Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 14, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/139/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920202684
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7920202684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu M.Z. U.a, narodeného 03.02.1993,
bytom v Trebišove, Komenského 2137/49, zastúpeného JUDr. Miroslavom Berešom, advokátom, so
sídlom v Trebišove, Kukučínova 184/1, proti žalovanej T. S. Y. , narodenej XX.XX.XXXX, bytom v U., R.
XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Námestie
slobody 7, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo
dňa 8. marca 2022, sp. zn. 14C/46/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 8. marca 2022, č.k. 14C/46/2020-68.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 8. marca 2022 č.k.
14C/46/2020-68 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % proti žalobcovi (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej, že ako darkyňa
uzatvára so žalobcom ako obdarovaným dodatok č. 1 zo dňa 01.07.2020 k darovacej zmluve zo dňa

01.10.2018 o darovaní a tým bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu darkyne so všetkými
súčasťami a príslušenstvom vo veľkosti jedna polovica v pomere k celku k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor, pre okres Trebišov, okres
Trebišov, katastrálne územie Trebišov ako byt č. 95, na štvrtom poschodí, vo vchode č. 49 bytového
domu súpisné č. 2137, na ul. Komenského v Trebišove, postavenom na pozemku parcela č. 2158/22,
spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach toho bytového domu
č. 2137, vo veľkosti 100/10000-in, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné č. 2158/22, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 2.098 m2 vo veľkosti 100/10000-in, na ktorom stojí bytový dom č. 2137 a
príslušenstvo bytu č. 95 a bytového domu č. 2137 (ďalej len sporné nehnuteľnosti). Dotknutý dodatok č.
1 zo dňa 01.07.2020 k darovacej zmluve zo dňa 01.10.2018 v písomnej forme a v podrobnom znení je
pripojený k dotknutej darovacej zmluve a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu dňa 04.07.2018 uzavreli dohodu o
vzájomnom vysporiadaní majetku, kde sa okrem iného dohodli, že „spoločný byt na ulici Komenského

2137/49 v Trebišove prejde do vlastníctva M.. U. formou darovacej zmluvy, ktorú zabezpečí T.. Y.“. Dňa
26. septembra 2018 strany sporu uzatvorili darovaciu zmluvu, žalovaná ako darkyňa a žalobca ako
obdarovaný, ktorou darkyňa darovala obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo výške jednej polovice
na sporných nehnuteľnostiach. Z návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe darovacejzmluvy súd zistil, že žalobca navrhol príslušnému katastrálnemu odboru, aby vydal rozhodnutie, ktorým
na základe darovacej zmluvy ako vkladuschopnej listiny povolí vklad vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Rozhodnutím Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor zo dňa 13.12.2018, číslo

vkladu V 2022/2018 bolo konanie o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zastavené. Z výpisu LV č. XXXX, k.ú. Trebišov, súd zistil, že žalobca je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu vo výške jedna polovica a žalovaná rovnako vo výške jednej polovici k
sporným nehnuteľnostiam. Z dodatku č. 1 zo dňa 01.07.2020 k darovacej zmluve zo dňa 01.10.2018
o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, súd zistil, že ho mala uzavrieť žalovaná ako

darkyňa a žalobca ako obdarovaný, pričom žalovaná mala žalobcovi darovať podiel vo výške jednej
polovice k sporným nehnuteľnostiam.

4. Právne vec posúdil podľa ust. § 50a ods. 1,2 a § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

5. Súd dohodu o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018 nepovažoval za platne uzavretú

zmluvu o budúcej zmluve, ako sa dožadoval žalobca. Zmluva o budúcej zmluve je samostatný typ
zmluvy, ktorá môže byť uzavretá iba vo väzbe na inú budúcu zmluvu. Podstatnými náležitosťami zmluvy
o budúcej zmluve sú písomná forma zmluvy, dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy
a dohoda o určení doby, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Požiadavka,
aby zmluvné strany už pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve dohodli podstatné náležitosti budúcej

zmluvy, nachádza svoj odraz v absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve. Bližšie označenie
podstatných náležitostí bude závislé od požiadaviek na tú ktorú zmluvu. Ustanovenie § 50a OZ obsahuje
aj právnu úpravu dôsledkov platne uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve pre prípad, že niektorá zo
zmluvných strán nesplní povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. OZ v takom prípade umožňuje domáhať sa
návrhom na súde nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím. Ak má výrok rozsudku nahradzovať

prehlásenie vôle na darovacej zmluve, darovacia zmluva musí byť súčasťou výroku rozsudku alebo
prílohou rozsudku, pričom samotný výrok rozsudku na túto prílohu odkazuje. Pre posúdenie určitosti
zmluvy o prevode nehnuteľnosti je významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme.
Súd konštatoval, že písomná zmluva o prevode nehnuteľnosti, ak je objektívne neurčitá, je neplatná
podľa § 37 ods. 1 OZ aj v prípade, ak účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom

prevodu. Označenie bytu v zmluve o budúcej zmluve iba údajom „spoločný byt na ulici Komenského
2137/49vTrebišove“nieje podľanázorusúduurčitýmvymedzenímpredmetubudúcejdarovacejzmluvy
o prevode vlastníctva bytu. Posudzovaná zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatnou zmluvou
z dôvodu chýbajúcej dohody o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. V prípade, že v zmluve o budúcej zmluve chýbajú údaje, napr.

súpisné číslo bytového domu, číslo bytu, číslo vchodu, veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu, ide o zmluvu, v ktorej nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a je neplatná z dôvodu neurčitosti. Ďalšou absentujúcou
obligatórnou náležitosťou je v tomto prípade aj stanovenie lehoty, do ktorej má k uzavretiu budúcej
zmluvy dôjsť. V rámci tejto lehoty musí teda oprávnený subjekt uskutočniť aktívny vôľový akt smerujúci

k uzavretiu budúcej realizačnej zmluvy. Strany sa mohli dohodnúť na určitom dni, resp. si mohli určiť inú
určitú lehotu. V predmetnej dohode však stanovenie lehoty, do ktorej malo k uzavretiu budúcej zmluvy
dôjsť, absentuje. Keďže dohoda o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018 neobsahovala
obligatórne náležitosti vyžadované OZ, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a z
uvedeného dôvodu tak žalobcovi nevznikol nárok v zmysle § 50a ods. 2 OZ, aby vyhlásenie vôle

žalovanej bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods.1písm.a/,b/,f/ah/CSPanavrhol,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie.

8. Žalobca poukázal na to, že súd rozhodol hneď na prvom pojednávaní dňa 08.03.2022, pričom on
nebol prítomný a ani len nevedel, že je určený termín. Predvolanie fyzicky nedostal a nenašiel ani žiadne

oznámenie pošty o uložení zásielky s predvolaním. Je nelogické, aby sa vyhýbal ústnemu pojednávaniu,
veď je to jeho primárny záujem. Keďže nebol vypočutý, prišiel o právo navrhnúť dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, nemohol klásť otázky žalovanej, ktorá tiež nebola prítomná a nebola
teda ani vypočutá. Namietal postup súdu, ktorý sa zaoberal len posudzovaním dohody o vzájomnomvysporiadaní majetku zo 04.07.2018, pričom uzavrel, že ide o absolútne neplatnú zmluvu o budúcej
zmluve, lebo neobsahovala obligatórne náležitosti. Nebola v nej stanovená lehota, v ktorej má dôjsť
k uzavretiu budúcej zmluvy, a preto žalobcovi nevznikol nárok, aby vyhlásenie vôle žalovanej bolo

nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca namietal, že súd prehliadol zásadnú vec, a to, že žalovaná
postupovala podľa ich dohody zo dňa 04.07.2018, ktorú považovala za platnú, záväznú, pričom aj
predmetdarovaniabolpreňunezameniteľný.Navýzvupredchádzajúcehoprávnehozástupcupredložila
darovaciu zmluvu, ktorú podpísala 26.09.2018 a žalobca dňa 01.10.2018 a kde jednoznačne vyjadrila
svoju vôľu darovať mu spoluvlastnícky podiel v byte vo veľkosti jednej polovice, lebo sama uznala, že

tento podiel jej nepatrí, keďže sa nepodieľala finančne na jeho nadobudnutí. Žalovaná nemala peniaze
kúpiťsvojpodiel,apretožalobcazaplatilajzaňu19.000€,čožalovanánepopiera.Spolužili5rokovživot
sbežnýmiproblémami,žalovanásazachovalanezodpovedne,nadviazalainúznámosťaodišlaodneho,
pričom jej nedal na to žiaden dôvod. Jej správanie považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi
a aj preto sa domáha vrátenia, resp. darovania jej spoluvlastníckeho podielu. Po podpísaní darovacej
zmluvy ju doručil na kataster, kde boli zistené formálne chyby a katastrálny úrad konanie prerušil.

Dal stranám lehotu na odstránenie nedostatkov, ktorá márne uplynula pre nespoluprácu žalovanej.
Následne bolo konanie zastavené. Po tomto žalobca vyzýval žalovanú na plnenie dohody, ktorá však
oznámilažalobcovi,abyjejvyplatilaktuálnuhodnotujejspoluvlastníckehopodieluataknanehoprevedie
tento podiel, s čím nesúhlasil. Žalobou sa domáha teda nahradenia prejavu jej vôle dokončiť darovací
proces ohľadom je spoluvlastníckeho podielu v byte vo veľkosti jednej polovici podľa darovacej zmluvy

z 01.10.2018 a jej následného dodatku č. 1 z 01.07.2020, v ktorom sú odstránené katastrom vytýkané
chyby pôvodnej darovacej zmluvy. K argumentu súdu, že dodatok nie je podpísaný darujúcou, žalobca
uviedol, že práve podpis žalovanej žiada nahradiť rozsudkom.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by

mohli zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Má za to, že v napadnutom rozsudku súdom uvádzané
dôvody neplatnosti sú dané, a preto nevidí dôvodnosť odvolania. Vo svojich podaniach špecifikovala
dôvody neplatnosti dohody zo 04.07.2018 a má za to, že súd správne vo veci rozhodol, ak žalobu
zamietol. Dohoda zo 04.07.2018 je neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie náležitostí podľa §
50a OZ, keďže zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať dobu, do kedy zmluvné strany budúcu zmluvu

uzatvoria a podstatné náležitosti budúcej zmluvy. K platnému uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej
darovacej zmluvy nedošlo, a teda z predmetnej dohody nevznikli pre účastníkov žiadne právne následky.
Z uvedeného dôvodu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

10. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní a nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť napadnutý rozsudok. Odmietol tvrdenie, že sú dané
dôvody neplatnosti dohody o vzájomnom vysporiadaní majetku a namietal, že súd izolovane posudzoval
dohodu o vzájomnom vysporiadaní majetku bez ohľadu na to, aká bola darovacia zmluva a dohoda
medzi stranami sporu. Má za to, že dohoda nemôže byť neplatným právnym úkonom, lebo žalovaná

svojím konaním prejavila, že je pre ňu platná a záväzná.

11. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2020 a má za to, že
odvolanie nie je dôvodné.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.11.2022 o 09.10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 08.11.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.15. Žalobca namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/, t. j., že neboli splnené
procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b/, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §

193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §
191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv
na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

20. Žalobca vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje
námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti zmluvy o

budúcej zmluve - dohody o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018 z dôvodu chýbajúcich
podstatných náležitostí, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol nárok v zmysle § 50a ods. 2 OZ, aby
vyhlásenie vôle žalovanej bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k

vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré
aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky
žalobcu, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

23.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuakodvolacímnámietkamžalobcuodvolací

súd uvádza nasledovné:

24. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle žalovanej na uzavretie dodatku č. 1 zo dňa
01.07.2020 k darovacej zmluve zo dňa 01.10.2018, čím sa mala zavŕšiť realizácia dohody strán sporu
o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018.

25. V prejednávanej veci podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalobcu, že samotná žalovaná
považovala dohodu o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018 za platnú, keďže podpísala
darovaciu zmluvu, ktorá však mala vady, a preto nedošlo zápisu zmeny vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Súd prvej inštancie podľa žalobcu dohodu posudzoval izolovane bez toho, aby sa

zaoberal aj tým, že žalovaná v zmysle tejto dohody podpísala darovaciu zmluvu.

26. Podľa ust. § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.27. Podľa ust. § 50a ods. 2 OZ, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do
jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na

náhradu škody tým nie je dotknuté.

28. Nahradenie prejavu vôle súdom sa najčastejšie vyskytuje v súvislosti s uzatváraním zmlúv o budúcej
zmluve. Pri skúmaní právnej povahy a podstaty zmluvy, ktorá bola uzavretá aj nahradením prejavu
vôle jednej zo zmluvných strán, tak vzniká na základe dvoch právnych skutočností. Jednou je právne

relevantný prejav vôle jednej zo zmluvných strán a druhou je konštitutívne rozhodnutie súdu. Ide teda
o zloženú právnu skutočnosť. Podstata právnej úpravy v § 50a ods. 2 OZ spočíva v tom, že ak do
dohodnutej doby nedôjde k dobrovoľnému uzavretiu dohodnutej tzv. hlavnej zmluvy (darovacej zmluvy),
môže sa účastník zmluvy o budúcej zmluve v lehote do 1 roka odo dňa, kedy malo dôjsť k podpísaniu
tejto hlavnej zmluvy domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.

29. Podľa ust. § 50a OZ, podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve sú:
1/ zmluva o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne, 2/ musí obsahovať záväzok zmluvných strán
dojednať budúcu konečnú zmluvu, 3/ musí byť dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná
zmluva, 4/ musia byť dohodnuté všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy, čo však v danom prípade
splnené nebolo.

30. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu, ktorej predmetom je bezodplatný prevod nehnuteľností, podstatnými
náležitosťami, ktoré musia byť obsiahnuté v dohode o budúcej zmluve, sú údaje o nehnuteľnosti,
ktoré ju umožňujú jednoznačne identifikovať, a keďže predmetom bol konkrétne byt, dohoda o budúcej
zmluve mala obsahovať aj podstatné náležitosti týkajúce sa prevodu vlastníctva bytu podľa zák. č.

182/1993 Z.z. (súpisné číslo bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, číslo bytu, číslo vchodu, veľkosť
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pod.). Vzhľadom na to, že súd
nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (predtým § 161 ods. 3 OSP, teraz § 229 CSP) nič na
podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité,
prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli

upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve, aj keď strany považovali obsah
zmluvy o budúcej zmluve za určitý, záväzný a platný. Je vylúčené, aby súd pri rozhodovaní o nahradení
prejavu vôle (§ 161 ods. 3 OSP) neurčité, prípadne chýbajúce podstatné náležitosti budúcej zmluvy
napravoval výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 35 OZ (Rozsudok
NS SR, sp. zn. 1 Cdo 109/2004 z 01. mája 2005). V súvislosti s určitosťou prejavu je treba sa zmieniť

o prejavoch v úkonoch, pre ktoré bola zákonom určená alebo dohodnutá písomná forma. V týchto
prípadoch určitosť prejavu je možné posudzovať iba vo vzťahu k obsahu prejavu uvedenom v listine.
Dokonca podľa ustálenej judikatúry nie je pri posudzovaní vadnosti písomného úkonu významné ani to,
že účastníkom právneho vzťahu je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné z textu
zmluvy (napr. sp.zn. 33 Cdo 4930/2008, 26 Cdo 3358/2009 Najvyšší súd ČR).

31. Žalobca svoj nárok odvodzoval z dohody o vzájomnom vysporiadaní majetku zo dňa 04.07.2018
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, v ktorej sa strany v bode 1 dohodli, že „spoločný byt na
ulici Komenského 2137/49 v Trebišove prejde do vlastníctva R. Tótha formou darovacej zmluvy, ktorú
zabezpečí T.. Y..“

32. Túto dohodu bolo potrebné považovať za zmluvu o budúcej (darovacej) zmluve.

33. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak „dohodu“ podrobil skúmaniu náležitostí v súlade
s ust. § 50a OZ.

34. Zákonné ustanovenie § 50a OZ umožňuje uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom je
dojednanieúčastníkovbudúcejzmluvyuzavrieťdodohodnutejdobyzmluvu.Presvojuplatnosťvyžaduje
zmluva o budúcej zmluve písomnú formu, nedostatok ktorej má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy. Zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať dojednanie o všetkých podstatných náležitostiach

budúcej zmluvy, ktorými sú dojednanie o predmete darovania.

35. Pokiaľ mali byť predmetom budúcej darovacej zmluvy nehnuteľnosti - byt, bolo nevyhnutné, aby bol
ako predmet budúcej zmluvy označený v zmluve o budúcej darovacej zmluve v súlade s ustanoveniami§ 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. V zmluve o budúcej darovacej zmluve, uzavretej medzi stranami sporu,
absentovalo určité a zrozumiteľné dojednanie o podstatnej náležitosti darovacej zmluvy - predmete
darovania, nakoľko byt, ktorý mal byť predmetom darovacej zmluvy (spoluvlastnícky podiel na ňom),

nebol v zmluve o budúcej zmluve dostatočne určito a zrozumiteľne označený v súlade s citovaným
ustanovením zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

36. Predmet budúcej darovacej zmluvy bol uvedený len všeobecne ako spoločný byt na ul. Komenského
2137/49 v Trebišove. Zo zmluvy však nebolo určitým a zrozumiteľným spôsobom zrejmé, o aký

byt (označený číslom, v bytovom dome číslo, číslo vchodu) a aký podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, majú byť predmetom
budúceho darovania. Na uvedenom nič nezmení ani to, že strany následne uzavreli darovaciu zmluvu,
v ktorej už predmet daru bol vymedzený bližšie, avšak aj toto vymedzenie nespĺňalo náležitosti
vyžadované zák. č. 182/1993 Z.z.

37. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že je potrebné zohľadniť vôľu strán
uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá má byť zavŕšená uzavretím dodatku č. 1 k darovacej zmluve, v ktorom
je predmet daru identifikovaný v súlade so zák. č. 182/1993 Z.z.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že nič nebránilo stranám sporu zavŕšiť ich vôľu (dobrovoľne) uzavrieť

darovaciu zmluvu.

39. Predmetom sporu je však nahradenie prejavu vôle, keďže žalovaná odmietla uzavrieť dodatok č. 1
k darovacej zmluve, preto bolo nevyhnutné vychádzať z pôvodnej dohody strán (dohody o vzájomnom
vysporiadaní majetku z 04.07.2018) a podrobiť ju skúmaniu z pohľadu náležitostí podľa ust. § 50a OZ.

40. K vyššie uvedenej odvolacej námietke žalobcu odvolací súd dopĺňa, že aj keby súd prvej inštancie
posudzoval darovaciu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu nezávisle od zmluvy o budúcej zmluve,
musel by dospieť k záveru, že uvedená zmluva je neplatná vzhľadom na chýbajúce podstatné
náležitosti darovacej zmluvy vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (zák.

č. 182/1993 Z.z.), keďže neobsahovala náležitosti taxatívne vymedzené uvedeným zákonom (§ 5 ods.
1), čo vyplynulo aj z rozhodnutia Okresného úradu Trebišov, katastrálny odbor č. V 2022/2018 zo
dňa 13.12.2018 o zastavení konania o návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

41. Zároveň v dohode absentovala aj dohoda o dobe, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, čo má
rovnako za následok neplatnosť dohody ako zmluvy o budúcej darovacej zmluve.

42. Nedôvodná je odvolacia námietka žalobcu, že neboli splnené procesné podmienky a súd rozhodol
hneď na prvom pojednávaní bez jeho účasti a účasti žalovanej.

43. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania pôvodne na
18.01.2022, pričom predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručované na adresy uvedené v
žalobnom návrhu (čl. 54). V oboch prípadoch správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát si
zásielku neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola do 30 dní skartovaná.

44. Následne súd prvej inštancie odročil pojednávanie zo dňa 18.01.2022 na deň 08.03.2022 z dôvodu
žiadosti právneho zástupcu žalovanej o odročenie pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie
bolo žalobcovi doručované na adresu uvedenú v žalobnom návrhu (čl. 58). Správa nebola listinne
doručená z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola do 30 dní

skartovaná.

45. Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v
osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd
písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu

miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca (§ 106 ods. 1 CSP).46. Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106,
písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie (§ 112 CSP).

47. Súd postupoval v súlade s ust. § 106 ods. 1 CSP a predvolanie na pojednávanie doručoval žalobcovi
na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR, teda tú adresu, ktorú uviedol v žalobnom návrhu.

48. Skutočnosť, že žalobca zásielku neprevzal v odbernej lehote, nemôže byť na ťarchu súdu prvej

inštancie, čím nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, nakoľko boli splnené
procesné podmienky.

49. Navyše žalovaná sa osobne zúčastnila nariadeného pojednávania, čo vyplynulo zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 08.03.2022 na čl. 59 spisu, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaná
nebola prítomná na pojednávaní, a preto nebola ani vypočutá. Výsluch žalovanej súd nepovažoval za

dôvodný, nakoľko skutkový stav považoval za ustálený na základe predložených listinných dôkazov a
jej písomného vyjadrenia.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako
vecne správny potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).