyne súd

žalovanému poskytol lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP, keď neakceptoval
požiadavku žalovaného na splatenie sumy na vyrovnanie podielov na BSM žalobkyni v trvaní dvoch
rokov. Túto dobu považoval za neprimerane dlhú, zvlášť s poukazom na vyjadrenie žalovaného
(zachytené na zvukovom zázname z pojednávania dňa 22.11.2021), kde tvrdil, že peňažné prostriedky
na vyplatenie žalobkyne skôr ako o dva roky nebude mať, no zároveň uviedol, že sa v krátkom čase
chystá kúpiť kamión. Podľa okresného súdu je lehota dvoch mesiacov, ktorú žalovanému poskytol,

postačujúca na to, aby si žalovaný zabezpečil peňažné prostriedky na vyplatenie žalobkyne, napr. aj
formou úveru z banky. Nakoľko je žalovaný podľa vlastného vyjadrenia aktuálne schopný získať peniaze
na kúpu kamióna, nie je dôvod, aby žalobkyňa bola nútená čakať dva roky na vyplatenie svojho podielu
na BSM.

21. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán. Rozhodol tak
v zmysle ust. § 257 CSP, keď zobral do úvahy špecifický charakter konania o vyporiadanie BSM, ktoré
patrí medzi konania, kde každá zo sporových strán má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby
(tzv. iudicium duplex) a súd v ňom nie je viazaný žalobou ohľadne navrhnutého spôsobu vyporiadania.
Vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch sporových strán. Navyše, žiadna zo strán v spore nemala úplný

úspech.

22.Napokon okresný súd sporové strany zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za vyporiadanie BSM
vo výške 3% z hodnoty vecí a práv, ktoré patria do BSM, t.j. vo výške 3.840 eur (položka 6b sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb., pričom hodnota vecí a práv, ktoré patria do

BSM, je hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, t.j. suma 128 000 eur).

23.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.

24.Žalovaný sa domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku tak, aby boli ním vymenované veci

(vodovodná šachta, oplotenie) vypustené a aby dohoda na vyplatenie podielu žalobkyne bola zmenená
na obdobie dvoch rokov.
25.Namietal, že vodovodná šachta bola vybudovaná v roku 2004 pre jeho brata a on pozemok získal až
v roku 2008. Na prípojku nie napojený, šachta je majetkom jeho brata (o čom prikladá doklady). Dotknutá
prípojka je atm aj z toho dôvodu, že obecný verejný vodovod končí v uvedenom úseku a brat žalovaného

si nemohol vybudovať šachtu na svojom pozemku.
26.Taktiež odvolateľ doručil fotodokumentáciu o rozpade nedobudovaného oplotenia, ktoré súd nevylúčil
z BSM. Oplotenie je čiastočne vybudované, je poškodené do takej miery, že musí byť odstránené,
nakoľko sa to nachádza pri hlavnej ceste, kde počas zimnej údržby sa sype soľou, v dôsledku čoho je
celý popraskaný.

27.Žalovanýďalejsúduvytýkal,žemedzisporovýmistranamibolodohodnutévyplateniedodvochrokov,
t.j. súhlasila s tým aj žalobkyňa. Sudkyňa však svojvoľne zmenila dohodu a vydala rozsudok s výplatou
do dvoch mesiacov s odvolaním sa na to, že žalovaný ide kupovať kamión. V skutočnosti má 3 kamióny,
ktoré sú na leasing a peniaze potrebuje na tie tri kamióny, nie na kúpu nových kamiónov, ako si to
sudkyňa vysvetlila po svojom. Banky mu úver počas 2 rokov neposkytnú, pretože sa stará o maloletého

syna, platí hypotéku a výživné na dcéru. z tohto dôvodu nie je finančne zabezpečený. K tomu sa pridala
aj pandémia a zatiaľ mu štát neposkytol žiadnu podporu.

28.Žalobkyňa sa v podanom odvolaní domáhala zmeny výroku III. napadnutého rozsudku tak, aby bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 46.815,82 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Súd prvej inštancie totiž podľa nej zlým výpočtom nesprávne stanovil výšku vyrovnacieho podielu
žalobkyne, keď opomenul správu Y. I. L., a.s. zo dňa 14.10.2021, hoci ju súd oboznamoval na
pojednávaní dňa 22.11.2021 a uvádza ju na konci ods. 9 odôvodnenia, avšak následne pripočítava
polovicu uvedenej sumy na prospech žalovaného (v odôvodnení v ods. 12 za odrážkou) bez toho, aby užsplatenú sumu odpočítal od zostatku úveru k 2.7.2019. Zo správy vyplýva, že od 2.7.2019 do 13.10.2021
dlžníci splatili istinu 1847,49 eur + úroky 1265,50 eur, teda sumu 3112,99 eur (poplatky za upomienky
a úrok z omeškania žalovaného s platením splátok je nad rámec zostatku úveru), z toho žalobkyňa

zaplatila 154,06 € a žalovaný 2958,93 €. Zostatkom úveru k vyhláseniu rozsudku je teda suma 31.563,47
eur, čo je 34.676,46 eur (istina 26.414,81 eur + úroky 8.261,65 eur) - 3.112,99 eur (istina 1.847,49 eur
+ úroky 1.265,50 eur) = 31.563,47 €. Následne je podiel žalobkyne a žalovaného na tomto záväzku vo
výške 15.781,74 eur na každého z nich (31.563,47: 2 = 15.781,74 eur). K podielu žalovaného na dlhu
v sume 15.781,74 eur je potrebné následne pripočítať sumu 1402,44 €, čo žalovaný zaplatil z dlhu od

rozvodu manželstva nad rámec svojho podielu na dlhu, teda 2958,93 € : 2 = 1.479,47 € a - 154,06 €.
Po odpočítaní týchto čiastok je žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov na BSM žalobkyni zaplatiť
sumu 46.815,82 eur (64000 eur aktíva - 17184,18 eur pasíva = 46.815,82 eur).

30.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa táto uviedla, že predmetné námietky
vyhodnotil už súd prvej inštancie ako nedôvodné. Zopakovala argumentáciu súdu a dodala, že

žalovaný na preukázanie tvrdenia, že vodovodná prípojka patrí jeho bratovi, nenavrhol žiadne dôkazy.
Ak predkladá dôkazné listiny z roku 2004 v odvolacom konaní, je zrejmé, že mu boli známe už počas
konania súdu prvej inštancie, teda ide podľa § 366 CSP o tzv. „novoty v odvolacom konaní“. Pokiaľ
ide o oplotenie, znalec ho ocenil v stave, aký deklaruje samotný žalovaný. Čo sa týka lehoty na
zaplatenie vyrovnacieho podielu, poukázala na prílohu žaloby, a to mail od žalovaného z 03.03.2020,

kde žalovaný uvádza, že „E. Y. nevyjednáva ohľadom vyporiadania BSM“. Na pojednávaní sa sporové
strany nikdy na ničom nedohodli. S dobou splatenia dlhou dva roky nesúhlasila, pretože žalovaný jasne
uviedol, že potrebuje peniaze na nový kamión a nie pre žalobkyňu. Následne žalobkyňa v telefonáte
súhlasila aj s dobou dva roky, ak súd vzhliadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali „moderáciu“
lehoty v zmysle § 232 ods. 3 CSP. Súčasne však uviedla, že za takú dobu sa dá naložiť s majetkom

žalovaného tak, aby žalobkyňa nemala žiadnu možnosť a záruku na vymoženie súdom určenej sumy.
Je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia súdu, že na zabezpečenie peňažných prostriedkov na vyplatenie
žalobkyne súd žalovanému poskytol lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil dlhšiu lehotu,
než tri dni. Nemožno akceptovať požiadavku žalovaného na splatenie sumy na vyrovnanie podielov na
BSM žalobkyni v trvaní dvoch rokov, ktorá je neprimerane dlhá. Uzavrela, že vzhľadom na vyjadrenia

žalovaného je aktuálne schopný získať peniaze na kúpu kamióna, preto nie je dôvod, aby žalobkyňa
bola nútená čakať dva roky na vyplatenie svojho podielu na BSM.

31.V písomnom vyjadrení žalovaného k vyjadreniu žalobkyne tento uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
exmanželky, že súd zle vypočítal sumu, ktorú on zaplatil od rozvodu do pojednávania BSM. Zdôraznil,

že exmanželka sa nepodieľala na platení záväzku od 23.3.2017, od tej doby zaplatila ako tvrdí 154,06
eur, pritom dobre vedela, že je povinná platiť polovicu hypotekárneho úveru. To, čo platil od rozvodového
konania až po rozhodnutie BSM, nepatrí jeho exmanželke. Záverom požiadal, aby bola vyčíslená aj
hodnota splácania hypotekárneho úveru, ktorú platil on od podania rozvodu až do rozvodového konania
t.j. od 23.3.2017 do 20.6.2019.

32.V následnom písomnom stanovisku žalobkyňa upozornila na skutočnosť, ktorú sám žalovaný
výslovne uviedol a to, že „Súd dobre vyčíslil podiel, ktorý mám zaplatiť. Súd sa nemýlil v ničom“. Z
uvedeného je potom zrejmé, že odvolanie žalovaného je nedôvodné s cieľom vytvorenia prieťahov v
konaní.

33.Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný uviedol, že na súdnom pojednávaní bola dosiahnutá
dohoda, že svojej ex manželke vyplatí podiel, ktorý súd vyčíslil a to do dvoch rokov od právoplatnosti
súdneho rozhodnutia. Jeho exmanželka s tým súhlasila a je to uvedené v zápisnici. Sudkyňa však
spochybnila v súdnom rozhodnutí dohodu, s ktorou súhlasia obidve strany, čo sa nedá nazvať inak, ako

marenie spravodlivosti. Podľa jeho názoru bola sudkyňa ovplyvnená, nakoľko v súdnom rozhodnutí je
to, čo tam nemá byť. Sudkyňa si svojvoľne vysvetľuje zákon a vymýšľa nepravdivé veci, ktoré uviedol
na súdnom pojednávaní. Je to jej pomsta za to, že jej oponoval na súdnom pojednávaní bez advokáta,
je to ďalšia sudkyňa, ktorá povyšuje svoje emócie a svoje osobné záujmy nad zákon.

34.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v častivýroku o splatnosti priznanej povinnosti podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

35.Primárne odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa/žalovaného na explicitné znenie znaleckého
posudku (Ing. Žochňáka, č. 95/2001), konkrétne jeho bod 2.2.1, kde znalec v rámci opisu plotu
ako príslušenstva oceňovaného rodinného domu uvádza poškodenia, praskliny, absenciu výplne
(„plánovaná drevená výplň“), resp. zvislú trhlinu. Inými slovami, pri pozornom čítaní relevantného textu

znaleckého posudku by žalovaný zistil, že znalec pri oceňovaní objektívne vychádzal z hodnotenia
(práve) takého stavu (plota), akého sa domáha (aký tvrdí) žalovaný. Ide teda o zjavne neopodstatnenú
odvolaciu námietku.
36. V plnom rozsahu sa ďalej odvolací súd stotožnil s vyhodnotením procesnej obrany žalovaného
súdom prvej inštancie ohľadne vodovodnej prípojky. Z pohľadu hodnoty/ocenenia nehnuteľnosti je totiž
bez právnej relevancie skutočnosť, že/či vodovodnú prípojku (resp. vodomernú šachtu) patriacu k

nehnuteľnosti vlastník nehnuteľnosti reálne užíva alebo prenechá jej užívanie niekomu inému. Stále je
totiž(prípojka)poprávnejstránkesúčasťounehnuteľnosti/domuapretojejjejhodnota(logicky)súčasťou
celkovej hodnoty domu.
37.Nové tvrdenia prezentované žalovaným až v štádiu odvolacieho konania - a to že prípojku mal
vybudovať brat žalovaného v roku 2004 s tým, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť až v roku 2008 -

sú neprípustnými novotami, na ktoré odvolací súd nemôže z tohto dôvodu prihliadať (§ 366 CSP).

38.Čiastočne krajský súd akceptoval požiadavku žalovaného na dlhšiu paričnú lehotu (§ 232 ods. 3
CSP). Hoci žalovaný nenáležite argumentuje záväznosťou „dohody“ sporových strán o lehote splatnosti
súdom stanoveného vyrovnacieho podielu (takáto viazanosť nevyplýva z žiadnej normy) a žalobkyňa

aktuálne nesúhlasí s predlžením paričnej lehoty, z obsahu zápisnice o pojednávaní (č.l. 126 spisu)
skutočne vyplýva jej súhlas s pripustením dlhšej doby plnenia. Pri hľadaní spravodlivej rovnováhy
upravovaných/dotknutých práv a povinností preto dospel odvolací súd k záveru, že relevantným
okolnostiam (vrátane výšky výplatku) súdenej veci bude korešpondovať kompromisné riešenie v podobe
stanovenia lehoty jedného roka od právoplatnosti (tohto) rozsudku.

39.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec je možné dodať, že bez ďalšieho neobstojí úvaha, že „ak je
žalovanýschopnýzískaťpeniazenakamión“,môžeokamžiteuhradiťivýplatokžalobkyni.Zabezpečenie
finančných prostriedkov na účely podnikania (možno len dedukovať, že z bankového úveru) automaticky
neznamená, že žalovaný disponuje (bude disponovať) aj prostriedkami na úhradu výplatku.

40.Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne smerujúcu voči okresným súdom prezentovanému
výpočtu výplatku, táto je neopodstatnená.
41.Celková hodnota majetku v BSM činí 128.000 eur, z toho polovica pripadajúca na žalovaného je
64.000 eur. Výška spoločného záväzku z úverovej zmluvy v relevantnom časovom okamihu (zánik BSM)
predstavovala 34.676,46 eur. Tento záväzok v celosti preberá žalovaný, preto je potrebné polovicu -

17.338,23 eur - tejto sumy odpočítať od jeho podielu (64 000 eur) na majetku/aktívach. Výsledkom je
teda suma 46.661,77 eur (64.000 eur - 17.338,23 eur).
42.Následne okresný súd zvolil metodiku výpočtu tak, že od celkovej sumy splátok, ktoré uhradil od
rozvodu manželstva žalovaný (3.141,81 eur) odpočítal celkovú sumu splátok, ktoré od rozvodu uhradila
žalobkyňa (154,06 eur), s výsledkom 2.987,75 eur a o polovicu tejto sumy, t.j. o 1.493,88 eur znížil

(logicky) povinnosť (46.661,77 eur) žalovaného (na výslednú sumu 46.661,75 eur) vyplatiť žalobkyňu.

43.Nesprávne teda žalobkyňa namieta jednak to, že okresný súd opomenul správu Y., a.s. zo dňa
14.1.2021 (č.l. 111 spisu) ako i to, že poplatky za upomienky a úrok z omeškania sú nad rámec zostatku
úveru.

44.Vyššie opísaný výpočet súdu prvej inštancie je totiž založený práve na údajoch z tejto správy, keď
vychádza z celkového zostatku k relevantnému časovému okamihu vo výške 3.141,81 eur (táto suma
predstavuje súčet všetkých položiek vyplývajúcich z predmetnej správy). Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní
pracuje s čiastkou 3.112,99 eur, práve táto suma je v rozpore s dotknutou správou banky a to z
dôvodu, že žalobkyňa neakceptuje poplatok za upomienky a úrok z omeškania. Tieto (dve) položky

sú však nepochybne súčasťou spoločného/rozdeľovaného bankového úveru a boli (dlžníkmi/manželmi)
uhradené, preto niet legitímneho dôvodu ich z výpočtu vynechať.45.Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu meritórnych výrokov (ako i závislého výroku o
poplatkovej povinnosti) napadnutého rozsudku, nad rámec lehoty splatnosti (kde odvolací súd pristúpil
k zmene), ako vecne správnych.

46. Napokon, vo vzťahu k závislému výroku o trovách konania je potrebné zdôrazniť, že púha okolnosť,
žesavsúdenejvecijednáokonanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva(iudiciumduplex,t.j
konanie,kdestranysporumajúpostaveniežalobcuižalovaného),bezďalšieho(automaticky)nezakladá
odklon od určujúceho princípu úspechu pri posudzovaní procesného nároku na náhradu trov konania

(ako to naznačuje súd prvej inštancie). Pokiaľ by zákonodarca mienil takýto následok s rozoberaným
charakterom/typom (tohto) konania spojiť, učinil by tak explicitnou úpravou (napr. ako v § 52 CMP).
47.Uvedené platí v okolnostiach súdenej veci o to viac, že, porovnaním znenia žalobkyňou
navrhovaného petitu (jednotlivých uplatnených nárokov) s konečným rozhodnutím súdu, resp.
vyhodnotením (aj) ne/úspešnosti návrhov žalovaného (napr. snaha o zahrnutie úverov týkajúcich sa
podnikaniadomasyBSM,snahaovyňatiepozemkovzmasyBSMpreúdajnédarovanie),vyhodnotením

procesného prístupu sporových strán (i v rámci postupu pred podaním žaloby, napr. reakcia žalovaného
na predžalobnú výzvu na č.l. 9 spisu), je možné mieru úspechu sporových strán stanoviť konkrétnym
spôsobom.
48.Vďalšompostupeokresnýsúdopätovneposúditrovyceléhokonania,rešpektujúcúvahypredostreté
odvolacím súdom a sformuluje preskúmateľné odôvodnenie komplexnej úpravy trov konania (vrátane

odvolacieho).

49.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch vymedzených v

§ 429 ods. 1 CSP.