Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116208859.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX B., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenie a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 142/2016-57 zo dňa 23. marca
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalobu z a m i e t a ,

II. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p
r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 100 odsek 1, § 101, § 107 odsek 1 a 2 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd prvej inštancie sa prioritne
zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. Z prehľadu splácania úveru, ktorý súdu predložila
samotná žalobkyňa, nepochybne vyplýva, že táto uhradila poslednú platbu dňa 03.03.2009 a žalobu v
tejto veci podala súdu dňa 29.04.2016, preto je nárok žalobkyne premlčaný, keďže už uplynula 3 ročná

objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu
preto súd žalobu zamietol. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je
potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu, keďže súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov,
ktoríporušujúspotrebiteľsképrávoakoúmyselnékonanie.Vtejtosúvislostiprvoinštančnýsúdpoukazuje
na to, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni, ktorá v tomto
ohľade neuniesla dôkazné bremeno (neprodukovala žiadne dôkazy). Taktiež zamietol žalobu o určenie

neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že úverová zmluva medzi stranami sporu už bola ukončená
plnením, pričom je možné takýto nárok uplatniť iba vtedy, pokiaľ zmluvný vzťah trvá, pretože v opačnom
prípade vyslovenie neprijateľnej podmienky nemá pre spotrebiteľa žiaden význam. Mal taktiež za to, že
pokiaľ došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, tým zanikajú aj práva a povinnosti zmluvných strán, a teda
nemôže dochádzať k ich porušovaniu.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úmysel obchodníka, získať na úkorspotrebiteľa bezdôvodné obohatenie je daný tým, že úverovú zmluvu uzatvára s cieľom získať
odplatu, vo forme úrokov, prípadne poplatkov. Zákon pritom obchodníkovi ukladá, čo má zmluva
obsahovať, aby transparentne informovala spotrebiteľa, k čomu sa spotrebiteľ zaväzuje. Obchodník

vie, čo mu zákon ukladá. Vie, že zmluva musí obsahovať správne RPMN, čestné úroky a poplatky,
rozpis splátky, atď., ale do zmluvy predpísané správne a úplné náležitosti nedá a nečestné úroky a
poplatky sofistikovane zakrýva, jednak ich rôznym rozčlenením v zmluve a jednak ich rozdelením,
aj do vedľajších dojednaní. Ako profesionál tak robí preto, že to tak urobiť chce, aj keď vie, že
nekoná v súlade so zákonom. Ale práve takouto, úmyselne vadnou zmluvou sleduje cieľ, získať

nezákonnú odplatu, aj keď vie, že uzatvoril zmluvu, ktorá je podľa zákona bezúročná a bezpoplatková,
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, úžerné úroky a poplatky, nezákonné sankcie, atď. Ako
inak možno takéto konanie obchodníka posúdiť ak nie, ako konanie úmyselné. Chcel uzatvoriť vadnú
zmluvu, ktorú sám vytvoril, uzatvoril so spotrebiteľom takúto vadnú zmluvu, aj keď vedel, že je vadná,
ale napriek tomu prijímal od spotrebiteľa platby, o ktorých vedel, že mu nepatria, a prijímal ich v
rozpore so zákonom. Vadné a neúplné zmluvy nechávali obchodníci spotrebiteľom podpisovať preto,

aby ich od uzatvárania zmlúv neodradili pravdivými informáciami o percentuálnom vyjadrení RPMN,
o skutočných úrokoch, poplatkoch, sankciách, atď. Konanie subjektu, ktorý dlhodobo a opakovane
poskytuje predražené spotrebiteľské úvery, sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie vedúce k
bezdôvodnému obohacovaniu sa tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom.
Doba, počas ktorej žalovaný poskytuje úvery a ich množstvo, vylučujú inú možnosť, ako tú, že žalovaný

sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne a nejde o náhodné jednorazové nedbanlivostné zlyhanie.
Je vylúčené, aby žalovaný, ako profesionál v poskytovaní úverov, nepoznal spotrebiteľské právo. Čo sa
týka zamietnutia žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedla, že vo všetkých prípadoch,
keď sa spotrebiteľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, už došlo k zániku záväzku splnením
a dokonca k preplateniu úveru. Podľa úvah súdu prvej inštancie, by sa preto spotrebiteľ nemohol v

takom prípade domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo by ale bolo, v priamom rozpore
s ustanovením § 298 odsek 2 C.s.p.. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa musí poskytnúť
za stavu, že k ním došlo pred zmluvou, počas jej plnenia, ale aj po zániku zmluvy.

5. K odvolaniu žalobkyne podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil. Má zato, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,
ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal
žalovaný z poctivých zdrojov. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie

nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by
nutné, v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať,
že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel
alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný skutočne požadoval za
poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť,

ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko
žalovaný mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami
sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje úmysel žalovaného získať bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný v čase uzatvorenia zmlúv o úvere nemohol mať vedomosť, ani predpokladať to, že
o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom

úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.8. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

9. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ustanovenia § 298 odsek 1 C.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa ustanovenia § 3 odsek 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľov“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľov, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
20.08.2008 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 464,71 Eur, za príslušný poplatok vo výške 443,47 Eur (t.j. 95,43

% poskytnutej istiny) s tým, že celkovú čiastku 908,19 Eur mala žalovanému vrátiť v 12 mesačných
splátkach po 75,68 Eur mesačne.

14. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na skutočnosť, že v Zmluve o úvere absentujú údaje
požadované zákonom č. 258/2001 Z.z., a to uvedenie konečnej splatnosti úveru, ročnej úrokovej

sadzby, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemernej RPMN.
Z uvedeného dôvodu je potrebné podľa názoru žalobkyne považovať poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobkyňa sa tiež domáhala určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, konkrétne
zmluvnej podmienky uvedenej v bode 13 Všeobecných obchodných podmienkach a tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu

so všetkou administratívou s tým spojenou.

15. Súd prvej inštancie bez toho aby sa zaoberal obsahom žalobu posúdil námietku premlčania
vznesenú zo strany žalovaného a dospel k záveru, že v uvedenom prípade došlo k uplynutiu 3 ročnej
objektívnej lehoty.

16. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§
107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.17. Občiansky zákonník rozlišuje trojročnú a desaťročnú objektívnu lehotu. V desaťročnej premlčacej
dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie

bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému
obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

18. Súd prvej inštancie sa pred preskúmaním Zmluvy o úvere prioritne zaoberal námietkou premlčania.
Takýto postup je na prvý pohľad pochopiteľný. V uvedenom prípade sa však jedná o žalobu podanú zo

strany spotrebiteľa voči dodávateľovi, v ktorej boli vznesené vážne obvinenia z protiprávneho konania.
Nemožno preto jednoznačne dospieť k záveru o neexistencii úmyslu dodávateľa bez toho, aby sa
nepreskúmalo jeho konanie v čase uzatvárania Zmluvy o úvere.

19. V zmysle Zmluvy o úvere sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť poplatok v celkovej výške 443,47 Eur.
Predmetný poplatok je v zmysle VPPÚ tvorený z 1/3 úrokom a z 2/3 administratívnym poplatkom.

Administratívny poplatok vo výške 295,65 Eur presahuje 63,6 % sumy poskytnutého úveru (464,71 Eur).
Je preto na uváženie, či tento poplatok sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru alebo v
skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, a teda jeho podstata a účel je rovnaký ako je to
pri úroku.

20. Súdy vrátane najvyšších súdnych inštancií všeobecného a ústavného súdnictva sa otázkou úžernej
ceny úverového právneho úkonu už v minulosti zaoberali. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
v demokratickej spoločnosti je úžernícka odplata v úverových vzťahoch absolútne netolerovateľná a že
odporuje dobrým mravom. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 1484/04
„Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky s jednané při peněžité půjčce

jsou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování“).

21. Rovnako by nemali existovať pochybnosti o tom, že na absolútnu neplatnosť úžerného právneho
úkonu alebo v časti úžerného plnenia sa pre rozpor s dobrými mravmi prihliada aj bez návrhu
(Pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1MCdo 1/09 pri úrokoch

60% ,,Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný“).

22.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkunezodpovedalnaotázku,akojemožné,,len
z nedbanlivosti" požadovať úžernú odplatu vo výške viac ako 95 % zo sumy poskytnutého úveru.

Rozsudok nesmie postrádať zdravý logicky úsudok a v tomto smere sa súd musí vyrovnať s požiadavkou
podnikania s odbornou starostlivosťou vo finančných službách, ktoré čo do nepriaznivého dopadu na
súkromie občanov sú veľmi časté. Je dôležité zohľadniť názor mienky odbornej i laickej verejnosti k
takejto výške úrokov z hľadiska dobrých mravov, ktorými sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a sú súčasťou fundamentálneho hodnotového poriadku. (Pozri uznesenie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/139/2017 zo dňa 21.08.2018)

23. Žalobkyňa navyše dala súdu do pozornosti desiatky rozhodnutí okresných ako aj krajských súdov,
z ktorých vyplýva charakter správania žalovaného. Odvolací súd tiež dáva do pozornosti, že Občiansky
zákonník upravujúci zákaz konania v rozpore s dobrými mravmi vstúpil do platnosti a účinnosti

dávno predtým, ako žalovaný začal podnikať. Ustanovenia upravujúce obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere boli taktiež v platnosti dlhšiu dobu predtým, než došlo k uzatvoreniu Zmluvy o
úvere.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené bude úlohou prvoinštančného súdu preskúmať, či je dôvodné

predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že uvedením zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore
v dobrými mravmi, či neuvedením podstatných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane
predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z
úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený
(nepriamy úmysel).

25. K zamietnutiu žaloby v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd uvádza,
že domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky možno pred, počas ako aj po skončení
zmluvného vzťahu. U spotrebiteľa totiž aj po skončení zmluvného vzťahu existuje dôvodná obava zmožného plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Takéto plnenie mohlo zasiahnuť do majetkovej
sféry spotrebiteľa a bezdôvodne obohatiť dodávateľa.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1
písm. b/ C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu preskúmať zmluvnú podmienku bližšie špecifikovanú
v žalobe z hľadiska jej prijateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu tiež
preskúmať úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť.

27. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).