Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 9P/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200709
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7518200709.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S. - okolie sudkyňou X.. U. F. v právnej veci manželov H.. G. W., rodenej I., nar.X.X.XXXX,

bytom O. XXX, právne zast. Q.. W. J., advokátkou, so sídlom na Y. X v S. a Q.. R. W., nar.XX.X.XXXX,
bytom O. XXX, právne zast. X.. X. S., advokátom, so sídlom na S.. K. X v Q., v konaní o rozvod
manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom A. W., nar.XX.X.XXXX
a R. W., nar.XX.XX.XXXX, obe maloleté deti v konaní zast. kolíznym opatrovníkom L. práce, sociálnych
vecí a rodiny S., takto

r o z h o d o l :

Q. manželov H.. G. W., rodenej I. a Q.. R. W., uzavreté dňa XX.X.XXXX v V., zapísané v knihe
manželstiev Q. úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX sa r

o z v á d z a .

Q. deti A. W., nar.XX.X.XXXX a R. W., nar.XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky. R. rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

R. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. sumou XXX A. mesačne a na výživu maloletého
R. sumou XXX A. mesačne, vždy do XX.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí,

počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

W. otca s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .

G. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V. konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. K., manželka, návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX žiadala, aby súd rozviedol jej

manželstvo s manželom, s odôvodnením, že v manželstve hlboká rozdielnosť názorov oboch manželov,
vzájomné citové odcudzenie a úplná strata dôvery voči manželovi spôsobili podľa manželky hlboký,
trvalý a nezvratný rozvrat manželstva. Q. už nemá záujem za žiadnych okolností obnoviť spolužitie
s manželom a preto na rozvode manželstva trvá. V prípade rozvodu manželstva, navrhla manželka,
matka maloletých detí A. a R. W., zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, navrhla určiť
výživné zo strany otca ako povinného rodiča na maloletú A. vo výške XXX A. mesačne a na maloletého
R. vo výške XXX A. mesačne, a tiež navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude

oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v párnom týždni v dobe od piatku od XX:XX hod. do nedele
do XX:XX hod. a tiež navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi aj počas jarných, letných a jesenných
prázdnin, ako aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov. V priebehu konania, na pojednávaní,
navrhla manželka, matka maloletých detí, určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča vo výškeXXX A. mesačne na každé z detí a styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať, keďže manželia,
rodičia maloletých detí žijú toho času v jednom, spoločnom rodinnom dome.

3. Q. sa k podanému návrhu manželky písomne vyjadril, s návrhom na rozvod manželstva vyslovil
nesúhlas. V. neho je návrh jeho manželky neuvážený, manžel nehodnotí vzťahy medzi manželmi
ako trvalo a hlboko rozvrátené, tak, ako to uviedla manželka. V. manžela manželka spoločnú
domácnosť opustila bez predchádzajúcej vzájomnej komunikácie s manželom, bez vysvetlenia,
rozvodom manželstva sa podľa manžela manželka snaží získať deti do svojej osobnej starostlivosti a

obmedziť tak manželovi styk a kontakt s deťmi, rozvodom sa podľa neho manželka snaží sa dostať do
ekonomicky výhodného postavenia. V prípade rozvodu manželstva nesúhlasil, aby súd zveril maloleté
deti A. a R. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. K. zveriť obe maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch a v prípade nariadenia striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov navrhol, aby súd zaviazal matku prispievať maloletým deťom sumou po XXX
A. mesačne na každé z detí. Na pojednávaní manžel, otec maloletých detí ďalej navrhol v prípade, ak

by súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné z jeho strany
po XXX A. na každé z detí. W. navrhol aj upraviť styk otca s maloletými deťmi, nakoľko medzi rodičmi
maloletých detí je v tejto otázke sporné stanovisko a to v rozsahu návrhu styku otca s maloletými deťmi,
ktorý matka uviedla v petite návrhu na rozvod manželstva.

4. S. opatrovník maloletých detí navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, zveriť
maloleté deti A. a R. W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určiť primerané výživné zo
strany otca ako povinného rodiča na každé z detí a styk otca s deťmi neupravovať, nakoľko manželia,
rodičia maloletých detí žijú v jednej domácnosti.

5. W. vykonal dokazovanie výsluchom oboch manželov, oboznámením ich sobášneho listu, rodných
listov oboch maloletých detí, oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, s listinnými
dôkazmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. XP/X/XXXX a zistil tento stav vo veci:

6. L. konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. R. majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi

SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádzajú maloleté deti A. W.,
nar.XX.X.XXXX a R. W., nar.XX.XX.XXXX. V. spoločné bydlisko majú účastníci v obci O..

7. K., manželka vo svojom návrhu uviedla, že problémy v spoločnom manželskom živote nastali kvôli
tomu, že v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti manžela bola celá ťarcha finančného zabezpečenia

rodiny na manželke. Q. sa odmietal dlhodobo zamestnať a podieľať sa tak finančne na zabezpečení
potrieb rodiny, na tom medzi manželmi vznikali vážne konflikty, svedkom ktorých boli aj maloleté deti.
Q. manžel opakovane osočoval, že ona je príčinou ich nezhôd, menil svoje postoje, klamal a prekrúcal
fakty vo svoj prospech, dezinterpretoval vyjadrenia manželky, úmyselne vyvolával konflikty, staval sa
do pozície obete, systematicky spochybňoval snahy manželky, komunikoval s manželkou pohŕdavo,

pokrytecky, hrubo s ňou manipuloval, čo podľa manželky bolo v manželstve dlhodobé a ich vzájomné
nepochopenie sa prehlbovalo. Q. zvažovala rozvod manželstva dlhšie, prvý návrh na rozvod manželstva
podala už v roku XXXX, následne ho vzala späť, s cieľom dať manželstvu šancu, avšak podľa nej sa
situácia v manželstve nezlepšila, práve naopak, nevhodné dlhodobé správanie manžela voči manželke,
ktoré sama charakterizuje ako psychické a ekonomické násilie voči nej, sa natoľko vystupňovalo, že dňa

XX.XX.XXXX odišla spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti, zo spoločného rodinného domu.
Q. k manželovi stratila akúkoľvek dôveru a nemá záujem v manželstve s ním zotrvať. V. ich manželské a
partnerské vzťahy za trvalo rozvrátené a v tomto štádiu už nevidí priestor na možnosti obnovy vzťahov
medzi manželmi, napríklad návštevou manželskej poradne.

8. Na pojednávaní manželka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po približne polročnej
predmanželskej známosti, z lásky, ako aj z dôvodu tehotenstva manželky. Do decembra XXXX žili
manželia v spoločnej domácnosti, potom manželka s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť,
bývala s maloletými deťmi v byte v S., do spoločného rodinného domu sa manželka s maloletými deťmi
vrátili XX.X.XXXX. U. dôvod návratu do rodinného domu, ktorý patrí obom manželom, manželka na

pojednávaníuviedlaskutočnosť,žetoboloželaniedetíaichtúžbabývaťvrodinnomdome,kdemajúobe
deti vytvorený svoj priestor pre realizáciu, dôvodom návratu do rodinného domu nebola podľa manželky
skutočnosť, že má záujem obnoviť spolužitie s manželom. Q. dôvodom, pre ktorý sa rozhodla manželka
späť vrátiť do rodinného domu bola finančná otázka, keďže má vysoké výdaje na platbu hypotekárnehoúveru, ako aj na náklady na bývanie. Q. aj po svojom návrate do rodinného domu, kde býva aj manžel,
zotrvala na podanom návrhu na rozvod manželstva a na dôvodoch rozvratu vzťahov medzi manželmi,
svoj postoj nezmenila a rozviesť sa chce. Q. na pojednávaní popísala spolužitie s manželom počas

ich bývania v byte na O. XX v S., uviedla, že v čase po ukončení rodičovskej dovolenky s maloletým
R., keď už obe maloleté deti boli umiestnené v materskej škole, rozhodli sa manželia začať stavať
rodinný dom v obci O., približne v roku XXXX začali s výstavbou rodinného domu, v tom čase už manžel
nepracoval, s odôvodnením, že sa bude venovať výstavbe rodinného domu. Q. však mala predstavu,
že manžel sa zamestná aj počas výstavby domu, aby mali manželia dostatok financií na dokončenie

stavby. Q. ďalej uviedla, že počas celej výstavby rodinného domu sa však manžel nezamestnal, aj keď
ho o to žiadala, pričom sama musela finančne zabezpečovať nielen chod domácnosti a starostlivosť
o maloleté deti, ako ale aj zabezpečovať financie na dokončenie stavby a zariadenie domu. Q. ďalej
uviedla, že manžel sa nezamestnal ani potom, ako sa nasťahovali do rodinného domu, s odôvodnením,
že si nevie nájsť adekvátnu prácu, že si musí robiť potrebnú rekvalifikáciu, pričom celú starostlivosť
o domácnosť a maloleté deti zabezpečovala manželka. Q. manželmi vznikali vážne konflikty, ktoré sa

stupňovali a vyeskalovali až do takej miery, že sa manželka rozhodla v auguste XXXX podať návrh
na rozvod manželstva. Q. tiež uviedla, že počas doby, ako bol manžel nezamestnaný od roku XXXX
do roku XXXX, manželia spoločne nehospodárili. T., že manželovi na jeho účet posielala finančné
prostriedky,určenénavýstavbuadokončenierodinnéhodomuatoštandardnevsumeXXXA.mesačne.
U. hlavný dôvod svojho návrhu na rozvod manželstva uviedla manželka absolútnu stratu dôvery voči

manželovi, ktorú spôsobilo jeho dlhodobé nevhodné správanie sa voči nej a jeho postoj k riešeniu svojej
nezamestnanosti, a to v trvaní X rokov. Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa manžel zamestnal
na dobu X mesiacov, pričom v skúšobnej dobe zamestnanie opustil a následne sa trvalo zamestnal až
potom, ako manželka odišla zo spoločnej domácnosti, vo februári XXXX. Q. svoj odchod zo spoločnej
domácnosti zhodnotila ako bezmocnosť či zúfalstvo v situácii v manželstve, keďže hádky s manželom

boli už nakoľko eskalujúce, že ich spolužitie pôsobilo nepriaznivo aj na maloleté deti. Q. s deťmi odišla
bývať najskôr k svojej matke, potom do bytu na O. ulici v S., kde bývala s deťmi až do februára XXXX.
V období, keď manželia v spoločnej domácnosti nežili, s obnove spolužitia medzi nimi nedošlo. Po
návrate do rodinného domu manželka uviedla, že spočiatku sa manžel k nej a deťom správal ústretovo,
bol prívetivý, snažili sa spolu tráviť svoj voľný čas, intímne sa zblížili, ale z pohľadu manželky to bolo

krátkodobé a ich vzťahy sa opätovne zhoršili a také sú aj v súčasnej dobe. Q. nemá záujem obnoviť
spolužitie s manželom, aj keď žijú v jednom rodinnom dome, manželka uviedla, že jediným dôvodom jej
návratu bola túžba detí bývať v rodinnom dome, kde majú deti svoje izby a vonkajší priestor na trávenie
voľného času, jej návratom do rodinného domu nie je obnova spolužitia s manželom, aj keď po návrate
s manželom mali spolu intímny pomer. Q. na podanom návrhu trvá, manželovi prestala dôverovať,

prestala k nemu prechovávať akékoľvek city, nemá s manželom žiadne spoločné záujmy, nikdy spoločne
nehospodárili a ich vzájomné vzťahy hodnotí ako trvalo a hlboko rozvrátené.

9. Q. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva
nesúhlasí, s manželkou mali nedorozumenia, ale nie také, ktoré by odôvodňovali trvalosť rozvrátenia

vzťahov medzi nimi. Do odchodu manželky zo spoločnej domácnosti mali manželia podľa manžela
pekné vzťahy, podľa neho manželka odišla z domácnosti preto, aby manželovi obmedzila kontakt s
deťmi a bránila mu plnohodnotne vychovávať maloleté deti, odmieta striedavú starostlivosť, aby od neho
mohla vyžadovať peniaze, pričom neberie ohľad na záujmy detí a ich vzťah k otcovi. V. manžela nie je
pravdou, že sa manželka snažila manželstvo zachrániť, pretože sa rozviesť chcela. Q. sa považuje za

pracovitého, s dobrými vzťahmi s okolím, zamestnanie si hľadal celý čas, mal záujem o riešenie krízy
v manželstve psychologickým poradenstvom, vníma to však tak, že manželke prestal stav manželstve
vyhovovať a manželstvo chce preto ukončiť. I. uviedol, že nie je pravdou, žeby bola manželka nútená
odísť zo spoločnej domácnosti. T., že od XX.X.XXXX do X.X.XXXX bol nezamestnaný, evidovaný na
úrade práce v evidencii nezamestnaných, ale v tom čase sa venoval prácam na výstavbe rodinného

domu, veľa prác na dome urobil sám, vlastnými rukami, pracoval neraz aj do noci, aby dom čím skôr
dokončil, v čase, keď manželka pracovala, poskytoval starostlivosť deťom, chodil po nich zo školy, k
lekárovi. V. manžela tento svojou prácou vytvoril hodnotu rodinného domu, pričom nie je pravdou, že sa
odmietal zamestnať, podľa neho je vypočítavosťou manželky, že tá ho podporovala pri výstavbe domu
a teraz ho obviňuje, že nepracoval. V. manžela u manželky od roku XXXX sa začali stupňovať rôzne jej

negatívne prejavy, bola v manželstve nespokojná, dezinterpretovala, prekrúcala manželove vyjadrenia,
znevažovala ho ako otca pred deťmi, napádala ho, vulgárne sa voči nemu vyjadrovala, niekedy bola až
agresívna a situáciu v dome vyhrocovala.XX. V písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX manžel uviedol, že manželka v decembri XXXX vôbec
nebola nútená zo spoločného rodinného domu odísť, svoj odchod podľa manžela naplánovala. O tom,
že sa do rodinného domu chce vrátiť, manžel vedomosti nemal, uviedol, že po návrate manželky do

rodinného domu sa ich vzťahy výrazne zlepšili, dohadovali sa spolu na rôznych veciach, žili spolu
intímne, spoločne sa venovali deťom, preto nerozumie dôvodu manželky na rozvod manželstva, hodnotí
dôvody manželky ako účelové.

XX. Na pojednávaní konanom XX.X.XXXX uviedol, že pre neho je rozvod manželstva neprípustný z

náboženského hľadiska a chcel by zachovať rodinu pre deti. V. neho vzťahy s manželkou sú konfliktné
preto, lebo je to účelové správanie manželky. P. sa, že vzťahy medzi nimi sú dobré, pretože obnovili
intímne spolužitie, všetko tomu nasvedčovalo, že manželka chce s ním spolužitie obnoviť. Q. uviedol,
že spolu s manželkou hospodária, pretože boli spoločne na nákupe. V. neho manželka nehovorí pravdu,
vo svojich vyjadreniach zavádza. On sám sa niekoľkokrát snažil po odchode manželky zo spoločnej
domácnosti o obnovu spolužitia, kontaktoval ju, snažil sa o pomoc aj cez sociálnu kuratelu. K stretnutiu

s manželkou však nedošlo, pretože to odmietala. Q. uviedol, že on robí všetko preto, aby manželstvo
zachránil, napríklad sa správa k manželke tak, aby ju neprovokoval. I. uviedol, že sa domnieva, že
manželka je psychicky chorá. Je pravdou, že v júni XXXX podal na manželku oznámenie o priestupku,
pretože mu nadávala pred deťmi a vyhadzovala ho z domu. I. uviedol, že aj po návrate manželky do
rodinného domu mu povedala, že rozviesť sa chce, on sám manželke nedôveruje.

XX. V. § 23 ods. X G. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

XX. V. § X3 ods. 2 G. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. W. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

XX. V. § 2X ods. 3 G. o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a XX G.. o rodine.

XX. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené v dôsledku odcudzenia sa manželov a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. So
zreteľom na jednoznačný postoj manželky, ktorý je z časového hľadiska dlhodobý a nemenný, ani

nemožno očakávať, že sa manželské vzťahy medzi manželmi obnovia. Y. manželstva, ako objektívny
stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom rôznych príčin, ktoré sa ovplyvňujú a dlhodobo
v manželstve manželov pretrvávajú. Q. prestala manželovi dôverovať, v manželstve sa dlhodobo cíti
nespokojná, k manželovi už neprechováva žiadne city a svoje vážne rozhodnutie rozísť sa s manželom,
demonštrovala aj tým, že zo spoločnej domácnosti s ním odišla, manželia žili dlhodobo v samostatných

domácnostiach, dôvodom návratu manželky do spoločného rodinného domu, kde býva manžel, bolo
želanie detí bývať v rodinnom dome a ekonomický faktor, ktorý by manželke uľahčil platby jej mesačných
výdajov. W. pri dokazovaní zisťuje aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
dospel k záveru, že sa jedná o dlhodobý postoj manželky k predmetu konania, manželka je definitívne
rozhodnutá, poukázala na svoju nespokojnosť v manželstve, považuje manželskú krízu za vážnu a

neprekonateľnú, svoje rozhodnutie nechce ani prehodnotiť, ani sa nechce pokúsiť o riešenie manželskej
a partnerskej krízy prostredníctvom odborného poradenstva. V. manžela a jeho záujem zotrvať v
manželstve, nemôže byť sám o sebe dôvodom, aby nútil manželku, navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu,
ktorý ona považuje za neperspektívny. W. manžel uznáva, že vzťahy s manželkou sú vážne narušené
a konfliktné, svoj postoj nerozviesť sa odôvodňuje náboženským hľadiskom, ktoré rozvod manželstva

nepripúšťa a skutočnosťou, že chce pre maloleté deti rodinu zachovať. W. však manželke nedôveruje, čo
sa prejavuje aj podaniami, v ktorých ju napáda, podáva na manželku trestné oznámenia, jeho vyjadrenia,
že sa snaží o obnovu spolužitia s manželkou, ostávajú v teoretickej rovine. Na naplnenie účelu
manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie sa manželov,
nadobudnutie dôvery v druhého manžela. I. v manželstve manželov absentuje a preto súd dospel k

záveru, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a takto ho rozviedol. R. manželia vo
svojich vyjadreniach potvrdili v manželstve rozpory a hádky zapríčinené rozdielnymi postojmi manželov,
svedkom týchto hádok boli aj maloleté deti. Je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v atmosfére
šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby ich výchova smerovala k pozitívnemurozvoju ich osobností. Y. manželstva v tomto prípade nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,
ktoré obe majú vedomosti o rozvode rodičov a o konfliktnosti ich vzájomných vzťahov, maloleté deti
rozvodom manželstva následne nebudú vystavované partnerským konfliktom ich rodičov, manželov,

ktoré rozvodom odpadnú.

XX. V. § 24 ods. X G. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

W. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na
jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

XX. V. § X4 od. 2 G. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

XX. V. § 24 ods. X G. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. P. musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

XX. V. § 2X ods. 4 G. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove

a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. W. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

XX. V. § 25 ods. X G. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

XX. V. § X5 ods. 2 G. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

XX. Q., rodičia maloletých detí A. a R. W. vyslovili každý z nich inú predstavu o výchove ich maloletých
detí na čas po rozvode manželstva. Q. navrhla zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, s
odôvodnením, že maloleté deti sú významne na matku citovo viazané, po odchode matky zo spoločnej
domácnosti matka o nich zabezpečovala výlučnú starostlivosť, vie im vytvoriť stabilitu ich výchovného

prostredia, je pre maloleté deti primárnou vzťahovou osobou a súčasne je takto rešpektovaný aj názor
maloletých detí, ktoré chcú ostať v starostlivosti matky. K. so striedavou osobnou starostlivosťou u oboch
rodičov, z dôvodu, že deti to odmietajú, majú s otcom rozvrátený vzťah, maloletá A. nemá s otcom
aktuálne žiadne aktivity, maloletý R. sporadicky trávi čas s otcom pri bicyklovaní. R. maloletých detí
navrhol, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových

intervaloch. V. vyjadrenia otca zo dňa XX.X.XXXX, deti nie sú na matku tak výlučne citovo viazané,
ako uvádza matka, s otcom majú pekný vzťah, otec maloletých detí vie plnohodnotne zabezpečiť
starostlivosť o maloleté deti, o deti sa staral aj v čase, keď matka pracovala. R. maloletých detí sa
obáva, že v prípade zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky dôjde k oslabeniu či strate
citových väzieb detí k otcovi a k ohrozeniu ich zdravého psychického vývinu, preto je otec názoru, že

striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti bude v najlepšom záujme maloletých detí. Na pojednávaní
konanom XX.X.XXXX otec uviedol, že má vedomosti o tom, že maloleté deti chcú byť zverené do
starostlivosti matky, nemôže s tým však súhlasiť, pretože matka deti voči otcovi manipuluje, deti sú pod
silným psychickým tlakom, matka deti výrazne ovplyvňuje voči otcovi, otec v súčasnosti nemá možnosť
tráviť s deťmi veľa času, čo sa podľa neho pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

môže zmeniť a maloleté deti by neboli vždy v prostredí, kde sú matkou ovplyvnené. V. otca sa matka
deťom dostatočne nevenuje, deti podľa otca nezvládajú psychologické testy, maloletá A. nebola prijatá
na osemročné gymnázium, maloletý R. nebol vzatý do IT triedy. V. otca sa deti k nemu správajú v
prítomnosti matky inak, ako v čase, keď sú s ním samé.XX.Zaúčelomposúdeniaosobnostnýchpredpokladovobochrodičov,sozameranímsanaichpovahové
vlastnosti, intelektové, citové schopnosti a schopnosti poskytnúť deťom stabilné výchovné prostredie,

za účelom zistenia citových väzieb maloletých detí k rodičom, vzťahov medzi rodičmi, ako aj za
účelom výchovného pôsobenia rodičov na detí bol v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré je na tunajšom súde vedené pod sp.zn. XP/X/
XXXX, ustanovený znalec z odboru psychológie, Q.. J. J., ktorá vypracovala znalecký posudok č.XX/
XXXX. V závere znaleckého dokazovania znalec konštatuje, že osobnostná štruktúra matky je duševne

zdravá, rodičovsky plne spôsobilá. Je osobnosťou vyrovnanou, dobre toleruje stres, jej interpersonálne
správanie je aktívne zodpovedné. Q. u nej absentovať kritickejšie nastavenie, nadmerne optimisticky
vystupuje, nadmerne priateľsky, popiera svoje hostilnejšie impulzy, má silnú potrebu náklonnosti a
pozornosti zo strany okolia. W. k deťom je empatická, vľúdna, vnímavá. R. štruktúra otca je duševne
zdravá, v zásade rodičovsky spôsobilá, dokáže zabezpečiť základné potreby detí. V. je v emočne
hlbších nárokoch rodičovstva, kde limitom je jeho osobnostná štruktúra a emočná výbava. X. osobnostný

terén je akcentovaný, nezrelý, má vysoký potenciál k dezorganizácii, má málo zdrojov, cez ktoré by
sa vedel vyrovnávať s nárokmi, má ťažkosti v interpersonálnej oblasti. H. o málo flexibilnú osobnosť,
s rigidnými emočnými a sociálnymi kvalitami, ťažko s ním dospieť k dohode, má málo empatie k
ostatným,čomôžespôsobovaťprekážkuvsledovaní,vnímaníazabezpečovanípotriebdetí.Mávýraznú
snahu o sebapresadenie, je introvert, so sklonom k dominancii, vnútorne výrazne neistý, čo sa snaží

kompenzovať direktivitou a autoritatívnosťou v jednaní s inými, menšou ochotou vnímať ich potreby.
Je vzťahovačný, čo spája s emočne vypätými a stresovými situáciami. B. sa snaží modulovať svoje
afekty, v záťaži môže reagovať impulzívne. V klinickom obraze je u neho významne zastúpená znížená
schopnosť rozumieť iným ľuďom, sociálne sa orientovať vo vzťahoch, byť empatický.

XX. Q. deti v čase vyšetrenia znalcom mali vytvorené vzťahy k obom rodičom. Vo vzťahu k matke majú
dôverný, bezpečný a emočne intímny vzťah, vo vzťahu k otcovi skôr negatívny, odmietavý vzťah, u
detí sa prejavili úzkostné stavy - výrazný rešpekt, až strach pred otcom, spomínali viacero negatívnych
skúseností s otcom, popisovali jeho direktivitu, nátlakovosť, menšiu schopnosť vnímať ich potreby. R.
deti sa báli povedať priamo otcovi svoj názor, že sa bude na nich otec za to hnevať. R. rodičia majú

k deťom vybudovaný citový vzťah, matka dlhodobo kontinuálne zabezpečovala starostlivosť o deti, čo
je premietnuté aj v kvalite ich vzájomných vzťahov. R. v čase vyšetrenia bol výrazne motivovaný k
starostlivosti o deti, je sústredený na dosahovanie svojich cieľov, v podstate je vnútorne úzkostný z
toho, že ostal sám a rodina sa mu rozpadá. I. situácia je pre neho nadlimitná, nevie ju spracovať inak,
len neustálym zdôrazňovaním svojich legitímnych rodičovských práv, ale niekedy na úkor vnímania

diskomfortu detí z celej situácie.

XX. V čase vyšetrenia boli vzťahy medzi rodičmi výrazne narušené, napäté, dochádzalo ku konfliktným
výmenám. Q. sa snaží konfliktom vyhýbať, otec sa snaží presadiť svoje práva a umiestňovať ich do
popredia, nakoľko vníma, že sa mu deti citovo vzďaľujú, snaží sa o exaktné dohody, čo matka vníma

ako obštrukcie. R. nevidí svoju zodpovednosť na tomto stave, viní z toho jednoznačne matku. R. detí vo
vzťahu k druhému rodičovi znalec priamo nenachádza ani u jedného z rodičov. P. však citlivo vnímajú,
ako negatívne hovorí otec o matke, ale aj matka o otcovi, čo ich ovplyvňuje. B. sa stotožňujú s názorom
matky, pretože matka je pre nich prirodzene mienkotvorným rodičom.

XX. Za účelom doplnenia psychologického nálezu, keďže znalkyňa pri prvotnom vyšetrení rodičov zistila
potrebu stanoviť kompletné klinické psychiatrické testy rodičom, bolo znalkyni umožnené konzultovať
s psychiatrom, či sa u niektorého z rodičov neprejavuje porucha osobnosti, čo môže mať následne
súvislosť s realizáciou ich rodičovských práv a povinností. S. - psychiatrička Q.. S. U. vyšetrila
oboch rodičov. U matky maloletých detí nezistila známky duševnej choroby ani psychickej poruchy.

R. matky hodnotí ako primerane diferencovanú, štrukturovanú vo všetkých zložkách, bez známok
psychopatológie. Q. nejaví známky narušenia funkčnej schopnosti osobnosti. Má dobre vyvinutú
psychickú a sociálnu identitu. L. využíva svoje kognitívne kompetencie, má dostatočne rozvinuté
copingové stratégie na riešenie problémov a udržiavanie psychickej rovnováhy. Je cieľavedomá,
vytrvalá. P. sa orientovať vo vlastných emóciách. R. rysy sa u nej javia ako extraverzia, emočná

stabilita, ústretovosť, svedomitosť, otvorenosť novým skúsenostiam, schopnosť zvládať aj sociálne
náročnejšie situácie. V kontexte rozvodového konania sa negatívne vyjadruje o manželovi, otcovi
maloletých detí, čo sa prejavuje v miere variability jej správania, ktorá sa objavuje u zdravej osobnosti
ako reakcia na špecifický, situačný stres. U otca maloletých detí psychiatrička nezistila známky duševnejchoroby v zmysle psychózy. X. osobnosť je akcentovaná s rysmi hraničnej poruchy osobnosti. K.
niektoré diagnostické kritéria pre hraničnú poruchu osobnosti podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
X. maladaptívne vzorce vnímania, myslenia, cítenia a správania. B. si skreslený obraz o sebe samom

a o druhých ľuďoch. V. vplyvom záťaže sa u neho vytvárajú aj iné dysfunkčné kognitívne schémy,
ktoré majú charakter ovládavých predstáv s paranoidným obsahom, vychádzajúce z reálneho podkladu,
ktorénedosahujúhĺbkubludnéhopresvedčenia.V.záťažovýchsituáciáchprežívaintrapsychickýkonflikt,
jedná sa o afektívnu nestabilitu, má tendencie k prežívaniu silných negatívnych emócií, ako je úzkosť,
depresia, zlosť, hnev, podráždenosť. K jeho osobnostným rysom patrí neschopnosť regulovať vlastné

emócie, s výskytom častých výkyvov emócií, má zníženú schopnosť regulovať svoje impulzy, má
zníženú frustračnú toleranciu na záťaž, vtedy sa u neho zvýraznia prejavy afektívnej a impulzívnej
nestability. V. kontroly impulzov má podobu externalizovaných porúch, v podobe slovnej agresivity
voči manželke. X. externalizované impulzívne správanie voči manželke svojou dynamikou a známkami
napĺňalo podľa konzultanta psychiatra kritéria psychického násilia, ktoré on kategoricky odmieta. D.
situáciu racionalizuje, vinu prenáša na manželku. V sociálnych kontaktoch pôsobí ako málo ústretový,

nemá dostatok empatie, v partnerskom vzťahu pôsobil ľahostajne, chladne až hostilne voči manželke,
so sklonom k verbálnemu agresívnemu správaniu. Má problémy v schopnosti správnej identifikácie
a hodnotenia vlastných a cudzích emócií. V. riešení problémov nie je schopný racionálnej a účelnej
koordinácie medzi svojim emocionálnym prežívaním a svojimi kognitívnymi procesmi. X. známky
narušenia funkčnej schopnosti osobnosti, na úrovni ľahkého až stredného narušenia. Je nestály vo

svojich plánoch, hodnotách v partnerskom živote. V interpersonálnych vzťahoch je egocentrický, má
obmedzenú schopnosť oceniť a porozumieť prežívaniu druhých. K. si dopady svojho správania na
druhých a nie je schopný ich realisticky vyhodnotiť. X. pozitívne osobnostné rysy sa prejavujú tým, že
bol schopný vybudovať si pevný citový vzťah k deťom. Má vytvorenú hierarchiu hodnôt, je svedomitý,
cieľavedomý, zodpovedný, disciplinovaný, pracuje na svojom osobnostnom raste, je ambiciózny.

XX. G. tohto znaleckého dokazovania súd hodnotí ako vysoko profesionálne, zrozumiteľné, jasné a
prehľadné, korešpondujúce aj s obsahom vyjadrení účastníkov konania ako v tomto konaní, ako aj v
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva,
podanými v ústnej forme na pojednávaniach, či v ich písomných podaniach doručených súdu. Q., otec

maloletých detí, doručil tiež súdu v tomto konaní znalecký posudok psychologičky V.. X. E. a v konaní
o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu doručil súdu posudok
Q.. Q. S., Q., psychiatričky. R. posudky boli vypracované na žiadosť otca a na základe vyšetrenia otca.
R. posudky v závere konštatujú, že osobnosť otca nevykazuje žiadne známky svedčiace pre duševné
ochorenie, či poruchu u otca, s absolútnou schopnosťou otca zabezpečiť pre maloleté deti stabilné a

bezpečné výchovné prostredie. B. na závery oboch týchto posudkov otec poukazuje na rozdielnosť
a protirečivosť v záveroch znaleckých posudkov Q.. J. a Q.. U. a navrhuje vykonať nové, kontrolné
znalecké dokazovanie. W. zamietol návrh otca na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania,
nakoľko závery znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd, považuje za dostatočné, objektívne a
vyvážené, na rozdiel od posudkov predložených otcom boli Q.. J. a Q.. U. vyšetrení obaja rodičia, nie iba

otec, oba posudky, psychologický aj psychiatrický, si v záveroch neodporujú, práve naopak, poskytujú
súdu a účastníkom konania ucelené osobnostné profily oboch rodičov, matky a otca.

XX. W. dospel k záveru, vzhľadom na vykonané dokazovanie, že je potrebné zveriť maloleté deti A. a
R. W. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. B. dokazovaním bolo preukázané, že matka je

primárnou vzťahovou osobou pre maloleté deti, dlhodobo zabezpečuje faktickú starostlivosť o maloleté
deti, finančne a materiálne zabezpečuje ich potreby, má k maloletým deťom vytvorený výrazne silný
pozitívny citový vzťah, maloleté deti majú taktiež k matke vytvorené silné citové puto, obe maloleté deti
považujú matku za mienkotvorného rodiča, najdôležitejšieho, pre zabezpečenie ich potrieb, matka má aj
podľa vykonaného znaleckého dokazovania všetky osobnostné predpoklady pre vytvorenie stabilného

výchovného prostredia oboch maloletých detí, pre vytvorenie všetkých podmienok pre ich ďalší zdarný
fyzický a psychický vývin. Q. deti prejavili svoju vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Aj keď
bolo preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky na výchovu maloletých
detí, nakoľko v čase rozhodnutia súdu žijú v jednom rodinnom dome a tiež bolo preukázané, že maloleté
deti majú vytvorené vzťahy k obom rodičom, je matka preferenčne lepším a výhodnejším rodičom

pre záujmy oboch maloletých detí, so zrelými rodičovskými schopnosťami, bolo preukázané, že matka
vie rozpoznať skutočný záujem maloletých detí, je voči deťom empatická, tolerantná, vnímavá. Je v
najlepšom záujme maloletých detí, aby boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky.
W. je názoru, že v tomto prípade nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je vzáujme maloletých detí a to s poukazom na závery znaleckého dokazovania, konkrétne s poukazom
na osobnostné rysy otca (hraničiaca porucha osobnosti, akcentovaná osobnosť, nedostatok empatie,
presadzovanie vlastných záujmov a iné), ako aj s poukazom na vysokú mieru konfliktnosti vzťahov medzi

rodičmi a v neposlednom rade aj s poukazom na vyjadrenia maloletých detí, ktoré chcú byť zverené do
osobnej starostlivosti matky.

XX. S. súd rozhodol o zverení maloletých detí A. a R. do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné
rozhodnúť o vyživovacej povinnosti zo strany otca ako povinného rodiča k maloletým deťom a tiež o

styku otca s maloletými deťmi.

XX. V. § 62 ods. X G. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

XX. V. § 6X ods. 2 G. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. P. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

XX. V. § 62 ods.X G. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

XX. V. § 62 ods. X zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

XX. V. § 62 ods. X G. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V. skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XX. V. § 75 ods.X G. o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba
berie.

XX. Q., matka maloletých detí žije v rodinnom dome, ktorý patrí obom manželom, v rodinnom dome
býva aj manžel, ako aj obe maloleté deti A. a R.. Q. maloletých detí pracuje ako manažér transformácie
výroby v spoločnosti U.S.W. S., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje tu
od roku XXXX, svoj priemerný mesačný netto príjem uviedla vo výške približne X.XXX A. mesačne, iný
príjem nemá. R. spoluvlastníctva rodinného domu na adrese trvalého bydliska je spoločne s manželom

spoluvlastníčkou bytu na O. XX v S.. H. nehnuteľnosti nevlastní. Je vlastníčkou R. B. E., r.výroby XXXX.
uhrádza mesačné platby v byte v S. - elektrinu, vodu, kúrenie, fond opráv vo výške XXX A. mesačne,
platí splátky hypotekárneho úveru vo výške XXX A. mesačne. Na stravu do domácnosti uviedla výdaje
približne do XXX A. mesačne. Na V. uviedla výdaje XXX A. mesačne. V. poplatok za smetie ročne v
sume XXX A.. Na hygienické potreby, drogériu uviedla výdaje do XXX A. mesačne. V. poistenie domu

vo výške XXX A. a bytu XX A. ročne. R. výdaje, na oblečenie, zdravotnú starostlivosť uviedla vo výške
XX A. mesačne. V. si mobilný telefón s poplatkom XX A. mesačne.

XX. Q. deti A. R. sú žiakmi 7. a X.ročníka na ZŠ v O., do školy a zo školy chodia pešo. R. deti navštevujú
školskú jedáleň, s poplatkom približne XX A. mesačne na dieťa. Q., pravidelne uhrádzané aktivity,

deti toho času nemajú. Q. maloletým deťom zabezpečuje ich odôvodnené potreby, školské potreby,
oblečenie, obuv, voľnočasové aktivity, ako aj mimoriadne výdaje, napríklad na letné tábory. Q. A. je
zdravá. U maloletého R. je toho času zdravotný stav stabilizovaný, neurologické problémy, ktoré mal
maloletý v minulosti, sa aktuálne u maloletého neprejavujú, od februára XXXX už lieky neberie. Q. R.
je alergik, berie celoročne lieky, s doplatkom približne XX A. mesačne.

XX. V. vyjadrenia matky otec na výživu maloletých detí matke finančne neprispieva, maloletým deťom
sporadicky zakupuje vecné potreby, napríklad cyklistickú prilbu, botasky.XX. Q., otec maloletých detí pracuje v spoločnosti P. K., s.r.o. O., s výkonom práce v S., ako IT
administrátor, kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje tu od roku XXXX, svoj
priemerný mesačný netto príjem uviedol vo výške XXXX A. mesačne. V. rodinné prídavky na dve deti,

iný príjem nemá. T. náklady na bývanie vo výške XX A. mesačne elektrina, XXX A. ročne voda, internet
a TV XX A. mesačne. V. poistenie nehnuteľnosti vo výške XXX A. ročne, daň domovú vo výške XX A.
ročne, smetie XX A. ročne. K. na kúrenie drevom uviedol vo výške XX A. mesačne. Na V. uviedol výdaje
XXX A. mesačne, pritom otec pracuje na home office dlhodobo, od roku XXXX. Na stravu do domácnosti
uviedol výdaje do XXX A. mesačne. B. na udržiavanie domu a chod domácnosti uviedol vo výške do XX

A. mesačne. Na osobné potreby uviedol výdaje približne XX A. mesačne. Na servis R. uviedol výdaje
približne XX A. mesačne, výdavky na lieky, ktoré berie, uviedol vo výške XX A. mesačne.

XX. R. uviedol, že matke na výživu deťom neprispieva, pretože obaja žijú v spoločnej domácnosti, aj on
deťom zabezpečuje ich potreby, pripravuje im stravu, kupuje im veci, zabezpečuje im školské potreby,
uhrádza poplatky do školy. Q. otec na výživu neprispieval ani v čase, keď manželia spolu nežili a deti

bývali s matkou, s odôvodnením, že mal výdaje na deti v čase realizácie svojho styku s maloletými deťmi.

XX. Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa manželky vyplýva, že v období od X/XXXX do X/XXXX
mala manželka, matka maloletých detí priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX A..

XX. Z potvrdenia o príjme manžela vyplýva, že za obdobie od X/XXXX do X/XXXX mal manžel, otec
maloletých detí priemerný mesačný netto príjem vo výške X.XXX A..

XX.V.určenívýškyvýživnéhozostranyotcaakopovinnéhorodičasúdvychádzalzschopností,možností
a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na to kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti

osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Q. odôvodnené potreby dieťaťa patria
okrembežnýchpotriebakovýživavovlastnomslovazmysle(šatstvo,bielizeň,obuv,nákladynabývanie)
aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov,
prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné
potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. R. potreby dieťaťa sú ovplyvňované

schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však
reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie
sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. R. potreby dieťaťa v určitom veku a
stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného

zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový
šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. W. je potrebné
dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.

XX. B. na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať

na výživu maloletej A. sumou XXX A. mesačne a na výživu maloletého R. sumou XXX A. mesačne.
W. pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, s poukazom na ich
vek, študijné potreby, odôvodnené záujmy, zdravotný stav, ako aj z preukázaného príjmu otca, ktorý
bol ustálený na sumu približne X.XXX A. mesačne netto a to po odrátaní nevyhnutných nákladov otca,
určených na zabezpečenie bývania a stravy. V. podľa názoru súdu, je v možnostiach a schopnostiach

otca, prispievať na výživu maloletých detí tak, je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. B. riadne a
mimoriadne výdaje na maloleté deti uhrádza hlavne matka maloletých detí, ktorá denne zabezpečuje
ich výživu a výchovu a osobne sa o maloleté deti stará, čím je značne kompenzovaná jej vyživovacia
povinnosť. B. je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže otec uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré

nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. K. otec maloletých detí nemá iné vyživovacie povinnosti.

XX. V. na výchovné pôsobenie na dieťa, má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, práve v čase realizácie styku s dieťaťom. B. radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho
druhého je základným prvkom rodinného života. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby udržovalo rodinné

zväzky s odlúčeným rodičom, pričom dieťa má právo prejaviť svoje city skutočne slobodne. K. riešením
otázky styku oprávneného rodiča s dieťaťom je úprava po dohode rodičov. Zo spisu tunajšieho súdu
sp.zn. XP/X/XXXX - konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do
rozvodu vyplýva, že rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť na forme a rozsahu stretávania otcas maloletými deťmi, v čase, keď maloleté deti bývali s matkou v S. a otec býval v O., z tohto dôvodu
bolo aj nariadené neodkladné opatrenie na dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, ktoré však
bolo následne zrušené, s poukazom, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov po tom, ako sa matka s

maloletými deťmi presťahovala do rodinného domu, kde býva aj otec maloletých detí. I. času, t.j. v čase
vyhlásenia rozhodnutia súdu žijú rodičia a maloleté deti v jednom rodinnom dome, maloleté deti sú v
dennom kontakte s oboma rodičmi. Q. aj otec na pojednávaní uviedli, že v blízkom čase nemajú vôľu
zmeniť svoje aktuálne bývanie, obaja chcú v rodinnom dome ostať bývať. R. na pojednávaní aj napriek
dennému kontaktu s deti žiadal v prípade zverenia maloletých detí od osobnej starostlivosti matky styk

upraviť. Q. na úprave styku netrvala, práve s poukazom na skutočnosť, že obaja rodičia sú s maloletými
deťmi v kontakte denne. W. je názoru, že vzhľadom na spoločné bývanie oboch rodičov a skutočnosť,
keďže obaja sa vyjadrili, že sťahovať z domácnosti rodinného domu v O. sa nechcú, nie je toho času
účelné akýkoľvek styk otca s maloletými deťmi upravovať, pretože obaja rodičia sú v bežnom, dennom
kontakte s maloletými deťmi, svojim spôsobom obaja im venujú nejaký svoj voľný čas prakticky denne. V
prípade zmeny pomerov, ak rodičia maloletých detí začnú po rozvode bývať v rôznych domácnostiach,

môže ktorýkoľvek z rodičov požiadať súd o zmenu v úprave styku otca s maloletými deťmi, ak sa na
styku rodičia nedohodnú.

XX. B. k všetkým vyššie odôvodneným skutočnostiam, s poukazom na citované zákonné ustanovenia,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

XX. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP )
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd,
d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti

rozhodnutiaorozvodemanželstvamatričnémuúraduoznámiť,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko.
Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže
do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
upúšťa od používania spoločného priezviska.

V Košiciach, 18.11.2021

JUDr. Andrea Gazdagová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia:
Michaela Múčková