Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 3, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 21P/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226713
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117226713.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd L. v konaní pred sudkyňou S.. N. Y. vo veci starostlivosti o maloleté deti:

M. V., nar. XX.XX.XXXX,
Z. V., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené B. práce, sociálnych vecí a rodiny L., ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matka L. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, G., právne zastúpená M. kanceláriou A.&S., s.r.o., E. N. 4, XXX XX
G. G., a otec F.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpený Z.. Z. P., advokátkou so

sídlom V. N. XXXX/XA, L., za účasti Q. prokuratúry L. a B. komisára pre deti, o zmenu úpravy práv a
povinností k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I. S.. M., nar. XX.XX.XXXX, a mal. Z., nar. X.X.XXXX, z v e r u j edo osobnej starostlivosti otca.

II. Q. rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

F.. S. je p o v i n n á prispievať na výživu mal. M. sumou XX € a mal. Z. sumou XX € mesačne,

vždy do XX. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.

IV. O b m e d z u j e styk matky s mal. deťmi tak, že matka je o p r á v n e n á a p o v i n n
á stretávať sa s mal. M. a mal. Z. len v U. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie L.,
so sídlom na K. ulici XXXX v L., a to v pravidelných intervaloch, minimálne dva krát mesačne, v rozsahu
a podľa pokynov tam pracujúceho psychológa.

V. U k l a d á rodičom a maloletým deťom podľa § 37 ods. X písm. d) L. č. XX/XXXX Z. z. o rodine

v účinnom znení povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo I. ústave detskej psychológie a
psychopatológie, so sídlom v G. na ul. U. XX, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov povereného
odborníka.

VI. U k l a d á I. ústavu detskej psychológie a psychopatológie, so sídlom v G. U. XX, povinnosť predložiť
súdu priebežné správy o jednotlivých stretnutiach poradenstva, vždy po uplynutí troch mesiacov od
uloženia výchovného opatrenia.

I.. U k l a d á rodičom povinnosť zabezpečiť účasť mal. M. a mal. Z. na jednotlivých stretnutia vrátane
poradenstva.

I.. Q. stretnutí v U. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie L., so sídlom v L., na K.
ulici XXXX, a vo I. ústave detskej psychológie a psychopatológie, so sídlom v G., na ul. U. XX, matke
styk s mal. deťmi z a k a z u j e .IX. Y. m e n í rozsudok Q. súdu L. č. k. XXP XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s
rozsudkom H. súdu v L. č. k. XCoP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX v časti úpravy rodičovských
práv a povinností k mal. deťom.

X. S. je p o v i n n á nahradiť N. republike trovy konania vo výške X.XXX,XX € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku v tejto časti.

XI. L. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

X) Návrhom doručeným súdu 4. 4. XXXX sa otec domáhal zverenia mal. detí do svojej starostlivosti,
úpravy styku matky s nimi, ako aj určenia výživného mal. detí vo výške XXX € na každé dieťa s
odôvodnením, že rozsudkom Q. súdu L. č. k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX. 1. XXXX súd schválil
rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva s tým,
že mal. deti boli zverené matke, otcovi bol upravený pomerne široký styk a súčasne mu bola určená

vyživovacia povinnosť vo výške XXX € na dieťa. V. nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu 2. 3. XXXX
a čo do výroku o schválení rodičovskej dohody dňa XX. 2. XXXX (v čase podania návrhu prebiehalo
odvolacie konanie proti výroku o určení vyživovacej povinnosti otca). J. schválenej rodičovskej dohode
matka neumožňuje otcovi stretávať sa s deťmi, preto podal návrh na súdny výkon rozhodnutia, ktoré
konanie sa vedie na Q. súde L. pod spis. zn. XXEm/X/XXXX. S. mal. detí opakovane bezdôvodne a

zámerne znemožňuje otcovi styk s deťmi okrem niekoľko minútových stretnutí v súvislosti s tým, že sa
dostavil pred miesto bydliska u detí a dozvedel sa od matky informáciu, že deti s ním nechcú ísť. O. aj k
tomu, že matka sa vyjadruje pred mal. deťmi a otcom vulgárne, používa tie najvulgárnejšie výrazy a to
aj za prítomnosti detí a vyjadruje sa tak nielen o otcovi, ale aj o starých rodičoch mal. detí z oboch strán;
otca pred deťmi ponižuje. S. deti napísali otcovi listy, že nemajú záujem sa s ním stretávať z dôvodu

údajného strachu z otca, pričom otec je zo strany detí negatívne hodnotený (že má IQ XX, že nie je
hodný takých nadaných detí, ako sú oni dvaja). Q. uviedol, že mal. deti mali otca radi, trávievali s ním čas
aj bezprostredne pred schválením rodičovskej dohody a schválená rodičovská dohoda o úprave styku
bola uzavretá na odporúčanie súdu, ktorý dňa 8. XX. XXXX mal. detí aj vypočul. Q. nesúhlasil s tým, aby
deti boli pod vplyvom manželov V., s ktorými sa matka denno-denne stýka, pravidelne v spoločnosti detí,

pričom títo sú prívrženci náboženskej spoločnosti Z. svedkovia, v súvislosti s vplyvom týchto ľudí matka
prerušila akékoľvek kontakty so svojou rodinou, zakázala deťom stýkať sa aj s jej matkou, so starými
rodičmi zo strany otca a to vrátane telefonického kontaktu. S. tiež pôsobí na pedagogických pracovníkov
základnej školy vykonštruovanými tvrdeniami, že otec chce deti uniesť, tieto sú z neho vystresované a
vyčerpané, na základe vymyslených tvrdení nedáva deti do školy. Na základe podaní matky, z ktorých

vyplývajú výmysly a bludy, že by mal otec mal. detí uniesť, otec nadobudol presvedčenie, že matka
nie je psychicky v poriadku, zneužíva svoje pôsobenie na mal. deti tak, že v ich očiach hodnotí otca
nedôvodne v negatívnom svetle, presvedčovaním detí tak, aby otca odmietali, preto navrhol vo veci
vykonať aj znalecké dokazovanie. Q. ďalej poukázal na to, že pracovníčku kolízneho opatrovníka S..
Y. matka obvinila z neobjektívneho prístupu, že chce deťom ublížiť, je podplatená a kritizuje ju ako

osobu, ktorá si nezaslúži byť ani matkou ani ženou a je odpadom spoločnosti. Q. otca v emailovom
podaní, že chce ich dať zabiť len pre peniaze, ktoré má radšej ako deti. J. styk v marci XXXX otec riešil
prostredníctvom polície.

X) K návrhu sa matka vyjadrila podaním doručeným súdu XX. 5. XXXX s tým, že schválenú rodičovskú

dohodu matka dodržiava s dôrazom a plným rešpektom na rozhodnutia a priania detí, tvrdenia otca v
návrhu považovala za lož, polopravdu alebo konštrukciu. J. styk upraviť podľa priania detí.

X) Uvedený návrh spolu s návrhom matky na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi zo dňa XX.X.XXXX,
doplnený návrhom z XX.X.XXXX na zverenie mal. detí matke s tým, že jedine ona ich bude zastupovať

a spravovať ich majetok, z dôvodu odvolacieho konania vo veci úpravy výživného k mal. deťom na čas
po rozvode manželstva, bol z pôvodného konania o úprave rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva vylúčený na samostatné konanie; zároveň všetky návrhy peňažného charakteru
boli vylúčené z dôvodu hospodárnosti na samostatné konanie.

X) Súd vo veci vykonal veľmi rozsiahle dokazovanie. Z úvodného dokazovania zistil nasledovné:X) Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti rodičov zo dňa 9. 5. XXXX
vyplynulo, že v tom čase maloleté deti bývali v jednoizbovom byte v L.. N. prebiehajú len pred bytovkou,

v ktorej matka býva, pričom deti nesmú s otcom odísť. J. boli v domácnosti otca koncom januára XXXX,
po jeden a pol hodine volali mame s plačom, že si má pre ne prísť, na to ich prevzala uplakané a
vystresované. Q. nechcú k otcovi chodiť. Q. údajne na adresu matky nadával. K. niekoľkominútových
kontaktov otca s deťmi sa deti k otcovi správajú drzo a odmerane. J. ich preto v škole v piatok, kedy
má upravený styk, počas veľkej prestávky. H. opatrovník ponúkol rodičom pomoc prostredníctvom

akreditovaného subjektu „J.“ za účelom uľahčenia adaptácie detí na rozvodovú a porozvodovú situáciu v
rodine a poskytnutia pomoci za účelom skvalitnenia vzťahov a zlepšenia komunikácie, ktorú spoluprácu
otec uvítal a prisľúbil účasť a matka odmietla.

X) Zo správ zo L. školy s materskou školou, ul. Sv. A. 1, L., vyplynulo, že deti sa na novú školu a
triedu adaptovali výborne, majú výborný prospech, chodia na vyučovanie pripravení. Q. rodičia so školou

spolupracujú a zaujímajú sa o výchovno-vzdelávacie prostriedky, ale rodičovský konflikt si riešia aj na
pôde školy, čo negatívne vplýva na mal. Z., ktorá pri stretnutiach s otcom pôsobí ustráchano napriek
tomu, že tento s ňou komunikuje milo, láskavo a vždy jej donesie pozornosť a darček; triedna učiteľka
je pri týchto stretnutiach vždy prítomná.

X) Zo správy S.. S. I. zo dňa XX. 5. XXXX vyplynulo, že deti nejavili známky malnutrície ani známky
psychickej ujmy vyvolanej rozvodom, ich chorobnosť bola nízka a vzhľadom k negatívnemu vzťahu k
očkovaniu nedošlo u Z. k realizácii posledného očkovania proti Di-Te-Pe a polio v 6. roku života a u syna
M. proti S. v XX. roku života.

X) Podaním doručeným súdu XX. 6. XXXX matka oznámila súdu, že bola dňa XX. 6. XXXX fyzicky
napadnutá otcom pred dvoma svedkami zo sťahovacej služby, pričom manžel ju päsťou celou silou trafil
do pravej spánkovej časti, čím jej spôsobil otras mozgu, pomliaždenie spánkovej časti a podvrtnutie
krčnej chrbtice; keby tam svedkovia neboli prítomní, tak by ju zabil. K. polície na miesto činu trval XX
minút a to z dôvodu, že otec obvolal všetkých známych, príslušníci polície na ňu zvyšovali hlas. Na

pohotovosti matka strávila X a pol hodiny a pre tento skutok podala na otca regres. S. matka uviedla, že
nerozumie prečo je nútená stretávať sa s násilníkom u psychológa, pretože má z otca panický strach,
tento sa jej vyhrážal likvidáciou, jeho psychické týranie prerástlo do sledovania, fotenia, vyhrážok do tej
miery, že má strach vyjsť na ulicu. Z lekárskych záznamov, ktoré boli v podaní priložené, vyplynulo, že z
objektívnej stránky matka v bezvedomí nebola, dvakrát mala nauzeu, rozmazanejšie videnie, uši, nos

boli bez výpotku, algie v pravej temporálnej oblasti, algický krk v zmysle natiahnutia, pociťovala palpačnú
bolesť v oblasti pravého spánku, bolestivé pohyby v krčnej chrbtici, pričom stav bol diagnostikovaný ako
po pomliaždení pravej spánkovej oblasti a distorzia krčnej chrbtice. K. rádiologického vyšetrenia skelet
bol bez jednoznačných aktuálnych traumatických zmien a matke bolo odporúčané užívať analgetiká a
nosiť krátkodobo mäkký golier.

X) K podaniu matky sa otec vyjadril XX. 7. XXXX, pričom uviedol, že udalosť je popísaná v rozpore so
skutočným stavom veci, pretože to bola práve matka, ktorá otca fyzicky napadla, kopla ho ľavou nohou
do pravého predkolenia a zasiahla ho viacerými údermi rukami, ktoré však bol schopný vyblokovať. J.
je pravdou, že by otec udrel päsťou matku, ani že sa jej vyhrážal zabitím. Y. neovplyvňoval príslušníkov

polície. Q. uviedol, že matka v akejkoľvek situácii, ktorú hodnotia iné osoby rozdielne ako ona, obviňuje
tieto osoby z nadržiavania otcovi, z neobjektívneho konania a podobne, podľa otca má matka výrazné
psychické problémy, pretože vydáva úsudky vo veciach, ktoré nie sú podložené žiadnymi objektívnymi
skutočnosťami, napríklad, že deti budú vyrastať bez matky, keď ich matku vlastný otec zabije. N.
je tiež vytýkané neprofesionálne posudzovanie veci, pričom v januári XXXX súhlasila s rodičovskou

dohodou, na základe ktorej súd úpravu styku aj schválil. K. by otec bol násilník a alkoholik, takúto
dohodu by matka neuzavrela, nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, že by sa jej otec mal. detí
vyhrážal fyzickou likvidáciou a napriek panickému strachu z neho si bez upovedomenia otca XX. 6.
XXXX z domovej nehnuteľnosti v H. odvážala veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
K napadnutiu otca zo strany matky došlo po tom, ako si otec začal zabezpečovať fotodokumentáciu,

ktorou by mohol preukazovať, že matka mal. detí si z domovej nehnuteľnosti časť vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva odviezla, čo matka psychicky neuniesla a dostala sa do takého stavu,
že svoje konanie nedokázala ovládať a správala sa nepríčetne. Q. matke nespôsobil zranenia, ako sú
popisované v zázname o poskytnutí lekárskej pomoci a v diagnóze, pričom poukázal na čas od údajnéhonapadnutia X.XX hod. po poskytnutie prvej lekárskej pomoci XX.XX hod. Q. incident vysvetlil tak, že keď
našiel bývalú manželku odvážať si veci z ich nehnuteľnosti, robil si fotografickú dokumentáciu mobilným
telefónom v nakladacom priestore sťahovacieho vozidla, pričom matka pristúpila k nemu z pravej strany

zozadu a chcela mu z ruky vytrhnúť mobilný telefón. M. mu trhla rukou, nechtiac ju prstami ruky zasiahol
na líce, na čo ho matka fyzicky napadla, kopla ho ľavou nohou do pravého predkolenia, zasiahla ho
spŕškou úderov rukami asi štyrikrát. S. navštevovali v tom čase približne tri roky kurzy bojových umení.
Q. v uvedenom podaní aj upozornil, že stretávanie s deťmi prebieha len prostredníctvom N. správ, z
obsahu ktorých vyplýva, že deti sú matkou manipulované, tieto správy píše dospelý človek a objasňujú

sa v nich aj požiadavky finančného charakteru. Q. N. správ sa nachádza na č. l. XX - XX.

XX) Z obsahu podania doručeného súdu XX. 7. XXXX (návrhy vo veci samej boli vylúčené na
samostatné konanie) vyplýva, že matka podala dňa 2. 6. XXXX podnet na trestné stíhanie otca pre
trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek X písm. a/ Y. zákona. S. okrem
iného žiadala, aby bol kontakt otca s mal. deťmi zamedzený.

XX) Dňa XX. 9. XXXX vstúpil do konania prokurátor Q. prokuratúry L..

XX)TakvužuvedenýchN.správaajzobsahusprávnačíslelistuXX-XXvyplýva,žeobsahkonverzácie
je hostilný, zo strany matky aj vulgárny, sú v nich obsiahnuté finančné požiadavky, vulgarizmy, ktoré

reakcie nezodpovedajú zvyčajnej forme komunikácie týranej ženy. V. sa matka prejavovala aj na
pojednávaniach, súd preto vôbec nenadobudol dojem, že by matka z otca mala strach, naopak
vystupovala zväčša sebavedome, na otca sa priamo dívala aj ho priamo osočovala. N. jej komunikácie
vo vzťahu k otcovi bol dehonestujúci a často aj provokujúci.

XX) Z výsluchu otca súd zistil, že keď boli u neho mal. deti naposledy v januári XXXX, Z. síce plakala,
ale preto, že jej za jednu hodinu prišlo približne XX N. správ od matky, ako nemôže bez nich žiť a je jej
smutno. J. ich aj cez krúžok v čase jeho starostlivosti. Z. sa neskôr upokojila, neplakala, v domácnosti
otca sa hrala a deti spoločne s otcom aj zaspávali. Po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode uvidel otec
deti až 2. 7. XXXX a odvtedy mu ich matka na styk nedáva, stretávajú sa len X minút pred bytovkou,

v ktorej matka s deťmi aktuálne býva. S. neudržiava ani kontakt s vlastnou matkou, o nej sa vyjadruje
vulgárne. Q. matku neprenasleduje, ale dvakrát požiadal detektívnu kanceláriu o monitoring, prvýkrát
za účelom preverenia, či má vzťah s iným mužom a druhýkrát v súvislosti s trestným stíhaním pre
ublíženie na zdraví, ku ktorému malo dôjsť XX. 6. XXXX. O., že po údajnom brutálnom napadnutí nosila
matka do školy korzet, avšak už štyri dni potom nosila pneumatiky do auta bez korzetu (predložil o tom

aj fotodokumentáciu). K. na to, že približne dva roky pred rozvodom matka začala meniť správanie,
začala navštevovať kurz bojového umenia O., zmenili sa jej názory na krst detí, očkovanie a podobne.
S. ovplyvňuje F.. K. V. (predtým aj s manželkou), ovplyvňuje rozhodovanie matky. S. izoluje mal. deti od
celejrodiny,zablokovaliimvtomtosmeremobilnételefóny.Ktýraniudetíuviedol,žemal.M.lenrazchytil
pod krk a deti občas dostali po zadku, bolo to preto, že M. sa občas choval neznesiteľne, vzdorovito, bol

tvrdohlavý, nerešpektoval pokyny. Y. otec poukázal na to, že matka ho obviňuje z násilného konania až
po rozvode manželstva, pričom v predchádzajúcom konaní uvedené nikdy netvrdila.

XX) Matka k veci samej vypovedala v tom smere, že má z otca strach a rovnako je to aj u detí. K. na to,
ako sa k nim zle správal, napríklad mal. M. kopal, škrtil, mlátil mu hlavu o stenu, dokonca aj na verejnosti

(v M. v G.). Q. sama sa otca bojí pre týranie, ktoré trvalo počas manželstva. K poslednému stretnutiu
otca s deťmi v jeho domácnosti matka uviedla, že deti boli na svahu s otcovými kamarátmi, ktorí do syna
kopali. S. bola hladná a otec jej ani na požiadanie žiadne jedlo nedal. Do písomného kontaktu detí s
otcom ona nezasahuje. O. však na stretnutie pripravuje tým, že sa zdržiava v domácnosti, ak sa deti
nechcú s otcom stretávať, zavinil si to otec sám, je zodpovedný za ich vzájomný vzťah. S. deti informuje

o finančnej stránke vzťahu s otcom, pričom požaduje z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
X milióny eur. W. tiež, že bola predmetom viacerých útokov, napríklad aj počas toho, keď viezla deti do
školy v H. a pri N. skalách ju začala vytláčať z cesty biela dodávka.

XX) Na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX boli vypočuté mal. deti, ktoré uviedli, že sa s otcom nechcú

stretávať, otec je zlý, nikdy nič dobre nespravil, stále len plakali. Z. bil každý deň, kopol ju vždy, keď išla
cez obývačku. M. tiež bil, škrtil ho alebo chytal pod krkom vždy, keď nechcel niečo dojesť alebo urobiť.
N. ich bil, bil aj mamu, chcel ju zabiť a aj ich, vytláčalo ich z cesty auto, čo určite zariadil otec a bolo
mu jedno, že sú tam aj oni. Q. ich neznáša. H. ich mal rád, dal by im všetko. Q. je lakomý, nikdy ničnekúpil, ani do domácnosti, všetko kupovala mama zo svojho platu. Ak im dal nejaké hračky, boli to len
darčeky od jeho obchodných partnerov. Q. si ich len kupuje. Q. nemajú dosť peňazí. U. by, keby ich
otec vyplatil (napr. sumou XXX tisíc eur) a išiel aspoň na XX rokov do väzenia. Z uvedeného výsluchu

maloletých nadobudol súd dojem, že vyjadrenia maloletých nezodpovedajú situáciám, ktoré skutočne
prežili, sú strojené, programované, maloleté deti používajú jazyk dospelých; aj popis niektorých situácii
nezodpovedal popisu matky (u matky bol opis situácie prehnanejší).

XX) Súd poukazuje na to, že maloleté deti boli vypočuté predtým dňa X.XX.XXXX v konaní o rozvod

manželstva(spis.zn.XXP/XX/XXXX)predtouistousudkyňouakoajdňaXX.XX.XXXXvkonaníozmenu
úpravy práv a povinností k mal. deťom (sp. zn. XXP/XXX/XXXX), pričom ani nie po roku súd môže
konštatovať určitý posun, resp. rozdiely vo výpovediach mal. detí. V konaní o rozvod súd videl, že deti sú
pod emočným tlakom a dúfali, že rozvodom manželstva sa situácia vyrieši. S otcom sa chceli stretávať, i
keď chceli byť zverené matke. H. od vykonateľnosti vyššie uvedeného rozsudku sa neuskutočnilo žiadne
stretnutie u otca, rozdiely vo výpovediach mal. detí, používanie jazyka dospelých (niektoré vyjadrenia

boli zas úplne totožné s tým, čo uviedla matka) navodzujú dojem, že vyjadrenia detí sú naučené, a teda
mal. deti sú ovplyvnené a zmanipulované matkou.

XX) Incidenty opísané deťmi otec vysvetlil, k poslednému stretnutiu uviedol, že s deťmi sa hral v snehu,
mal. M. mu dvakrát hodil sneh do tváre, čo mu on vrátil, pričom M. reakcia bola vulgárna; nikto však

M. nebil ani nekopal, inak by to na ňom bolo vidieť. Q. incidentu v M. v G., M. odmietol jesť jedlo, ktoré
si objednal a na otázku prečo, opätovne otcovi odvetil vulgárne. Ak M. držal, stalo sa to len raz, keď
sa deti hrali s monopolmi a mal. M. pichol Z. do oka; otec sa zľakol, že jej M. vypichol oko, preto ho
schytil a držal na zemi.

XX) V priebehu konania matka navštívila klinického psychológa S.. S. V., ktorá dňa 4. XX. XXXX mal. deti
vyšetrila, pričom zistila, že ich psychický stav je primeraný veku, primerane emočne stabilný, obe deti
sú naviazané na matku a na seba navzájom. Vo vzťahu k otcovi sa prejavuje odťažitosť až nevraživosť.

XX) Uznesením zo dňa 8. 2. XXXX súd pribral do konania B. komisára pre deti so sídlom v G..

XX) Zo správy L. školy s materskou školou na ul. Sv. A. 1, L. zo dňa 8. 2. XXXX vyplynulo, že mal. Z.
dosahuje výborný prospech vo všetkých predmetoch, chodí do školy čisto upravená a školské povinnosti
si plní. V poslednom období (prvý polrok tretieho ročníka), mala Z. nadmerný počet vymeškaných hodín.
Z dlhodobejšieho pozorovania došlo k zmene správania sa Z. v kolektíve, začína sa uzatvárať, nezapája

sadoskupinovýchaktivítaodmietasazúčastňovaťkolektívnychčinností.N.tedakonštatujeznepokojivú
zmenu v správaní Z., ktorá však nastala až v čase, keď už styk s otcom neprebiehal.

XX) Zo správy zo 6. 2. XXXX vyplynulo, že M. má slušné správanie k vyučujúcim aj k spolužiakom,
na hodinách nevyrušuje, jeho domáca príprava je postačujúca. K. nosí desiatu, do školy chodí čisto

oblečený, rodičia sa pravidelne informujú o jeho prospechu.

XX) Súd za účelom zistenia pôsobenia výchovného prostredia matky na deti, i prípadnej manipulácie
s nimi, uložil S.. O. A., riaditeľovi a psychológovi U. pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie v L., povinnosť podať odborné vyjadrenie v tomto smere. S.. O. A. podal odborné stanovisko

na základe stretnutia sa s mal. deťmi dňa 9. 2. XXXX, pritom na otázky súdu zodpovedal len čiastočne. I.
prostredie u matky podľa jeho názoru plní minimálne dva vtedy aktuálne viditeľné ciele, ktoré sú s veľkou
pravdepodobnosťou naplnené, pričom prvým je zabezpečenie detí po materiálnej a duševnej stránke,
ktorý cieľ matka plní, pre deti je primárnou vzťahovou osobou. O. sa s aktuálne prežívanou konštrukciou
a reálne uchopenou predstavou ich rodiny - matka a dve deti - stotožňujú. Z. je na túto konštrukciu

rodiny naviazaná veľmi silno, jej identifikácia s ostatnými dvoma členmi aktuálne vnímanej rodiny -
matka a brat - je veľmi silná a pozitívne silno emočne cítená. H. sa dajú identifikovať v jej ponímaní
členov aj malé odlišnosti, ktoré však sekundárne prospievajú k súdržnosti rodiny. Čo sa týka M., jeho
vnímanie predstavy aktuálnej rodiny je oveľa voľnejšie, odklon od ostatných členov rodiny je oveľa
výraznejší ako u Z., z hľadiska komunikácie sa javí ako menej komunikujúci, prípadne prevažujúcim

citom prežívania môže byť nekomentovanie, resp. potlačenie aktuálne prežívaných emócií - možný
emočný odstup. Q. deti do predstavy rodiny otca nezahrnuli; ide pravdepodobne o reakciu na súčet
ich aktuálnych životných okolností, zážitkov a postojov. M. potrebu pre svoj život uvádzajú, aby už
s otcom kontakt nemali. Čo sa týka druhého cieľa výchovy, integrovať detí aj do širšej rodiny, tu jemožné, že nekontaktovanie detí so širšou rodinou uspokojí potrebu najmä matky. V tom čase nebol
verbalizovaný a uchopený žiaden explicitný konflikt medzi deťmi a ich starými rodičmi. Je viac ako
pravdepodobné, že potenciálna prípadne reálna izolácia detí od širšej rodiny môže negatívne vplývať

na ich vývin, na ich uchopenie kontaktu sveta ako nebezpečného miesta so zníženou mierou dôvery.
O. podvedome prijímajú myšlienkový emočný a postojový svet matky, deje sa tak prostredníctvom
bežného každodenného života, kedy vo verbálnej a neverbálnej komunikácii matky, jej postojoch a
hodnotách nie je pre ňu reálne odfiltrovať jej negatívny postoj voči otcovi detí, keďže je primárnou
vzťahovou osobou; pre deti je veľmi ťažké aj vzhľadom k ich veku apelovať na kritické prvky myslenia.

W. ovplyvňovanie detí nie je možné z komunikácie a zo života matky vylúčiť; odborník nevedel posúdiť,
či sú deti manipulované matkou proti otcovi vedome alebo nie. V prípade opisu potenciálnej minulej
agresie zo strany otca voči deťom a matke, niesol slovník detí znaky dospelejšej, zovšeobecňujúcej
abstraktnejšej komunikácie. O. uvádzali údaje, ktoré aktuálne k veku pravdepodobne nemohli mať
uvedomené, ich aktuálne emočné prežívanie pri popisovaní údajnej agresie bolo skôr utlmené na úrovni
faktov a objektívneho popisu, skôr malo charakter sumarizačný so snahou o objektivitu (cca tri štvrtiny

nášho života nás otec každý druhý deň bezdôvodne bil a podobne). I. k veku detí je takmer vylúčené,
aby išlo o ich komplexný zážitok z hľadiska dĺžky a frekvencie, vzhľadom na potenciálnu obrovskú
traumu, ktorá by bola následkom takéhoto prežívania. I. prežívať dlhodobo takéto potenciálne utrpenie
je extrémne náročné. O. nedokázali uviesť ani jeden pozitívny zážitok s otcom; vzhľadom na extrémnu
náročnosť takéhoto spôsobu života by pravdepodobne matka reagovala na takýto typ násilia oveľa skôr,

ale to je iba domnienka odborníka. Je však zrejmé, že určitá forma telesných kontaktov - úderov (ako
ťapnutie detí po zadku prípadne inde a podobne) s cieľom výchovne ovplyvniť deti, bola deťmi zažitá. I.
prostredie odborník nevedel vyhodnotiť. K. jeho názoru by deťom prospelo, aby sa vzťah medzi rodičmi
zmenil, ak už nie na kooperatívny, tak aspoň na neutrálny zo súčasnosti výrazne hostilného (matka k
otcovi), resp. hostilného (otec k matke).

XX)Užpovykonaníuvedenýchdôkazovsúdnadobudoldojem,ževyjadreniamaloletýchnezodpovedajú
situáciám, ktoré skutočne prežili, tieto výpovede sú strojené, programované, maloleté deti používajú
jazyk dospelých, používali výrazy a opisy ako matka. O. opakujú rovnaké a len negatívne spomienky,
pôsobilo to ako naučené. N. sa však aj, že popis niektorých situácii nezodpovedal popisu matky (u matky

bol opis situácie prehnanejší). Je nepochybné, že k určitým formám telesných kontaktov došlo, avšak s
cieľom výchovne pôsobiť na deti; nešlo však o týranie a uvedené je možné hodnotiť len názorov/ideovo,
v rámci rozdielov medzi liberálnou a konzervatívnou výchovou.

N. výpovede

XX) Za účelom získania informácii o živote rodiny a vzájomných vzťahoch pred rozvodom manželstva,
prípadne o aktuálnych vzájomných vzťahoch, súd vyhovel návrhu otca na výsluch svedkov. Na
pojednávaní dňa XX. 2. XXXX súd vo veci vypočul starých rodičov mal. detí.

XX) Svedok S. V., nar. XX. 6. XXXX je otcovým otcom a bývalým svokrom matky. Y. svedok hodnotil
vzťahy v rodine na začiatku manželstva a dlhé obdobie po jeho uzavretí ako dobré a to tak medzi rodičmi
navzájom, ako aj medzi deťmi a rodičmi, deťmi a starými rodičmi, ako aj rodičmi a starými rodičmi. N.
rodičia bývali v domácnosti svedka a jeho manželky, starej matky maloletých. N. rodičia pri starostlivosti
o mal. deti pomáhali, a to aj keď bola matka na rodičovskej dovolenke, alebo i potom, keď sa zamestnala.

V. sa od starých rodičov odsťahovali približne v čase, keď mala maloletá Z. deväť mesiacov. O. však
pravidelne starých rodičov navštevovali a aktívne spolu trávili čas. O. sa starým rodičom i zverovali, ak
sa im niečo nepodarilo, i keď mali úspech. S. deti nikdy v domácnosti starých rodičov žiadne násilie
nespomínali, rovnako tomu tak nebolo zo strany matky. N. rodičia si však uvedomili, že cca v roku XXXX
došlo k zmene pomerov u rodičov - ku kríze, pričom vzťah medzi rodičmi sa rapídne zhoršil po tom,

čo matka začala chodiť na bojové umenie. O. aj vtedy starí rodičia deti opatrovali, pretože otec detí
chodieval na služobné cesty a matka detí sa stretávala s priateľkami. M. stavom sú starí rodičia zronení,
pretože deti sa s nimi nechcú stretávať a vyčítajú im, že im v minulosti podávali lieky, aby mal. M. ochrnul,
prípadne ich inak trovili. S. detí izolovala aj od ostatných príbuzných. K jedinému pobytu mal. detí v
domácnosti otca v roku XXXX starý otec uviedol, že už vtedy bolo evidentné ovplyvňovanie detí, ktoré

chodili tajne telefonovať s matkou, s telefónmi sa schovávali a aj keď v prvý deň styku boli vysmiate, na
druhý deň chceli odísť za matkou. K výchovným prostriedkom, ktoré rodičia používali, svedok uviedol,
že otec mal prísnejší, tvrdší prístup, matka naopak deti rozmaznávala a i kvôli tomu mali medzi sebou
nezhody.XX) Svedkyňa G. H., nar. XX. 5. XXXX, matkina matka, k veci uviedla, že matka ani maloleté deti si
nikdy nesťažovali, že by ich otec týral, naopak, keď si otec po ne prišiel do jej domácnosti, hádzali sa

mu okolo krku. Aj táto stará matka sa o deti pravidelne starala a rodičom pomáhala. N. mala za to, že
matka potrebuje odbornú pomoc, nakoľko deti presvedčila o tom, že ich v minulosti trovili a že svedkyňa
dávala aj matke kvantum liekov. L., a to aj na fyzickej úrovni či v odievaní, nastala u matky v čase,
keď začala navštevovať bojový kurz umenia v centre O.. Vo svojom rodinnom dome si vytvorila vlastný
priestor pod baldachýnom, kde nemal prístup otec detí; miesto bolo pekne upravené a matkina matka

tam bola pozvaná. I. prvýkrát (po XX rokoch manželstva) matka uviedla, že otec ju psychicky týra, že
chce uniesť deti a ona je neustále sledovaná a odpočúvaná. I. až vtedy bude šťastná, keď uvidí svojho
muža na kolenách. M. sú vzťahy medzi matkou a jej matkou veľmi zlé, nekomunikujú spolu, stará matka
sa komunikácii vyhýba, pretože správy matku ešte viac podnecujú. K. spolužitia rodičov v manželstve
deti bývali bezstarostné, hrali sa, chodili každý víkend po výletoch. S. jej matka definovala ako psychicky
labilnú a výbušnú, ktorej nikto nič nesmel povedať. N. matka sa matky bojí, pretože sa jej vyhrážala

smrťou, ak bude deti kontaktovať. U mal. Z. si všimla v poslednom období, že mala žalúdočnú neurózu.
S. izolovala deti aj od ostatných príbuzných.

I. otcovho otca súd vyhodnotil ako úprimnú a pravdivú, napriek blízkemu rodinnému vzťahu k otcovi,
bola neprikrášlená. J. aktuálnej situácii vzťah starého otca k matke nie je nevraživý. Čo sa týka výsluchu

matkinej matky, aj túto súd vyhodnotil v zásade ako pravdivú, pretože neboli ani namietané žiadne
rozpory zo strany matky, či námietky voči obsahu jej svedeckej výpovede. I. medzi matkou a jej matkou je
značne narušený, ich komunikácia je vulgárna. W. však nemalo vplyv na pravdivosť výpovede svedkyne,
pretože má úprimný záujem na zlepšenie pomerov v rodine a aby deti boli opätovne začlenené do svojho
pôvodného prostredia. Y. výpoveďami súd zistil, že počas trvania manželstva mali deti otca radi a rodina

žila normálnym životom.

J. a zistenia znalcov a iných odborníkov

XX) Súd snažiac sa o čo najobjektívnejšie vyhodnotenie situácie vo veci nariadil znalecké dokazovanie

znalcami z odvetvia psychológie a psychiatrie.

XX) Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria S.. M. K. dospel k záveru, že matka
trpí paranoidnou poruchou osobnosti s aktuálnou dekompenzáciou, čo sa u nej prejavuje progredujúcim
paranoidným vývojom s fanatickou nenávisťou voči otcovi mal. detí a nepriateľskými postojmi voči

každému, s kým má otec korektný vzťah. K. svojich interpretáciách konfliktných situácii sa uchyľuje k
nadsadenému, teatrálnemu a agravačnému (zveličenému) popisu v snahe manipulovať verejnú mienku
vo svoj prospech, vykresliť otca ako agresora a vyťažiť zisk, čo možno nazvať paranoidnou lžou. K.
symptomatika však nedosahuje psychotickú bludnú hĺbku (úroveň choromyseľnosti, duševnej choroby
v pravom zmysle slova), matka má zatiaľ kontakt s realitou zachovaný, ale prognóza je vzhľadom k

progresii paranoidného vývoja neistá a otvorená s otáznym smerom „dozrievania“. N. mieru paranoidity
bolo v danom čase ťažko kvantifikovať kvôli absencii aktuálnych objektívnych údajov a tiež kvôli kvalitnej
schopnosti sebakontroly a disimulácie u matky, aby nedošlo k prerieknutiu a nevystúpila z dôkladne
naplánovaného scenára. J. manipuláciou svojich detí v nich matka živí nenávisť voči otcovi a ich
následný agresívny a nenávistný prejav voči nemu budí dojem, že počas celého obdobia spoločného

života boli aj oni otcom iba týrané a nezažili žiaden pozitívny okamih, čím matka spätne získava „dôkaz“
svojich tvrdení. I. na absenciu kritického myslenia (pre ich vek) deti aj podvedome prijímajú a preberajú
negatívny a nenávistný postoj matky.

XX) Vo vyjadreniach matky voči ostatným členom rodiny seba vykresľuje ako obeť, pričom príbuzní tieto

jej tvrdenia vyvracajú a označujú za nepravdivé. V dôsledku uvedenej poruchy osobnosti ohrozuje matka
zdravý vývoj maloletých, v zmysle patoplastického pôsobenia vedúceho k neurotizácii a rozpadu ich
rodinných a sociokultúrnych väzieb. F. detí od členov širšej rodiny ich matka ochudobňuje o množstvo
hodnotných vzťahov a emočných podnetov. K. liečba dekompenzácie paranoidnej poruchy osobnosti u
matky ba bola pre ňu a sekundárne aj pre jej deti prospešná.

XX) Pod výrazom porucha osobnosti (v staršej nomenklatúre psychopatia) je nutné si predstaviť
extrémnu alebo významnú odchýlku od spôsobu, ktorým priemerný človek v danej kultúre vníma, myslí
a cíti a obzvlášť utvára vzťah k druhým alebo k sebe samému, pričom takéto vzorce chovania majútendenciu byť stabilné a zahŕňajú rôzne oblasti správania a psychických prejavov. Z. typy a podtypy
porúch sa vzájomne vylučujú a často sa niektorými charakteristikami prekrývajú. U týchto porúch
sa vyskytujú trvalé a rigidné prejavy maladaptívneho chovania správania, ktoré sú hlboko zakotvené

v štruktúre osobnosti, prejavy jedinca sú ako celok zreteľne odchylné od očakávaného prijateľného
priemeru správania danej spoločnosti a prijímanej normy. Q. sa prejavujú vo viacerých oblastiach,
narušené je poznávanie (spôsoby vnímania a interpretácie vecí, ľudí a udalostí, formovanie prístupu k
sebe a ostatným a predstáv o sebe a ostatných), oblasť emotivity (v jej rozsahu, intenzite a primeranosti
emočných prejavov a odpovedí, ovládanie svojich impulzov a uspokojovanie potrieb), abnormálny je

spôsob správania sa k ostatným a zvládanie interpersonálnych situácii. K. osobnosti nie je dôvodom
pre pochybnosť o spôsobilosti jedinca na právne úkony a nevylučuje ani trestno-právnu zodpovednosť
(pretože nie je chorobným procesom). K. všeobecná zhoda, že psychopat je prístupný výchovným
vplyvom, je schopný pochopiť ich účel a tým sa líši od chorých trpiacich psychotickým ochorením, čiže
duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Čo sa týka paranoidnej poruchy osobnosti, ide o celoživotnú
nedôverčivosť voči iných ľuďom, o hypersenzitívneho, rigidného a podozrievavého jedinca, ktorý často

podlieha žiarlivosti alebo závisti, pričom je extrémne citlivý na kritiku, nezáujem, nezdary, domnelé
odmietnutie alebo urážky. Y. je tendencia mylne chápať chovanie druhých ako nepriateľské alebo
opovržlivé, aj keď je neutrálne alebo dokonca priateľské. J. urážky a majú tendenciu k tvrdošijnému boju
za svoje domnelé práva. Y. jedinci majú často tendenciu za svoje neúspechy obviňovať druhých. S. sa u
nich prejaviť sklon k patologickej žiarlivosti alebo k nadmernému vyzdvihovaniu vlastnej významnosti a

sebachvála. K. nadmerný význam svojej osobe, majú pocit, že sú takí dôležití, že druhí sa môžu proti nim
spiknúť.S.vzťahyparanoidnýchjedincovbývajúkonfliktné,pretožeľahkopodozrievajúokolieznekalých
úmyslov a zo zneužívania. P. druhých kontrolujú a vypočúvajú, aby sa ubezpečili, že sa proti nim nedeje
nič zlého, ale ani tieto manévre im pokoj nedajú, skôr naopak. P. venujú enormné množstvo času a
energie hľadaniu dôkazov, ktoré by potvrdili ich podozrenia, pričom za dôkazy považujú často detaily. X.

veľmi ťažko vyjadrujú náklonnosť, tým, že neustále hľadajú skryté motívy a čakajú, že sa k nim ostatní
budú chovať nefér, chovajú sa k nim nepriateľsky; to často vedie spätne k nepriateľskému chovaniu
druhých, čo paranoidného jedinca utvrdzuje v jeho presvedčení. J., precitlivenosť na odmietnutie alebo
znevažovanie, obavy zo závislosti sa v záťažovej situácii a neznámom prostredí zvyšujú, zhoršujú sa
aj pocity hanby a zraniteľnosti.

XX) Matka je podľa názoru znalca tiež emočne labilná, egocentrická, má zníženú schopnosť
empatického vcítenia, je až bezohľadná voči svoju okoliu s nedostatočne diferencovanou hierarchiou
hodnôt a oblasťou vyšších citov. Má narušenú sociálno-emočnú adaptabilitu. Y. je nestála a
nevypočítateľná, jej emotivity je labilná, afektivita je zvýšene dráždivá. U matky bol zistený histriónsky

akcent, ktorého základným dynamickým a motivačným prvkom je znekľudňujúci pocit vnútornej
nespokojnosti, ktorý pudí ku konaniu a tým k charakteristickému hysterickému správaniu.

XX)ZnalkyňazodvetviapsychológiaS..S.I.zpsychologickéhohľadiskadefinovalamatkuakoosobnosť
nezrelú, závislú, so sklonom k hysterickým prejavom a snahou o získanie sociálnej dominancie, s

tendenciou javiť sa v lepšom svetle a konfliktné situácie nadsazovať. Na jej myslenie, rozhodovanie a
riešenie má výrazný vplyv afektivita, pričom pri nedostatočnom zvládnutí afektu môže byť jej správanie
a konanie hyperemocionálne a impulzívne, s dopadom na vznik konfliktov v interpersonálnej situácii. V
popredí reagovania je podozrievavosť, ktorá má charakter patológie a je spojená s vnímaním, že svet
okolo nej je neprajný, ľudia ju odmietajú a je pod ich nátlakom. S. svoje paranoidné reagovanie voči

otcovi prenáša aj na deti, pričom tento jav sa nazýva „folie a deux“ (šialenstvo v dvojici), čiže indukovaná
paranoja (zdieľaná psychotická porucha).

XX) V rámci rodinných vzťahov deti preferujú matku, ktorú vnímajú až idealisticky, zatiaľ čo vo vzťahu
k otcovi postrádajú akékoľvek citové prejavy. Q. deti postupne preberajú opovrhujúci, odsudzujúci a

odmietavý názor k otcovi, ktorý akoby miestami samotné dotvárali. Q. je vnímaný ako zlý, nebezpečný,
nenávidený a ako pôvodca problémov. Y. postupný patologický vývoj vzťahu k osobe otca je označovaný
ako syndróm zavrhnutia rodiča s jeho príznakmi ako prejavy silnej nenávisti detí k otcovi, s vymenovaním
len záporných charakteristík, prítomnosť banálnych odôvodnení odporu k otcovi, jeho čiernobiele
hodnotenie, neprítomnosť pocitu viny z toho, že otcovi svojimi výrokmi ubližujú, fenomén nezávislého

názoru, kedy deti uvádzajú, že odmietanie otca je ich vlastný názor a rozhodnutie, vypožičané scenáre
(tzv. papagájovanie) a rozšírenie nepriateľstva na celú otcovu rodinu. E. syndrómu zavrhnutého rodiča
podporuje prítomnosť výrazného stresu u detí, adjustačné ťažkosti, idealizácia matky a patologickáfixácia na jej osobu, ktoré S. - XX diagnosticky pomenúva ako poruchu správania viazanú na vzťahy v
rodine (F. XX.) v kombinácii s rozpadom rodiny a odcudzenie (Z. XX.X).

XX) Obe deti podľa psychologického vyšetrenia majú skreslené vnímanie, myslenie a porozumenie
realite, čo naznačuje možné problémy v prispôsobovaní, prítomný je u nich stresový stav, dôsledkom
ktorého je myslenie a emocionalita blokovaná, eventuálne dochádza ku afektívnym ťažkostiam a
výbuchom. U. vnímanie rodičov navodzuje podozrenie k štylizácii skutočnej situácie až vedomému
skresľovaniu. U maloletého M. sa prejavil aj vnútorný konflikt v sebaprijatí, nakoľko pôsobenie matky

narúša jeho vlastný sebaobraz a sebadôveru, pretože u neho prevláda negatívny obraz o druhom
rodičovi. S. M. rodinné pomery brzdia vo vývine. Z psychologického posudku maloletej Z. vyplynula aj
túžba vymaniť sa z vplyvu prostredia. S. dôsledkom pôsobenia matky je zabrzdenie psychosociálneho
vývoja, nakoľko je deťom odobratý potrebný model k prevzatiu sexuálnej identity a role, u M. je už
naznačený konflikt v identifikácii s prirodzeným mužským vzorom a u Z. je výrazne ovplyvnená voľba
erotického partnera v budúcnosti.

XX) Dôsledkom pôsobenia matky už došlo aj k trvalému poškodeniu emocionálneho vývoja detí; mal.
deti emočne trpia. Q. deti museli potlačiť pozitívne emócie k otcovi, pričom potláčanie a vytesňovanie
emócií je patologický obranný mechanizmus, ktorý vedie k celej škále patologických symptómov. U deti
bol zachytený stresový stav a výrazné vytesnenie emócií, avšak vzhľadom na ich vek a zrelosť majú

obmedzené možnosti a zdroje na zvládanie takejto problematickej situácie. U detí sú zreteľné voči otcovi
len výrazné prejavy nenávisti, ktoré dávajú voľný priebeh za úplnej absencie pocitov viny, čím vzniká
riziko straty schopnosti empatie a riziko vzniku psychopatického vývinu osobnosti, dochádza k narušeniu
vzťahu k autoritám a k zníženiu sociálnej diferenciácie, pretože otec pre deti predstavuje prvú primárnu
autoritu, ktorá je programovaním spochybňovaná, pričom nenávisť sa rozširuje na ďalších príbuzných

s tendenciou správať sa obdobným spôsobom ku všetkým „nepohodlným“ osobám (viď zmenu postoja
detí k úradníkovi H. pre deti).

XX) Motívom matky k uvedenému správaniu a konaniu je pomsta za subjektívne pociťované príkorie
počas manželstva a „ochrana detí“. M. obranný mechanizmus v súvislosti s motívom ochrany sa môže

vyskytovať tzv. projekcia, dôsledkom ktorej dochádza k falošnému obvineniu druhého rodiča z týrania
za účelom dosiahnutia zákazu styku detí s nepohodlným rodičom a jeho trestného stíhania. V prípade
zotrvania mal. detí v starostlivosti matky nie je predpoklad rozvoja ich vzťahu s otcom. J., najúčinnejšou
terapeutickou možnosťou je obmedzenie vplyvu zavrhujúceho rodiča (matky) s možnosťou buď určenia
terapeuta za účelom riadeného styku otca s deťmi, prípadne nariadenie programu pre dočasný pobyt

detí v rediagnostickom zariadení za účelom neutralizácie programovania a obnovenia vzťahu s otcom
a následne zmena zverenia detí do starostlivosti otca.

XX) Naproti tomu zo znaleckých posudkov vyplýva, že otec netrpí ani v minulosti netrpel duševnou
poruchou ani chorobou. J. je závislý na žiadnej psychoaktívnej látke. J. u neho zistené žiadne prejavy

správania voči deťom, ktorými by ich mohol ohrozovať alebo negatívne ovplyvňovať, i keď sú v
jeho osobnosti prítomné narcistické črty so zvýšenou mierou sebahodnotenia, manipulatívnosti a
sebapresadzovania v interpersonálnych vzťahoch. N. deti ľúbi. Z psychologického hľadiska je emočne
stabilný, aj keď následkom porozvodovej situácie a sporom o deti sa prechodne u neho objavuje emočná
labilita. Má nízku tendenciu ku skresľovaniu reality. Z. afektivita je mierne impulzívnejšia, ale nie je

agresor ani tyran, ako sa ho matka snaží súdu, verejnosti a ostatným zúčastneným osobám vykresliť.

XX) K znaleckému posudku sa H. pre deti vyjadrila v tom smere, že znalecký posudok konštatuje
syndróm zavrhnutého rodičia, ktorý nie je oficiálny psychopatologickým syndrómom, nevyskytuje sa
v medicínskej psychiatrickej syndromológii a nie je stanovený ani ako nozologická jednotka (resp.

diagnóza v oficiálnych medzinárodných systémoch klasifikácie chorôb). V N. republike ja záväzne
platná medzinárodná klasifikácia chorôb S. XX (F.-XX), v tejto klasifikácii spomenutý N. (K.) nie je
uvedený, preto ho nemožno stanovovať ako diagnózu, ale ani popisovať ako syndróm. K. maloleté deti
podľa posudku signalizujú emocionálne ťažkosti v diagnostickej rovine ako poruchy správania viazané
na vzťahy v rodine, podľa názoru H. pre deti u maloletých deti takéto správanie nie je dostatočne

výrazné a teda nepostačuje na diagnózu F. XX, pretože ani vážne narušené vzťahy medzi rodičom
a dieťaťom samé nestačia na diagnózu tejto poruchy, ktorú charakterizuje opakované, pretrvávajúce
asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie, ktoré môže vážne narušiť veku primerané sociálne
požiadavky. F. teda o horšie počínanie ako je obyčajné detské huncútstvo alebo pubertálna rebélia anárast trvalého správania (aspoň X mesiacov). K. správania, ktoré sú podkladom pre diagnózu zahrňujú
nadmernébitkárstvo,tyranizovanie,krutosťvočiinýmľuďomazvieratám,ťažképoškodzovaniemajetku,
opakované klamanie, záškoláctvo, útek z domu, nezvyčajné a časté výbuchy zlosti a neposlušnosť. H.

v danej veci odporučila rodinnú terapiu za účelom riadeného styku otca s maloletými deťmi a predídeniu
nevhodnej vzájomnej komunikácii rodičov, prípadne s čo i len dočasným pobytom v rediagnostickom
zariadení H. nesúhlasila, pretože maloleté deti netrpia takými poruchami správania, ktoré nie je možné
odstrániť opatreniami v rodine, v škole, či odbornou ambulantnou starostlivosťou, sú šťastné v prostredí,
kde vyrastajú, dobre sa učia a majú primerané sociálne väzby. K. odňatie detí by mohlo spôsobiť úplné

odmietnutie otca ako rodiča.

XX) V nadväznosti na výsledky znaleckého dokazovania otec odporučil mal. deti umiestniť do O.
krízového centra J. v L. v L., pretože vzhľadom na zdravotný stav matky je možné vylúčiť, že by sa
podrobila terapiám podľa varianty, ktorú navrhla v znaleckom posudku znalkyňa S.. I. ako prvú, pretože
to by mohlo zachrániť vývoj a výchovu mal. detí s ohľadom na fanatickú nenávisť matky voči nemu a

neustálu manipuláciu s deťmi.

XX) Matka s výsledkami znaleckého dokazovania nesúhlasila, mala za to, že znalec sa mal venovať
aktuálnemu stavu jednotlivých zúčastnených a nepreberať výroky nepravdy a krivé obvinenia zo spisu, v
rámci ktorých sa povie čokoľvek, aby sa protistrane uškodilo. V časti týchto námietok sa matka vyjadruje

k okolnostiam, ktoré sú súčasťou spisu, resp. ich uviedli účastníci v znaleckom vyšetrení. J. sa venuje
tomu, čo uviedol otec a uvedené posudzuje či vyhodnocuje. V ďalšom matka namieta, že G. (N.) test,
ako aj kresba postavy boli nesprávne interpretované, resp. znalecký posudok obsahuje časti, ktoré sa na
vyšetrení absolútne nepreberali (napríklad túžba matky po intímnych vzťahoch), prípadne, že znalkyňa
S.. I. vychádzala zo znaleckých posudkov doložených protistranou o jej zdravotnom stave alebo i z

vyjadrení otca. S. tiež nesúhlasila s tým, že znalkyňa vyhodnotila výpovede detí ako štylizované, až
vedome predstierané, pretože podľa jej názoru, keď človek prežíva akýkoľvek negatívny zážitok, tento
opisuje vždy rovnako. J. s tvrdením znalkyne, že mal. dcéra považuje otca za toho, kto jej dovoľuje
rozhodnúť sa, kedy sa vráti a rešpektuje jej súkromie. K syndrómu zavrhnutého rodiča namietala
s rovnakou argumentáciou ako H. pre deti. V tejto súvislosti poukázala na spoločné vyhlásenie I.

ochrankyne práv, H. pre deti ako i H. pre deti N., v ktorom spoločne odmietli tzv. syndróm zavrhnutého
rodiča, pričom osobitne odmietajú spôsob liečby syndrómu zavrhnutého rodiča, teda oddelenie od
preferenčného rodiča, ktorý drastický spôsob riešenia navrhuje aj znalkyňa. K. vynucovaný styk matka
považovala za taký, že môže ohroziť psychickú integritu dieťaťa. I. na normálnu adaptáciu detí v
školskom prostredí matka vylučuje, že by súčasné prejavy detí boli poruchou správania. K záverom

psychiatrického posudku uviedla, že znalec S.. K. sa zaujímal o to, prečo sa dala ostrihať, zaujímal sa
o dôvody jej rozhodnutia, počas vyšetrenia sa neustále díval na mobil, čím odpútaval svoju pozornosť
od posudzovania jej stavu, žiadal názornú ukážku útoku otca na matku; rovnako namietla, že znalec sa
zameral na informácie od otca maloletých a zo súdneho spisu, ktorý ani nečítal.

XX) V rámci námietok voči výsledkom znaleckého dokazovania matka predložila konkurenčný znalecký
posudok vyhotovený na jej žiadosť S.. D. L., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, ktorá na matkou kladené otázky
odpovedala, že znalecký posudok je možné vypracovať aj na základe vyjadrení len jednej zo strán,
avšak musí byť vyvážený, jeho závery sa majú opierať o objektívne skutočnosti a má byť nestranný

so zvážením všetkých okolností, pričom hodnovernosť možno vyvodiť iba z faktov. L. považovala
za neseriózne, ak znalkyňa z odboru psychológie S.. I. vo svojej znaleckej expertíze citovala
kontroverzného autora A., ktorého názory sú odmietané odbornými spoločnosťami, pričom diagnóza Z
XX.XvS.XXnehodnotíchorobnýstavaleboporuchu,alejeibaoznačenímvonkajšíchpríčinvzniknutých
psychických problémov a je teda doplnkovou k inej konkrétnej diagnóze; celá kapitola B. kam spadá

aj tento kód Z, sa týka faktorov ovplyvňujúcich zdravie a kontakt so zdravotníckymi službami. W.,
že znalkyňa S.. I. buď nevie alebo vedome zvádza, pretože ani u otca ani u detí nejde o klinicky
konštatovanú chorobu, pričom jej zaujatosť v prospech otca hodnotí ako očividnú, keď v znaleckom
posudku na jednej strane pripúšťa, že deti majú konkrétne negatívne zážitky s otcom, v ďalšom texte
obšírne vysvetľuje, ako matka vedome programuje deti v neprospech otca. L. kladie otázku, či otec

nemanipuluje deti tiež tým, že odmieta hmotne podporovať deti a súdi sa o XXX € výživného, ako
toto môžu vnímať deti, pričom konštatuje, že otec zatiaľ nevyužil iné nástroje pre zmenu ich postoja
ako trpezlivosť, empatiu, sebakritické zhodnotenie vlastných chýb. L. - psychiatrička vyhodnotila, že
znalec K. známky duševnej choroby u matky nezistil, avšak konštatuje u matky poruchu osobnosti,pričom existuje iný psychologický posudok matky, v ktorom sa žiadna porucha osobnosti nepremieta.
L. - psychiatrička uvádza, že oba súdom nariadené posudky odmietajú fakty, že matka mala mnoho
dôvodov cítiť sa ohrozená otcom a je prenasledovaná. Na otázku, či je možné stanoviť diagnózu detí

bez ich klinického vyšetrenia a to špeciálnymi testovými metodikami zohľadňujúcimi ich vek, znalkyňa -
psychiatrička uvádza, že deti boli vyšetrované opakovane a za použitia primeraných testov, ide však o
ich správnu interpretáciu. L., že napriek negatívnym skúsenostiam detí nie je ich názor doteraz súdom
dostatočne akceptovaný, ich vyjadrenia sú podceňované, čo odporuje ich jasne deklarovaným právam
zakotveným v O. o právach dieťaťa a judikatúre D. dohovoru o ľudských právach. S. znalkyňa uviedla, že

matka netrpí žiadnou poruchou, ktorá by jej bránila riadne vychovávať deti, nie je paranoidný psychopat
a pokiaľ má matka pocit, že súd dostatočne nevníma jej názory, negatívne skúsenosti a dokonca ani
vlastné priznanie sa otca k istým negatívnym javom v jeho správaní a prístupe, má logický záujem, aby
jej vec prejednal iný sudca, resp. sa vec posunula príslušne k ich novému bydlisku. L. sa informovala u H.
pre deti, ktorá sa prípadom zaoberá, ako v súčasnosti deti fungujú a bolo konštatované, že veľmi dobre
sa cítia v novom prostredí, prospievajú zdravotne, prospechom a aj subjektívne sa cítia dobre. M. matka

bola schopná komunikovať s otcom a nájsť spôsob, aby deti dokázali znovu nadviazať primeraný vzťah k
otcoviasotcom,tosibudežiadaťdlhšíproces,terapieuobochrodičov,abydokázalispolukonštruktívne
nekonfliktne komunikovať v prospech spoločných detí, bez vyhrážok, násilného sebapresadzovania a
rôznych spôsobov ekonomického manipulovania s matkou a deťmi. Q. psychického a fyzického stavu
detí znalkyňa - psychiatrička poukázala na stanovisko H. pre deti, nálezy zo školy, prípadne navrhla nové

psychologické vyšetrenie detí. K. explorácie matky mal. Z. hovorila, že je spokojná, páči sa jej v novom
kolektívne, že sa teraz cítia s bratom dobre. L. vyhodnotila, že dieťa je na svoj vek vyspelé, s dobrými
vyjadrovacími schopnosťami a spontánnosťou a neimponovalo ako naprogramované a manipulované.
Ku vzťahu mal. detí k obom rodičom a naopak sa znalkyňa nevyjadrila, pretože by to prekračovalo
rámec aktuálneho znaleckého skúmania a bolo nad rámec odborného zamerania znalca. L. odporučila

zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky, vzhľadom na jej záujem, pričom znalkyňa vníma, že
otec si je toho vedomý a chce len docieliť, aby matka umožnila jeho styk s deťmi podľa súdneho
rozhodnutia. K. názoru znalkyne - psychiatričky ak budú rodičia disciplinovaní v procese psychologickej
pomoci, tak sa postupne, pomaly so značnou mierou empatie u otca bude dať docieliť cieľ, aby deti
nestratili kontakt s otcom a jeho nezastupiteľnú úlohu úplne; musia mu však uveriť. Za rodiča, ktorý

lepšie rozumie biologickým signálom svojich detí, ich sociálne-emočným a temperamentovým prejavom,
ktorý má schopnosť štrukturovať prostredie a situáciu pre deti primerane ich vývinovým potrebám, čo je
kvalitatívne zrelšia výhoda pri výchove dvoch mal. detí, považovala znalkyňa - psychiatrička nesporne
matku, ktorá sa osvedčuje podľa jej názoru vo výchove detí aj po odlúčení od otca. Čo však znalkyňa
zdôrazňuje, úplné odlúčenie nemožno pripustiť. L. nevidí dôvod, aby sa zmenilo niečo na úprave styku

ako už bolo rozhodnuté. Y. iba rešpektovať fakt, že otec má obmedzený prístup k matke, vzhľadom na
agresívne útoky v minulosti, pričom s pomocou psychológov treba postupne prekonať túto prekážku.

XX) Súd sám (i bez ohľadu na vyjadrenia namietaných znalcov uvedené nižšie, ktoré však súd plne
akceptuje a sa s nimi stotožňuje) uvedený znalecký posudok vyhodnotil ako nedostatočne objektívny

a to vzhľadom k tomu, že nedošlo ani len k vypočutiu druhej strany, teda otca. V opatrovníckom
spore je vždy potrebné vypočuť obe strany s jedinou výnimkou - pokiaľ strana nechce spolupracovať
a nechce sa znaleckého vyšetrenia zúčastniť. To v uvedenom znaleckom vyšetrení chýbalo. S. súd
poukazuje aj na podklady, ktoré matka poskytla súdnej znalkyni - psychiatričke za účelom podania
znaleckého posudku, pretože obsahujú väčšinou uznesenia z trestných stíhaní, v ktorých bolo trestné

stíhanie resp. priestupkové konanie voči matke zamietnuté alebo zastavené alebo bolo začaté trestné
stíhanie voči otcovi na podklade trestného oznámenia, ktoré podala matka a na podklade ktorého bol
otcovi obmedzený prístup k nej; inak boli znalkyni predložené len aj uznesenia Q. súdu L. vydané
v rámci výkonu rozhodnutia. N. preto hodnotí podklady poskytnuté znalkyni ako účelovo vyňaté. S.
nepredložilaznalkyninávrhotcanazmenuúpravyrodičovskýchprávapovinností,nepredložilaanijedno

rozhodnutie (s výnimkou rozhodnutí v konaní o výkon rozhodnutia), ktoré boli vydané v jej neprospech
(ako napríklad zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie o zákaze styku otca s mal. deťmi). Čo
sa týka hodnotenia manželského vývoja, toto posudzuje znalkyňa na základe určitých klišé (starší
partner, postupné dozrievanie manželky a jej emancipácia). S. znalkyňa vo svojom znaleckom posudku
hodnotí postup súdu v tomto konaní, čo jej absolútne neprináleží. L. - psychiatrička sa tiež vyjadruje

ku okolnostiam, ktoré prekračujú rámec jej odborného zamerania a patria do oblasti psychológie; je
to najmä v odpovedi ohľadne zverenia mal. detí do starostlivosti, k úprave styku rodičov s deťmi,
ako aj vyhodnotenia, kto z rodičov lepšie rozumie mal. deťom. Q. znalkyne, aby sa prostredníctvom
odbornej pomoci a mediácie ďalej pokračovalo v konaní, súd síce akceptuje, ale vzhľadom na výsledkyaj tohto zvoleného postupu (výchovného opatrenia), ktoré súd opíše nižšie, nemohol k uvedenému
ďalej prihliadnuť. Aj v tomto smere však znalkyňa prekračuje rámec svojho odborného zamerania. V
konečnom dôsledku sa znalkyňa - psychiatrička S.. L. od znalca psychiatra S.. K. odlíšila len v tom

smere, že u matky nezistila paranoidnú poruchu osobnosti, avšak sama pripustila, že osobnosť matky
nesie isté anomálne črty. L. poukázala, že osobnosť s paranoidnou poruchou by mala zákonite konflikty
na pracovisku, so susedmi, v škole. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výsluchy svedkov v danej
veci, ktoré potvrdili konfliktnú atmosféru v rodine (nesmelo sa matke nič povedať), prípadne aj konfliktné
situácie na pracovisku.

XX) Pokiaľ znalkyňa S.. L. vyhodnotila zážitky s pocitom sledovania matky ako nie patologického
charakteru, pretože bola dokázateľne sledovaná detektívnou kanceláriou, hodnotiac to ako
psychologicky zrozumiteľné, súd naproti tomu považuje tvrdenie/presvedčenie matky o tom, že otec
ju chcel spolu s mal. deťmi fyzicky zlikvidovať (vytláčaním dodávkou na komunikácii), za prekročenie
rámca bežnej podozrievavosti, nakoľko toto presvedčenie nevychádza zo žiadneho správania sa

otca. Q. prejavil tak v tomto ako aj v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva pozitívny vzťah k
svojim deťom, snažil sa o láskavú komunikáciu a deklaroval niekoľkokrát aj materiálnu pomoc matke
(zabezpečenie trojizbového bytu na stále bývanie, aj vyplatenie niekoľkých desiatok tisíc z vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov), na ktoré návrhy matka nechcela pristúpiť. V tejto súvislosti
súd len doplňuje, že matka sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov snaží

získať značný obnos peňazí (X milióny eur). K. sudca sa síce v tomto smere nevie jednoznačne vyjadriť
k výsledku konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva ani k tam predloženým dôkazom,
avšak v konaní o rozvod manželstva sa relatívne podrobne zaoberal majetkovými pomermi účastníkov
konania a takýto rozsah majetku, z ktorého by bolo možné vyporiadanie v takejto sume žiadať, nezistil.
N. preto kriticky pristúpil aj k záveru znalkyne (č. l. XX znaleckého posudku), že materiálne zameranie,

ktoré sa premieta do mnohých rovín kauzy, je zrejmé práve/len u otca. S. v rámci písomnej komunikácie
často požiadavky otca obracala do finančnej roviny.

XX) Pokiaľ znalkyňa S.. L. tvrdila, že otec nedisponuje citovou empatiou ani v intímnom živote ani v
prístupe k členom rodiny, ak sa nesprávali podľa jeho očakávaní, a prejavuje sa dominantne, súd toto

stanovisko neakceptoval preto, že otec nebol v tomto smere vyšetrený alebo čo i len vypočutý uvedenou
znalkyňou.Ajkeďznalkyňavodpovedinaotázkuštvrtúsprávneuviedla,žesyndrómzavrhnutéhorodičia
nie je diagnózou, neprislúcha jej hodnotiť zaujatosť či nezaujatosť znalkyne S.. I. - na toto je príslušný
iba súd.
XX) Za účelom odstránenia pochybností o správnosti uvedených posudkov súd tiež osobne súdom

ustanovených znalcov vypočul. S.. M. K. zotrval na výsledkoch znaleckého posudku, pričom vychádzal
z obsahu spisu, ktorý mal riadne naštudovaný. K. tvrdil, že tomuto tak nebolo, bolo to len za účelom
navodenianeformálnejatmosféryauvedenétvrdeniebolopoužitéakoúskok/technika,abymatkazačala
riadne odpovedať na otázky, keďže predtým uvádzala, že všetko je v spise a znalec si to má prečítať.
G. to teda za účelom rozbitia jej obranného valu zatajovania. L. znalca vychádzal práve z pozorovania

matky, jej vyjadrení a z klinického vyšetrenia, všetko bolo vo výsledkoch zohľadnené. W., že samotná
paranoidná porucha nediskvalifikuje matku ako rodiča, ale má sekundárny dopad na deti, napríklad
pretŕhanie väzieb s príbuznými, pričom cez konflikty medzi dospelými deti trpia. J., že matka má sklony
k pomstychtivosti a môže byť teoreticky nebezpečná, ak by došlo k odňatiu detí. L. matku za potenciálne
nebezpečnú voči deťom považoval v prípade, pokiaľ by tieto prejavili pozitívnu spomienku voči otcovi;

stalibysatakčlenminepriateľskéhotábora,pretodetimusiabyťvočimatkelojálne.K.mstiťsanedokáže
nič prevychovať, matka však nemá takú duševnú poruchu, že by nebola zodpovedná za svoje konanie
(uvedené zodpovedá aj predloženému znaleckému posudku zo strany matky, kde psychiater v rámci
trestného stíhania uviedol, že matka je trestnoprávne zodpovedná). S. má svoje konanie pod kontrolou
a ak sa rozhodne pre agresívny moment - pomstu, bude to pri plnom vedomí s plne zachovanými

rozpoznávacími schopnosťami. S. sa necíti byť po vplyvom inej osoby, dobrovoľne však preberá názory
osoby, voči ktorej má dôveru, čo však nesúvisí s jej diagnózou. Y. názory však prijíma dobrovoľne
(teda nie je závislým členom sekty). K ďalšej prognóze vývoja v tom smere, že by prepukla u matky
duševná choroba, sa znalec vyjadril, že môže byť v budúcnosti vyhodnotená na základe toho, či dôjde
k zjavnému hrubému narušeniu hodnotenia reality, teda ak by nastali nové skutočnosti, nové podania

zo strany matky, v ktorých by sa táto črta zvýrazňovala a išlo by o dokázateľne nepravdivé tvrdenia.
Už na hranici reality hodnotil znalec tvrdenie matky, že má byť „rozleptaná kyselinou, zohavená na
pohlavných orgánoch, zavlečená do cudziny“, pretože sa vyjadrila, že z týchto vecí má strach. Ak by
tomu uverila, tejto domnienke ako faktu, už by to znalec označil za psychózu. V tomto štádiu znalecnevedel vyhodnotiť, či porucha progredovala do duševnej choroby, pretože ide o tvrdenie proti tvrdeniu,
pričom navyše matka je inteligentnou osobou, ktorá dokáže hrubú neadekvátnosť maskovať.

XX) Za jeden zo symptómov paranoidnej poruchy považoval znalec S.. K. tzv. chytanie za slovíčka.
W. porucha sa prejavuje vo všetkých reakciách matky a jej prejavoch, z celého obsahu spisu, pričom
len matka si myslí, že to na nej nie je vidno. L. zotrval na stanovisku, že matka je nebezpečná pre
vývoj svojich detí, jej patoplastickým vplyvom a manipuláciou, v programovaní detí až k nenávisti, keď
donekonečna opakujú tri objektívne a banálne okolnosti (potýčka v kúpeľni, pri sťahovaní veci od matky,

pri hre detí), ktoré sa prezentujú deťom XXX-krát a otec je prezentovaný neustále ako agresor a tyran.
L. vyšiel aj z nahrávky, v ktorej matka povzbudzujúcim spôsobom reagovala na nenávistné a vulgárne
správanie detí voči otcovi, pričom samotný prejav detí je toho dôkazom, že tento sekundárny druhotný
vplyv matky je nebezpečný. W. povzbudzovanie považuje znalec za manipuláciu. Y. matky znalec
nepovažuje za vymyslené, ale účelovo nadsadené. K. tiež na to, že matka nedokázala pri vyšetrení
riadne ukázať spôsob, akým došlo k jej zraneniu, nedokázala logicky zdôvodniť nepriateľské postoje

voči súrodencom a svojim rodičom, čo považuje za prejav, že jej reakcie sú preexponované. S. je podľa
znalca síce láskyplná a zahrňujúca, avšak deti môžu trpieť tým, že im nie je umožnené rozvíjať vzťahy
s ostatnými príbuznými. V neskoršom veku je možné, že deti pochopia, že ten tzv. „dobrý rodič“ bol v
skutočnosti tyran.

XX)Znalectiežuviedol,žedekompenzácia poruchyumatkynastalapreto,lebosanachádzavzáťažovej
situácii. K. sa zvýrazňujú jej črty osobnosti, ktoré si však ponesie celý život a to aj v prípade, ak by
otec ustúpil zo svojich požiadaviek, avšak nebol by už dôvod pokračovať v tlaku na deti/k manipulácii,
pretože matke bude postačovať dosiahnuť víťazstvo nad protivníkom a majetkové vyrovnanie. J. by
už matka nepotrebovala deti programovať, ostalo by len temperovanie, pretože nikdy nepovie, že XX

rokov bol otec dobrý chlap a skákala mu do náruče. S. všetko pozitívne z minulosti znegovala a tri
položky v emočnej situácii, keď obaja reagovali impulzívne, sa hodnotí ako týranie. K. názoru znalca
po skončení konania už nebude toľko potrebné programovať deti, ale k preprogramovaniu detí nedôjde,
avšak pravdepodobne v budúcnosti to budú vnímať inak ako dosiaľ. O. sa stáva, že deti prestúpia do
opačného tábor a zanevrú na pôvodný (teda na matku). K. by sa dala odstrániť uvedomením si matky,

že takto nemôže vplývať na deti ak chce, aby z nich vyrástli zrelí a sebavedomí ľudia. S touto poruchou
sa dá pracovať len keď sa daný človek pre to rozhodne, pričom nevzniká na základe vonkajších vplyvov
(negatívne zážitky), len sa v danom čase môže zvýrazniť alebo dekompenzovať. O. paranoidnú poruchu
je možné aj na základe jedného vyšetrenia.

XX) K podaným námietkam voči záverom znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru
psychológia S.. S. I., táto uviedla, že ku každej testovej metóde, ktorá bola použitá, bol pripojený aj
komentár a teda aj keď neuvádzala ku každému bodu, z ktorého konkrétneho testu niečo zistila, urobila
tak súhrnne na základe komplexnej analýzy všetkých testov vzájomne poprepájaných. J. je pravda, že
bymatkaamal.detinevedelioprítomnostiotcanavyšetrení.G.otomupovedomené.Ztestovvyplynulo,

že matka dosiahla v testoch skóre lživosti XX bodov z XX, teda maximum. Aj v konkrétnom dotazníku
sa snaží javiť v lepšom svetle. Z. vyjadrenia disponujú veľkou mierou vzťahovačnosti a paranoje.

XX) Znalkyňa tiež uviedla, že aj keď v právnej praxi nie je akceptovaný syndróm zavrhnutého rodiča,
okrempráceA.vychádzalaznalkyňaajzpráceD.G..K.najmänalistypísanédeťmiotcoviaichsamotné

správanie voči nemu, keď sú voči nemu drzé, arogantné, negativistické, bez pocitov viny, čo považuje
znalkyňa za živnú pôdu pre prípadnú sociopatiu. V podobnom znení charakterizovala aj správanie
detí voči úradníkom. K. by sa deti otca báli, takto by nereagovali. D. aj ich neverbálne prejavy boli
vzdorovité a bojovné, nie obranné. Na otcovu snahu na priblíženie sa reagovali dorážaním. J. arogancia,
negativizmus a urážky. D. stav deti bez ohľadu na kategóriu do ktorej by sa zaradil, nie je dobrý. O. nie

sú šťastné, i keď tak môžu tvrdiť. U M. sa objavuje nenávisť k sebe samému, lebo vidí svoju podobnosť
s otcom. Z. vykazuje stresové symptómy, čo vyplynulo z V. testu, z ktorého vyšlo i to, že deti potláčajú
emócie. M. argumenty, prečo sa nechcú stretávať s otcom, neboli uvedené žiadne nenávistné dôvody,
ale banálne, že im zasahuje do iného programu. U detí prevažuje vízia čierno-bieleho sveta, kde matka
je vykresľovaná iba pozitívne a otec iba negatívne. Z dotazníka M. vyplynulo, že zo strany detí ide o

štylizáciu, pričom sám autor tohto testu uvádza, že pokiaľ chýba prvý sten, býva to pod vplyvom druhého
rodiča; to zodpovedalo aj tomuto prípadu.XX) Znalkyňa S.. I. odporučila, aby sa najprv s deťmi a rodičmi pracovalo a to za dozoru súdu,
pričom zo strany detí je predpoklad veľkého odporu a vzdoru, ktorý bude treba prekonávať, pretože
už len všeobecne tendencia k paranoji vzdoruje zmene, osoba vníma prehodnocovaním myslenia ako

ubližovanie a môže to mať aj za následok zvýraznenie negativizmu detí voči otcovi.

XX) Rozpory medzi znaleckými posudkami S.. L. a S.. K. vyvrátil tento O. k posudku č. XX/XXXX zo
dňa 2. XX. XXXX, v ktorom uvedený znalec uviedol, že svoje závery nestaval na dojmoch z hereckých
výkonov posudzovaných osôb, sympatii, antipatii alebo predsudkov, ale na racionálnej a vecnej analýze

reálnehoklinickéhoobrazuainformáciizospisu.Y.všetkyjehozáveryatvrdeniajemožnénaštudovaním
spisu overiť. S. poukázal na to, že znalkyňa S.. L. napriek odpovedi na druhú otázku, že znalecký
posudok je možné vypracovať aj na základe vyjadrení jednej zo strán, avšak musí byť vyvážený,
opierať sa o objektívne okolnosti a byť nestranný, sama však nezohľadňuje početné skutočnosti a
výpovede zo spisu. S. hodnotí ako úprimnú a otvorenú a dôkazy jej nedôveryhodnosti ignoruje. N. pri tom
nekriticky preberá manipulatívne podsunuté pohľady a závery matky, ktorej dôveryhodnosť vzhľadom k

dokázateľným klamstvám, prekrúcaniu skutočností a nadsadzovaniu reality je spochybnená. S. klamala
pri popieraní nevery, aj pri znaleckom vyšetrení napriek potvrdeniam detektíva, ktorého najal otec,
prekrúca udalosti zo svojho detstva i manželstva. Y., že s deťmi nezažila žiadne pozitívne momenty a
zážitky v manželstve, sú v rozpore s fotografiami z rodinným udalostí, kde boli členovia rodiny evidentne
spokojní, uvoľnení a vyzerali šťastne. S. sa matka prejavuje aj pri súdnych konaniach, dezinterpretuje,

chytá za slovíčka, podsúva svoje prekrútené tvrdenia, agravuje úraz krku, podnecuje nenávisť detí voči
otcovi, pričom tvrdí, že takéto aktivity nevyvíja. K. znalkyňa S.. L. konštatuje, že aj keď otca nevyšetrila,
tento pôsobí autenticky, fakty neskresľuje a priznáva, čím sa len potvrdila jeho dôveryhodnosť, no na
druhej strane nezohľadňuje jeho tvrdenia, ktoré sú v neprospech matky, považuje ich za jednostranné a
tvrdenie proti tvrdeniu. L. verí iba matke. L. uvádza, že sa neodporúča násilná aktivita voči deťom a tieto

by nemali byť konaním zúčastnených strán traumatizované, avšak pri znaleckom vyšetrení ňou samou
bola prítomná mal. Z., pričom si snáď po stýkrát vypočula od matky, aký je otec zlý a tyran, čím bola
znovu traumatizovaná a znovu sa prehĺbilo narušenie vzťahu k otcovi. Y. samotné vyšetrenie S.. L. je
dôkazom, že matka programuje deti k nenávisti voči otcovi. O. sú oveľa viac traumatizované neustálym
pripomínaním a opakovaním „troch konfliktných epizód z manželského života“ viac ako samotnými troma

epizódami. L. S.. L. fanaticky nenávistné ťaženie matky ignoruje, rovnako ako jeho negatívne dopady
na jej deti. G. voči záujmom a prospechu detí, egocentrizmus a manipulatívnosť matky sa prejavuje
okrem iného práve v tomto jej pôsobení, keď mnohokrát pripomínaný negatívny jeden zážitok je deťmi
vnímaný ako početný a častý, ale pozitívne zážitky s otcom a kompletnou rodinou sú zamlčované a
upadajú u nich do zabudnutia. K. vývoj u matky nenastal na základe sledovania detektívom, tieto prejavy

boli prítomné už predtým.

XX) Znalec S.. K. tiež uviedol, že tvrdenie znalkyne S.. L., že snaha o zistenie pravdy a dôkazu
prostredníctvom detektívnej služby bola abnormalitou, je hrubo zaujatý postoj znalkyne S.. L. voči otcovi.
I. k obvineniam, manipulatívnosti a kverulačnej aktivite matky je logicky pochopiteľná aj snaha otca

zdokumentovať odvážané veci z jeho domu, ktoré sa navyše dialo bez oznámenia, v čase, keď už matka
v dome nebývala; na jeho konaní v tomto kontexte nie je nič abnormálne, je skôr logické a pochopiteľné.
Za povšimnutie stojí agresívna a impulzívna reakcia matky, ktorá začala otcovi zakrývať objektív a
on ju pri vzájomnom naťahovaní udrel do tváre, čo vlastne vyprovokovala ona sama. M. túto situáciu
znalkyňa S.. L. dezinterpretačne popisuje taktiež v neprospech otca. D. labilitu a impulzivitu, ktorú matka

prejavila v uvedenej situácii, znalkyňa ignoruje, aj keď práve táto situácia je jedným z dôkazom jej
zvýšenej impulzivity. Y. symptóm sa opakovane prejavil aj počas súdnych konaní a počas znaleckých
vyšetrení. K. znaleckom vyšetrení znalec S.. K. matku opakovane vystavil frustrácii a konfrontoval ju
s nesúhlasným názorom. Z. reakcie boli alebo impulzívne až hostilné (nepriateľské a zlostné), alebo
reagovala subdepresívnou rozladou a plačom. Y. reálne prítomné prejavy u matky klasifikoval znalec v

objektívnom náleze ako prejav emočnej lability a zvýšenej impulzivity. G. voči svoju okoliu, neschopnosť
empatického cítenia, nedostatočne diferencovaná hierarchia hodnôt a oblasť vyšších citov sa prejavuje v
negatívnych vyjadreniach matky pred jej deťmi voči ich otcovi, v neopodstatnenej nenávisti voči matke a
súrodencom, v odopieraní deťom kontaktovať sa s rodinou strýka a tety, v obštrukciám pri styku s otcom
a v posmeľovaní detí v arogantnom a nenávistnom prejave voči otcovi. O svojom otcovi sa vyjadrovala

iba vulgárne, tieto jej prejavy sú v spise zadokumentované a z jej správania, vystupovania v súdnych
konaniach, z prejavu pri znaleckých vyšetreniach a z výpovedí svedkov jednoznačne vyplývajú. L. S.. L.
tieto abnormálne patologické prejavy matky ignoruje. L. S.. K. konštatoval, že nie jeho tvrdenia a závery
sa neopierajú na dôkazy zo spisu, ale práve v záveroch znalkyne S.. L. nie sú zapracované závažnéskutočnosti zo spisu, ktoré by mohli vyvážene a objektívne zhodnotiť osobnostné abnormity matky v jej
neprospech. L. S.. L. absolútne nereaguje vo svojom posudku na skutočnosť zaznamenanú v súdnou
spise, že matka je presvedčená o tom, že ju otec plánuje „pripraviť o deti, poliať kyselinou, dať na trh s

bielym mäsom, znetvoriť ju, pričom nadobudla pocit, že jeho plán je už rozpracovaný“. W. tvrdené matky
je učebnicový dôkaz jej paranoidného konšpiračného myslenia, iba čas ukáže, či ide až o paranoidný
blud, čiže stav psychotický - choromyseľnosť (stav hrubo narušeného spracovávania objektívnej reality
a chorobne motivované konanie na základe tohto presvedčenia).

XX) Ďalším prejavom paranoidity u matky podľa znalca S.. K. je jej kverulačná aktivita ako sťažnosti na
sudkyňu, znalcov, sociálnych pracovníkov a každého, koho závery a názory nie sú podľa jej predstáv
a objednávky. Za ďalší jednoznačný prejav paranoidného a konšpiračného myslenia matky považuje
znalec jej presvedčenie, že takmer každý, kto nezdieľa jej názor, je podplatený jej manželom. Y. jej
abnormálne paranoidné zmýšľanie znalkyňa S.. L. taktiež ignoruje. L. S.. L. na základe tendenčných
údajov od matky stavia otca do negatívneho svetla tvrdiac, že otec matku sa snažil formovať podľa

vlastných predstáv. J. matka bola počas manželstva emancipovaná, vo svojich aktivitách slobodná a
manžel jej osobnosť rešpektoval, pričom dialóg o chode v domácnosti alebo aj o zovňajšku je medzi
manželmi v normálnom zdravom vzťahu úplne bežný. K. manželstva bola matka intolerantná voči
akejkoľvek kritike, nemala žiadnu mieru tolerancie a sebareflexie, podkopávala manželovi autoritu vo
firme a vulgárne sa správala voči kolegom, ktorí následne chceli podať výpoveď. Na sociálnych sieťach

študovala rôzne konšpirácie a tie ovplyvňovali jej starostlivosť o deti, napríklad nedala ich očkovať.
L. sa angažovať za práva žien proti mužom, tvrdila, že ženy sú týrané. S. symptómy paranoidnej
poruchyosobnostiakopocitykrivdy,odmietaniaapoškodzovaniaboliumatkyprítomnépodľajejvlastnej
výpovede už v detstve. U. posudok znalkyne S.. L. vyznieva podľa znalca nevyvážene, v neprospech
otca ignorovaním abnormít správania a osobnosti matky.

XX) Podľa názoru znalca S.. K. sú splnené u matky všetky diagnostické kritériá podľa S. XX pre poruchu
osobnosti všeobecne (P a tiež pre paranoidnú poruchu osobnosti (P S. tieto kritériá patrí:

A je preukázané, že charakteristická trvalá vnútorná štruktúra a prejavy chovania jedinca sú ako celok

zreteľne odchylné od očakávaná prijateľného priemeru chovania v danej spoločnosti alebo od normy,
pričom táto odchýlka sa musí prejavovať vo viac než jednej z nasledujúcich oblastí:
- 1. poznávanie - t. j. spôsoby vnímania a interpretácie vecí, ľudí a udalostí, formovanie prístupov k
sebe a k ostatným a predstáv o sebe a ostatných (presvedčenie matky, že ju otec plánuje pripraviť
o deti, dať na trh s bielym mäsom a podobne, presvedčenie, že každý kto nezdieľa jej názory je

podplatený otcom, jej nenávistný postoj voči vlastnej matke a súrodencom, jej kverulačná aktivita voči
iným osobám zúčastneným na konaní, zmeny pediatrov nezdieľajúcich jej názor, narušené vzťahy z
dôvodu vzťahovačnosti a dezinterpretáciám),
- 2. emotivita ako rozsah, intenzita a primeranosť emočného vznetu a odpovede (emotivita matky je
labilná, prítomné sú impulzívne a hostilné a zlostné reakcie).

- 3. ovládanie svojich impulzov a uspokojovanie potrieb
(u matky je oslabené aj napriek značnej racionálnej sebakontrole počas súdnych pojednávaní a
znaleckých vyšetrení),
- 4. spôsob chovania sa k ostatným a zvládanie interpersonálnych situácií
(správanie matky v sociálnom styku a v interpersonálnych situáciách je ovplyvnené osobnostnou

abnormitou a vzťahovačnosťou).

A Q. sa musí prejavovať ako výrazne neprispôsobivé, maladaptívne alebo iným spôsobom dysfunkčné
chovanie v rámci širšieho okruhu v osobnostných a sociálnych situácií, t. j. nie je obmedzená iba na
špecifický spúšťací moment alebo na špecifickú situáciu

(prejavy paranoidnej poruchy osobnosti u matky sa prejavovali aj pred súdnym sporom, teda pred
špecifickým spúšťačom).

A N. chovania podľa predchádzajúceho kritéria je príčinou osobných ťažkostí, alebo má nepriaznivý
dopad na sociálne prostredie alebo má oba dôsledky

(u matky je prítomné subjektívne pociťované zníženie životného komfortu a pocitu spokojnosti, dopadá
to na deti, príbuzných a exmanžela, pričom sú zaťažované štátne orgány kvôli kveruláciám).A S. byť preukázané, že odchýlka je stála alebo dlhotrvajúca a že začala vo veku neskorého detstva
alebo adolescencie
(pocity krivdy, odmietania a poškodzovania boli u matky prítomné podľa jej výpovede už v detstve).

A Q. nemožno vysvetliť ako prejav alebo dôsledok inej duševnej poruchy dospelého veku, aj keď
súčasne s odchýlkou sa môže vyskytovať alebo na ňu nasadať epizodické alebo chronické stavy z
oddielu P alebo P
(toto diagnostické kritérium je tiež u matky splnené).

A M. možná príčina odchýlky musí byť vylúčené organické ochorenie, úraz alebo dysfunkcia mozgu
(rovnako splnené).

O. kritériá S.-XX pre P paranoidná porucha osobnosti

A. definícia: nadmerná citlivosť k nezdarom, neodpúšťanie urážok, podozrievavosť, tendencie chápať
mylne skutky iných ako hostilné, nepriateľské alebo opovržlivé, aj keď sú voči jedincovi neutrálne alebo
priateľské a tendencie k tvrdošijnému boju za ľudské práva. S. byť sklon k patologickej žiarlivosti alebo k
nadmernému vyzdvihovaniu vlastnej významnosti a sebachvála. L. expanzívne - paranoidnú, fanatickú,
kverulantnú a senzitívne - paranoidnú osobnosť iných klasifikácií.

B. diagnostika: musia byť splnené kritériá pre poruchu osobnosti (diagnostika vyššie), a ďalej musia byť
prítomné najmenej štyri z nasledujúcich príznakov:
1. J. citlivosť k odstrkovaniu, k nezdarom a k odmietaniu
(splnené - napr. vzťah s vlastnou matkou),
2. Y. k trvalej zášti, t. j. odmietanie odpustiť vyhrážky, bezprávie a zľahčovanie a trpia urazenou

ješitnosťou (u matky splnené),
3. K. a sklon k prekrúcaniu a chybnej interpretácii neutrálnej alebo priateľskej akcie druhých ako k
nepriateľskej a pohŕdavej (splnené),
4. G. a úporný zmysel pre osobné práva bez ohľadu na bezprostrednú situáciu (splnené),
5. Q. neoprávnené podozrievanie manželského alebo iného sexuálneho partnera zo sexuálnej nevery

(splnené),
6. N. k zdôrazňovaniu dôležitosti vlastnej osoby, prejavujúcej sa trvalým vzťahovaní si všetkého na seba
(splnené - napríklad - som matka na plný úväzok),
7.L.sanepodloženýmkonšpiračnýmvysvetľovanímudalostíokolosebaalebovosvetevôbec(splnené).

XX) K námietke matky k znaleckému posudku S.. M. K. ohľadne absencie vyhlásenia o vedomosti o
trestnoprávnych následkoch vedome nepravdivého posudku súd zaujíma nasledovné stanovisko:

XX) Súd postupuje pri vykonávaní dôkazov a ich hodnotení podľa U. sporového poriadku; v ustanovení
§ X09 ods. 2 U. je uvedené: Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má

všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.“ W. doložka bola teda s účinnosťou od X.X.XXXX
nevyhnutná len pre súkromné znalecké posudky, pokiaľ mali byť posúdené ako rovnocenné so
znaleckým posudkom na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. V danej veci bolo

znalecké dokazovanie nariadené priamo súdom, a teda znalecký posudok S.. M. K. súd z hľadiska
hierarchie tak aj posudzuje, a to napriek tomu, že znalecký posudok zo dňa X.X.XXXX neobsahoval
danú časť doložky tak, ako to s účinnosťou od X.X.XXXX (teda deň predtým) stanovoval zákon č. XXX/
XXXX Z. z. o znalcoch v § 1X ods. 6 o znaleckej doložke: L. doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je

znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je
znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku.“ Y. vadu súd považoval za formálnu, neznižujúcu odbornú úroveň
uvedeného dôkazu a U. z hľadiska hodnotenia dôkazov s takouto chybou znaleckej doložky nespája
žiadne následky. J. v danej veci súd znalca aj vypočul a dal vypracovať aj dodatok k znaleckému

posudku, ku ktorému je doložka pripojená už bez vád. N. znalecké posúdenie S.. M. K. vyhodnotil
ako vysoko kvalitné a hodnoverné, a to aj s poukazom na odôvodnenie vyššie, ktorým sú akékoľvek
pochybnosti o správnosti záverov znalca vyvrátené.XX) K znaleckému posudku S.. D. L. sa vyjadrila znalkyňa S.. S. I. odborným vyjadrením zo dňa XX. XX.
XXXX, v ktorom uviedla, že by sa nemala vyjadrovať k znaleckému posudku vypracovaného znalcom z
iného odboru a odvetvia, nakoľko však znalkyňa S.. L. reagovala na závery ňou podaného znaleckého

posudku, podáva znalkyňa S.. I. nasledovné vyjadrenie: L. S.. L. nebol poskytnutý celý spisový materiál
vo veci, pri znaleckom psychiatrickom vyšetrení matka uvádza odlišné údaje ohľadom svojho vzťahu
k otcovi a súrodencom. L. S.. L. sa skreslene vyjadrila, keď interpretáciu znalkyne S.. I. posúdila ako
vyhodnotenú patológiu osobnosti matky napriek tomu, že S.. I. v znaleckom posudku to neinterpretovala
ako patológiu, ale ako aktuálne zachytené emočné prežívanie poznačené bolesťou a napätím, ktoré

môže narušovať kognitívnu stabilitu. L. bola aj emočná instabilita, dôsledkom čoho emočný prejav môže
byť nadmerne intenzívny a impulzívny. I. nálad môže spôsobovať problémy v interpersonálnej situácii.
Do popredia sa dostáva podozrievavosť, ktorá nadobúda charakter patológie. S. má zvýšené skóre
v dotazníkovom teste U. druhá časť v položke paranoja, čo poukazuje na zvýšenú ostražitosť, ktorá
nadobúda charakter patológie. Y. je podporené aj zistením zvýšeného lži skóre v dotazníku D. - R. K. je
viazaná najmä k osobe otca, k jeho rodiny, vo vzťahu k vlastnej matke a je viazaná tiež k osočovaniu

ďalších osôb, ktorí s posudzovanou (matkou) nesúhlasia a „podporujú otca“. N. znalkyňa S.. L. zhodne
so znalkyňou S.. I. zistila pohotovosť k nadmernej obrane, ostražitosti, nedôverčivosti, negatívnemu
očakávaniu - pravdepodobne až k vzťahovačnosti, čo sa premietlo aj do psychodiagnostiky. J. S.. L. aj
psychológaS..H.,K..súvsúladesnálezmiznalkyneS..I.,pretoževšetcizhodnekonštatujú,žematkaje
pod výrazným napätím a reaguje obranami, ktoré sa prejavujú ako ostražitosť, nedôverčivosť, negatívne

očakávanie, vzťahovačnosť, a ktoré podľa nálezu S.. I. nadobúdajú charakter paranoidnej symptomatiky.
L. sa tiež zhodli, že motiváciou matky smerujúcou k vytváraniu prekážok na plnení stretnutí otca s deťmi
je jej neschopnosť odpúšťať. Ku konštatovaniu znalkyne S.. L., že je to najmä otec, ktorý sa v očiach detí
diskvalifikoval, ale v kontexte sa všetka vina za postoje detí hádže na matku, znalkyňa S.. I. poukazuje,
že v čase konania rozvodu sa obe deti vyjadrili, že sa s otcom stretávať chcú a to napriek tomu, že vedeli

o konfliktoch medzi rodičmi, matka sa im výchovne viac venovala a trávila s nimi primárne viac času,
napriek tomu ani nie po roku sa stanovisko detí zmenilo a vyjadrovali odmietavý postoj k stretávaniu s
otcom, k otcovi sa správajú znevažujúco až degradačne, čo je následkom nespracovaných konfliktov
a manželských krívd, kedy je tendencia rodičov - najmä toho, ktorý má deti v osobnej starostlivosti,
snažiť sa získať ich na svoju stranu, ovplyvňovať ich alebo ich aspoň oboznámiť s vlastnou verziou

konfliktu. V týchto konfliktných rozvodových a porozvodových vzťahoch sú tak deti často nútené stáť
na strane jedného z rodičov a svoje spontánne emócie skrývajú alebo potláčajú, čo sa v danej veci
odzrkadlilo u oboch detí dotazníkom M. pri obrátenom pomere škála pozitivita - hostilita. Vo vyjadrení
detí sa nachádzajú odpovede, ktoré obsahom pripomínajú slová matky. Aj S.. L. vytvorila podmienky pre
ovplyvňovanie dieťaťa, keď bola maloletá Z. prítomná počas explorácie aj celého vyšetrenia matky a v

závere sa do tohto zapojila, pričom sama znalkyňa L. priznáva, že deti majú tendenciu matku chrániť
a je u nich určitá nadpráca. Y. znalkyňa L. poukazuje na vytvorenú koalíciu detí s matkou, o ktorom sa
zmienila aj S.. I.. K. názoru S.. I. matka v skutočnosti nesúhlasí s tým, aby sa otec s deťmi stretával aj keď
deklaruje dodržiavanie rodičovskej dohody s dôrazom a plným rešpektom na rozhodnutie a prianie detí.

XX) Mgr. I. taktiež poukázala na autorku odbornej literatúry súdnu znalkyňu O., ktorá autorka publikovala
a ponúkla v roku XXXX prehľad ovplyvňovania detí po rozvode nasledovne:
- K. vyhrážanie a navodzovanie strachu
- I. nepravdivých prežitkov, kedy je jeden z rodičov rozpráva skreslené príbehy o tom, aký strašný bol
život pred rozvodom a pokiaľ sa vymyslený príbeh opakuje, môže byť dieťaťom vnímaný ako pravdivá

historka
- K. dieťaťa ako napríklad - otec nás bil, nedával nám peniaze, pričom dôsledkom opakovania sa potom
dieťa začne negatívne správať k druhému rodičovi
- J. pôsobenie ako napríklad povzdych, plač a podobne
- P. slušnosť, pri ktorej je dieťa vyzvané, aby sa pripravilo na stretnutie s druhým rodičom, hoci slovám

nie je možné nič vytknúť, intonácia hlasu alebo ďalšie neverbálne prejavy jednoznačne poukazujú na
nesúhlas
- J. pôsobenie na dieťa, kedy nejde o vedomé ovplyvňovanie dieťaťa, ale samotné dieťa vycíti záporný
postoj rodiča, dôsledkom čoho napríklad nejde potom k druhému rodičovi, aby prvému neublížilo.

XX) Z matkou predloženého znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie
psychiatria,S..O.S.,ktorýznaleckýdôkazbolzabezpečenývtrestnomkonanívedenomprotimatke,súd
zistil, že táto znalkyňa vyhodnotila osobnosť matky (v procesnom postavení obvinenej) ako akcentovanú
s vyhraneným úzkostnými črtami a sklonom k vzťahovačnosti, avšak podľa jej názoru netrpela aninetrpí žiadnym psychickým ochorením, či poruchou, nemala znížené ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti, nemá sklony k agresivite či k nevypočítateľným reakciám. V tejto súvislosti súd poukazuje na
odôvodnenie ako už uviedol pri znaleckom posudku S.. L. s tým, že S.. O. S. sa pri znaleckom skúmaní

zamerala najmä na trestno-právne hľadisko; taktiež jej nebol poskytnutý celý spisový materiál z konania
v tejto veci. Y. dôkaz z hľadiska hierarchie má v civilnom konaní povahu listinného dôkazu. S. sa všetky
odborníci zhodujú, čo sa týka sklonov k vzťahovačnosti, prípadne aj k nedôverčivosti. N. poukazuje na
už uvedené znalecké posudky S.. K. a S.. I., ako aj na záverečné stanovisko psychologičky K.. I., ktorá
bola poverená zabezpečením výchovného opatrenia, a s rodinou niekoľko mesiacov spolupracovala.

XX) Súhrnne na základe uvedeného súd konštatuje, že predložený súkromný znalecký posudok S.. D.
L. či S.. O. S. ani iné námietky nezmenili záver súdu o správnosti a objektívnosti znaleckých posudkov
podaných súdom nariadenými znalcami, S.. I. a S.. K..

XX) Súd musí konštatovať, že o psychickej poruche matky nemal žiadne pochybnosti. V tejto súvislosti

súd musí poukázať aj na vlastnú skúsenosť z pojednávaní, z konania o výkon rozhodnutia vedeného
proti matke, prípadne aj z konania o sťažnostiach, ktoré voči sudkyni matka podala. S. jednoznačne
skresľovala, zveličovala alebo dezinterpretovala udalosti, pri ktorých bola sudkyňa sama prítomná, alebo
výslovne klamala o týchto udalostiach, aj keď o nich existujú objektívne dôkazy (zvukové záznamy,
obrazová dokumentácia); preto súd nemohol matku vyhodnotiť inak ako nedôveryhodnú, čo podporuje

aj výsledok v lži skóre, keďže v rámci psychologických testov matka dosiahla najvyššiu mieru lživosti. S.
klamala o tom, ako prebiehal výsluch maloletých na súde, ako prebiehalo pojednávanie a sudkyňa sa na
ňom správala, podala sťažnosti na zákonnú sudkyňu tak predsedovi súdu ako aj S. spravodlivosti SR o
tom, že sudkyňa vkladá do spisu dokumenty, niektoré dokonca zatajuje, komunikuje s otcom súkromným
mailom a podobne. S. podávala aj námietku zaujatosti, ktorá však spočívala v procesnom postupe, resp.

v rozhodovacej činnosti sudkyne, preto sa na ňu neprihliadalo. J. zaujatosti podala aj voči pracovníčke
kolízneho opatrovníka. Po podaní znaleckých posudkov dala podnet na trestné stíhanie znalcov. K.
konania (pokiaľ sa započíta aj rozvodové konanie) štyrikrát zmenila zástupcu (teda má už piateho).
H., resp. zveličovala o zásahu polície počas jedného nevykonaného styku otca. K. krivo svedčila aj o
tom, že otec sa im mal nebezpečne vyhrážať pred školským zariadením, ktoré navštevovali maloletí,

avšak v tom čase sa nachádzal v zahraničí (č. l. XX spisu). Y. jednoznačne je možné uzavrieť, že matka
klame, zveličuje, prekrúca udalosti a pokiaľ názory iných nie sú v súlade s jej stanoviskom, ukončuje s
nimi spoluprácu, resp. podáva na nich sťažnosti, trestné oznámenia a podobne. I. to z celého súhrnu
vykonaných dôkazov.

XX) Pre úplnosť súd dodáva, že aj keď postup súdu (sudkyne) matka vníma, resp. môže vnímať
zaujato, úlohou sudcu v konaní je aj vyhodnocovať jednotlivých účastníkov, ich dôveryhodnosť, pretože
priamo výpovede účastníkov sú dôkazom, ktoré je potrebné vyhodnotiť. L. postoja a vyhodnotenie
dôkazu nemôže byť teda hodnotené ako zaujatosť sudcu, pretože sa samo osebe stáva podkladom pre
rozhodnutie vo veci samej a podkladom pre úvahu, ktorou sa súd nechal viesť pri rozhodnutí.

XX) Osobitne súd zdôrazňuje, že neuveril matke ani deťom ohľadne údajného týrania zo strany otca,
ktoré malo smerovať či už voči nej alebo voči mal. deťom. N. sa stotožňuje s názorom psychiatra
znalca S.. K., že v rámci manželstva medzi účastníkmi došlo aj k stretom - fyzickým potýčkam (v
kúpeľni pri priznaní nevery, pri sťahovaní vecí z domácnosti), avšak tieto strety boli jednak obojstranné,

jednak neboli trvalého ani pravidelného charakteru. N. poukazuje na odborný názor X. P. (XXXX, P.
psychologické poznatky k domácím násilí (), že je dôležité rozlišovať týranie od iných
podôbnásiliavpartnerskomspolužití,nievždyideotýranieatrestnýčin,pretožeposúdeniekonkrétneho
partnerského spolužitia vyžaduje analyzovať vývoj vzťahu a správanie partnerov v priebehu času,

pričom táto analýza má zachytiť, či, kedy a ako vzniká čiastočná alebo úplná vzťahová asymetria, či je
prítomné jednoznačné a trvajúce rozdelenie rolí na páchateľa a obeť; dôležité je vyhodnotenie intenzity
duševného násilia, miery kontroly a voľby v životných aktivitách, miery zníženia kvality života. V tomto
prípade má súd za to, že medzi rodičmi došlo k tzv. situačnému párovému násiliu, kedy motívom násilia
nie je moc, kontrola alebo nátlak, ale vyplýva zo situácii, hádok, a konfliktov medzi partnermi, ktoré

prerastú do fyzického násilia, resp. k separačnému násiliu, čo je definované ako agresia medzi partnermi
v dobe rozchodu či rozvodu. N. mal totiž preukázané, že išlo o izolované okolnosti, vo vyhrotených
situáciách,priemočnomvypätíaažvrámcirozpadumatriomoniálnehovzťahumedziúčastníkmi,pričom
násilie bolo obojstranné. N. mal preukázané, že zo strany otca skutočne došlo k fyzickým kontaktom sdeťmi - capnutie po zadku, dokonca chytenie pod krk, bolo to však za výchovným účelom, resp. z dôvodu
zľaknutia, keď mal. M. pri hre ublížiť mal. Z.. Aj odpovede detí počas ich výsluchu na súde ohľadne
údajného násilia nemajú logiku; na otázku, kedy ich otec bíjaval, uvádzali - keď „sme prechádzali z

obývačky do kuchyne“. Y. týranie by sa bolo bývalo odrazilo na správaní/prospechu mal. detí v škole (zo
správ, ktoré si súd zaobstaral aj v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva, uvedené nevyplývalo).
Na takéto správanie by bola matka i k vzhľadom na jej aktuálny bojovný postoj určite zareagovala
podstatne skôr.

XX) Taktiež je nutné poukázať na to, že podnet na trestné stíhanie pre týranie blízkej a zverenej osoby
podala matka až po skončení konania o rozvode manželstva, pričom v konaní o rozvod matka ani deti
týranie zo strany manžela - otca neuvádzali, resp. neuvádzali okolnosti, z ktorých by súd vyvodil fyzické
či psychické týranie mal. detí alebo ich matky. V procese rozvoja sporu o zmenu osobnej starostlivosti
o deti došlo však k zveličovaniu, skresľovaniu udalostí, tieto bývali opísané rôzne, čo zodpovedá aj
vykonanému znaleckému dokazovaniu či odbornému vyjadreniu. I. matky bola často aj v rozpore s

výpoveďou mal. detí (napríklad, že otec obúchaval mal. M. hlavu o stenu, pričom sám M. uviedol, že
ho otec oprel o stenu, teda matka zveličovala). S. tiež klamala pred inými orgánmi/tretími osobami o
tom, že otec má zákaz priblíženia sa k deťom, čo nebola vôbec pravda. K. týchto lžiach je pritom matka
suverénna a sugestívna, takže sa stáva, že veci neznalé osoby jej manipulácii podľahnú, resp. jej lžiam
uveria. K. matka prípadne deti tvrdia, že majú z otca strach, v absolútnom rozpore je ich správanie

a komunikácia voči nemu. Y. žena klopí oči, schováva sa, je ticho, aj v ďalšom sociálnom kontakte
je nepriebojná, má znížené sebavedomie a typické je pre ňu sebaobviňovanie (žena verí, že je to jej
chyba a nie je schopná presunúť zodpovednosť za násilie inam), naproti tomu matka vo vzťahu k otcovi
pôsobí výbojne až agresívne, sebavedomo, komunikuje s ním provokatívne až vulgárne, snaží sa získať
dominanciu(atoajvinýchsociálnychkontaktoch).I.podobnesasprávajúkotcovideti:drzo,nenávistne,

vulgárne, provokujúco. W. správanie absolútne nezodpovedá správaniu osôb, ktoré by boli v minulosti
týrané, správaniu obetí voči tyranovi. Q. teda napriek svojej impulzívnosti, aj keď vo výchove používal
prostriedky, ktoré sú typické pre konzervatívnu výchovu, nie je tyranom, k deťom má úprimný vzťah a
úprimný záujem o ne. Je to zrejmé aj zo samotného návrhu, ktorý podal, aj z toho, že na ňom zotrval
napriek závažnosti situácie, keď je veľmi pravdepodobné, že tento jeho postoj ešte zvýši negativizmus

detí voči nemu. Q. postoj detí k osobe otca je neopodstatneným a jeho prejavy sú naučené.

XX) Čo sa týka vzťahu k ostatným členom rodiny, matka seba vykresľuje ako obeť, avšak príbuzní,
ktorí boli aj vypočutí ako svedkovia vo veci samej, tieto jej tvrdenia vyvracajú a označujú za nepravdivé.
V dôsledku týchto jej postojov matka tiež deti izoluje od členov širšej rodiny (starí rodičia z oboch

strán, krstní rodičia a iný príbuzní) a tým ich ochudobňuje o množstvo hodnotných vzťahov a emočných
podnetov, pričom nebol verbalizovaný a uchopený žiaden explicitný konflikt medzi deťmi a ich starými
rodičmi; reálna izolácia detí od širšej rodiny uspokojuje potrebu matky, nie však potreby detí.

K ostatným vykonaným dôkazom

XX) Ďalším z dôkazov o sklonoch matky k zveličovaniu a klamstvu je aj z uznesenie Q. prokuratúry L. zo
dňa XX. 2. XXXX, ktorým podľa § 2X4 odsek 1/ Y. poriadku bola postúpená vec trestného stíhania otca
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Y. zákona ohľadne incidentu medzi rodičmi dňa XX.
6. XXXX pri sťahovaní vecí z rodinného domu rodičov, pretože výsledky vyšetrovania preukazujú, že

nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom (uvedené rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť ku dňu rozhodnutia súdu, avšak súd k nemu prihliadol a posúdil ho v súvislosti s ostatnými
dôkazmi vykonanými v tejto veci). N. sa opiera o uvedené rozhodnutie aj z dôvodu, že boli vypočutí
dvaja nestranní svedkovia udalosti V. U. a O. L., ktorí pre matku vykonávali sťahovacie práce, pričom
obaja uviedli zhodne, že otec ich pozdravil, správal sa k nim slušne, avšak komunikácia medzi bývalými

manželmi nebola slušná; otec si chcel odfotografovať veci naložené v sťahovacom vozidle, čomu matka
chcela zabrániť tak, že sa pred neho postavila a chcela mu odstrčiť ruku, ktorú mu stiahla dozadu a
tým jeho ruka smerovala na jej tvár a udrel ju rukou do tváre v oblasti medzi sánkou a lícom. B. otca
nebol päsťou, bolo to tou rukou, v ktorej držal mobilný telefón a ktorý mu chcela matka vziať, pričom
otec bol v tom čase pokojný, ale matka bola v afekte (opätovne preukázaná impulzívnosť matky). Po

tomto si začali rodičia nadávať a žiadne ďalšie fyzické útoky nepokračovali. Z odborných vyjadrení
lekárov zabezpečených v trestnom konaní tiež vyplynulo, že došlo k pomliaždeniu v spánkovej oblasti
vpravo,prípadneajknatiahnutiukrčnejchrbticebezstratyvedomia,bezpovrchovéhoporanenianakoži,
kosternom skelete, pričom subjektívne obtiaže ako bolesti krčnej chrbtice boli spôsobené chronickýmidegeneratívnymi zmenami s tým, že môže ísť nielen o primerané vekové zmeny ale aj následok
autohavárie z roku XXXX, kedy matka utrpela poranenie krčnej chrbtice. L. bolo charakterizované ako
ľahké, ktoré nevyžaduje žiadnu liečbu ani práceneschopnosť, nanajvýš niekoľkodňový kľudový režim a

nezanecháva trvalé následky. J. liečbu, pričom je pravdepodobné, že pretrvávajúce ťažkosti majú pôvod
v chronických zmenách z minulosti a nesúvisia so zranením zo dňa XX. 6. XXXX. Je teda zrejmé, že teda
matka klamala o priebehu údajného útoky zo strany otca a uvedený incident zneužila v jeho neprospech.

XX) O abnormalite v správaní svedčí aj podanie matky, ktoré doručila súdu 2. XX. XXXX (č. l. XX spisu),

adresovaný zrejme sudcom H. súdu v L. rozhodujúcim o odvolaní otca ohľadne určenia výživného po
rozvode manželstva, ktorým došlo k zníženiu výživného hradené k rukám matky zo sumy XXX € na sumu
XXX €. S. v ňom uviedla, že sa ako „matka zas presvedčila, že v tomto štáte sa všetky úrady prikláňajú
radšej na stranu násilníka, alkoholika, podvodníka a psychopata, ktorý má dostatok peňazí, atď. ... zatiaľ
čo matky s deťmi, ktoré sú týrané, znásilňované, ponižované, sudcovia odkopnú ako špinavé handry,
namiesto toho, aby ich chránili. J. ich zatvoriť do väzenia, udupávať ich dôstojnosť, porušovať ich ľudské

práva.N.(súdny)považovalazachorýazvrátenýakládlaotázku,čisudcoviamôžuvkľudevnocispávať
a pozerať sa svojím deťom do očí, keď ničia život iným ľuďom a deti trhajú matkám a podobne“. Q. iného
neustále zdôrazňovala, že „ je S., za ňu a za jej deti rozhodovať nebude nikto a ona sa len tak nevzdá.“
W. list svedčí o skreslenom vnímaní matky, čo sa týka vedeného konania, opomína, že na styku po
rozvode manželstva s maloletými deťmi sa s otcom dohodla, neuvedomuje si, že k zníženiu výživného

ako takého nedošlo, pretože zvyšná suma sa mala použiť na tvorbu úspor. K. výrazmi jednoznačne
preháňa a zvýrazňuje svoje postavenie. Y. je zrejmé, že súdne rozhodnutie, ktoré nebude vyhovovať jej
záujmom, matka rešpektovať nebude.

XX) Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho

nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa i zhodnotenie jeho
vyjadrenia prináleží súdu. Z. úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je
pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. J. totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne
názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným
názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu. J.. aj v situácii, kedy školopovinné

dieťa odmieta chodiť do školy, súd v týchto prípadoch neakceptuje jeho názor a nepodporuje ho v
záškoláctve, ale nariadi umiestnenie dieťaťa do príslušného zariadenia tak, aby bola zabezpečená jeho
povinná školská dochádzka a dieťa si uvedomilo, že má nie len práva, ale aj povinnosti. Ak by sa súd
vo všeobecnosti v konaniach riadil len názorom mal. detí, bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, poprel by
vlastný význam a účel. K. neznamená poslúchať. Y. napriek naviazanosti mal. detí na matku a ich jasnú

deklaráciu nezáujmu na styk s otcom, súd po vykonanom dokazovaní nemohol prezentovaný názor mal.
detí rešpektovať, pretože deti nie sú schopné si uvedomiť škodlivý vplyv, ktorý matka na ich vývoj má.

XX) Súd teda zhŕňa, že matka trpí vážnou duševnou poruchou, paranoidnou poruchou, ktorou závažným
spôsobom ohrozuje duševný vývoj mal. detí, pričom uvedené konanie a jeho následky si neuvedomuje/

nepripúšťa, od svojho konania a postoja nie je ochotná a pravdepodobne ani schopná ustúpiť, vytvára
tým nezdravé výchovné prostredie a mal. deti emočne týra.

I. opatrenie

XX) Súd v snahe vyhnúť sa drastickému riešeniu a okamžitému odobratiu mal. detí zo starostlivosti
matky, na ktorú sú (nezdravo) naviazané, zvolil teda postupnosť krokov tak, ako to radili odborníci
a vo veci za účelom sanácie rodinných vzťahov najprv nariadil výchovné opatrenie. W. zo dňa XX.
XX. XXXX uložil rodičom a mal. deťom výchovné opatrenie podľa § 37 odsek X písm. d/ L. o rodine
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu u K.. Z. I. L. Y. I. so sídlom v G.) a to po

dobu troch mesiacov od vykonateľnosti uznesenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. XX. XXXX a
vykonateľnosť 6. XX. XXXX. W. súd uložil v nádeji, že matka pochopí závažnosť situácie ako aj dôkazov
odôvodňujúcich odňatie detí z jej starostlivosti, že si pripustí a uvedomí vlastnú poruchu a škodlivosť
svojho postoja na vývoj mal. detí. W. odborník bol úmyselne zabezpečený prostredníctvom H. pre deti,
ku ktorému mala matka dôveru, aby jej postoj nebol od počiatku negativistický.

XX) Zo správ podaných psychologičkou poverenou výchovným procesom, ktoré mali byť / aj sú
podkladom pre ďalší postup a rozhodnutie súdu, bolo zistené nasledovné:XX) Z prvej informačnej správy zo dňa XX. 1. XXXX (č. l. XXX) vyplynulo, že predvianočné stretnutie
6. XX. XXXX realizované bez prítomnosti psychologičky bolo plné komunikačných nedorozumení a
situačného napätia, preto nesplnilo požadovaný efekt. N. stretnutie otca s deťmi dňa XX. XX. XXXX

sa uskutočnilo v priestore B. komisára pre deti, pred ktorým sa uskutočnilo individuálne stretnutie s
matkou v prítomnosti H. pre deti; matka prejavila dodatočné výhrady k dohode zo dňa XX. XX. XXXX
zrealizovanej pred pojednávaním na okresnom súde s tým, že k dohode bola zmanipulovaná a nesúhlasí
s realizáciou a následnosťou dohodnutých stretnutí. S. vyjadrila nedôveru k pokračovaniu a realizácii
prebiehajúceho podporného procesu rodiny, nakoľko nespĺňa jej predstavy. V rámci stretnutia s deťmi

v decembri XXXX bolo u otca prítomné napätie, pretože sa ako rodič pod dohľadom cítil neprirodzene,
avšak v úvode ubezpečil deti o svojom kladnom vzťahu k nim a prejavil ľútosť nad osobným zlyhaním s
podielom zhoršenia vzťahov medzi nimi; deťom odovzdal vianočné darčeky. J. bol ponechaný priestor
deťom, ktoré tak verbálne ako aj neverbálne vyjadrovali negatívny vzťah k otcovi, dešpekt a pohŕdanie k
jeho správaniu alebo k ponuke vzájomného zblíženia. Q. udalosti z predchádzajúceho obdobia, detailne,
s negatívnym vzťahovým podtextom, argumentovali logicky s popisom prežitých momentov obdobne

ako matka a bez spochybnenia, prítomné boli aj prvky slovnej agresie, pričom súrodenci pri rozhovore
používali vety, termíny a scenáre, ktoré nemusia zohľadňovať ich skúsenosti z ranného detstva a ktoré
nie sú pre nich vzhľadom na ich vek typické. S. deti vyjadrovali osobný nezáujem na stretnutí s otcom,
vzájomný rozhovor mal len formu konfrontácie, výčitiek a následnej obhajoby z minulosti, súrodenci
hájili a prejavovali spojenectvo s mamou, neboli schopné uviesť kladné vlastnosti otca. K. ako matka

spochybňovali aj odborný sprevádzajúci proces a tak negovali spoluprácu. N. rodičov v januári XXXX
sa nieslo s verbálnymi prejavmi objasňovania /obhajovania minulých konfliktných momentov spolužitia
a rozchodu, avšak párová komunikácia nebola útočná, zaobišla sa bez otvorenej verbálnej agresie a
emočného napätia.

XX)Zdruhejinformačnejsprávypsychologičkyvyplynulo,ženaplánovanéstretnutienadeňXX.1.XXXX
sa nezrealizovalo z dôvodu výhrad a úpravy dohody o realizácii asistovaného kontaktu zo strany matky
na podnet jej právneho zástupcu. K. asistované a výlučné stretnutie otca s deťmi sa uskutočnilo XX.
1. XXXX, rozhovor a celková komunikácia bola aktivovaná len zo strany otca, deti odpovedali úsečne
a na osobné otázky dotýkajúce sa ich života reagovali prevažne odpoveďou „to ťa nemá čo zaujímať“.

U. prístup k otcovi bol odmietavý, bez rešpektu, verbálne útočný, opakovane mu pripomínali minulé
konflikty. J. sa komunikačná interakcia na druhom a treťom stretnutí čiastočne rozvinula, deti však
stále odmietali plynulú komunikačnú interakciu s otcom, prípadne boli opäť útočné bez generačného
rešpektu, na čo otec v závere reagoval už podráždenejšie. Y. aj keď stretnutia prebiehali bezpečne a
v dobre pracovnej atmosfére bez výrazných konfliktov a sťažení, deti sa neprejavovali prirodzene, boli

pod emočným tlakom, prevládala racionalizácia, vyhýbavosť a rezervovanosť. J. rodičovskú autoritu
otca (ako aj starého otca), nedokázali preukázať vďaku či úctu, i keď v reálnom sociálnom kontakte
vystupovali primerane slušne. K. emočná regulácia je pravdepodobne vybudovaná pod vplyvom
nadobudnutých ich vyhýbavých stratégií. N. predošlé detstvo a zážitky s ním spojené vnímali kreslene,
udalostiam a vzťahom dávali prevažne negatívne hodnotenie. S. bola počas stretnutí spolupracujúca,

ústretová, vyhradila si byť v tesnej blízkosti miestnosti, kde sa uskutočnili stretnutia s deťmi a s otcom,
ktorú prítomnosť obe deti využili predovšetkým vtedy, keď sa cítili emočne zneistené a potrebovali jej
ubezpečenie.G.odpozorovanéichsilnéemočnénapojenieasúciteniesmamou.S.odmietlasvojuúčasť
na rodičovskom stretnutí. Q., aj keď bol pripravený a s pozitívnym očakávaní na stretnutie, bol ako otec
a človek zneistený. L. sa o súčasné aktivity detí, ponúkol tiež svoj obraz a príbehy ich spoločnej rodinnej

histórie.J.jehoúsiliustretnutiadetíznižovalijehorodičovskúsebaistotuasúčasnejehoaktuálnu/budúcu
rodičovskú rolu. L. zle prijal odmietavý postoj detí k jeho otcovi, s ktorým deti od ranného detstva vyrastali
a mali dobrý vzájomný vzťah.

XX)Ztretejpriebežnejasúčasnezáverečnejsprávyvyplynulo,žesaneuskutočniliniektorénaplánované

aktivity, predovšetkým spoločné hodnotiace stretnutie s rodičmi, ktorého sa matka odmietla zúčastniť
v prítomnosti otca, čo zdôvodnila odporúčaním svojho právneho zástupcu, pričom osobne svoj postoj
objasnila tak, že už nemá záujem s otcom nič riešiť, jej aktuálnym životným poslaním je chrániť deti a
minimalizovať kontakt s otcom. J. je ponúknuté štyri termíny, na piaty termín, ktorý si sama navrhla,
neprišla. K. druhého rodičovského stretnutie sa teda zúčastnil len otec, ktorý pozitívne vnímal možnosť

byťpodvochrokochvkontaktesdeťmi,nadruhejstraneťažkosavyrovnávasozmenenýmvzťahomdetí
k nemu. G. ohromený týmto zvratom vo vzájomnom vzťahu, ktorý je teraz v hlbokom odcudzení a v strate
predchádzajúcej spontánnej vzájomnej dôvernosti, ktorú s deťmi mal. S obavou vníma odmeranosť
detí a súčasne sa obáva negatívneho dôsledku na ich ďalší osobnostný vývoj. J. presvedčenie, žedeti sa takto nemôžu prejavovať autenticky a slobodne a je znepokojený absenciou osobnej slobody
a tiež slobody v rozhodovaní. O. 4. 3. XXXX sa zrealizovalo nekonštruktívne stretnutie s deťmi, ktoré
hneď úvodom odmietli byť účastné tohto stretnutia predovšetkým bez prítomnosti matky. J. síce pripustili

rozhovor aj bez nej, avšak odmietli dať súhlas k nahrávaniu rozhovoru a v úvode tohto stretnutia
oznámila Z. a M. (dodatočne až po opakovanej výzve sestry) aj odmietnutie ich účasti na pripravovanom
stretnutí s otcom. K. ukončení tohto už skráteného stretnutia matka sama iniciatívne navrhla pre budúcu
aktivitu blízky park, avšak ani na tom stretnutí nedošlo k výraznej zmene správania detí, celkovo
deti odmietali povinnú aktivitu. V závere stretnutia matka sama navrhla ukončiť účasť psychologičky

na stretnutí, mala záujem sa porozprávať s otcom a byť ako rodina spolu, s čím otec súhlasil. J.
počas stretnutia bolo realizované fotografovanie neznámou osobou, miesto a okolie stretnutia, vzniká
dojem z účelovej organizácie kontaktu zo strany matky. V rámci záverečného stretnutia sa uskutočnil
krátky pohovor s rodičmi zameraný na zhodnotenie realizácie výchovného opatrenia, v rámci ktorého
sa vynorili minulé vzťahové zranenia, nedoriešené partnerské konflikty a v celku komunikácia rodičov
bola obojstranne útočná, konfrontačná a deštruktívna. I. bolo, že matka sa odmietla pokračovania

naplánovaného stretnutia v exteriéri zúčastniť, s čím deti ústretovo súhlasili. W. sa aj hodnotiaci rozhovor
s maloletými deťmi, pričom v priebehu rozhovoru mala komunikačnú prevahu Z.; táto sa dôrazne
vyjadrovala za oboch (M. prejavil neverbálny súhlas), pričom zdôraznila s naliehavosťou jej vlastnou,
že obaja majú definitívny nezáujem o zblíženie sa s otcom a zároveň odmietajú jeho účasť v ich živote;
jej vyjadrenie bolo až hranične expresívne. L. deti vyjadrili podozrenie a preverovali si ho v otázke, či je

vzťah psychologičky s otcom len pracovný.

XX) Súd teda konštatuje, že uložené výchovné opatrenie neviedlo ku komplexným výsledkom, deti
nemajú záujem o vzťah s otcom, dôrazne odmietajú spoluprácu k zlepšeniu rodičovského vzťahu,
degradovali jeho rodičovskú autoritu, pričom v tom čase zmena správania u oboch detí nebola

perspektívna. S. nepristupuje k rodinnej konsolidácii konštruktívne, jej rozhodný negatívny postoj
neumožnil rekonštruovať, upraviť a vylepšiť vzťahový rámec rodiny, aj keď matka deklarovala ochotu
spolupracovať na procese, na druhej strane bol jej záujem na výsledku minimálny. Tu je potrebné si
uvedomiť, že najväčší vplyv na správanie, názory a vnímanie detí má práve matka; táto s odbornou
pomocou mohla a mala zmeniť svoj postoj, ale tak neučinila. Y. je matka pod vplyvom tretej osoby

(F.. K. V.), ktorého rola je vo vzťahu k matke a deťom nejasná a matka je pod jeho vplyvom. To sa
prejavilo častými a dodatočnými zmenami v už dohodnutých rozhodnutiach zo strany matky, pričom
psychologička predpokladala, že táto prítomná vzťahová realita (existenčná závislosť) a spoločné súžitie
s K. V. môže ovplyvňovať aj problémový vzťah detí k ich otcovi. S. záťaž pre deti a ich súčasné postoje
k otcovi predstavuje i to, že v nových životných podmienkach sú cez administratívne dokazovanie

permanentne vťahované do minulých konfliktov rodičov, ktorým vzhľadom na svoje vek nemusia celkom
rozumieť.

XX) Odborná poradkyňa ako špecialista odporučila súdu zvážiť prítomnosť syndrómu U. (syndróm
týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa), ktorý definovala ako situáciu, keď je dieťa zneužívané

vúlohespojencačisvedka,aksazískavalennastranujednéhorodičiaazároveňdochádzakúčelovému
bráneniu kontaktu s druhým rodičom, čo je možné charakterizovať, klasifikovať ako psychické a
emocionálne zneužívanie. Za zneužívanie rodičovských práv je nutné považovať aj okolnosť, ak rodič
svojím správaním a preferovaním svojho osobného postavenia ohrozuje priaznivý vývin detí a zároveň
môže dochádzať aj k zneužívaniu postavenia rodiča, ktorému sú deti zverené do starostlivosti. N. dospel

k záveru, že daný syndróm je u mal. detí prítomný.

XX) Podľa názoru psychologičky mal. deti aj matka potrebujú odbornú pomoc, pričom prostredníctvom
kolízneho opatrovníka odporučila I. ústav detskej psychológie a psychopatie; podľa jej názoru matka
nutne potrebuje byť pod liečbou. V tejto súvislosti teda súd podčiarkuje, až aj psychologička - poradkyňa,

ktorá s rodinou pracovala súvislé obdobie niekoľkých mesiacov, sa zhodla s názorom znalcov -
psychiatra S.. K. i psychologičky S.. I.. O správnosti záverov týchto odborníkov súd nemal pochybnosti
a tieto sú v súlade s inými vykonanými dôkazmi, ako ich súd zhodnotil vyššie. N. sám mal pochybnosti
o duševnom stave matky (vzhľadom na jej správanie, písomné prejavy, pozorované zmeny osobnosti
od rozvodu manželstva), preto aj nariaďoval v tomto smere znalecké dokazovanie. I. už konštatované

prejavy poruchy osobnosti u matky boli neprehliadnuteľné v jej správaní a postojoch aj pri realizácii
výchovného opatrenia.XX) Podľa § X8 ods. 2 L. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. K. ich výkone sú
povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
XX) Podľa § 26 L. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
XX) Podľa § 2X ods. 4 L. o rodine -N. pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. N. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

XX) Podľa § X5 ods. X a X L. o rodine, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd obmedzí styk
mal. dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk mal. dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem

mal. dieťaťa obmedzením styku mal. dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a
zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku X alebo X
(t. j. dohodou schválenou súdom alebo rozhodnutím súdu), súd môže na návrh niektorého z rodičov
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
XX) Podľa § 37 L. o rodine:

- ods. X ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení: d) uloží mal. dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu,
- ods. X L. o rodine, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy
rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku

X alebo podľa odseku X súd môže rodičom dieťaťa, ..., uložiť:
povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektov.

XX) Podľa § 3X ods. 7 L. o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s

orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

XX) Podľa § 37 ods. X L. o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. N. zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého

dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodsekuXaleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku X alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54,môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

XX) Už uvedeným rozsudkom Q. súdu L. č. k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. 1. XXXX (v spojení s
rozsudkom H. súdu v L. č. k. XCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. 6. XXXX) bola okrem iného schválená
rodičovská dohoda o úprave styku otca s mal. deťmi; čo sa týka výroku o schválení rodičovskej dohody
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX. 2. XXXX. Na základe uvedenej rodičovskej dohody sa

styk otca s mal. deťmi uskutočnil len jeden jediný raz. W. nerešpektovanie rodičovskej dohody malo za
následok podanie návrhu zo strany otca na zmenu osobnej starostlivosti podľa ustanovenia § 25 odsek
X L. o rodine, pričom súd mal jednoznačne preukázané, že matka účelovo bráni styku otca s deťmi;
podmienky pre zmenu výchovného prostredia sú teda splnené.

XX)Jezrejmé,žemaloletédetisaprirodzenenaviazalinamatkuvzlomovejsituáciirozpaduichdomova.
U. sa na ňu nafixovali, sú od nej závislé, pričom takýto ich obranný mechanizmus je prirodzený a
akceptovateľný v rámci psychickej obrany a nemožno im ho klásť za vinu. S. však vedie mal. deti k
nenávistnému postoju k otcovi i ďalším príbuzným a tento tlak na maloleté deti neustále trvá, pričom
matka ani za pomoci odborníka nie je ochotná či schopná zmeniť svoj postoj, a takéto pôsobenie

matky nadobúda rozmer emočného týrania detí; navyše matka je pod vplyvom tretej osoby podozrivého
charakteru. W. mal. detí je nutné ukončiť.XX) Vzhľadom na neúspech výchovného opatrenia súd dospel k záveru, že je nutné mal. deti odobrať
zo starostlivosti matky.

XX) Súd vo veci samej pristúpil preto k zmene výchovného prostredia, a za aktuálne najlepšie riešenie
považuje zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti otcovi, a to tak rozhodnutím vo veci samej ako aj
neodkladným opatrením, ktoré z úradnej moci nariadi. K. názoru súdu sa tým zabezpečí najlepší záujem
detí, tak, ako to predpokladá čl. X L. o rodine, pretože otec je schopný zabezpečiť:
- dobrú úroveň starostlivosti ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, pričom mal. deti uvedené prostredie

dobre poznajú, bolo dlhodobo takmer od narodenia ich domovom, naproti čomu sa matka niekoľko krát
sťahovala a menila deťom i školu
- rozvoj vzťahov s príbuznými, ktorí ho pri výchove mal. detí podporovali aj budú podporovať, čomu
naopak matka bránila
- podporu rozvoja ich schopností, tak po morálnej ako aj materiálnej stránke (napr. matka nepodporila
deti pri možnosti zúčastniť sa medzinárodného programu).

M. najmä otec neohrozuje ďalší duševný a telesný vývoj detí, deti miluje a uprednostní ich záujem pred
vlastným,čopreukázalitým,žeprejavujezodpovednosťzaichďalšívývojnaprieknenávistnémupostoju
detí k nemu, kedy by bolo z hľadiska pociťovanej frustrácie jednoduchšie „ponechať deti ich osudu“. J.
rešpektovať názor detí, i keď matku milujú a stotožňujú sa/súcitia s ňou, pretože jej výchovné pôsobenie
je predpokladom ich vlastného patologického duševného vývoja.

XX) N. nemohol rešpektovať stanovisko H. pre deti, ktorý nesúhlasil so zverením maloletých detí do
otcovej starostlivosti a eventuálnu zmenu osobnej starostlivosti navrhoval až po prepracovaní postojov
detí a vzťahovej väzby detí k otcovi. H. poukázal na to, že psychoterapeutická podpora a pomoc
deťom je zabezpečená vo I. ústave detskej psychológie a patopsychológie počnúc XX. 9. XXXX.

Súd však mal za to, že poskytol matke dostatočný čas tak uloženým výchovným opatrením, ako aj
dohováraním v predchádzajúcom konaní, či prípadne sankciami vo vykonávacom konaní, aby matka
začala spolupracovať pri sanácií vzťahu detí s otcom, ktorého degradáciu pripustila a podporovala. S.
však na dané nie je ochotná a zrejme (vzhľadom na svoju poruchu) nie je tohto ani reálne schopná. K.
by deti zostali v starostlivosti matky, nikde by k žiadnej zmene vo vzťahu s otcom nedošlo. S. to nikdy

nedopustí, pretože by to vnímala ako prehru. K. si aj matka snaží zabezpečiť okrem právneho zástupcu
aj ingerenciu iných subjektov v konaní, len aby zvrátila rozhodnutie súdu alebo jeho výkon. O tom, že
matka nemá žiadnu snahu, svedčí aj okolnosť, že po ukončení výchovného opatrenia neumožnila otcovi
žiaden styk s maloletými. I z listu sudcom odvolacieho súdu (č. l. XX) vyplýva a je potvrdené stanovisko
znalkyne psychologičky S.. I., že samotná paranoja ako taká vzdoruje zmene a od matky nie je možné

očakávať zmenu postoja.

XX) Q. prokurátor predniesol stanovisko, že pokiaľ nedôjde k zmene výchovného prostredia, žiaden
pokrok vo vzťahu s otcom nenastane, pričom podčiarkol, že už nejde o to, či budú alebo nebudú deti v
starostlivosti otca, ale že dlhodobý vplyv matky negatívne pôsobí na deti. Okresný prokurátor vzhľadom

na predpokladaný problematický výkon rozhodnutia alternatívne navrhol dať deti do zariadenia na účel
diagnostiky.

XX) Vzhľadom na hĺbku psychického tlaku, ktorý matka dosiaľ vytvárala na maloleté deti, je vysoký
predpoklad, že maloleté deti túto zmenu výchovného prostredia dobrovoľne neprijmú a bude spojená

s emočnými reakciami vyžadujúcimi odbornú pomoc. Na námietky ohľadne faktickej vykonateľnosti
uvedeného rozhodnutia, ktoré boli predostreté zo strany subjektov zúčastnených na konaní, najmä H.
pre deti, súd reaguje v tom smere, že uvedené nemôže vplývať na rozhodnutie súdu - jednoznačne
musí byť chránený záujem mal. detí. J. pôsobenie matky na mal. deti je nutné bezodkladne ukončiť s
tým, že pokiaľ budú mal. detí v starostlivosti matky, táto nebude ochotná nijakým spôsobom sa podieľať

na vyriešení situácie v prospech maloletých/podrobiť sa liečbe, keďže zneužíva svoje dominantné
postavenie ako preferovaného rodiča a uprednostňuje svoj záujem. Je povinnosťou súdu prípadne aj v
súčinnosti s inými orgánmi štátu, výkon rozhodnutia zabezpečiť a tento aj bude zabezpečený tak, ako je
tomu aj v iných prípadoch (napríklad pri odnímaní detí do U. pre deti a rodiny v prípade iného zlyhania
rodičov). V. súd nemôže byť/nie je ovplyvnený ani prizývaním iných subjektov do konania, ktorými sa

matka snaží odvrátiť rozhodovanie súdu alebo výkon týchto rozhodnutí.

XX) V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že pristúpil k zmene zverenia nielen pre to, že boli splnené
podmienky stanovené § 25 ods. X L. o rodine, ale najmä pre to, že aktuálna výchova matky je pre vývojdetí nebezpečná. N. veľmi podrobne, dôkladne a rozsiahlo skúmal, či existujú legitímne dôvody na kritiku
alebo strach mal. detí z otca, či je otec páchateľom domáceho násilia, pričom je preukázaný záver, že
nenávisť a odpor detí je bezdôvodný.

XX) Aj keď zo strany okresného prokurátora bol podaný najprv návrh deti umiestniť do diagnostického
centra za účelom diagnostiky a odbornej pomoci, súd dospel k záveru, rešpektujúc názor H. pre deti
i otca, že v tejto fáze nie je diagnostika u detí potrebná a výchovný problém bol v rámci vykonaného
dokazovania riadne zistený a popísaný. V prípade, ak mal. deti nebudú schopné uniesť zmenu

výchovného prostredia, súd ponecháva zodpovednosť na otcovi, ktorému deti zveril, aby im zabezpečil
potrebnú, adekvátnu, prípadne i akútnu pomoc a starostlivosť (psychologickú, psychiatrickú), podľa
aktuálneho psychického stavu detí a ich potrieb.

XX) Súd je ďalej názoru, že keď dôjde aj k úspešnému výkonu rozhodnutia a maloleté deti sa ocitnú v
starostlivosti otca, je nutné na určitú dobu eliminovať vplyv matky, aby sa tak maloleté deti nedostávali do

neustáleho konfliktu; v prípade vedenej terapie či po prípadných odborných intervenciách a čiastkových
úspechoch by mohol byť celý adaptačný proces zvrátený práve vplyvom matky, ktorá bude lipnúť na
svojich rigidných postojoch (čo je tiež prejavom jej poruchy). Z uvedeného dôvodu bol aj styk matky s
maloletými deťmi obmedzený tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, aby sa uskutočňoval iba
za prítomnosti odborne zdatných osôb, ktoré sú schopné zabrániť takémuto negatívnemu pôsobeniu

matky na deti. Za vhodné subjekty schopné zvládnuť takýto náročný asistovaný styk súd považoval U.
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie L. a I. ústav detskej psychológie a psychopatie
(I.) v G., ktorý zároveň poskytne rodine aj odbornú pomoc v rámci nariadeného výchovného opatrenia.
U. ustanovenie § 37 ods. X L. o rodine opakovanie výchovného opatrenia umožňuje a súd ho považuje
za nevyhnutné. Na základe priebežných správ I. súd zistí, či uložené výchovné opatrenie napĺňa svoj

účel. K. úplnosť súd dodáva, že nedá sa úplne odhadnúť reakcia matky, či bude za daných okolností
ochotná/schopná podrobiť sa liečbe a asistovanému styku; v prípade kladného vývoja po odporúčaní
odborníkov môže neskôr súd od obmedzenia styku upustiť.

XX) Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami maloletých detí v plnom rozsahu.

K procesnému postupu súdu

XX) Je nutné spomenúť, že matka sa niektorých pojednávaní v tejto veci z vlastnej vôle nezúčastnila,
odôvodňovala to často postojom otca voči nej, preto súd pojednával v jej neprítomnosti.

XX) Pokiaľ súd uskutočnil pojednávanie dňa 5. XX. XXXX bez prítomnosti matky, ktorá sa ospravedlnila z
dôvodu ochorenia seba aj mal. detí, pričom uviedla, že jej zdravotný stav je možné overiť, súd poukazuje
na to, že je povinnosťou účastníkov predkladať dôkazy o jednotlivých svojich tvrdeniach a to vrátane
procesných návrhov; nie je povinnosťou súdu zisťovať prostredníctvom lekárov, či sú skutočne účastníci

chorí. W. ide na vrub matky. V tom čase bolo súdu tiež zrejmé, že je nutné pokračovať v konaní čo
najrýchlejšie, pričom súd ani nemienil na prvom pojednávaní vo veci rozhodnúť, potreboval však zistiť
čo najviac (nových) okolnosti za účelom nariadenia ďalších dôkazov.

XX) Pokiaľ na pojednávaní dňa 3. 6. XXXX súd pojednával a rozhodol vo veci aj bez prítomnosti matky a

jej právneho zástupcu, súd poukazuje na to, že matka tesne pred pojednávaním (cez víkend) oznámila
súdu, že jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastní, a preto je nútená zvoliť si novú právnu
zástupkyňu, ktorej plnomocenstvo zašle v najbližšie dni. J., aby súd konal bez prítomnosti jej nového
právneho zástupcu. K. tiež na to, že jej nová právna zástupkyňa je mimo územia N. republiky a pre
krátkosť času sa nevie zúčastniť nariadeného pojednávania. V tejto súvislosti súd musí konštatovať, že

právny zástupca matky Z.. A. zobral na predchádzajúcom pojednávaní (X.X.XXXX) termín pojednávania
3. 6. XXXX na vedomie. L. o odročenie on sám nepodal, svoju neprítomnosť neospravedlnil vôbec,
nie to dôležitými dôvodmi, pre ktoré sa ich nemôže zúčastniť. V. súd ani nemal v deň pojednávania
preukázané, že by došlo k zániku plnej moci medzi matkou a právnym zástupcom Z.. A. (sama matka
tvrdí v písomnom podaní, že je to stále jej právny zástupca a plná moc novej právnej zástupkyni ešte

nebola udelená), súd teda považoval udelenú plnú moc Z.. A. za stále platnú. K. úplnosť súd dodáva, že
matka ani len neuviedla dôležitý dôvod, pre ktorého sa právny zástupca nemal pojednávania zúčastniť,
z čoho súd vyvodil, že zrejme ide o okolnosť ich vzájomného vzťahu, teda okolnosť subjektívnu. N. teda
v čase konania pojednávania nemal preukázaný dôležitý dôvod odôvodňujúci odročenie pojednávania.V. matka nevyužila svoje právo a pojednávania sa nezúčastnila, pričom jej v účasti nebránila žiadna
dôležitá prekážka. Z. účasť však ani nebola potrebná, pretože súd ju v priebehu konania už vypočul,
zo strany jej a jej právneho zástupcu bolo doručených niekoľko vyjadrení k veci/dokazovaniu a už aj

na predposlednom pojednávaní 1. 4. XXXX súd oznámil osobám zúčastneným na pojednávaní, ako vo
veci rozhodne ohľadne zmeny osobnej starostlivosti o maloleté deti. S. súd musí poukázať a zdôrazniť,
s poukazom na dĺžku trvania konania presahujúcu dva roky, že bral do úvahy právo matky konať pred
súdom, musel ho však dať do opozície pred právom otca a maloletých detí na rozhodnutie v primeranej
lehote a toto ich právo vyhodnotil ako prednostné a vo veci preto rozhodol i bez prítomnosti matky a

jej zástupca. Po hmotnej stránke je nutné poukázať aj na výsledky dokazovania a závažnosť situácie,
v akej sa maloleté deti nachádzajú.

XX) Vzhľadom na viaceré znalecké posudky a vyjadrenia iných odborníkov, ktorými bolo vykonané
dokazovanie, súd považoval akékoľvek ďalšie znalecké dokazovanie za nadbytočné, a preto ho, napriek
návrhu matky, nenariaďoval.

XXX) K prípadnej výtke odvolacieho súdu, že rozsudok je príliš podrobný, súd uvádza, že tento rozsudok
bude podkladom pre zabezpečenie asistovaného styku matky s deťmi, ako aj výchovného opatrenia, a
preto je nutné, aby zúčastnené subjekty (I. a U.) boli dôkladne oboznámení s vykonaným dokazovaním,
pretože sa jeho priebehu nezúčastnili a nemali prístup k spisovému materiálu.

B. výživného mal. detí

XXX) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom

povinného rodiča. I. je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce
zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému
je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča
zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. I. príjem môže byť (a spravidla
býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom

(viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov,
neustále vzdelávanie a pod.). K. by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie
jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak
tento osobnú snahu nevyvíja). Q. toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará
a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V

neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard
bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov
je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

XXX) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,

neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. L. však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie
potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí
parazitovať.

XXX) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého
sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. N. preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

XXX) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). W.

súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. N. nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a
to z nasledovných dôvodov:XXX) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti
sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely
sú často len v jednotlivých položkách. I. tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný

stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v
takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne
zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V
ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený
náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a

podobne. I. veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav.
S. výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto
prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. K. je tomu
pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa
môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie
isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za X €, ale aj za

XX €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

XXX) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej
vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. N. je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním
dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie,

hygiena. V. týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na
potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. V. je často možné namietať
ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať.
P.satiežstáva,žepovinnýrodičpredskončenímkonaniaaleborozhodnutímvoveciplatílennevyhnutné
výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí

len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V
takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich
nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé
tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému.
N. teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe

a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom
účastníkov konania.

XXX) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 L.
o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na

životnej úrovni rodičov. K. ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

XXX) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti

všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých
novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Y. pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských
práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý
úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké
rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie

konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie
a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. N. súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho
rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. G. zákonodarca na
uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je

to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní
platiť odvody do sociálnych fondov. K. aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v
podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o
základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. S. súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní
nehnuteľnosť na bývanie. N. je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť

vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si
na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Y. majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť
si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. F. teda tiež o podstatnú
okolnosť.N. pri určení výživného rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

XXX) Podľa § 62 ods. X - X L. o rodine (ZR)
K. vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť.
Q. rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
O. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

H.rodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvojuvyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
K. určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
I. má prednosť pred inými výdavkami rodičov. K. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XXX) Podľa § 75 odsek X ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

XXX) Podľa § 77 ods. X ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. S. ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. I. pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu X rokov spätne odo dňa začatia

konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

XXX) Podľa § 78 ods. X a X ZR:
O. a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Q. výživného pre maloleté
dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

K. zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

XXX) Súd naposledy v konaní o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k mal.
deťom na čas po rozvode manželstva vedenom na súde pod spisovou zn. XXP/XX/XXXX (rozsudok zo
dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom H. súdu v L. č. k. XCoP/X/XXXX - XXX zo dňa XX.X.XXXX) pri

určovaní výživného na mal. deti vychádzal z nasledovných pomerov účastníkov konania:

XXX) Otec bol konateľom v dvoch obchodných spoločnostiach, a to S. Y., s.r.o., kde bol zamestnaný
ako zamestnanec s priemernou čistou mzdou XXX € za rok XXXX a súčasne XX % spoločníkom. Y.
spoločnosť prevádzkuje predaj, prenájom a servis techniky (vysokozdvižné vozíky, bagre a podobne).

L. bol konateľom S. V., s.r.o., v ktorej spoločnosti v priebehu konania o rozvod svoj XX % - ný obchodný
podiel predal svojmu bratovi. K. činnosti spoločnosti S. V., s.r.o. bol/je najmä prenájom vysokozdvižných
vozíkov prípadne inej techniky.

XXX) Z verejne dostupných zdrojov súd zistil, že uvedené funkcie otca trvajú i naďalej. N. S. Y., s.r.o.,

dosiahla v roku XXXX výsledok hospodárenia (zisk) vo výške XXX.XXX €, nadobudla majetok v hodnote
X,XXX.XXX € pri záväzkoch v sume X,XXX.XXX € a celkový obrat spoločnosti predstavoval X.XXX.XXX
€.

XXX) Pri určovaní výživného súd naposledy tiež prihliadol k nákladom maloletých detí, ktoré na základe

vykonaného dokazovania súd vyčíslil v priemernej mesačnej výške XXX € na každé z nich (strava XXX
€, ošatenie XX €, hygiena XX €, kultúra XX €, škola XX €, krúžky a záujmy XX €, zdravotná starostlivosť
XX €). N. ma za to, že takéto výdavky mal. detí aj aktuálne zodpovedajú životnej úrovni rodičov, najmä
otca, a mohli sa zvýšiť vzhľadom na prirodzený rast detí a infláciu za dva roky cca o XX percent.
M. tentoraz do bežných výdavkov mal. detí súd nezapočítal výdavky na dovolenky, športovú činnosť

(napríklad lyžovanie), prípadne ďalšie výdavky na výlety a kultúru, s tým, že tieto bude zabezpečovať
otec, ktorého príjmová úroveň je lepšia ako u matky. Z rovnakých dôvodov do oprávnených výdavkov
mal. detí nebolo započítané sporenie, keďže toto bolo dosiaľ platené zo strany otca v sume XX € na obe
deti a je predpoklad, že otec tak dobrovoľne bude činiť i naďalej.XXX) Q. spolu so svojou manželkou pri poslednom určovaní výživného na mal. deti boli bezpodielovými
spoluvlastníkmi rodinného domu v H.. Otec bol používateľom osobného motorového vozidla značky V.

N.. V danom smere k zmene pomerov nedošlo, pretože rodičia si majetok zatiaľ nevyporiadali.

XXX) Matka s výnimkou už uvedeného vlastníctva nehnuteľnosti a hnuteľných vecí v podobe finančných
prostriedkov v spoluvlastníctve s otcom mal. detí nemala ďalší majetok; ani jej majetková situácia sa
od posledného rozhodnutia nezmenila. V čase posledného rozhodnutia súdu bola matka poberateľkou

dávok v nezamestnanosti v priemernej mesačnej sume B. €. K. tohto konania bola matka dlhodobo
práceneschopná od XX.X.B. do XX.X.B., potom sa zamestnala, ale opätovne bola práceneschopná od
XX.X.XXXX do X.X.XXXX a poberala dávku vo výške X,XX €/deň. K. obdobia XX/XXXX - XX/XXXX
dosiahla zo zamestnania celkový hrubý príjem X.XXX €. S. bol tiež priznaný invalidný dôchodok počnúc
X.X.XXXX vo výške XXX,XX €, pričom podľa posudku miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u nej predstavovala XX percent; tento dôchodok jej bol neskôr odobratý. V nasledovných

mesiacoch roku XXXX bola matka zamestnaná len na dohodu o pracovnej činnosti. V novembri XXXX
sa matka zamestnala ako pomocná sila v kuchyni s hrubým príjmom XXX €. Od X.X.XXXX sa matka
zamestnala v U. účelových zariadení a za XX - XX/XXXX dosiahla celkový hrubý príjem X.XXX €, čomu
zodpovedá priemerný čistý príjem zo zamestnania XXX €.

XXX) Podľa názoru súdu uvedený príjem (zaokrúhlený nadol na sumu XXX €) aj zodpovedá pomerom
matky, jej možnostiam a schopnostiam s poukazom na to, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s
maturitou v odbore obchod a podnikanie a zhoršený zdravotný stav. Z uvedeného potenciálu súd preto
aj vychádzal pri určovaní výživného. N. nepovažoval za potrebné zisťovať dôvody, pre ktoré matke bol
dôchodok odobratý, ale rešpektoval výsledky iného (administratívneho) konania. J. nebolo skončené ani

konanie o príspevku na výživu matky ako rozvedenej manželky, súd nemohol k prípadnému takémuto
dodatočnému príjmu prihliadať; súd poukazuje aj na to, že tento príspevok (ak bude priznaný) bude
dopĺňať príjem matky za spätné obdobie, pričom v tejto veci súd určuje výživné na deti len do budúcna.

XXX) Pri dvoch vyživovaných deťoch by rozsah celkovej vyživovacej povinnosti mal byť určený medzi

XX - XX percentami z príjmu, teda v danom prípade medzi XX € - XXX € mesačne na obe deti. N.
určil výživné na spodnej hranici z dôvodu, že matka je síce spoluvlastníkom nehnuteľnosti na bývanie,
avšak túto neužíva, vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi nedošlo k vyporiadaniu majetku a neužíva ani
inú, primeranú nehnuteľnosť (bývanie si zabezpečuje v prenajatom byte), pričom spoločné finančné
prostriedky priebežne spotrebovala. Y. súd prihliadol k tomu, že mal. deti navštevujú zatiaľ základnú

školu a sú fyzicky zdravé. I. uvedený rozsah celkovej výšky výživného XX € súd primerane rozdelil medzi
deti podľa ich aktuálnych potrieb ovplyvnených ich vekom a vývojovým stupňom, teda XX € v prospech
staršieho M., ktorý je na začiatku puberty, a XX € v prospech mal. Z..

XXX) Matka je povinná uvedené výživné uhrádzať do XX. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v

súlade s ust. § 76 ods. X L. o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách,
ktorésúzročnévždynamesiacdopredu.I.sauhrádzakrukámotca,dokýmmaloletédieťanenadobudne
plnoletosť.

XXX) J. došlo k zmene rozsudkov týkajúcich sa výživného a úpravy rodičovských práv a povinností, súd

uvedené poznamenal vo výroku rozsudku.

O trovách konania

XXX) V konaní vznikli trovy znalečného vo výške X.XXX,XX €, ktoré čiastočne znášal otec v podobe

zaplateného preddavku vo výške XXX €; od matky sa preddavok nevymáhal. Nakoľko konanie o zmene
osobnej starostlivosti vrátane znaleckého dokazovania začalo na podklade návrhu otca, ktoré inicioval
len niekoľko mesiacov po skončení predchádzajúceho konania, avšak z dôvodov/zavinenia na strane
matky, s tým, že matka vzhľadom na odôvodnenie týkajúce sa veci samej nesie gros zodpovednosti
za konanie ako i stav rodinných vzťahov, súd mal za to, že je na mieste, podľa miery zavinenia na

základe úvahy súdu, aby matka hradila XX % a otec 20 % vzniknutých trov znaleckého dokazovania,
čomu zodpovedá u otca už zaplatená záloha 300 € a u matky zvyšných 1.179,44 €. Uvedenú sumu bude
matka povinná uhradiť Slovenskej republike, ktorá hradila znalečné z vlastných zdrojov.124) O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkom
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,
na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo

- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.